Videokanál klubu

Áno, áno, ďakujem pekne a tiež chcem poďakovať pánovi predkladateľovi.
A možno posledných pár slov. Skutočne aj tento pozmeňujúci návrh je v jasnej zhode so stavebnými sporiteľňami, s ministerstvom financií, takisto aj s predkladateľom, takže verím a dúfam a takisto chcem všetkých kolegov poprosiť, aby podporili oba pozmeňujúce návrhy a takisto, samozrejme, celý návrh zákona.
Veľmi pekne ďakujem.

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.
Kolegyne, kolegovia, v prvom rade pár slov k samotnému návrhu zákona. Áno, aj ja jednoznačne podporujem, aby sa teda urobila táto zmena, aby teda v súlade s existujúcimi pravidlami a podmienkami, ktoré sú platné pre štandardné banky, bolo umožnené subjektu, ktorý je stavebnou sporiteľňou, zrušenie bez likvidácie alebo teda prevod podniku alebo jeho časti tak, aby sa mohla právnym nástupcom stať iná stavebná sporiteľňa alebo teda štandardná komerčná banka, ktorá má teda túto stavebnú časť. Toto, samozrejme, podporíme a takisto ešte aj z konzultácií či už so samotným sektorom stavebných sporiteľní, alebo teda aj, ako už aj avizoval kolega, aj s ministerstvom financií som si dovolil pripraviť ešte jeden pozmeňujúci návrh, ktorý, ktorý teda zasa môže trošku zefektívniť tento v podstate malý sektor. Touto zmenou budú môcť stavebné sporiteľne efektívnejšie využiť dočasne voľné zdroje fondu stavebného sporenia na financovanie bytových potrieb a potrieb súvisiacich s bývaním v období, keď tento ich fond stavebného sporenia nie je plne využitý na poskytnutie stavebných úverov.
Čo to prinesie klientom? Klientom to teda, klientom bude tak možné poskytnúť výhodnejšie podmienky pre získanie iného úveru na financovanie bytových potrieb a potrieb súvisiacich s bývaním najmä teda v období vyšších úrokových sadzieb na finančnom trhu, a to teda úveru podľa § 2 ods. 4 písm. d) zákona.
Toľko odôvodnenie a teraz si teda dovolím prečítať samotný pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miloša Svrčeka a Jozefa Hlinku na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov (tlač 1401).
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci doplňujúci návrh k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov, parlamentná tlač 1401.
Doterajší text čl. I sa označuje ako bod 1, za ktorý sa vkladá bod 2, ktorý znie:
"2. V § 12 ods. 2 sa za písmeno a) vkladá nové písmeno b), ktoré znie:
b) poskytovanie úverov podľa § 2 ods. 4 písm. d); na tento účel sa dočasné zdroje fondu stavebného sporenia považujú za zdroje mimo fondu stavebného sporenia,".
Doterajšie písmená b) a c) sa označujú ako písmená c) a d).
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania.
Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov.
Národná rada uznesením č. 1985 z 2. februára 2023 pridelila návrh poslancov týmto výborom: výboru pre financie a rozpočet a tiež ústavnoprávnemu výboru. Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady toto stanovisko: Odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť, výbor pre financie a rozpočet svojím uznesením č. 432 zo dňa 13. marca 2023 a ústavnoprávny výbor svojím uznesením č. 712 zo dňa 9. marca 2023.
Z uznesení výborov uvedených pod bodom III tejto správy nevyplývajú žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť.
Spoločná správa bola schválená uznesením gestorského výboru č. 439 zo 14. marca 2023. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu, do ktorej sa tiež prihlásim s jedným pozmeňujúcim návrhom. Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda, dávam týmto procedurálny návrh, aby sa hlasovanie o tlači 1558, to je vládny návrh zákona o fiduciárnom vyhlásení a o zmene a doplnení niektorých zákonov, presunulo na budúcu stredu 17. mája o 17.00 h. Odôvodnenie je, že jedná sa o vládny návrh, prebiehajú k tomu politické rokovania a mám za to, že o tomto vládnom návrhu zákona, ako aj s ohľadom na aktuálnu situáciu politickú je vhodnejší budúci týždeň a to budúca streda, keďže možno predpokladať, že bude aj vymenovaná nová vláda, takže navrhujem presun tohto hlasovania na budúcu stredu. (Reakcie z pléna.)

Vážený pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, skúsim tak, aby som to teda stihol do hlasovania.
No, už tu bolo vcelku dosť povedané. Áno, riešime zákon, ktorý sa fakticky vzťahuje na jednu jedinú obec, resp. mestskú časť a aj keď áno, vo všeobecnosti platí, že nie je dobré robiť, robiť zákony pre jednu konkrétnu vec, toto je, prípad Devína je fakt tak mimoriadny a tak dlhodobo, 18 rokov neriešiteľný, že fakt nie je iná cesta, ako toto vyriešiť takýmto zákonom, ktorý síce teda dnes je pre Devín, ale, samozrejme, je písaný všeobecne a poviem tak, že verím, že by sa už akoby nikdy nemala žiadna obec dostať do takejto situácie, aby tento zákon musel byť použitý. Našťastie, nie je to možné už ani tým, lebo tie zákony sa medzičasom zmenili.
Ako to teda funguje? Keď si to zobereme všeobecne, slovenský právny systém vlastne v zákone o konkurze a reštrukturalizácii upravuje riešenie úpadku dlžníka spôsobom dohodnutým v reštrukturalizačnom pláne a taktiež upravuje aj riešenie hroziaceho úpadku dlžníka a oddlženie fyzickej osoby. Čiže v bežnej ekonomike toto je riešiteľné. Tento zákon sa však nevzťahuje na obce, ktoré teda boli vlastne z neho explicitne vyňaté, lebo sa v tom zákone aj všeobecne v právnom systéme našom predpokladalo, že ochranu pred veriteľmi a postupné znižovanie záväzkov poskytne obciam zavedenie tzv. ozdravného plánu a nútenej správy podľa zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy. Dnes vidíme, že teda tento príklad sa nevyriešil a ani to nijak nesmeruje k riešeniu. Už to tu kolegovia spomínali, že jednoducho výška tých dlhov sa len zvyšuje a vlastne ten problém, 18-ročný problém Devína sa len a len zväčšuje bez akejkoľvek šance vyriešiť to inak.
No, momentálne teda zákon o rozpočtových pravidlách neupravuje riešenie situácie, kedy teda nútená správa obce ani po viacročnom úsilí nevedie k želanému výsledku, teda k zníženiu záväzkov obce a uspokojeniu veriteľov, či už z dôvodu nadmerne vysokého zdedeného dlhu, na ktorý sa nabaľujú úroky, alebo teda z dôvodu absencie aktív, ktorými obec ešte disponuje a ktoré by mohla speňažiť, aby uspokojila časť záväzkov voči veriteľom. Za normálnych okolností teda by to bolo prirodzene riešiteľné konkurzom, reštrukturalizáciou alebo teda oddlžením, ako je tomu v prípade fyzických osôb. Obce majú teda zabezpečenú ochranu pred veriteľmi prostredníctvom zavedenia nútenej správy, ktorá im má poskytnúť priestor na ozdravenie svojho hospodárenia v súčinnosti so správcom, napríklad teda predajom majetku. Pokiaľ obec za účelom uspokojenia veriteľov už speňažila viac-menej celý majetok a nútená správa už ďalej nevedie k znižovaniu záväzkov, ale, naopak, k ich rastu z dôvodu nárastu príslušenstva, treba zreálniť hodnotu pohľadávok a pristúpiť k odpisu dlhu ukončením nútenej správy. No a presne toto momentálne prijímaný zákon umožní a umožní tak vlastne Devínu ukončiť jednu dlhú a smutnú kapitolu svojej existencie a dať aj tejto miestnej, alebo mestskej časti šancu na taký nový nádych a na nové, nové fungovanie.
Takže myslím si, že predkladatelia sme skutočne z celého spektra politických strán a všetci toto podporujeme, a som presvedčený a dúfam a chcem vás, kolegovia, poprosiť, toto nie je politický zákon, toto je zákon, ktorý môže pomôcť jednej miestnej časti sa teda dostať z problémov, takže vás aj ja chcem poprosiť o podporu.
Veľmi pekne ďakujem.

Skutočne mestská časť Bratislava-Devín je v situácii, ktorú nevieme inak vyriešiť ako prijatím zákona a takýmito mimoriadnymi opatreniami. Je to situácia, ktorá je ojedinelá a vznikla tak, ako sa stalo. Žiaľ, právoplatné sú tam aj tie rozhodnutia, ale naozaj treba pomôcť. Nevyrieši to ani samotné mesto Bratislava, keď by sa aj došlo k nejakým iným organizačným zmenám, je potrebné tejto rozvíjajúcej sa mestskej časti pomôcť dostať ju zo situácie, v ktorej je. Takže náš poslanecký klub tento návrh zákona podporí a praje, dúfam teda, že sa to dostane aj do druhého čítania, v druhom čítaní následne to bude schválené, a dúfam, že budú to nové, sľubné začiatky pre mestskú časť Devín.

Ďakujem pekne.
No, my v SaS-ke nemáme veľmi radi, keď sa šijú zákony na konkrétnu jednu udalosť alebo teda pre niekoho konkrétne, a toto už by tam len bolo treba napísať, že zákon pre Devín, ale toto je absolútne že výnimočný prípad, kedy ja osobne schvaľujem tento zákon, lebo je tam napísané napríklad aj to, že musí byť obec 15 rokov v nútenej správe, čo teda už, pevne dúfam, že sa nikdy viac nikomu nepodarí naplniť túto podmienku. A to, čo je tá situácia, to je v Devíne naozaj že bizarná, takže ja teda dúfam, že prejde do druhého čítania tento zákon, a predpokladám, že tam si budeme musieť niektoré veci povedať, napríklad že ako boli tí veritelia jednotliví uspokojení, lebo ak by tam bol niekto, kto úplne, kto nebol vôbec uspokojený, tak to môže mať potom ďalšie následky, ak by sme takto zákon povedali, že ten dlh jednoducho už neexistuje. Takže to, tam som veľmi zvedavý na všetky tie právne konotácie, ktoré tam potom k tomu budú.

Ďakujem pekne za slovo.
Ja som v prvom čítaní pri tomto návrhu avizoval, že budeme mať ambíciu predložiť pozmeňujúci návrh, nakoľko časťou tohto návrhu sa upravujú aj príspevky do garančného fondu investícií, čo spomínal aj pán minister, ktorý zastupuje pána zastupujúceho ministra financií. A to z toho dôvodu, že dnes je v zákone taká možnosť, aby boli, bola mož... aby vedeli, že môžu, môže tá rada toho fondu určiť povinný poplatok do toho fondu ako percento z klientskeho majetku. No a keďže tu ide o obchodníkov s cennými papiermi, kde to zhruba vyzerá tak, že vy máte napríklad, teraz si vymyslím, že sto miliónov v správe, to je ten klientsky majetok, ale vaše výnosy sú na úrovni 2 % z toho, alebo 3 % maximálne, keď ide o nejakého drahého, drahého obchodníka, tak v prípade, že, tak je logické, že keď máte niekam prispievať, tak vám, len z tých výnosov vám môžu určiť ten poplatok, lebo ako by to vyzeralo, keby vám niekto povedal, že poplatok je 5 % z klientskeho majetku, ale vaše celé ročné výnosy sú nižšie, ako je tá výška poplatku.
Čiže chceli sme to zmeniť, aj sme ten pozmeňujúci návrh predložili, následne k tomu úradníci z ministerstva financií zaujali negatívne stanovisko, takže nakoniec sme sa dohodli, a teda dúfam, že pán minister potvrdí túto dohodu, lebo ešte som to vysvetľoval pani ministerke kultúry, ktorá ešte doobeda bola určená, že bude to tu dneska predkladať, dospeli sme k dohode, že túto časť teda sme z toho vyňali, to tam nedávame, ale vrátime sa k tomu v ďalšej novele. A teda predložím len pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka len jedného bodu, a ide o opravu dlhodobého investičného sporenia a je dohodnuté s ministerskými úradníkmi, že s týmto návrhom, s týmto pozmeňujúcim návrhom ministerstvo súhlasí.
Dlhodobé investičné sporenie je spôsob alebo je produkt, ktorý sa dá využívať napríklad na sporenie na dôchodok, a ide v podstate o to, že ak si sporíte minimálne 15 rokov, tak v budúcnosti by sme, by ste tie výnosy z toho mali mať nezdanené. To, čo tam upravujeme, je, bola tam úplne, od začiatku tam bola chyba, že sa to vzťahovalo iba na, iba na cenné papiere, ktoré boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, teda na burze. A vďaka tomu to nikto nevyužíval, lebo ešte plus pomimo máme aj tzv. časový fond na, taktiež na cenné papiere prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu. Takže teraz my v podstate meníme len to, že to znenie v podstate ostáva, jediné, čo vyhadzujeme, je, že už ten cenný papier nebude musieť byť prijatý na obchodovanie na regulovanom trhu.
A ešte sme si dovolili aj zvýšiť sumu. Doteraz by bola daňovo oslobodená len teda príspevok do výšky 3-tisíc eur ročne, to znamená nejakých, to vychádza na nejakých 250 eur mesačne, tak zvyšujeme to na 6-tisíc eur. Aktuálne to nikto nevyužíva, príjmy z držby a predaja cenných papierov na Slovensku sú blízke nule, takže z nuly ani nemôžte mať výpadok a týmto, touto, takto možno postrčíme ten kapitálový trh a postrčíme tie sporenia ľudí, aby si začali budovať majetok.
Takže prečítam pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Cmoreja a Mariána Viskupiča k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1436).
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1436).
1. V čl. I sa za 1. bod vkladá nový 2. bod, ktorý znie:
„2. V § 7 ods. 11 znie:
„(11) Dlhodobým investičným sporením je investovanie finančných prostriedkov do portfólia vykonávané prostredníctvom obchodníkov s cennými papiermi, pobočiek zahraničných obchodníkov s cennými papiermi a iných finančných inštitúcií oprávnených podľa tohto zákona a osobitného predpisu^18a) na poskytovanie investičných služieb riadenia portfólia a vykonávanie pokynov klienta na jeho účet, ak sú splnené tieto podmienky:
a) portfólio bolo zriadené na obdobie najmenej 15 rokov a v období 15 rokov od vytvorenia portfólia z neho nebolo klientovi vyplatené plnenie; vyplatenie plnenia z dôvodu presunu portfólia k inej finančnej inštitúcii sa nepovažuje za vyplatenie plnenia, ak sa takýto presun uskutoční do troch mesiacov od zrušenia portfólia v pôvodnej finančnej inštitúcii,
b) maximálna výška finančných prostriedkov, ktorú možno investovať za jeden kalendárny rok, je najviac v sume 6 000 eur, pričom do tejto sumy sa nezapočítavajú reinvestície v rámci portfólia.
Nasledujúce body sa primerane preznačia.
Tento bod nadobúda účinnosť 1. januára 2024, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem veľmi pekne za tento návrh aj za iniciatívu pána po... pána starostu Petržalky Jána Hrčku, ktorý s týmto prišiel. Určite to my podporíme a chcem len povedať, ako bývalý zriaďovateľ súkromných materských škôlok, že mám skúsenosť s tým, že mestské časti úplne pochopiteľne sa báli zaraďovať do siete škôlky preto, lebo sa báli finančných nákladov, ktoré mali. Toto sa tým odstraňuje a v dôsledku určite bude aj viac miest škôlok v Bratislave, ktoré sú veľmi potrebné.
Takže ešte raz veľmi pekne ďakujem pánovi starostovi Hrčkovi.

Ďakujem veľmi pekne.
Kolegyne, kolegovia, ja by som na záver si dovolil tri veci. Chcel by som zareagovať na poznámku, resp. na tému, ktorú otvoril pán poslanec Halák a reagovala na ňu pani ministerka, čo sa týka umeleckých fondov.
Pre mňa sa táto téma delí na dve časti. Áno, je pravda, že procesne musíme nájsť riešenie financovania dnes v parlamente v druhom čítaní pozmeňujúcim návrhom, ak na to bude existovať vôľa a spolupráca, a to chcem zdôrazniť, nás s ministerstvom kultúry a ministerstvom financií, inak to riešenie nenájdeme. To znamená, že chcel by som vyzvať, aby od momentu schválenia, prípadného schválenia tohto návrhu zákona v prvom čítaní, kým sa dostaneme v druhom čítaní do výboru ktoréhokoľvek, ale najmä predpokladám gestorského, teda pre, výboru pre kultúru a médiá, aby sme v tejto konštelácii riešenie hľadali.
Tá druhá časť sa týka toho, že musíme si povedať, ako tieto fondy fungujú, čo zverejňujú, aké informácie dávajú k dispozícii tým, ktorí ich pravdepodobne budú financovať, to znamená, ľuďom, pretože inú možnosť v tejto chvíli nemáme. A ja by som bol za to, aby sme tie pravidlá nakladania s týmito prostriedkami v jednotlivých fondoch, ktoré sa, samozrejme, líšia, pretože ich závislosť od tých tzv. 2 % a od bývalého odštepu od koncesionárskych poplatkov je veľmi rôzny. To znamená, pozrieť sa v prípade jednotlivých fondov na to, akým spôsobom fungujú, ale zjednotili pravidlá toho, čo majú zverejňovať a ako môžu narábať s prostriedkami, ktoré takto dostanú od občanov prostredníctvom štátneho rozpočtu. To je prvá vec.
Druhá vec, ja by som tak isto chcel poprosiť kolegov, rozumiem tomu, že existujú politické výhrady k procesu, akým sme mohli k takémuto návrhu dospieť, ja ich rešpektujem. Zároveň platí, že bol tu nejaký návrh, ktorý sa odohral v čase od zrušenia koncesionárskych poplatkov dodnes, dnes je tu iný a ja by som chcel iba veľmi pekne poprosiť, keby sme s otvorenými očami sa pozreli na návrh, ktorý je pred nami, a zvážili, či jeho výhody nie sú oveľa väčšie ako potenciálne nevýhody, ktoré môže so sebou prinášať.
A poslednú vec, budeme o tomto návrhu zákona hlasovať dnes o jedenástej.
Ďakujem vám všetkým veľmi pekne.