Videokanál klubu

Ďakujem. Chcel by som sa spýtať práve na ten pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka zníženia pokút, že čím to bolo, čím to bolo motivované. Lebo vlastne ten pôvodný návrh zákona sa kompletne nahrádza tým novým pozmeňujúcim návrhom. A ja si teda pamätám, že s pánom poslancom Lehotským, na ktorého reagujem, sme si dosť lámali hlavu, že aký je vlastne skutočný dôvod predloženia toho návrhu zákona, lebo nedávalo nám to nejaký zmysel, že ak to nie je nejako ušité na nejakého konkrétneho uchádzača, že, že prečo takáto novela prichádza. A jedna z hypotéz bola, že v druhom čítaní príde nejaký pozmeňujúci návrh, ktorý bude skutočným zmyslom a teda skutočným dôvodom, prečo sa taký návrh predkladá, a že to bude jednoduchšie zaradiť v druhom čítaní než aby to prešlo celým legislatívnym procesom.
A teda nechcem byť paranoidný, ale keby som bol, tak by som povedal, že práve tento návrh, ktorý má znižovať pokuty za porušenie zákona, by mohol byť tým skutočným dôvodom, tak by som sa, teda využil túto reakciu na vystúpenie pána poslanca Lehotského, ktorý na to upozornil, a spýtal sa pána predkladateľa, pána poslanca Svrčeka, že, že čo ho motivovalo k tomu, že takýto pomerne závažný a svojím dosahom vlastne závažnejší pozmeňujúci návrh, ten, čo sa týka pokút, hoci je to zdanlivo iba jeden bod a iba nejaké drobné, drobná úprava čísel, čo sa stalo vlastne, že takýto návrh prichádza v druhom čítaní a prečo, prečo takýto návrh nešiel rovno ako súčasť toho pôvodného návrhu, keď to považujete za dôležité. Lebo obvykle je to tak, že navrhnete niečo dôležité a popritom vás napadne niečo menej dôležité. Ale toto ste navrhli niečo menej dôležité a v druhom čítaní tam idete prilepiť niečo, čo je podstatné.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ďakujem aj pánovi Svrčekovi. Bolo to trápenie prečítať ten dlhý pozmeňujúci návrh.
Dovoľte mi teda vyjadriť sa k tomuto návrhu zákona, novely 343/2015, zákon o verejnom obstarávaní. Tá pôvodná novela prináša odstránenie potreby osvedčenia o oboznamovaní sa s utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia Tajné pre uchádzača o post podpredsedu Úradu pre verejné obstarávanie. S týmto my ako strana nesúhlasíme, nepodporujeme túto zmenu, neskôr poviem aj prečo. Treba však povedať, že tie pozmeňujúce návrhy, ktoré boli predstavené, a možno aj ten pozmeňujúci návrh, ktorý ešte len bude predstavený, pána Kremského, podstatným spôsobom tú novelu menia, a táto, táto zmena, ktorá bola pôvodným zámerom, už v podstate ani nie je až taká podstatná, takže ja sa vyjadrím k všetkým tým pozmeňujúcim návrhom aj k tým, ktoré už boli podané, a možno aj ten, ktorý bude, lebo figuruje teda na stránke.
Tým prvým pozmeňujúcim návrhom teda je pozmeňujúci návrh pána kolegu Svrčeka. Opäť teda rieši aj to odstránenie potreby osvedčenia o oboznamovaní sa s utajovaným skutočnosťami stupňa utajenia Tajné. Nevidíme dôvod na to, aby sa táto povinnosť zrušila. Samotná príprava toho pozmeňujúceho návrhu aj počas toho deja, ako, ako prebiehala či už tá minulá schôdza, alebo táto schôdza, skôr ukazuje na to, že sa vytvára nejaký, nejaká účelová úprava tak, aby sa mohol o post uchádzať nejaký špecifický kandidát, lebo tých pozmeňujúcich návrhov, ktoré riešili túto úpravu, bolo viacero. Ten prvý návrh bol teda, že sa vynecháva, potom bol návrh, že sa to vracia nejakým spôsobom naspäť. Tie dôvody boli, že ten kandidát vlastne o to nemôže požiadať, tak sa upravovalo nejakým spôsobom, ako bude o to môcť požiadať. Teraz sa to vlastne znova, opäť vynecháva úplne a hovorím, že nevidíme na to dôvod, skôr to poukazuje na nejakú účelovú úpravu.
Tento pozmeňujúci návrh, to bol vlastne ten dlhší, ktorý pán Svrček čítal, obsahuje aj zrušenie povinných garantov. Túto zmenu považujeme za dobrú vzhľadom na to, že prax ukázala, že, že tento model momentálne nefunguje. A potom je tam podstatná zmena, ktorú pán... ktorú pozmeňujúci návrh pána poslanca Svrčeka prináša a je to teda ďalší zásah do možnosti hospodárskych subjektov na vlastné náklady opraviť nepresné či diskriminačné zadanie verejného obstarávania, pričom ten návrh pozmeňujúci nezohľadňuje rôzne dĺžky lehoty na predkladanie ponúk v závislosti od zložitosti zákazky. Ide o tú úpravu § 164 odseky 5 a 6. Opäť s takouto zmenou nesúhlasíme, už veľká novela zákona o verejnom obstarávaní, ktorú sme prijali v tomto parlamente, priniesla okliešťovanie rôznych korekčných mechanizmov a toto je ďalší krok týmto smerom.
Z horšieho súdka považujem ten druhý pozmeňujúci návrh pána Svrčeka, teda prvý, ktorý predkladal, ten kratší, ten vytvára priestor pre zníženie pokút za najzávažnejšie porušenia zákona o verejnom obstarávaní, prichádza s možnosťou, aby pokuta za najzávažnejšie porušenia bola len 0,1 %, čiže v prepočte, ak spreneveríte milión eur, tak tá pokuta bude tisíc eur. Dnes je táto pokuta stanovená na 5 %, čiže sa bavíme o 50-tisíc eurách, a pozmeňujúci návrh pána Svrčeka vlastne toto znižuje na takmer nulu.
Zároveň tento pozmeňujúci návrh prináša možnosť uloženia tejto pokuty aj v intervale medzi teda tých 0,1 % a 5 %, opakujem, že dneska je to fixná suma stanovená na 5 %, čiže prináša tak právnu neistotu a otvára priestor na lobovanie a korupciu v najhoršom prípade, kedy sa budú tí vinníci, ktorí sa dopustia takéhoto prehrešku, budú sa snažiť dosiahnuť miernejší trest, a vytvára to situácie, kedy, kedy aj ten regulátor bude podliehať rôznym tlakom úplne zbytočne. Čiže tento pozmeňujúci návrh za najzávažnejšie porušenia zákona vo verejnom obstarávaní, napríklad ak verejný obstarávateľ uprednostní horšieho uchádzača, čiže konanie, ktoré je v priamom rozpore s tým, čo má zákon o verejnom obstarávaní zabezpečiť, tak tento teda zákon, tento pozmeňujúci návrh prináša teda možnosť minimálneho trestu, praktickú nulu aj za takéto závažné porušenie, resp. otvára dvere na rôzne ovplyvňovanie.
Som presvedčený o tom, že toto teda je nesystémový krok. Pokuta má predsa pôsobiť preventívne, akú prevenciu môžme čakať od pokuty, ktorá je rovná takmer nule? Porušovatelia zákona si povedia, že toto riziko im stojí za to, začlenia si to možno do nejakých svojich nákladov a budú sa spoliehať na to, že prichytení nebudú.
Nehovoriac o tom, že tento, tento pozmeňujúci zákon opäť smeruje k oslobodeniu konaní de facto, ktoré sme tu už mali a sú spojené už s právoplatnými rozsudkami aj súdov, Úradu pre verejné obstarávanie a tak ďalej, za porušenie zákonov pri výstavbe napr. nájomných bytov. Tieto účelové novely sa nám sem periodicky vracajú, keď neuspejú jedným spôsobom, tak sa vracajú druhým. Tento druhý spôsob je vlastne znižovanie tých pokút.
Dôvod na takéto znižovanie pokuty nevidím, okrem toho teda, že to prináša všetky tieto negatívne stránky, tak aj dneska je možné znížiť pokutu z tých 5 % na 2,5 %, ak dôjde k uznaniu pochybenia. To znamená, že ak si ten vinník uzná chybu, tak tú pokutu je možné znížiť na 2,5 %. Je úplne absurdné, aby tá pokuta bola 0,1, resp. v prípade, ak si ten vinník uzná to pochybenie, tak teraz by bola 0,05 %, čiže bavíme sa, ak to zoberieme na desatinné miesto, tak sa bavíme o pokute vo výške 0,0005. Čiže ani s týmto druhým pozmeňujúcim návrhom nesúhlasí strana SaS.
Tretí pozmeňujúci návrh pána kolegu Kremského, ktorý ho, predpokladám, prednesie, rieši opätovné zavedenie možnosti pre obstarávateľov pri zákazkách s nízkou hodnotou a podlimitných zákazkách používať nielen teda jeden štátny informačný systém, ale aj iné Úradom pre verejné obstarávanie registrované špecializované informačné systémy. Veľkou novelou zákona o verejnom obstarávaní sme túto možnosť obstarávateľom zobrali a nanútili sme im jedno štátne riešenie. Za zmienku ale stojí, že možnosť viacerých informačných systémov zostáva pri nadlimitných zákazkách, ktorých je síce menej, ale čo sa týka kumulatívnej peňažnej hodnoty, je to vyššia suma. Pri týchto sme používanie viacerých elektronických platforiem nechali. Prax poukázala na to, čo sme vlastne hovorili aj my pri schvaľovaní tej veľkej novely, a teda že to nebolo dobré riešenie, obmedziť tie elektronické platformy na jednu štátnu. Obstarávateľov nútime používať jeden štátny softvér, ktorý je menej prehľadný a spôsobuje vyššiu chybovosť. Obstarávatelia sa na problémy s jeho používaním vo veľkom sťažujú, navyše štátny systém neobsahuje žiadne užívateľské funkcionality, ktoré veľké inštitúcie využívajú na riadenie interných procesov, kontaktácie dodávateľov.
Dochádza aj k ďalším problémom, ktoré súvisia s jedným riešením, ktoré spravuje štát. Dodnes napr. nebolo vyhlásené verejné obstarávanie na jeho úpravy, nevieme, koľko budú stáť, kedy prídu a tak ďalej a tak ďalej. Jednoducho sa ukazuje tá neefektivita, keď odstránite konkurenciu, v tomto prípade softvér je v riešení a namiesto konkurencie tu máme jeden štátny elektronický systém.
Tento tretí pozmeňujúci návrh teda navrhuje opätovné zavedenie a s týmto strana SaS súhlasí. V každom prípade, keďže ten pôvodný návrh zákona ide smerom, s ktorým nesúhlasíme, čiže odstraňuje tú nutnosť oboznamovania sa, alebo teda osvedčenie o oboznamovaní sa s utajovanými skutočnosťami, tak aj keby boli teda zamietnuté tie pozmeňujúce návrhy pána Svrčeka plénom obidva a keby bol schválený ten pozmeňujúci návrh pána Kremského, ani tak by sme za ten zákon nehlasovali, lebo v takom prípade by zostal v pôvodnom znení plus pozmeňujúci návrh pána Kremského. Takže nepodporíme ten zákon ako celok v žiadnom prípade.
Chcem vám teda povedať, že pán Kremský svoj pozmeňujúci návrh pretavil aj do novely zákona, ktorú pripravil na túto schôdzu, to znamená, že budeme mať príležitosť podporiť túto zmenu, aj keď teda tento pozmeňujúci návrh neprejde.
Za mňa toľko, to naše odporúčanie je teda nepodporiť tento zákon. Pán Svrček teda hovoril, že, že to má predrokované aj s OĽANO, tak chcem len poukázať na to, že tento zákon práve tým znižovaním pokút ide priamo, je priamo v rozpore s tým, čo teda OĽANO tvrdí dlhodobo, že teda bojuje s korupciou. Tento, táto úprava, naopak, napomáha vyššej korupcii a nesystémovým riešeniam v rámci verejného obstarávania.
Ďakujem.

Pán poslanec Karahuta, ja teraz neviem, či ste nie celkom pozorne počúvali, čo navrhol pán poslanec Taraba, alebo si neuvedomujete, že budeme mať predčasné voľby, ale pán poslanec Taraba nenavrhol, aby sme o tomto návrhu rokovali na ďalšej schôdzi, on navrhol vrátiť navrhovateľovi na dopracovanie, čo inými slovami znamená, že končí rokovanie o tomto návrhu. A áno, neplatí šesťmesačná lehota, môže byť nanovo predložený do prvého čítania návrh zákona, ale keby, keby sa nanovo predložil do prvého čítania návrh, návrh zákona, dajú novú schôdzu a septembrová už nebude, no tak už v tomto volebnom období nebude, nebude prerokovaný. Tak teda neviem, že či to bol taký pokus, že presvedčiť nás, aby sme zahlasovali za to mysliac si, že to iba posúvame na júnovú schôdzu, alebo, alebo teda tých, ktorí, ktorí chcú za ten návrh hlasovať, lebo ten návrh nebol tak formulovaný. Ten návrh bol formulovaný tak, že ak bude schválený, tak rovnako ako, ako v prípade, v prípade neschválenia toho návrhu už je pre toto volebné obdobie ukončený a nepokračuje sa v ňom. (Krátka pauza. Reakcie z pléna.)

Ďakujem pekne.
Ja chcem zopakovať, že nikto nechce rušiť poľovnícku komoru, že sa tu ide len zrušiť povinné členstvo a nemyslím si, že je našou úlohou, aby sme riešili vzťahy medzi Slovenskou poľovníckou komorou a Slovenským poľovníckym zväzom. To nech si vyriešia samy. Tým pádom, keď bude teda to dobrovoľné členstvo, nech si upratajú doma samy.
Chcem sa opýtať, že či naozaj poľnohospodári budú donekonečna a teda vinohradníci donekonečna pestovať hrozno pre tie daniele a budú čakať, že budú odškodnení finančne. Vám sa to zdá normálne, že niekto celý rok chodí do vinohradov a že teda na konci dňa ten daniel mu zožerie výhonky, resp. hrozno, lebo však je sladké, a potom dostane nejakých pár eur a čo ako, ide si kúpiť potom hrozno, aby mohol, alebo rovno mušt, aby teda naozaj zostal tým vinárom? Mne to pripadá nenormálne. To je roky-rokúce neriešený problém a ja som presvedčená, že toto riešiť treba.
A potom mne pripadá úsmevné, lebo vy sami si protirečíte. Tu som sa dozvedela, že zver je štátna, a teda keď škody spôsobuje štátna zver, tak to je vlastne štát a štát by mal aj tým pádom odškodňovať a všetko to mať v správe a vy tu hovoríte, že vlastne je problém, keď do toho domu, to je ten revír, príde nejaký cudzí človek. Ale veď oni dostali od štátu poverenie a právo vyko... starať sa o ten dom a keď to nerobia, no tak tam pustím niekoho druhého, nech sa o to po... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne.
No, nielen daniele, ale všeobecne ako zver je obrovský problém, a teda ja, ja som odtiaľto a naozaj je mi, je mi ľúto a naozaj sú oči len pre plač, to čo vidím v Malokarpatskej oblasti. Tie premnožené daniele, to je vizitka poľovníkov, ich nečinnosti. Je to vizitka aj politikov a predchádzajúcich vlád, pretože naozaj nerobili vôbec nič a nechápem tomu, keď teda z Rakúska, z Nemecka návštevníci sa čudujú, ako je možné, že u nás máme daniele voľne v prírode. Je to nepôvodný druh, oni ich chovajú v oborách. Čiže áno, súhlasím, treba veľmi radikálne túto situáciu riešiť a treba ju riešiť čo najskôr. Ja si nemyslím, že sa netreba obávať a že treba mať zľutovanie. Nakoniec danielie mäso je veľmi, veľmi výživné.
No a pokiaľ ide o medvede, áno, treba riešiť aj túto situáciu a treba si žiadať potom, ak sa dokáže nejaká škoda, povolenie na mimoriadny odlov.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážení-né, vážená kolegyňa, vážení kolegovia, no, pán kolega Taraba, myslím si, že teda to, čo ste povedali, tak ste povedali vlastne aj to, čo si myslím ja. Tento zákon a vôbec zákon o poľovníctve ako taký sa, žiaľ, predkladá takmer vždy na konci volebného obdobia, pretože je to veľmi ťažká téma a tým pádom to vychádza tak, že, že, že sa nedokáže nájsť zhoda a nedokáže sa jednoducho prijať či už novela, alebo nový zákon, pretože na konci minulého volebného obdobia bol predložený komplet nový zákon a rovnako to neprešlo, pretože už bol koniec volebného obdobia, žiaľ.
Áno, ja rovnako hovorím to, že v komore je asi veľký problém personálny vo vedení komory, ale nerozumiem, prečo si ho tam nedokážu poľovníci vyriešiť. A počúvam sťažnosti od poľovníkov, rovnako chodím medzi, medzi ľudí a medzi poľovníkov, rozprávam sa s nimi, počúvam sťažnosti na hospodárenie v Slovenskej poľovníckej komore, a to bol dôvod, prečo hneď na začiatku tohto volebného obdobia po teda ťažkých diskusiách som predložila návrh zákona a bol schválený, kde teda sme ustanovili povinnosť Slovenskej poľovníckej komore, ktorá teda predkladá ministerstvu pôdohospodárstva a financií prehľad o príjmoch a výdavkoch za predchádzajúci kalendárny rok do 31. 7. so stavom k 31. 12., teda aby, aby to ministerstvo malo prehľad o tom, ako, ako Slovenská poľovnícka komora hospodári. A teda súhlasím s tým, že jedným zo zásadných problémov slovenského lesného hospodárstva a najmä poľnohospodárstva je enormné a roky pretrvávajúce premnoženie zveri; ide najmä o daniele, diviaky a muflóny. A dôsledkom toho je skutočnosť, že zver vo svojom prirodzenom prostredí nemá dostatok potravy, spása úrodu z polí a vinohradov a spôsobuje nadmerné škody, a to aj v lese. A už mám dnes, opäť mi zaslali fotografie z vinohradov s komentárom: tak už nastúpili. Daniele už obžierajú tie výhonky a naozaj je to smutný pohľad. Škody sa odhadujú minimálne na 120 miliónov eur ročne. A tým zver okrem iného existenčne priamo ohrozuje farmárov a vinohradníkov, ktorí sú živiteľmi rodín, a nepriamo aj potravinovú sebestačnosť a ekologickú rovnováhu v krajine.
Nejde pritom len o škody na poľnohospodárskych porastoch a plodinách, tieto škody spôsobené premnoženou zverou v lese sú rovnako enormné a znemožňujú vypestovanie mladého lesa. Zanedbávanie povinnosti poľovníkov v počtoch odlovenej zveri a enormné premnoženie zveri je fakt, ktorý je nepochybný a túto skutočnosť uznáva aj štát, teda ministerstvo pôdohospodárstva, ako aj Slovenská poľovnícka komora. A už v roku 2016, presne 9. marca, bolo uzavreté memorandum o spolupráci medzi Slovenskou lesníckou komorou, Slovenskou poľnohospodárskou a potravinárskou komorou, Slovenskou poľovníckou komorou, kde bola explicitne konštatovaná premnoženosť poľovnej, predovšetkým raticovej a diviačej zveri. A napriek tomu, že existuje zhoda na povahe a rozsahu problému, nedošlo k prijatiu žiadnych efektívnych a praktických opatrení zameraných na zníženie stavu zveri, a tak výška škôd spôsobených zverou z roka na rok narastá. Otázka je, či sa vlastne chce poľovníkom loviť viac, či to nie je pohodlnosť, či to je nie je naozaj, nechcem hovoriť o trofejovom poľovníctve, ale naozaj ak by sa lovilo podľa plánu, tak potom zasa teda túto zver treba, treba spracovať. A ďalšia vec je, keď teda už chodíme medzi ľudí a rozprávame sa, tak sa mi dostala informácia, že jednoducho tie stavy zveri sú viac-menej, respektíve viac alebo menej vymyslené. Ale stavy narastajú a tie škody tiež narastajú. Situácia sa za 14 rokov, 14 rokov hovorím od prijatia zákona o poľovníctve v roku 2009, pretože zákon o poľovníctve pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona riešil odškodňovanie škôd spôsobených zverou a ten problém nebol taký vypuklý, čiže poľnohospodári, vinohradníci sú dneska v zúfalej situácii a jednoducho táto mimoriadna situácia si vyžaduje mimoriadne riešenia, a preto navrhujeme nasledovné zmeny zákona o poľovníctve.
Stručne, je to celoročný lov tzv. nebonitovanej škodnej zveri, zveri spôsobujúcej škody na poľnohospodárskych plodinách a porastoch bez rozdielu veku, pohlavia, vekových tried a kritérií chovnosti, a to po celý deň, zrušenie rozhodnutia o poverení poľovníckej organizácie vykonávaním ochrany poľovníctva a starostlivosti o zver, pokiaľ si nebude plniť svoje povinnosti, povolenie loviť prostredníctvom nočného videnia a tlmičov hluku výstrelu, povinnosť okresného úradu nariadiť zníženie stavov zveri, ak zistí, že zver je premnožená alebo ak spôsobuje neakceptovateľné škody, a oprávnenie majiteľov poľnohospodárskych pozemkov na ochranu svojich pozemkov využívaných na poľnohospodársku výrobu a úrody prostredníctvom osôb oprávnených vykonávať právo poľovníctva.
Takto v skratke a teraz mi dovoľte prečítať pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jarmily Halgašovej a Anny Zemanovej k návrhu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, číslo parlamentnej tlače je 1386.
1. V čl. I bode 9 § 26 odsek 5 znie:
„(5) Užívateľ poľovného revíru je povinný v oblastiach s premnoženým stavom poľovnej zveri v spolupráci s okresným úradom znižovať stavy tejto zveri tak, aby nespôsobovala škodu na poľnohospodárskych porastoch alebo plodinách v rozsahu prevyšujúcom 3 % predpokladanej úrody alebo predpokladaného prírastku na príslušnej parcele alebo na lesných porastoch v rozsahu prevyšujúcom 3 % výmery príslušnej jednotky priestorového rozdelenia lesa. Pokiaľ sa nepreukáže počas obdobia dvoch po sebe nasledujúcich rokov, že užívateľ poľovného revíru plní povinnosti podľa prvej vety, v treťom roku je povinný nahradiť užívateľovi poľnohospodárskej pôdy alebo lesnej pôdy škodu, ktorá mu porušením povinnosti od jej vzniku vznikla. Okresný úrad v takom prípade zruší rozhodnutie podľa § 13 ods. 5 do 30 dní od uplynutia dvoch rokov podľa prvej vety."
2. V čl. I sa za bod 28 vkladajú nové body 29 a 30, ktoré znejú:
„29. V § 56 odsek 2 znie:
„(2) Okresný úrad môže rozhodnúť z dôvodov podľa odseku 1 o znížení počtu niektorého druhu zveri. Ak okresný úrad zistí alebo ak je preukázané, že zver spôsobila škody na poľnohospodárskych porastoch alebo plodinách v rozsahu prevyšujúcom 3 % predpokladanej úrody alebo predpokladaného prírastku na príslušnej parcele, alebo ak zistí alebo ak je preukázané, že zver je premnožená, je povinný bezodkladne nariadiť užívateľovi poľovného revíru znížiť počet zveri a určiť mu na to lehotu. Ak ide o zver, ktorá nemá v poľovnom revíri určené normované kmeňové stavy, okresný úrad je povinný nariadiť úplné zníženie počtu zveri bez ohľadu na počet, obdobie lovu, vek, vekové triedy, pohlavie a kritériá chovnosti. Ak je to potrebné, okresný úrad vykoná alebo zabezpečí vykonanie objektívneho sčítania zveri v poľovnom revíri, pričom súčasne určí aj metodiku sčítania zveri a umožní účasť vlastníkov a užívateľov poľovných pozemkov na sčítaní. Okresný úrad vykoná kontrolu nariadenia zníženia počtu zveri a ak je to potrebné, tak zníženie počtu zveri nariadi aj opakovane. Ak užívateľ poľovného revíru nerealizuje rozhodnutie, okresný úrad je povinný bezodkladne zabezpečiť zníženie počtu zveri na jeho náklady a určiť spôsob zníženia počtu zveri; za týmto účelom je okresný úrad oprávnený najmä poveriť vykonaním rozhodnutia osoby oprávnené na lov zveri alebo organizovať spoločnú poľovačku namiesto užívateľa poľovného revíru, pričom postupuje primerane podľa § 58. Výnosy za zver sa v tomto prípade po odpočítaní nákladov poukážu na osobitný účet užívateľa poľovného revíru, ktorý je užívateľ poľovného revíru povinný na tento účel zriadiť. Prostriedky na osobitnom účte je možné použiť výlučne na náhradu škôd spôsobených zverou."
30. Za § 57 sa vkladá § 57a, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠57a
Škodná zver
Druhy zveri v poľovných revíroch, v ktorých nemá zver určené normované kmeňové stavy, možno loviť celoročne, po celý deň, bez ohľadu na vek, vekové triedy, pohlavie a kritériá chovnosti."."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
3. V čl. I sa za bod 29 vkladajú nové body 30 až 40, ktoré znejú:
„30. V § 65 ods. 2 sa vypúšťa písmeno c).
Doterajšie písmená d) až n) sa označujú ako písmená c) až m).
31. V § 65 ods. 3 písm. d) sa na konci čiarka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „to neplatí v prípade použitia mieridiel a puškových ďalekohľadov vybavených hľadáčikom na streľbu v noci s elektronickým zväčšením obrazu alebo na prevrátenie obrazu a ďalších podobných zariadení umožňujúcich streľbu v noci, infrazameriavačov, noktovízorov, laserových zameriavačov, zameriavačov so zosilnením svetla a optických zameriavačov, ktoré sú prispôsobené na videnie v noci,".
32. V § 65 ods. 3 písm. j) sa na konci čiarka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: "to neplatí v prípade podľa § 56 ods. 2 a § 57a.
33. V § 65 ods. 8 sa slová "a) až c) a k)" nahrádzajú slovami „a) až b) a j)".
34. V § 69 odsek 4 znie:
"(4) Škodu spôsobenú užívaním poľovného revíru počas doby lovu vlka dravého uhrádza užívateľ poľovného revíru, v ktorom bola škoda spôsobená, ak mohol loviť."
35. V § 69 ods. 5 sa na konci prvej vety bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: "ak nie je uvedené inak.".
36. V § 69 ods. 7 v písm. a) sa vypúšťa: "na nepoľovných plochách alebo".
37. V § 69 ods. 7 v písm. e) sa bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: "to neplatí, ak ide o škodu spôsobenú zverou podľa § 57a."
38. Za § 69 sa vkladá § 69a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 69a
Osobitné ustanovenia o opatreniach na zabránenie vzniku škôd spôsobovaných zverou
"(1) Za účelom zabránenia vzniku škôd spôsobených zverou je vlastník alebo užívateľ poľovných pozemkov, vinice alebo sadu oprávnený uzavrieť písomnú zmluvu s oprávnenou osobou alebo s oprávnenými osobami na ochranu poľovných pozemkov, vinice a sadu pred zverou. Uzavretie zmluvy je vlastník alebo užívateľ poľovných pozemkov, vinice a sadu povinný oznámiť okresnému úradu a užívateľovi poľovného revíru.
(2) Za osobu oprávnenú na výkon poľovníctva sa považuje poľovnícka organizácia alebo osoba, ktorá je držiteľom poľovného lístka (ďalej len „oprávnená osoba"). Povolenie na lov sa nevyžaduje. Oprávnená osoba preukazuje oprávnenie loviť zmluvou podľa odseku 1.
(3) Oprávnená osoba je najmä oprávnená loviť zver na poľovnom pozemku, vo vinici a sade, ktorého ochranou je poverená, alebo na susedných pozemkoch, cez ktoré zver prechádza na poľovný pozemok, vinicu alebo sad, ktorého ochranou je poverená. Ak je vlastník alebo užívateľ poľovných pozemkov, vinice alebo sadu sám oprávnenou osobou, je oprávnený vykonávať tieto práva sám alebo spoločne s inou oprávnenou osobou; písomnou zmluvou podľa odseku 1 nie je povinný sa preukázať. Povolenie na lov na nepoľovných plochách sa nevyžaduje.
(4) Vlastník alebo užívateľ vinice alebo sadu podľa miestnych podmienok vykoná primerané opatrenia na zabezpečenie ochrany života, zdravia a majetku pri love vo vinici alebo v sade.
(5) Oprávnená osoba oznámi užívateľovi poľovného revíru najneskôr deň vopred, kedy sa bude zdržovať v poľovnom revíri; v prípade nočnej poľovačky súčasne oznámi, kde a dokedy bude čakať na zver. Užívateľ poľovného revíru je povinný bezodkladne zapísať oprávnenú osobu do knihy návštev.
(6) Užívateľ poľovného revíru je povinný po oznámení podľa odseku 1 vydať oprávnenej osobe potrebný počet značiek na označenie a prepravu ulovenej a nájdenej zveri. Ak užívateľ poľovného revíru značky oprávnenej osobe nevydá, oprávnená osoba nie je povinná označiť ulovenú zver značkami a plniť s tým súvisiace povinnosti podľa tohto zákona.
(7) Oprávnená osoba je povinná bezodkladne oznámiť ulovenie zveri užívateľovi poľovného revíru, pričom je povinná uviesť druh a počet ulovenej zveri.
(8) Ulovená zver sa stáva vlastníctvom oprávnenej osoby, ustanovenie § 66 sa nepoužije.
(9) Oprávnená osoba je povinná do 15 dní od ulovenia zveri odviesť na účet užívateľa poľovného revíru za každý ulovený kus zveri peňažnú sumu vo výške 20 eur. Z tejto sumy je používateľ poľovného revíru oprávnený uhradiť vecné náklady na značky vydané oprávnenej osobe, zvyšok použije užívateľ poľovného revíru na náhradu škôd spôsobených zverou."
39. V § 70 odsek 1 znie:
"(1) Nárok na náhradu škody si uplatní poškodený u užívateľa poľovného revíru pri škodách na
a) poľnohospodárskych pozemkoch, poľných plodinách a poľnohospodárskych porastoch do 30 dní odo dňa, keď škodu zistil, najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa, keď škoda vznikla,
b) lesných porastoch, ak škody vznikli od 1. júla predchádzajúceho kalendárneho roka do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka, v lehote 30 dní od uplynutia uvedeného obdobia."
40. V § 70 odsek 2 znie:
"(2) Súčasne s uplatnením nároku na náhradu škody uvedie poškodený výšku škody. Ak poškodený vlastník alebo nájomca poľovných pozemkov v lehotách uvedených v odseku 1 vznik škody nenahlási a súčasne nenahlási požadovanú výšku náhrady a neuvedie opatrenia, ktoré vykonal na zabránenie škôd spôsobených zverou, jeho nárok na náhradu škody zaniká. Ak bola škoda spôsobená na poľnohospodárskych plodinách a poľnohospodárskych porastoch a jej rozsah sa dá zistiť len v čase zberu, poškodený uvedie jej výšku do 30 dní po vykonaní zberu."."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
4. V čl. I sa za bod 34 vkladá nový bod 35, ktorý znie:
"35. V § 76 ods. 1 písm. i) sa čiarka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „to neplatí, ak sa podľa tohto zákona nevyžadujú,".
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť a pekne poprosím o podporu tohto pozmeňovacieho návrhu a zákona. Ďakujem.

Ak niekto hovorí, že zákony sa, ktoré sa prijímajú, nie sú politické, tak klame, pretože každý jeden zákon je aj výsledkom práce politika, tak bol aj výsledkom práce politikov zákon o poľovníctve, ktorý bol prijatý v roku 2009, ktorý zriadil Slovenskú poľovnícku komoru a dal tam povinnosť členstva. To nebola odbornosť, to bola politika.
Ja sa pýtam, kto platil poľovníkom poistné pred rokom 2009, ako vtedy čo, vtedy, keď... Chcem sa opýtať, kto má trpieť za škody, ktoré spôsobuje zver, či to majú byť štát; ja chápem, že zver je štátna, teda škody spôsobuje štát, a teda štát by mal odškodňovať poľnohospodárov za tie škody, ktoré spôsobí zver, za to, že poľovníci si neplnia svoje povinnosti, ktoré im vyplývajú zo zákona? Ja vám prečítam potom môj pozmeňovací návrh.
Ďakujem.

Kolega, Slovenská poľovnícka komora bola zriadená zákonom v roku 2009, dovtedy fungoval Slovenský poľovnícky zväz a od roku 2009 fungujú obidve organizácie, by som povedala, ako dvojkoľajné súbežné organizácie. Nikto nevie, ktorá organizácia pomaly čo robí, tak nerozumiem tej výhrade, že prečo, prečo ste proti tomu, aby sa zrušilo povinné členstvo v komore. Zrušením povinného členstva sa neruší okamžite, resp. automaticky organizácia ako taká. Jasným príkladom je Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora, ktorá bola zriadená zo zákona v roku 1992. V roku 2002 bolo zrušené tiež zákonom povinné členstvo a SPPK funguje, pozrite sa, aj úplne krásne do dnešného času a nemajú s tým najmenší problém.
Ja si myslím, že tu je skôr obava možno o nejaké funkcie alebo takéto záležitosti. A nemyslím si teda, ešte ak môžem, pred rokom 2009 všetky funkcie, ktoré vykonáva dnes SPK, čiže vlastne má prenesený výkon štátnej správy, vykonával štát. Tak zrušením povinného členstva a odobratím týchto činností a prenesením, spätným prenesením na štát, ja si myslím, že nemusíme mať najmenšiu obavu, že by to štát nezvládol.
A áno, je to politické rozhodnutie, nie odborné rozhodnutie a ako vidíte, zákon o poľovníctve je veľmi ťažká téma. Nakoniec každá jedna politická garnitúra s nejakým návrhom prišla a bolo to obyčajne na konci volebného obdobia a vždy s nulovým výsledkom.
Ďakujem.

Ďakujem za obe reakcie. No, myslel som si, že budem technicky polemizovať s pánom poslancom Mičovským a jeho faktickou poznámkou, ale vidím, že musím zareagovať najmä na pána poslanca Kuffu, pretože s ním nesúhlasím úplne principiálne. Nazývať oznamovateľov protispoločenskej činnosti udavačmi, je veľmi hlúpe a dehonestujúce. Protispoločenská činnosť nie je, že niekto krivo hovorí a kritizuje vedúcich predstaviteľov strany a štátu, ako to robili udavači za komunistického režimu, keď udávali prejavy odporu voči komunistickému režimu. Protispoločenská činnosť je buď priamo trestná činnosť, alebo iné porušovanie, porušovanie zákonov. A teda ľudí, ktorí upozorňujú na porušovanie zákonov, ľudí, ktorí oznamujú trestnú činnosť, nazývať udavačmi je také, že budeme mať v tej trestnej činnosti a toho zla spočívajúceho v porušovaní zákonov iba viac, ak ich, ak tých, ktorí to oznamujú, budeme sa k nim správať tak, ako to predviedol pán poslanec Kuffa.
A čo sa týka teda tej technickej časti, pán poslanec Mičovský, no áno, ja rozumiem, že sa to má chápať ako rozhodnutie súdu v prospech zamestnanca a oznamovateľa, ale z toho textu to nie je úplne zrejmé a jednoznačné. A pokiaľ to bola aktivita hnutia OĽANO, tak to sa mi zdá, že je to chvályhodné, že taká aktivita bola vyvinutá hoci aj zo strany politickej strany a možno aj s nejakými motívmi, ale samo osebe to bolo fajn, otázne je, či to má byť štátna cena teraz.

Vážený pán podpredseda vlády, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegovia už iba v tejto chvíli, kolegyne tu nevidím, keďže sme v druhom čítaní, vrátil by som sa k tým pozmeňujúcim návrhom, ktoré sa, ktoré sa objavili v rámci rozpravy v druhom čítaní v pléne, a teda skôr by som to tak už iba zglosoval, nebudem hovoriť o návrhu zákona ako o celku ani o tej, o tej téme, kde asi je medzi nami zhoda.
Ten prvý pozmeňujúci návrh pána poslanca Mičovského, opakujem, ale teda mal som poznámku vo faktickej poznámke, ale teda zrejme to nebolo celkom jasné, lebo tam sa hovorí o možnosti poskytnutia alebo povinnosti poskytnutia odstupného vo výške šesťnásobku priemerného mesačného zárobku, ak v súvislosti s pozastavením účinnosti pracovnoprávneho úkonu úradom na ochranu oznamovateľov podľa osobitného predpisu nadobudlo...
a) nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie súdu o vydanie neodkladného opatrenia,
b) nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie súdu vo veci samej,
c) zamestnanec z týchto dôvodov podá výpoveď.
Mne je jasný úmysel, ale mi teda celkom nie je jasné, či tá formulácia je dostatočne jasná, lebo sa tam hovorí o tom, že nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie súdu vo veci samej. Ale rozhodnutie súdu vo veci samej môže byť také aj onaké, môže byť v prospech zamestnanca, môže byť v neprospech zamestnanca. Podľa môjho názoru z tejto formulácie nie je jasné, že to je rozhodnutie súdu v prospech zamestnanca. Ak sa mýlim, tak mi to prosím, prosím, vysvetlite.
Druhý pozmeňujúci návrh pána poslanca Mičovského sa týka zriadenia štátnej ceny Juraja Langsfelda. Tam pán spravodajca vyňal na osobitné hlasovanie ten bod pozmeňujúceho návrhu, ktorý sa týka zmeny názvu zákona, čo teda nie je možné v rámci, v rámci novelizácie zákona meniť návrh toho pôvodného zákona. Ale teraz aj k tej, tej filozofii a k podstate toho. Ešte raz opakujem, že je mi jasné, že pán poslanec Mičovský to myslí úprimne, ale ak by Slovenská národná strana udeľovala cenu Jozefa Miloslava Hurbana a strana SMER – sociálna demokracia medailu Alexandra Dubčeka a potom by bol schválený zákon o štátnej cene Jozefa Miloslava Hurbana a štátnej cene Alexandra Dubčeka, tak by sme sa veľmi nad tým zamýšľali, že či je v poriadku, aby strany si takýmto spôsobom projektovali, projektovali do zákonov nejaké svoje vlastné aktivity. Ale tu je to niečo podobné, je to, je to ocenenie alebo cena, ktorú udeľovalo hnutie OĽANO v minulosti, neviem, neviem, či aj teraz, a teraz by sa z toho mala stať, mala stať štátna cena. Ja teda rozlišujem medzi, medzi SMER-om, Slovenskou národnou stranou a hnutím OĽANO, špeciálne teda pánom, pánom Mičovským, ale, ale je to v istom slova zmysle niečo podobné.
A problém je aj to, že vlastne celý tento zákon vznikol preto, lebo v minulom volebnom období sme tu mali vládnu garnitúru, ktorá nebola spokojná s tým, ako pán prezident Kiska alebo, alebo v tom, v tom čase pán prezident Kiska udeľoval štátne vyznamenania. No tak si povedali, a konkrétne si to povedal predseda slovenskej národnej rady, ktorý bol aj predsedom lovenskej národnej strany, Andrej Danko, že aj on by chcel dávať nejakú, nejaké ocenenie, no tak si vymyslel, že predseda Národnej rady bude dávať cenu Jozefa Miloslava Hurbana. A SMER povedal: Dobre, ale my máme premiéra, no tak premiér bude dávať cenu Alexandra Dubčeka. Dovtedy to nikomu nechýbalo, ale keď sme tu proste mali vládnu väčšinu, ktorej sa nepáčilo, ako pán prezident udeľuje štátne vyznamenania, tak si povedali, že aj premiér, aj, aj predseda parlamentu si budú udeľovať, udeľovať svoje vyznamenania.
Mne je jasné, že, že pán poslanec Mičovský si to takto nechystá pre seba, lebo sa nechystá byť predsedom vlády, ktorý má... alebo predsedom Národnej rady, ktorý má tú cenu vlády, myslím vlády, ktorý má tu cenu, cenu udeľovať, ale je to, je to nejaké premietnutie, premietnutie svojej agendy.
A ono je to vlastne do istej miery duplicitné, lebo už dnes máme, máme v zákone o štátnych vyznamenaniach, že udeľuje sa Rad Ľudovíta Štúra občanom, ktorí sa mimoriadnym spôsobom zaslúžili o demokraciu, jej rozvoj, ľudské práva a slobody a ich ochranu, ochranu a bezpečnosť Slovenskej republiky, majú mimoriadne zásluhy v oblasti politiky, riadenia, správy štátu a rozvoja v oblasti hospodárstva Slovenskej republiky, územnej samosprávy, vedy, techniky, školstva, kultúry, umenia, športu a v sociálnej oblasti alebo za mimoriadne šírenie dobrého mena Slovenskej republiky. Tak áno, ja si myslím, že aj tuto by sa zmestilo, že štátne vyznamenanie by mohol dostať oznamovateľ, ktorý sa nejakým význačným spôsobom svojou aktivitou prispel, prispel k boji proti korupcii alebo odhaľovaniu nekalého konania.
Rovnako sa o rozvoji demokracie a ústavnosti hovorí, hovorí v, pri tej štátnej cene Jozefa Miloslava Hurbana alebo "významne sa zaslúžil o rozvoj hospodárstva, vedy a techniky, školstva, kultúry, umenia, športu, sociálnej oblasti alebo v inej oblasti spoločenského života", štátna cena Alexandra Dubčeka, takže nemyslím si, že je potrebné vymýšľať novú cenu. Možno je potrebné, aby tí, ktorí dnes môžu dávať ocenenia, si medzi ocenených a vyznamenaných vyberali aj ľudí, ktorí sa zaslúžia o boj proti korupcii a postihovanie protispoločenskej činnosti. Lebo to je, to máme na Slovensku taký zvyk, že je nejaký problém, tak zrazu napíšeme nový zákon alebo nejako, nejako zmeníme zákon miesto toho, aby sme sa snažili dôslednejšie uplatňovať tie zákony, ktoré už dnes, dnes máme. Toto je trochu, trochu podobné.
Ten tretí pozmeňujúci návrh preskočím a štvrtý pozmeňujúci návrh sa týka možnosti odmeňovania oznamovateľov a bojovníkov proti korupcii, čo je taký zvláštny termín, ak by sa mal ocitnúť v texte právneho predpisu. A s týmto mám taký, taký drobný problém, lebo... aj pán poslanec Mičovský hovorí o tom, že áno, dôležité je, čo je v zákonoch, ale dôležitejšie sú tie zákony v nás. A v tejto veci špeciálne tí oznamovatelia nie sú vedení vidinou nejakého finančného zisku, tí sú vedení svojím svedomím, svojím presvedčením, že sa deje niečo nekalé, a oni na to musia upozorniť aj za cenu, že budú postihnutí, aj za cenu, že budú mať problémy, aj za cenu, že prídu, prídu o prácu. Týmto, že tam zavádzame tie odmeny alebo možnosť odmien, ja mám pocit, že akoby sme devalvovali, devalvovali tie ich motivácie.
A, žiaľ, nie je to, nie je to jediný prípad, keď z prostredia OĽANO vychádzajúce iniciatívy takto nazerajú na konanie, ktoré je hodnotné alebo správne samé osebe. Podobný spôsob sa teda OĽANO pokúša presadiť aj do zodpovednosti, do hmotnej zodpovednosti politikov, aj tam by mohli byť nejaké odmeny alebo zodpovednosť za škodu, a teda už v absurdnej podobe do odmeňovania účasti za voľby či už vo forme zliav z poplatkov, ktoré sa platia štátu, alebo, alebo dokonca vo forme tých Matovičových, Matovičových 500 eur.
Ja by som naozaj nešiel týmto smerom a nedevalvoval by som konanie, ktoré je hodnotné samé osebe a zaslúži si, zaslúži si nejakú ochranu tým, že budeme tu vytvárať nejaké motivačné nástroje, aby sa ľudia správali tak, ako majú, aby napríklad oznamovali protispoločenskú činnosť, lebo, lebo devalvuje toto konanie, ak by bolo robené s vidinou toho, že oznámim niečo, možno budem mať problémy, ale teda možno dostanem nejakú zaujímavo vyzerajúcu finančnú odmenu.
Ďakujem.