Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený kolega, vážená pani poslankyňa, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v krátkosti povedala niečo k tomuto návrhu zákona, ktorý predkladá kolega Linhart.
Ja osobne nemám problém podporiť žiaden zákon, ak je dobrý, a budem radšej vecná. Len nedávno tento návrh si predkladal ako pozmeňovací návrh k zákonu o obnoviteľných zdrojoch energie a vysokoúčinnej kombinovanej výroby, čo bolo nepriamou novelizáciou zákona a vtedy som už upozornila na to, že tento zákon je v rozpore s legislatívou Európskej únie. A teraz vlastne ten zákon bol stiahnutý a teraz prakticky v tom istom znení je predkladaný ako samostatný zákon.
Rada by som upozornila na skutočnosť, že podľa návrhu zákona sa za krátky odbytový reťazec považuje dodávanie poľnohospodárskych produktov a potravín od prvovýrobcu, výrobcu potravín alebo spracovateľa konečnému spotrebiteľovi. Hneď z nasledujúcej vety zákona však vyplýva, že odbytové združenie môže dodávať poľnohospodárske produkty a potraviny aj zariadeniam spoločného stravovania. Zariadenia spoločného stravovania však určite nespĺňajú definíciu spotrebiteľa ani podľa zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorej spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá, fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania. A nakoniec, pojem konečný spotrebiteľ definuje aj nariadenie č. 178/2002 Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovuje postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín nasledovne. Konečný spotrebiteľ znamená posledného spotrebiteľa potravín, ktorý nevyužíva potraviny ako súčasť akejkoľvek potravinárskej prevádzky alebo činnosti. Čiže zariadenia spoločného stravovania spotrebiteľom ani konečným spotrebiteľom určite nie sú.
Čo však považujem ja osobne za podstatnejšie je skutočnosť, že táto právna úprava je nielen v rozpore s právom Európskej únie, ale naviac aj s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie. Podľa tohto návrhu majú byť odbytové združenia vylúčené z pôsobnosti nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1308/2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami. Avšak len organizácie uznané podľa tohto nariadenia majú výnimku zo súťažného práva Európskej únie, napríklad aj ohľadom možnosti vyjednávania cien. Ak by teda odbytové združenie podľa návrhu kolegu vyjednalo spoločnú cenu za všetky subjekty v tomto odbytovom združení, a čo nepochybne bude musieť urobiť, ak bude chcieť svoje produkty predávať, porušilo by článok 101 zmluvy o fungovaní Európskej únie. Protimonopolný úrad by odbytovému združeniu uložil pokutu až do výšky 10 % obratu všetkých zúčastnených členov za dohodu, ktorá obmedzuje súťaž. Jednoducho povedané, za kartelovú dohodu.
Podobná situácia nastala vo Francúzsku, čiže to nie je vymyslené a vyfabulované, o ktorej rozhodoval Súdny dvor Európskej únie. Je to vec číslo 671/15, pričom jednoznačne ustanovil, že ak je odbytové združenie vylúčené z pôsobnosti nariadenia Európskeho parlamentu č. 1308/2013, nevzťahuje sa naň výnimka z článku 101 zmluvy o fungovaní Európskej únie a musia dodržiavať všetky pravidlá hospodárskej súťaže vrátane tvorby cien. Samotné vylúčenie odbytových združení z pôsobnosti nariadenia Európskeho parlamentu a to, čo som spomínala č. 1308/2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, však bude mať ešte ďalšie následky, ktoré si zrejme neuvedomujeme alebo teda kolega neuvedomuje. Odbytové združenia totiž nebudú môcť čerpať žiadne finančné prostriedky na propagáciu poľnohospodárskych výrobkov a potravín z fondov Európskej komisie, ani prostriedky z programu rozvoja vidieka. Ale na druhej strane táto, tento návrh zákona stanovuje odbytovým združeniam povinnosť zabezpečovať propagáciu poľnohospodárskych výrobkov a potravín členov tohto združenia.
Pýtam sa preto, z akých peňazí budú túto propagáciu vykonávať? Bude im na túto činnosť prispievať štát a peniaze, ktoré prídu z fondov Európskej únie, im ich potom vrátime do Bruselu? A ak teda bude prispievať štát na túto podporu a na propagáciu a budú propagované výlučne slovenské potraviny alebo výlučne slovenské produkty, tak sa zasa jedná o porušenie základného princípu voľného pohybu tovaru, pretože by sa týmto opatrením obmedzoval obchod s tovarom z ostatných členských štátov Európskej únie a na takéto porušenia rovnako existuje judikatúra Európskeho súdneho dvora.
Napokon nemenej dôležitá je aj skutočnosť, že bude výlučne na rozhodnutí ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, koľko a ktoré vytvorené odbytové združenia do vzniknutej sústavy zaradí. Na zaradenie podľa navrhovanej právnej úpravy totižto nie je žiaden právny nárok. A aj teda, ak splníte tie všetky stanovené zákonom predpoklady. Takáto právna úprava teda nielen vytvára stav, kedy o trhu a jeho fungovaní má rozhodovať jeden centrálny orgán, ktoré sme, čo sme mali teda pred tridsiatimi tromi rokmi, ale vytvára aj rozsiahly priestor pre korupciu. Ja neviem, toto je naozaj skutočne zámerom tohto zákona? Ja teda ako teba poznám, kolega, pán poslanec Linhart, tak verím, že určite nie. Verím, že určite nie.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť a ja som ochotná podporiť akýkoľvek dobrý zákon, možno by bolo dobré ho dopracovať, prepracovať, pretože si myslím, že myšlienka je dobrá, možno problém je v tom, ako je to v zákone uvedené.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za túto ponuku a pokiaľ zákon prejde do druhého čítania, určite ju využijem. Len treba povedať, že to sú naozaj tie zásadné a tie kruciálne veci, ktoré sú práve tým jadrom toho zákona. Čiže potom je otázka, že či radšej neurobiť naozaj nový zákon alebo nevrátiť tento zákon na dopracovanie, nerobím to teraz, dávam to iba na zváženie a radšej naozaj sa na to pozrieť na tej ďalšej schôdzi. Lebo sme v prvom čítaní, čiže je jedno, či to dáme na dopracovanie, alebo či sa priloží nový.

Ďakujem veľmi pekne. Som rád, že máme v parlamente návrh zákona, ktorým sa riešia aj vysoké ceny energií a ich dopad práve na spotrebiteľov a že sa ideme tak trocha pozrieť aj na tých dodávateľov a spôsob, akým si volia svoju cenotvorbu a uzatvárajú zmluvy. Ale chcel by som upozorniť na niekoľko rozporov, ktoré má práve predkladaný návrh zákona, jednak s legislatívou Európskej únie, ale takisto aj je proti liberalizácii trhu, ktorá je od nás očakávaná a práve tá by mohla byť tým hlavným ťahúňom toho, znižovania tých cien.
Vyjadrím sa najprv možno k tomu, kde sa dnes nachádzame, čo sa týka trhu a kde sú kompenzácie. To, čo vlastne Peťo spomínal. Lebo on hovoril o tom, že naozaj ten trh sa pozitívne vyvíja a naozaj je to pravda. Dnes sú kompenzácia nastavené v prípade toho neregulovaného segmentu na úrovni 80 % z rozdielu medzi cenami, ktoré sa účtujú za komoditu, a rozdielu, ktorá je akýmsi cenovým stropom. V prípade plynu je to 99 eur za megawatthodinu, v prípade elektriny je to 199 eur. Keď sa pozrieme dnes na spotový trh, tak elektrina je na 137 eurách, to znamená pod tými 199 eurami a plyn je na 40 eurách, čiže na menej ako polovici toho, čo sa týka samotného plynu. A toto je spot, na základe ktorého dnes mnohí odberatelia práve majú účtované ceny. Pretože so svojimi dodávateľmi sa dohodli na tom, že budú platiť priemer mesačných cien spotových, ktoré sa vyúčtujú v nejakom profile v závislosti od toho, či je to priebehové alebo nepriebehové meranie. Plus k tomu si naúčtuje ten dodávateľ nejakú prirážku a dovolím si povedať, že toto je momentálne najvhodnejší spôsob zmluvy, ktorú môže mať dnes niekto uzavretú, a tento návrh zákona takéto zmluvy značne obmedzuje, za chvíľku sa k tomu dostanem.
Potom Peťo spomínal aj to, že dodávatelia nemenili ceny. Tak tí dodávatelia nemenili ceny najmä v prípadoch, kedy naozaj dochádza k tomu, že má niekto uzavretú dlhodobú zmluvu, v prípade nejakého dlhodobého kontraktu, ktorý bol uzatvorený v minulom roku. A v tom momente, keď bola táto zmluva uzatvorená, je to aj v tých zmluvných podmienkach, tak ten dodávateľ so svojím odberateľom tú elektrinu, alebo teda pre toho odberateľa tú elektrinu aj nakúpil za tú cenu, ktorá bola vtedy na trhu. Áno, je to nevýhodné, ale potom naozaj sa musí pýtať práve ten odberateľ, čo s tým môže urobiť. Môže prísť k inému odberateľovi, dodávateľovi, ale, samozrejme, riskuje tým aj všetky zmluvné pokuty, ktoré z tejto zmluvy vychádzajú. A pokiaľ je to o tom, že mu účtuje iný spot alebo účtuje mu iné prirážky, a stretol som sa koniec-koncov aj s tým, pretože naozaj tí dodávatelia majú častokrát nejednoznačné obchodné podmienky, tak v tomto prípade vie sa aj ten dodávateľ rozhodnúť, odberateľ rozhodnúť, že prejde k inému dodávateľovi, prípadne je tu možné podať aj ten podnet na ÚSRO. Áno, uznávam, ÚSRO nemá prístup k všetkým údajom a možnože aspoň o tejto časti by sa dalo ďalej baviť.
Čo sa týka plnenia záväzkov tých dodávateľov voči odberateľom, tak nieto naozaj kým je tej energie, či už plynu alebo elektriny, dostatok, tak v tom prípade neriešime nejaké závažné pochybenia na trhu, ale tie závažné pochybenia na trhu alebo nedostatok nastáva až vtedy, kedy príde k nejakej krízovej situácii. To znamená, uzavrú sa kohútiky na vstupe do Slovenska, na Slovensko, napríklad v prípade plynu, alebo je obmedzený tok v prípade elektriny. Ale toto už dnes, dovolím si povedať, nehrozí. Plyn máme diverzifikovaný naozaj do značnej miery. Elektrina ako Slovensko, áno, sú tam platné zmluvy, ale máme tu aj krízový stav, ktorý keby sme vyhlásili, tak tú elektrinu si vieme ponechať. Elektrinu nevieme skladovať, zatiaľ čo plyn áno. A práve v prípade plynu máme návrh zákona o energetike, ktorý mal byť dneska ráno o deviatej prerokovaný, bohužiaľ, pán minister sa zase svojvoľne rozhodol, že tento zákon odloží na ďalšiu schôdzu a teda aj skladovaciu povinnosť, ktorá by mohla riešiť v plynárenstve takýto stav, napríklad toho, že ten plyn zrazu tiecť nebude a tí dodávatelia by mali mať nejaký, nejaký percentuálny objem uskladnených v našich zásobníkoch, jednoducho sa na to vykašlal. Čo je na tom najhoršie, vykašlal sa ešte aj na dotácie v tepelnej energetike, ktoré sú súčasťou napríklad toho pozmeňovacieho poslaneckého návrhu, ktorý prišiel na výbore. Takže toto je riešenie na takého krízové situácie.
A teraz sa dostanem k tým rozporom, ktoré vidím práve v tomto návrhu zákona. Ten prvý je práve s tou európskou legislatívou. Európska legislatíva, konkrétne smernica o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, uvádza, že dodávatelia majú mať voľno s určovaním ceny, za ktorú dodávajú elektrinu odberateľom, pričom tie členské štáty majú prijať primerané kroky na zabezpečenie účinnej hospodárskej súťaže. A tým druhým bodom je, že verejné zásahy do stanovovania cien sa majú vzťahovať len pre energeticky chudobných alebo zraniteľných odberateľov elektriny v domácnostiach. Ale táto novela zavádza povinnosť pre dodávateľov zabezpečiť, a to vopred, nákup elektriny na veľkoobchodnom trhu s fyzickou dodávkou v určenom mesiaci pre všetkých koncových odberateľov elektriny, s ktorými uzatvoril zmluvu o dodávke elektriny alebo zmluvu o združenej dodávke. No a práve tá rôznorodosť portfólia zákazníkov si vyžaduje existenciu veľkého množstva nákupných stratégií a v prípade, že ak bude štátom zavedená povinnosť zabezpečiť to množstvo elektriny pre všetkých odberateľov vopred, tak ceny budú deformované a nekonkurenčné. A za chvíľku sa dostanem práve k tomu produktu toho spotového trhu. Súčasne dochádza k obmedzeniu liberalizácie trhu s elektrinou, to je tá druhá časť alebo ten druhý rozpor, pretože aj tá liberalizácia je nám predpísaná, áno, v niektorých častiach sme aj napríklad v rámci transpozície tú liberalizáciu troška obmedzili, najmä v prípade tej, toho regulovaného segmentu. Ale napriek tomu je tu povinnosť dodávateľa mať svoje nákupné pozície uzatvorené vopred v 85-percentnom rozsahu, čo je teda v tomto návrhu, a toto nereflektuje na tú aktuálnu trhovú realitu a vysoký záujem práve o ten spotový trh. No a práve ten spot z tej momentálnej, z ktorej, z ktorého momentálne tí odberatelia benefitujú najviacej.
Hovoril som o tom, ako je ten spot, že už je to na tých 137 v elektrine alebo 40, pod 40 v plyne, bude výrazne limitovaná, pokiaľ prejde takýto návrh zákona. A kvôli tomuto produktu, teda možnosť profitovať z nízkych krátkodobých cien, pretože nebavíme sa o nejakom mesačnom forwarde, ale o spote, práve vďaka tomu si dokázali odberatelia znížiť svoje náklady na energie a dokázali ustáť energetickú krízu bez finančnej podpory štátu. To znamená, ak sme na spote, tak nepotrebujeme tie dotácie, pretože sa pohybujeme pod 199 eurami v elektrine alebo 99 eurami v plyne.
No a potom tu máme aj konkurenciu na trhu dodávateľov, ktorá pokiaľ sa vytvorí, takýto jeden produkt, tak prestane existovať, nákupné stratégie budú veľmi podobné na rozdiel od tej súčasnosti a tí odberatelia nebudú mať ani motiváciu prechádzať medzi jednotlivými dodávateľmi podľa toho, kto im ponúkne nejaké vhodnejšie podmienky.
No a potom sú tu ešte existujúce dodávkové zmluvy. To je ten posledný rozpor, kedy dodávateľ má s odberateľom už uzatvorenú zmluvu na dodávku s rôznymi produktami, napríklad práve ten spot alebo tranžové nákupy, alebo už tie fixné ceny, to znamená, on už preňho nakúpil v minulosti, minulý rok, práve v tom, v tom momente, keď uzatvárali zmluvu. A podmienky zmluvy o dodávke tie určujú, kedy a pri akých podmienkach sa uskutočňuje nákup komodity, čiže je to už v tej zmluve. No a hlavne ten spot a tranžové nakupovanie sú štandardizované produkty, z ktorých povahy nie je možné nakupovať vopred a práve v tom nariadenom objeme. Čiže vstupujeme už priamo do tých samotných zmlúv, ktoré sú pouzatvárané v minulosti, v minulom roku alebo niekedy aj dva roky dopredu.
Dúfam, že som bol dostatočne jasný, Peťo, kýval si hlavou, že aspoň ty tomu rozumieš, takže budem rád, ak na toto dostanem odpovede, ale vravím, v tomto prípade pokiaľ takéto z môjho pohľadu zásadné veci sa nachádzajú v tom zákone a môžu obmedziť práve tú súťaž, tak nevieme ten zákon z tohto dôvodu podporiť. Ďakujem.

Pán poslanec aj pán navrhovateľ, nemáte pravdu. A nehovoríte pravdu z toho dôvodu, ak hovoríte, že tento návrh zákona je potrebný preto, aby sa dostavala nemocnica Rázsochy a neviem, aké máte úmysly, keď tento zákon by mal byť schválený, o akú investíciu ide, ale určite sa nebude týkať výstavby nemocnice Rázsochy, a to z toho dôvodu, že nemocnica Rázsochy má vydané platné právoplatné stavebné povolenie z roku 1987, ktoré je do dnešného dňa platné a sa v pravidelných intervaloch jeho platnosť predĺžovala, pretože tam bolo vyvlastňovanie pozemkov a na to, aby to vyvlastnenie bolo platné, tak sa každoročne, teda myslím, že v dvojročných intervaloch toto stavebné povolenie na stavebnom úrade v Lamači predĺžovalo.
Záverečné stanovisko EIA sa vyžaduje k stavebným zámerom, to znamená k zámerom, ktoré ešte nemajú vydané platné stavebné povolenie, a spätne sa takéto posudzovanie vplyvov na životné prostredie na stavby, ktoré už sú povolené, nevyžaduje, pretože v roku 1987 ešte zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie neexistoval. A keď sa prvýkrát v roku 1998 takýto zákon schvaľoval, jeho prvá, prvá verzia, tak vlastne, samozrejme, všetky dovtedy platné povolenia boli platné do, na základe dovtedajších predpisov, a tak je to aj pri aktuálnom zákone o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, čiže zavádzate, nehovoríte pravdu. Toto sa štátna expertíza, tak ako tu zdôvodňujete návrh zákona, záverečné stanovisko EIA potrebné nie je, lebo sa nejedná o stavebný zámer, ale o stavbu, ktorá má platné stavebné povolenie.

Ďakujem pekne. Pán navrhovateľ, ja sa vás opýtam, že aká lobistická skupina vás poslala predložiť tento návrh zákona. Pretože to, čo ste vy predložili v jednej časti, je bezdôvodné, v druhej časti tie dôvody na predloženie tohto návrhu zákona ja vidím úplne niekde inde, ako ste ich skutočne odprezentovali. Samozrejme, získavanie geotermálnej energie ako obnoviteľného zdroja alebo zdroja, ktorý, ktorý má nižšie dopady na emisie, samozrejme, je, je možné a v prípade využitia vrtov, ktoré už neplnia svoj účel, ale bolo na nich vykonané posudzovanie vplyvov na životné prostredie a je snahou získať teraz ich na inú, na iný účel, samozrejme, takýto už dnes zákon zjednodušuje proces a umožňuje urobiť posúdenie zmeny navrhovanej činnosti v takom skrátenom konaní, pretože ide len o zmenu posud... už posúdenej činnosti, a to už dnes zákon umožňuje. Ale tá prvá časť, ktorú ste vy chcete vlastne zjednodušiť spoločnostiam, ktoré chcú dobývať na území Slovenska zemný plyn a naftu.
A v prvom rade si povedzme, že to sú spoločnosti, ktoré nemajú veľmi pozitívny vplyv alebo pozitívne vnímanie dopadov na životné prostredie, typu spoločnosti, ktoré sa snažili dobýjať, dobývať prieskum cez prieskumné vrty, zemný plyn na východe Slovenska. Poznáme príbeh Aropane, občianskej iniciatívy, ktorým sa v konečnom dôsledku aj podarilo tieto iniciatívy zastaviť na východe Slovenska, tak práve týmto návrhom zákona chcete vlastne obmedziť alebo uľahčiť, uľahčiť týmto spoločnostiam vykonávať ich činnosť a obmedziť vlastne aj verejnosti na posudzovanie vplyvov, v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie hájiť svoje záujmy vo veci životného prostredia.
Práve aj v dôsledku tej situácie, čo bola na východe Slovenska, sme v minulom volebnom období upravili návrh zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, kde bolo sprísnené posúdenie pre vrty hlbšie ako 300 metrov, že aj pri prieskumných vrtoch je povinné posúdenie vplyvov na životné prostredie, a je to práve z toho dôvodu, že tie dopady môžu byť významné. Ako napríklad bolo riziko na tom východnom Slovensku, kde cez takýto prieskumný vrt, ktorý by nebol posúdený, mohlo byť dopad, negatívny dopad na Bardejovské kúpele, kde takáto, takýto vrt, ktorý bol predpokladaný do hĺbky skoro jeden kilometer, tak tie dopady neboli by preverované.
Čiže pýtam sa vás, keď vy ste nás, pán navrhovateľ, obviňovali z nejakých záujmov, aby ste mi povedali, koho záujmy v tejto veci obhajujete. Pretože to nie sú záujmy v rámci lepšieho využívania geotermálnej energie, pretože, tak ako som povedala v tej druhej časti, už dnes existujúce vrty sa dajú v zjednodušenom procese preposúdiť, dať im nové, nové využitie, ale v tej prvej čisti vy, v prvej časti vy drobnou zmenou vlastne chcete sťažiť prístup verejnosti pri rozhodovaní vo veciach životného prostredia tak dôležitej, ako je vŕtanie do zemskej kôry. Čo, samozrejme, je menej viditeľné ako nejaké komíny alebo činnosti, ktoré sa realizujú na povrchu, lebo to, čo je pod zemou, málokoho zaujíma, pretože to je nejaká podzemná voda, ktorú nevidíme, ale to je, to sú veci, ktoré majú obrovský súvis na, a môžu mať obrovský dopad na ďalšie činnosti, ďalšie vplyvy, ktoré, ktoré jednoznačne treba posúdiť a nie zľahčovať.
Ďakujem.

Tak ďakujem pekne, poslednýkrát k tejto téme.
No tak padli tu úplne že nepodložené obvinenia. Nech sa páči, pán kolega, ak máte takéto nejaké informácie, nech sa páči, proste dajte, dajte trestné oznámenie alebo čokoľvek. Ale ja mám ešte jednu vec. Ono to tu tak zatiaľ prešlo potichu, ale že hornonitrianske bane, to si pamätáte, pán kolega Kremský, že to sú tí, čo balili tie päťstovky do alobalu, aby im nezhoreli? A kadekoho nimi uplácali? Aj vás idú uplácať, keď ste im dneska zabezpečili, aby sa tento zákon na nich nevzťahoval? Čo vám za to dali? Akože takto? (Reakcia z pléna.) Jak že nie. Vyjadrili ste podporu tomu pozmeňujúcemu návrhu. Po jednej stránke je 90 % stále málo, po druhej stránke vyradiť? Akože môžme sa baviť aj takto. Takže ako prečo? Prečo teda, keď majú nejaký zisk, veď nech sa s ním podelia, nech sa s ním podelia teda so štátom. Nech, nech sa to na nich vzťahuje. Alebo ste teda aj vy nejak motivovaný na tom, aby proste, aby ich, aby tam neboli? No ako tie otázky sú rôzne, keď sa chceme baviť aj takto. Môžme, ale poďme sa radšej baviť podľa mňa odborne, pretože ja ctím, aby sme sa bavili tuná odborne a bavíme sa tu o téme. Takže zasa padali tu, padali tu rôzne informácie.
No poďme sa baviť o tom, že ako je to s tými cenami, lebo znie to tu ako keby Slovensko platilo najvyššie ceny palív. Treba povedať, že, samozrejme, vždy sa každému spotrebiteľovi bude zdať akákoľvek cena vysoká, ale keď sa bavíme o vlaňajšom roku, tak Slovensko malo siedmu najnižšiu cenu benzínu a šiestu najnižšiu cenu nafty v celej európskej dvadsaťsedmičke. Tak to tiež treba vnímať a povedať, že ten Slovnaft tie svoje nižšie náklady do nejakej možnej miery prenášal aj do cien palív. To inak pod tým bolo Maďarsko, ktoré vieme, ako dopadlo, a mám tu aj čísla pre tento rok, a pre tento rok platí, že Slovensko je teda piata, má piatu najnižšiu cenu benzínu z celej EÚ a šiestu najnižšiu cenu nafty. Takže toto, toto len na margo, keď teda už tu hovoríme, že ako, aké sú tie ceny. Ja viem, stále sa každému zdá akákoľvek cena vyššia ako nula vysoká, ale toto je realita hej. Dvadsaťdva krajín Únie platí viacej za palivá ako Slovensko. Ja len tak medzi rečou, to Maďarsko teda viackrát spomínané, tak inak Maďarsko má po zrušení tej regulácie, čo bolo teda úplne že absurdné, ale to sa asi s kolegom Kremským zhodneme, tak má druhú najvyššiu cenu benzínu a štvrtú najvyššiu cenu nafty v celej EÚ, tak len aby sme aj toto mali na, na nejakej realite.
No čo sa týka, čo sa týka toho samotného... kolegovia, ja si dovolím ešte raz upozorniť, že máme tu tri návrhy. Jeden je tých pôvodných 70, ktoré priniesol samotný návrh, ktorý prerokovávame, potom je tu návrh na 90-percentné zdanenie alebo 90-percentnú výšku solidárneho príspevku a potom je tu náš pozmeňujúci návrh na 55-percentné zdanenie. Toľko je možno tiež odpoveď teda ako vychádzame komu v ústrety. Aj 55 % je, si myslím, veľmi veľa, platilo sa to vlani, sme to podporili a 55 % sme ochotní podporiť aj tohto roku. Na margo toho, že hornonitrianske bane nebudú teda platiť nič, keď sa bavíme o tom, kto čo robí.
A padla tu, možno je tu pár nových kolegov, kolegovia, prosím, vlani alebo pre vlaňajší rok platila sadzba 55 %, hej? Prinieslo to štátu asi 500 miliónov na tejto dani plus korporátna daň. Prosím, než stlačíte to tlačítko, každý jeden sa zamyslite a teraz že, že prečo by tá sadzba mala byť vyššia, že čo sa zmenilo, aby teda tá sadzba mala byť až tých 90 % nebodaj. Fakt aj solidarita má určitú mieru, ono to funguje, proste v ekonomike sú aj zamestnávatelia, aj zamestnanci, aj štát a tá solidarita by mala znamenať, že každý bude nejak fungovať, každý dokáže mať proste zdravú mieru. Ak z miliardy hospodárskeho výsledku štát zoberie 900, to si nemyslím, že je tá správna miera solidarity a to si nemyslím, že je to miera, kde tá firma môže fungovať ďalej, môže platiť svojich zamestnancov, to sú tisíce ľudí, a fungovať, robiť investície, robiť zelené opatrenia, robiť údržbu, robiť všetko preto, aby to, čo sa nám dneska zdá normálne, že teda tie palivá, že ich je dostatok, aby to fungovalo aj naďalej.
Takže toto som chcel ja na záver. Kolegovia, prosím, veľmi porozmýšľajme, za ktorú z možných alternatív zahlasujete. Veľmi pekne ďakujem a ešte úplne na záver, i napriek tomuto intermezzu veľmi pekne ďakujem všetkým, ktorí sa zúčastnili diskusie, za diskusiu, ktorá bola vlastne k veci a v tej nejakej povedzme tej odbornej časti. Ďakujem pekne.
Hlasovať budeme dnes o 17.00 h. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo a ďakujem všetkým kolegom za reakcie.
Ja začnem kolegynkou Ankou Zemanovou, presne ona to správne povedala, miera solidarity je dôležitá, veď áno, preto sme pri... preto sme dali alebo preto som podal pozmeňujúci návrh s 55 %, lebo to je to, čo vieme podporiť. To, čo je podľa nás tá zdravá miera solidarity, áno, že sa tá firma podelí so štátom, hej. A teda zároveň aj zostane jej niečo na, na jej fungovanie. Lebo, viete, tu hovoríte o miere solidarity, takže keď sa teda firma vzdá, vzdá výroby za ten rok teda miliardu, tisíc miliónov, takto to poviem, a teda 900 odovzdá štátu, to je tá správna miera, alebo je to ešte málo a treba dať ešte trošku viacej? Že toto si, prosím, treba uvedomiť, že to, a nemal by byť aj ten štát trošku solidárny? Fakt, my tu nedebatujeme o tom, že, že 90, alebo nula. Ja sa tu celú rozpravu snažím vysvetliť, že tu sú, tu sú dve strany tej rovnice. Jedno je tá firma, aby prežila a druhá je, samozrejme, aj ten štát, ktorý teda má právo na nejakú, nejaký podiel na tom. Takže toto si, prosím, uvedomme, tuto sa bavme, máme tu 55 %, náš návrh 70 %, pôvodný návrh 90, absolútne extrémny a proste zlý, zlý návrh. Takže o tomto tu debatujeme.
Peťo Kremský, áno, súhlas, tak to som rád, že teda je, áno, je to na energetickú pomoc, tak súhlasil si. A ja teraz mám len jednu otázku, a prečo teda ten váš predseda, prečo Igor Matovič to kade chodí tade hovorí, že teda použije výnos zo solidárneho príspevku na, na zaplatenie 500 euroviek? Veď teda, veď on to hovorí, som rád, že ty to nehovoríš, ja si to veľmi vážim, tak ako si veľmi vážim, že nie si zástancom takých riešení a, prosím, to som ťa chválil, hej, tak na to je zbytočne mi frflať. Ja som, ja som ťa chválil. Len teda mal by to ten Igor vnímať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Maroš, ďakujem veľmi pekne za tvoje vystúpenie a možno ešte by si mohol zodpovedať kolegom aj to, že vlastne my nie sme proti tomu, aby sa takýto zisk zaviedol, len treba nájsť tú primeranosť, teda odvod zo zisku, primeranosť toho, výšky toho odvodu. A je paradoxné, že ozývajú sa práve poslanci z klubu OĽANO, kde ich predseda predsa jednoznačne povedal, keď predkladal návrh zákona o tých 500 euro, že vykrytie v rozpočte, dieru rozpočtu bude práve z týchto peňazí, takže oni zjavne nepočúvajú svojho predsedu, ktorý o týchto veciach informoval nielen klub, ale povedal to verejne aj v rôznych verejných vystúpeniach.
Takže treba si hovoriť pravdu a nie prekrucovať, že tuná my ideme brať, nedopriať peniaze do zdravotníctva alebo do niečoho iného, keď presne vieme, že aká táto, tento odvod v tej absurdnej výške, ako to navrhuje aj tuná pozmeňovací návrh, ak bude schválený, tak jednoznačne to pôjde na atómovky Igora Matoviča, ktoré týmto pádom si bude vedieť chcieť vykryť a ešte byť aj za chrumkavého, že však je to kryté v rozpočte a on je vlastne rozpočtovo zodpovedný.

Ďakujem pekne. Ja využijem teda tú možnosť, že som predkladateľ a môžem sa znovu prihlásiť do rozpravy... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Spravodajca.

Viskupič, Marián, poslanec NR SR
Pardon, spravodajca. Áno, spravodajca som, hej. (Reakcia z pléna.) Božechráň, dobre. (Povedané so smiechom.) No každopádne chcem teda vo väčšom časovom rozsahu a pokúsim sa teda ešte nejaké veci vysvetliť a hlavne skúsiť odpovedať.
No odišiel síce Milan Kuriak, ale nevadí. Ďakujem za jeho príspevok, bol (reakcia z pléna), dobre, každopádne bol jediný, kto teda z diskutujúcich dokázal teda odpovedať na tú otázku, že prečo, teda čo sú tie argumenty, aby sme pre tento rok dali ten príspevok vyš... pardon, proste sadzbu k príspevku vyššiu ako vlani, hej. Aby to bolo viac ako tých 55 vlani. No dobre. Odpoveď znela, že teda lebo vlani bol nízky. Okej.
A teraz začnem teda, začnem teda kolegom Kuriakom. No prečo. Ja vám poviem, prečo sa celá strana SaS snažíme vždy zastávať ekonomiky, snažíme sa zastávať podnikateľov, firiem a aj ich zamestnancov, samozrejme. Pretože hodnotu najprv treba vytvoriť a až potom je ju možné rozdávať. Áno, úloha štátu je, samozrejme, pomáhať najzraniteľnejším, pomáhať núdznym, zabezpečovať, samozrejme, dôchodky a všetky tieto veci. Samozrejme. Ale najdôležitejšie a to prvé, najprv tá hodnota nejaká musí byť, najprv ju musia firmy vytvoriť, potom im ju štát môže zobrať a potom ju môže rozdávať. A to isté proste. Ľudia, ak pomáhame ľuďom, proste treba pomáhať aj tým, ktorí ich zamestnávajú, pretože to, to, to je to zamestnanie, to je, kde sa vytvárajú zasa ďalšie dane a zasa ďalšie odvody. A tie zasa potom už môže štát rozdeľovať.
No čísla. Je to také, že rozprávame, rozprávame, ale k tým číslam sa vlastne nejak veľmi nikto z nás nedostal. Tak len aby sme vnímali, že koľko je to, čo sme to už dvakrát obaja povedali vlastne, ako sa ten výpočet toho primeraného zisku počíta, čiže priemerné zisky alebo teda zisk za každý rok deleno štyri zvýšený o 20 %. No tak ten Slovnaft vlastne mal ten priemerný zisk cca okolo 72-73 euro, no a po zvýšení o tých 20 %, takže ten, ten základ, ktorý teda im akože nechávame akože ten primeraný zisk, z ktorého majú všetko riešiť, je teda z toho výpočtu 90 miliónov euro, hej, 90. Nechávam na posúdenie, či je to veľa, alebo málo. Proste je to, je to 90.
No a teraz plus-mínus čísla. Takže ten hospodársky výsledok Slovnaftu, tak ako sme obaja spomenuli alebo teda bolo povedané, bol skutočne mimoriadny v roku 2022 a bol približne jedna miliarda eur, hej, jedna miliarda eur a teda ako to dopadlo. Takže dopadlo to tak, že asi nejakých 500-520 miliónov štát zobral s tou 55-percentnou sadzbou odvodu, hej. Zobral 520 a, samozrejme, ešte Slovnaft platí aj korporátu daň, keďže náklad vlastne ten solidárny príspevok je zdaniteľný náklad, takže to sa odpočíta a potom teda z toho zvyšku ešte platí Slovnaft normálnu klasickú korporátnu daň, čo bolo ďalších 100 miliónov. Už teraz mávnem rukou, nebudem vypočítavať mimoriadny odvod. A celé teda je, že Slovnaft zaplatil alebo zaplatí, lebo však to sa ešte len udeje, plus-mínus, ešte tie hospodárske výsledky nie sú úplne, úplne teda jasné, okolo 620 miliónov eur, hej. To len aby sme vnímali, že štát teda považuje za ten štandardný zisk, ktorý má Slovnaft mať, je 90 miliónov, hej, zaplatil štátu asi, asi tých 620 miliónov a áno, samozrejme, keďže ten rok bol mimoriadny, niečo tomu Slovnaftu zostalo viac ako ten bežný zisk. Áno, niečo im zostalo. Len, prosím, vnímajte. Ešte raz. Proste ten štát zobral Slovnaftu vlani 620 miliónov eur. Buďme radi. Áno, bolo z čoho, mali super výsledok, ale to nie je že nejaká časť. To je zásadné, zásadné množstvo a porovnajte si to s tým, čo teda považujeme, že teda je normálne, normálny zisk, hej. 90 miliónov, hej. To, prosím, fakt akože vnímajme to takto.
A teraz, teraz si zoberte, že teda by sa teraz už úplne, že ideme že maľovať čísla, tak keby sa to isté podarilo Slovnaftu v roku 2023, to znamená, že ich hospodársky výsledok na konci roka bude jedna miliarda eur, odpočítate 90 miliónov, zostane 910 a z toho im chcete zobrať 90 %, čo je nejakých 820 miliónov eur. 820 miliónov eur z výsledku jednu miliardu, hej. Plus ešte nejaká už potom v tom prípade že drobná korporátna daň, lebo tam už neni veľmi z čoho. Takže len teda, aby to akože že bolo namaľované, tak ak ten Slovnaft v tomto roku vytvorí miliardu hospodársky výsledok, no tak ten štát mu chce zobrať cca 900 miliónov. Nechávam na posúdenie, nejdem hodnotiť, či sa to zdá niekomu veľa, málo alebo primerane, ja len, aby sme tie čísla, lebo tie percentá znesú všetko, aby sme to akože dávali do nejakej tej reality. Ešte raz, samozrejme, modelujem, hej, prípad, že by sa tomu Slovnaftu podarilo urobiť rovnaký hospodársky výsledok ako vlani a teda plus parametre, ktoré im chce tuto kolega Kremský vlastne namaľovať, že teda 90-percentnú sadzbu. Takže ešte raz. Štát si zoberie z jednej miliardy asi 900 miliónov.
Toto všetko by ešte mohlo byť v poriadku, veď sú krajiny, kde je vysoké daňové zaťaženie, ale, a možno by to tie firmy aj chápali, ak by videli na tej druhej strane niečo, ale teraz, a ja to použijem, aj keď sa to kolegovi nebude páčiť, áno, Igor Matovič, a to zhodou okolností ja som bol v tej relácii s ním, to jasne povedal, že jeho finančné krytie výdavku 500 euro na jedného voliča, čo teda môže byť v najhoršom prípade 2,2 miliardy eur, nech to je 1,5 miliardy, 1,7, na to chce použiť napríklad aj výnos z tejto, z tohto solidárneho príspevku. A teraz to má dve konotácie.
Prvá je tá, že teraz si predstavte, že ste tou spoločnosťou, že ste jej zamestnancami, že ste jej dodávateľmi, čímkoľvek a dobre teda, tak ste pomohli krajine, vzdali ste sa obrovskej časti zisku a teraz tak nejak dúfate, že to tá krajina nepreje, že za to spraví nejakú investíciu, že možno bude lepšia cesta, lepšia, ja neviem, železnica, čokoľvek alebo sa to skutočne použije na pomoc tým fakt zraniteľným a chudobným, ktorí to najviac potrebujú, no ale, Marek, prikyvuješ, ale keď sa to použije na to, že každému, kto pôjde voliť, dáš 500 euro, tak to nie je vôbec ani efektívne, ani hospodárne vynakladanie verejných zdrojov. Marek, ty ich nepotrebuješ, aj tvoja výplata, aj výplata nás tu všetkých je úplne že v poriadku. Takto sa nemôžu verejné zdroje používať a ešte raz, ako sa proste ten Slovnaft cíti, keď tie peniaze budú takto akoby ako prejedené, rozhádzané akokoľvek.
No a potom je tu ešte jedna vec, ktorá zasa vyplýva, a teraz sa vráťme úplne na začiatok, z nariadenia Európskej únie, ktorým sa toto celé zaviedlo, a tam, kto si dá tú námahu a prečíta si to, tak tam je normálne napísané, že na aké, aké proste veci to môže byť použité, hej. A tam, samozrejme, je napísané, že áno, môže to byť napríklad na pomoc občanom v súvislosti energetickou krízou alebo teda na ďalšiu pomoc pre zraniteľných. No jednoducho má to byť na nejaké efektívne, efektívne veci, ktoré, samozrejme, súvisia nejak s tou energetickou krízou. No neuveríte, ale to, že by sa malo každému občanovi dať za jeho účasť na voľbách, proste také niečo tam nie je. Čiže ešte aj to je, to je level, ktorý je tam. Samozrejme, na toto je odpoveď, peniaze nemajú mašličky a, samozrejme, a ja pevne verím a som inak strašne rád, že pán kolega Kremský povedal, že ten návrh pána Matoviča proste neprejde alebo teda má vysokú šancu neprejsť. Čiže ja som toto v podstate rád, toto ja zasa ďakujem, že teda pán kolega Kremský má zmysel pre realitu a aj jemu sa zdá, že rozdať teda každému občanovi tejto krajiny za účasť vo voľbách 500 euro nie je úplne tým najlepším nápadom. Hej. Takže toľkoto ešte a komu som ešte neodpovedal.
Áno. Peter Kremský. Čiže Slovalco, áno. Slovalco, samozrejme, neodišlo, zastavilo výrobu, pokiaľ viem, hovoril som o zastavení výroby. Čiže Slovalco zastavilo výrobu primárneho (reakcia z pléna), Peťo, veď máš možnosť faktickej, prosím, veď zareaguj faktickou. Slovalco zastavilo výrobu primárneho hliníka. Zastavilo. Slovalco pokračuje vo výrobe sekundárneho hliníka, to znamená recyklácie, súhlasím, robia. Zároveň áno, Slovalco má to šťastie, že Slovalco má šancu a do nejakého času aj schopnosť vlastne tú výrobu obnoviť, aj to je pravda, len už nie je úplne pravda to, že teda vlastne Slovalco skončilo len kvôli vysokým cenám energií. Ono tam je ešte ten ďalší level, ktorý tu voláme, a to je proste ten envirofond a to, že Európa dáva nejaké pravidlá a dáva možnosť, aby aj tým najväčším producentom emisií, tí, ktorí vlastne napĺňajú ten envirofond, nejaké financie vracali. A toto je to, toto Slovensko nerobí a koniec-koncov dodnes, ak ma pamäť neklame, sme ešte o tom nerozhodli. Takže tá fabrika jednoducho ona potrebovala nejakú podporu v tých rastúcich cenách, však to malo nejakú nábehovú krivku a keby sa to bolo do nejakého momentu stalo, tak tá fabrika by si bola dokázala kúpiť tú energiu za rozumnú cenu. Jasné, že keď sa to dostalo do stavu, že teda tá podpora tam nebola, rozhodnutie nebolo a teda už stála spotová cena energie 300 euro, samozrejme, za takých cien energií sa nedá vyrábať hliník. To sa zasa zhodneme aj, aj s kolegom Kremským. Ale k tomu nemuselo dôjsť. Toto je to, čo ja hovorím, to všetko má nejakú tú cestu. Ja som hovoril, že o ceste Slovnaftu, ktorá vyzerá ako Slovalco. Ja nehovorím, že Slovnaft v polroku skončí, ale to všetko má nejaký vývoj. Veď to, že Slovalco skončí, sa rozprávalo takmer dva roky, keď proste nedokáže štát im pomôcť. Toto si treba všetko uvedomovať. Tie veci nie sú len my dneska rozhodneme, zajtra to má nejaký vplyv a pozajtra už je iný deň. To všetko má nejaký vplyv a je to kvapka ku kvapke a potom to robí to, že je Slovensko nedôveryhodná krajina pre investorov, to, že skôr investor má tendenciu skôr odísť ako prísť. Toto sú fakt akože veľmi, veľmi problémové veci.
Ešte áno, áno, kolega Suja tiež už odišiel, takisto však ďakujem. Povedal veci, s ktorými súhlasím, ale povedal tiež akože absolútne vytrhnutú a nepravdivú vetu smerom k nášmu predsedovi, minister hospodárstva a náš predseda v žiadnom prípade nehovoril takéto niečo. Práve opačne. Robil maximum pre podporu ekonomiky, pre podporu existujúcich investorov, pre príchod nových investorov a práve do najmenej rozvinutých častí našej krajiny na východ. Takže s týmito slovami pána Suju jednoznačne musím nesúhlasiť a toto je realita.
Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne sa teda vyjadriť k prejednávanej téme, k solidárnemu príspevku z ruskej ropy. No začnem ale úplne na začiatok, tak máme tu vlastne podané dva pozmeňujúce návrhy. V jednom je správne riešenie úplne vyradiť, teda proste hornonitrianske bane do toho nepatria úplne, čo je správe riešenie, nulová sadzba. S čím ja teda nemám problém súhlasiť akoby. No a zároveň hneď pozmeňujúci návrh za tým je, že teda zvýšiť až na 90 %. A to sa tiež javí teda, alebo teda je to hovorené, že je to správne riešenie. Už len z tohto je, je tak nejak vidieť, že asi, asi trošku možno absurdnosť toho, čo sa tu akoby ide diať. Ale dobre, to len na okraj.
Poďme si povedať, aká je aktuálna situácia. Myslím si, že tú situáciu na začiatku popísal veľmi dobre kolega Peter Kremský len s jedným upozornením, skupina MOL, samozrejme, podniká vo viacerých krajinách a čísla, ktoré boli teda prezentované, sú nie za Slovensko, ale teda za kompletne všetky prevádzky MOL-u, čiže to je, to je jedna vec. Tie miliardy teda ani zďaleka nie sú, nie sú tuná na Slovensku. Ale áno, treba jasne povedať, že rok ´22 bol veľmi úspešný pre rafinérie v tejto oblastí. Áno, bol úspešný aj pre Slovnaft, keďže využívajú tú výhodu, ktorá je, windfall výhoda z lacnejšej ruskej ropy, súhlas.
Čo teda sa už stalo, tak že takýto solidárny príspevok bol prijatý vlani za vlaňajší rok, bolo to prijaté na základe nariadenia Európskej únie. A to nariadenie stanovuje minimálnu sadzbu 33 %, a teda obdobie, a to je dôležité povedať, ´22 a alebo ´23. Takže nie je povinnosť pre rok ´23 vlastne toto nariadenie zaviesť. To len aby sme mali, mali všetky fakty. V podstate Slovensko by splnilo nariadenie Európskej únie aj, aj tým, že to bolo iba vlani, okej.
Za ten vlaňajší rok Slovensko použilo sadzbu 55 %. Samozrejme, je, myslím, na mieste debatovať o tom, že danej situácie je asi zmysluplné, aby sa rafinérie podelili do nejakej miery s týmto windfall profitom. Samozrejme, vždy treba dávať pozor na to, že kde je nejaká tá správna miera. Ja som presvedčený, že tá správna miera je vlastne to, čo nám akoby nariaďuje Európska únia, tých 33 %, to by bolo najlepšie riešenie. No bolo použité 55, ktoré teda vzniklo ako určitá dohoda pre vlaňajší rok, návrh prináša 70. Už bol podaný pozmeňujúci návrh na 90. Toto sú už čísla, ktoré sú absurdné, ktoré jednoducho sú fakt že za hranou. To si predstavte tú situáciu, že akýkoľvek podnik proste robí, celý rok sa teda snaží, to nie je, že ony majú ten zisk. No tomu predchádza kopu práce, kopu aj rizík, kopu výdavkov, kopu všetkého a nakoniec ten štát si chce zobrať z toho akože fakt že 90 %.
To, tuto si dovolím upozorniť, že takéto niečo by na, s veľkou pravdepodobnosťou spôsobilo možnosť žalôb. A toto sa napríklad už aj stalo, ja to tu dovolím takisto si povedať, aby to jednoducho tuná zaznelo, aby, prosím, všetci kolegovia, zákonodarci, vnímali aj túto situáciu. Už bolo podaných viacero žalôb na tej európskej úrovni, teda voči, voči Rade Európskej únie ku tomuto nariadeniu, tak len teda dovolím si ich spomenúť, takže jedna je v Bulharsku Extravinstabla Saud IAD, takže táto spoločnosť žaluje, žaluje Radu Európskej únie, takisto, takisto je tu potom ďalšia nejaká firma, ktorá teda sa volá TJ plus sedem ďalších žalobcov. To bola žaloba, ktorá bola podaná 12. decembra 2022. Potom je tu ďalšia, ďalšia žaloba ďalších dvoch firiem podaná 20. decembra 2022. No potom je tu žaloba, ktorá bola podaná úplne na konci roka 28. decembra ´22, už možno pre nás známejšie, ExxonMobil, Mobil Erdgas-Erdöl, čiže aj títo žalujú radu Európskej únie v tejto súvislosti. A takisto ďalšia 30. decembra 2022 firma TZ. Čiže skutočne už to samotné nariadenie Európskej únie, už to je na hrane, kúsok za hranou, už to bolo, bolo prijímané neskoro, má akoby aj trošku retroaktívnu funkciu, aj preto sa to nevolá daň, ale solidárny príspevok. A zjavne, zjavne teda proste Európska únia je žalovaná viacerými, viacerými prípadmi a viacerými teda spoločnosťami, no.

Preto aj pre Slovensko tá najbezpečnejšia možnosť by bola použiť tú sadzbu minimálnu, ktorú Európska únia prináša alebo hovorí, že by mala byť. Prečo? Pretože v danom prípade je najjednoduchšie, v prípade nejakých žalôb, povedať, Európska únia prijala, je našou povinnosťou to aplikovať, a tým pádom potom, keď tak, tak je žaloba na Európskej úrovni. Ja nechcem prejudikovať, ale ak tuná fakt prejde 90-percentné zdanenie, obávam sa, že, že dotknutá firma sa môže brániť a asi by sa nikto nečudoval, keby sa, keby sa bránila. Toľko, toľko, aby to tu, prosím, padlo.

No ďalšia vec, asi sa zhodneme, asi nás tu je málo, ale myslím, že na tomto by sme sa dokázali zhodnúť, zvyšovanie daní určite nevytvára priestor na znižovanie ceny palív. V tomto prípade. Čiže aby sme si boli vedomí, že ak budeme hlasovať za takto a navyše ešte takto drastické navýšenie tej sadzby dane, tak, prosím, všetci do svojich regiónov, tak ako aj kolega Kuriak rozpráva, že chce priniesť cestu na Oravu, presne tak, dobre, aj teda na iné, tak týmto rozhodnutím s veľkou pravdepodobnosťou prinesieme vyššie ceny pre palivá, pre benzín, pre naftu, ale aj pre ďalšie produkty. Takže toto si treba uvedomiť. Fakt je ten, že zvyšovanie daní nemá žiadnu šancu znížiť ceny. Ako ich zvýši je vec druhá, ale teda s veľkou pravdepodobnosťou ich určite zvýši.

Takže návrh na 90-percentné zdanenie bol už podaný. Takisto bol podaný návrh, teda aby hornonitrianskej dane z návrhu vypadli. A už teda samotný návrh pôvodný to zvyšoval v 55 na 70. No a ja sa v tejto súvislosti pýtam, že aký vlastne signál dáva Slovensko podnikateľom? Proste aký signál dávame investorom existujúcim alebo aj teda potenciálnym slovenským i zahraničným? A to v programe tejto schôdze máme, máme naplánované už, myslím, že len hlasovanie o ďalšom zvýšení daní, o razantnom trojnásobnom zvýšení a rozšírení odvodu z mimoriadnych činností, odvodu z, mimoriadneho odvodu z regulovaných odvetví, tak, aby som bol presný. Čiže to je, to je ďalšia vec, ktorá zasahuje, zasahuje proste firmy.

Ja som presvedčený, že toto všetko znižuje zásadne dôveryhodnosť Slovenska proste v očiach, v očiach investorov, v očiach podnikateľov, v očiach tých, ktorí držia tú, tú ekonomiku slovenskú nad vodou. Myslím si, že, že vnímajme, Nemecko samotné má rast možno pod 1 %, Európska únia ľahko nad tým, Slovensko takisto, možno maximálne 1,5 %. Toto, toto všetko sú veci, ktoré nepomôžu, nepomôžu ďalšiemu rozvoju, práve opačne. Sú to ďalšie a ďalšie olovené gule, ktoré sú proste priväzované firmám a ktoré ich budú ťažiť a ktoré im budú spôsobovať problémy.

No a čo sa týka, čo sa týka teda pokračovania, nech sa vrátim naspäť k solidárnemu príspevku, aj pre rok ´23, navyše v takto zásadných extrémnych sadzbách je, myslím si, že dláždením cesty pre vznik druhého Slovalca. Aj to sa javilo, že, preboha, však to nemôžu odísť, proste funguje tá výroba, je na super úrovni, je odbyt, dokonca boli ceny, proste je to, je to možné. Ja nehovorím, že sa to stane, ale majme aj toto, toto na pamäti. Čo, samozrejme, by znamenalo aj ohrozenie zásobovania slovenského trhu s palivami a nielen slovenského, keďže Slovnaft vlastne väčšiu polovicu svojej, svojej produkcie vyváža. A myslím si, že sme zažili, čo to aj s cenami robilo, keď bola havária v rakúskej rafinérii vo Schwechate, keď boli dlhodobejšie odstávky v Szombathely v maďarskej, maďarskej rafinérii. Fakt treba povedať, že tie palivá sú tým, čo hýbe ekonomikou. Nedostatok palív by spôsobil veľké problémy, ani nedá sa povedať, že kde, no proste všade. Ekonomika je vlastne na kolesách, ekonomika a všetky logistické procesy sú, sú na kolesách. To je o spotrebe nafty, benzínu. A toto prináša takéto riziká.

No a takéto nezodpovedné a krátkozraké rozhodnutie aj pre rok 2023 ohrozí aj verejné financie. A ak by prišlo k obmedzeniu výroby, nedajbože k zastaveniu, nedajbože, proste to, to skutočne bude mať zásadný dosah na aj verejné, verejné financie, a teda na príjmy, ktoré, z korporátnej dane, ale aj z daní všetkých zamestnancov Slovnaftu vlastne prichádzajú do, do verejných financií.

No povedzme si, a to aj povedal pán kolega Kremský, takže budem na to reagovať, áno, je výpočet, ako sa táto daň počíta a teda odkiaľ je definovaný nadzisk. Bolo to povedané správne, je to priemer štyroch rokov od roku ´18 do roku ´21 vydelený štyrmi a zvýšený o 20 %. To je pravda, ale tu treba dávať pozor aj na to, že vlastne zákonodarca týmto zo ziskov z minulosti alebo z výnosov z minulosti prejudikuje správny, alebo podľa teda štátu a podľa zákona dostatočný zisk, ale už neberie do úvahy tieto základné veci, že ten Slovnaft, a teraz to už budem konkretizovať na, na teda konkrétnu spoločnosť slovenskú, ktorej sa to týka, má zásadné náklady a potrebuje urobiť vlastne technologické úpravy svojich zariadení, aby bol schopný spracovávať neruské ropy. Tie čísla z minulosti o tomto nehovorili. Vtedy proste takéto niečo nebolo potrebné urobiť. Takže to sú, to je jeden z, jeden vlastne z nákladov, prečo vlastne potrebuje aj ten Slovnaft určitú výšku zisku, aby bol schopný pokračovať ďalej.

Takisto treba vnímať to, že máme tu GreenDeel, máme tu stále sa zvyšujúce environmentálne požiadavky, ktoré sú stále, stále drahšie a vyžadujú, vyžadujú nové a nové technológie. Čiže takisto ten zisk, ktorý sa javil dostatočný v minulosti, nepostačuje na to, aby všetky tieto, tieto, volajme to teda zelené výzvy, boli, boli zabezpečené a dokázal ich takto Slovnaft nainvestovať.

Takisto vidíme teraz prebiehať boj teda o to, aby sa nezastavil predaj alebo nebol zákaz predaja spaľovacích motorov, ale ten vývoj nejak ide, ten Slovnaft, samozrejme, musí reagovať na to, že do budúcnosti asi sa bude predávať menej nafty, benzínu a že teda budú aj iné, iné parametre. Proste Slovnaft musí investovať do iných druhov výrob, musí investovať do toho, aby, samozrejme, aj v tej budúcnosti mal nejakú, nejaký priestor. A to, samozrejme, musí aj našej krajine na tom záležať. Tá rafinéria je jediná. To nie je náš nepriateľ, to je niečo, čo zamestnáva kopu ľudí a vytvára to, čo potrebuje naša krajina. Takže na toto potrebujú dodatočné, dodatočné investície.

No a už som spomínal teda, ako to vyzeralo, keď bola momentálne, nedávno nehoda v Rakúsku v rafinérii, alebo teda odstávky, to nie je, že päť euro stojí údržba, bežná údržba Slovnaftu. Takisto proste oni potrebujú dostatočné finančné zdroje, aby dokázali robiť tú bežnú údržbu, aby dokázali robiť bežnú obmenu svojich zariadení a na toto tiež potrebujú, potrebujú určité financie.

Často sa používa argument, že, no veď aj maďarský štát zdanil 90 % MOL. Teraz prečo teda nie aj my. No tu si treba povedať, že Maďarsko používa trošku, alebo hodne inú metodiku. A Maďarsko vlastne urobilo to, že ten rozdiel medzi ruskou a svetovými cenami ropy, ten zdanila rafinérii 90 %. Inými slovami im povedala, že okej, vy budete fungovať vlastne plus-mínus na svetových cenách ropy, pretože celý ten rozdiel, o čo tá ruská ropa je lacnejšia, tak ten vám zdaníme. Čiže nie zo všetkého, konkrétne áno, zdanila im takmer 100 %, 90 % im zdanila tu windfall výhodu, súhlas. Ale toto, slovenských 90 % je niečo iné. Slovnaft nevyrába len naftu a benzín, Slovnaft vyrába proste kopu inej petrochémie, vyrába plastové granuláty, ale má aj sieť čerpacích staníc, tam predáva napríklad aj doplnkový tovar. Toto zdanenie zasahuje aj zisk z horalky na tej čerpačke predanej. Skutočne my zdaňujeme hospodársky, alebo kolegovia sa snažia zdaňovať hospodársky výsledok proste zo všetkých operácií Slovnaftu. To, to je úplne že absurdné, že niekomu poviete, že 90 %. Absurdné.

No ešte, ešte je tu ďalšia rovina. Áno, za, teraz vlastne sa vytvorilo, že teda tento návrh sa volá daň z vojny. Okej. Ale treba si uvedomiť, že každá vojna jedného dňa skončí, zatiaľ to platilo pre každú a ja si dovolím tvrdiť a pevne verím, že to bude platiť aj pre túto. A ja si dovolím tvrdiť, že jedného dňa sa hádam aj obnoví hospodárska spolupráca aj s tým Ruskom, že proste ten svet vo finále vždy sa posúval dopredu vtedy, keď sa kooperovalo. No ale ak sa toto celé udeje, takéto zdanenie, tak vlastne prestane mať význam pre Slovnaft, aby teda to množstvo ropy, ktoré môže, lebo on môže ruskú ropu dovážať len pre slovenský trh, to môže, myslím, že neobmedzene, potom môže do konca roka z ruskej ropy vyvážať do Česka, môže vyvážať na Ukrajinu, ale to, čo chce vyvážať do iných krajín, musí používať na to už teda inú ropu. A ak sa to zdanenie takéto urobí, tak sa stane absolútne nezmysluplné vlastne, aby dovážali tú ruskú ropu cez ropovod Družba. On má inak cez 4-tisíc kilometrov a tých odberateľov na ňom už veľa nezostalo.

A tu treba fakt, že pozerajme, ja viem, že dnes proste sú sankcie a všetky tieto veci, okej, ale pozerajme sa, pozerajme sa na to, keď tá vojna raz skončí a pozerajme na to, že by bolo veľmi dobré, keby ten ropovod Družba zostal v prevádzke, pretože ak ten ropovod Družba skončí, tak sme jednu závislosť, ktorá, samozrejme, nebola dobrá, lebo sme boli stopercentne závislí na, na ruskej rope, nahradili ale inou. Budeme mať zasa len ropovod Adria a zasa len jedinú možnosť, ako sa dá dopraviť ropa do našej jedinej rafinérie, čiže aj za toto má význam proste dať tej fabrike dýchať, aby mohla čiastočne používať aj tú ruskú ropu, tým pádom, aby zostal aj ten ropovod v prevádzke, zároveň, aby sa to teda diverzifikovalo a používal sa ropovod Adria, používali sa svetové druhy rôp a aby bol Slovnaft schopný s upravenou technológiou urobiť vlastne tie produkty zo všetkého. Toto všetko sa jedného dňa ukáže ako pohľad za roh, pohľad proste dopredu. A toto prinesie potom stabilitu nielen rafinérii, ktorá je súkromná, ale aj tej krajine, Slovensku, ktorej tá rafinéria zamestnáva, rafinéria zamestnáva ľudí. To by som si tiež ešte dovolil, aby sme, aby sme vnímali.
Slovensko zamestnáva, pardon, Slovensko, Slovnaft zamestnáva priamo asi 3 500 zamestnancov vo výrobe, teda vo všetkých obslužných činnostiach. 3 500. Ďalších asi 2 000 zamestnáva na všetkých čerpačkách po Slovensku, čiže to sú, toto je proste ďalších 2 000 ľudí, no a, samozrejme, na toto sa nabaľujú ďalšie, ďalšie tisíce proste ďalších zamestnancov, ktorí teda robia rôzne dodávateľské služby, či už pre tie čerpacie stanice, ale, samozrejme, hlavne pre samotnú, samotnú rafinériu. Čiže toto, samozrejme, má dosah na, ja si dovolím povedať, že desiatky tisíc ľudí. Lebo však veď každý zamestnanec má nejakého manžela, manželku, má nejaké deťúrence. To je dosah na desaťtisíc ľudí. Zasa, ak vy tej fabrike zoberiete prakticky všetok zisk, hej, prakticky všetok zisk, tak jednoducho, ako budú môcť, okrem teda, už sme sa bavili o tom, že im budú chýbať investície a tieto veci, ale teraz ako dokážu oni zvýšiť platy svojim zamestnancom. Z čoho, keď sme im zobrali proste drvivú väčšinu zisku. To má dosah na desaťtisíce ľudí. Toto tiež, prosím, majte na pamäti. Čiže nielen, že každému prinesieme vyššiu cenu alebo prinesiete vyššiu cenu pohonných hmôt, ale aj proste problémy v nezvyšovaní platov. Otázka, či všetci zamestnanci teda zostanú pracovať. Takže toto sú, prosím, všetky ďalšie následnosti, ktoré, ktoré táto situácia prináša.
V tomto momente asi ďakujem a dovolím si teda aj ja ešte rýchlo odôvodniť pozmeňujúci návrh, ktorý následne prečítam. Nerobím si teda ilúzie o tom, že by nemala byť žiadna daň. Je to daň pre tento rok ešte. Som presvedčený teda, že dáva určitý, určitý zmysel, aby teda nejaká takáto dodatočná daň, solidárny príspevok bola, ale jej zvyšovanie nedáva žiadnu logiku. Mali sme teda 55 %, mohlo to byť aj menej, ale dobre. Bolo to 55 % v situácii, kedy ten rozdiel tých rôp bol dosť výrazný. Zároveň Slovnaft mohol používať len ruskú ropu a mohol exportovať kamkoľvek. A zároveň ešte tie ceny skutočne boli aj, aj vysoké, lebo rôzne problémy. Pre tento rok, lebo teraz sa bavíme o roku ´23 ako poslednom roku, kedy je možné dať takýto solidárny príspevok, nevidím z pohľadu toho, na koho sa chystáme uvaliť, nevidím dôvod, že prečo by mal byť vyšší, pretože už nemôžu kupovať 100 % tej ropy, ktorá je reálne lacnejšia. Zároveň nemôžu tú svoju produkciu vyvážať kamkoľvek. Zároveň sú nútení teda kupovať inú ropu za svetové ceny, ako správne pán kolega Kremský povedal, ktorá je zasa ale ešte drahšia, pretože rafinéria na pobreží Jadranského mora má lacnejšie náklady, ako keď my musíme cez ten ropovod Adria to doviezť ešte sem. Takže to sú ďalšie náklady, ktoré musí ten Slovnaft zaplatiť. Do toho potrebuje už spomínané ďalšie investície, aby vôbec tú ropu bol schopný spracovávať. Toto sú všetko argumenty, ktoré hovoria, že keď už teda je vôľa v tejto snemovni, aby ten solidárny príspevok bol aj pre budúci rok, tak nech je na úrovni tohto roku. Nenájdete, a to ja sa pýtam a poprosím aj pána predkladateľa, povedzte mi dôvod, prečo by ten príspevok, prečo by tá sadzba mala byť vyššia ako v roku ´22. Nepozerajme na to, že by nemala byť. Na toto mi, prosím, kolegovia, skúste odpovedať, prečo, čo je tým argumentom, aby sme zvýšili pre tento rok ten, tú sadzbu. Preto z týchto dôvodov predkladám a predložím teda pozmeňujúci návrh, ktorý urobí to, že zostane sadzba, ktorá bola v tomto roku. Takže dovolím si prečítať samotný pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Kremského, Milana Kuriaka, Igora Matoviča, Petra Libu a Vojtecha Tótha na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 519/2022 Z. z. o solidárnom príspevku z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií a o doplnení niektorých zákonov, tlač 1378.
Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Kremského, Milana Kuriaka, Igora Matoviča, Petra Libu a Vojtecha Tótha na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 519/1922 Z. z. (správne: 519/2022 Z. z., pozn. red.) o solidárnom príspevku z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií a o doplnení niektorých zákonov, tlač 1378, sa mení takto:
V čl. I sa vypúšťa 2. bod.
Nasledujúci bod sa primerane preznačí.
To je všetko, ďakujem pekne za pozornosť.