Ďakujem veľmi pekne, ďakujem aj za strpenie a všetkým kolegom za podpisy, ktoré mi takto na poslednú chvíľu dodali. Mali sme jeden pozmeňovací návrh, ktorý posúva účinnosť, ale pán Kralovič ma ešte upozornil, že naozaj máme tam nesprávnu textáciu, tak teraz sme to doplnili a opravili, takže už je to podané správne. Tento prečítam potom na záver vrátane odôvodnenia, ale chcel by som sa teda vyjadriť najmä k tým dôvodom, pre ktoré pani prezidentka tento zákon vrátila a vyvrátiť niektoré argumenty, keďže sme sa im venovali aj v priebehu prípravy tohto samotného zákona ešte pred druhým čítaním alebo teda pred prvým čítaním, následne aj pred druhým čítaním. Pôjdem tak postupne, možnože povyberám tie z môjho pohľadu tie najzávažnejšie, možnože najzavádzajúcejšie, pretože, žiaľ, tak ako bol, ako bola táto argumentácia z Kancelárie Národnej, pardon, z kancelárie pani prezidentky pripravená, tak sa nejedná o nič iné ako o argumenty copy paste, ktoré už zaznievali naozaj či už pred samotným prvým čítaním, alebo aj pred tým druhým čítaním. Ja si myslím, že zodpovedne sme si ich prebrali aj so všetkými aktérmi.
Jedna z tých pripomienok sa týka tých legislatívnych zásahov, ktoré majú byť náležite zvážené najmä z odbornej stránky a z hľadiska dopadu na široký okruh spotrebiteľov, na strane druhej potreba prihliadnuť na skutočnosť, že legislatívny proces v prípade poslaneckého návrhu zákona, akým bol aj schválený zákon, poskytuje výrazne užší priestor na participáciu odbornej verejnosti, čo je na úkor vyčerpávajúcej odbornej diskusie, aká by bola nepochybne pri zmenách v tepelnej energetike žiadúca. A tu naozaj treba povedať, že tú domácu úlohu sme si splnili do bodky, nejedná sa o žiaden nový návrh. Opiera sa o samotné, samotné programové vyhlásenie vlády, ktoré bolo prijímané, ktoré naozaj hovorilo práve o otváraní možností v samotnej tepelnej energetike, zákon v tomto znení bol už súčasťou iného zákona, bol následne ministrom Hirmanom stiahnutý, no a v neposlednej rade tak ako bol predložený, bol prerokovávaný aj so všetkými dotknutými osobami. Bol dokonca predmetom MPK – medzirezortného pripomienkového konania, do ktorého ho dal sám zastupujúci, teda pardon, poverený minister, z odbornej verejnosti bol prerokovaný aj s riaditeľom MH Teplárenského holdingu, ktorý, ktorého pripomienky alebo časť z nich boli takisto zapracované a zohľadnené. Takisto som zohľadnil s Tomášom Šudíkom aj pripomienky, ktoré prišli napríklad z mesta Košice.
Celkovo sme mali v druhom čítaní päť pozmeňujúcich návrhov. Pozmeňovacie návrhy som dával jednak ja, jednak to bol Peťo Kremský a takisto aj Milan Vetrák, skrátka ľudia, ktorých si dovolím označiť, teda nechcem hovoriť za seba, ale hlavne za Peťa Kremského a za Milana Vetráka, ktorí sa tej energetike venujú, a obzvlášť tej tepelnej energetike. Obzvlášť práve takéto otvorenie teplárenstva bolo aj takou srdcovkou súčasného zastupujúceho premiéra Eda Hegera, ktorý takisto v rámci kampane sa zasadzoval práve za liberalizáciu aj tohto trhu. Čiastočne sa nám to podarilo v rámci implementácie zimného energetického balíčka, ktorý sme presadili alebo pripravili ešte na ministerstve hospodárstva, tento proces nám naozaj trval dva roky, ale teda tých zákonov celkovo sme menili päť, pardon, štyri alebo päť, zákon o tepelnej energetike, energetike, regulácii, o podpore obnoviteľných zdrojov, no a táto tepelná išla, išla ako posledná. V pozmeňovákoch sme tento návrh zákona ešte dobrusovali, vypúšťalo sa napríklad slovíčko priamo. Viem, že teraz vám to nič nepovie, ale možno v kontexte samotného návrhu zákona sa tam pridali ako zúčastnené osoby v rámci cenového konania všetci v rade, nielen priamo dotknutý, to znamená dodávateľ, ale naozaj všetci, ktorí sú aj za ním, cez distribúciu, cez výrobcu. Toto bola napríklad jedna výtka práve od teplárenského holdingu.
Takisto bola vypustená časť, ktorá hovorila o tvorbe koncepcií tepelnej energetiky na úrovni mestských častí. Takisto sme si povedali, dobre, nebudeme to teraz lámať cez koleno, vieme sa tomu povenovať aj neskôr a nestojí na tom celý návrh zákona alebo teda jeho podstata. Tá podstata naozaj, ktorá je postavená v tomto návrhu, je na ekologizácii toho teplárenstva. Argumenty, ktoré teda nakoniec sa objavili aj v odpovedi alebo teda v zamietnutí pani prezidentky, časť z nich bola zaslaná dokonca aj do prezidentskej kancelárie, jej traja poradcovia ich obdržali s tým, že pokiaľ budú mať ďalšie otázky, nech ma kontaktujú. No, bohužiaľ, ten kontakt bol na úrovni nula, žiadna spätná väzba, naopak, ako som sa neskôr dozvedel, bol to práve poverený minister Hirman, ktorý telefonoval pani prezidentke, že má tento návrh zákona nepodpísať.
Dokonca pán minister prišiel na výbor pre hospodárske záležitosti, kde si so sebou priniesol riaditeľa Slovenského zväzu výrobcov tepla, čo bol čistý lobing naozaj za to, aby títo dodávatelia, výrobcovia tepla mali zachované svoje postavenie a súčasne aj isté zisky. Ja si nemyslím, že my tu v Národnej rade, ani minister na ministerstve, ani prezidentka by sme mali zastupovať nejakých lobistov alebo ich záujmy alebo ich zisky, alebo ich postavenie. Naopak, my sme tu pre občana, my sme tu pre spotrebiteľa a keď pre nich vieme niečo urobiť, tak by sme to určite mali prijať. Tie nedostatky, ktoré boli vytýkané aj pani prezidentkou, neboli určite odborné, boli to názorové a to aj zaznelo dneska na samotnom výbore, boli to rozdiely, kde mám možnože rozdielny názor na fungovanie tepelnej energetiky ja voči zastupujúcemu, poverenému ministrovi Hirmanovi a, bohužiaľ, musím skonštatovať, že ten konflikt už vôbec nie je odborný, ale naopak osobný a toto sa naozaj prejavilo viackrát aj v komunikácii s ministerstvom.
A teda prečo je tu opätovne tento zákon a prečo vás chcem požiadať o jeho opätovnú podporu. V prvom rade už som spomenul, že tento návrh zákona zavádza vyššiu ekologizáciu teplárenstva. To znamená, že ochrana vo forme práva veta, to znamená, v nejakom úplne finálnom odvolaní alebo vyjadrení sa toho dodávateľa, ktorý takisto sa môže vyjadriť k nejakému novému zdroju, ktorý vzniká, bude už iba pri účinnom centrálnom zásobovaní teplom vyrobeným z obnoviteľných zdrojov energie. A toto je ten rozdiel, ktorý dnes máme definovaný aj v samotnom zákone, pretože máme dve účinné centralizované zásobovania teplom. Tým, to prvé je to, kde sa zabezpečuje rozvod aspoň 50 % tepla vyrobeného z obnoviteľných zdrojov a 50 % odpadového tepla, 75 % využiteľného tepla vyrobeného kombinovanou, to je tzv. kvet, alebo 50 % tepla vyrobeného ich kombináciou. Toto je to prvé. To sú tie klasické plynové kotolne, ktoré vyrábajú najmä teda elektrinu a teplo, no a potom máme CZT z obnoviteľných zdrojov. CZT je centrálne zásobovanie teplom. A tam už sa bavíme o tom, že sa musí jednať o rozvod, ktorý zabezpečuje aspoň 75 % tepla vyrobeného práve z obnoviteľných, práve zo zelených zdrojov. No a je tam, samozrejme, prechodné ustanovenie do 31. decembra 2025, ktoré toto znižuje na 65, a preto všade hovoríme o 65 %, ktoré musia byť dnes dodržané.
Druhý moment je posilnenie právomocí obcí pri vydávaní osvedčení a aj v rámci samotného cenového konania. Ešte sa tomu neskôr detailnejšie povenujem, no a v neposlednom rade ide aj o zníženie cien tepla. To znamená, aby sme vniesli viac konkurencie do samotnej tepelnej energetiky a nielen konkurencie, ale aby sme možnože aj motivovali tých existujúcich dodávateľov, ktorí nemajú potrebné obnoviteľné zdroje alebo potrebný podiel, aby sme ich motivovali k investíciám, ktoré môžu sami realizovať a nemusia čakať na nejakú konkurenciu.
To, čo bolo následne asi na dvoch stranách argumentované, bolo zhrnuté v jednom odstavci alebo v jednej vete, kde bolo povedané, že schválený zákon zužuje právnu úpravu nevydania osvedčenia len na nové zdroje tepla, ktoré využívajú prevažne fosílne palivá. Ale toto nie je pravda. Toto vôbec nie je pravda. Tu sa neuprednostňujú obnoviteľné zdroje pred plynom, iba sa odstraňuje možnosť pre plynové zdroje vetovať obnoviteľný zdroj. To znamená, ak príde investor s nejakou zelenou technológiou, ktorú bude chcieť pripojiť či už na výrobu alebo na ako dodatkové teplo vo forme tzv. prosumera, tak jednoducho ten plynový zdroj, ak nebude spĺňať stanovené kritériá, to znamená 65 % obnoviteľných zdrojov alebo odpadového tepla, tak v tom prípade zbehne celý proces povoľovania. Tento bude mať v rukách obec alebo samospráva, v prípade ak sa jedná o zariadenie s inštalovaným výkonom do 10 megawattov, alebo nad 10 megawattov to bude ministerstvo hospodárstva. Toto všetko bude platiť do bodky vrátene posúdenia vplyvov na existujúcich odberateľov, na množstvo odberu, na cenu, na emisie, všetko ostáva zachované, akurát pokiaľ ten existujúci dodávateľ nebude mať splnené 65-percentný podiel z obnoviteľných zdrojov alebo z odpadového tepla, tak si neuplatní právo veta. To, čo bolo doteraz tak často zneužívané.
Takisto si treba povedať, že týmto zákonom znižujeme závislosť Slovenska na nielen fosílnych palivách, ale aj na dovoze takýchto palív zo zahraničia, najmä z tretích krajín. Veď Slovensko bola štvrtá najzávislejšia krajina podľa štatistík, ktoré boli nedávno zverejnené, práve na dodávkach z Ruska. Nebavíme sa iba o plyne, bavíme sa aj o rope, bavíme sa aj o uhlí, hoci uhlie my ako Slovensko z Ruska nedovážame žiadne. Ale tu nejde iba o Rusko. Tu ide o akúkoľvek inú krajinu. My dnes sme na konci všetkých prepravných rúr, ktoré na Slovensku, na Slovensko smerujú, predtým sme boli na začiatku, lebo tá rúra k nám prichádzala z Ukrajiny, pokračovala cez Slovensko, rozvetvovala sa do Maďarska, do Čiech, do Rakúska, po novom dokonca do Poľska, ale teraz sa situácia otočila. Jednoducho ak chceme naozaj ostať energeticky bezpeční, tak rozhodne sa musíme orientovať práve aj na tieto obnoviteľné zdroje a čo najviacej ich v tomto smere podporovať.
Ďalšia výhrada sa týkala vydávania osvedčenia, ktoré by malo získať, ktoré by mohla získať aj domová kotolňa s projektovanou spotrebou zemného plynu vo výšte do 50 % z celkového výkonu, pričom ide o projektované údaje, ktoré sa v reálnej prevádzke môžu výrazne líšiť, a tým má za následok využívanie prevažne fosílnych palív alebo elektrickej energie. Opäť absolútne nezmyselný argument, ktorý bol opäť iba skopírovaný z argumentácie povereného ministra Hirmana. Pretože to, čo sa deje samotným návrhom zákona, je, že osvedčenie bude mať v rukách, v prípade zariadenia do 10 megawattov obec, nad 10 megawattov ministerstvo hospodárstva. Pretože zvyšujeme ich právomoci, a teda bude to otázka na povoľovacie konanie, kedy ten investor bude musieť presvedčiť stavebný úrad, že to tak nebude, že nebude zneužívať napríklad nejakú etapovitú výstavbu, a toto už sú konkrétne skúsenosti z praxe. To znamená, my ako keby sme išli spochybňovať to, že odborníci, ktorí sedia dnes na tých stavebných úradoch, jednoducho budú sa správať inak ako v záujme spotrebiteľov, ako v záujme koniec koncov tých voličov, ktorí volia napríklad toho starostu alebo primátora na stoličku, na ktorej sa nachádza.
Takisto bolo argumentované, že narušenie efektívneho fungovania existujúcich účinných centrálnych zásobovaní teplom môže mať za následok aj negatívny dopad na zvýšenie cien tepla pre odberateľov bez možnosti odpojenia sa najmä z dôvodu technických a ekonomických obmedzení. Ale toto je predsa presne tá istá situácia, ako keď v rámci odberateľov v rámci toho celého bazéna dôjde k zvýšeniu energetickej efektívnosti. Niekto si zateplí dom, niekto si vymení okná, niekto si zateplí strechu. Jednoducho takisto dochádza v tomto prípade k zníženiu odberu tepla. A ide niekto zakazovať zvyšovanie energetickej efektívnosti? No asi ťažko, pretože toto od nás požaduje nielen Európska komisia, ale aj zdravý sedliacky rozum. Najlacnejšia energia je tá, ktorú nespotrebujeme, ktorú jednoducho nepotrebujeme odobrať, a toto isté platí aj v prípade zdrojov, ktoré sú postavené na báze obnoviteľných zdrojov energie, či už je to slnko, solárne kolektory. Komu vadia solárne kolektory? Slnko vám účet za to teplo jednoducho nepošle. Áno, môže to byť v prípade tepelného čerpadla, ale v tomto prípade je to predsa o odbere elektrickej energie, a tá opäť môže byť vyrobená z obnoviteľných zdrojov.
Takže ja si nemyslím, že by tuná niekto mal ísť alebo hovoriť o zvyšovaní cien tepla, v prípade tých ostávajúcich, ktorí ostanú pripojení na tej vetve, opäť, veď v tomto prípade má rovnakú možnosť aj ich existujúci dodávateľ realizovať opatrenia na to, aby investoval, aby znížil dodávku, aby napríklad realizoval opatrenia na zvýšenie energetickej efektívnosti, jednoducho znížil odber samotného plynu, ktorý dnes je koniec-koncov tým hlavným ťahúňom práve týchto vysokých cien tepla, videli sme to aj v minulom roku. Takže opäť argumentácia, ktorá absolútne, ale že absolútne nesedí. A takisto nikomu z tých odberateľov sa nezakazuje realizovať vlastnú inštaláciu, vlastné, vlastnú realizáciu práve takýchto zdrojov.
No a potom tu máme aplikačnú prax, kedy má schválený zákon neriešiť zastupovania obce v cenovom konaní a v rozsahu jej práv a povinností, lebo druhá časť tohto zákona sa týka práve toho posilnenia tých kompetencií pre samosprávu aj v prípade samotného cenového konania. Aby ste rozumeli, cenové konanie je niečo, čo prebieha, keď sa rieši cena tepla, a chceme, aby sa k tomuto mohla vyjadrovať aj samospráva. Niektoré samosprávy majú vo vlastníctve samotný zdroj, alebo sú dodávateľom, tak tí môžu, pretože sú zastúpení, ale niekde, kde takáto možnosť nie je, tak prečo by nemohli práve tieto obce do toho vstupovať? A nehovorím, že to má byť vo forme účastníka konania, ale zúčastnenej osoby. A opäť ako keby v prezidentskej kancelárii nebolo jasné, čo je zúčastnená osoba a čo je účastník konania. Zúčastnená osoba dostane informáciu o cenovom konaní, vyjadrí sa k nemu, ale nemá možnosť odvolania sa voči samotnému rozhodnutiu. Navyše je tam 60 dní v prípade tepelnej energetiky, kým dôjde k vydaniu cenového, cenového rozhodnutia. Takže žiadne také, že by sme v rámci aplikačnej praxe nevedeli povedať, kto o tom má rozhodnúť. Máme tu predsa zákon o obecnom zriadení, ten povie, že je to starosta alebo primátor, ten môže kohokoľvek poveriť, a takisto nie je pravda to, čo je tam potom neskôr napísané, že môže dôjsť k nejakým rozporom, pokiaľ obcou schválený návrh ceny rozporovaný samotnou obcou už v postavení zúčastnenej, bude rozporovaný samotnou obcou už v postavení zúčastnenej osoby. To by bola aká schizofrénia?
Čiže na jednej strane mi obec alebo mesto schváli nejaký cenový návrh, odobrí, pošle na regulačný úrad a potom, keď budú zúčastnenou osobou, tak to budú samy napádať. No môže sa to stať možno v nejakom prípade, keď dôjde napríklad k politickej obmene alebo napríklad k zmene názoru dodatočnému informovaniu, ale opäť, nie je to regulačný úrad, ktorý rozhodne, aká bude váha toho-ktorého vyjadrenia? Veď my ako keby sme hovorili týmto zákonom, na jednej strane nevieme alebo nemáme preklopené všetky ostatné zákony, práve zákon o obecnom zriadení, čo vôbec nepotrebujeme, a na druhej hovoríme, že keď tu dôjde k nejakému konfliktu v rámci cenového konania, tak sa s ním nemá kto vysporiadať. No má, je to ten regulačný úrad. Čiže všetky tieto pripomienky mi prišli ako keby napísané len aby niečo na tom papieri bolo.
No a posledný argument sa týkal práve toho boja mesta a mestských častí, ktoré takisto budú môcť vstupovať do toho cenového konania, bolo tam argumentované mestom Košice, že ony sú proti tomu. No ale zase mestské časti sú za to, takže teraz si vezmime, že koho ideme obhajovať? Mesto, alebo mestské časti? Alebo ideme naozaj zvýšiť tú verejnú kontrolu? A jednoducho dať ten nástroj tým politikom, ktorí sú volení tými ľuďmi, ktorí odoberajú a platia za toto teplo. Takže naozaj v tej argumentácii som nenašiel jeden jediný relevantný argument okrem obhajoby dodávateľov, ktorí lobujú za svoje postavenie a za svoje zisky. Ja som preto presvedčený a dúfam a chcem vás z tohto miesta presvedčiť, aby sme toto nezmyselné veto prelomili.
Som aj sklamaný z postoja pani prezidentky, ktorá hovorí častokrát o zelených témach, ale vo chvíli, keď to aj reálne môže dokázať, tak podľahne nezmyselným argumentom lobistov bez vypočutia si tej druhej strany.
A ešte raz opakujem, máme ešte minútu pätnásť, celý zákon je v záujme spotrebiteľov. Otvárame trh a vytvárame konkurenciu a vieme tým dosiahnuť nižšie ceny tepla. Je v záujme samospráv, pretože zvyšuje verejnú kontrolu a je v záujme životného prostredia, pretože plyn už nebude môcť vetovať inštalácie na báze obnoviteľných zdrojov. Takže touto cestou ešte raz by som vás chcel všetkých v sále poprosiť o podporu tohto zákona o prelomenie veta pani prezidentky, ktorý naozaj nebol postavený na odborných argumentoch, ale na faktoch a dojmoch, bohužiaľ, povereného ministra, ktorý už boj v rámci takýchto zákonov neberie vôbec odborne, ale, žiaľ, osobne voči mojej osobe.
A dovolím si (reakcia z pléna), prosím? A dovolím si teda predniesť ešte pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý sa týka naozaj iba posunutia účinnosti. Takže je to pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Karola Galeka k zákonu z 28. marca 2023, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov, vráteného prezidentkou Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 1703).
Zákon z 28. marca 2023, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov, vrátaný prezidentkou Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky vráteného zákona, sa mení takto:
1. V čl. III sa slová „1. mája 2023" nahrádzajú slovami „1. júna 2023".
V tejto súvislosti sa v čl. I v 6. bode v § 38af v nadpise a v čl. II v bode 2 v § 45k v nadpise slová „1. mája 2023" nahrádzajú slovami „1. júna 2023" a v čl. I v bode 6, v 6. bode v § 38af sa slová „30. apríla 2023" nahrádzajú slovami „31. mája 2023".
Ďakujem pekne.
