Videokanál klubu

Žiadna vojna nie je humánna, ale brániť sa voči agresorovi je správne a spravodlivé. Pri každej vojne trpia civilisti. Áno, je to hrozné. Ale nie pri každej vojne dochádza k snahe o vyhľadenie národa, to, čo vlastne má snahu ruský agresor, ktorý chce vyhladiť ukrajinský národ. Nie Ukrajina je agresor. Ukrajina je obeťou. A preto je nevyhnutné poskytnúť Ukrajine všestrannú pomoc. Aj vojenskú pomoc. Aby sa dokázala brániť, aby dokázala brániť svojich obyvateľov, aby dokázala brániť územnú celistvosť svojej krajiny. Tak je to správne, aj keď je to možno pre niekoho ťažké, aj keď je to vojenská pomoc, pri ktorej aj zomierajú ľudia.

Pani poslankyňa Zemanová, milá Anička, ďakujem ti za pravdivé slová o Ukrajine a za svedectvo o odsúdeniahodných zverstvách, ku ktorým tam dochádza. Máš pravdu. Žiaľ, aj tu v parlamente máme kolaborantov. Niektorí svoje hanebné quislingovstvo prikrývajú hnedým, iní červeným pláštikom. Ale najhorší sú podľa mňa tí, ktorí sa hanbu kresťanstva pokúšajú zakryť svoju morálnu biedu a svoj odporný cynizmus pláštikom kvázi kresťanstva. O týchto všetkých, ale najmä o tých posledne menovaných sa rozhodne dištancujem. Sú hanbou Slovenska aj tohoto parlamentu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
No všetka česť vám, milé dámy, že ste išli na Ukrajinu, že ste videli opáskované mínové polia na ukrajinskom území, mínami položenými ruskými vrahmi, že ste stretli obete a len tie, ktoré prežili, lebo tie, ktoré boli v masových hroboch, tie ste stretnúť nemohli. A na to povie ten hlupák, ktorý tu teraz nie je, ale iste je jasné, o kom hovorím, ktorý je militaristický génius a geopolitický veleduh, že tam zrejme nebola vojna, keď ste tam boli. No keď 12. decembra 1943 prišiel Edvard Beneš do Moskvy podpísať zmluvu o spojenectve so Sovietskym zväzom, tak tam zrejme tiež nebola vojna, keď sa Beneš mohol, ako by povedal ten truľo, ponevierať po Moskve. Ale v tom čase umierali od hladu ľudia v blokovanom Leningrade, už boli hory mŕtvych okolo Stalingradu a všelikde, ale hlupák by povedal, že zrejme tam nebola vojna.
Áno, povedala si pekne, Anka, že nepočúvali reprezentantku ukrajinského parlamentu, volenú zástupkyňu hrdinského ukrajinského ľudu. Nie. Nacisti ani Putinovi prisluhovači a zradcovia tu neboli. Tak to proste je. Ale je dobré, že o nich vieme a musíme s tým počítať, pretože i oni sú súčasťou slovenského národa, ktorého majú veľmi často plnú hubu.

Som v šoku, koľko kolaborantov s vojnovým násilím, s násilím na civilistoch, kolaborantov s okupáciou cudzích vojsk v mierumilovnej krajine, kolaborantov, ktorí si ani, pevne verím, že si neuvedomujú, čo hovoria. Ale, žiaľ, asi veľmi dobre si uvedomujú. Chcela by som tomu uveriť, že nevedia, čo činia. Ale vedia. A sú spojencami agresora, sú spojencami tých, ktorí chcú vyhladiť ukrajinský národ. Sú spojencami tých, ktorí chcú a súhlasia s tým, aby Ukrajina zmizla z povrchu zemského.
Vojna na Ukrajine začala vo februári minulého roka. Tá vojna, ktorá spočiatku sa javila, že bude pozemnou operáciou, keď 3. marca pozemné sily ruskej armády prišli ku Kyjevu. Obsadili územia, obkľúčili Kyjev a mesiac plienili územie v okolí Kyjeva. Ničili školy, škôlky. Keď boli vytlačení ukrajinskou armádou a silnou domobranou Ukrajincov, tak zanechali tam mínové polia. Mínové polia, nie štandardné míny vojenské, ale tie, ktoré trhajú nohy a ruky, mrzačia ľudí. Takéto mínové polia sme videli v okolí Kyjeva, kde boli ešte stále územia opáskované ´zákaz vstupu´, lebo je tam, sú tam míny.
Pred pár hodinami tu na tomto mieste, ako stojím ja, stála podpredsedníčka ukrajinského parlamentu Olena Kondratiuk. Počúvali ste tu? Počúvali ste, čo hovorila? Čo hovorila o vojne, ktorá ohrozuje demokraciu na svete. Že keď táto vojna bude prehratá, nebude to prehra Ukrajiny, ale bude to prehra pre demokraciu na svete. Bude to prehra, priestor na to, aby vznikla ďalšia svetová vojna. Ukrajina bez vojenskej pomoci by dnes už neexistovala. Ukrajine pomáhame na to, aby bránila svojich ľudí, svojich obyvateľov, svoje územie. Nie aby útočila na Rusko. Nie aby útočila na nás alebo na Bielorusko, alebo na inú krajinu. Ona bráni svojich ľudí.
Tá vojna dnes sa nevedie pozemnými operáciami, ako sa tu posmešne vyjadruje pán Kuffa, však ani vojna tam nie je. Tá vojna sa vedie v prvom rade zo vzduchu. Balistickými ultrarýchlymi raketami, ktoré vystrieľajú z Čierneho mora z Bieloruska a z okupovaného územia. Raketami, ktoré sú prakticky nezostreliteľné. Niektoré sa podarí zachytiť, ale mnohé dopadnú na svoj cieľ. Cieľom je ničiť infraštruktúru. Cieľom je zničiť Ukrajinu, vyhladovať ju, pretože zničiť jej priemysel, energetickú a inú infraštruktúru. Aby ľudia boli o hlade, o smäde, bez elektriny. Šíriť strach. Každý deň tam majú poplach. Tí ľudia naozaj sa učia žiť s vojnou. Ale tá vojna sa vedie zo vzduchu a vedie sa na civilistoch. Šíri sa strach. Šíri sa to, o čom hovorila tu aj podpredsedníčka, to, čo svedectvo sme my doniesli z Ukrajiny, keď sme sa stretli s konkrétnymi ľuďmi, ktorí nám rozprávali svoje skutočné príbehy. Pretože aj nám sa zdalo neuveriteľné tie množstvá detí, ktoré sú násilne deportované. Nám sa tiež zdalo nemožné, že takéto násilie na civilnom obyvateľstve by sa mohlo vôbec v dnešnej dobe v Európe diať. Ruské vojská porušujú, porušujú aj konvencie na ochranu obyvateľstva, Ženevský dohovor o ochrane civilistov v ozbrojených konfliktoch. Smiať sa zo znásilňovania ľudí, najmenšie dievčatko bolo štvorročné. Osemdesiatročná žena, áno, aj mužov znásilňovali, nie ženy, vojaci. Ruskí vojaci znásilňujú mužov. Aj také sa deje.
Násilná deportácia detí do Ruska. Ich rusifikácia, to sú znaky genocídy a tuná spochybňovať zo strany poslancov Národnej rady, ktorí hovoria, netreba im pomáhať brániť sa, brániť sa voči vyhladeniu týchto náro... ich národa, je obludné.
A ja ďakujem, Peter, tebe, že si inicioval legislatívne správny proces, aby sme zastavili toto uznesenie, ktoré podfu... nie podfukom, no, žiaľ, spôsobom, ktorý naša legislatíva umožňuje, nemusela, keby zákon bol upravený. Ale tak potichučky poza chrbát chceli zaviazať, aby Slovensko prestalo pomáhať Ukrajine, pretože pomoc, že sme doniesli generátory, pomoc, že Slovensko pomáha humanitárne aj inou pomocou, je veľmi dôležitá. Ale bez vojenskej pomoci by neznamenala nič, pretože už dnes by sme nemali komu pomáhať, pretože by Ukrajina neexistovala.
Toto nie je lokálny konflikt, ako sa tu snažil niekto povedať. A že my sa do toho nemiešajme. Nie, toto je svetový konflikt. Táto vojna sa týka priamo Slovenska a ďalších krajín. A my sme morálne povinní pomáhať, všestranne pomáhať Ukrajine sa brániť, pomáhať jej, aby aj ľudia dokázali žiť na Ukrajine počas vojny, aby dokázali žiť v maximálne možnom normálnom živote, prerušovanom denno-denne sirénami. Deti sa musia ukrývať do krytov. Áno, aj v Užhorode, hoci nie sú v okupovanom území, pretože tie rakety doletia až tam. Nikto nevie, kam tá raketa padne, či sa ju podarí zostreliť alebo nie. Pravidelne hynú aj civilisti vo vnútrozemí Ukrajiny, kde sa akože javí, že je relatívne pokojný život, lebo nie sú v okupovanom území.
Pevne verím, že toto uznesenie si nájde podporu v Národnej rade a zastaví obludnosti, ktoré boli predložené tuná poslancami s fašistickými názormi.

Beží mi čas... Takže tá analógia, ktorú zachytil vo svojej básni Turčín Poničan, slovenský poet, je, samozrejme, z dôb turecký vojen. Svet od tej doby hádam trošku civilizačne pokročil. Ale to, čo predvádza Putinov nacistický režim, má aj bližšiu historickú analógiu. Po obsadení Lidic nemeckým vojskom boli odňaté niektoré deti matkám a boli poslané na preskúmanie, ako hovorila pani poslankyňa Kozelová, na preosiatie. Niektoré z nich bolo vybratých hneď tri, sedem ďalších bolo poslaných do nemeckého sirotinca a potom odovzdaní nemeckým rodinám na prevýchovu. Ostatní neboli uznaní za súcich. A skončili v Chelmne vo vyhladzovacom tábore. Samozrejme, od tej doby uplynulo takmer 80 rokov a svet by mal znova pokročiť. Ale tak ako KGB viazalo poľským dôstojníkom drôtom ruky za chrbtom a strieľalo ich ranou do zátylku. Strieľali v Buči a inde ruskí vrahovia Ukrajincov takisto. A presne tak, ako preosievali lidické deti nacisti, preosievajú ruskí nacisti ukrajinské deti. Ako keby ich jedna mater mala.

Ďakujem pekne. Kolega Faič, my sme to tam necapli. My sme boli na výbore, kde ste vy predkladali svoj návrh a vaši kolegovia neboli na výbore. Mohli si tam capnúť na zadok a vypočuť si to a vyjadriť sa. Oni neboli. Takže o cápaní je v tomto zmysle zbytočné hovoriť. Ja som neodišiel a nechal som vás predniesť váš, takže to môžem absolútne spoľahlivo porovnať a potom tento výborný argument, že toto je lokálna vojna. No viete, keď vás zavraždia s rukami zviazanými drôtom za chrbtom, ako mali obete v Katyni, obete sovietskej KGB, v ktorej je Putin ukážkovým výhonkom po mnohých desaťročiach, tak je tej obeti úplne jedno, či ju znásilnia a zabijú naprostred ulice v Buči v lokálnom konflikte alebo v svetovom konflikte. Mŕtvi totižto nie sú iní, ak ich zavraždí niekto v lokálnej vojne, lebo vypálenie Kľaku a Ostrého Grúňa ani Kremnička a jej vápenka neboli svetovými konfliktmi. To bolo lokálne účtovanie Edelweissu, pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy a podobných zločincov a nemeckých hrdlorezov s lokálne občanmi podporujúcimi partizánov. Tiež to nebol žiaden svetový konflikt. Takže to porovnanie je absolútne na mieste. Znásilnená žena, unesené deti sú živí, jednotliví ľudia a nedodávať zbrane je fajn, mohli mať Nemci Lebenstraum až po Moskvu. Nedodávali by sme zbrane.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ctená snemovňa, celkom reálne konštatujem, že nosným dôvodom pre prijatie tohto textu je okrem toho, že je, dá sa povedať, principiálne absolútne správny, že veľmi dôvodne vychádza zo zmienených skúseností nás malej krajiny Československa, ktoré v ilúzií výmeny obete iného za mier pre Európu obetovali signatári Mníchovskej dohody. Dôvodom, prečo takéto uznesenie predkladáme, je tiež nedokonalé znenie istého článku Ústavy Slovenskej republiky, ktorý pri ortodoxne gramatickej interpretácii môže viesť k dezinterpretácii zdravého rozumu. Naši poslaneckí kolegovia zo strany SMER predložili vo výbore pre európske záležitosti svoje uznesenie, ktoré sa líši od tuná predloženého uznesenia nosne v jednom hlavnom bode, a to je v tom, že sa v ňom snažili zaviazať vládu Slovenskej republiky neposkytovať vojenskú pomoc Ukrajine. Inými slovami, neposkytovať tomu slabšiemu, tomu, ktorý je obeťou agresie silnejšieho a lepšie vyzbrojeného súpera, to jediné, čo môže umožniť statočne bojovať s nádejou na víťazstvo s presilou, a to je vojenskú pomoc. I preto sme predložili toto uznesenie a veríme, že tak ako a za to patrí všecká česť vláde Slovenskej republiky a jej zodpovedným ministrom v týchto oblastiach, že od samého počiatku agresie sa zaradila medzi špičkovo principiálne stojace exekutívy členských štátov NATO a Európskej únie a podporovala Ukrajinu okrem pomoci humanitárnej i v tom, čo je pre bojujúcu krajinu najdôležitejšie.
Ja som to spomínal aj na výbore, keď sa pod heslom mierotvorstva predkladala alternatíva nepomáhať vojensky Ukrajine a znižovať tak počty obetí. Nedá mi než nezopakovať nepriestrelný argument, že keby sa rozhodli svetové demokracie v decembri alebo v novembri roku ´41, keď stála Wehrmacht 70 kilometrov od Červeného námestia zachovať blahosklonnú neutralitu a nechať to bývalých spojencov, spojencov, ktorí začali agresiou voči Poľsku druhú svetovú vojnu, t. j. Adolfa Hitlera a Jozefa Stalina, aby si to vybavili medzi sebou, tak by možno svet dnes vyzeral inak. A tí z nás, ktorí by tu boli a neboli by v zmysle riešenia pod ľudí vybavení v konečnom riešení, tak by tu možno hajlovali. No nedopadlo to tak okrem iného preto, že konvojmi v ľadových vodách severného mora pumpovali demokratické veľmoci do Sovietskeho zväzu zbrane, benzín, nákladné autá, všetko, čo potrebovala bojujúca Červená armáda. Z pohľadu dnešných mierotvorcov tak vlastne podnecovali vojnu, tak vlastne prispievali k ďalším a ďalším obetiam, pretože keby nebolo zbraní, keby nebolo benzínu, keby nebolo 150-tisíc two the back row nákladných áut, ktoré v tomto počte dodali Spojené štáty Červenej armáde za vojny, tak by možno sa začas hajlovalo aj vo Vladivostoku. Preto sa domnievam, že hovoriť o mierotvorstve a znižovaní obetí by mohli dnešní mierotvorcovia poradiť spojeneckým dodávateľom zbraní partizánom a vojakom bojujúceho Slovenského národného povstania.
Pretože keby im nedali zbrane a nedodali ďalšie zbrane, no tak by, samozrejme, zrejme asi s nemeckými vojskami nemohli ďalej bojovať, možno by mnohí z nich nepadli, možno by nevyhoreli obce na strednom Slovensku proste bol by mier. No ak je toto cesta, tak to je presne tá cesta, na ktorú nás dnes mierotvorcovia všetkých typov a kategórií posielajú.
My si myslíme, že tak ako sa mali krajiny brániť Hitlerovskej agresii, tak sa má Ukrajina brániť Putinovej agresii a aby sa mohla brániť, tak môžem len zopakovať to, čo som povedal na stretnutí OBSE vo Viedni, rovnako ako to povedal môj ctený kolega Mark Pritchard, vedúci britskej delegácie: weapons, weapons and weapons. Zbrane, zbrane a zbrane. Statočnosť Ukrajina už ukázala a hoci menšia a slabšia ukázala Európe niečo, čo Európa od Normandie, dobýjania Berlína a bitky v Ardenách nezažila. Statočnosť menšieho a slabšieho v boji so silným agresorom. Preto trváme na nosnom posolstve tohto uznesenia a zaväzujeme vládu Slovenskej republiky, aby v jeho duchu pokračovala vo svojej doterajšej jednoznačnej vojenskej, hmotnej, politickej a humanitárnej podpore bojujúcej Ukrajiny.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážená snemovňa, dovoľte, aby som vás stručne oboznámil s návrhom skupiny 34 signatárov tohto uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k podpore Ukrajiny v kontexte vojenskej agresie Ruskej federácie.
Dovolím si vás s nim oboznámiť stručne a konštatujem, že Národná rada na základe tohto schvaľuje stanovisko Slovenskej republiky k podpore Ukrajiny podľa č. 2 ods. 3 ústavného zákona č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie.
To nosné nasleduje teraz: Slovenská republika podporuje poskytovanie všestrannej, t. j. politickej, vojenskej, humanitárnej, materiálnej a makrofinančnej pomoci a podpory Ukrajine, ktorá má na základe čl. 51 Charty Organizácie Spojených národov neodňateľné právo na sebaobranu v prípade ozbrojeného útoku. Slovenská republika dôrazne odsudzuje ničím nevyprovokovanú a neobhájiteľnú vojenskú agresiu Ruskej federácie proti Ukrajine.
Slovenská republika je vedená trpkou historickou skúsenosťou Mníchovského diktátu z roku ´38 a ja na tomto mieste dodávam aj Viedenskej arbitráže z toho istého roku a silne podporuje zvrchovanosť, nezávislosť a územnú celistvosť Ukrajiny v jej medzinárodne uznaných hraniciach, ako aj suverénne právo Ukrajiny jej vlády a občanov rozhodovať o kľúčových otázkach svojej budúcnosti a národného záujmu, vrátane spôsobu a modalít urovnania vojnového konfliktu a dosiahnutia komplexného, spravodlivého a trvalého mieru v súlade s princípmi Charty OSN.
Kompletné znenie je, ako bolo uvedené pánom predsedajúcim, ako tlač 1533 a jeho súčasťou je aj zdôvodnenie.
Toľkoto na úvod a prosím pána predsedajúceho, aby následne otvoril rozpravu, do ktorej sa hlásim.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia, predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1592 z 29. marca 2023 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1531, na prerokovanie výboru pre financie a rozpočet s tým, že o výsledku prerokovania uvedeného návrhu bude informovať Národnú radu Slovenskej republiky. Výbor pre financie a rozpočet prerokoval tento návrh vlády na skrátené legislatívne konanie na svojej 126. schôdzi dňa 29. marca 2023 a prijal k nemu uznesenie č. 442, ktorým odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s prerokovaním vládneho návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1532, v skrátenom legislatívnom konaní na jej 88. schôdzi.
Vážený pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. Veľmi pekne ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Chcem oznámiť členom finančného výboru, že máme zasadnutie 13.45 h v našej miestnosti v súvislosti so zaradením skráteného legislatívneho konania. Ďakujem pekne.