Videokanál klubu

Tak ešte raz, pekné ráno. Opäť druhý zákon, ktorý sme na ministerstve pripravovali viac ako dva roky. Naozaj sa jedná o transpozíciu RED trojky, Renewable energy directive, snažili sme sa naozaj vyjsť trhu s obnoviteľnými zdrojmi čo najviacej v ústrety, aby naozaj sme mali týchto v najbližšej dobe čo najviacej a najmä, aby sme odstránili mnohé bariéry, ktoré boli predtým identifikované. A boli to dva roky workshopov, diskusií, zapracovávania rôznych pripomienok, a teda opäť tá paradoxná situácia, kedy niečo, čo som chystal na ministerstve, tak teraz o tom sám budem hlasovať a môžem povedať, že na tento zákon som obzvlášť pyšný.
Mala to byť taká vlajková loď ministerstva minimálne v oblasti energetiky aj spolu vlastne s celou transpozíciou zimného energetického balíčka, ale celé nám to prebila energetická kríza. Každopádne nič to nemení na tom, že tento zákon reflektuje aj na súčasnú situáciu a naozaj zapracované sú tam viaceré body, ktoré pomôžu napríklad pri zvyšovaní podielov obnoviteľných zdrojov za tým účelom, aby sme sa napríklad zbavili závislosti na dovoze niektorých energetických komodít z iných krajín, ako je aj agresor Rusko, ktoré vyvolalo vojnu na Ukrajine.
Dovolím si troška z môjho pohľadu zhrnúť, že čo sú pre mňa také tie hajlajty v rámci tohto zákona o podpore obnoviteľných zdrojov a vysoko účinnej kombinovanej výrobe elektriny a tepla. Dovolím si povedať, že tým základným predpokladom, alebo to, čo tu bolo dlho blokované, alebo prečo nemohli možno niektorí výrobcovia z obnoviteľných zdrojov plnohodnotne využívať všetky benefity, ktoré sú im poskytované takýmto výrobcom aj v zahraničí, bol, že sme tu nemali napríklad register obnoviteľných plynov. Tento zavádzame, bude možný nákup záruk pôvodu obnoviteľných plynov zo zahraničia a takisto toto bude možno aj predávať do zahraničia.
To znamená, naozaj kto chce byť zelený, a teraz myslím najmä na tých spotrebiteľov, tak omnoho ľahšie sa dostane k takýmto zárukám, tie budú obchodovateľné a možno už nebudú ďalej potrebné, a koniec koncov to sme už ani nepreferovali, žiadne priame podpory, ktoré v minulosti viedli k rôznym podozreniam z korupcie alebo politikárčenia.
Takisto v rámci zákona sa zavádzajú nové kritériá udržateľnosti pre biomasu. Keď si pamätáte, ešte v minulom volebnom období to bol biomasaker, ktorý sme v parlamente úspešne stopli a na toto nadväzujú aj nové zmeny v rámci zákona, ktoré boli konzultované napríklad aj s lesoochranárskym združením VLK, konkrétne pánom Lukáčom, a teda tie posledné obavy sú vyriešené aj v tých návrhoch, ktoré prišli z OLAF-u. Pre mňa takou tou čerešničkou na torte je tzv. prosumer, čiže aktívny odberateľ. Dodnes mnohí z vás možno ste videli rôzne fotovoltaiky na strechách aj rodinných domov, ktorí vyrábajú takúto elektrinu pre vlastnú spotrebu, niečo dodávajú aj do siete v prípade prebytkov. Týmto sa postavenie takýchto výrobcov výrazne posilní. Čiže po vzore európskej legislatívy dostávame pojem prosumer naozaj na európsku úroveň.
V prípade lokálneho zdroja, ten sme už poriešili v rámci novely ešte v apríli tohto roku, kedy lokálny zdroj, teda niečo, čo si mohol výrobca elektriny nainštalovať, teda nainštalovať na strechu a vyrábať z toho elektrinu pre vlastné použitie, tak tento sme uvoľnili v tom duchu, že už neplatila žiadna hranica 500 kW, ale inou hranicou bola tzv. maximálna rezervovaná kapacita. To znamená, keď si niekto niečo spotrebuje, teda vyrobí, tak nech si to aj spotrebuje v plnom objeme. No a súčasne ak niečo predá do siete alebo dodá do siete, nech si s tým robí prakticky, čo chce, pretože veľa výrobcov ten limit desiatich percent, ktorý dovtedy platil, veľmi obmedzoval. A boli to najmä takí, ktorí naozaj nebežali v 24-hodinovej prevádzke, častokrát to mohli byť aj školy, ale niekedy aj domácnosti, pretože lokálny zdroj je aj o domácnostiach.
Takisto je tu pozmeňovací návrh, ktorý má pripravený aj môj kolega Peťo Kremský, kde sa lokálny zdroj teda debyrokratizuje, keď si to tak dovolím povedať, až na úroveň 100 kW bez stanoviska, bez vzdušnej distribučnej sústavy, pokiaľ je ale aj takýto zdroj oddelený galvanicky od sústavy. Ja si myslím, že toto opäť je niečo, čo výrazne pomôže. Takisto sme to pripravili ešte na ministerstve, Peťo si to osvojil, dokonca zvýšil, zdvojnásobil tú hranicu z 50 kW, ktoré sme tam my dávali, dal to na sto, čo je úplne super. Otázka je, ako si s tým aj poradia distribučky, ale tak sme Národná rada, sme zákonodarci. Takže ja si, ja som presvedčený, že zvyšovanie podielu obnoviteľných zdrojov je dobré a toto je určite cesta, ktorá tomu pomôže.
No a v prípade obnoviteľných zdrojov sú tu aj komunity vyrábajúce energiu z obnoviteľných zdrojov a túto si navzájom zdieľajú. Čiže nie je to iba o tom, že ja si vyrobím elektrinu u seba a sám si ju spotrebujem, ale viem si ju v rámci komunity aj prezdieľať, posunúť. Opäť model, ktorý je úplne bežný v zahraničí a ktorý takisto, verím, podporí aj tie menšie inštalácie, ktorých príbytok očakávame.
No a v prípade tepla, pretože takisto tento zákon sa venuje zákonu o tepelnej energetike, zvyšujeme podiel obnoviteľných zdrojov. Takže nielen, obnoviteľné zdroje nie sú len o elektrine. Obnoviteľné zdroje sú aj o teple a práve aj v tom teple je potrebné, aby sme sa v čo najvyššej miere odstrihli od tých rôznych dodávok energií a tepla, ktoré sú vyrábané z Ruska, ktoré, bohužiaľ, do značnej miery stále k nám tečú alebo teda sme dostávali aj z Ruska.
Takisto sa v zákone podporuje rozvoj decentralizovanej tepelnej energetiky, teda výroba individuálnych zdrojov tepla z OZ a ich pripájanie do centrálnych, centrálneho zásobovania teplom, to je taký ten výkup, kedy ak máte prebytky, napríklad dáte si na strechu solárne kolektory, budete mať prebytky, tak tieto bude možné dodať aj priamo do sústavy, na ktorú je takáto bytovka pripojená. To znamená, ochraňujú sa aj existujúce CZT systémy tým štýlom, že títo ľudia sa nebudú mať motiváciu od nich odpájať, ale, naopak, po vybudovaní nového zdroja budú súčasťou takéhoto systému a budú svoje prebytky vedieť efektívne využiť.
No a potom je to aj povinnosť prechodu na účinné CZT, to znamená naozaj systém, ktorý od nás vyžaduje aj Európska komisia, aby to bolo od toho roku 2025, to znamená, aby viac ako 50 % tepla z obnoviteľných zdrojov bolo odpadové teplo alebo, z obnoviteľných zdrojov alebo odpadové teplo, alebo 75 % z vysoko účinnej komunálnej výroby elektriny a tepla, prípadne 50 % ich kombináciou.
Toto sú za mňa také tie hajlajty k zákonu, ktorý naozaj na ministerstve sme veľmi intenzívne pripravovali aj napriek všetkým okolnostiam, ktoré sa vynorili v súvislosti s energetickou krízou, ale chcel by som veľmi pekne z tohto miesta poďakovať mojim kolegom, ktorí na ministerstve na tomto pracovali, či už je to riaditeľ sekcie energetiky pán Ján Petrovič, alebo riaditelia odborov Martin Pitorák, Alenka Žáková či Lenka Ferenčáková, ale obzvlášť v prípade obnoviteľných zdrojov veľké poďakovanie patrí aj Jurajovi Novákovi, no a nezastupiteľnú úlohu tu zohral aj Boris Balogh, riaditeľ právneho oddelenia. No a moji poradcovia Rasťo Hanulák, Matej Slezák, jednoducho toto bol tím, na ktorých to celé stálo. A naozaj som presvedčený, že tento zákon výrazným spôsobom podporí ďalší rozvoj obnoviteľných zdrojov nielen v elektroenergetike, ale aj v teplárenstve, a som presvedčený, že títo ľudia by mali dostať za toto poďakovanie aj v tomto pléne. A v neposlednom rade by som chcel poďakovať aj novému ministrovi Karlovi Hirmanovi za to, že priniesol tento zákon do druhého čítania, takisto za pripomienky, ktoré podal k jednotlivým pozmeňovacím návrhom, ktoré boli podané. Možno aj za to, že aj vďaka nemu takýmto spôsobom, verím, tento zákon bez problémov dneska prejde parlamentom.
Ja by som si ale dovolil ešte prečítať jeden pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka práve centrálneho zásobovania teplom. Dovolím si ho najprv odôvodniť a potom poprosím o zastavenie času, aj keď je to krátky pozmeňovák, takže bez problémov to stihnem do tých desiatich minút.
Dnes v prípade výstavby nového zdroja, ktorý sa má vybudovať na území napríklad obce, tak je potrebné, aby k nemu vydala... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Poprosím o zastavenie času, či?

Galek, Karol, poslanec NR SR
Zatiaľ to odôvodním a potom prečítam... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Dobre, v poriadku, platí.

Galek, Karol, poslanec NR SR
... ale je to jedno. Mám dosť času, je to jednobodový pozmeňovák, takže v pohode.

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Tak nech sa páči.

Galek, Karol, poslanec NR SR
Takže v tomto prípade obec vydáva osvedčenie na báze koncepcie, ale v ods. 5 zákona je aj obmedzenie, ktoré hovorí, že obec nemôže vydať, pokiaľ audit preukáže, že dôjde k zníženiu odberu z existujúceho zdroja. No, samozrejme, toto vždy nastane, pokiaľ vybudujeme nový zdroj, a určite nechceme podporovať nejaké plynové veľké zdroje, ktoré zrazu budú parazitovať na existujúcich systémoch, ale za účelom zvýšenia práve toho podielu obnoviteľných zdrojov navrhujeme, aby sa doplnil tento odsek slovami "zariadenie na výrobu tepla alebo decentralizovaného zdroja tepla zníži odber z existujúceho CZT z OZ alebo ak sa výstavbou zariadenia na výrobu tepla využívajú prevažne iné formy energie ako OZ alebo odpadové teplo".
V praxi to znamená, že zdroj, ktorý nebude visieť na šnúrke od gatí Putina, to znamená nejakého dodávateľa plynu z Ruska alebo iných krajín, pretože plyn si na Slovensku, bohužiaľ, nevieme dneska efektívne vyrobiť, máme tu nejaké vlastné zdroje, ťažba dneska nám dosahuje nejakých 66 mil. kubíkov plynu ročne, prípadne máme tu bioplynky, ale ešte je pomerne dlhá cesta k tomu, aby sme tento podiel zvýšili, hoci efektívne sa vieme dostať kombináciou týchto dvoch zdrojov až na úroveň možno pätnástich percent náhrady zemného plynu dovážaného z tretích krajín.
V tomto prípade teda bude platiť, že zdroj tepla postavený na báze biomasy, obnoviteľného zdroja alebo využívajúci odpadové teplo nebude posudzovaný z pohľadu zníženia odberu od toho existujúceho zdroja. To znamená, existujúci zdroj nebude môcť podať pripomienku, že má výhradu voči takémuto novému obnoviteľnému ekologickému zdroju. Toto, samozrejme, neplatí v prípade, že samotné CZT už je dnes vysoko účinné alebo že má viac ako 75 % výroby tepla práve z obnoviteľných zdrojov. Rozväzujeme tým ruky najmä obciam, ktoré naozaj častokrát stáli pred veľkou dilemou, kedy mali nejaký dobrý nápad, nejaký, nejakú dobrú investíciu, ale, bohužiaľ, hrozilo, že akonáhle by sme o tú investíciu prišli, v rámci osvedčenia by museli zohľadniť aj to zníženie odberu z existujúceho zdroja, čo by, samozrejme, vždycky prišlo, tak v tom prípade s takouto investíciou ani len nemohli uvažovať. Sú tu konkrétne príklady takéhoto konania. Je to napríklad mesto Humenné, známa kauza Chemes, kde síce aj dnes legislatíva umožňuje, aby takýto nový zdroj vznikol, avšak akonáhle by Chemes, teda ten pán pištolník Molnár, vzniesol pripomienku a jednoducho dokázal, že sa mu zníži odber tepla, obec by nemala žiadne páky na to, aby ďalej pokračovala v takomto projekte, pretože tam je jasne napísané, v tom zákone momentálne, že takýto, na takýto zdroj nie je možné vydať samotné osvedčenie.
V tomto prípade ideme chrániť centrálne zásobovanie teplom, ekologické centrálne zásobovanie, a nie formu výroby. A v prípade formy výroby teda hovoríme, že obnoviteľné zdroje by logicky mali dostať prednosť.
Takže toľkoto môj pozmeňovák jednobodový, ktorý si dovolím teraz prečítať.
Takže je to pozmeňujúci návrh poslanca Karola Galeka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1033).
V súlade s ustanoveniami zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám doplňujúci a pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
V predmetnom návrhu zákona navrhujem nasledovnú zmenu:
V čl. II bode 32 v § 12 ods. 5 sa slová "sústavy tepelných zariadení" nahrádzajú slovami "zariadenia na výrobu tepla alebo decentralizovaného tepla zníži odber tepla z existujúceho účinného centralizovaného zásobovania teplom z obnoviteľných zdrojov alebo ak sa výstavbou zariadenia na výrobu tepla využívajúceho prevažne iné formy energie ako obnoviteľné zdroje energie alebo odpadové teplo alebo výstavbou decentralizovaného zdroja tepla".
Odôvodnenie: Navrhuje sa sprecizovať ustanovenia § 12 ods. 5 a 6 z dôvodu jednoznačného vymedzenia zariadení na výrobu tepla, ktorých výstavba, ak znižuje odber tepla z účinného centralizovaného zásobovania teplom z obnoviteľných zdrojov zo štandardného účinného centralizovaného zásobovania teplom, nebude dovolená, ak sa ich výstavbou zhorší vplyv na životné prostredie najmä zvýšením emisií znečisťujúcich látok... (K rečníkovi pristúpil iný poslanec.) Sa už nečíta, ale mne stále beží čas, lebo času mám dosť, takže úplne v pohode. (Reakcia poslanca stojaceho pri rečníkovi.) Je to krátky pozmeňovák, takže ja nemám problém s tým to prečítať. Dobre.
Ďakujem, Peťo, takže odôvodnenie sa v prípade pozmeňováku už nečíta. Každopádne myslím, že som ho predtým predniesol dostatočne.
Ešte raz pripomínam, že naozaj nejdeme, nejdeme riešiť formu výroby alebo teda nechceme ochraňovať formu výroby, chceme chrániť naozaj CZT, ktoré vyrábajú energiu, v tomto prípade teplo z obnoviteľných zdrojov.
Takže ďakujem veľmi pekne ešte raz aj pánovi ministrovi a všetkých by som vás poprosil o podporu ako zákona, tak aj tohto môjho pozmeňováku.
Ďakujem.

Dobré ráno a ďakujem veľmi pekne. Toto je taká paradoxná situácia, lebo sa jedná o zákon, ktorý som ešte chystal na ministerstve a teraz o ňom budem aj dneska hlasovať. Ale nemyslím si, že je to nejaký konflikt záujmov, jednoducho tak to osud zariadil.
Dovolím si ale k tomuto zákonu ešte predniesť jeden pozmeňovací návrh. Sú to iba legislatívno-technické pripomienky, ktoré je potrebné zapracovať, alebo bolo by dobré, aby boli zapracované. Je to pozmeňovací návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Karola Galeka a Milana Vetráka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 144/2013 Z. z. o obchodovaní s určenými výrobkami, ktorých držba sa obmedzuje z bezpečnostných dôvodov a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 190/2003 Z. z o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1020).
1. Navrhujeme v čl. I bod 20 poznámka pod čiarou k odkazu 25, aby znela:
„25) Zákon č. 58/2014 Z. z. o výbušninách, výbušných predmetoch a munícii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov."
Táto úprava sa navrhuje ako úprava poznámky k odkazu 25 tak, aby odkazovala na zákon, ktorý upravuje skladovanie určených výrobkov.
V bode 2 pozmeňovacieho návrhu navrhujeme, v čl. I bod 29 znie:
„29. V § 10 sa odsek 1 dopĺňa písmenom k), ktoré znie:
„k) výrobok nie je určeným výrobkom. 39b)"."
Poznámka pod čiarou k odkazu 39b znie:
„39b) § 4 ods. 4 zákona č. 64/2019 Z. z. o sprístupňovaní strelných zbraní a streliva na civilné použitie na trhu v znení zákona č. 268/2022 Z. z."
Od 15. 1. 2022 (správne 15. 10. 2022, pozn. red.) totiž bude účinný zákon č. 268/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 64/2019 Z. z. o sprístupňovaní strelných zbraní a streliva na civilné použitie, podľa ktorého je určeným výrobkom (rovnako ako zbrane a strelivo) aj tlmič hluku výstrelu.
V bode 3 navrhujeme, aby sa v čl. I za bod 31 vložil nový bod 32, ktorý znie:
„32. V § 13 sa vypúšťa odsek 2 a súčasne sa zrušuje označenie odseku 1."
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
V nadväznosti na úpravu v § 12 ods. 2 sa navrhuje toto vypustenie povinnosti vrátiť vyhlásenie o konečnom použití určených výrobkov aj z § 13.
V bode 4 navrhujeme, aby sa v čl. II doplnil bod 5, ktorý znie:
„5. Za § 72j sa vkladá § 72k, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠72k
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 15. novembra 2022
V konaní o vydanie povolenia na prepravu zbraní a streliva začatom po 15. novembri 2022, ktoré nebolo právoplatne skončené, sa postupuje podľa predpisov účinných do 14. novembra 2022."."
Toto sa navrhuje ako doplnenie prechodného ustanovenia v nadväznosti na rozšírenie obsahových náležitostí žiadosti na vydanie povolenia na prepravu zbraní a streliva.
V poslednom bode 5 navrhujeme, aby sa v čl. I bode 40 v § 23b vrátane nadpisu sa slová „1. novembra" vo všetkých tvaroch nahradili slovami „15. novembra" v príslušnom tvare a slová „31. októbra" sa nahradili slovami „14. novembra" a v čl. III sa slová „1. novembra" nahradili slovami „15. novembra".
Toto je odôvodnené tým, že zmena účinnosti sa navrhuje z dôvodu trvania legislatívneho procesu. Z tohto dôvodu je potrebné zmeniť účinnosť zákona tak, aby boli dodržané požiadavky a lehoty stanovené Ústavou Slovenskej republiky [čl. 87 ods. 2 až 4 a čl. 102 ods. 1 písm. o)].
Ďakujem veľmi pekne a prosím o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu.

Pán minister, ďakujem veľmi pekne. Ja som veľmi rád, že ste opätovne zopakovali, že budete zastávať sa všetkých detí, nielen v rámci kompetencie, lebo vieme, že tieto kompetencie sú originálne kompetencie. Tiež som veľmi rád, že vnímate to, že sa vytvoril ten mechanizmus na to, aby finančné prostriedky boli cez špecifiká zaslané aj samosprávam, teda aj týmto subjektom plateným z originálnych kompetencií. Ja iba pripomeniem, že už sme to robili aj v minulosti počas covidu, keď neboli uhrádzané v plnej výške mzdy pani učiteľkám v materských školách, tak cez eurofondy sme dokázali posielať cez ministerstvo práce a sociálnych vecí jednotlivými schémami a mechanizmami, ktoré boli, aby sme vykryli aj tieto straty. Takže ten mechanizmus je, ak by niekto hovoril, že sa to nedá, tak sa to dá. Ak by sa to nedalo alebo niekto by tvrdil, že sa to nedá posielať cez vás ako ministerstvo školstva, tak to môže poslať priamo ministerstvo financií samosprávam, lebo tam tiež sú tieto mechanizmy nastavené, aby finančné prostriedky im boli zaslané.
Som veľmi rád, že sa zhodneme na tom, že im treba pomôcť. Nemôžme deti, tých najmenších, nechať nejakým spôsobom mrznúť, keď to poviem expresívne, alebo že budeme rozprávať o tom, že sa budú znižovať teploty v spálňach alebo v kúpeľniach, na toaletách a tak ďalej. Deti si to po tých dvoch rokoch covidu a dištančného vzdelávania naozaj zaslúžia, aby chodili do práce. Ak by bolo čokoľvek, ja som úplne nápomocný, aby sme stále argumentovali, že tieto finančné prostriedky by mali byť uvoľnené aj základným, stredným a vysokým školám alebo aj samospráve.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegynky, kolegovia, dovoľte aj mne pár slov teda k prvému čítaniu zmeny rozpočtu. V prom rade chcem poďakovať pánovi ministrovi sociálnych vecí. Včerajšia debata mala svoj význam. V podstate len akoby skúsim zrekapitulovať, áno, na príjmovej stránke sa teda zvyšujú príjmy asi o jeden a pol miliardy, čo sme aj my ako strana SaS dlhodobo hovorili, a teda sme radi, že sa to deje, pretože to vlastne ten rozpočet zreálňuje. Áno, vďaka relatívne fungujúcej ekonomike, ale teda hlavne vďaka inflačnému vývoju, ktorý teda prináša zvýšené príjmy, tak je realita, že tie príjmy sú o tú miliardu a pol vyššie a keďže sa zapoja do rozpočtu, tak to vlastne zreálňuje tú situáciu a je to teda správne rozhodnutie. Tá príjmová stránka pekne rozlišuje aj teda, že najväčšie dodatočné príjmy sú s DPH, všetci to vnímame, veď všetko zdražieva, samozrejme, aj tá 20-percentná porcia z vyššej sumy je vyššia suma. Takisto sa s vyššími daňami z príjmu právnických osôb, plus ešte ďalšie úpravy. Bola použitá aktuálna daňová prognóza, čiže aj toto je fajn, pretože boli fakt použité reálne, najaktuálnejšie dáta, aké má tento štát k dispozícii. Čiže to je v poriadku.
Zopakujem aj tie naše výhrady, ktoré sme mali, resp. ktoré máme a to je to, že výdavková stránka už to nijak nerozpisovala, to znamená, že celá jeden a pol miliardy sa stáva príjmom Všeobecnej pokladničnej správy. Tu máme zmenu, tak ako avizoval pán minister, áno, dostali sme, aj ja tú tabuľku mám pred sebou, vlastne ju nemôžem ukázať, lebo je to pomôcka. Pardon. Takže každopádne som rád, že naše slová teda padli na úrodnú pôdu, že ministerstvo financií dalo nejaký základný rozpis, viac-menej tak ako to pán minister povedal, nemusím to opakovať, takže toto, toto kvitujeme, určite je to pre nás všetkých, ktorí tu sedíme, ďaleko lepšie, pretože tu nerozlíšenú jeden a pol miliardy by teda malo už neposlať do Všeobecnej pokladničnej správy, ale teda poslať, tak ako je rozpísané. Čiže pre verejnú správu, áno, tých 200 mil. to by teda malo ísť do Všeobecnej pokladničnej správy, ale potom 900 mil. na ministerstvo hospodárstva, a teda zvyšné v podstate na ministerstvo sociálnych vecí, práce a rodiny.
Takže takéto niečo, budeme, samozrejme, čakať na pozmeňujúci návrh, aby sa teda tá tabuľka preniesla, preniesla do reálneho pozmeňujúceho návrhu, ktorý teda by mal byť podaný či už na výbore alebo v druhom čítaní a, samozrejme, ak toto uvidíme, tak, samozrejme, podľa toho prispôsobíme aj náš postoj ku zmene rozpočtu, pretože zopakujem, samozrejme, že to, že treba pomáhať, to, že treba kompenzovať, je, myslím si, že na tom je celospoločenská zhoda a tá situácia či už inflačná alebo energetická, veď ono to výrazne spolu súvisí, je kritická a či už teda zraniteľní ľudia alebo, samozrejme, dnes už musíme jednoznačne hovoriť aj o zraniteľných firmách, túto pomoc potrebujú a, samozrejme, aj my budeme radi, ak sa táto pomoc presne dostane tam, kde je potrebná a tak, aby čo najviac pomohla.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Videl som, videl som, že pánovi kolegovi predo mnou pánovi Linhartovi tú faktickú diktoval pán minister a vidím a som rád, že ho vidím v pléne, tak dúfam, že sa aj sa sám zapojí do diskusie. Bolo by to, bolo by to zaujímavé osvieženie, keby prišiel aspoň raz diskutovať naozaj o dôchodkoch. Ešte teda, keďže ste reagovali celý čas na mňa, pán poslanec, tak potom ja na vás zareagujem vo svojom vystúpení.
Na Martina Beluského úplne súhlasím teda s tým, že finančná gramotnosť, ten nultý pilier je dôležitý. Zaujalo ma, že si spomenul, tak medzi rečou, že vraj minulý týždeň ste mali na ministerstve nejaké stretnutie k II. pilieru. No zaujímavé, že nás na také stretnutie nikto nepozval. Tak to by som sa len tak pána ministra chcel spýtať, že či toto teda bolo to stretnutie, na ktoré pozve všetky strany, a teda že či SaS-ka bola vynechaná, ani by ma to veľmi neprekvapilo. No, ty si išiel po konkrétnych paragrafoch, čo za čo ti veľmi pekne ďakujem, lebo aj ja vo svojom vystúpení v ďalšom chcem prejsť ten zákon paragraf po paragrafe, že budem reagovať na to, čo si, na to, čo si povedal.
Ešte k tým medvedím trhom, ak ešte mám čas, tak tiež si to veľmi veľmi dobre povedal. Áno, tie medvedie trhy tu sú, aj budú počas života každého sporiteľa, len dôležité je presne to, nevyplašiť sa a proste nerobiť také zmätené kroky, ako boli robení, robené v 2009, 2013. A potom je dôležité, aby tá, aby to deinvestovanie, to, keď z tých akcií potom ide ten sporiteľ, už sa blíži ku dôchodku a ideš ho dávať do, do tých, do tých dlhopisov, resp. do tých menej volatilných finančných aktív, aby, aby to bolo dobre nastavené, aby sa nestalo, že mu väčšinu nasporených prostriedkom presunieš práve v tom zlom momente. Takže toto je to zásadné na tej investičnej stratégii a vždy to bolo podceňované v našom zákone o II. pilieri a stále to podceňované je. Ale toto je tá zásadná vec na to, aby boli ochránené... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1090. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1133 z 10. augusta 2022 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo.
Myslím, že každý z nás politikov chce, aby ich voliči mali slušné dôchodky. Mýlim sa? Je tu niekto proti tomu, aby mali dôchodcovia slušné dôchodky? Som rád, že nie. Na to je však potrebné mať nejaký plán. A plán je niečo, že len nedúfame, že v budúcnosti sa nájdu zdroje, ale plán by mal byť naozaj že udržateľný a ten plán by mal byť zadefinovaný v nejakom základnom dokumente. A ten základný dokument by mal byť ústavný zákon, aby to nemohol meniť každý len tak mirnix-dirnix na každej schôdzi. Mal by to byť ideálne ústavný zákon, na ktorom je celospoločenská zhoda. Mali sme tu aj v programovom vyhlásení vlády a ja som sa teda veľmi snažil celé dva roky, toho čo sme boli súčasťou vládnej koalície, aby sme ústavný zákon predložili ako koalícia a aby sme ho prijali. Nechcem tu rozoberať, prečo sa to nestalo, myslím, že pána ministra som už kritizoval dosť. Nestalo sa to, preto sme už, žiaľ, ako opozičná strana predložili náš návrh ústavného zákona, ktorý je, a to zdôrazňujem, kompromisným návrhom. Ten máte pred sebou a je to návrh, kde sme, kde som sa schválne vyhýbal veciam, na ktoré, ktoré som predpokladal, že by mohli byť brané ako liberálne alebo ako veľmi úzko vyprofilované.
Tento zákon som sa, som konzultoval aj s odborníkmi, boli sme pred už vyše rokom a pol konferenciu, že ako by mal vyzerať dobrý ústavný zákon o dôchodkoch. Ľudia z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, z NBS, z Univerzity Mateja Bella, rôzni odborníci nám to pripomienkovali a niektorí mali oveľa tvrdšie ustanovenia, ktoré chceli, ale vedel som, že by to nebolo politické priechodné, tak som to tam nedal. Ale tento náš návrh je pripomienkovaný odborníkmi a mnohí ho aj pochválili v našich v debatách.
Na tomto mieste na úvod, v úvodnom slove chcem deklarovať, že v tomto zákone nie je skoro nič, na čom by sme trvali a som ochotný diskutovať a vysvetľovať každému, kto má úprimný záujem, aby naši dôchodcovia mali zabezpečené dôchodky aj za 10 alebo 20 rokov a aby sme mali naozaj že plán, ako im tie dôchodky vyplatiť a nie spoliehanie sa na také niečo, čo sa tu teraz za posledné mesiace stalo v tomto pléne takým, takým obľúbeným, že zdaníme v budúcnosti roboty. No možno zdaníme v budúcnosti roboty a z toho budú peniaze na dôchodky, ale mne to ako udržateľný plán veľmi nepripadá, keď sa budeme spoliehať na niečo, čo ešte nikdy nikto pred nami neurobil.
Chcem vás preto poprosiť, chcem vás preto požiadať v mene všetkých aj terajších, aj budúcich dôchodcov, aby ste v rozprave povedali svoje pripomienky, aby ste povedali svoje výhrady k tomuto zákonu, aby ste ho podporili v prvom čítaní a umožnili, aby nejaké základné pravidlá pre dôchodkový systém sme dokázali v tomto pléne prijať. A ja sľubujem, že všetky dobré pripomienky rád zapracujem a budem trpezlivo načúvať všetkým pripomienkam, ktoré budete mať.
Ďakujem.

Ďakujem, kolegynka Andrejuvová, jasné v podstate toto sme si povedali obaja, dnes je to dobrovoľné, ale možno, možno iné poviem, že tá paralela s tou, s tou lotériou je tá, že aj teraz sa bude diať vlastne to, že niekto, kto si na to povie, že wow, môžem získať peniaze a tá motivácia bude ešte väčšia, než že môžem vyhrať, je to, že fakt tá pokladníčka proste všetky bloky, ktoré si zamestnanec nezoberie, no ta si bude ťukať a bude to tam, bude to tam dávať. Že ono tak dobre, tej to pomôže, no otázka či, že to je taká tá správna pomoc. My sme, my sme Slovensko, že toto sa bude využívať, zneužívať. Zas je to také, že ten cieľ, že aby to pomohlo tam, kde to najviac treba. Podľa mňa to nevie, nevie, nevie zachytiť hej.
Ale, ale to takéto gro, to len poviem, je, že strašne veľa to bude na tej strane štátu stáť. Oveľa viac, než to prinesie prínosu, to je asi v dnešnej dobe kľúčové. Pretože, keď ordinujeme aj šetrenie občanom, keď aj musíme míňať verejné zdroje od občanov, to treba vždy vnímať, že každý balíček od niekoho pochádza, niekto sa ho musel vzdať, tak by sme mali ordinovať aj šetrenie štátu. A keď teda nechceme akoby to škrtať, že to čo už existujúce, aj to by bolo dobre, samozrejme, to, čo nezmysluplné, ale aspoň nevyrábajme nové byrokratické systémy, aspoň to, aspoň nevyrábajme pre štát nové výdavky, nemáme veľmi ani na zaplatenie tých existujúcich.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážená pani predkladateľka, kolegynky, kolegovia, no, zámer zákona na zníženie daňovej medzery vo výbere DPH, toto je v poriadku. Samozrejme, namiesto zvyšovania sadzieb je vždy treba urobiť maximum preto, aby sme znižovali daňové medzery, takže toto je úplne v poriadku, toto rešpektujem a hlásim, že áno, jedna z najlepších ciest, ako naplniť štátnu kasu, je urobiť všetko pre to, aby sa znižovali daňové úniky, aby jednoducho neprofitovali podvodníci na tom, čo my všetci, v tomto prípade dépeháčku, zaplatíme. Čiže toto je úplne v poriadku, toto kvitujem a ja budem sa odvolávať ku ministerstvu financií, lebo jasne, proste ten návrh zákona je od nich a proste však tak to má byť, hej.
No, ale celý spôsob a postup a vôbec tá myšlienka toho zákona je jednoducho zlá. Ja teda budem sa snažiť v mojom vystúpení vysvetliť vlastne, kde sú tie problémy toho celého zákona, a teda čo by sa s tým možno dalo spraviť. Ja skúsim teda povedať, aby ľudia pochopili vlastne, že o čo ide. Čiže zákon navrhuje, aby občan mohol získať finančný príspevok za úhradu dodaných tovarov a služieb po zaregistrovaní sa v mobilnej aplikácii, ktorú bude prevádzkovať finančná správa, ktorá teda následne pošle nejaký cashback, takto to poznáme z toho bežného života, na účet občana. Najlepšie si to ešte ľudia vedia predstaviť ako Tesco kartu. To pozná asi každý. Proste máte kartu, kde si pípnete, čo ste si kúpili v tom Tescu, a to Tesco vám potom pošle proste nejaké peniažky naspäť.
No, tak ako toto patrí do súkromného sektora a je v poriadku, ak sa občan proste toto rozhodne urobiť, tak si myslím, že presne tento spôsob, aby to robil štát i keď na báze dobrovoľnosti, lebo aj tu je to také, že človek sa do toho môže a nemusí prihlásiť, tak toto, toto nepatrí vlastne do toho, čo by štát mal podľa mňa robiť. A možno začnem tým, že prečo. A začnem znova tým Tescom.
Sú ľudia, ktorí teda okej, stojí to za to, že teda tú Tesco kartu majú, ale ono to má aj ale. To Tesco presne vie, čo ste si kúpili, poznajú presne vaše spotrebiteľské správanie, vedia, kedy ste si kúpili aký tovar, ale dobre, je to Tesco. Ale ak sa pustíme do toho, že toto by mal robiť štát, i keď dnes na báze dobrovoľnosti, ale to je potom ako jeden, jedno ustanovenie v zákone, a bolo to aj v pôvodnej e-kase a bolo to aj na Ústavnom súde, kde teda štát chcel personalizovane zberať tie údaje vlastne o tom, čo si človek kupuje a toto ten zákon robí, že vy vlastne, štát bude vedieť o občanovi, ktorý sa do tohto prihlási, čo kúpil, kde kúpil, ako to kúpil. Jednoducho odovzdá človek štátu strašné množstvo informácií vrátane, samozrejme, asi nebudem to úplne citovať. Samozrejme, zákon určuje potom čo všetko, hej, meno, priezvisko, všetky tieto údaje, samozrejme, číslo účtu, aby vám to vedeli poslať. Čiže jedna rovina tohto celého je tá, že toto vytvára ten presne ten veľký štát, ktorý vie o občanovi stále viac a viac, pozná jeho spotrebiteľské návyky, pozná jeho, jeho, za čo míňa peniaze. Čiže toto je jedna vec. To je tá, ten pohľad slobody. Ale dobre, to je rozhodnutie každého človeka. Dnes je to dobrovoľné. Buď sa do toho zapojí, alebo sa do toho nezapojí.
To má ale aj druhú stranu, a to by sme mali práve v časoch ako teraz, keď sme v inflačnej kríze a už sa dostávame do stavu, že nie že nám rastú inflačné príjmy, to je to pozitívne, že môžme do rozpočtu pridať jeden a pol miliardy, ale už sa dostávame aj do stavu, keď nám začínajú a rastú tie inflačné výdavky. A to už vidíme teda na tých všetkých pomociach, ktoré treba robiť, tak tento systém, tento veľký štát tento zber údajov, samozrejme, vytvára a ja to zasa porovnám také to ministerstvo krúžkov pri tých voľnočasových poukazoch, tak tuto na finančnej správe to vytvára celú novú agendu. To sú proste, to sú servre, to sú ľudia, to je mobilná aplikácia, ktorú zákon zavádza, to sú ľudia za tým, to sú kontrolóri, ktorí budú kontrolovať, či to niekto nezneužíva. To, samozrejme, všetko ten zákon píše, tam sú dve strany o tom, ako to celé kontrolovať, aby to niekto nezneužíval. Toto proste vyrobí extrémne množstvo nákladov na strane štátu, ktoré jednoducho dnes si nemôžme dovoliť, fakt nie. Nedefinuje, nedefinuje tieto náklady zákon, ale to proste, to skutočne budú veľké čísla.
Čo je tam definované, ja to tu poviem, je, samozrejme, nejaký ten vývoj mobilnej aplikácie. Mne sa tak páči, keď sa tu rozpráva, že tej e-kase sa za 28-tisíc urobilo. Áno, nejaká záplata sa tam urobila za 28-tisíc namiesto nejakej veľkej sumy, ktorú by chcel dodávateľ, hej, ale napríklad tuná tá mobilná aplikácia v zákonu proste svojich finančných dopadov hovorí, že bude stáť jej vývoj okolo 760-tisíc euro a plus teda každý rok, samozrejme, nejaká správa. Myslím, že je tam 300-tisíc, ak si správne pamätám, plus-mínus. Takže toto sú ďalšie a ďalšie náklady, ktoré sú s týmto spojené. A jednoducho my, ja to poviem ešte zasa ešte inak. Aj na tejto schôdzi sme vlastne prekladali nejaké povinnosti, to bol myslím ten index daňovej spoľahlivosti, ktorý bude vlastne finančná správa posielať každému, každému podnikateľovi alebo teda každej, každej či už fyzickej, alebo právnickej osobe, podnikateľom a kde teda bude určovať, ako sú spoľahliví daňoví poplatníci a, samozrejme, budú na tom nejaké výhody, tak celý tento systém sa jednoducho musel odložiť, pretože finančná správa nestíha. A toto je vlastne ďalší veľký zver, ktorý znovu a znovu pridá vlastne tej finančnej správe ďalšiu a ďalšiu prácu a je teraz otázka, že ako to veľmi pomôže. A teraz, samozrejme, nie sme na úplne zelenej lúke, pretože my sme tu mali kedysi, volalo sa to bločková lotéria, začalo to v nejakom, sa mi zdá, 2013-tom. Chvíľku to spôsobilo boom, strašne veľa tých bločkov tam bolo, ale potom po čase to vlastne úplne kleslo a v podstate sa zistilo, sú k tomu také zaujímavé štatistiky, že to jednoducho nepomáha.
Za prvé to teda bolo stratové. Proste náklady na prevádzku celej tej bločkovej lotérie vysoko prevyšovali vlastne nejaké tie možné zisky vlastne z toho zistenia možno nejakých teda čierny bločkov a jednoducho, jednoducho nefungovalo to. Ja len k tomu možno poviem, že už keď teda toto bolo, to sú údaje z roku 2016. Takže zoberte si, že 40, slovom štyridsať, najaktívnejšej hráčov v tej bločkovej lotérii si vlastne zaregistrovalo 10 % všetkých bločkov a potom mali, samozrejme, asi 10 % všetkých výhier, ale však okej. Ale jednoducho celá tá bločková lotéria proste nemala aleže žiadny vplyv na zlepšovanie a na znižovanie daňovej medzery. Hej ten základ, čo to malo robiť. Pár ľudí si na tom akoby pomohlo, pár ľudí sa tomu venovalo. Niektorí ľudia kľudne v robote si ťukali bločky, napríklad také predavačky, ktoré, kto si nezobral bloček, tak ho ťukali do systému, hej a tam boli potom takí frajeri, že najrýchlejší hráč dokázal za 10 sekúnd ten bloček zaregistrovať si v tej lotérii. Takže krát 8 hodín pracovná doba. Normálne, že boli ľudia, ktorí sa tomuto venovali a fakt tých 40, 40 ľudí najaktívnejších zaregistrovalo 10 % všetkých bločkov. Tak nebudem už tomu venovať ďalší čas. Každopádne ukázalo sa, že tá bločková lotéria nemala význam. Podotýkam, že jej základ bol ten, že mala znižovať daňovú medzeru DPH. Nemala význam a naša ešte vtedy spoločná vláda, to ešte keď bol Edo Heger minister financií, sme to jednoducho zrušili. Dobre sa stalo. Ušetrilo to nejaké peniaze na prevádzke, prestalo to teda vyrábať stratu a proste zrušilo sa to. Dobré rozhodnutie, správne rozhodnutie, učme sa z dobrých rozhodnutí minulosti, ktoré koniec-koncov sme v tomto prípade aj urobili my. Takže to je akoby ten ďalší pohľad na vec, že toto nie veľmi pomôže.
A zároveň potom je ešte že taký ten pohľad, že tak nerobme nič. Nie, nieže nerobme nič. Dnes máme e-kasu a máme teda tie e-bločky a štát presne vie, koľko, kde a ako tých bločkov sa vydáva. To všetko, samozrejme, je dneska zachytené a ja tu niekde mám aj slová proste pána Jiřího Žežulku, proste šéfa finančnej správy, ktorý teda niekde povedal: "Finančná správa vie vďaka online evidencie tržieb presne určiť, či niektorá prevádzka vydáva, alebo nevydáva pokladničné bloky. Pokiaľ zákazník nedostane pokladničný doklad alebo dostane falošný, môže finančnú správu informovať cez aplikáciu "Over doklad"."
Čiže my dneska nie sme v bode nula. V prvom rade teda máme elektronickú evidenciu, kde teda na nejaké veľké percento by sme presne mali vedieť, hej a tam aj z nejakých štatistík a zo všetkého, teda či tá pokladňa funguje, či vydáva, alebo nevydáva, to je jedna vec. Zároveň, samozrejme, je k dispozícii aj aplikácia, ktorou finančná správa dáva možnosť každému jednému občanovi, aby si preveril, či bloček, ktorý dostal, či teda je pravý, alebo falošný a toto celé funguje. Zároveň finančná správa, samozrejme, zamestnáva ix kontrolórov, ktorí teda, ich úlohou vlastne je to celé kontrolovať, prichádzať na tie chyby, takže aj tento systém do nejakej miery funguje. A tu zasa pochválim, funguje v posledných rokoch dobre, pretože tá daňová medzera špeciálne aj pri dépeháčke sa výrazne znížila. Takže finančná správa si konečne, a to zasa to je výsledok práce proste tejto vládnej koalície, si robí tú svoju robotu dobre. Proste to, čo tam predvádzal pán Makó a všetky hentie mafie, čo tam boli predtým, to je minulosťou a je to vidieť na výsledkoch. Takže v poriadku.
Len prosím, nechajme ich pracovať. Ono sa akýkoľvek funkčný systém, a to myslím poznáte všetci, kto sme niečo niekde robili, sa dá veľmi efektívne znefunkčniť práve zadaním množstva ďalších úloh a povinností. To znamená, celý tento veľký zver, ktorý cieľ má správny, ale robí to nesprávnym spôsobom, vie, vie zasa tak zahltiť vlastne finančnú správu s tak malou pridanou hodnotou, že sa môže stať to, že tam, kde tá pridaná hodnota bola väčšia, že to tá finančná správa nebude stíhať. Takže toto je ďalšia vec, kolegynky, kolegovia, kde vyslovene zvažujme, či presne tento spôsob je, je akoby vhodný na to, čo sa chce dosiahnuť. No a poďme sa zasa posunúť.
Včera som tu pri skrátenom legislatívnom konaní rozprával o tom, že nám, samozrejme, vadí, že a zasa začnem pochvalou. Správne je to, že sa tá príjmová stránka zvýšila v rozpočte, že sa pekne presne rozpísalo odkiaľ tie financie od našich občanov, a ja im zasa poďakujem, ďakujem občania za to, že platíte dane, a teda pekne sa to rozpísalo na tej príjmovej stránke rozpočtu, ale na tej výdavkovej tam je to proste jedna čierna diera, jeden bianko šek, jedna Všeobecná pokladničná správa, jedno rozhodnutie ministra financií. Takto byť nemôže a to nám vadí. No a ten zákon zasa vlastne zavádza tuná niečo podobné. Toto je čisto rámcový zákon, o ktorom ale keď sa sa spýtate, že okrem teda nejakých nákladov na vývoj aplikácie, na údržbu aplikácie, dajú sa, samozrejme, prípadne zrátať aj nejaké personálne náklady, ale ten finančný dopad tohto zákona nevieme. Ale nevieme ho koniec-koncov ani, že koľko ľudí bude potrebovať. Vysvetlím prečo, ale ani hlavne nevieme, koľko to ten štát bude stáť, lebo tým zmyslom je to, že teda štát má vracať ľuďom nejaké peniaze na základe toho, že si teda kúpili nejaký tovar. Ale ten zákon, kolegyne, kolegovia, je len rámcový. Tentokrát ho odcitujem. On totiž vlastne len vytvára teda tú možnosť a to samotné, že na čo sa to bude aplikovať, proste bude určovať až vláda. Čiže vláda nariadením ustanoví tovary a služby, za úhradu ktorých sa bude poskytovať príspevok,
po b) spôsob jednoznačného označenia tovarov a služieb na tom pokladničnom bloku, výšku príspevku, obdobie vyhotovovania pokladničných dokladov, na základe ktorých si možno uplatniť nárok na príspevok a potom aj samotné obdobie.
Zasa, ono sa to môže javiť, že okej, ale skúsme použiť test Ficom. Toto inými slovami hovorí, že vláda môže povedať, že a mne sa páči sektor nábytkárstva a ja teda určím, že občan, ktorý si v tomto pol roku kúpi nábytok, tak jednoducho to bude tá oblasť, ktorá, a teraz sa určí, minule minister financií hovoril aj o 20 %, že sa vráti celá DPH, ja budem budem skromnejší, povedzme, že sa vráti 10 %, hej. Čiže takto vie vláda zasa len pokriviť akoby to trhové prostredie, lebo pomôže nejakému konkrétnemu sektoru, bodaj by sa rozhodla správne, ale veď hovorím, test Ficom je, že sa aj nemusí správne rozhodnúť a bude vlastne takto niečo podporovať a niečo nie.
Čiže, kolegyne, kolegovia, my dnes, keď aj tento zákon by sa schválil, tak sme zasa raz urobili len to, že sme nikomu nepomohli. Z toho zákona nie je nijak povedané, že ja neviem povedzme, či už sektor gastra, o ktorom sa tu snažíme mu pomáhať, alebo sektor energetiky, aj tam by sa dala znížiť dépeháčka, alebo sektor proste plynu, alebo čohokoľvek, hej. Proste to nevieme. Ešte zasa by to bolo možno iné, keby sme si fakt tu povedali to, čo my stále razíme. Odtiaľto peniaze a sem ich dať ľuďom, pomôcť ľuďom tým, čo potrebujú. Keby tu bolo napísané, že áno, v mimoriadnej situácii takéto niečo zavádzame a výsledkom bude, že všetci občania, ktorí teda majú energiu elektrickú, plyn alebo, ja neviem, vykurovanie, no čokoľvek, čo je vlastne teraz ten najväčší nárast, že im takto štát vráti povedzme nejakú časť DPH, okej. Dá sa povedať, zákon, ktorý pomáha tým, ktorým treba pomôcť treba, a v ideálnom prípade vždy pri takýchto veciach každá mimoriadna situácia má nejaké trvania. Treba povedať, že dokedy. Nerobme veci, ktoré nemajú, nemajú ten západ, že nemajú dôvod, kedy končia, lebo čas, kedy končia.
Takže toto, toto zasa je úplne nesprávne. Takto by sa to robiť nemalo. Zasa myslím si, že za tých dva a pol roka máme ix skúseností, kedy, zasa začnem v dobrom. Minister financií, áno, je šetrný a niekde skutočne ušetrí, ale peniaze sa využívajú efektívne, ale potom príde nejaká jadrová bomba, zasa nejaké plošné testovanie, zasa nejaké nákupy, kde sa proste potom strašne veľa peňazí minie. No a toto je presne tá príprava na zasa nejakú jadrovú zbraň, kde si potom vláda večer zasadne a určia, že toto hej, tento sektor, na takéto obdobie, v takomto množstve a, kolegynky, kolegovia, nikto z nás, kto tu sedí, nebude mať na to, ale že žiadny dosah, žiadny dosah, takže toto nie je dobré. Takto by sa to robiť nemalo.
Vidím, keď tu mám koniec zákona. Potom ďalšia vec, no tento zákon nadobúda účinnosť 15. novembra 2022. Zasa, čo to je za dátum? Ja chápem, že teda áno, dá sa to vysvetliť. Nech to platí čím skôr, aby sa čím skôr začalo robiť obstarávanie na tú aplikáciu mobilnú a ja neviem čo všetko. Ale ako ja si myslím, že robme veci aspoň ako tak dobre. Takéto zákony by normálne mali mať platnosť od 1. januára už keď, hej. Nech to má nejakú aspoň základnú štábnu kultúru. No a už keď som znovu spomenul tú mobilnú aplikáciu. Pamätáme si zopár mobilných aplikácií, ktoré vo finále nefungovali ani počas covidu. Pamätáme si aplikáciu, keď ja som tu rozprával, keď sa mala robiť covid pomoc, tie poukazy, niečo alá stravné poukážky to malo byť na ten, na covid, kde sa zasa k tomu mala vyrobiť mobilná aplikácia. Sám navrhovateľ to potom, samozrejme, sa to zrušilo, lebo to bol zasa ďalší zver nevyrobiteľný v nejakom krátkodobom horizonte a toto je rovnako. Proste tú aplikáciu nevyrobíte ani za mesiac. Za pol roka ju ani neodsúťažíte, nie ešte že by sa mala vyrobiť. Takže zas je to niečo, keby aj sme zobrali, že to pomáha ľuďom. Ono im to ale začne pomáhať možno vtedy, keď už, bodaj by to tak bolo, našťastie, už bude po možno aj inflačnej kríze alebo po energetickej kríze. Proste toto je niečo, čo je proste, je to, je to zver, ktorý sa má vyrobiť a bude stáť peniaze a nebude pomáhať.
Ďalšia taká mobilná aplikácia mala byť pri voľnočasových poukazoch. Takisto sa, kolegyne, kolegovia, už prišlo k tomu hej, už sa to posunulo. No okrem iného aj preto, že to proste nie je tak v krátkom čase zrealizovateľné, aby tá aplikácia fungovala, aby dokázala robiť to, čo sa po nej žiada. No a tu je to presne rovnaký príklad. Tá mobilná aplikácia bude drahá, jej vývoj, najprv odsúťaženie, potom jej vývoj bude trvať ďalej, čiže takto to, takto to fakt asi by nemalo byť.
No a, samozrejme, či už tú mobilnú aplikáciu, alebo to všetko okolo toho, tú kontrolu a to fakt sa stojí za to začítať sa do toho zákona. To je také množstvo úloh pre finančnú správu za ale v podstate veľmi limitovaný akože možný nejaký ten, ten dosah na tom, že to prinesie nejaké zníženie daňových únikov, že to je absolútne, absolútne neefektívne. Ja by som tu povedal zasa možno ten prípad gastra, to je taký ten vypuklý prípad, ktorý tu hovoríme často, ale hlavne, že to my hovoríme. To samotné gastro hovorí, že je na kolenách a je jedno a oni sami tiež čelia tomu, že v gastre sú najvyššie úniky, čo sa týka dépeháčky, ale aj tam sa tí podnikatelia delia na tých nepoctivých a na tých poctivých, a tým poctivým obrovsky vadí a sú na hrane toho, či budú vedieť ďalej fungovať, pretože tá výhoda toho, kto má tú chuť a odvahu podvádzať, je tých 20 %, to je fakt že obrovská výhoda a štát po jednej stránke prichádza o príjmy a príde skôr či neskôr o tých poctivých, lebo jednoducho to položia proste. Aj s energetickou krízou, veď to sme už viackrát na tejto schôdzi hovorili, nebudú schopní fungovať. Ak chceme pomáhať, zasa, znížme tú dépeháčku nie ako nejakú platbu naspäť. Proste znížme tomu sektoru alebo aj iným sektorom, tak ako som tu spomínal, možno ten plyn môže mať nižšiu dépeháčku. Proste znížme to priamo, nevyrobí to žiadnu ďalšiu byrokraciu, žiadnu ďalšiu byrokraciu, zníži to automaticky množstvo podvodov. Pretože keď sa zasa vrátim k tomu gastru, ak je 10 % DPH, tak tá motivácia podvádzať je jednoducho výrazne nižšia, pretože ten benefit, ktorý tým podvodom získate, sa výrazne znížil, ale to riziko, samozrejme, zostalo, lebo podvod je to rovnaký, či to robíte pri výnosnosti nejakej alebo pri výnosnosti podstatne menej. Riziko zostáva, furt je to daňový podvod a dá sa ísť do väzenia. Takže takýmto plošným zavedením sa práve tá daňová medzera výrazne, výrazne zníži. Áno, tu musím povedať, že ten prvý krok a tie prepočty hovoria o tom, že, že to bude, samozrejme, mať negatívny dosah na verejné financie, ale, samozrejme, žiadna z tých analýz nedokáže predikovať to zníženie množstva daňových podvodov, čo zasa vie vo finále spôsobiť to, že paradoxne, že či už ten výpadok bude nižší, alebo teda možnože, možnože paradoxne aj žiadny.
Takže ak chceme skutočne pomáhať a toto teda asi, asi je cieľom aj tohto zákona, aby sa pomáhalo ľuďom, tak robme to, kolegovia, tak, aby to dávalo zmysel, to je prvá vec, a aby to nestálo dodatočné peniaze, pretože toto celé, a tým už skončím, toto celé vlastne vo finále štátu viac zoberie na celej tej administratíve personálnych nákladoch, nákladoch na aplikáciu, nákladoch na kontrolnú činnosť a aj tam budú vznikať podvody. Ako, ako štátu dá, to znamená, že dokáže znížiť množstvo, množstvo čiernych alebo nevydaných blokov. Na to máme, kolegovia, systémy, ktoré veľmi dobre fungujú, a tu treba ešte raz pochvalu šéfovi finančnej správy.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Pán poslanec Kuffa, nie odborne, ale tak ako aj vy ste začali, ja som veľmi rád, že vám pán Matovič dal noty, aby ste sa opäť na mňa posťažovali. Ja len dúfam, že budete odmenení klubom OĽANO a prejde vám nejaký ďalší zákon. Ďakujem.