Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie spoločného spravodajcu

21.3.2023 o 9:57 hod.

RNDr. MSc.

Karol Galek

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.3.2023 10:03 - 10:03 hod.

Viskupič Marián Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Tomáš Lehotský, kolega, ďakujem pekne za predloženie tejto zmeny. Ako som už vlastne aj dnes skôr povedal, potrebujeme komplexne pomáhať mladým ľuďom, v tomto prípade tak, aby teda bola väčšia šanca, že zostanú študovať na Slovensku. Áno, nech počas štúdia proste sú aj nejaké semestre v zahraničí, ale proste nech študujú na Slovensku, pretože takto sa aj zvyšuje šanca, že po skončení štúdia budú na Slovensku žiť a pracovať, a teda takto vlastne akoby vrátia vlastne to, čo sa zasa krajina snaží, snaží pomôcť.
Ďakujem pekne ešte raz.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 21.3.2023 9:59 - 10:03 hod.

Lehotský Tomáš Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Takže v krátkosti rýchlo uvediem, respektíve vysvetlím princíp novely, ktorú predkladáme. Ako som spomínal, je to novela zákona č. 396/2012 o Fonde na podporu vzdelávania.
Fond na podporu vzdelávania poskytuje pôžičky pre študentov a pre pedagógov. Pre študentov poskytuje dve formy pôžičky, študentské pôžičky a tzv. stabilizačné pôžičky. Obe pôžičky sú teraz zvýhodnené pôžičky pre študentov, ktoré, ktoré majú nižší úrok, samozrejme, a sú tam teda výhodnejšie podmienky z pohľadu nejakej rizikovosti pri posudzovaní rizikovosti oproti bankám.
Dnes, dnešná situácia je taká teda, že študenti, keď si takéto pôžičky zoberú, majú možnosť predčasne splatiť tieto pôžičky predčasne bez poplatkov len raz ročne. Táto novela tento fakt mení tak, aby študenti mohli tieto pôžičky zmeniť, mohli predčasne splatiť kedykoľvek bez, bez poplatkov. Dochádza tým aj nejakým spôsobom k zrovnoprávneniu voči pedagogickým pracovníkom, ktorí tiež teda z tohto fondu si pôžičku môžu zobrať. Pedagogickí pracovníci túto možnosť majú – kedykoľvek predčasne bez poplatkov tieto pôžičky splatiť. Študenti takúto možnosť nemajú, takže dôjde k zrovnoprávneniu.
Samozrejme, druhá vec je, že tieto... výhodnosť pôžičky pre študentov z tohto fondu, na výhodnosť vplývajú mnoho faktorov, úroková sadzba, ale, samozrejme, aj poplatky. Tým, že tieto poplatky budú nulové, tak sa aj výhodnosť týchto pôžičiek pre našich študentov zvýši.
Poviem teda ešte, že v bankách je takýto postup v zásade štandardný, ak to nie je teda kedykoľvek predčasne bez poplatkov, tak je to minimálne viackrát za rok. Takže aj týmto spôsobom sa priblížime k nejakej normalite, k normálnemu stavu.
Chcem ešte povedať jednu vec, tento zákon bol prediskutovaný aj s Fondom na podporu vzdelávania, konkrétne teda s povereným šéfom tohto fondu pánom Kučmášom, ktorý povedal, že podporí túto novelu, ak dôjde k drobnej úprave v rámci druhého čítania. Tá sa týka toho, že na rozdiel teda od pedagógov, ktorým je úročená tá pôžička od samého začiatku, kedy je poskytnutá táto pôžička, tak študentom sa táto pôžička neúročí, kým nenastane splatnosť, respektíve kým neuplynú splátkové prázdniny. Preto ma požiadal pán Kučmáš, aby sme v druhom čítaní tento zákon upravili tak, aby teda tá možnosť splatiť kedykoľvek predčasne bez akéhokoľvek poplatku nastala až vtedy, keď, keď tie študentské pôžičky budú splatné, respektíve začnú sa úročiť, respektíve ubehnú všetky splátkové prázdniny. Čo dáva, samozrejme, zmysel, aby možno nedochádzalo k nejakým špekuláciám a zároveň aby to zrovnoprávnenie medzi študentmi a medzi pedagógmi bolo naozaj úplné. Čiže tento prísľub odo mňa pán Kučmáš dostal a v zásade som si tento pozmeňovák predrokoval už aj s politickými partnermi z bývalej koalície.
Takže toľko k uvedeniu a teda ak budú nejaké otázky, rád zodpoviem.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 21.3.2023 9:57 - 9:59 hod.

Galek Karol Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 1456). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súvislosti s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 26. apríla 2023 a gestorský výbor do 28. apríla 2023.
Pán... prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu a na zdravie.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 21.3.2023 9:57 - 9:57 hod.

Lehotský Tomáš Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Čiže v krátkosti mi dovoľte odôvodniť návrh zákona.
Novela, je to teda novela zákona č. 396/2012, zákona o Fonde na podporu vzdelávania. Táto novela má priniesť možnosť pre študentov, ktorí získajú pôžičku z tohto fondu na podporu, aby ju mohli kedykoľvek splatiť predčasne bez akýchkoľvek poplatkov. Dneska je im to umožnené len raz ročne. Táto teda novela umožňuje, aby tak mohli bez poplatkov urobiť kedykoľvek.
Viac k tomuto zákonu poviem potom v rozprave, do ktorej sa hlásim.
Skryt prepis
 

21.3.2023 9:50 - 9:53 hod.

Benčík Ján Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Vážená kolegyňa, kolegovia, spolu so skupinou ďalších siedmich poslancov predkladáme do prvého čítania krátku novelu zákona o miestnom poplatku za rozvoj. Ide o jednoduchú novelu, ale dosť podstatnú pre mestá a obce, ktoré majú zavedený miestny poplatok za rozvoj v zmysle zákona.
Cieľom návrhu zákona je rozšírenie možností použitia výnosu z poplatku za rozvoj na stavbu a rekonštrukciu cintorínov, ako aj na rekonštrukciu kultúrnych pamiatok. Doteraz bolo možné tento výnos z poplatku používať len na presne vymedzené účely, ako je napríklad výstavba škôl a materských škôl, sociálnych, športových, zdravotných a kultúrnych zariadení, parkov, verejnej infraštruktúry, verejnej zelene, miestnych komunikácií a ďalej konkrétne vymenovanej infraštruktúry. Prax samospráv pri používaní výnosu z poplatku za rozvoj však ukázala okrem doteraz taxatívne vymenovaných možností použitia poplatku aj ďalšie oblasti, v ktorých je použitie poplatku na vybudovanie infraštruktúry či údržbu stávajúcej žiadané.
Prvou oblasťou je výstavba, rozširovanie, prípadne dostavba cintorínov, v širšom význame pohrebísk. Táto infraštruktúra je neodmysliteľnou súčasťou miest a obcí a jej rozširovanie nutnou podmienkou pre skvalitňovanie života občanov.
Druhou oblasťou je obnova a reštaurovanie kultúrnych pamiatok vo vlastníctve miest a obcí, ktoré si v zmysle zákona vyžadujú ochranu, pravidelnú obnovu, reštaurovanie, ide napríklad o kostoly, kaplnky, cintoríny, sochy, školy, rôzne meštianske a bytové domy. Zväčša ide o stavby, ktorých využitie je nekomerčné, resp. výnosy z využívania týchto nehnuteľností nepostačujú ani na ich základnú údržbu. Náklady na obnovu a reštaurovanie týchto kultúrnych pamiatok sú často výrazne vyššie ako náklady na rekonštrukcie bežných nehnuteľností z dôvodu prísnych podmienok pamiatkových úradov. Zapojenie poplatku za rozvoj ako jeden zo zdrojov na ich obnovu je preto účelné. Z dôvodu, že kultúrne pamiatky sa nestavajú, ale rekonštruujú, je zároveň potrebné rozšíriť rozsah použitia okrem stavebných nákladov aj o náklady na rekonštrukciu týchto kultúrnych pamiatok. Návrh zákona teda v konečnom dôsledku dáva samosprávam širšie možnosti zapojenia prostriedkov z vybraného poplatku za rozvoj do svojich rozpočtov.
Vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem vám za pozornosť a žiadam vás o podporu tohto návrhu zákona.
Skryt prepis
 

21.3.2023 9:50 - 9:53 hod.

Lehotský Tomáš
Hlasovať sa o tomto návrhu sa bude dneska o jedenástej.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.3.2023 9:47 - 9:49 hod.

Viskupič Marián Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za obe faktické poznámky. Ja len doplním.
Áno, možno som to v rozprave nepovedal, skutočne tým cieľom je, aby či už v tej ekonomike, alebo aj spoločnosti bolo čo najviac slobody, ako je to možné. Čiže v piatok navečer, v piatok poobede sme tu mali debatu vlastne o zachovaní hotovosti. Čiže ja hovorím to presne tak, že tá hotovosť tu bola celú históriu ľudstva a mala by tu zostať naveky. Samozrejme, proste má to mať aj nejaký horný limit, ale o to je jasnejšie povedané, že, samozrejme, aj dolný a, samozrejme, zachovanie, takže v tomto si myslím, že strana SaS, fakt sa vždy snažíme, aby sme teda čo najviac slobody prinášali do ekonomiky, do spoločnosti. A prečo? No preto, že práve slobodnejšia spoločnosť, slobodnejšia a predvídateľnejšia ekonomika je vždy vo finále úspešnejšia krajina, v ktorej ľudia chcú žiť a v ktorej proste chcú podnikať, v ktorej chcú vychovávať svoje deti. Toto je to kľúčové.
Ja to možno posuniem ešte o jeden level. Je úplne jedno, ako budeme podporovať pôrodnosť, ako budeme podporovať deti, keď tá krajina ako celok nebude fungovať. Prvé deti nám odídu študovať už na strednú školu do zahraničia, ďalšie nám odídu študovať na vysokú školu do zahraničia, ani jeden z nich nebude mať vôľu sa vrátiť a takisto nám budú odchádzať ľudia aj pracovať do zahraničia, lebo proste budú tam lepšie a prijateľnejšie podmienky. Čiže tá snaha naša by mala byť, aby sme robili všetko pre to, aby krajina fungovala ako celok. Áno, samozrejme, treba podporovať aj, aby sa, aby sa teda rodili deti, ale to nie je ten prostriedok alebo ten koniec. Tým to celé začína, my musíme podporovať, aby krajina fungovala.
Ešte raz, ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 21.3.2023 9:33 - 9:45 hod.

Viskupič Marián Zobrazit prepis
Pán predsedajúci, takže ďakujem pekne ešte raz za slovo. Dovolím si teda trošku bližšie kolegyne a kolegov alebo teda skôr asi len kolegov oboznámiť s návrhom, s návrhom tohto zákona.
Čiže najprv si povedzme ešte raz, aká je realita. Dnes môže z hľadiska tohto zákona fyzická osoba platiť platby do 15-tisíc euro v hotovosti, ďalej teda potom už len bankovým prevodom, respektíve teda bezhotovostne. Čo sa týka právnickej osoby alebo teda tak isto aj fyzickej osoby podnikateľa, tí majú túto limitáciu iba do výšky 5-tisíc euro. To prináša, samozrejme, rôzne problémy a treba tiež povedať, že tento zákon vlastne vznikol v roku 2012 a odvtedy sa tieto sumy nemenili. Ani tých teda 5-tisíc, ani tých 15-tisíc. Odvtedy, samozrejme, máme tu nejakú infláciu, doba sa niekam posunula. To je teda jeden pohľad na aktuálne, aktuálne platný legislatívny stav, čo sa týka zákona o obmedzení platieb v hotovosti.
Zároveň treba povedať, že čo sa týka aktuálne, ešte stále aktuálnej mimoriadnej situácie v súvislosti s covidom, ale takisto máme ešte jednu mimoriadnu situáciu v súvislosti s ozbrojeným konfliktom na Ukrajine, tak tento zákon je vypnutý. To znamená, tie limity dnes neplatia žiadne, dá sa platiť hotovosťou do akejkoľvek výšky. Dôvod je ten, že teda mimoriadna situácia alebo teda zákonná úprava, ktorá rieši mimoriadnu situáciu, zároveň vypína vlastne tento zákon. Či je to správne, alebo nesprávne, o tom sa dá, samozrejme, diskutovať. Realita ukázala, že obe tieto mimoriadne situácie nemajú žiadny vplyv na funkčnosť bankového sektora, na funkčnosť všetkých bezhotovostných systémov platieb, to znamená, nie je tam toto prepojenie potrebné.
Ak si spomínate, takéto niečo sme tu relatívne nedávno aj mali, ale ten zákon neprešiel, ktorý by teda rozpojil tú väzbu medzi mimoriadnou situáciou a blokovaním alebo teda zastavením platnosti tohto zákona. No, neprešlo to, ja si osobne myslím, že jeden z dôvodov je ten, že skutočne tých 5-tisíc euro ako limit hotovosti pre firmu je aj teda s tým plynúcim časom extrémne nízky a jednoducho myslím si, že nastal čas, aby sme toto zvýšili. To znamená, ten samotný návrh zákona hovorí o tom, že právnická osoba a fyzická osoba podnikateľ bude môcť platiť hotovostne do výšky 15-tisíc eur. To znamená zvýšenie z 5-tisíc eur na 15-tisíc a zároveň sa tým vlastne zjednocuje suma, tak ako môže teda platiť fyzická osoba, s právnickou osobou. Osobne si myslím, že nie je žiadny relevantný dôvod, prečo by právnická osoba mala mať nižší limit platby hotovosťou ako fyzická osoba, takže aj toto je ten dôvod, že to posúvame.
Ja by som povedal možno pár takých tých príkladov, kde je naprosto jasné, že to dáva zmysel za a) zvýšiť a za b) ale teda hlavne urobiť tú sumu rovnakú, ako platí pre fyzické osoby. Zoberme si klasicky, návšteva servisu, dnes je, ani sa nemusíme baviť o oprave vozidla po nehode, po poškodení, kde sú to častokrát desaťtisícové sumy opráv, ale dnes už bežná väčšia oprava proste, nejaký repas vozidla bez problémov stojí ďaleko viacej ako 5-tisíc euro. Bavme sa o opravách motorov, o opravách prevodoviek, čomkoľvek, no a teraz si zoberte, že to je síce pekné, že teda fyzická osoba, ktorá si dá do servisu opraviť vozidlo, môže zaplatiť do 15-tisíc v hotovosti, keď chce, veď je to okej, je to jej právo, no ale právnická osoba to zobrať nemôže, pretože oni môžu iba do 5-tisíc. A už tam nastávajú tie komplikácie, no tak človek musí ísť do banky, buď to dať priamy vklad na účet, na účet teda tej, toho servisu, tej spoločnosti, alebo, samozrejme, tak isto to môže poslať bezhotovostne. Čo, samozrejme, nejaký čas trvá, zároveň potom ešte keď sú to servisy, ktoré sú teda v nejakých sieťach, alebo takto, ony majú, samozrejme, rôzne limity, komu umožňujú bezhotovostnú platbu, komu nie, proste sú to zbytočné komplikácie. Takže tá hlavná úloha alebo teda dôvod, prečo tento, prečo tento návrh zákona, prečo táto zmena je, že jednoducho zjednoduší to podnikateľské prostredie, zjednoduší to túto situáciu, toto pomedzie, keď teda človek môže zaplatiť do 15-tisíc, ale firma to zobrať nemôže, lebo len do 5-tisíc, proste myslím si, že aj vzhľadom ku dnešnej komplikovanej ekonomickej situácii, aj vzhľadom ku nízkemu rastu európskej ekonomiky, tak isto aj slovenskej ekonomiky a všetkým tým vyhliadkam, ktoré môžu dopadnúť aj horšie, ako to momentálne predikcie hovoria, je fajn, aby sme v každom našom rozhodnutí, v každej našej zmene, ktorú tuná predkladáme, mali myslieť aj na to, alebo hlavne na to, aby sme zjednodušili situáciu či už teda podnikateľom, celej ekonomike, alebo zároveň aj, aj občanom. Takže toto je, toto je jeden z dôvodov.
Áno, môžu to byť, tu byť otázky, že či teda toto nie je akoby voda na mlyn nejakým, nejakému praniu špinavých peňazí alebo takéto niečo; som presvedčený, že nie. Jednoducho tých 5-tisíc euro pred desiatimi-jedenástimi rokmi nie je tých istých 5-tisíc euro dnes. To je jedna vec, proste keby sme posčítali infláciu, tak už tým by sa to o niečo zvýšilo, zároveň, ešte raz, celkový limit sa nemení, pretože fyzická osoba tak či tak mala 15, takže len to dorovnávame a... takže toto je, toto je úplne v poriadku.
A zároveň treba, samozrejme, tiež povedať, že doba jednoducho smeruje vlastne ku elektronizácii, digitalizácii, čiže keď sa pozrú nejaké štatistiky, tak sa zvyšuje podiel bezhotovostných platieb. Čiže ja hovorím, že o to viac, keďže tento podiel bezhotovostných platieb sa zvyšuje, tak sa tento limit bez problémov môže zvýšiť.
Ďalšia vec, prečo teda to nie je, nie je problém, je, že áno, keď sa prijímal tento zákon, a ja si za chvíľočku dovolím odcitovať vlastne vôbec to, čo bolo vtedy v dôvodovej správe, ono to nie je tak jednoduché, že si teda štát povedal, že a, my tu zavedieme limit na hotovostnú platbu, a tým automaticky skončí čierna ekonomika, skončí pranie špinavých peňazí a vlastne sa všetky, všetky podvody nebudú diať. Ono by bolo super, keby to takto, samozrejme, bolo, ale takto jednoduché to nie je, a teda ja si dovolím vlastne prečítať, že ako to teda, ten zákon, vlastne bol odôvodnený v tej dobe. Takže... hovorím, bolo to v roku 2012.
V Slovenskej republike identifikujeme pomerne rozsiahly hotovostný platobný styk, ktorý je bežnou súčasťou každodenného života. V tejto súvislosti bolo identifikované, že aj legálne podnikajúce daňové subjekty čiastočne optimalizujú svoju daňovú povinnosť vystavovaním fiktívnych faktúr. Opatrením obmedzenia platieb v hotovosti by sa zabránilo fiktívnemu vystavovaniu príjmových a výdavkových dokladov bez reálneho toku finančných prostriedkov, tzv. kreatívnemu účtovníctvu, na konci účtovného zdaňovacieho obdobia podľa toho, aký základ dane daňový subjekt vykazuje. Daňový úrad by mal zároveň lepší prehľad o aktivitách podnikateľov a lepšie by vedel koncentrovať svoju pozornosť na podozrivé operácie. Najväčšie škody na očakávaných príjmoch štátneho rozpočtu spôsobujú umelo a účelovo vytvárané reťazce obchodníkov, ktorí si medzi sebou vystavujú fiktívne faktúry bez reálneho plnenia, následne platby buď neprebehnú, alebo sú príjmovými a výdavkovými pokladničnými dokladmi deklarované hotovostné platby rádovo v sumách niekoľko stotisíc eur, fikcia zaplatenia, pričom posledný článok reťazca uplatňuje vysoký nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty.
Čiže teda predkladateľ mal vtedy za to, že týmto, týmto zákonom sa teda podarí, podarí veci vyriešiť. Samozrejme, niečo to určite pomohlo, ale zároveň, ak sa pozrieme na tú históriu, čo teda potom v 2012. nastalo, tak, bohužiaľ, nie je to takto jednoduché, nedokázalo to zabrániť ani, ani karuselovým podvodom, dokonca opačne, tie podvody proste bujneli a bujneli a dnes vidíme rôzne mená, či pán Makó, pani Wittenbergerová, alebo, alebo aj pán Imrecze ako teda bývalí činovníci vo finančnej správe, ktorí teda sú obvinení z rôznych takýchto, takýchto podvodov. Čiže jednoducho ten účel, samozrejme, sa splniť nepodarilo, on ten svet sa vyvíja, samozrejme, aj podvod sa vyvíja, takže nie je to, nie je to takto jednoduché, a preto si myslím, že to nazeranie na každého podnikateľa, že á, ty chceš zaplatiť 10-tisíc v hotovosti, ty si automaticky podvodník alebo čo, nie je správne. Treba vždy povedať, že ja som prvý, kto bude vždy hovoriť, aby sa proste, samozrejme, naháňali podvodníci, naháňali mafiáni, aby sa tieto veci riešili, ale na to máme, veď máme na to rôzne silové zložky tohto štátu, máme orgány činné v trestnom konaní, ale to vnímanie, že ty si podnikateľ, ty si automaticky potenciálny podvodník, toto, toto, prosím, nie je správne. Hej, takže aj preto si myslím, že to zvýšenie je zmysluplné.
No a takisto teda verím, že keď sa nám podarí toto zvýšenie prijať, tak možno o to väčšia bude vôľa už zrušiť aj mimoriadnu situáciu v súvislosti s covidom, dúfajme, a takisto aj teda prípadne už s konfliktom na Ukrajine, aby teda vlastne zákon reálne mohol platiť. Pretože treba povedať, že aj keď teda my by sme toto finálne schválili, stále tam zostáva ten fakt, že v tomto momente ten zákon je blokovaný, nie je, nie je účinný, a teda čaká na ten moment, kedy bude môcť byť znovu uplatňovaný. Takže toľkoto.
Záverom len zhrniem, je to drobná zmena, je to vlastne jednoriadková novela zákona, ktorá v tomto prípade pomôže hlavne, hlavne podnikateľom, zjednotí ten, ten stav, teda 15-tisíc ako fyzická a právnická osoba, tým pádom to pomôže aj bežným ľuďom, ktorí teda mali tú možnosť zaplatiť do 15-tisíc v hotovosti, ale u akejkoľvek teda firmy, ktorá mala limit 5-tisíc euro, to urobiť nemohli, takže myslím si, že toto zjednoduší, zjednoduší život občanom tejto krajiny.
Toľko za mňa, ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 21.3.2023 9:32 - 9:33 hod.

Lehotský Tomáš Zobrazit prepis
Pán predsedajúci, ďakujem veľmi pekne.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 26. apríla 2023 a gestorský výbor do 28. apríla 2023.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 21.3.2023 9:30 - 9:32 hod.

Viskupič Marián Zobrazit prepis
Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.
Vážené kolegyne, kolegovia, dobrý deň prajem, dovoľte mi teda predstaviť návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti, ktoré teda predkladáme na rokovanie Národnej rady Ján Oravec a ja.
Cieľom predloženého návrhu zákona je zjednotenie súm, do výšky ktorých sú umožnené platby v hotovosti, a to na úrovni jednotnej sumy 15-tisíc eur bez ohľadu na to, či ide o fyzickú osobu, alebo o právnickú osobu. V súčasnosti právna úprava neumožňuje platby v hotovosti nad sumu 5-tisíc eur pre právnické osoby a tiež fyzické osoby podnikateľov a takisto súčasná právna úprava neumožňuje platby v hotovosti nad sumu 15-tisíc eur pre fyzické osoby nepodnikateľov.
Čo sa týka zákona, tak nebude mať, nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, návrh zákona nebude mať negatívne sociálne vplyvy a ani vplyvy na životné prostredie a rovnako ani vplyv na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona nebude mať ďalej vplyvy ani na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a ani na služby verejnej správy pre občana.
Návrh zákona je tak isto v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Bližšie, samozrejme, vysvetlím v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis