Videokanál klubu

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som vás informovala o prerokovaní tohto návrhu ústavného zákona v ústavnoprávnom výbore.
Národná rada pridelila tento návrh na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, ktorý určila, prirodzene, ako gestorský, určila mu lehoty na prerokovanie.
Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, k nemu nedali žiadne stanovisko. Ústavnoprávny výbor tento návrh prerokoval, avšak neprijal uznesenie, pretože nezískal súhlas potrebnej väčšiny poslancov. Výbor o návrhu správy ako gestorský výbor vrátane stanoviska nerokoval, keďže nebol uznášaniaschopný.
Predseda ústavnoprávneho výboru ma zároveň určil za spravodajkyňu, preto predkladám túto informáciu, budem navrhovať ďalší postup.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Dúfam, že sme tu všetci (povedané so smiechom) zdraví, lebo už nevládzem dýchať v tom respirátore. (Navrhovateľka mala od začiatku schôdze až doteraz nasadený respirátor, pozn. red.)
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte mi, aby som za skupinu poslancov odôvodnila návrh zákona, ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky.
Reagujem touto novelou na situácie, kedy by poslanec alebo poslankyňa chceli využiť možnosť materskej alebo otcovskej dovolenky. Dnes nič také náš právny poriadok nepozná, je to diera v zákone. Ja som túto novelu predložila až v čase, kedy mňa sa už nemôže týkať, asi vidíte, že som tehotná, v deviatom mesiaci, ale chcela som, aby tam nebol konflikt záujmov, tak som ho predložila až po termíne, kedy ja už nemôžem nastúpiť na materskú dovolenku, aby ste si nemysleli, že je to zákon, ktorý je šitý mne na mieru, mňa sa už týkať nebude, aj keby bol prijatý. Ale záleží mi na tom, aby táto zmena bola obsiahnutá v rámci našej úpravy, lebo my tu nemáme len poslankyne z Bratislavy, sú tu aj poslankyne z rôznych iných kútov Slovenska, budú tu aj v budúcnosti, a ja sama viem, aké je ťažké zladiť mandát poslanca v ranom materstve, v tých prvých týždňoch, možno aj mesiacoch po pôrode so starostlivosťou o dieťa, najmä ak ste napríklad niekde zo Svidníka alebo niekde zo Spiša, ako som ja, a chcete aj dojčiť, mať to dieťa pri sebe, do toho vám môže prísť pandémia, kedy vám nedovolia to dieťa zobrať ani len do budovy a dojčíte niekde v aute vonku.
Chápem, rešpektujem, ale ak by sme to mali upravené tak, že by žena poslankyňa napríklad mohla ísť na pár týždňov alebo mesiacov regulérne na materskú dovolenku, počas čoho by ju nahradil náhradník, ako to je v Nemecku, Holandsku, Dánsku, Švédsku, Portugalsku a tak ďalej, je k tomu vypracovaná parlamentná štúdia, takže sa to dá pozrieť, tak by to bolo elegantné a právne čisté riešenie namiesto dnes diery v zákone, ktorá vlastne nedáva inú možnosť tej žene alebo aj mužovi, ktorý chce ísť na otcovskú dovolenku a je poslancom. Z rôznych dôvodov, môže, môže naozaj ísť o otca samoživiteľa alebo môže sa stať čokoľvek, na čo by sme mohli myslieť.
Takže ja dávam túto možnosť do ústavy, je na ňu potrebných 90 hlasov. Čiže veľmi vás prosím o podporu, lebo bez nej, bez nej to neprejde. Nie je to povinnosť. Ak poslankyni vlastne, ak poslankyňa dokáže zladiť to svoje rané materstvo s mandátom, skvelé, nemusí túto možnosť využiť, ale hovorím, sú rôzne životné situácie, rôzna vzdialenosť, ktorá môže deliť bydlisko tej poslankyne od parlamentu, a na to treba myslieť a ošetriť to spôsobom, ktorý je bežný vlastne vo zvyšku Európy. Takže, takže toľko.
A ešte, čo potrebujem, čo chcem zdôrazniť, je, že hovoríme len o materskej a otcovskej dovolenke, čo je ohraničené aj zákonom vlastne na určitú dobu, hej, pri otcoch je to sedem mesiacov, pri ženách osem mesiacov, ale môžu si zvoliť aj mesiac alebo proste kratšie, kratšie to spektrum, tri mesiace, štyri mesiace, to sa dohodnú, že ako to chcú riešiť, s náhradníkom, tak to zvykne byť, ale, ale hovorím, ide o možnosť, nejde o povinnosť, ale ja si myslím, že túto možnosť by sme tu mali mať ako kultivovaná krajina.
A zároveň sa hlásim do rozpravy ako prvá, lebo je tam pozmeňujúci návrh, ktorý vyvstal z komisie o tvorbe práva, podľa mňa je dobrý a budem rada, ak to prejde v tomto znení.
Ďakujem.

Len veľmi stručne chcem pripomenúť, lebo je tu zase iný pán predsedajúci, že som vyslovila nesúhlas s navrhnutým pozmeňujúcim návrhom, ktorý tu bol, lebo je rozširujúci, takže podľa § 94 ods. 2 s ním nesúhlasím. Hovorím to pred hlasovaním, tak ako mi určuje zákon o rokovacom poriadku, pretože som presvedčená, že je v rozpore s ústavou, a riešila som, riešila som presne túto otázku, takže som o tom presvedčená. Len toľko som chcela povedať. A všetko ostatné už zaznelo a nebudem sa opakovať.

No, Vlaďka, mrzí ma, že musíš týmto prechádzať, lebo to nie je len toto jedno čítanie. Ty sa o toto snažíš už roky a roky sa snažíš poctivo diskutovať, debatovať. Mrzí ma, že opäť, opäť musíš prechádzať týmto. O to viac oceňujem stále tvoju vecnú argumentáciu napriek tomu, že to pre teba asi je ťažké.
Chcem povedať k tomu teda, čo sa stále okolo točíme. No veď ak je problém, že nie je miesto v nemocniciach, bolo tu povedané, sú na to vyhradené peniaze. Predkladateľka dokonca ustúpila, nechcela, ale ustúpila aj v tom, aby tam nemohlo byť viacej osôb, aby tam teda ten rodič bol na tej stoličke, keď už tam nie je, ale aspoň aby nejakú možnosť mal. Keď je tam teda stres z toho rodiča, že bude zasahovať do zdravotnej starostlivosti, lekár predsa môže mať a má podľa toho zákona, podľa toho návrhu zákona má posledné slovo. Aj toto je tam dokonca napísané, že v prípade, ak je možné toto poskytnúť, aj toto pôvodne pani Marcinková keby mohla, tak by dala výhradné právo len tým deťom, ale brala ohľady na všetky pripomienky v procese. Viem to, lebo ja som chodila za ňou s tými pripomienkami z nemocníc a snažila sa tomu vyhovieť.
Keď sú problém peniaze, ešte raz opakujem, sú tam vyhradené na to prostriedky, tak nerobme to, že teraz neschválime návrh zákona, ktorý môže konečne správnym smerom tie peniaze nasmerovať a to tak, aby sa rozšírili tie nemocnice, potrebujú to aj ony a potrebujú to aj rodičia. Veď tu už žime v 21. storočí, kde nielen zdravotníci majú svoje práva, ktoré im v žiadnom prípade nechceme uprieť, ale kde aj deti majú svoje práva. My to teraz ideme popierať, lebo my na to nie sme pripravení? Aké nie sme pripravení? Samozrejme, že pripravení sme, len potrebujeme nájsť cestu, ako sa to dá, nie, ako sa to nedá, kolegovia. Vlaďa Marcinková tú cestu našla, tak vás prosíme, aby ste sa k nej mali odvahu pridať.

Ďakujem pekne.
Tak ako som už predtým povedal, že k odbornej stránke sa nebudem vyjadrovať, lebo mám tu dvoch kolegov, ktorí to robia veľmi dobre. Chcem ale predsa len zopakovať jednu dosť takú že zaujímavú vec. Tak dozvedáme sa, že maximálne jedna osoba môže byť prítomná, že lekár má mať posledné slovo a napriek tomu pán Urban povie, alebo aj pán Šefčík, no bude problém, keď tam bude mama a babka. Toto nie je korektná a ani odborná debata, a ja sa vrátim teda k tomu, čo som hovoril pôvodne, a to je dodržanie dohody. Samozrejme, že vy, pán Šefčík, nepoviete, no, my sme nekorektní a nečestní ľudia a dohodu porušíme. Vy budete hovoriť, no, ale vidíte, pán Sulík, veď tam teraz lekár, dieťa a neviem čo... (Reakcia z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Áno, je to správna pripomienka. Na pani poslankyňu reagujete, pán poslanec.

Sulík, Richard, poslanec NR SR
Dobre. Takže, pani poslankyňa, chcem vám teda povedať, že bola urobená úplne jasná dohoda. Vtedy neboli argumenty a dohodu robil pán Vetrák, predseda klubu OĽANO, čiže berem, že konal v rámci svojich kompetencií. Vtedy neboli reči, že no, ale toto – lebo vtedy sa to malo urobiť – nie, my nesúhlasíme, lebo nemocnice nie sú pripravené, neviem čo. Vtedy sa povedalo áno, dohoda platí. Vy nám podporte osemmiliardovú dieru v rozpočte a my vám tunak dáme dva milióny na toto opatrenie, čo teda mimochodom, neviem, kto to tu povedal, že nie sú na to peniaze. Nie je to pravda, peniaze sú na to vyčlenené. Čiže ešte raz hovorím, bola úplne jasná urobená dohoda. A teraz sa ukáže, kto si svoje slovo cení a kto bude hľadať spôsoby, ako tú dohodu porušiť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne.
Ja si naozaj vážim, že je záujem o túto diskusiu, lebo rok a pol mi mnohí ľudia z tohto parlamentu tvrdili, že toto nie je problém, že toto nie je téma, že to nikoho nezaujíma, že proste vytváram problém, ktorý neexistuje. Práve preto som zriadila aj petíciu k tejto téme, aby som vám dala vedieť, koľko ľudí to trápi. Deň čo deň, rok a pol, a to nepreháňam, vám hovorím, deň čo deň k tejto téme ja dostávam podnety a oslovujú ma ľudia, ľudia, ktorí prežili traumy, ktorí boli oddelení od detí a tak ďalej. Proste to je tak živá téma, však ju za šesť dní, túto novelu, podporilo v petícii 62-tisíc ľudí. Je to najúspešnejšia petícia, aká bola na portále peticie.com. Čiže akože nebavme sa, že tento problém neexistuje.
A tento problém trápi nielen rodičov, ale trápi aj zdravotníkov. Ja neviem ako, akým spôsobom, naozaj jedine, že sa tí zdravotníci verejne vyjadria, ale niektorí tak aj urobili. Keď som s tým prišla, mnohí lekári, detské pediatričky a neviem kto, každý sa aj na instagrame, aj na facebooku pridali a dali mi podporné stanovisko. Nesledujete túto tému takto intenzívne, tak možno to neviete. Boli to aj špecialisti, rôzni pneumológovia, áristi, neonatológovia, ktorí mi vyslovili podporu, s ktorými som to aj komunikovala. Čiže mne sa nepáči vrhanie toho negatívneho svetla, že všetci lekári sú proti tejto zmene. No možno tí, ktorí sedia v tomto pléne, ale nie všetci. Mňa naozaj oslovili s touto vecou práve detské onkológie a boli to lekári, ktorí ma oslovili. Takže odtiaľ prišla tá prvá, proste ten prvý signál, že toto poďme riešiť.
A potom druhý signál prišiel z kancelárie verejného ochrancu práv, kde to dali viackrát do svojej správy, že toto nemáme naplnené. Dali nám to do odporúčaní ako zákonodarcovi, že toto máme upraviť v rámci, v rámci legislatívy a sprecizovať to, lebo si tam neplníme záväzky voči deťom, ktoré majú byť absolútnou prioritou pri nahliadaní na každú právnu úpravu. Ani tu sa nemôžeme pozerať na to, že sa lekár bojí verejnej kontroly, keď tam bude mať rodiča, ale musíme sa pozerať na najlepší záujem dieťaťa a ak v tom momente, keď lekár skúma jeho diagnózu, je najlepší záujem dieťaťa, že ho ten rodič drží za ruku, tak tam ten rodič má byť. Ale samozrejme, ak to dieťa je operované na nejakej operačnej sále, neni najlepší záujem dieťaťa, že ho vtedy rodič drží za ruku. Najlepší záujem dieťaťa je, že tá operácia dopadne dobre, že ten lekár má priestor konať. A práve preto sme tam dali tú právnu úpravu, ktorá dáva ošetrujúcemu lekárovi do rúk obrovskú silu, aby v prípade určitého zdravotníckeho výkonu povedal, že tu je vaša prítomnosť, drahý rodič, kontraindikáciou, tu ide o život a zdravie vášho dieťaťa, teraz prítomnosť rodiča nie je benefitom. A vtedy je to plne akceptovateľné.
Viete, čo sa deje dnes? Dnes máme aj skupinu rodičov, ktorá veľmi dobre pozná svoje práva a vie sa odvolať aj na medzinárodné predpisy. Ja mám zozbieraných niekoľko prípadov, kedy rodič, ktorý bol oddialený od dieťaťa, zavolal políciu a povedal: Jediný, kto ma môže oddeliť od svojho dieťaťa, je sudca. Teraz ten policajt tam na tom nemocničnom oddelení pozerá, že či má proste, ako má na to reagovať, pretože to nemáme upravené v našej legislatíve, vyvstávajú takéto absurdné situácie. A práve preto je nevyhnutné, aby sme mali veľmi poctivú právnu úpravu, kde ten balans medzi tými ústavnými princípmi máme dobre napísaný, preto som sa naozaj snažila osloviť každú kapacitu ústavnú v tejto krajine, aby som to vyprecizovala do najlepšej možnej podoby, lebo je nebezpečné aj pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti, aj pre detského pacienta, aj pre zabezpečovanie rodičovských práv, aby v tomto nebola ustálená právna úprava, aby sa tam volali na oddelenia policajti a aby ten ošetrujúci lekár tiež nemal nejakú barličku v zákone, kedy môže povedať, že nie, teraz je to škodlivé, keď tu bude ten rodič. A zároveň nemôže to robiť svojvoľne, len preto, že sa mu rodič nepáči alebo je mu nesympatický, nemôže ho poslať preč, nemôže povedať, že no, tak teraz tu mám nejakú matku, ktorá sa tu rozplakala, ja tu nechcem mať plačúcu matku, tak nech ide preč. No nie. No tak akože matka, áno, často sa rozplače, keď tam vidí svoje choré dieťa, ale to neznamená, že pri svojom pacientovi, detskom pacientovi, pri svojom dieťati nemá sedieť.
A nehovorte mi, že sa to nedá, lebo keď sa pozriem na Česko, tam vôbec nemajú na detských oddeleniach oveľa lepší stav ako my. Dokonca naše detské onkológie a tak ďalej sú aj vo fundraisingu oveľa úspešnejšie aj v tom posúvaní sa tých hraníc, než sú Česi. Takže tam táto téma žije už dlho a vidíte, vedeli sa zhodnúť na precizovaní pätnásťstranovým vykonávacím predpisom, kde všetky tieto veci, ktoré tu zazneli, hej, od resuscitácií po operácie, po psychiatrie, všetky možné situácie, ktoré ste tu fakt opísali, sú obsiahnuté v tomto predpise, ktorý vám nedávam do pozornosti prvý raz. Dala som ho do pozornosti na zdravotníckom výbore, dala som ho do pozornosti v rozprave pri prvom čítaní, doniesla som ho tu v rozprave pri prvom čítaní rozmnožený asi tridsaťkrát, že vezmite si, kto chcete. Nikto si ho nevzal. Takže nehovorte mi, že my nemáme riešenie. Veď v iných krajinách to je riešené presne takto, podzákonným predpisom.
Je to naozaj remeselne dobre napísaná novela, stojím si za tým, pretože ma to stálo veľa úsilia zhromaždiť, zhromaždiť vlastne právne názory špičiek, ktorí by povedali, tak to má byť. Konzultovala som to s kanceláriou verejného ochrancu práv, konzultovala som to s výborom, na ústavnoprávnom výbore k tomu bola veľmi poctivá diskusia, až ma to mrzí, že som im odsekla viac ako hodinu a pol času, ale nakoniec môj pozmeňujúci návrh podporili všetci prítomní a naozaj sme dopodrobna sa venovali tejto problematike. Čiže mňa naozaj zaráža, keď niekto povie, že to vzniklo len tak, lebo toto je rok a pol práce a komunikácie so všetkými zložkami, ktorých sa to týka.
Ja vás chcem poprosiť o podporu tohto návrhu tejto novely. A verím, že v druhom kroku ministerstvo zdravotníctva, tak ako súhlasilo, vypracuje po vzore Českej republiky, lebo je to veľmi dobre napísaný vykonávací predpis, vyhlášku, ktorá presne všetky tieto situácie bude, bude upravovať. A ja som navrhla pozmeňujúcim návrhom takú účinnosť, aby malo ministerstvo taký čas na tú vyhlášku, aký si samo zažiadalo, do 1. 1. 2024. Tak mi to prišlo v maili, že toto je požiadavka, tak to hovorím, že s tým súhlasím, lebo mi záleží na cieli. Keby mi nezáležalo na tom cieli, tak tam ten priestor pre ministerstvo nevytváram. Ale ja chcem, aby to bolo poctivo urobené.
Ďakujem vám.

Ďakujem veľmi pekne.
Ja sa cítim ako papagáj, lebo to tu už poviem ikstý raz, ale týka sa to aj tých psychiatrií, samozrejme, že som sa bavila aj s detskými psychiatrami, ako je to upravené v iných krajinách, upovedomila som ich o tom, aký je proces, že sa to tam rieši podzákonným predpisom.
Pozrime sa napríklad, ako to majú vyriešené v Českej republike. Na strane 13 metodického pokynu e) venuje sa na psychiatrickom oddelení v psychiatrickej nemocnici či léčebne, ako sa upravuje toto právo, akože má to celú stranu, ale na konci poviem, v rozporu, v rozpore s právom na nepretržitú prítomnosť zákonného zástupcu nie je, pokiaľ ošetrujúci lekár vymedzí v rámci individuálneho liečebného plánu aktivity, u ktorých nie je účasť zákonného zástupcu vhodná alebo možná z terapeutického hľadiska a tak ďalej a tak ďalej, všetko je to tam pekne detailne popísané aj v prípade psychiatrických liečení, rovnako tak ako v prípade endoskopie, ktorú ste vy spomínali, že neviete, ako to bude prebiehať v rámci endoskopie, no aj to majú upravené iné krajiny v metodickom pokyne alebo v podzákonnom predpise.
Veď ten pozmeňujúci návrh, ktorý vzišiel zo zdravotníckeho výboru a na ústavnoprávnom výbore zaňho zahlasovali všetci prítomní, hovorí o tom, že prijmeme podzákonný predpis po vzore iných krajín, ktorý bude tieto detaily, ktoré vy hovoríte, že máme riešiť v zákone. No, žiadna krajina ich nerieši v zákone. Zákon nie je receptár, my tam nevieme dať od a po f všetky situácie. Práve aj u nás na Slovensku tieto veci sa riešia podzákonným predpisom a my to tam dávame priamo do zákona. Ministerstvo s tým súhlasilo, že takýto predpis vytvorí. A ja som hovorila, že koľko na to potrebujete času. Ja by som vám dala tri mesiace, lebo toľko to trvalo v Česku. Oni hovoria nie, potrebujeme viac. A nakoniec z toho vzišlo, že potrebujú osem mesiacov. Navrhli mailom, viacerí boli v kópii, dátum 1. 1. 2024 a to je termín účinnosti, ktorý som tam dala. Čiže toľko.
A ešte sa vyjadrím v rámci ďalšieho kola.

Ďakujem pekne.
Pán kolega Urban, vy ako lekár, samozrejme, máte na to náhľad ako lekár, to je pochopiteľné a neuberám vám to, že máte dobrý úmysel, len zabúdate na jednak to, čo už tu všetko bolo povedané o tom návrhu a čo jednoducho ignorujete. Teraz sme boli svedkami toho, že niekto hovoril, že tam bude viacej tých ľudí, no nie, jedna osoba tam bude. A potom zabúdate na to, čo bolo už povedané a to bolo to, že rozhoduje lekár. A samozrejme, keď to jeho rozhodnutie bude nad rámec toho, čo zákon stanovuje, že to musí byť primerané, môžu sa potom tí rodičia alebo rodič sa môže obrátiť na súd o nápravu, ale realita je taká tohto návrhu, že má rozhodnúť lekár.
A potom by som ešte povedal pár slov k tomu, čo ste povedali o tom, že mali sme sa viacej radiť s lekármi a tak ďalej. Je pochopiteľné, že, alebo nie pochopiteľné, ale je prirodzené, že lekári sa bránia každej zmene, pretože to je ľudská nátura, ľudia sa bránia zmene, pretože to môže byť komplikácia. Lenže problém je v tom, že, ako tu aj bolo povedané, že zmeňte to, ako fungujú tie nemocnice, rozšírte priestory a tak ďalej a potom to môžete urobiť. No nie, tak to nefunguje v živote. V živote to funguje tak, že najprv to upravíme a potom musia tie nemocnice sa tomu prispôsobiť. Takto funguje reálny život. Pretože najprv ide idea a potom, potom ide realizácia. A vy chcete, najprv to prispôsobte a potom si prijmite takýto zákon. Takto v živote to nefunguje.

Ďakujem veľmi pekne.
Pán Urban, vy máte ten návrh zákona naštudovaný a ten pozmeňujúci návrh? Pretože ste tu vystúpili s tým, že podporujete pozmeňujúci návrh pani Horváthovej, lebo doktor má mať posledné slovo. To v našom návrhu je definované, že lekár má posledné slovo a má rozhodnúť o tom, že či to, či ten rodič alebo zákonný zástupca tam bude, alebo nie. Ja z tej debaty mám naozaj pocit, že tu každý triafa od boku, ale toto nie je že len zdravotnícka otázka.
Vy hovoríte, že mali sme kontaktovať aj lekárov. Jednak s lekármi to bolo diskutované veľmi intenzívne, ale po druhé, a to je veľmi dôležitý dôsledok, Marek, aj pre teba, tejto debaty, že my sa tu v rámci toho pozmeňujúceho návrhu a nášho návrhu, bavíme naozaj o právnej veci, ako to právne čo najlepšie napísať, aby aj tí lekári potom z toho mali osoh a aby aj tí rodičia z toho mali osoh a aby to bolo v poriadku.
A, pán Urban, hovoríte, že na onkológii áno, že tie boli postupne budované. Neboli postupne budované, ja som na tých onkológiách bol, keď tam ešte rodičia nemohli ležať a nemohli byť s tými rodinami. Tie nemocnice sú rovnako staré, ako sú staré iks ypsilon ďalších nemocníc. A keby na tých onkológiách nič nebolo, keby to nebolo umožnené, tak tu dneska stojíte a rozprávate o tom, ako to nie je možné. Na onkológiách to funguje, záhada, tak hovoríte, áno, no tak na onkológiách to funguje, lebo tam sa to budovalo postupne, ale nikde inde to nebude fungovať. Keby to fungovalo teraz aj na pediatrii, tak poviete, no tak na pediatrii to funguje, na onkológii to, ale nikde inde to fungovať nebude. No to, jednoducho to nie je pravda.

Ďakujem pekne. Pozdravujem všetkých.
Pán Šefčík a aj kolegovia z OĽANO, ja by som vás chcel upozorniť na to, že podpora tohto bodu bola súčasťou dohody na rozpočte. My sme našu časť dohody dodržali v plnom rozsahu. Všetko sme splnili. Dokonca keď bolo na nás zle, aby sme dohodu porušili a súhlasili s voľbami už v júni, tak som povedal nie, lebo sme sa raz dohodli a naše slovo platí. A ja teda chcem dúfať, že, kolegovia z OĽANO, aj vaše slovo platí. Tu bola urobená jasná dohoda. Boli vyčíslené prostried... vyčíslené nie, ale pripravené prostriedky na realizáciu tejto dohody so štátnym Klimekom, to bolo urobené, bolo nám to potvrdené, a preto ma tak teraz trochu nemilo prekvapuje, že zrazu sa hľadajú dôvody, prečo nepotvrdiť, prečo nedodržať túto dohodu. Možno by bolo lepšie hľadať dôvody alebo hľadať spôsoby, ako ju dodržať a zrealizovať.
K tej odbornej stránke veci ja sa vyjadrovať nechcem. Myslím si, že strana SaS tu je dobre zastúpená aj Vlaďkou Marcinkovou, aj Tomášom Lehotským. Ale chcem vám pripomenúť ako priamy účastník tejto veľkej dohody, ktorú sme na jeseň, teda pred Vianocami urobili, že toto bolo jej súčasťou. Máme to aj v písomnej forme potvrdené. Pán Vetrák o tom vie, bol aj súčasťou tej skupiny, ktorá to dohodla. A chcem teda veriť, že vaše slovo platí.
Ďakujem pekne.