Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Ja by som sa chcela opýtať, do ktorého z klubov OĽANO, SMER a SME RODINA patrí pán Kuffa, keď za nich predkladá proceduráky. Ďakujem.

Ďakujem pekne na slovo. Ja začnem pozitívne. Súhlasím s kolegom Milanom Kuriakom, áno, gastro by jednoznačne potrebovalo pomoc akúkoľvek, najlepšie nejakú jednoduchú a zmysluplnú, napríklad také zníženie DPH a taký návrh sme ako SaS-ka aj predložili, bohužiaľ, vládna koalícia sa k nemu postavila tak, že návrh neprešiel, takže toľko k tomu.
No, pán kolega Kuffa, viete, hovoríte, že strana SaS, čo zrušila škôlky. No tak strana SaS vznikla v roku 2009 a škôlky tak nejak v 90. rokoch zanikali, hej, takže strana SaS ťažko s nimi mohla niečo, niečo riešiť, takže to si, prosím, vyprosím takéto zbytočné, zbytočné urážky.
Ale, pán kolega Ferenčák, no obce budú musieť zvýšiť dane, to je jedna možnosť, alebo budú musieť znížiť, zhoršiť rozsah služieb, to je druhá možnosť, alebo urobia oboje, ale každopádne toto sa jednoznačne dotkne všetkých občanov konkrétnej obce, hej. Ale dokonca aj tých, ktorí nijak nebudú profitovať na daňovom bonuse, lebo nemajú deti v závislom postavení, alebo nemajú deti vôbec akokoľvek. Čiže pre týchto konkrétnych ľudí sa táto pomoc nestala pomocou, ale niečím, čo ešte zhorší ich situáciu. To je tzv. taký že neželaný efekt, side efekt.
A ešte stihnem asi poslednú vec, ešte dodatok vlastne k tým domácim dlhopisom, alebo teda k domácim emitentom, ktoré emitujú dlhopisy pre zahraničných investorov. No, už len z toho vypláva, že je to veľmi zlý nápad, pretože je tam jedna vec, netýka sa to štátnych dlhopisov. To znamená, štát si to ošetril, že sa nič nezmení, asi ten stav, ktorý bol doteraz dobrý, ale teda tú jóbovku zasa vymyslel pre súkromný sektor, ktorý teda bude čeliť všetkým tým problém, ktoré som v svojom vystúpení spomínal.
Každopádne ďakujem všetkým kolegom za reakcie.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja sa dotknem tej oblasti samospráv, v ktorých som 16 rokov pôsobil, a zhodou okolností vždy v školskej komisii. Samozrejme, že mestské časti a obecné zastupiteľstvá majú na krku niektoré povinné výdavky, ktoré musia pokrývať z podstaty veci.
Ale potom sa vynárajú výdavky, ktoré riešia problémy, ale na ktoré im nikto zvrchu nenadelí. To znamená napr. pri dobrých populačných ročníkoch, čo nás môže tešiť, hlavne tí, čo sa tu furt oháňajú, majú plné ústa rodiny, vzniká problém, ako umiestniť deti do škôlky, a, samozrejme, vzniká napr. otázka, ktorá je jednoznačná, investovať napr. do dostavby, prestavby alebo úpravy existujúcich budov, čo nie sú drobné na to, aby sa mohla pridať jedna, dve či tri triedy. To, samozrejme, sa dá odbaviť tým, že samosprávy majú peniaze na predražené investície a rozkrádajú a podobne.
No ak máme tento pohľad, tak, samozrejme, potom je nám ľahko žiť, ale zároveň otŕčame ruku k samospráve, aby naše dieťa bolo v škôlke, aby tá matka mohla prípadne zarábať a prispieť do rodinného rozpočtu, ale, samozrejme, kde nič nie je, ani čert neberie. Ak v tej škôlke nie je ďalšie miesto, tak tá matka bude trčať doma. A to je tá pomoc rodine, ktorej tu má kdekto plné ústa.
Takže na to treba myslieť, keď hovoríme, že samosprávy nepotrebujú. Potrebujú.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegynky, kolegovia, dovoľte mi veľmi rýchlo v skratke v tých 10 minútach vlastne zosumarizovať, o čo tu ide a aké zasa mrzuté a zlé veci sa idú prijať. Začnem ešte to, čo tu tá debata už prebieha. Samosprávy, či už obce, mestá a VÚC-ky, sú financované z dane z príjmu fyzických osôb. Našťastie aj napriek inflácii každý zamestnanec sa stará o svoje príjmy, a teda robí všetko pre to, aby jeho výplata bola čím najvyššia, takže aj v týchto časoch daň z príjmu fyzických osôb pekne rastie. Áno, nestíha, proste nerastú reálne mzdy, ale relatívne sa tiež zvyšujú, takže zvyšujú sa aj príjmy pre obce, mestá, VÚC-ky. A tak ako som aj vo faktickej povedal, obce boli pripravené deklarovať, že jednoducho príjmy im rastú, že zvládnu či už energetickú krízu, či už inflačné zvýšenie nákladov, jednoducho deklarovali, že to zvládnu, len aby im zostal tento stabilný, jasný a prediktabilný zdroj príjmov. Takto tu stačilo kývnuť z vlády, popriať samosprávam veľa zdaru a samosprávy si mohli robiť svoju prácu s príjmami, s výdavkami a bol by kľud.
Nie, namiesto toho proste sa rozhodlo, že teda vláda ide robiť prorodinný balíček, áno, samozrejme, že tým deťom niektorým to vie pomôcť. Zabudli ale povedať, že ten balíček platia obce, hej, platia samosprávy. Prvý balík bol asi 550 mil., to je na zvýšenie na 100, teraz to zvýšenie na 140 a navyše ešte z 15 rokov na 18 vyplácanie v tej vysokej výške je ďalších pre budúci rok cca 400 mil., takže samosprávam, prosím pekne, vláda pomáha z peňazí samospráv 950 mil. eur, čo je rádovo, budem radšej pes... taký proste pesimistickejší odhad, asi pätina, pätina príjmov samospráv. Ako ak vám medziročne má odísť 20 % vašich príjmov, to sa, samozrejme, nijakovsky nedá zvládnuť. Toto najprv vláda za ten svet nevedela akceptovať a pochopiť, dobre, teraz to pochopila.
Ale jednoducho rieši sa a sanuje sa problém prílepkami, proste ad hoc riešeniami, ktorý tu nemusel byť. Toto si bolo treba uvedomiť. Vymyslel sa problém, ktorý neexistuje, a teraz hrdinsky pán kolega Kuriak proste hlási, že teda sa časť ide samosprávam akoby teda kompenzovať. Ale ešte raz, aj to tu už padlo. Ale nie celých 950, len tých 400, len to zvýšenie, takže celé zle. Takto to nemalo byť.
Čo sa malo stať, samosprá... samozrejme, vnímame, že rodiny, deti, ale nielen rodiny a deti, ale aj iné zraniteľné skupiny potrebujú, potrebujú nejakú pomoc, nejakú kompenzáciu v inflačnej kríze, veď ale na to existuje sociálny systém. Daňový systém nemá sanovať sociálny systém. Máme systém sociálnych dávok, máme systém životného minima. Na toto sa mohli naviazať všetky opatrenia, zvýšenia tak, aby sa pomáhalo.
No a ešte to má, ešte jeden level to celé má a to je to, že tých 140 euro nedostane každé dieťa každých rodičov a už vôbec nie, ktoré má len matku. To, to sa tu hovorí, že každý dostane 140, nedostane. Ani zďaleka. Čiže tí chudobnejší dostanú menej, tí čo najviac potrebovali, tí to nedostanú, a teda deti dobre situovaných rodičov tí dostanú ešte viac. Čiže ešte viac sa zvýši rozdiel medzi tým, čo ktoré dieťa dostane, ale presne opačne, jak by to malo byť. Chudobným pomáhame málo, bohatým veľa. Takto ste to chceli, pán minister? Dobre. Niektoré vyjadrenia hovoria viac o tom, kto ich hovorí, než o tom, komu sú adresované, ale dobre.
Každopádne takto to byť nemá, čiže prosím, ešte stále sa dá zísť z kratšej cesty. To zvýšenie na 70 euro, ktoré je aktuálne v platnosti, to dáva zmysel. Ešte stále by sa dalo vrátiť, nech to dostane každé dieťa, nech sa to znovu nastaví na polovicu ročnej minimálnej mzdy, tak aby to skutočne dostali tie najchudobnejšie deti, ak to bude rovnaká suma, presne tie dostanú väčšiu časť, čiže chudobnejším sa pomôže viacej, bohatším menej, tak by to dávalo zmysel.
Mám ešte päť minút, skúsim sa venovať ďalšej veci, ktorá tuná zaniká, ale tiež je to veľmi, veľmi zásadná vec a patrí to do tej kategórie, že teda, bohužiaľ, vláda nerobí nič iné, než hľadá, kde by sa dali nejaké dane zvýšiť, kde by sa dalo zasa niekomu proste ešte viacej zobrať, a potom použiť to na nejakú, nejakú atómovku.
No, málokto si to vôbec všimol, na výbore pre hospodárske záležitosti bol teda prijatý pozmeňujúci návrh, kde teda s účinnosťou od 1. 1. 2023 sa budú zdaňovať zrážkovou daňou úroky z dlhopisov, ktoré budú plynúť nerezidentom, ak ich dlhopisy emitované slovenskými rezidentami, ak teda sú dlhopisy emitované slovenskými rezidentami, to znamená slovenskými firmami.
Ide teda o situácie, kedy si komerčný sektor v snahe získať prostriedky pre svoje podnikanie emituje dlhopisy na zahraničných trhoch. No ale, samozrejme, ako keď sa robia veci na poslednú chvíľu, navrhovaná právna úprava neobsahuje žiadne prechodné ustanovenia, v praxi to znamená právnu retroaktivitu. Čiže ak investor získal napr. štvorročný dlhopis v emisii pred dvoma rokmi, potom daňové ošetrenie úrokov, ktoré platilo v čase uzavretia zmluvy so slovenským emitentom a mohlo to byť presne ten faktor prispievajúci, že ten investor investoval na Slovensku, sa počas tohto zmluvného vzťahu zásadne zmení. Z tohto... aj, aj z tohto dôvodu sa s tou úpravou proste nedá, nedá súhlasiť, nakoľko vážne zneistí potenciálnych zahraničných investorov, pokiaľ ide o právnu istotu podnikania alebo investovania na Slovensku. Práve, práve tá právna istota je nevyhnutná pre stabilitu nastavených zmluvných podmienok v akomkoľvek zmluvnom vzťahu, a špeciálne zmluvných vzťahov, ktoré sa týkajú financovania.
No teraz si dovolím rýchlo pouvažovať, že čo teda mohlo byť snahou na, na takúto zmenu. No, ak bolo snahou teda navrhovanej novelizácie, ako som avizoval, získať dodatočné prostriedky do štátneho rozpočtu, tak vážne pochybujem, že, že takou... takouto zmenou proste sa to stane, alebo teda ak aj bude, tak to bude veľmi drobný, veľmi drobný nárast a tento nárast proste nijak nevyváži poškodenie reputácie slovenského podnikateľského prostredia v očiach zahraničných investorov.
Ak teda sú dlhopisy emitované rezidentom krajín, s ktorými má Slovensko uzavretú zmluvu o zavedení dvojitého zdanenia, čo je teda veľká väčšina štandardných krajín, zmluva, zdanenie úrokov buď výrazne zníži, alebo vo väčšej časti prípadov tomu zdaneniu úplne zamedzí. To znamená príjem pre štátny rozpočet bude nula. Je väčší predpoklad alebo je veľký predpoklad, že vlastníci dlhopisov, ktorým je vyplácaný kupón, sú práve tieto krajiny, takže ešte raz, ten predpokladaný pozitívny dopad, fakt bude minimálny.
Zároveň - a teraz ešte raz - pri potenciálne žiadnom alebo nevýznamnom prínose zdanenia sa významne zníži administratívna náročnosť slovenských emitentov dlhopisov pri preukazovaní daňovej rezidencie a plnenia podmienok uplatnenia zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia v prípade veľkého počtu vlastníkov dlhopisov. V krajnom prípade to môže viesť až k preneseniu nákladov na dodatočné zdanenie slovenských emitentov dlhopisov, ktorí sú v zmysle zákona platiteľom zrážkovej dane. V budúcnosti emitované dlhopisy budú menej, menej atraktívne, čo navýši náklady na financovanie, a teda zníži aj základ dane, ale aj odvedenú daň z príjmu do štátneho rozpočtu, takže jednoducho toto v tej daňovej oblasti nepomôže nič, vyrobí to novú administratívu, vyrobí to nové problémy, zníži to reputáciu Slovenska, zníži právnu istotu. No, celé zle.
No, teoreticky mohlo byť ešte snahou novelizácie alebo snahou ministerstva zamedziť neúmernému dlhovému financovaniu slovenského biznisu cestou jeho prísnejšieho daňového ošetrenia, ale takisto tu ide o zbytočne duplicitný krok, pretože na toto je v dispozícii kopa iných nástrojov, a navyše ešte úplne adresne a jednotne na pôde celej Európskej únie sa v blízkej budúcnosti, možno do dvoch rokov zavedú pravidlá na zníženie zvýhodňovania dlhu voči vlastnému imaniu, a teda obmedzenie odpočítateľnosti úrokov v zmysle taktiež už existujúceho návrhu smernice EÚ, takže ani toto nie je spôsob, ktorý by dával oprávnenie alebo vysvetlenie, ktoré by dávalo oprávnenie tomuto pozmeňujúcemu návrhu.
Návrh môj je teda, kolegynky, kolegovia, prosím, veľmi dobre sa zamyslite a fakt odmietnime všetky tieto pozmeňujúce návrhy, či už ktoré sú v spoločnej správe, alebo tie, ktoré boli úplne že na poslednú chvíľu tuná podané, proste spôsobí to fakt ďaleko viac škôd ako úžitku. Zároveň ešte chcem teda požiadať pána spravodajcu, aby sme o každom bode zo spoločnej správy hlasovali zvlášť.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Aj tento pozmeňujúci návrh pána poslanca Kuriaka, ale vlastne aj celý návrh zákona je ukážkou toho, akým spôsobom vlády na Slovensku pristupujú k samosprávam, a teda nechcem z toho vynímať tú súčasnú vládu, lebo podobné veci sa diali aj za všetkých predchádzajúcich vlád.
Samo... na samosprávu sa prenášajú úlohy, prenáša sa na ňu zodpovednosť bez toho, aby jej to bolo finančne kompenzované, lebo si myslíme, že samospráva na to má, má prostriedky, a môže to byť dokonca až protiústavné, lebo ústava predpokladá, že ak sa na samosprávu prenášajú veci, ktoré má robiť štát, tak to má byť samospráve kompenzované, to sa nedeje.
A opäť v rámci schvaľovania balíčka sa nemyslelo na to, aké dopady to bude mať a aké dopady to bude mať na samosprávy. Teraz sa tu prichádza s nejakou kompenzáciou, ktorá ale bude iba čiastočná, ktorá bude iba dočasná, a pritom je to zásadná daňového zmena mixu na dva roky a niečo, čo, čo, čo vstupuje do celého systému fiškálnej decentralizácie, a netvrdím, že nemôžeme o tom uvažovať, nemali by sme ísť tým smerom, ale rozhodne by sa to nemalo diať prostredníctvom poslaneckého pozmeňujúceho návrhu predloženého v druhom čítaní v pléne pár minút alebo pár desiatok minút pred tým, ako sa o tom návrhu bude hlasovať.
Takáto zmena, ak sa má udiať, tak má byť predmetom riadneho pripomienkového konania a potom riadneho prerokovania v parlamentu... v parlamente ako vládny návrh, lebo vláda by sa tým mala zaoberať, a nie takto pokútne cez poslanecké pozmeňováky meniť zásadné veci, ako sa to tu deje.

Ďakujem pekne za slovo. No, pán poslanec Kuriak, kruh sa práve uzavrel týmto pozmeňujúcim návrhom, ale vráťme sa na začiatok. Keď vláda avizovala prorodinný balíček, vtedy ešte v sume teda 100 euro z príjmov samospráv, z dane z príjmu fyzických osôb, vtedy samosprávy povedali, že jednoducho ak sa im nebude šahať na ich príjmy, tak zvládnu či už inflačnú krízu, alebo aj energetickú krízu z tých svojich príjmov, keďže daň z príjmu fyzických osôb sa vyvíjala pozitívne. Čiže tou... táto dohoda bola na stole, keby bola prijatá, mohol byť celý sektor v poriadku a nemusel existovať problém, ktorý sa tu pol roka rieši. No a, samozrejme, ohrozeným skupinám sa mohlo pomôcť štandardným spôsobom sociálnych dávok, napríklad teda životné minimum, a teda viazok naň... dávok na nich naviazaných.
No namiesto tohto rozumného postupu sa minister financií rozhodol bagrom pretlačiť balíček, dnes sa ešte zvyšuje na 140 euro pozmeňujúcimi návrhmi a týmto pozmeňujúcim návrhom sa teda už deje aj to, že sa obciam ide vykrývať z dane z príjmu právnických osôb tento výpadok. Čiže presne ten systém - vyrobil sa problém, ktorý nemusí existovať, najprv sa pol roka nepočúva to, čo tie obce a VÚC-ky hovoria, nakoniec sa teda prizná, že, samozrejme, že keď im zoberiete pätinu príjmov, že to sa nedá ustáť v danej situácii a nakoniec sa zasa príde na poslednú chvíľu s pozmeňujúcim návrhom, ktorý teda v nejakej miere proste im to sanuje.
Ako presne toto je prípad, ako sa to nemá robiť, ako sa vyrobí problém, ktorý neexistuje, bagrom sa tu tlačí kadečo a na koniec sa slávnostne 5 minút pred záverečnou zasa nejaký problém čiastočne vyrieši. Nie, takto nie, takto sa to nedá.

Ďakujem, pán podpredseda. Keď sa mi podarilo tak úspešne pohnúť pána ministra v predchádzajúcom vystúpení k reakcii, tak dúfam, že sa mi to podarí aj teraz. A, a len teda doplním, že naozaj som myslel, že ten problém so správnymi súdmi sa mohol riešiť inými opatreniami, nie iba parciálnou zmenou zákona, ktoré sa týka správnych súdov, a ak som to povedal inak, tak sa ospravedlňujem. Myslel som to tak, samozrejme, že takto.
A k návrhu na voľbu predsedu Úradu pre verejné obstarávanie, skôr ako poznámku by som mal otázku. Prebehlo výberové konanie spôsobom, ktorý, ktorý stanovuje zákon, prihlásili sa štyria uchádzači. Verejného vypočutia sa zúčastnili dvaja, ktorí splnili podmienky. Výberová komisia odporučila vláde dvoch uchádzačov a vláda z nich si vybrala jedného a posunula, posunula ho do parlamentu, aby parlament zvolil. Je, samozrejme, právo vlády navrhnúť z tých kandidátov, ktorých komisia odporučí, buď jedného kandidáta, alebo viacerých kandidátov, dvoch kandidátov, ale prípadne mohla vláda posunúť, ak by, ak by boli odporúčaní viacerí kandidáti aj troch alebo štyroch.
Ale teda nespochybňujem právo vlády tak urobiť, len sa teda chcem spýtať, že, že aký bol dôvod, prečo si vláda vybrala z dvoch kandidátov, ktorí dostali približne rovnaké hodnotenie od, od tej výberovej komisie, jedného, ktorý mal, myslím, že o bod menej ako ten, ten, ktorý skončil na prvom mieste v hodnotení, aj keď mal o jeden, o jeden hlas zase viac, aby bol odporúčaný ako, ako prvý. Čiže zdalo by sa mi, že ak, ak vláda sa rozhodne inak ako výberová komisia, ktorá jej dá nejaké odporúčanie, tak na to, samozrejme, že má právo, ale zdalo by sa mi vhodné a správne, aby ten výber aj nejakým spôsobom odôvodnila, prečo neposunula ďalej dvoch kandidátov, ale iba jedného. A nedá sa to identifikovať ani z toho písomného materiálu, ani, ani teda z vystúpenie pána, pána ministra, prečo sa vláda takto rozhodla.
Takže ak by sme dostali ako poslanci tú informáciu, tak budem za to vďačný.

Vážený pán minister a vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, rokujeme o návrhu na skrátené legislatívne konanie k zákonu alebo k novele zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov, teda základná, základná idea toho návrhu je odsun o pol roka spustenia reformy súdnej mapy, ktorá bola tento rok schválená Národnou radou. A mali by sme posúdiť, či sú, alebo nie sú splnené zákonom stanovené, teda zákonom o rokovacom poriadku stanovené dôvody pre skrátené legislatívne konanie, o čom si dovolím vysloviť istú pochybnosť.
Tá pochybnosť sa zakladá jednak na tom, či tie avizované problémy, napríklad s naplnenosťou správnych, novovytváraných správnych súdov je nevyhnutné riešiť tým, že sa odsunie účinnosť celej reformy súdnej mapy, alebo to bolo možné zmeniť, alebo vyriešiť tie problémy menej invazívnym zásahom, napríklad nejakými, nejakými opatreniami, ktoré nevyžadovali zmenu zákona, a na to sa asi, na to sa asi ten pohľad môže, môže líšiť a zrejme sa v tom, či, či bola dostatočne pripravená reforma aj vo vzťahu k správnym súdom, celkom, celkom nezhodneme. Ale aj keby sme, teda dobre, však to, to môže byť vecou posúdenia či, či je nevyhnutná zmena zákona a odsun, odsun celej reformy o šesť mesiacov, alebo nie.
Ale otázka je potom, že či v tomto návrhu zákona sú iba opatrenia a zmeny, ktoré sú nevyhnutné a ktoré s tým, s tým priamo súvisia, teda či v tomto návrhu zákona nie sú aj zmeny, ktoré ak aj chce ministerstvo realizovať, či by nemali byť realizované v štandardnom legislatívnom procese s pripomienkovým konaním, a nie v skrátenom legislatívnom konaní na pôde, na pôde parlamentu.
Mám na mysli najmä teda vypustenie testu sudcovskej spôsobilosti pre sudcov prideľovaných na novovznikajúce správne súdy, čo bol dôležitý aspekt tej reformy, že všetci sudcovia, ktorí nastúpia na nové správne súdy, prejdú touto previerkou. A opakujem, že ak má na to vedenie, nové vedenie ministerstva iný pohľad, ako malo to predchádzajúce, tak, samozrejme, že môže, môže svoj pohľad premietnuť aj do zmeny právnej úpravy, ak na to nájde dostatočnú podporu v rámci, v rámci Národnej rady. Ale vyslovujem týmto pochybnosť, že či toto je opatrenie, ktoré je naozaj nevyhnutné realizovať v skrátenom legislatívnom konaní, aj keď by sme teda pripustili, že odklad súdnej mapy je nevyhnutým opatrením, aby nedošlo k ohrozeniu práva na súdnu ochranu.
A ďalšou vecou, ktorú tam vnímam ako nie nevyhnutnú pre skrátené legislatívne konanie, len sa tam teda nejako priplietla, je zmena v inštitúte dočasného prideľovania sudcu, ktorá opäť v porovnaní so súčasným stavom dáva väčší priestor pre obchádzanie štandardných výberových konaní bez preverovania sudcovskej spôsobilosti. A ak, áno, ak je to názor, názor ministerstva, že je to nevyhnutné, nevyhnutné zmeniť, tak si nemyslím, že bolo nevyhnutné dávať to do návrhu zákona, ktorý sa má prerokovať nie v štandardnom, štandardným spôsobom, ale v skrátenom legislatívnom konaní, lebo ani v tom návrhu na skrátené legislatívne konanie, v jeho odôvodnení nie sú veci, ktoré by sa týkali týchto dvoch vecí, o ktorých som hovoril, tam v podstate sa hovorí o naplnenosti správnych súdov a potrebe odkladu, odkladu celej účinnosti.
Čiže na základe toho, čo som si mohol prečítať, aj na základe toho, čo som si vypočul v úvodnej reči pána ministra, nie som presvedčený, že v návrhu zákona sú splnené zákonom o rokovacom poriadku dané dôvody na skrátenie legislatívneho konania.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegynky, kolegovia, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť stanovisko Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania návrhu na voľbu podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky.
Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade toto stanovisko o prerokovaní návrhu na voľbu podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky.
Návrh na voľbu podpredsedu NKÚ pridelil predseda Národnej rady svojím uznesením č. 1320 z 3. októbra 2022 výboru pre financie a rozpočet na prerokovanie a zaujatie stanoviska do 17. októbra 2022. Predsedovi Národnej rady boli doručené štyri návrhy na voľbu podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, ktoré predložili:
– poslanec Národnej rady Ľudovít Goga, ktorý navrhuje pani Henrietu Crkoňovú,
– poslankyňa Anna Zemanová, ktorá navrhuje pána Ivana Kuhna a
– poslanec Lukáš Kyselica, ktorý navrhuje Máriu Machovú.
Kandidát pán Miroslav Vilkovský, kandidáta navrhol poslanec NR SR Peter Pollák, stiahol listom doručeným dňa 20. októbra 2022 do podateľne Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky svoj súhlas s kandidatúrou na podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu SR.
Výbor pre financie a rozpočet predložený návrh prerokoval na svojom zasadnutí dňa 18. októbra 2022 a prijal k nemu uznesenie č. 387. Výbor preskúmal plnenie podmienok navrhovaných kandidátov a posúdil, že predložené návrhy kandidátov obsahujú požadované náležitosti na voľbu podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky.
Na rokovanie výboru boli prizvaní navrhnutí kandidáti na voľbu podpredsedu, aby predstavili zámer svojho pôsobenia vo funkcii, a poslanci Národnej rady, ktorí ich navrhli. Zároveň výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 388 z 18. októbra 2022 schválil stanovisko výboru k návrhu na voľbu podpredsedu NKÚ ako tlač 1260a. Zároveň ma učil za spravodajcu výboru.
Návrh uznesenia je prílohou tohto stanoviska. Zároveň v prípade, ak nebude podľa § 110 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku podpredseda Najvyššieho kontrolného úradu zvolený, navrhujem, aby sa vykonala opakovaná voľba, ktorá sa uskutoční na 75. schôdzi Národnej rady, do ktorej postupujú dvaja kandidáti s najvyšším počtom hlasov.
Pán predsedajúci, ďakujem pekne, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem.
Pán Kuffa, vy ste ma nedávno pri rozprave o podobne nezmyselnom návrhu zákona, ste sa vyjadrili na moju adresu, že podľa vás by som vzhľadom na môj vek mal mať viac rozumu. Ako vás tak dnes počúvam, je jasné, že to, čo tu aj dnes tvrdíte, je neprimerané nielen vášmu, tiež už zrelému veku, ale ani storočiu, či dokonca tisícročiu, v ktorom žijeme. Vaše tvrdenia sú zmesou či skôr gulášom stredovekých povier a moderných konšpiračných nezmyslov, ktoré nemajú nič spoločné so súčasnou mierou vedeckého poznania a konečne ani so zdravým rozumom. Aj deti majú právo dozvedieť sa v primeranom veku a primeraným, nezraňujúcim spôsobom, že všetci ľudia nie sú rovnakí, že medzi ľudskými bytosťami, či, ak chcete, božím stvorenstvom sú aj ľudia, ktorí sú trochu iní ako tí ostatní a že aj oni, hoci tvoria menšinu, majú rovnaké práva ako všetci ostatní, ktorí tvoria väčšinu, a že aj ich má Boh rád rovnako ako tých ostatných.