Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Pán kolega Vetrák, nezávidím vám, že ste sa dostali do tejto úlohy, obhajovať aj takýto návrh. Sám zrejme cítite, že aj tento návrh nie je v poriadku, lebo vy ste vo vašom vystúpení v podstate úprimne priznali, že by sa tento návrh dal aj prerobiť, dal by sa urobiť aj inak, dal by sa urobiť lepšie. No na to, aby sa nejaký návrh dal urobiť inak a lepšie, treba čas, a preto takéto návrhy nemajú ísť cez poslanecké pozmeňováky, ale majú ísť riadnym medzirezortným pripomienkovým konaním, ktoré aj v tomto prípade bolo obídené, ale keby aj bolo medzirezortné pripomienkové konanie, sú niektoré návrhy, ktoré sa nedajú vylepšiť, ani keby ste o nich diskutovali mesiace, alebo roky, a toto je jeden z nich a dôvod, prečo ho netreba vylepšovať, ale treba ho odmietnuť en bloc, je už skrytý v jeho názve.
Osobitný odvod, to je základná chybná téza, alebo teda prístup k tomu, ako má vyzerať daňový systém. My sme predsa spolu začali toto volebné obdobie so sympatickou ambíciou, aby sme daňový systém zjednodušili a aby sme tu mali, pokiaľ možno, neutrálny daňový systém, kde budú podobné alebo rovnaké ekonomické aktivity zdaňované rovnako. Táto ambícia vôbec nebola naplnená, ministerstvo financií vôbec vôbec s takouto daňovou reformou, zjednodušením daňového systému neprišlo a skončili sme jánošíkovským spôsobom, hľadaním peňazí tam, kde sa nachádzajú, a zdaňovaním tzv. nadmerných ziskov.
Samozrejme, čo je nadmerný zisk, je na subjektívnom zvážení kohokoľvek z nás, alebo z vás, a keby som mal túto logiku použiť, tak potom by sme museli povedať, že O. K., tak chcete zdaňovať nadmerné zisky, tak by sme mali aj v prípade, že vznikne strata, túto stratu firmám kompenzovať, ak vznikne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, veľmi ťažko sa reaguje, proste fakt ako šlapete si po jazyku, už to motáte z jednej, z druhej strany, ale ohradím sa aspoň voči jednému. Prosím vás, nerozprávajte. Akých oligarchov obhajuje SaS-ka?! Žiadnych oligarchov neobhajujeme, čo obhajujeme, je, že obhajujeme správne fungovanie trhu. Obhajujeme slobodu trhu a ja viem, že vám to teda veľa nehovorí, že ten názor máte iný a že proste tomu nerozumiete, ale jednoducho všetky tieto vaše riešenia najviac postihujú najslabších.
No a keď sám teraz hovoríte, ešte to stihnem, že teda ten vlastne osobný odvod teda vlastne nezasahuje len monopoly alebo oligopolo... oligopoly, no tak ale potom teda prečo teda tie ostatné, proste ktoré fungujú v plne konkurenčnom prostredí, viackrát sme to tu spomínali, či, no, prečo vlastne aj teda ich tam zaraďujete. Tak potom, ale nehrajme sa tu ani na pomoc chudobným, ani, ja neviem, na zdaňovanie monopolov alebo oligopolov, no na rovinu povedzte, že proste potrebujete jediné, potrebujete vybrať viac peňazí, aby ste ich mohli použiť na populistické rozdávanie. Akože povedzte to normálne na rovinu, hej, a treba, ale potom k tomu ešte dodať, že ale najprv ľuďom beriete, a jednoducho to robí problém práve tých, ktorých sa chcete zastávať, práve tým chudobným a zraniteľnejším.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. No, zasa ešte raz, viera v to, že sa ide pomáhať slabším. No tie bankové poplatky, áno, sú nejaké, ale teraz, pán Čepček, otázka, a oni teraz už klesnú konečne? Teraz keď teda tie banky zaplatia, zaplatia teda oveľa viacej, tak už teda tie poplatky budú nižšie? Alebo ako aj pán Taraba spomínal, tá konkurencia už teraz sa zvýši?
Lebo ako, ako teda, povedzte mi, prosím, skúste odpovedať, že ako teda týmto vaším pozmeňujúcim návrhom pomôžete vlastne teda tým ľuďom. Hej? A ešte raz. Čím máte v tej banke menej peňazí, tým skôr vám tie poplatky dajú a tým vyššie sú v pomere tomu, čo máte, a teda aké máte disponibilné príjmy, takže to celú tú situáciu týmto len a len zhoršíte. A teraz dobre, tak môžte povedať áno, že teraz vyberiete nejaké peniaze a tie niekde pomôžu. Ja viem, že to ste vy teda nedali, ale teraz čo, budú, bude sa z toho platiť vlastne ten účasť na voľbách, alebo teda nejaká iná atómovka?
Akože fakt, prosím, skúste odpovedať, teda ako vlastne ste týmto pomohli. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. No tak toto je akoby zrážka svetonázorov. No áno, strana SMER proste vidí to, že teda treba zdaňovať všetko, čo sa hýbe, a teda aj keď to je zdanené, veď oni zaplatia z toho zisku tú daň, tak treba proste ešte vyššiu daň. Čiže tuto už čo na to povedať?
No zopakujem len to, tým najslabším to poškodí najviac.
Ale tak úplne symbolicky sa pán kolega Kamenický nezmienil, že ako vlastne to chcú zvýšiť, na akú sadzbu. Ono to tak dobre znie, že teda tá vlastne, tá sadzba je, že 0,03. Ale čo to znamená? No to sú tri percentá, ak si niekto myslí ročne, no nie, mesačne. To znamená, že ročne je to 36 %. Tridsať šesť percent, hej? Dnes je 21-percentná sadzba dane z príjmu právnických osôb a takto vlastne viac ako, ako zdvojnásobí.
Čiže toto, prosím, keď budete stláčať, kolegovci, tlačítka, to je, že úplne že extrémne zvýšenie a ťažko na to, ťažko na to čokoľvek povedať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Gyimesi, no hovoríte, že chcete pomáhať. No, ale ja to tvrdím stále, že tento váš návrh alebo toto rozšírenie proste zasa raz najviac poškodí práve tým najslabším. A prečo?
Ja sa pýtam, má zvýšenie osobitného odvodu či už pre banky, alebo pre ostatných potenciál znížiť cenovú hladinu? Keď zvýšite aj bankám osobitný odvod, bude to rezultovať v to, že budú ich služby lacnejšie? No zjavne asi nie. To tu nemyslím si, že niekto povie, že áno. No ale teda ak to tak nie je, tak proste ono to bude mať na ceny opačný dopad. Proste vzrastú, budú si to v cenách svojich produktov hľadať akoby naspäť.
No ale tým pádom to jednoducho zasa poškodí tým najslabším, pretože akékoľvek zvýšenie cien má najväčší dosah práve na tých zraniteľných a na tých slabých, takže to je jedna vec.
Druhá vec je, ma fascinuje, že sa tu bavíme proste o, o, o peniazoch a máme tu pojem, že nadmerný zisk alebo extrémny zisk, ako povedal kolega Gyimesi. Ale, ale čo je to proste? Dobre, v absolútnom čísle mali veľmi úspešný rok. Ale mali ho aj preto, že veľmi rástli bankové služby, a keď sa pozrieme na ich percentuálny zisk, tak je nižší než, než vo všetkých okolitých krajinách vo, vo, tiež v Západnej Európe a už sa vôbec nebavme o Amerike. Takže nechápem, že prečo proste, že nadmerný zisk.
No a posledná vec, viete, vo vyspelých krajinách sú práve najviac akoby chválené, alebo teda na piedestále najziskovejšie firmy. Prečo? Platia lepšie zamestnancom, majú prostriedky na investovanie, rastom hodnoty ich akcií si zabezpečujú svoju akoby silu. A jednoducho u nás my tu považujeme proste nadmerný zisk. Dovolil si niekto byť ziskový? Veď to je princíp podnikania a neziskové firmy budú mať problém a firmy budú krachovať. My by sme sa mali tešiť, že tu máme niečo, čo je schopné produkovať zisk.

No, tak bavme sa fakt akože ekonomicky. V prvom rade som nehovoril o zdaňovaní, ale o regulácii. To znamená, ak sa bavíme o nejakom skutočnom monopole, tak tá skutočne rozumná regulácia je regulovať tie ceny proste toho produktu tak, aby nemohol monopol proste dosahovať nadmerné zisky, a to... ale toto priamo rezultuje v rozumné ceny pre spotrebiteľov. Ak ty zdaňuješ, čo ideš zdaňovať teraz, tak to zvyšuje proste jednoducho náklady tých firiem a tie to prenesú do svojich cien produktov a prenesú to o to skôr, lebo tento zákon zasahuje len minimum skutočných nejakých prirodzených monopolov, ale aj úplne že sú odvetvia, ktoré neni sú nijak cenovo regulované, takže jednoducho to nemôže nič iné spôsobiť, než to zvýši ceny. Proste toto je reálny fakt.
Takže idete zvyšovať ceny a úplne nezmyselne.

Ďakujem pekne. Pán kolega Vetrák, mňa celkom akože tak zarážajú tie vaše politické piruety, ktoré sa tuná dejú aj z vašej strany v období, kedy teraz vznikla nová politická situácia v parlamente aj vo vláde, a že vlastne dohody, ktoré boli urobené už v novej situácii, pre vás neplatia a že vlastne my sme teraz parlament, tak môžeme v parlamente robiť niečo iné, čo, aj čo sa vo vláde, vláde alebo premiérovi v demisii nepáči. Vyzývate kolegov, aby niekto iný dal pozmeňovací návrh, aby ste to neboli vy, lebo s tým nesúhlasí premiér, ale vlastne vy s tým súhlasíte, len nechcete byť podpísaný pod niečím, s čím nesúhlasí premiér.
Čiže ja rešpektujem to, že v parlamente sa predkladajú návrhy zákonov, ktoré reflektujú na volebný program, áno. Po tom, ako sme odišli z koalície, aj, samozrejme, my takéto návrhy predkladáme, ešte aj možno budeme predkladať, ale dohody, ktoré sme urobili, tie platia a mali by platiť v slušnej spoločnosti.
My sme vám odsúhlasili legislatívnu radu, komisiu, ktorú máte ako jediní platenú z peňazí Národnej rady. Celkom by ma zaujímalo, že ak takáto komisia, ako by sa stavala k takým, k vášmu postoju, že do prvého čítania dáte hocičo a že vlastne v druhom čítaní sa to bude vyrokovávať, pričom sám viete, že ten proces medzi prvým a druhým čítaním je mnohokrát veľmi krátky, iba pár dní, nestihne sa ani stanovisko vlády. Koľkokrát ani nezasadne Legislatívna rada vlády a to stlmenie procesu, o ktorom sme dávno hovorili, stále tu nie je, a prichádzate, naozaj vás nespoznávam. A je mi to ľúto, lebo som vás mala za takého naozaj ú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Vetrák, no, ako to, čo tu všetko padlo, to by som fakt aj ja potreboval asi dvadsať minút na vyvracanie, ale poviem to takto, aby sme nezabudli, o čom sa bavíme.
Bavíme sa o tom, že chcete relevantne zvýšiť zdanenie určitých sektorov ekonomiky, čo teda asi sa úplne zhodne každý, že asi to nebude rezultovať v nižšie ceny pre občanov. Nie, práve naopak, bude to rezultovať vo vyššie ceny pre občanov a tým, čo tu, kolegovia z OĽANO, dnes chcete prijať, chcete vlastne zabezpečiť, aby občania platili ešte viacej. V danej situácii, kedy proste je všetko drahé, tak im to ešte chcete zvýšiť. A prečo? Pretože keby sme hneď sa bavili o tom, že áno, sú nejaké monopoly, tak tam to treba, keď, tak regulovať na úrovni ich zisku, ten treba regulovať a tým pádom by občania neplatili, neplatili viac, ale sám to hovoríte proste. Ako, ako je regulovaná napríklad tá doručovateľská služba alebo telekomunikácie, alebo tie banky? Nijak. Oni majú plnú možnosť a schopnosť a vo finále aj nutnosť to preniesť na ľudí. Jednoducho keď raz proste bude musieť doručovateľská služba platiť vyššiu daň, tak vy budete platiť viacej za ten balíček. Tak ako to bude platiť aj za bankový balíček a tam to bude ešte mrzutejšie o to, že ten chudobnejší zaplatí viac, lebo mu nikto žiadnu zľavu z poplatku nedá, a ten bohatší zaplatí menej, lebo tú zľavu dostane. Toto si treba uvedomiť proste. Takto jednoduché to celé je. Toto spôsobí zvýšenie zdanenia.
A ja vôbec nerozumiem tomu základnému nastaveniu. Tak frflete SMER-u, že, že teda urobil zlý zákon, hej? Na... A namiesto, aby ste ho zrušili, lebo správne riešenie je zrušiť osobitný odvod, toto je úplne jasné, tak namiesto toho, aby ste ho zrušili, tak ho vlastne rozšírite a zvýšite. A potom teda rozprávate, že jedného dňa už to správne riešenie príde, čo som rád, že teda sa to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Tak ja neviem, ako k pánovi Vetrákovi, nebudem vyvracať, jednoducho strana SaS, proste sme proti osobitnému odvodu, sme proti jeho zvyšovaniu. A jednoducho aj pre toto nebolo za celú jeseň prijaté, lebo sme boli proti tomu, tak akože to je asi hádam jasné.
Kolega Muňko, v podstate úplne súhlasím, len myslím si, že hovoril ani nie tak ku mne, ale hovoril k hnutiu OĽANO, ktoré predkladá vlastne tento návrh, lebo teda hovoril, že, samozrejme, a je to pravda, je to zlé pre podnikateľské prostredie, pre jeho stabilitu, vo finále to zaplatia ľudia. Čiže v podstate súhlasím s tým, čo pán Muňko povedal, len teda nebola to vlastne reakcia smerom ku mne, ale skôr reakcia smerom k pánovi predkladateľovi.
No, pán kolega Kuriak, Milan, pozri no áno, sú krajiny, ktoré majú nejakú formu nejakého zdanenia, a sú krajiny, ktoré nemajú. No tak dá sa inšpirovať proste kdekoľvek, akurát si myslím, že čím slobodnejšia ekonomika, tým je vo finále výkonnejšia a tým pádom tá krajina funguje, funguje lepšie.
Ďalší, poviem, taký problém je, že v podstate väčšinou všetky tieto veľké firmy sú dcérskymi firmami nadnárodných spoločností a my sme malá krajina. Oni keď tuto nebude predvídateľne prostredie alebo konkurencieschopné prostredie, tak oni sa zoberú a pôjdu niekam inam, ale z toho Slovensko ani jeho občania, obyvatelia nijak profitovať nebudú, takže toto, toto treba mať na pamäti, že... ja neviem, či je tu našou úlohou vlastne robiť všetko pre to, aby, aby sa v tejto firme podni... v tejto krajine podnikalo ťažko a aby sme stále dodatočné a dodatočné zdania dávali. Veď keď si zoberieme, niekde to je normálne že násobné, hej? Že, že im dávame aj špeciálne, ešte povedzme za tú plynovú rúru a ešte patria aj sem. Samozrejme, ešte majú aj, aj daň z príjmu. Úplne že to takto nevie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Čiže to memorandum podpísala vláda Slovenskej republiky v mene Slovenska s... s teda bankami a dohodli sa, že bude teda zrušený bankový odvod a vláda v tomto volebnom období nepríde s novou formou či už bankového odvodu, alebo akéhokoľvek dodatočného zdanenia. Čiže takto, takto to bolo definované. Treba však povedať, že, viete, no to je také obchádzanie, ak to tu teraz podá niekto a prejde, ako potom majú tie, akýkoľvek, proste teraz sa nebavme, že banky, ale akákoľvek strana proste druhá ako má veriť tejto krajine.
Čiže ja si myslím a chcem apelovať na rozdiel od pána predkladateľa, že celé plénum by sme v tomto prípade mali mať takú tú súdnosť, že sme súčasťou nejakej krajiny. A proste krajina sa k niečomu zaviazala a je férové to dodržať. Nie kvôli tomuto konkrétnemu. Kvôli tomu, že krajina má nejakú reputáciu a že krajina má nejakú dôveryhodnosť. A Slovensko s tou svojou dôveryhodnosťou veľmi výrazne, veľmi výrazne, jak by som to povedal, manipuluje, alebo teda si ju teda samo znižuje, napríklad ak si spomenieme výdavkové limity, ktoré - v úvodzovkách - vláda zabudla zapracovať do pôvodného návrhu. Tam sa sa zaviazali priamo Európskej únii v pláne obnovy. Tuto sme sa zaviazali teda voči, voči bankám. A boli tam, samozrejme, aj záväzky bánk. A toto je treba tiež povedať, že tie záväzky splnili.
Banky sa zaviazali, že tie dodatočné finančné, ktoré teda ušetria na tom, že bude zrušený bankový odvod, dajú do slovenskej ekonomiky. Keď sa pozrieme na výsledky a nedávno sme mali na výbore aj správu o finančnej stabilite, je to tak. Minulý rok stúpli úvery na Slovensku o 13 mld., proste to sú, to sú fakt veľké sumy. Čiže áno, banky pokračovali a zvýšili úverovanie či už teda obyvateľstva, ale hlavne firemného sektora. A treba povedať, že jasné, firmy, ktoré proste potrebovali úvery, sa k nim dostali. Takže toto treba, keď frfleme, že banky mali mimoriadny rok. Mali. Rozpúšťali opravné položky, darilo sa im, ten trh veľmi rástol. Pracovali teda aj na rozšírení úverovania, takže ten zisk mali, to treba priznať. Ale treba, treba to proste vnímať, že, že je to v poriadku. A treba si dodržiavať, dodržiavať svoje pravidlá.
A je tu ešte jedna dôležitá vec. Zrovna včera Slovensko, keďže máme vysoko deficitný rozpočet, a teda vysoký aj dlh, tak si potrebujeme požičiavať. Zrovna včera sa konali dve emisie, o 12-ročných a 20-ročných dlhopisov slovenských a s úrokovou sadzbou proste 3,8 % pri tých 12-ročných a cez 4, tesne cez 4 % pri tých 20-ročných. To je už financovanie, ktoré proste je dosť vysoké. Ale treba povedať aj to B, čo bolo vnímané, že ten záujem aj slovenských bánk, ktoré držia asi jednu tre... jednu šestinu slovenského dlhu, bol výrazne nižší. To je jedna vec. A druhá vec, ak bude zavedená akákoľvek forma bankového odvodu, tak to, zasa to pocítia nielen ľudia, hej, ale pocíti to aj štát, pretože jednoducho oni si to tie banky premietnu aj do tohto, aj do financovania alebo do výšky úroku za slovenské dlhopisy.
Takže tuto by som bol veľmi opatrný, pretože tá reputácia Slovenska, tá dôveryhodnosť, ono je to všetko spojené. Už teraz máme negatívne výhľady vo všetkých ratingovkách, proste to sa môže preniesť do zníženia ratingu. Toto celé sa vie preniesť do zníženiu záujmu bánk financovať túto krajinu. A, bohužiaľ, krajina financovaná musí byť, pretože sme dlhodobo, dlhodobo deficitní. Takže toto fakt by som, prosím, tu apeloval, aby sa jednoducho nenašla podpora na, na celý zákon, ale i na tento pozmeňujúci návrh, ktorý predpokladám, bude, bude predložený. Takže toľkoto.
A koniec koncov a zasa použijem slová samotného pána predkladateľa, ktorý veď to tu hovoril. Nie je to dobré prijať, nie je to dobré s tým, že padne dôveryhodnosť Slovenska, že si bude šlapať samotná vláda a vo finále celý zákonodarný zbor po jazyku, takže tuto by som bol veľmi rád, keby, keby sme sa dokázali rozhodnúť správne.
No teraz v podstate ešte za tieto tri minúty uvediem môj pozmeňujúci návrh, ktorý následne prečítam. Tak ako som na začiatku povedal, najlepšie riešenie pre, pre krajinu, pre je konkurencieschopnosť, pre aktuálnu situáciu, ktorá je pre tie firmy ťažká, by bolo najlepšie, ak by osobitný odvod neexistoval. To, čo navrhuje vo finále aj pán predkladateľ. Aj to, čo navrhovalo vo finále aj SMER. Ale teda dá sa to zrealizovať, keby nebol. To je to ideálne riešenie. Sám vnímam, že teda nejaký bankový odvod je, a teda tá situ... pardon, nejaký mimoriadny odvod je a tá situácia proste je, aká je.
Čiže to druhé optimálne riešenie je nemeniť nič. To znamená, nechať ten odvod v stave pre subjekty, ktoré bol, ktoré boli, a, samozrejme, v tej nízkej výške, ktorá je teraz asi teraz 4,2 % ročne, má byť nahradená dvanástimi, takmer strojnásobená. Takže toto. A to, to bude vlastne obsahom môjho pozmeňujúceho návrhu, vlastne zmeny, ktoré by viedli k tomu, že ten odvod zostane taký, ako bol doteraz. A ešte s jednou výnimkou, dnes sú tam skutočne aj doručovateľské poštové služby, ktoré sa tam dostali asi fakt že aleže úplným omylom, lebo zajedno to nie je regulované odvetvie. Dnes vidíte, že sú na Slovensku desiatky doručovateľských služieb, a hlavne fungujú v plne konkurenčnom prostredí, súťažia medzi sebou a myslím si, že asi všetci vidíme, že kdekoľvek, to je jedno, či tu pred parlamentom, alebo kdekoľvek na dedine, proste to nevidíte nič iné, len jak sa striedajú tie dodávky jednotlivých doručovateľských služieb, ktorých je proste fakt že hádam asi 40 na tom, na, na našom trhu a vyslovene si konkurujú. Takže ďalšia vec je, že vyradiť, vyradiť tieto, tieto služby z aktuálnej verzie. (Ruch v sále a zaznievanie gongu.) Tak toľko.
A teraz by som si teda dovolil prečítať samotný pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 235/2012 Z. z. o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach v znení neskorších predpisov (tlač 1183).
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 235/2012 Z. z. o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach v znení neskorších predpisov (tlač 1183).
V návrhu zákona navrhujem tieto zmeny a doplnenia:
1. V čl. I sa vypúšťajú 1. až 3. bod.
Nasledujúce body sa primerane preznačia.
2. V čl. I v 4. bode sa slová „trinástom bode sa slová „v prvom až desiatom bode“ nahrádzajú slovami „v bodoch 1 až 12““ nahrádzajú slovami „šiestom bode sa vypúšťajú slová „všeobecného povolenia alebo“.
3. V čl. I v 5. bode sa číslo „0,01“ nahrádza číslom „0,0035“.
4. V čl. I , 6. bod sa vypúšťa.
Nasledujúce body sa primerane preznačia.
5. V čl. I 7. bod znie:
7. Za § 14 sa dopĺňa § 15, ktorý vrátane nadpisu znie:
„§ 15 Prechodné ustanovenie k úprave účinnej dňom vyhlásenia
Sadzba odvodu podľa § 6 v znení účinnom dňom vyhlásenia tohto zákona sa prvýkrát použije na odvodové obdobie patriace do účtovného obdobia, ktoré začína po poslednom dni kalendárneho mesiaca, v ktorom tento zákon nadobudol účinnosť.“
Ďakujem pekne za pozornosť. To je všetko.