Videokanál klubu

Ďakujem veľmi pekne. Dovolila som sa, som si prihlásiť sa do rozpravy preto, lebo aj na zdravotníckom výbore zazneli k tomuto návrhu zákona pochybnosti o tom, či je dôvod pri všetkých bodoch na skrátené legislatívne konanie. A musím povedať, že aj ja sama osobne mám pochybnosti, a to konkrétne pri bodoch, ktoré sa venujú fixnému doplatku. Viem, že je to asi komplikovaná téma a budem to vysvetľovať potom v diskusii priamo, a teda v bode, ktorý vlastne reguluje konkurenciu, resp. ju nejakým spôsobom znižuje.
Myslím si, dôvodom na skrátené legislatívne konanie podľa pána ministra má byť, že od 1. 7. majú vzniknúť nejaké doplatky pacientov. Podľa mojich vedomostí, informácií toto naozaj nie je dôvod, nemá to nič spoločné s COVID-19, nie je to ani pravda podľa môjho osobného presvedčenia.
Toto celé hovorím preto, aj ja som na výbore súhlasila so skráteným legislatívnym konaním.
Vážení kolegovia, ja chcem veľmi pekne poprosiť, aj tí, ktorí máte pochybnosti, aby ste s tým súhlasili, pretože sú tam veľmi dôležité veci, hlavne to, čo čítal pán minister, čo sa týka vzdelávania, sú tam veci okolo, okolo ďalších pravidiel, ktoré musíme dodržiavať, a je nevyhnutné, aby sme to schválili. Prosím vás, nech vás tieto body nevyrušujú. Ja osobne teda chcem dať plénu vedieť, že osobne navrhnem, aby boli vypustené vlastne z tohoto zákona, prebehne k tomu ešte diskusia. Čiže nech vás toto nevyrušuje, pokiaľ je tam teda takéto niečo, tak naozaj dávam teda svoje slovo, že o tomto ešte diskusia prebehne a príde návrh na vypustenie tých bodov, ktoré nemajú s COVID-19 nič spoločné.
Chcem pripomenúť aj svojmu kolegovi pánovi ministrovi Marekovi Krajčímu teraz prejav prezidentky, ktorá presne hovorila o tom, že nemáme pchať do zákona veci, ktoré tam nepatria, a naozaj, tieto dva body nemajú s COVID-19 nič spoločné.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 118 zo 4. júna pridelil návrh zákona na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s mimoriadnymi opatreniami (tlač 125), pridelil ho na prerokovanie Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo v termíne do začiatku rokovania schôdze Národnej rady. Výbor prerokoval návrh vlády na skrátené legislatívne konanie na svojej 9. schôdzi dnes, uznesením z 5. júna 2020 súhlasil s návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky s návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie vysloviť súhlas s tým, že prvé, druhé a tretie čítanie k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa menia a doplňujú niektoré zákony v súvislosti s mimoriadnymi opatreniami súvisiacimi so šírením COVID-19 (tlač 126), sa uskutoční na 8. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážený pán predsedajúci, skončila som, prosím, otvorte rozpravu, do ktorej sa rovno aj hlásim.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 116 zo 4. júna 2020 pridelil Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 71/2013 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení zákona č. 92/2020 (tlač č. 123), s tým, že o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vlády bude informovať Národnú radu Slovenskej republiky.
Výbor pre hospodárske záležitosti prerokoval návrh vlády na skrátené legislatívne konanie na svojej schôdzi, 14. schôdzi dnes dňa 5. júna 2020. Uznesením č. 25 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky tento návrh schváliť s tým, že prvé, druhé a tretie čítanie sa uskutoční na 8. schôdzi Národnej rady.
Vážený pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Pán poslanec Šeliga, chcem sa tiež vyjadriť k tej tajnej voľbe a verejnej voľbe.
Myslím, že ani opakovanie tých argumentov zrejme nepresvedčí kolegov z opozície, ale naozaj to podstatné, to, čo si hovoril, no že treba rozlišovať, či, či tú voľbu uskutočňujú voliči a volia si svojich zástupcov, alebo tú voľbu uskutočňujú zodpo..., teda zvolení zástupcovia, ktorí sa majú zodpovedať. To neznamená, že je imperatívny mandát, ale, ale znamená to, že voliči majú právo vedieť, ako sa správajú ich volení zástupcovia. Z hľadiska verejnej kontroly je napríklad voľba, mnohé personálne voľby, napr. voľba kandidátov na ústavných sudcov alebo voľba generálneho prokurátora dôležitejšia ako 90 % zákonov, o ktorých tu hlasujeme, a o zákonoch hlasujeme verejne, čiže naši voliči vedia, ako hlasujeme o zákonoch, ale nevedia, ako hlasujeme o personálnych veciach. A v čom je tom podstatný rozdiel? Veď v tom tam nie je žiadny podstatný rozdiel a niektoré, nie všetky, niektoré z tých personálnych volieb sú dôležitejšie ako mnohé z tých hlasovaní o zákonoch.
A pokiaľ sa tu argumentuje tým, že jedine tajná voľba je naozaj slobodná, tak potom tomu nerozumiem, lebo to by znamenalo, že keď sa hlasuje o návrhoch zákonov, tak sú poslanci neslobodní, lebo hlasujú verejne. Však poslanci musia hlasovať slobodne aj tajne, keď sa hlasuje, aj verejne, lebo má byť slobodný výkon mandátu iba vo vzťahu k personálnym voľbám a nemá byť slobodný výkon mandátu pri hlasovaní o návrhoch zákonov? Však to je, to je, úplne absurdná argumentácia.
Čiže slobodný výkon mandátu a zároveň verejná kontrola, verejné hlasovanie o návrhoch zákonov a verejné, verejná voľba aj v personálnych veciach.

Ďakujem pekne. Vy ste sa, pán kolega Susko, odvolávali na to, že takýto návrh zákona je akosi v rozpore s ústavou alebo s nejakou tradíciou. Myslím, že by bolo namieste za týchto okolností reagovať tak, že by sme si prečítali, čo konkrétne je v ústave napísané o Generálnej prokuratúre alebo o prokuratúre.
Prokuratúra Slovenskej republiky chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu. Na čele prokuratúry je generálny prokurátor, ktorého vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky - teraz pozor - na návrh Národnej rady Slovenskej republiky. A ďalej. Podrobnosti o vymenúvaní a odvolávaní právach a povinnostiach prokurátorov a organizácii prokuratúry ustanoví zákon. To sme my. My ten zákon teraz tvoríme a sme plne v súlade s našimi ústavnými právami, keď tak činíme.
Za druhé. Hovoríte o monokratickom systéme. To ustanovuje zákon ten monokratický systém. Je tu, samozrejme, nejaká komunistická tradícia toho, ale ustanovuje to zákon. A ten zákon, verte tomu, tiež zmeníme. Ešte sme sa k tomu nedostali.
Potom hovoríte o riziku toho, čo by sa mohlo stať. Hovoríte o riziku, ako keby to bola realita. Avšak realita je oveľa horšia ako to riziko, ktoré spomínate. Tá realita je najhoršia, aká môže byť, a preto je nelogické hovoriť o rizikách, ktoré nám prípadne môžu hroziť zo zmeny tej úplne neprijateľnej reality.
Ďakujem.

Pán poslanec Susko, hovorili ste o tom, že sú rôzne modely, napríklad v Českej republike šéf štátneho zastupiteľstva menový vládou na návrh ministerstva spra..., ministra spravodlivosti, čiže tam je zastupiteľstvo v podstate súčasťou výkonnej moci, teda sú možné rôzne modely a tie modely sú rôzne funkčné. Ale skúsme si položiť, keď sa s niekým porovnávame, otázku, fungujú orgány činné v trestnom konaní v Českej republike horšie alebo lepšie? Tá toľko deklarovaná a ospevovaná nezávislosť prokuratúry aké reálne výsledky prináša? Lebo je to v mnohom podobné ako nezávislosť súdnictva pod vedením Štefana Harabina. Tiež sme si vytvorili Súdnu radu a potom sme tu mali harabinizované súdnictvo.
A druhá vec. Hovorili ste o tom prílepku. Som rád, že ste si všimli, že opravujeme chybu, ktorá sa stala v novele zákona o rokovacom poriadku ešte v roku 2011, a doteraz ju nikto nenapravil. A myslím, že ale toto nie je prílepok. My opravujeme vec, ktorá súvisí so spôsobom voľby verejných funkcionárov v Národnej rade. Keby sme toto považovali za prílepok, tak potom vlastne jediný spôsob, ako opraviť tú chybu, je, že dá niekto návrh zákona, ktorým sa toto jedno ustanovenie, ktoré tam omylom ostalo, zmení. A teda miesto jednej novely zákona o rokovacom poriadku budeme mať dve novely zákona o rokovacom poriadku. Toto sa úplne bežne robí. Dokonca v druhom čítaní sa zvyknú opravovať chyby alebo, alebo vláda predkladá návrhy, kde rieši 4 témy alebo 18 tém, a k tomu, k tomu pripojí to, že sa opravia nejaké chyby, ktoré sú, ktoré ostali v zákonoch. Toto žiadny prílepok, nič problematické nie je.
Ďakujem.

Ďakujem kolegom za reakcie. Asi nestihnem na všetkých zareagovať.
Pán poslanec Baránik, no, či, či za pána Čižnára je na tom prokuratúra lepšie alebo horšie, alebo rovnako ako za pána Trnku, no prinajmenšom nie je známe, že by za pánom Čižnárom chodil Kočner do jeho pracovne na Generálnu prokuratúru, namontoval mu tam do pracovne skrytú kameru, správal sa k nemu ako k svojmu otrokovi, alebo že by pán Čižnár vydieral šéfa Penty nahrávkou, nahrávkou Gorily.
Je zase pravda, že podľa dostupných informácií bol pán Čižnár s pánom Trnkom za Robertom Ficom a púšťal mu nejaké úryvky, úryvky z Gorily. Čiže áno, dá sa na to pozreť aj touto optikou.
Pani poslankyňa Vaľová, je ako taký dobrý zvyk, že keď človek na niekoho reaguje, tak si vypočuje, čo hovorí, aj mne sa niekedy stane, že nepočujem celé vystúpenie, ale vy ste pri najmenšom v dvoch prípadoch hovorili, reagovali, reagovali, ako by ste vôbec nepočuli, čo som hovoril. Povedali ste napríklad, že prokurátor rozhoduje o veciach prokuratúry a že je problém, ak sa stane človek generálnym prokurátorom, ktorý pozná tú prokuratúru len zvonku. No ja som vo vystúpení hovoril práve o tom, že dnes sa môže stať generálnym prokurátorom človek, ktorý bol päť rokov advokát, päť rokov sudca, riešil občianske, občianske právo, a potom sa stal na mesiac prokurátorom a už sa môže stať generálnym prokurátorom. Napríklad.
Pán poslanec Taraba, áno, je nešťastné, že bolo, bolo pustené do éteru to meno, bolo to v rámci na odpovede na otázku. Nie je to vyslovenie nedôvery, nedôvery súčasným prokurátorom, napokon ja nebudem hovoriť žiadne mená, ale keď sa špekulovalo o tom, o kom sa hovorí v koalícii, tak okrem toho jedného mena to všetko ostatné boli prokurátori.

Ďakujem pekne. Toto môže byť trochu prekvapivé, ale ja by som chcel polemizovať s tebou, Ondro, že či je naozaj pravda, čo si povedal, že za toho Čižnára, že to bolo lepšie ako za Trnku. Treba si uvedomiť, že Čižnár bol v inom čase ako Trnka a že prišiel po Trnkovi ako nejaká taká krajšia verzia toho Trnku, hlavne pohľadovo.
Ale keď sa pozrieme na výsledky, výsledky Čižnára, tam nie je žiaden rozdiel, nezabúdajme, že tie strašné veci, ktoré sa tu odohrali v tejto krajine, tie boli za Čižnára a Čižnár nesie zodpovednosť za to, že dovolil, aby táto krajina sa vyvinula do toho stavu, v akom sa teraz nachádzame, a toho stavu, ktorý sa snažíme aj týmto návrhom zákona napraviť. Pripomeňme si, že čo tam za materiál Čižnár si doniesol ako svojich námestníkov, čo boli komunikační a iní kamaráti s mafiánmi. A pripomeňme si aj terajšiu prvú námestníčku Čižnára, ktorá robí nie obžalobkyňu Jankovskej, ale robí jej obhajkyňu. Toto je Čižnárov materiál, toto, toto robí Čižnár.
Čiže v iných časoch, samozrejme, z hľadiska prokuratúry, náročnejších časoch robí Čižnár presne to isté čo robil Trnka.

Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, budem pokračovať vo vystúpení k návrhu novely zákona o prokuratúre a chcem sa vyjadriť k niektorým parciálnym veciam, ktoré tu zazneli, konkrétne k podmienke bezúhonnosti, ako ju definujeme v našom návrhu zákona ako jednej z podmienok pre vymenovanie za generálneho prokurátora.
Opäť tuto kolegovia z opozície prichádzajú s konšpiračnými teóriami, že bezúhonnosť definujeme takýmto spôsobom z dôvodu, že to má vydláždiť cestu Danielovi Lipšicovi, ktorý je podmienečne odsúdený za nedbanlivosť a neúmyselný trestný čin, pričom my robíme jedine to, že bezúhonnosť, ako je dnes zadefinovaná ako podmienka pre vymenovanie za prokurátora, prenášame ju ako podmienku pre zvolenie za generálneho prokurátora. V súčasnom zákone o prokuratúre totiž nie je stanovená explicitná podmienka bezúhonnosti. Podmienka bezúhonnosti vyplýva z toho, že generálnym prokurátorom sa môže stať iba prokurátor a prokurátor musí byť bezúhonný. Ale prekážkou bezúhonnosti vo vzťahu k vymenovaniu za prokurátora je iba odsúdenie za úmyselný trestný čin, nie za trestný čin spáchaný z nedbanlivosti. Môžem zacitovať zo zákona o prokurátoroch:
„Za bezúhonného sa na účely tohto zákona nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, a v prípade obzvlášť závažného zločinu, trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa, trestného činu prijímania úplatku, trestného činu podplácania a trestného činu nepriamej korupcie aj ten, komu bolo odsúdenie za takýto trestný čin zahladené alebo na ktorého sa hľadí, akoby nebol pre takýto trestný čin odsúdený.“

To je citát z dnešného zákona o prokurátoroch a zároveň je to súčasť nášho návrhu, keďže rozširujeme okruh kandidátov aj o neprokurátorov, tak táto podmienka bezúhonnosti sa prenáša ako jedna z podmienok pre vymenovanie za generálneho prokurátora.

Ja by som ešte dodal, že keď prokurátor v súčasnej dobe spácha nedbanlivostný trestný čin, tak to nie je dôvod pre zánik funkcie prokurátora, pre odvolanie z funkcie prokurátora, a, samozrejme, že vždy, keď spácha úmyselný trestný čin, tak je to dôvod a v prípade nedbanlivostných trestných činov iba trestný čin, ktorý súvisí s výkonom funkcie prokurátora.
Škoda, že tu nie je pán kandidát na predsedu výboru na kontrolu Vojenského spravodajstva Kotleba. Chcel by som zareagovať na ďalší nezmysel, ktorý vyšiel z jeho úst, keď hovoril, že podľa toho, čo navrhujeme, ak niekto pred 20 rokmi sa pobil a spôsobil 8-dňovú práceneschopnosť, tak nebude môcť kandidovať na generálneho prokurátora, ale ten, kto povedzme pri autonehode spôsobil smrť bude, lebo v jednom prípade ide o úmyselný a v druhom prípade o neúmyselný trestný čin. Nie je to pravda.
Podľa toho, ako je definovaná bezúhonnosť v zákone o prokurátoroch a ako my navrhujeme ju zadefinovať aj vo vzťahu k vymenovaniu za generálneho prokurátora, pokiaľ ide o úmyselné trestné činy, tak to je prekážkou, ak tieto nie sú zahladené, v prípade, že sú zahladené, tak je to prekážkou, iba ak ide o obzvlášť závažný zločin, alebo trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa, trestný čin prijímania úplatku, trestný čin podplácania a trestný čin nepriamej korupcie, tam ani zahladenie nepomôže a je to trvalou prekážkou, takto je to definované aj v súčasnom zákone o prokurátoroch. Čiže keď niekto pred 20 rokmi sa pobil a spôsobil niekomu 8-dňovú práceneschopnosť, mohol sa dopustiť trestného činu ublíženia na zdraví, ale to nie je obzvlášť závažný zločin a tento trestný čin už bol zahladený. Čiže ten príklad, ktorý tu pán predseda fašistickej strany Kotleba spomenul, vôbec nesedí.
Stručne by som sa chcel dotknúť tej témy verejnej voľby alebo tajnej voľby, čo nie je priamo obsiahnuté v našom návrhu, pretože verejná voľba je zadefinovaná ako základná voľba v zákone o rokovacom poriadku. Celé minulé volebné obdobie, aj tie predchádzajúce volebné obdobia v podstate od voľby Dobroslava Trnku alebo takmer zvolenia Dobroslava Trnku opätovne za generálneho prokurátora tu vedieme túto diskusiu. Tajná voľba je výdobytkom novembra 1989 a demokratického systému vo vzťahu k voličom, ktorí si volia svojich zástupcov. My ako zvolení zástupcovia voličov máme povinnosť skladať účty zo svojej činnosti a voliči majú právo vedieť, ako my hlasujeme, ako hlasujeme o návrhoch zákonov, ako hlasujeme o personálnych veciach.
Ten argument, že je dôležité, aby zvolený funkcionár nevedel, ktorí poslanci ho volili, je úplne nezmyselný. Myslíte si, že Dobroslav Trnka v roku 2011 nevedel, ktorí poslanci ho volili? Však to je smiešne. Myslíte si, že Jaromír Čižnár nevedel, že bol zvolený vďaka SMER-u? Nežartujme. Pán poslanec Tomáš tu už tiež nie je, povedal, je, povedal, že je zaujímavé, že neprotestujete pri iných voľbách, že sa neozývame, nedožadujeme tajného..., verejného hlasovania pri iných voľbách, čo je, samozrejme, zase klasická tomášovská demagógia, pretože pri všetkých voľbách, ktoré som tu ja absolvoval za uplynulé štyri roky, sa hlasovalo o tom, či má byť voľba tajná, pokiaľ zákon predpokladá verejnú voľbu, poslanci SMER-u a jeho koaličných partnerov navrhovali z nej spraviť tajnú voľbu, a vždy sme my ako opozícia hlasovali proti tajnej voľbe, aj keď sme boli v opozícii, a budeme sa tak správať, aj keď sme v koalícii.
Veľmi stručne k tej možnosti odvolania, už, už to tu zaznelo. Ja nemám obavu, že by možnosť odvolania bola nejakým problémom z hľadiska politickej zneužiteľnosti, pretože sú tam zadefinované dôvody, a môžme sa baviť o tom, ako zadefinovať tie dôvody, ale nemôže to byť svojvôľa.
V prípade, že by svojvoľne navrhol parlament odvolať generálneho prokurátora, je tu ešte prezidentka alebo prezident niekedy v budúcnosti, ktorí, ktorí to musia posúdiť, či sú dané tie dôvody, a nemusia vyhovieť návrhu parlamentu. Rovnako tu je potom Ústavný súd, keby sa svojvoľne správala aj parlament, aj hlava štátu, tak je tu Ústavný súd, ktorý by posúdil sťažnosť, lebo ak schválime ten zákon, tak nebude možné zo dňa na deň zvoliť nového generálneho prokurátora, bude to nejaký proces. Budú musieť byť zverejnené, zverejnené tie životopisy, budú verejné vypočutia, čiže je tu poistka Ústavným súdom. No a keby sme boli v situácii, že sa svojvoľne a politicky zneužívajúco budú správať parlament, prezidentka alebo prezident a Ústavný súd, tak v takej situácii sa nemá zmysel baviť o nejakých poistkách, v takej situácii by si parlamentná väčšina aj tak spravila, čo chce.
Posledná vec, prečo poslanecký návrh zákona. V júli skončí pánovi Čižnárovi funkčné obdobie, v tom čase by už mal byť zvolený nový generálny prokurátor. Evidentne nebude, keby sme išli cestou vládneho návrhu zákona, normálneho medzirezortného pripomienkového konania, normálneho legislatívneho postupu na pôde parlamentu, tak výsledok by bol, že niekedy v novembri by sme možno volili nástupcu Jaromíra Čižnára.
Prišli sme s poslaneckým návrhom zákona, odmietli sme možnosť, čo i len uvažovať o tom, že by to malo byť skrátené legislatívne konanie, lebo na to nie sú dôvody, ale poslanecký návrh je úplne legitímny postup a v tomto prípade aj primeraný a odôvodnený tými okolnosťami. Ďakujem za pozornosť.

Pán predseda, ďakujem pekne za slovo.
Zápisnica o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu predsedu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, ktoré sa konalo dňa 4. júna 2020.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 128 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 128 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti vojenského spravodajstva všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky.
Zo 128 odovzdaných hlasovacích lístkov boli dva neplatné, zo 126 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že o návrhu na voľbu Mariana Kotlebu za predsedu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva hlasovalo za 55 poslancov, proti 63 poslancov a zdržalo sa 8 poslancov.
Na voľbu predsedu výboru Národnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní nebol za predsedu Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva zvolený pán poslanec Marian Kotleba.
Zároveň ma poverovatelia poverili oznámiť výsledok hlasovania Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne, skončil som.