Videokanál klubu

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informovala o prerokovaní uvedeného návrhu zákona vo výboroch.
Národná rada pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti.
Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.
Ústavnoprávny výbor aj výbor pre hospodárske záležitosti návrh zákona prerokovali, odporúčali ho schváliť.
Článok IV správy obsahuje 23 pozmeňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča o nich hlasovať spoločne a schváliť ich. Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade uvedený návrh zákona schváliť aj ako celok.
Spoločná správa výborov o prerokovaní návrhu zákona bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru z 2. mája 2023. Týmto uznesením ma zároveň výbor ako spravodajkyňu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informovala o výsledku rokovania výboru a predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku.
Vážený pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Pán poslanec Kyselica, ja sa chcem spýtať, že ako tento návrh súvisí s tým návrhom zákona, o ktorom rokujeme. Teda že či to je, či to je prílepok, ktorý v nejakom vyššom záujme predkladáte, alebo, alebo to má nejaký súvis, lebo teda ja v tej dôvodovej, v dôvodovej správe nejaký súvis nevidím. Nevidím ho celkom ani, ani v texte, texte toho zákona. Tak sa len teda chcem spýtať, je to samostatný nový článok? Novelizuje sa Správny súdny poriadok, novelizuje sa tým pôvodným návrhom zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, pričom notársky, teda notárov sa tie ustanovenia, pokiaľ som to pozrel, nejako netýkajú a vy tam teda pripájate článok III, ktorým sa novelizuje zákon o súdoch vo vzťahu teda k notárskemu rozvrhu a systému, podľa ktoré... na ktorom môže byť založený notársky rozvrh. Ja teraz nejdem z vecného hľadiska hodnotiť, len by som sa teda chcel spýtať, že či je to nejaké súvisiace a je tam nejaká súvislosť, ktorú len pri takomto zbežnom pohľade som si nevšimol, alebo je to naozaj prílepok.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Ďakujem veľmi pekne za všetky poznámky, ktoré prišli, a ja si dovolím na to reagovať takto. Toto nie je boj o voliča, toto je boj o dôstojnosť a o rešpekt k človeku. Naozaj dlho trvalo, kým sme prišli na to ako ľudstvo, že otroctvo máme zrušiť. Že jednoducho každá ľudská bytosť je hodná rešpektu a dôstojnosti. Potom nám veľmi dlho naozaj trvalo, kým sme prišli na to, že napríklad aj žena je človek – to nám tiež dosť dlho trvalo – a má mať tie isté práva ako muž. Dlho nám trvalo, že naozaj ona môže aj voliť, dokonca byť volená. No a teraz nevieme prísť na meno menšinám v našej spoločnosti, my proste to, my to nevieme vysloviť.
Tu pán poslanec si z toho robí srandu, proste nechce ani dôstojne im prísť na to pomenovanie, ktoré je hodné rešpektu. Proste nechce, nevie, neurobí to. Ešte náhodou by to znamenalo, že im prejavuje nejakú dôstojnosť a rešpekt. A mňa tu toto najviac trápi, že my sa tu teraz tvárime, že ideme niečo urobiť pre menšinu v našej spoločnosti. No nejdeme, nejdeme, ideme ich uraziť. Ja keď s niekým žijem ako s partnerom, tak samozrejme, že sa mu zdôverujem s vecami, ale to nie je môj dôverník. A ja mu nebudem dávať vyhlásenia ako dôverníkovi, no nebudem, je to smiešne. A nebudem očakávať, že on bude dávať takéto vyhlásenie voči mne ako dôverníčke. Pane Bože! Tak sa tu nevysmievajme z ľudí, ktorí tu s nami žijú a patria k menšine a sú trochu iní. To akože nevieme naozaj im priznať ich práva? Nevieme to pomenovať? No tak to pomenujme, že im nič nechceme dať a že nechceme im dať dôstojnosť a rešpekt, to povedzme, že nechceme a nedáme. Ale tento zákon im nedáva nič.

Ďakujem veľmi pekne.
Ďakujem, Mária, že si teda poukázala na to, že určitá časť slovenskej spoločnosti, nie malá, ale v zásade veľmi veľká sa už roky správa veľmi pokrytecky v mnohých otázkach, jednou z nich je aj teda LGBTI+ komunita. My totiž hovoríme, že aj LGBTI komunitu máme, aj ich nemôžeme otvorene nenávidieť, ale aj sa ich nechceme otvorene zastať. Aj komunikujeme, že im chceme pomôcť aj týmto zákonom, aj ich v tomto zákone, ktorým komunikujeme, že my chceme pomôcť, nedokážeme ani len pomenovať. Toto je Slovensko v tejto téme dnes, zaostalé a pokrytecké.
Tá podstata problému, na ktorú si poukázala a ktorú podľa aj tých reakcií na teba nedokážu poslanci, časť poslancov, veľká časť poslancov pochopiť, je absolútny nedostatok citlivosti, pretože my sa rozprávame o ľuďoch, podotýkam ľudských bytostiach, ktorí majú rovnaké právo uzatvárať také vzťahy ako heterosexuáli medzi mužmi a mužmi, mužom a mužom, ženou a ženou, rovnaké právo majú títo ľudia uzatvárať takéto vzťahy ako my heterosexuáli. Ale v tomto zákone sa im namiesto toho predáva kategória dôverník v medziľudských vzťahoch ako dôstojné riešenie ich problémov. Dôverník, to je, to je kategória z domovej schôdze a niektorí poslanci sa tu pýtajú, že v čom je problém. No tak v tomto je problém. Sme medzi poslednými piatimi krajinami v EÚ, ktoré nemajú registrované partnerstvá alebo manželstvá riešené, posledných päť krajín.

Samozrejme, práva párov rovnakého pohlavia aj nezosobášených párov rôzneho pohlavia mali byť upravené už dávno. Nie je pravda, že sa nič neurobilo. SaS vypracovala návrh zákona o partnerskom spolužití, ktoré riešilo túto tému úplne iným spôsobom. Nedostalo sa to na program rokovania Národnej rady práve z dôvodu, že SME RODINA to blokovala na koaličnej rade.
A teda o tom, že či toto pomôže, alebo nepomôže párom rovnakého pohlavia, tak ak aj odhliadnem od bizarného návrhu, že, že by nemali mať páry rovnakého pohlavia väčšie práva, ako majú už teraz, to znamená, že by nemali mať vôbec žiadne práva, lebo teraz nemajú vôbec žiadne práva páry rovnakého pohlavia, tak tento návrh zákona nerieši páry rovnakého pohlavia, dokonca nerieši ani páry. On rieši trojice, štvorice, rôzne kombinácie, permutácie, variácie, rieši, rieši vzťahy medzi, medzi príbuznými a medzi ľuďmi, ktorí vôbec nemusia mať nejaké partnerské spolužitie. Toto vôbec nie je inštitucionálne a právne uznanie vzťahu dvoch ľudí, ktorí spolu žijú, majú sa radi a chcú vytvárať trvalý zväzok. Je to pokračovanie nerešpektovania ľudskej dôstojnosti ľudí, ktorí žijú v pároch rovnakého pohlavia.
A doteraz sa odmietala požiadavka na životné partnerstvá tým, že no však oni si to môžu upraviť nejakými splnomocneniami, notárskymi zápisnicami a zmluvami, prečo k tomu potrebujú nejaké životné partnerstvá? Teraz, keď sa prijme tento zákon, tak áno, budú ošetrené aj nejaké životné situácie, ktoré nejde dnes ošetriť nejakými splnomocneniami, ale bude, znova to bude zámienka pre to, aby sa odmietala požiadavka na životné partnerstvá, no však si urobte fiduciárne vyhlásenia.

Ďakujem vám veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ten kľúčový problém, a začnem hneď takto v mojom vyjadrení k tomuto návrhu zákona, je tak, ako povedal môj predrečník pán poslanec Dostál, je, že my sa tu tvárime, že ideme týmto návrhom zákona riešiť, čo riešiť nejdeme. Vo vyjadreniach aj pána ministra je, že áno, ideme niečo ponúknuť aj párom rovnakého pohlavia, ale ja som nenašla v dôvodovej správe ani raz pár rovnakého pohlavia. Je tam použitý pojem nezosobášené páry, ale ako keby sme sa to báli povedať, že proste áno, žijú tu s nami ľudia, ktorí sú v pároch rovnakého pohlavia. Áno, naozaj tu s nami žijú. Majú rovnakú dôstojnosť, ako ju máme my, len niektorí z nás majú problém asi aj tento pojem povedať. Takže ak prichádzame s návrhom zákona, ktorý by mal byť pre nich, tak sa to bojíme povedať či už v texte, alebo v dôvodovej správe, proste radšej to nepovedzme, lebo náhodou, neviem, niekomu by sa to nemuselo páčiť.
Ak chceme naozaj niečo urobiť pre ľudí, s ktorými žijeme spoločne v tejto spoločnosti, v iných spoločnostiach, pretože tak, ako je väčšinová spoločnosť a je nejako sexuálne orientovaná, tak potom sú aj menšiny, ktoré teda nie sú tak orientované sexuálne, ako je orientovaná väčšina, ale žijeme tu spolu a chceme, aby sa nám tu všetkým žilo dobre a chceme vzájomne si prejavovať dôstojnosť a rešpekt, tak potom aj právo by malo jednoznačne tomu svedčiť a mali by sme mať k tomu aj zákonnú právnu úpravu a nemali by sme si vystačiť len tým, že máme v ústave zákaz diskriminácie. Teda každému priznať jeho práva bez ohľadu na to, akého je pohlavia, akej je sexuálnej orientácie, rodovej identity. Jednoducho každému priznať všetky práva, aby tu mohol žiť dôstojne a s rešpektom.
A teraz tu prichádza právna úprava, ktorá by teda mala menšine priniesť nejaké práva, ktoré sme zatiaľ neboli schopní jej uznať a my sa to bojíme povedať či už v texte právnej úpravy, alebo dôvodovej správe. Ja som tam nič také nenašla, z čoho by toto bolo zrejmé. Nič.
Súčasne platí, že tá právna úprava je zaujímavá. Je naozaj zaujímavá, pretože rieši životné situácie, ktoré nerieši naša právna úprava, mali by byť riešené už dávno v súkromnom práve, bola k tomu komplexne pripravovaná, pripravovaný text pre nový Občiansky zákonník, ktorý mal riešiť, samozrejme, že rôzne situácie pre ľudí, ktoré sa vyskytnú v ťažších situáciách, napríklad preto, že sa im zhoršuje zdravotný stav, a potenciálne toto by mohla byť právna úprava, ktorá by takýmto ľuďom niečo poskytla. Ale nemôžeme sa tváriť, že tá právna úprava niečo prináša párom rovnakého pohlavia. Proste neprináša. Neprináša im. Neprináša. Prináša niečo úplne iné. A takáto právna úprava je podľa mňa zmätočná. Pretože my sa tvárime, že niečo nám prináša, čo nám neprináša. Prináša nám nejakú dôstojnosť pre ľudí, ktorí žijú v pároch ako páry rovnakého pohlavia? No, neprináša nám pre nich nič. Oni nebudú využívať túto právnu úpravu. No nebudú. Nebude jeden druhého označovať za dôverníka. Veď je to smiešne. Veď je to nerovnocenné postavenie medzi nimi. Tu nejde o to, že by pár prišiel a niečo niekde prehlásil. Takéto nič im nedávame. My vlastne jednu z tých osôb vlastne dávame do nadradeného postavenia ako toho, ktorý dáva dôveru druhému, a z ničoho nevyplýva, že tá druhá osoba jemu bude dávať dôveru. To znamená, že predpokladám, že obidvaja prídu a vzájomne si teda prejavia dôveru. Už tento konštrukt sám osebe je proste pochybný. Je pochybný. A v tomto je tá právna úprava zmätočná.
A je urážlivá. Je urážlivá, že vlastne sa tvárime, že niečo prinášame aj s ohľadom na vraždu, ktorá sa stala na Zámockej, ale nič neprináša. A osobitne s ohľadom na tú vraždu by sme mohli mať trošku cit k tomu, čo prinášame, ako to komunikujeme, a byť, v tomto by sme mohli byť naozaj otvorení. Nie, neprinášame vám vôbec zlepšenie vašej situácie, ale prinášame zlepšenie pre iné životné situácie. Tak nech sa páči, tak to povedzme. Lebo takto to je. Toto nie je právna úprava, ktorá niečo prináša párom rovnakého pohlavia. Im neprináša nič. Nič im neprináša. Ale rieši potenciálne rôzne životné situácie, ale vydáva sa za právnu úpravu, ktorá rieši niečo iné. A to sa mi na tom celom najviac nepáči.
A preto sa domnievam tak ako môj predrečník, že je namieste to vrátiť predkladateľovi, aby sa teda zamyslel, čo chce priniesť do parlamentu, či chce priniesť riešenie rôznych životných situácií, tak nech to potom pomenuje, že teda ktoré životné situácie, pre koho, ale nie je to pre nezosobášené páry. Pre nich, pre páry rovnakého pohlavia toto nič nerieši. Tak sa na to netvárme. Tak nerobme zmätočnú... Prosím? (Reakcia navrhovateľa.) No, ja som si čítala, čo to rieši, a čítala som si aj dôvodovú správu a hovorím, že je to zmätočný materiál. A fakticky urážlivý pre tých, pre koho sa tvárime, že táto právna úprava by mala niečo priniesť.
Takže s ohľadom na to sa domnievam, že mali by sme prijímať právnu úpravu, ktorá je jasná, čomu má slúžiť, komu má slúžiť. Nevydávajme niečo za... za prikrytie sa, že riešime nejaký problém, ktorý tu v spoločnosti máme, lebo ho neriešime. Riešime niečo iné. Je to zaujímavé, je namieste sa tomu venovať, ale nie je to to, za čo to vydávame. A táto falošná hra ma naozaj osobitne vyrušuje. Osobitne ma vyrušuje dnes, keď by sme mali byť citliví už k tomu, aby sme sa ako spoločnosť ďalej posunuli a mohli by sme mať naozaj, si myslím, že už odvahu si povedať, že áno, žijeme v spoločnosti, kde rešpektujeme, že sme rôzni, a je to prínosom pre našu spoločnosť, máme z toho radosť, máme z toho aj prospech, že sa nám tu spolu darí a že vzájomne si prejavujeme rešpekt a úctu, ale tak by mali tomu náležať aj právne predpisy, ktoré prinášame do parlamentu, a tomu tak v tomto prípade nie je. Takže preto mám aj problém s podporou tohto návrhu zákona a je namieste a asi najlepšie to vrátiť predkladateľovi.
Ďakujem pekne.

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, základný problém návrhu zákona o fiduciárnom vyhlásení, o ktorom rokujeme, spočíva v tom, že nie je tým, čím sa tvári, že je. Niežeby bol tento zákon problematický sám osebe. Napokon mať niečo také ako fiduciárne vyhlásenia upravené v právnom poriadku asi, asi nie je zlé. Ale nie je pravda, že takýmto spôsobom môžme nejako relevantne zlepšiť právne postavenie párov rovnakého pohlavia. A tento návrh sa stal terčom alebo predmetom kritiky zo strany mimovládnych organizácií, zo strany, zo strany verejnosti, ale ja by som si vo svojom vystúpení vypomohol iným zdrojom, a síce názorom Kancelárie verejného ochrancu práv alebo, alebo teda verejného ochrancu práv pána Dobrovodského, ktorého Národná rada nedávno zvolila, ktorý bol v minulosti asistentom pani poslankyne Hatrákovej, ktorá tu vystupovala predo mnou. A zdá sa mi jeho pripomienka v rámci medzirezortného pripomienkového konania tak zaujímavá, že by som si dovolil z nej obsiahlejšie zacitovať. Nebudem ju, samozrejme, čítať celú.
Pán verejný ochranca práv uvádza: Testujúc ľudskoprávne požiadavky uznania a ochrany párov rovnakého pohlavia najmä vo svetle ostatnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva Fedotovová and others verzus Russia mi dovoľte upriamiť vašu pozornosť na skutočnosť, že súd v citovanom rozhodnutí odkázal na existenciu pozitívneho záväzku štátu, na základe ktorého majú členské štáty povinnosť vytvoriť pre špecificky právny... vytvoriť špecificky právny rámec pre právne uznanie práv osôb rovnakého pohlavia. Súd aj napriek výzve viacerých intervencientov v citovanom rozhodnutí neposkytol explicitne demonštratívny výklad práv spojených s uznaním homosexuálnych párov, avšak niektoré všeobecné a konkrétne charakteristiky sa dajú z tohto rozhodnutia identifikovať.
Na základe princípu subsidiarity je na členských štátoch, aby identifikovali, aký právny režim poskytne párom rovnakého pohlavia adekvátne uznanie a ochranu. Predložením návrhu zákona, tvrdí verejný ochranca práv, v medziach súdom spomínaného princípu subsidiarity sa začína legislatívny proces a právno-politická diskusia o rozsahu právneho režimu, ktorý sa v Slovenskej republike poskytne párom rovnakého pohlavia. A ďalej, odvolávajúc sa na dohovor, sa konštatuje, že cieľom uznania vzťahu párov rovnakého pohlavia má byť zaštítenie týchto párov legitimitou a posilniť ich inklúziu v spoločnosti tak, aby sa obmedzovala stigmatizácia na základe sexuálnej orientácie.
Ďalej cituje alebo parafrázuje pán verejný ochranca práv. Za nedostatočné súd považoval, ak boli páry rovnakého pohlavia len de facto zväzkami. Podľa môjho názoru fiduciárne vyhlásenie ako jednostranný právny akt... ako jednostranný právny úkon, to jest úkon, ktorý nie je konštituovaný ako zväzok, nebude zodpovedať myšlienkam súdu, ktoré vyjadril v citovanom rozhodnutí. Súd vykonanie jednostranného právneho úkonu podľa môjho názoru nebude považovať za základ pre vytvorenie trvalého zväzku. Za dôverníka totiž môže byť ustanovená nielen jedna, ale viacero osôb, čo je v rozpore s princípom monogamie zväzkov. Súd v rozhodnutí vychádza zo vzťahu monogamného páru. Navyše dôverníkom môže byť aj príbuzný v priamom rade, manžel alebo súrodenec, čo by v podmienkach slovenského súkromného rodinného práva odporovalo prekážke existencie príbuzenského vzťahu. Znamená to, že inštitút fiduciárneho vyhlásenia nie je vyhradený len párom rovnakého pohlavia, ale je určený širokej a rôznorodej skupine osôb v rôznych životných situáciách.
Pokiaľ ide o súdom vyžadovanú mieru publicity, resp. uznania zväzku skutočnosť, skutočnosťou... spoločnosťou, uvádzam, že síce obsah fiduciárneho vyhlásenia bude viesť Notárska komora Slovenskej republiky v notárskom centrálnom registri fiduciárnych vyhlásení a obsah fiduciárneho vyhlásenia sa bude zverejňovať, obávam sa však, že touto formou zverejňovania sa nenaplnia štandardy, ktoré očakáva Európsky súd, napríklad obmedzovanie stigmatizácie spoločnosti, zvýraznenie osobnej a spoločenskej identity párov, posilnenie inklúzie spoločnosti. Podľa môjho názoru, uzatvára verejný ochranca práv, životné situácie vypočítané v § 5 návrhu zákona, ako aj v novelizačnom čl. II a III sú dobrým smerom k naplneniu ľudskoprávneho štandardu, avšak z pohľadu súdu by v obdobnom prípade voči Slovenskej republiky mohli byť považované za nedostatočné a úzko vymedzené.
Čiže ešte raz. Ak je zmyslom upraviť niektoré situácie, a to ani nie medzi pármi, ale medzi skupinami, skupinami párov, tak áno, tento návrh zákona môže niečo priniesť. Ale ak sa máme tváriť, že tento návrh zákona môže akokoľvek zlepšiť postavenie párov rovnakého pohlavia, tak to nerobí. Už ten návrh zákona o partnerskom spolužití, s ktorým minulý rok prišla, prišli poslanci a poslankyne z klubu Sloboda a Solidarita, tiež vymedzoval niektoré, niektoré životné situácie, ale bol nastavený tak, že sa týkal párov rovnakého a párov rôzneho, rôzneho pohlavia, nie ľubovoľných kombinácií osôb, a uznával ten zväzok, aj keď nie na takej úrovni ako manželstvo. Čiže reálnym krokom na zlepšenie situácie párov rovnakého pohlavia by bolo prijatie zákona o životnom partnerstve alebo registrovanom partnerstve. Jeden taký je zaradený aj na program tejto schôdze. Predkladajú ho poslanci a poslankyne z poslaneckého klubu strany Sloboda a Solidarita. V minulosti sme sa podobným návrhom zákona z dielne Progresívneho Slovenska zaoberali v Národnej rade.
Schválenie takých, takého zákona, schválenie zákona o životných partnerstvách by naozaj reálne zlepšilo situáciu párov rovnakého pohlavia a znamenalo by ich inštitucionálne uznanie. Nič také tento návrh zákona nerobí. Preto si myslím, že nemali by sme si iba zatierať oči, lebo tento návrh, chápem, že vznikol, vznikol ako snaha reagovať na tú situáciu, ktorá v spoločnosti vznikla po odpornej vražde na Zámockej minulý rok, ale nerieši ten problém. Je to, je to placebo. Je to riešenie, ktoré rieši iné situácie, ale nerieši situáciu párov rovnakého pohlavia. A myslím si, že ani, ani páry rovnakého pohlavia ju ako riešenie vlastnej situácie nevnímajú. To napríklad napokon z tých reakcií musí byť zrejmé, musí byť zrejmé aj pánu ministrovi a celej vláde.
Preto by som chcel – a pánovi spravodajcovi to dávam do pozornosti – v súlade s § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku navrhnúť, aby Národná rada sa uzniesla, že vráti návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie.
Ďakujem.

Ďakujem za reakcie.
K tej inflácii. Pán poslanec Schlosár a pán poslanec Mizík to zrejme nepochopili, ale samozrejme, že zlodej je zlodejom, aj keď ukradne 10 eur alebo 20 eur, je zlodej a keď sa mu to dokáže, tak je nejakým spôsobom postihovaný. Ide o to, že či má byť postihovaný za trestný čin, alebo za priestupok, ktorý spáchal, lebo medzi tým naša legislatíva rozlišuje. A v roku 2005, keď sa schvaľoval ten zákon, tak sa schválil tak, že ak tam nie sú iné okolnosti, tak ak je ukradnutá suma vo výške priemerného dôchodku, v tom čase, keď sa zákon schvaľoval, tak to ešte nie je trestný čin, je to ešte priestupok, samozrejme, trošku vyššie už to, už to trestný čin je.
Dnes tá úprava je navrhnutá tak, že výška priemerného dôchodku nie za tento rok, keď sa ten zákon schváli alebo neschváli, ale za predchádzajúci rok je už trestný čin, ak by došlo k odcudzeniu. Čiže v tomto slova zmysle je, je, je to prísnejšie ako v čase, keď sa zákon schvaľoval. A teda tváriť sa, že nebudeme prihliadať na infláciu, no tak keď tu budeme mať nejakú hyper infláciu, tak potom vlastne to isté konanie, ktoré pred tou infláciou nebolo ani priestupkom, by sa teraz stalo trestným činom. Čiže áno, treba prihliadať na infláciu.
Koho záujmy zastupujem? No tak rád budem zastupovať záujmy tých ľudí, ktorí sú postihovaní drakonickými trestami za užívanie marihuany, a hrdo sa k tomu hlásim aj na pôde parlamentu, nielen v slniečkarskej kaviarni.
A pokiaľ ide o tú tému znásilnenia, súhlasu a bezbrannosti, bol by som rád, keby sa k tomu pán minister mohol vyjadriť a môže sa vyjadriť ešte aj v rozprave, aby sme prípadne naňho mohli aspoň faktickými reagovať, lebo pán poslanec Pročko už asi nevystúpi. Čiže keď to bude v roz... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja by som chcela veľmi pekne poďakovať pánovi poslancovi za jeho príspevok a osobitne k tej téme, ktorá súvisí s trestným činom znásilnenia. A chcem aj v nadväznosti na tento príspevok apelovať aj na pána ministra, že tak ako to uviedol aj pán poslanec a zaoberal sa výrokmi zo strany aj ministra spravodlivosti, aj ministerstva k tomuto trestnému činu znásilnenia, že buďme tu korektní a naozaj hovorme pravdivo. Jednoducho ak do skutkovej podstaty trestného činu, tak ako povedal aj pán poslanec, nedoplníme "bez súhlasu", tak jednoducho ten trestný čin znásilnenia nebude znamenať, že je to znásilnenie, keď je to bez súhlasu.
A ja nadviažem aj na príspevok pána poslanca ešte tým, že... a som veľmi rada, že osobitne sa na toto zameral, pretože toto si myslí aj naša spoločnosť. Amnesty International urobilo prieskum s agentúrou Focus a viac ako 90 % opýtaných si myslí, že za znásilnenie sa považuje sex bez súhlasu. Súčasne 89 % opýtaných si myslí, že by malo byť trestným činom znásilnenie bez súhlasu. A sem patria aj konzervatívni, tá časť spoločnosti, ktorá si o sebe myslí, že je konzervatívna. Takže ak teda ideme robiť Trestný zákon nanovo, zameriavame sa na trestné činy, aby teda rešpektovali štandardy už demokratickej spoločnosti v súlade s ostatnými európskymi krajinami, tak tu by sme mali byť osobitne citliví.
Ja som rada, že sa na to zameral pán poslanec, a ja dúfam, že aj parlament k tomu zaujme jasný postoj a na základe pozmeňujúceho návrhu, kde to chceme vrátiť späť, tak ako to ministerstvo spravodlivosti navrhovalo, dostať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

No, mňa to mrzí, že musíme opakovať rozpravu v druhom čítaní k tomuto návrhu zákona, lebo tento návrh zákona – pripravený na ministerstve, ale predkladaný ako poslanecký – je celkom dobrý, je technický, obsahuje aj dobré veci, ale, žiaľbohu, obsahuje jeden nezmysel, ktorý sme kritizovali od začiatku a, žiaľbohu, nie je vôľa od predkladateľov a od ministra práce tento nezmysel zmeniť.
Ten nezmysel sa týka toho, že aj keď budete mať za pár rokov 75 a budete mať v druhom pilieri stotisíc eur a budete trpieť nejakou zlou chorobou, ktorá by vás, ktorá vás zrejme položí na lopatky za chvíľu, tak aj tam vám neumožnia na tie peniaze siahnuť a ani vtedy, ak by ste si mohli predĺžiť život v zdraví o niekoľko dodatočných rokov, ale nechajú to tam a v podstate až keď zomriete, tak buď toto bude predmetom dedenia, alebo to skončí, skončí v poisťovni.
Tento nezmysel odmietli, teda nechceli opraviť, lebo áno, znamená to, keď by to malo byť robené naozaj že poriadne, že celých týchto osem strán tej novely, tam veľkú časť z toho môžu zahodiť a napísať to odznova. A áno, je to ťažká práca, lebo ono to je napísané legislatívnou čínštinou, a preto som aj povedal, že ja nebudem robiť túto prácu za ministerstvo, navyše to neni v rozsahu, v akom sa štandardne robia poslanecké, teda poslanecké pozmeňujúce návrhy, a preto sme zablokovali Národnú radu a vytiahli sme kartičky, keď sa to prerokovávalo na minulej schôdzi.
Žiaľ, kolegovia stále nenašli v sebe tú vôľu opraviť túto zásadnú chybu, a preto som sa teda posnažil a v rámci toho, ako poslanec môže, som pripravil pozmeňujúci návrh, ktorý zanedlho prečítam, ktorý opravuje túto obrovskú chybu. Nebude to krištáľovo čisté, nebude to krištáľovo čisté aj vďaka tomu, že už sme v prvom, druhom čítaní schválili niektoré pozmeňujúce návrhy. Takže napríklad keby neboli už schválené, tak vypustíme aj nejaký iný bod, ale nemôžme už zasahovať do tých bodov, kde už bol schválený pozmeňujúci návrh. Nebude to úplne krištáľovo čisté, ale máme na tejto schôdzi ešte aj vládnu novelu zákona o sociálnom poistení, kde je tiež otvorený druhý pilier. Takže ak toto prejde, kolegovia, ja vás chcem poprosiť, aby ste to podporili, tak a, samozrejme, ak toto prejde, tak my, všetci poslanci SaS za to zahlasujú, za túto novelu, tak tam si to prípadne môžu ešte ministerskí úradníci dočistiť. Je to novela, ktorá je termí... ktorá je, myslím, že je okolo bodu 150 aktuálne v programe. Takže, takže vedia to urobiť.
Aby som vám to ešte možno priblížil, že kde je ten problém, tak predstavte si, že je to, je to nejaká vám blízka osoba alebo je to váš rodič, ktorý, niekto, kto vám je blízky, ktorý už má okolo 75. Predstavte si niekoho, napríklad pán poslanec Galis je teraz v tom veku, čiže jeho by sa to mohlo týkať. Tak... (Reakcia z pléna.) 74? Tak nejak. No to je jedno, nebudeme tu hovoriť o veku pána Galisa, ale on je napríklad teraz v tom veku, čiže jeho by sa to týkalo. Keby mal nejakú vážnu chorobu a stotisíc na účte a vy mu v tomto návrhu nechcete dovoliť, aby na tie peniaze siahol, aj keby mu to mohlo zachrániť život. Pevne dúfam, že to získa vašu podporu, lebo neviem si predstaviť, ako by ste toto obhajovali pred svojimi voličmi, že vy ste im zakázali, aby disponovali svojimi peniazmi.
Druhý pozmeňujúci návrh, ktorý prečítam, je tzv. oranžová obálka v súkromnej sfére. Tu ide o objektívne informácie pre budúceho dôchodcu, že aký asi dôchodok môže očakávať. Ja už som toto predkladal aj ako samostatný návrh. Pre mňa nepochopiteľne toto plénum odmietlo, lebo ja neverím tomu, že tu je niekto, kto by bol proti tomu, aby naši občania, budúci dôchodcovia dostávali objektívne informácie o ich dôchodkoch. To naozaj nechcete, aby tí dôchodcovia vedeli, koľko budú v budúcnosti mať?
Ak sa sporiteľ podľa tohto pozmeňujúceho návrhu, ak sa sporiteľ rozhodne, že chce, aby údaje o jeho dôchodkovom sporení boli zdieľané s treťou stranou, s bankou alebo s nejakým technologickým startupom, s nejakou aplikáciou, tak dôchodcovská správcovská spoločnosť je povinná tieto údaje poskytnúť. Žiaľ, DSS-ky to nechcú robiť bez toho, aby to bolo napísané v zákone, a toto isté znenie už bolo prijaté v III. pilieri. Tu ide iba o zosúladenie už platného znenia v III. pilieri so znením v II. pilieri, aby naozaj mohol byť poskytovaný/ná komplexná informácia o dôchodku. Ide o malú pozitívnu zmenu, ktorá nič nestojí, tak aj preto dúfam, že tentokrát si už nájde aj tento pozmeňujúci návrh váš, vašu podporu.
Oranžová obálka v súkromnom sektore umožní tzv. technologickú neutralitu pri informovaní o budúcich dôchodkoch. Lebo áno, bude o tom informovať aj Sociálna poisťovňa niekedy v budúcnosti, ale tá je po prvé vo veľkom konflikte záujmov, lebo tá má vlastne hovoriť, že štátne dôchodky budú nízke a máte si sporiť, čo môže skončiť veľkým problémom, pokiaľ to bude chcieť niekto zneužiť. A za druhé je iluzórne myslieť si, že predikcia na dvadsať, tridsať, štyridsať rokov, že niekto má patent na rozum a presne tá jeho predikcia bude tá najlepšia. Preto je dobré, keď spolu budú súťažiť súkromné oranžové obálky, ktoré budú môcť na základe tohto vzniknúť, a štátna oranžová obálka. Aj na základe toho budú vylepšované tie spôsoby prezentovania budúceho dôchodku pre toho, pre toho občana.
Teraz by som prečítal postupne oba pozmeňujúce návrhy.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Cmoreja k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Kremského, Milana Kuriaka, Miloša Svrčeka, Richarda Nemca a Lucie Drábikovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (tlač 1380).
1. V čl. I sa vypúšťa bod 8.
Nasledujúce body sa primerane preznačia a toto preznačenie sa premietne do článku upravujúceho účinnosť.
2. V čl. I sa vypúšťa bod 12.
Nasledujúce body sa primerane preznačia a toto preznačenie sa premietne do článku upravujúceho účinnosť.
3. V čl. I 13. bode sa slová "ods. 10" nahrádzajú slovami "ods. 9".
4. V čl. I sa vypúšťajú body 14 a 15.
Nasledujúce body sa primerane preznačia a toto preznačenie sa premietne do článku upravujúceho účinnosť.
5. V čl. I 16. bod znie:
"16. § 33b vrátane nadpisu znie:
"§ 33b
Osobitný výber
(1) Sporiteľ môže v žiadosti o výplatu doživotného dôchodku určiť, že na výplatu doživotného dôchodku žiada použiť sumu zodpovedajúcu aktuálnej hodnote všetkých jeho dôchodkových jednotiek na osobnom dôchodkovom účte alebo len časť tejto sumy (ďalej len "osobitný výber").
(2) Sporiteľ môže v žiadosti o výplatu doživotného dôchodku určiť, v akej sume žiada vyplácať doživotný dôchodok; sporiteľ môže žiadať doživotný dôchodok v pevnej sume alebo bez vyjadrenia pevnej sumy s odkazom na sumu rozdielu medzi referenčnou hodnotou podľa § 46da a súčtom súm dôchodkových dávok podľa osobitného predpisu,³⁾ výsluhového dôchodku,³⁸⁾ invalidného a výsluhového dôchodku,^38a) invalidného dôchodku a čiastočného invalidného dôchodku,^38b) vdovského výsluhového dôchodku,^38c) vdoveckého výsluhového dôchodku^38d) a obdobného dôchodku vyplácaného z cudziny, ktoré majú byť vyplácané ku dňu účinnosti zmluvy o poistení dôchodku.
(3) Ak sporiteľ v žiadosti o výplatu doživotného dôchodku podľa odseku 2 žiada vyššiu sumu, ako je suma, ktorú je možné mu podľa certifikátu pre doživotný dôchodok vyplácať, táto skutočnosť sa sporiteľovi písomne oznámi.
(4) Ak sporiteľ nežiada o výplatu doživotného dôchodku alebo ak v žiadosti o výplatu doživotného dôchodku podľa odseku 2 žiada nižšiu sumu, ako je suma, ktorú je možné mu podľa certifikátu pre doživotný dôchodok vyplácať, alebo ak žiada na výplatu doživotného dôchodku použiť len časť zo sumy zodpovedajúcej aktuálnej hodnote všetkých jeho dôchodkových jednotiek a
a) sú splnené podmienky podľa odseku 5, postupuje sa podľa odseku 5, alebo
b) ak nie sú splnené podmienky podľa odseku 5, sporiteľovi sa poskytne informácia, akú najnižšiu sumu doživotného dôchodku musí žiadať, aby bolo možné postupovať podľa odseku 5.
(5) Ak súčet súm dôchodkových dávok podľa osobitného predpisu,³⁾ výsluhového dôchodku,³⁸⁾ invalidného výsluhového dôchodku,^38a) invalidného dôchodku a čiastočného invalidného dôchodku,^38b) vdovského a výsluhového dôchodku,^38c) vdoveckého výsluhového dôchodku^38d) a obdobného dôchodku vyplácaného z cudziny, ktoré majú byť vyplácané ku dňu účinnosti zmluvy o poistení dôchodku, alebo aj sumy doživotného starobného dôchodku ku dňu evidencie poznámky o uzatvorení zmluvy o poistení dôchodku, je vyšší ako referenčná suma podľa § 46da, je možné dohodnúť výplatu zostatku aktuálnej hodnoty osobného dôchodkového účtu sporiteľa v akomkoľvek počte splátok a to najskôr ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku. Do súčtu súm podľa prvej vety sa nezapočítava jednorazový doplatok k starobnému dôchodku podľa osobitného predpisu.^38e)"
Poznámka pod čiarou k odkazu 38f sa vypúšťa.
6. V čl. I 17. a 18. bod znejú:
„17. V § 45 ods. 4 úvodnej vete sa slovo „Dôchodková" nahrádza slovami „Ak v § 33b nie je uvedené inak, dôchodková".
„18. V § 45 ods. 5 úvodnej vete sa slovo „Dôchodková" nahrádza slovami „Ak v § 33b nie je uvedené inak, dôchodková".
Bod 7 pozmeňujúceho návrhu. V čl. I sa vypúšťajú body 19 až 21.
Nasledujúce body sa primerane preznačia a toto preznačenie sa premietne do článku upravujúceho účinnosť.
8. V čl. I 26. bode sa vypúšťajú slová „alebo dohodnutej podľa § 33 ods. 7".
9. V čl. I sa vypúšťa bod 30.
Nasledujúce body sa primerane preznačia a toto preznačenie sa premietne do článku upravujúceho účinnosť.
10. V čl. I sa vypúšťa bod 31.
Nasledujúce body sa primerane preznačia a toto preznačenie sa premietne do článku upravujúceho účinnosť.
11. V čl. I 32. bode § 46h ods. 10 sa vypúšťa písmeno b) a súčasne sa zrušuje označenie písmena a).
12. V čl. I 36. bode § 46i ods. 2 písm. a) sa slovo „alebo" nahrádza bodkou a vypúšťa sa písmeno b) a súčasne sa zrušuje označenie písmena a).
13. V čl. I sa vypúšťa bod 44.
Nasledujúce body sa primerane preznačia a toto preznačenie sa premietne do článku upravujúceho účinnosť.
Ďakujem, skončil som tento pozmeňujúci návrh a idem čítať druhý pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Cmoreja k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (tlač 1380).
Čl. I
Za bod 49 sa vkladá nový bod 50, ktorý znie:
„50. § 110 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie:
„(6) Ak sporiteľ udelil súhlas s poskytovaním údajov o starobnom dôchodkovom sporení, ktoré dôchodková správcovská spoločnosť spracúva podľa tohto zákona, dôchodková správcovská spoločnosť je povinná v strojovo spracovateľnom formáte automatizovaným spôsobom prostredníctvom aplikačného programového rozhrania poskytovať prístup k údajom sporiteľa autentifikovanej tretej strane. Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná komunikovať prostredníctvom aplikačného programového rozhrania bezpečným spôsobom a prijímateľ údajov podľa prvej vety je povinný získané údaje šifrovať ihneď, ako je to možné."."
Tento bod nadobúda účinnosť 1. januára 2024, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť zákona.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Ďakujem, skončil som.