Videokanál klubu

Chcem oceniť pána navrhovateľa, že tak urputne bojuje za tieto návrhy, ktoré teda evidentne nepísal on a písal ho jeho tím, je to veľmi obstojné a chcem ťa aj takto pochváliť, ale teda mohli ste to, mohli ste to naozaj trošku viacej premyslieť a využiť tie nástroje, ktoré už dneska máme v tom sociálnom systéme.

Ďakujem pekne, Tomáš, za odôvodnenie. Z tvojej reči sme sa dozvedeli teda oveľa viacej, ako sme sa dozvedeli z dôvodovej správy, ktorá je de facto len prepísaná, prepísané paragrafové znenie, a človek sa tam de facto nič nedozvie. Už z toho, už z toho konštruktu, z toho zákona je evidentné, že ste sa inšpirovali, aj som predpokladal, že v českej právnej úprave. Zase nevenoval som tomu zákonu až toľko času, aby som si hľadal českú právnu, právnu úpravu a presne to porovnával.
Musím povedať, že finančné dopady od 100 do 250 mil., to je také pomerne rozkošné. To je naozaj, naozaj že (povedané so smiechom) veľmi široká, veľmi, veľmi široký priestor finančných dopadov.
Čo by som teda chcel ti vyčítať, Tomáš, alebo teda tvorcom tohto zákona, ja rozumiem, že idú voľby, že je potrebné nosiť aj takéto predvolebnejšie témy a prezentovať sa, že čo by ste chceli, keby ste mali tú možnosť meniť na Slovensku. Len ťa chcem poprosiť, že či by ste mohli uvažovať tak viacej systematicky a nevymýšľať nové dávky, nevymýšľať nové byrokratické monštrá, ktoré opäť budú potrebovať stovky, možno tisíce úradníkov na, na realizáciu, lebo ten koláč, ktorý delíme, nie je nekonečný, tie deficity sú veľké, a to nie sú iba náklady na samotné príspevky, ale sú to aj náklady na realizáciu toho príspevku.
A je to také, no, až kričí z toho populizmus, keď napíšeš, že niečo takéto by malo platiť od 1. mája 2023, to znamená za necelé tri mesiace. A hovoríš o tom, že desiatkam, stovkám, tisícom ľudí majú teraz úradníci vypočítavať podľa komplikovaných vzorcov, ktoré tam máte v § 6 a ktoré je aj ťažké pochopiť na prvé prečítanie, majú vyplácať, majú vypočítavať dávky a vyplácať dávky. Sám vieš, že je to nereálne, že takéto niečo keby ste zaviedli, tak potrebuješ, tak máš účinnosť možno za dva roky. A veľmi by ma zaujímali tie finančné dopady tej administratívy tohoto byrokratického monštra.
A mrzí ma, že nejdete po, nejdete po riešeniach, ktoré je možné robiť v rámci tej architektúry tých sociálnych služieb, ktoré máme, že nepozeráte sa na to, ako robiť veci efektívnejšie, ako znižovať ten byrokratický moloch, ktorý v tomto štáte funguje. Už máme príspevok na bývanie, sám si to spomínal. Máme ľudí, ktorí ho administrujú, a stačí tento príspevok na bývanie vyňať z toho systému, aby sa neposudzoval v rámci dávok v hmotnej núdzi, stačí z neho spraviť samostatný príspevok.
Toto sme inak navrhovali v tzv. dáždniku pomoci. To bolo pred niečo vyše rokom, kedy sme sa tu rozprávali ešte vtedy ako súčasť vládnej koalície o tom, komu pomôžeme jednorazovo pri, pri dôsledku vysokej inflácie, a vtedy to bola, to bolo prvýkrát v podstate, čo sa príspevok na bývanie tak na verejnosti dostal na, na, na pretras. Už vtedy sme navrhovali, vyjmime ho z dávok v hmotnej núdzi, aby sa neposudzoval a neznižoval podľa, teda na základe toho, či človek má príjmy vo výške životného minima, alebo nemá príjmy, aby sa neznižovalo 75 % jeho, jeho vlastných príjmov, ale aby sa znižoval nejakým normálnejším spôsobom, sme navrhovali o 10 % vlastného príjmu, zvýšme ten príspevok, lebo je nedostatočný, a použime tých úradníkov, ktorých tam už teraz na tých úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny máme.
Rovnako sme navrhovali, aby sa zjednodušilo preukazovanie nároku na ten príspevok, čo je dôvod, prečo to dnes tak málo ľudí využíva, lebo, to nepoviem presne z hlavy, ale myslím, že každé tri mesiace musím niečo nosiť, musím niečo nosiť, my sme navrhovali, nech raz ročne preukážu akýmkoľvek papierom, že majú nejaký vzťah k nehnuteľnosti, aj keby to, či už je to nejaký predpis na vodu, na elektrinu, na nájomné, hocičo, nech to, nech to, nech to môže byť, poďme to zjednodušiť maximálne, ako by sa dalo.
Ešte by som rád uviedol k tomuto systému, ktorý si tu navrhol ty, ktorý si okopíroval, ktorý si okopíroval z Českej republiky. No keby, neviem, či ste sa zamýšľali nad tým, neviem, či ste si pozreli, že, že aká je na ten systém kritika, lebo tak, ako ste to vy navrhli, je to možné aj zneužívať. Ak som živnostník, ktorý má reálny príjem, ja neviem, 1 500 eur mesačne, a teraz uplatním si, a teraz uplatním si veľmi vysoké paušálne výdavky, tak ten posudzovaný príjem, ktorý ti tam vyjde, bude taký, že ešte on bude mať nárok na ten tvoj príspevok. A pritom to je niekto, kto má možno reálne náklady veľmi nízke a má oveľa vyšší reálny príjem, ako, ako majú priemerní zarábajúci na Slovensku.
Takže tento systém, ktorý si ty priniesol z Čiech, ktorý si ty okopíroval z Čiech, má aj svoje muchy, áno, ako si aj sám naznačil, keď nevieš vyrátať dopady, a hovoríš, že to je od 100 do 250 mil., tak je možné, že tento príspevok pomerne, pomerne významne vyciciavať rozpočet.
Takže toto, prepáč, ale toto beriem za predvolebný populistický ťah. Rozumiem, prečo ho tuto predkladáš, ale takto by sa legislatíva robiť nemala.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1389. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií, ktoré konštatuje, že predkladateľ si nesplnil svoju povinnosť a neuviedol dopady návrhu.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu č. 1457 zo 17. januára 2023 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.
Ďakujem.

Ďakujem všetkým mužom, mužom a zas len mužom, že sa vyjadrili k tejto výsostne ženskej téme.
Pán poslanec Čepček, takže mňa do toho nič, hej, mi hovoríte. Mňa do toho nič a vás niečo. Tak teda to hovorí za, za všetko, lebo ja sa vás pýtam, ten váš Boh, v ktorého veríte, dal možnosť mne alebo vám priniesť na svet deti. Tak mi tu nemudrujte, o tom, že či mňa do toho niečo, mňa teda určite áno, lebo niekto tu musí byť a pred takými krutými ľuďmi, jak ste vy, tie ženy obhajovať. Šesťkrát ste to podal vy osobne, dokopy 18-krát za toto volebné obdobie to podal kdekto, vždy boli, hovoríte, že vždy boli iné dôvody, nie je to pravda, vždy sú rovnaké, len vy ich nepočúvate, a preto stále opakujete o tom, že, kriminalizujete ženy, nazývate ich vrahyňami, lekárov nazývate vrahmi, mňa nazývate vrahom, ktorý podporuje... alebo, alebo človeka, ktorý podporuje vraždy. Ja sa vás pýtam, ako môžem zabiť niekoho, kto sa nenarodil.
Môžeme hovoriť o tom, že som za to, aby žena sa mohla rozhodnúť o tom, či porodí dieťa a potom ho vychová, ale nemôžte hovoriť, že za... že podporujem zabitie alebo že tie ženy zabíjajú niečo, čo sa ešte nenarodilo, takže toto si vyprosujem aj hlavne - a hlavne - za tie ženy, ktoré ja tu chcem chrániť práve pred vami.
Pán poslanec Schlosár, nie je to pravda, nie je vedecky dokázané a potvrdené, že tie embryá, plody si uvedomujú bolesť. Klamete, nie je to pravda.
Pán poslanec Urban, ak tú lásku majú v Žilinskom kraji, tak v tých vedľajších dvoch krajoch, kam sa tie, tie interrupcie preliali pre... preto, že v Žilinskom kraji je malá dostupnosť, tam je menej lásky? Tam žijú krutí ľudia? Alebo to skôr bude tak, že jednoducho sa cestuje za tými interrupciami, lebo je to výkon, ktorý tu je, bude a aj tu vždy, vždy bol.
A chcem len pripomenúť, že nie je pravda, že, že to je vždy požehnanie. Môže to byť aj ťarcha, dokazuje to napríklad Turnaway Study z roku 2011, kde 95 % žien po piatich rokoch, ktoré prekonali interrupciu, povedali, že to bolo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

V prvom rade sa chcem ospravedlniť vám, kolegovia, aj teda ľuďom, ktorí sa dívajú, za naozaj do tohto prostredia nevhodné oblečenie, nakoľko tieto hlúposti prichádzajú častejšie a rýchlejšie, ako by sme si všetci priali, stalo sa to opäť.
A napriek tomu, že pred týmto mali ísť ešte kopu iných zákonov, a očakávala by som, že predkladateľ aj zákony predtým bude rozoberať podrobnejšie a bude to dlhšie trvať, nestalo sa, je to vlastne iba nejaký reklamný ťah, takže sa to tu tak akože odmáva a ide to veľmi rýchlo.
No a vzhľadom na to, že môj deň vyzerá tak, že ráno ešte pred parlamentom ráno o pol šiestej vstávam, aby som mohla praxovať, potom cez obednú prestávku chodím praxovať a potom zase po parlamente, aby som stíhala obidve, tak tá obedná prestávka sa predĺžila a skoro som nestihla tento bod. Ale ďakujem veľmi pekne kolegom, že ma upozornili, a predsa len som stihla odbehnúť, nestihla som sa však už patrične obliecť.
Ešte raz sa týmto ospravedlňujem, ale prosím, nenechajte si... sa... si tým nejako, sa tým nejako vyrušiť, lebo tie argumenty platia možno ešte o to viac, že prichádzam práve z nemocničného prostredia, kde sa dennodenne stretávam, pri každom jednom príjme sa pýtam pacientok, že akú majú skúsenosť, neviem, či viete, ale napríklad otázka o tom, či absolvovali potrat, je úplne samozrejmá a bežná pri každom jednom príjme. Cítim sa veľmi nekomfortne, keď sa toto musím napríklad žien pýtať. Je to veľmi citlivá téma pre nás všetkých.
Rozprávala som sa so sestrami na Kramároch, nebudem konkretizovať, aby potom nemuseli čeliť nejakým útokom. Všetky do jedného sa veľmi rozčúlili, veľmi na vás nadávali, pán Čepček, nevedia, kde im hlava stojí, majú veľa roboty, majú veľa problémov a nerozumejú tomu, prečo miesto tomu, aby som tam ďalej pomáhala s transfúziou, aby som im pomáhala s pacientami, musím takéto somariny ísť obhajo... ísť obha... ísť proti nim bojovať.
Toto je pán Čepček osemnásty, osemnásty návrh v tomto volebnom období, ktorý komplikuje, komplikuje prístup k interrupciám, alebo - ako vo vašom prípade - ich v podstate priamo zakazuje.
Vy ako chlap, ako naozaj vyzeráte teda podľa toho, čo hovoríte, ako konáte, ako veľmi neskúsený chlap, čo sa týka žien a pocitov teda života a pocitov žien, hlavne žien, ktoré, v ktorých topánkach ste nekráčali, a netušíte o ich rozhodnutiach nič, tak vy tento zákon podávate v tej najtvrdšej forme, aký tu vlastne kedy bol. Vy v podstate zakazujete interrupciu ako takú a povoľujete len, ak teda inak nie je možné zachrániť život matky. Pozor, nie teda ak je ohrozený život, ale ohrozený môže i byť, ale ak je iný spôsob, tak ani vtedy nemôžeme urobiť, nemôže lekár urobiť tú interrupciu, že iba ak je, ak sa inak nedá zachrániť život matky alebo inak zabrániť trvalému poškodeniu zdravia matky, alebo ak je diagnostikované nenarodenému dieťaťu poškodenie zdravia, alebo ak je to vlastne následok spáchania, to tehotenstvo následok spáchania trestného činu, teda znásilnenia.
A tam, aby pri týchto všetkých možnostiach, ktoré sú už samé osebe veľmi kritické a malé, ideme smerom, ideme smerom do Poľska, kde zomierajú ženy na podobnú legislatívu. Tieto príbehy poznáme a pán Čepček to chce zaviesť aj tu u nás. Tak tam ešte to vyšperkuje takým spôsobom, že napríklad pri tých znásilneniach skracujete tú dobu na 12 týždňov.
Pán Čepček, ak neviete, tak žena nezistí hneď, že je tehotná, viete, že môže sa stať, a nemusí to stihnúť, však o to vám aj ide, na 12 týždňov a vyšperkováte tým, že a k tomu treba potvrdenie prokurátora. A, čerešnička, dámy a páni, prokurátor si môže vziať teda výhradu vo svedomí, však teda. A potom áno, potom musí ďalšieho a nie sú tam lehoty, je tam napísané, že čo najskôr, ale však čo najskôr môže byť aj, aj nikdy a možno, že aj o osem týždňov alebo o dvanásť, aby sa to nestihlo. Viete, že do takýchto situácií dostávať ženy, to je zvlášť kruté, ale vy ste krutý človek.
96 hodín je vlastne, ak... lebo ja už mám zmätok, vy už tristý zákon takýto zákon podávate, ja už neviem, kde je čo, ale predpokladám, že toto je tá verzia, kde vlastne ženy bez vás nevedia rozmýšľať, ony potrebujú na to zákon a Čepčeka, aby im povedal: „Tu si sadni a 96 hodín budeš rozmýšľať!“
Nie, že ona sa rozhodla a už je teda rozhodnutá, pretože to sú veľmi ťažké rozhodnutia, ktoré keď častokrát spraví sama, častokrát s partnerom, nie je to nič ľahké, ide, spraví ho, a keď sa už rozhodne a keď to trápenie nejakým spôsobom sa, sa, cez to trápenie sa už raz rozhodne, príde tam a narazí na koho, na Čepčeka, ktorý jej povie: „Nie, moja zlatá, ty si rozmýšľala bezo mňa, teraz budeš 96 hodín rozmýšľať so mnou, lebo ty sama nevieš, čo je pre teba dobré a čo nie.“ To sú, že, to sú, že hrozné veci.
Zakazujete propagáciu umelého ukončenia tehotenstva, rozumej, akejkoľvek informácie, hej, čiže tá žena sa nemôže dozvedieť, ani len kde to poskytujú, takýto zákrok, podotýkam, legálny zákrok v Slovenskej republike. Informácia napríklad o zdravotníckych zariadeniach ústavnej starostlivosti, ktoré umelé ukončenie tehotenstva potratom vykonávajú, lebo takto to v rámci tomu, jao strašne chcete pomáhať ženám, tak takto to premenovávate, poskytne ministerstvo zdravotníctva, prosím pekne, nieže všetkým, a normálne, že aby som si mohla kliknúť a pozrieť a ako ísť tam kam chcem ísť. Nie, my to tu dáme pekne na žiadosť! Pekne, na žiadosť matky, samozrejme, to, kým príde, kým sa spracuje, potom nejaký, nejaký úradník tam niekde, keď sa rozhodne, tak odpovie, ale na žiadosť matky, tomu musí predchádzať všelijaké poučenie a tak ďalej. A toto vlastne musí, musí tá žena absolvovať.
Chcem vám pripomenúť, pán Čepček, že akékoľvek reštrikcie, akokoľvek sa budete snažiť, ak by sa vám aj podarilo, čo sa nepodarí, lebo teda my sme tá moderná spoločnosť, do ktorej vy nepatríte a preto to nechápete, ale ak by sa vám aj podarilo interrupcie zakázať, ony nezmiznú, pán Čepček. Viete o tom, že kedysi ženy podstupovali interrupciu aj bez anestézy? Neviem, či si to viete predstaviť, aká je to šialená bolesť. Napriek tomu chodili a podstupovali interrupcie a poznáme tie príhody, keď napríklad žena nemala peniaze, lebo u nás je to tak, že tá interrupcia stojí niekoľko stoviek eur, a tie ženy, ktoré na to majú, ony sa viac-menej dostanú k nej, aj keď to tu zakážete, tak pôjdu do zahraničia, pretože na to majú peniaze.
Tie, ktoré na toto doplatia, sú tie najchudobnejšie ženy, ktoré si to nemôžu dovoliť, a máme príbehy aj u nás, keď tie, keď tie deti potom končili v potokoch, v latrínach, keď sa používal vešiak drôtený na to, aby sa vlastne tá žena mohla rozhodnúť podľa seba. Vám nepomô... pri ženách vám nepomôže žiadny zákaz. Takisto ako predtým, tak aj teraz, aj potom tie interrupcie budú existovať. Budú existovať. Buď sa presunú inam, alebo jednoducho príde k takýmto veciam. Všimnite si, napríklad Žilinský kraj sa veľmi chváli tým, že tam je najmenší počet interrupcií, a to preto, lebo tam majú s Prešovským krajom najmenšiu dostupnosť. Ale pozrite si vedľajšie kraje, majú tam dvojnásobný počet interrupcií. Viete prečo? Lebo tie ženy sa, samozrejme, presunú.
To, jednoducho tak to funguje a ony teda nezmiznú, akurát ich posúvate, kriminalizujete, ohrozujete a úplne zbytočne, pretože toto, a opakujem to váženým kolegom aj tuto v ľavej časti posluchárne, nie je vražda. Žena nie je vrahyňa, lekár nie je vrah. Vám by sa to páčilo, stále to opakujete, ale v našej modernej spoločnosti, v 21. storočí sme si stanovili nejaké pravidlá a tie pravidlá nikoho, nikoho nezatvárajú do väzenia. Ja viem, že vy by ste chceli. Viem, že tu už aj také návrhy podobné boli, ale nezatvárajú preto, že to nie je vražda, nie je to trestný čin a nie je to ani dieťa. V tom momente je to embryo, ale nie je to ani dieťa, tak nemáte na takéto niečo v žiadnom prípade právo.
Tento víkend som bola s manželom na Malorke, v celom Španielsku, kto... som si... Takto. Keď som tam bola, bola som tam aj v nedeľu a všimla som si, že všetci vyobliekaní do kostolov, je to veľmi pekné, celé rodiny, dobrovoľne, nikto ich nenúti, napriek tomu na Malorke, čuduj sa svete, alebo v Španielsku je toto povolené, okrem toho sú tam aj tie manželstvá osôb rovnakého pohlavia. No dá sa to asi skĺbiť, tá viera s nejakým takým, s takou nejakou toleranciou názoru iných.
Chcem vám pripomenúť, pán Čepček, to, čo hovorila moja kolegyňa Anka Zemanová, za čo jej ďakujem, lebo povedala veľkú časť toho, čo by som povedala ja, že máme najnižší počet interrupcií, že tie klesajú, klesajú spolu s tým, ako sa zvyšuje životná úroveň. Ak chcete znížiť interrupciu, zvýšte životnú úroveň žien, pomôžte im s jasľami, so škôlkami, toto robte, nezakazujte. A, mimochodom, ten váš argument o tom, že tam nie je interrupčná tabletka, ktorá, mimochodom, u nás nie je aj vďaka takým, ako ste vy, povolená, je klamlivý, pretože oni klesajú aj spontánne potraty. Nielen, teda akože nielen, nielen umelé prerušenie tehotenstva, ale potraty celkovo.
No a posledná moja veta je, že, predposledná, 7,9 %, z nášho prieskumu vyplýva, 7,9 % ľudí na Slovensku by chcelo sprísňovať interrupčnú legislatívu. Vyše 30 % by chcelo liberalizovať, napriek tomu my sem s týmto neprichádzame, tiež si vieme predstaviť liberálnejší, neprichádzame preto, lebo jednoducho to rozdeľuje spoločnosť, a teraz sú iné problémy, ktoré treba riešiť. Robte si reklamu iným spôsobom.
A posledná moja veta, pán Čepček, ja vám sľubujem, že ak toto prejde, tak ja v druhom čítaní navrhnem, aby chlap, ktorý sa nevie postarať o decko, pretože po desiatich sekundách svojej slávy musí tá žena porodiť a to decko vychovať, tak ja vám sľubujem, že takýmto chlapom ja navrhnem vazektómiu. Dobre? Že či si budeme potom jedna, jedna, či budete spokojní, lebo všetku zodpovednosť dávate na ženy, jak keby vy chlapi ste sa na tom vôbec nezúčastňovali.

Ďakujem pekne za slovo. Naozaj už nerozumiem celkom legislatívnej iniciatíve pána poslanca Čepčeka. Asi ste si nenaštudovali dobre štatistiky, ktoré sú verejne dostupné a ktoré sú potešujúce v rámci celého Slovenska, takže ja v rámci tohto vystúpenia vám, si vám dovolím prečítať informáciu z Národného centra zdravotníckych informácií, ktoré hovoria, že počet potratov na Slovensku dlhodobo klesá, a potvrdilo sa to aj v minulom roku. Táto správa je z 29. apríla 2022.
Celkový počet sa medziročne znížil o 10 %, čo umelé prerušenie tehotenstva v uplynulom roku najčastejšie podstúpili slovenské ženy v zdravotníckych zariadeniach z Košického, Nitrianskeho kraja. A najmenej ich bolo v Prešovskom kraji. Z celkového počtu potratov tvorilo 51, vysoké číslo, 51 % spontánne potraty a nasledovali potom umelé prerušené tehotenstvá mimomaternicové tehotenstvá a iné potraty.
To znamená, z celkového čísla, ktoré štatistika, statistika uvádza, je aj vysoký počet na... na... spontánnych potratov. Myslím si, že mali by sme sa venovať práve tejto oblasti a ove... a dôvodom, prečo ženy nedokážu vynosiť dieťa, že to je práve spôsobené aj zlým životným prostredím. Mnohokrát sú to dôvody, pre ktoré aj nemôže dôjsť k otehotneniu napríklad z dôvodu toho, že žena alebo muž požívajú dlhodobo napríklad vodu s vysokým obsahom nejakých látok, ktoré, ktoré spôsobujú neplodnosť napríklad u muža. Máme tieto situácie na Žitnom ostrove, kde dlhodobo je známe, že bola voda s atrazínom, ktorú, až po dlhom čase bola identifikovaná prítomnosť tejto látky, a pritom, pritom môže byť práve v tejto lokalite, kde, kde žije veľa mladých rodín, a trápia s tým, že nemôžu mať dieťa.
Čiže zaoberajme sa pomocou, pomocou v tejto oblasti, a nie robenie si takejto agendy z vecí, kde vlastne legislatívna úprava súčasná, zdá sa, že je dobrá, keďže ten počet klesá. Keď si pozrete grafy na stránke Národného centra zdravotníckych informácií, tak oproku... oproti roku 1997, kde sú tieto štatistiky zverejnené, tak ten pokles je naozaj radikálny a potešujúci, takže v podstate toto je vec, na ktorú som chcela upozorniť, že by bolo treba zapodievať sa a venovať sa, a uvítala by som z vašej strany, keby ste sa tejto oblasti viacej venovali ako tomu, čo robíte, a robíte si z toho svoju politickú kampaň.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci. Ja by som teda ešte po rozprave trochu reflektoval v tom zmysle, že je úplne jasné, že akokoľvek to vezmeme, tak tento návrh je nejakým počiatočným návrhom v tomto smere a je jasné, že táto snemovňa môže väčšinovo minimálne mať rôzne predstavy o tom, že ako by sa táto problematika mala riešiť. A to všetko sa môže odohrať v druhom čítaní alebo medzi prvým a druhým čítaním, ak ale teda tie protikorupčné sily, ktoré sa za, za také vyhlasovali pred voľbami a krátko po voľbách, sa rozhodnú, že naozaj chcú debatovať o tomto veľmi prospešnom návrhu, návrhu, ktorý je prospešný nielen pre všetkých poškodených, ale ktorý je prospešný pre právny štát na Slovensku, a preto odmietnuť tento návrh bez možnosti, že by sa jeho určite viaceré nedokonalosti a neúplnosti mali nejak doplniť, opraviť, by bola chyba.
Bola by to chyba z hľadiska tých kolegov, ktorí sa vyhlasujú za protikorupčné hnutia a strany, takže prosím vás, milí kolegovia, kolegyne, aby ste dali váš hlas za to, aby sa táto debata viedla ďalej, viedla na parlamentnej úrovni a aby sa dostala viacej do povedomia spoločnosti, aby sa do povedomia spoločnosti dostala myšlienka, že nie len generálny prokurátor rozhoduje o tom, že či niekto pôjde, alebo nepôjde pred súd. To je kardinálna myšlienka, ktorú si podľa mňa každý demokrat musí osvojiť. A je mi tu jasné, že viacerí tu majú s týmto problém, pretože tak to máme teraz vymyslené, že sústredíme v podstate obrovskú moc do rúk jednej osoby, tú jednu osobu potom si nejako spracujeme a potom už sa len vyhovárame, že prečo to nie je možné a prečo sa to neposúva a tak ďalej.
Takže ja si myslím, že v dnešnej spoločenskej situácii je tento návrh maximálne namieste, a tí, ktorí za ňu nezahlasujú v prvom čítaní, potom nech si to politicky zodpovedia, že ako to vlastne mysleli a že na ktorej, na čej strane sú, keď s takýmto návrhom nesúhlasia.
Ďakujem.

Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som aj ja povedal pár slov k návrhu novely Trestného poriadku, s ktorou prichádza pán poslanec Baránik a pri ktorej som spolupredkladateľ, nie preto, že by som sa podieľal na príprave, ale preto, že som stotožnený s tým návrhom.
Považujem ho za užitočný nápad, ktorý, nerobím si ilúzie, že by mal veľké šance pri tomto zložení parlamentu a v tomto volebnom období, období prejsť, ale považujem za dôležité, že s touto témou prichádzame, otvárame ju, a napokon nie je to niečo, čo by sa vyboč... čo by vybočovalo z toho, čo chcela dosiahnuť vládna koalícia pri svojom, pri svojom nástupe.
Zacitoval by som, ako to s obľubou robia kolegovia z hnutia OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti, z programového vyhlásenia vlády, ktoré sa tiež zmieňovalo o téme, o ktorej dnes hovoríme. Konkrétne: „Vláda Slovenskej republiky zváži zavedenie inštitútu obžaloby vo verejnom záujme v prípadoch domáceho násilia, tak aby vec mohol prerokovať súd aj bez ingerencie orgánov činných v trestnom konaní. Vláda Slovenskej republiky následne v súčinnosti s parlamentom zváži zavedenie inštitútu súkromnej obžaloby v trestnom konaní aj bez ingerencie orgánov činných v trestnom konaní, v ktorom bolo, budú posudzované vybrané trestné činy týkajúce sa sféry poškodeného podľa vzoru nemeckej právnej úpravy. Vláda Slovenskej republiky zároveň podľa vzoru americkej právnej úpravy zváži v súčinnosti s parlamentom zavedenie obžaloby vo verejnom záujme (actio popularis) v situáciách, keď je prokuratúra nečinná a štátu vznikla škoda, najmä v dôsledku korupcie alebo klientelizmu vrátane odmenenia osôb, ktoré takúto žalobu podajú, ak bude úspešná.“
Čiže keby som chcel argumentovať podobne, ako minulý týždeň tu argumentovali kolegovia poslanci z OĽANO, no tak by som teraz hovoril, že však mali by ste za to hlasovať, lebo veď je to v programovom vyhlásení, za ktoré ste, za ktoré ste všetci hlasovali. Ja si to, ja si to odpustím, ale neodpustil som si pripomenutie toho, že tá téma, ktorú prináša návrh novely Trestného poriadku, s ktorou, s ktorým prichádzame, tu je od začiatku, bola v programovom vyhlásení vlády, bola teda naformulovaná jej potreba v čase, keď sme netušili, kto bude zvolený za generálneho prokurátora a akým spôsobom bude svoju funkciu vykonávať. Čiže nie je to účelové, nie je to reakcia na Žilinku, je to, je to reakcia na potrebu, ktorú časť koalície pociťovala úplne na začiatku a ktorú si v tej podobe, uznávam, že nie úplne záväznej, osvojila celá vládna koalícia a vláda do svojho programového vyhlásenia.
Ako už pán poslanec Baránik hovoril, nie je to nič neobvyklé, ja som tiež neporozumel tomu, čo pán poslanec Kočiš myslel tým, že takéto niečo je, teraz neviem, aké slová použil, naopak, tento inštitút (reakcia z pléna), neprípustné, tento inštitút v rôznej forme je používaný vo viacerých vyspelých demokratických európskych krajinách. Na našom území sa uplatňoval v Rakúsko-Uhorsku od, myslím, roku 1873 a v Československu v prvej republike, resp. až do roku 1950, kde bol zrušený s prechodom na komunistické trestné právo, ktoré nepovažovalo za potrebné nejako zásadnejším spôsobom chrániť práva poškodených a práva, teda práva súkromné.
Súkromná žaloba alebo subsidiárna žaloba, alebo v iných podobách vedľajšia či podporná žaloba sú inštitúty, ktoré poznajú rôzne právne poriadky aj dávno v minulosti, historicky dokonca sa niekedy rozlišovalo, ktoré delikty alebo trestné činy boli stíhané súkromnou žalobou, ktoré boli stíhané verejnou žalobou, je, je, je to stíhanie, stíhanie väčšinou v prípadoch, ktoré, ktoré, v prípadoch trestných činov, ktoré sa bezprostredne dotýkajú záujmov poškodeného, čo je vyjadrené napríklad v tom návrhu tým, že ide o trestné činy, kde je pre trestné stíhanie potrebný, potrebný súhlas poškodeného, ale teda majú podobnú právnu úpravu, nevravím, že rovnakú, v každej krajine to má vlastné špecifiká, tak ako majú tie trestné systémy špecifiká, ale teda okrem už tu spomenutých okolitých krajín ako Nemecko, Rakúsko, Poľsko či Maďarsko, takéto inštitúty alebo podobné majú aj v Bulharsku, Fínsku, Španielsku, Švédsku, Dánsku, Belgicku a Chorvátsku.
Je to nový návrh, lebo od roku 1950 sme nič také nemali, ale v zásade by sme to mohli považovať za rozšírenie práv poškodeného, ktoré už dnes sú súčasťou trestného konania, sú zakotvené v trestných kódexoch, lebo poškodení majú právo obhajovať svoje záujmy a svoje, svoje práva aj podľa súčasného znenia Trestného poriadku, a toto je niečo, čo im k tomu dávame navyše, aby mohli uplatňovať svoje práva a aby mohli zabezpečiť, že trestné stíhanie bude pokračovať aj v prípade, že sa orgány činné v trestnom konaní, teda prokuratúra v tomto prípade rozhodne, že nebude pokračovať v trestnom stíhaní.
Čiže nie je to tak, že by ktokoľvek mohol miesto prokuratúry trestne stíhať trestné činy alebo vymedzený okruh trestných činov, je to tak, že v prípade, že sa prokuratúra rozhodne, že nebude pokračovať v trestnom stíhaní, aby poškodený mohol podať sťažnosť, a v príp... až v prípade, že tej sťažnosti nie je vyhovené, tak môže uplatniť právo súkromného trestného, trestného žalobcu. Čiže nejde tu o nahradenie toho systému, ktorý tu dnes máme, ale o jeho doplnenie o účinnejšiu obranu práv poškodeného.
A potom je tam ten druhý rozmer, ktorý sa týka korupčných trestných činov predovšetkým alebo trestných činov, ktoré sú v pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu a Špeciálnej, Špeciálnej prokuratúry, tak tam tú súkromnú trestnú žalobu by podľa návrhu mohlo vykonávať ministerstvo spravodlivosti, čo opäť, ako spomenul pán poslanec Baránik, nie je nič neobvyklé v krajinách, kde majú, nemajú ten náš zo sovietskych časov zdedený systém monokratickej generálnej prokuratúry, ale kde majú systémy, systémy štátneho zastupiteľstva.
A v zásade by podobnému účelu ako navrhovaná právna úprava, pokiaľ ide o právo ministerstva spravodlivosti stať sa súkromným trestným žalobcom, mohol slúžiť aj ten často diskutovaný § 363. Ale iba v prípade, že by sa § 363 využíval tým spôsobom, akým bol myslený, keď sa stal súčasťou Trestného poriadku, teda ako opravný prostriedok, mimoriadny opravný prostriedok proti nezákonným rozhodnutiam, ktorým bolo zastavené trestné stíhanie, nie ktorým bolo začaté trestné stíhanie alebo ktorým sa vykonali nejaké úkony v trestnom stíhaní, ale voči tým meritórnym rozhodnutiam, ktoré znamenajú de facto skončenie trestného stíhania, lebo takto bol naformulovaný § 363, keď sa ocitol v novom Trestnom poriadku, a takýmto spôsobom mal byť používaný nie tak, ako je dnes využívaný a zneužívaný generálnym prokurátorom Marošom Žilinkom.
V takom prípade, ak by Špeciálna prokuratúra zastavila trestné stíhanie, tak generálny prokurátor by mal možnosť, by mal možnosť rozhodnúť, zrušiť takéto rozhodnutie cez § 363 a rozhodnúť o tom, že sa v trestnom stíhaní bude pokračovať.
Realita je však u nás úplne opačná, preto je na mieste uvažovať aj o takýchto riešeniach, ktoré obsahuje návrh novely Trestného poriadku, o ktorom práve rokujeme.

Ďakujem pekne. Tak, pán Suja, tento zákon podľa mňa nesúvisí s tým, že kto bol zvolený za generálneho prokurátora v poslednom období, priamo, len, len nepriamo. A ja nezodpovedám za bývalú koalíciu ani nemám možnosť nejako ovplyvňovať to, ako bývalá koalícia si zvolila terajšieho generálneho prokurátora, takže nejak naznačovať, že ja za toto zodpovedám alebo mám možnosť to ovplyvňovať, je, ako ste sám povedali, asi neprimerané, takže neviem, čo ste vlastne chceli povedať.
Pokiaľ ide o pána Kočiša, ja som v podstate nerozumel tomu, čo uvádzal pán Kočiš. A obvykle rozumiem, ale u pána Kočiša tentokrát to nejak nevyšlo. A zdá sa mi, že pán Kočiš nedával dosť pozor, pretože keď povedal, že toto je neprípustné, tak neviem, prečo to povedal, lebo keď je to prípustné vo všetkých krajinách tu naokolo s výnimkou Českej republiky, ktorá zase má iné poistky v porovnaní s nami, tak potom nerozumiem, prečo by to malo byť neprípustné.
Asi, domnievam sa, len preto, že by to mohlo viesť k tomu, že by niektorí ľudia, ktorí sa spoliehajú na to, že prokuratúra zabezpečí, že nebudú trestne stíhaní, že by sa nemuseli cítiť až tak bezpečne. Ale to je asi tak všetko.

Ďakujem pekne a ďakujem pekne aj pani spravodajkyni, že priaznivo naznačila vhodnosť tohto návrhu na túto debatu, a naozaj si myslím, že po všetkom, čo si naša krajina zažila v súvislosti s Trestným poriadkom a v súvislosti s výsadným postavením a monopolným postavením prokuratúry v našom ústavnom poriadku a podľa Trestného poriadku, tak si myslím, že debata je nanajvýš potrebná.
Čo si myslím, že aj poslanci Národnej rady si zaslúžia mať pripomenuté, je nasledujúca skutočnosť. Podľa základných zásad Trestného poriadku paragraf... v § 2 ods. 5 Trestného poriadku prokuratúra, prokurátor zastupuje v trestnom konaní štát a tiež prokurátor je povinný stíhať všetky trestné činy, o ktorých sa dozvie. Toto je tajomstvo, ktoré celá škála poslancov, ktorí sa spoliehajú na to, že pán Žilinka ich raz prípadne oslobodí, alebo dokonca aj VIA IURIS, by som povedal, právne oddelenie strany Progresívne Slovensko, zatajuje a vyzdvihuje to, čo je číry nonsens podľa nášho, našej úpravy ústavnej, že prokurátor má, prokurátor má chrániť práva osôb a štátu. To je nonsens, samozrejme, to je mečiarovský nonsens, ktorý bol zavedený Mečiarom už v predvídaní toho, že budú potrebovať generálneho prokurátora na to, aby raz ich chránil. Nie chránil súd, tak ako je to v každej slušnej krajine, ale prokurátor. My sa týmto návrhom snažíme túto hegemóniu... (ruch v sále a zaznievanie gongu) prokuratúry narušiť spôsobom, ktorý je štandardný, ktorý je štandardný, opakujem to a opakujem to aj tým, ktorí sa prípadne vyjadrili pozitívne o tomto. Toto je štandardný spôsob v našej, v našom teritóriu. Toto je spôsob, ktorý existuje v Poľsku, existuje v Maďarsku, existuje v Rakúsku, existuje vo veľmi širokej miere v Nemecku.
A my, samozrejme, sa tu tvárime, že nielenže máme štvrtú ústavnú štátnu moc, choďte sa pozrieť na vystúpenia generálneho prokurátora niekde, že ako sa chová. Nielen to, že nikto nemôže podať disciplinárny návrh na generálneho prokurátora, len prezident, ktorý môže a nemusí, nie je to jasné, nechce sa mu do toho. Čiže máme tu jednu, jeden totálny monopol, a to aj v situáciách, kedy je úplne jasné, že spoločnosť si žiada, aby trestné konanie prebehlo. A na tieto situácie cieli tento náš návrh. A treba povedať, že je to navrhované, by som povedal, veľmi mierne a v rámci toho návrhu tá možnosť súkromnej trestnej žaloby je rozdelená na dve kategórie.
Jedna kategória je alebo sa týka trestných činov, pri ktorých sa predpokladá súhlas poškodeného, ktoré sú vymenované a sú to vo väčšine prípadov také trestné činy, ktoré sa priamo dotýkajú toho poškodeného, kde, dá sa povedať, je štát, aspoň na tej primárnej úrovni má znížený záujem na stíhaní v trestnej roviny, a sa preto očakáva, že na také trestné činy dá súhlas poškodený. Ak však podľa tohto návrhu sa trestný... trestné stíhanie na základe rozhodnutia prokurátora alebo orgánu činného v trestnom konaní neodohrá, tak napriek tomu, že súhlas poškodeného bol daný, tak potom podľa tohto návrhu nastupuje možnosť súkromnej trestnej žaloby.
A potom je tu v tomto návrhu druhá skupina trestných činov a to sú trestné činy, kde súkromnú trestnú žalobu (ruch v sále a zaznievanie gongu), a týmto je vytvorená taká fikcia, dáva ministerstvo spravodlivosti. Táto myšlienka vychádza z toho, že na rozdiel od, od normálnych, právnych krajín alebo krajín, kde existuje právny štát, tak my ani v ústave nemáme definované to, že prokurátor zastupuje štát. Čiže vôbec tam nie je napísané, že by výlučne mal zastupovať štát v trestných veciach, ale dokonca nemáme to spomenuté vôbec. To je ten mečiarovský spôsob riešenia postavenia prokuratúry. Čiže už aj zo znenia ústavy plynie, že sú tu prípustné alternatívy, že ak nezastupuje alebo nechce zastupovať prokurátor v trestnej veci štát, no tak potom zastupuje v trestnej veci, alebo žalobu trestnú vedie ten, kto má na tom záujem. A ak sa jedná o trestné činy, ktoré sú uvedené v § 14 Trestného poriadku, to znamená, to sú tie trestné činy, o ktorých rozhoduje Špecializovaný trestný súd, tak potom vzhľadom na to, že prokurátor nemá výhradnú právomoc stíhať trestné činy, tak potom môže stíhať ministerstvo spravodlivosti.
Tiež pripomínam takým, ktorí možno sa týmto až tak do hĺbky nezaoberajú, že v civilizovaných krajinách a v krajinách, kde je právny, štát ministerstvo spravodlivosti rovná sa generálna prokuratúra. Ale keďže my to tak nemáte, že sme si vytvorili túto fikciu, že tu máme nejakú štvrtú štátnu moc, tak potom je namieste povedať, že keď nie Maroš Žilinka, tak potom minister spravodlivosti. Nič z ústavného hľadiska nič tomu nebráni.
Tak znova by som to teda len zhrnul, že je nanajvýš štandardné, aby sme takúto úpravu v Trestnom poriadku mali. Je nanajvýš potrebné, aby sme túto úpravu v našom trestnom systéme mali preto, aby sa pochybnosti o tom, či výhradný pán trestnej žaloby, to znamená prokurátor, či si plní svoje povinnosti v záujme našej spoločnosti, aby sme to riešili spôsobom, ktorý posilní práva poškodených a ktorý nás odpojí od toho komunistického poňatia prokuratúry ako orgánu, ktorý len stíha trestné činy a ktorý sa v podstate nezaujíma o poškodených a ktorý sám rozhoduje o všetkom, čo sa v trestnom konaní deje, až kým to príde na súd, a dokonca aj na súde môže podľa svojej vlastnej úvahy tú obžalobu stiahnuť, a to bez akejkoľvek vonkajšej kontroly.
Čiže cieľom tohto návrhu je aj zabezpečiť to, aby aj prokuratúra a výkon právomocí prokuratúry podliehali určitej verejnej kontrole, pretože tie pochybnosti, už či je generálnym prokurátorom Maroš Žilinka, alebo ktokoľvek iný, tie vždy môžu byť. A v situácii, kedy je veľmi ťažké odhadnúť, že či si prokurátor vykonáva, alebo nevykonáva svoje právomoci riadne, tak si myslíme, že toto je vhodná poistka, ktorá sa nemusí až tak často prakticky využívať, ale ktorá veľmi často môže viesť k tomu, že keď sa prokurátor rozhoduje, že či má trestne stíhať, alebo nie, či sa rozhodne, že predsa len bude stíhať, pretože ináč prichádza k úvahu, že sa tam vyskytne súkromná trestná žaloba.
Samozrejme, budem rád, keď budem môcť reagovať na vaše prípadné podnety.
Ďakujem.