Videokanál klubu

Ďakujem pekne.
Tak ja budem reagovať tak, ako som v podstate aj úvodom môjho vystúpenia povedal. Dlhodobo som upozorňoval vlastne na tento problém, že z dôvodu mimoriadnej situácie je pozastavená platnosť obmedzenia, teda hotovosť, platieb v hotovosti. No, ono to malo vlastne stále rovnakú príčinu, ktorá nás vo finále doviedla k tomu, že teda všetci teraz hovoríme, že poverená, hej, poverený premiér, poverený minister. No jednoducho, proste s Igorom Matovičom sa nedalo veľmi komunikovať, nedalo sa s ním nájsť tú dohodu. Ja skutočne som to viackrát – či už na rokovaní výborov, alebo teda priamo proste s rôznymi jeho kolegami na ministerstve, alebo aj priamo v pléne – upozorňoval.
Samozrejme, to, čo riešime dnes, sme s prehľadom určite mali stihnúť do 365. dňa mimoriadnej situácie covid, už vtedy bolo, samozrejme, naprosto jasné, že tá väzba situácie na nejaký problém platiť, alebo teda dostupnosti bankového sektoru alebo teda nejakých platobných služieb že neexistuje. Pretože to je vlastne ten princíp, že teda áno, môže byť mimoriadna situácia, kedy nie je občan, firma, ktokoľvek schopný vlastne využiť služby bankového systému, a teda vlastne potom zostáva tá hotovosť ako možnosť. No toto bolo veľmi rýchlo jasné, že takýto problém nie je. Samozrejme, malo to byť dávno vyriešené. Aj teraz teda takisto aj, to mám tiež informácie z finančnej správy, tiež na to dlhodobejšie tlačili, tak teraz sú veľmi radi, že konečne je to na rade. No a, samozrejme, má to ten dôvod, a to je to, že jednoducho je to zneužívané, spôsobuje to potenciálne riziká, potenciálne problémy. Takže som veľmi rád, ak to teda na budúcej schôdzi finálne odhlasujeme a bude to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Viskupič, no, ja nejdem špekulovať o tom, či je, alebo nie je mimoriadna situácia či už vo vzťahu k Ukrajine, alebo vo vzťahu ku covidu ešte stále potrebná. Naozaj to navodzuje dojem, že keď niečo trvá tak dlho, tak nie je isté, že to má byť mimoriadna situácia, ale myslím si, že to nie sme teraz v rámci tejto rozpravy my dvaja kompetentní posúdiť. Ale súhlasím s tým, že, na čo si poukázal, že vláda sa pokúsila riešiť to skráteným legislatívnym konaním a pôvodne som uvažoval, že sa prihlásim aj do rozpravy, ale teda využijem na to faktickú poznámku, aby som položil rečnícku otázku, že prečo až teraz, že prečo sme si to doteraz nevšimli, prečo takáto iniciatíva, na ktorej, myslím si, že bude absolútne všeobecná zhoda a nikto nebude namietať, možno okrem nejakých priateľov doby kešu, prichádza, prichádza až teraz. A teda kladiem to síce ako rečnícku otázku, ale keďže je tu pán premiér, tak tajne dúfam, že možno by som na ňu mohol dostať aj odpoveď.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Tak ešte raz, vážený pán poverený premiér, kolegynky, kolegovia, som veľmi rád, že konečne riešime problém, na ktorý som dlhodobo upozorňoval, posledne tu v pléne pri rokovaní o rozpočte, keď som sa pána Matoviča, vtedy ešte ministra financií, pýtal, kedy skončí jeho vlastná doba kešu. V mimoriadnej situácii je totiž nastavená, zas pozastavená platnosť zákona o obmedzení platieb v hotovosti, a teda je možné zaplatiť akúkoľvek sumu v hotovosti. No, a teda mimoriadnu situáciu v súvislosti s covidom tu máme v platnosti už vyše tisíc dní. Tisíc dní v kuse.
Pre úplnosť, samozrejme, musím povedať, že od 26. 2. 2022 máme vyhlásenú aj ďalšiu mimoriadnu situáciu v súvislosti s vojnou na Ukrajine. V tejto oblasti nemám úplné informácie, ale pocitovo som presvedčený, že po jedenástich mesiacoch by sa už mimoriadna situácia mala, mohla preklopiť do štandardného módu fungovania a tiež by mohla byť teda ukončená. Princípom mimoriadnych situácií by totiž malo byť zvládnutie nejakej novej hrozby, nastavenie systému fungovania štátu a všetkých procesov a následne čo najskoršie zrušenie mimoriadnej situácie a návrat k normálnej situácii v krajine.
Čo sa týka covidu, tam som tiež presvedčený, že mala byť alebo malo byť už dávno rozhodnuté o jej ukončení, čo by teda znamenalo v tomto prípade, že situáciu, ktorú riešime týmto návrhom zákona, vlastne by zanikla. Pretože tá, vlastne zanikol by ten dôvod, zanikla by mimoriadna situácia a obnovil by sa vlastne, obnovila by sa platnosť zákona o obmedzení hotovosti.
Ale teda dobre, ak máme obidve mimoriadne situácie stále v platnosti, tak si myslím, že, rovnako ako pán premiér, že tu všetci v rokovacej sále, ale aj všetci občania vnímajú, že nie je opodstatnenie, aby mimoriadna situácia zakladala opodstatnenie hotovostných platieb v neobmedzenom rozsahu. Toto totiž jednoznačne treba povedať, že zásadne uľahčuje situáciu podvodníkom alebo podsvetiu. Preto samotnému návrhu zákona, ktorý preruší túto väzbu, vlastne zákona o obmedzení platieb v hotovosti na mimoriadnu situáciu, nie je čo vytýkať okrem teda toho, že neprišiel podstatne skôr. Toto považujem za chybu vtedajšieho ministra financií Igora Matoviča.
Už len taký exkurz do minulosti. Toto zlyhanie alebo chybu chcel nahradiť na konci minulého roka pokusom o skrátené legislatívne konanie, čo by bol, samozrejme, ďalší a zasa opačný a zbytočný extrém. Takže následne prevládol zdravý rozum, vláda žiadosť o skrátené legislatívne konanie stiahla, takže dnes rokujeme v štandardnom režime.
Ako aj uviedol už pán premiér, návrh zákona v čl. II rieši aj ďalšiu potrebnú zmenu, posun uvedenia centrálneho registra účtov do prevádzky o pol roka neskôr.
Záverom, zákon má teda našu podporu, ako som povedal, nie je mu čo vyčítať a budeme hlasovať za jeho posun do druhého čítania.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán poverený premiér, vážené kolegynky, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca k uvedenému návrhu zákona.
Predseda NR SR posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona NR SR o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie 78. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbor pre financie a rozpočet a rovnako aj Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona. Ďakujem pekne.

Pán podpredseda Národnej rady Blanár, nie som členom Občianskej demokratickej únie, tá už neexistuje pekných pár rokov, som predsedom Občianskej konzervatívnej strany, ale tu som ako poslanec poslaneckého klubu SaS. A ja sa nepotrebujem stretávať s veľvyslancami západných krajín, aby som ich o niečom poučoval. Ja som rád, že väčšina, výrazná väčšina západných krajín sa vo veci ruskej agresie proti Ukrajine správa tak, ako sa správať má, že Ukrajinu podporujú.
Vy ste povedali, že vy potrebujete s veľvyslancami komunikovať napriamo. No ja by som sa spýtal, že prečo. A hneď by som si aj odpovedal. No preto, lebo to, ako vy komunikujete verejne, je také, že to v podstate splýva s tým, ako komunikujú vo veci našej zahraničnopolitickej orientácie, vo veci postoja k Ukrajine aj fašisti. Tak možno im to na takých stretnutiach potrebujete vysvetliť, že to, čo hovoríte verejne, nie je úplne tak, ako si myslíte.
My, čo hovoríme verejne to, čo si myslíme a nijako to nehráme, nemusíme, nemusíme sa teda pretvarovať, že niečo hovoríme verejnosti, v parlamente, na mítingoch a niečo iné na stretnutiach s veľvyslancami. A tie otázky, že či chcete, aby Rusko porazilo Ukrajinu, to nie sú žiadne sugestívne otázky. Vy hovoríte, že máme hovoriť o mieri a máme prestať vojensky podporovať Ukrajinu. Ale prestať podporovať Ukrajinu znamená uľahčiť Rusku, aby svoju agresiu dotiahlo do konca, do úspešného konca a aby Ukrajinu porazilo. Na tom nie je nič sugestívne, to je fakt.

Ďakujem veľmi pekne.
So všetkou úctou, pán podpredseda, nič ste nepochopili, pretože my tu máme bod, ktorý pojednáva o rotácii členských štátov alebo teda jednotiek NATO na území NATO, teda v Slovenskej republike. O ničom inom to nie je. A vy ste k tomu priložili nejaké... To nie je uznesenie, to je súbor otázok, že čo všetko sme my vyviezli na Ukrajinu, čo sa týka vojenskej techniky. Samozrejme, že máte na to právo. Ja som nehovoril v mojom príhovore alebo teda vo faktickej poznámke, že na to právo nemáte. Ja som komentoval úplne niečo iné. Čiže preto hovorím, že ste mimo misu. Ja nehovorím, že sa o to nemáte zaujímať. Na to sú iné prostriedky, to mohlo byť aj súčasť, zároveň ako jeden bod v rámci tohto rokovania, kde ste to uznesenie sami mohli predniesť.
Ale ja by som vám chcel odporučiť jedno. Tak prečo nepripravíte napríklad nejaké uznesenie, na základe ktorého vyzvete Rusko, aby bolo to, ktoré ako prvé začne tie mierové rokovania, aby ono ukázalo tú vôľu, že je ochotné rokovať o mieri? Prosím, prečo to neurobíte? Čo vám v tom bráni? A povedzte mi, vysvetlite mi jednu vec, ako si vy predstavujete ten mier? Ako má ten mier vyzerať? Lebo vy ho chcete. Ale povedzte mi, keď niečo chcete, čo chcete. To je úplne základná, bazálna otázka, ktorú by ste mali vedieť jednoznačne zodpovedať.
Ďakujem.

Pán poslanec Fico, mal by som dve otázky na vaše vystúpenie. Prvá, či si tí veľvyslanci krajín Európskej únie, Spojeného kráľovstva a Spojených štátov po tom, čo ste ich poučili, že aké je zlé, že nemajú plán, či si to uvedomili, že je zlé, že nemajú žiadny plán ohľadom Ukrajiny. A prípadne teda, či ste ich presvedčili, že ich krajiny by mali prestať podporovať Ukrajinu. Ale teda chápem, že ak nebudete vynášať zo stretnutia, ktoré bolo diskrétne.
Na druhú otázku by ste mi ale odpovedať mohli, ak nie teraz, tak možno niekedy v budúcnosti, že ako si to vy vlastne predstavujete. Lebo vy dookola opakujete, že treba rokovať o mieri, treba vojensky podporovať Ukrajinu, teda prestať podporovať Ukrajinu, že je nesprávne, lebo to prispieva k predlžovaniu vojny. No, čo by bolo dôsledkom toho, keby Západ prestal vojensky podporovať Ukrajinu? Ukrajina by sa slabšie bránila, možno by sa neubránila a potom by bol mier? Bol by mier nastolený tak, že by Rusko porazilo, rozdrvilo, okupovalo Ukrajinu? A mier nie je preto, že Ukrajina nechce vyjednávať? A keď bude porazená Ukrajina, tak potom už vyjednávať bude? Ukrajina je pripravená rokovať, ale má podmienku, že sa Rusko musí stiahnuť z území Ukrajiny, ktoré Rusko okupovalo. A vy tu dookola opakujete, že hovoriť o mieri a nepodporovať Ukrajinu je cesta k mieru. Ale veď to je taký očividný nezmysel, že je to jasné na prvý pohľad. Ale vy to dookola a dookola opakujete.

Ďakujem veľmi pekne.
Máme diskusiu o rotácii v rámci predsunutej prítomnosti na Slovensku. O čom je táto debata? Veď to je úplne mimo misu. Vôbec nie je o tom, o čom mala byť. Jediné, z čoho, čo sa dalo z tohto vyčítať, je to, že je to veľká zbabelosť. Zbabelci na tejto strane (rečník ukázal ľavou rukou do pléna), pretože sa oni pasujú do role vlastencov, ktorí sa bijú do hrude a ktorí hovoria, že čo je národný záujem. Akonáhle, akonáhle tu prídu šumy, že treba sa postaviť a brániť Slovenskú republiku, tak majú vlastenecké gate úplne plné. Namiesto toho, aby ste vy ako vlastenci tu hovorili, jaj, bože, ja som pripravený brániť môj štát, moju republiku, tak vy ste prví, vy ste prví, ktorí plačete a poviete a nie, a nie, preboha živého, nech náhodou... A vy ste... vlastenectvo, vy to máte tak popletené, vy si mýlite vlastenectvo s rusofíliou. A ja vám poviem jedno, vy ste tak zbabelí, že keby sem prišli Rusi, pozabíjali vám blízkych, znásilnili ženy, tak vy by ste im povedali "spasiba" a išli s ruskou vlajkou pochodovať. Pretože si nič iné neželáte, len nejakú Slovenskú socialistickú republiku. Ste úbožiaci, ktorí sa len boja, šíria paniku a sú to zbabelci. To je všetko, čo bolo počuť z tých vašich prejavov.

Budem sa venovať na úvod trošku histórii a mierotvorstvu. Keď verní spojenci Stalin a Hitler v zastúpení Molotov a Ribbentrop začali druhú svetovú vojnu útokom na Poľsko, možno netušili, že karta sa obráti a verní bratia sa rozkmotria. Keď si tuná počúvam reči o ušetrení civilných obetí, ktoré vznikajú, samozrejme, len tým, že jedna strana vraždí tie civilné obete, ma napadá, že ako bolo múdre urobiť prímerie a zrušiť bránenie Leningradu a dohodnúť sa s veľkonemeckou ríšou povedzme na tom, pokiaľ dostane veľkonemecká ríša Rusko a odkiaľ to Rusko bude Rusko. Inými slovami, toto sú tie správne výzvy k mierotvorstvu a ja sa čudujem, iste by ste kritizovali v tom čase Sira Winstona Churchilla, nehovoriac o Američanoch, že dodávali Rusku všetky možné zbrane, benzín, žrádlo, všetko. Bolo to, samozrejme, predlžovanie krvavej vojny, pretože stačilo to zabaliť, dohodnúť sa, urobiť prímerie a bojovať za mier.
Pokiaľ ide teda o to stretnutie s veľvyslancami, viete, poviem vám to tak, oni tí veľvyslanci tu nedriemu, oni o vás vedia, oni, samozrejme, prídu, pretože ich pozve podpredseda Národnej rady, tak sa patrí prísť. Ale predstava, že nevedia, s kým sedeli za jedným stolom, je naivná. Vedia o vás všetko a nemajte o tom, čo o vás vedia, ilúzie.

Pán poslanec Mizík, neberiem to ako invektívu, nebola to invektíva, bola to hlúposť. Neviem celkom, čo ste tým chceli povedať, ale zasa to sa mi stáva pri vašich vystúpeniach pomerne často.