Ďakujem pekne za slovo. Mňa veľmi potešil tento zákon, keď som ho videl, lebo mám vlastnú intenzívnu skúsenosť s ochranou spotrebiteľa, som teda v takom miernom konflikte záujmov, ale mám teda aj, mám teda (reakcia predkladateľa), tak, áno, všetci sme spotrebitelia, všetci sme v konflikte záujmov, a myslím, že o tejto téme niečo viem, tak by som sa s vami rád podelil o niektoré moje poznatky.
Ja som asi 15 rokov robil finančného...
Ďakujem pekne za slovo. Mňa veľmi potešil tento zákon, keď som ho videl, lebo mám vlastnú intenzívnu skúsenosť s ochranou spotrebiteľa, som teda v takom miernom konflikte záujmov, ale mám teda aj, mám teda (reakcia predkladateľa), tak, áno, všetci sme spotrebitelia, všetci sme v konflikte záujmov, a myslím, že o tejto téme niečo viem, tak by som sa s vami rád podelil o niektoré moje poznatky.
Ja som asi 15 rokov robil finančného sprostredkovateľa a táto profesia ma postupne doviedla aj ku ochrane spotrebiteľa vo finančnej sfére, mám na to občianske združenie a absolvoval som niečo medzi 20 – 40 sporov s poisťovňami a nepoctivými sprostredkovateľmi. V podstate všetky tieto spory, ktoré som viedol, skončili mimosúdnym vyrovnaním s tým, že poškodení dostali naspäť buď všetky svoje peniaze, alebo minimálne ich výraznú časť. No a zhodou okolností poznám aj tú druhú stranu toho obchodníka, lebo v rodinnej firme som bol ja dlhé roky ten, čo podával platobné rozkazy, ak zákazník nezaplatil za zájazd, išlo o cestovnú kanceláriu. Takže poznám aj také prípady, kedy sudca neprimerane favorizuje spotrebiteľa a to jeho rozhodnutie sa veľmi neopiera o zákon, ale rozhoduje skôr podľa pocitov a potom sa nejako snaží to svoje rozhodnutie odôvodniť v rozsudku. A poznám aj také prípady, kedy sudca pri komplikovanej veci zvolí najľahšiu možnú cestu, odmieta ísť do hĺbky a už vôbec sa mu nechce naťahovať s drahými právnikmi nejakej, nejakej veľkej spoločnosti.
Z tejto mojej skúsenosti niekoľkoročnej mám niekoľko poznatkov, ktoré som teda nadobudol a o ktoré by som sa rád s vami podelil. Za prvé, mám dojem, že na Slovensku nie sú, nie sú také občianske združenia, ktoré by poskytovali skutočne kvalifikovanú právnu pomoc sporového charakteru pri ochrane spotrebiteľa. Keď tu aj nejaké boli, tak boli založené skôr na osobnom entuziazme nejakej konkrétnej osoby a tá, keď sa pominula alebo sa jej zmenila životná situácia, tak združenie skončilo. Občianske združenia, ktoré poznám, sa venujú maximálne mediácii či základnému poradenstvu, napríklad pri reklamácii tovaru alebo súdnej ochrane, ale súdnej ochrane práv spotrebiteľov, tak o takej, o takom občianskom združení, ktoré by aj reálne fungovalo, veru o žiadnom neviem. Čo boli, tak tie už nie sú. Možno nejaké je, len ho nepoznám, ale teda určite ich neni nejak viacej. A zároveň som videl veľa podivných zoskupení, ktoré by radi chránili spotrebiteľov aj pred, neviem, chemtrails, očkovaním a neviem čím všetkým a vydávajú sa za, za občianske združenia.
Môj druhý poznatok je, že to rozhodovanie o spotrebiteľských veciach na súdoch je častokrát pomerne tragické. Buď je to vychýlené na jednu stranu, alebo je to vychýlené na druhú stranu a niektorí sudcovia za neprijateľných podmienok a nekalého konania, že by vyhlásili, že nejaká podmienka zmluvy je neprijateľnou, sa toho boja ako čert kríža. Nie je to jednoducho dobré, aj keď sa robila súdna reforma, tak som sa pani poslankyne Kolíkovej, vtedy pani ministerky, pýtal, že či by to nestálo za špecializované senáty, ale teda že nápad týchto spotrebiteľských vecí nie je až taký veľký, aby sa to, aby sa to uživilo, aby sa to dalo zrealizovať, takže to, žiaľ, nie je riešenie.
Ten môj tretí poznatok je, že ak ide v tom spore skutočne o veľa, ak je to skutočne podstatný spor, kedy sa rozhoduje o nejakej nekalej podmienke nejakej väčšej korporácie, tak spotrebiteľ je prakticky bez šance, a to z dôvodu, že tá korporácia natiahne spor na roky, obzvlášť, ak je biznisplán tej korporácii nie úplne kóšer a takto si ho chráni a de facto vyčerpajú spotrebiteľa, ktorý neustále žije aj s tou hrozbou, že ak to nakoniec prehrá, tak sa mu môže stať, že bude platiť trovy konania za, za roky súdneho sporu. A v neposlednom rade vyčerpá aj právneho zástupcu toho spotrebiteľa, ktorí to v týchto spotrebiteľských veciach častokrát robia za symbolickú cenu, ak nie zadarmo, popri svojej inej práci.
No a práve tu môže pomôcť tento zákon, ktorý zavádza teda výbornú vec, že v konaní o abstraktnej kontrole sa už nebude vyžadovať, aby bol konania zúčastnený aj spotrebiteľ, čo teda ja ani neviem, že či vôbec prebehlo na Slovensku nejaké konanie o abstraktnej kontrole, ak o tom máte niekto z vás znalosť, tak by ma to aj zaujímalo, lebo my keď sme to teda vtedy skúmali, tak sme došli k tomu, že, že potrebujeme spotrebiteľa, ktorý, ktorý bude ten poškodený, lebo inak nám to, inak nám to súd odmietne, že nemáme vecnú legitimáciu. Toto už teraz nebude musieť byť a to je dobré. Lebo jedna vec je, že spotrebiteľ je poškodený, ale potom, aby ste ho, potom, potom, aby sa odhodlal na to, aby išiel do súdneho sporu. Aj ja, keď som hovoril, že som absolvoval 30 – 40 tých sporov, tak tých spotrebiteľov, ktorí mi prešli rukami a aby boli súci na spor, tak to bola možnože, možno trojnásobok, možno štvornásobok a vždy len veľmi malá časť do toho, bola do toho, do toho ochotná ísť.
No a teraz teda toto chválim a na to sa veľmi teším, ale našiel som v tom zákone aj jednu vec, ktorá mi vadí, čo by som sa chcel pána ministra spýtať, že lebo toto predpokladám, že neni asi súčasť tej smernice a to bude asi predpokladám, že naša nadpráca. A to je že zoznam oprávnených osôb, teda zoznam tých občianskych združení, ktoré, ktoré sú, ktoré budú oprávnené podať jednu z týchto žalôb. Ten zoznam má viesť ministerstvo hospodárstva, kde je sekcia či odbor ochrany spotrebiteľa, takže rozumiem, prečo ministerstvo hospodárstva. Asi aj rozumiem tomu dôvodu, len čo mi tam vadí je, že jedna z tých podmienok je efko, že, že to občianske združenie je nezávislé a neovplyvňujú ho osoby, ktoré majú ekonomický záujem na podanie žaloby na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov, a to aj v prípade financovania tretími stranami. Na prvé počutie to možno znie v poriadku, lenže, lenže, lenže, kde to máme, žalovaný obchodník má možnosť uplatniť pri tej žalobe námietku preskúmania, či boli, či boli splnené všetky tieto podmienky zápisu. A v prípade, v prípade, že a teda ministerstvo hospodárstva na základe podnetu môže takúto osobu, toto občianske združenie vyškrtnúť z tohoto zoznamu. A v prípade, že vyškrtne, tak teraz sa tu k tomu neviem, teraz neviem, kde to presne mám, ale súd v podstate to konanie zastaví, ak sa nenájde niekto náhradný, kto by tam, kto by tam do toho prišiel.
Obávam sa, že ak naozaj teda sa už nájde to občianske združenie, ktoré pôjde do sporovej ochrany práva toho spotrebiteľa v nejakej podstatnej veci, že to máme niekoho, kto naozaj že má tisícky zmlúv, kde sú, kde je, kde sú nejaké nekalé podmienky, tak ako prvé budú, budú, budú napádať tie spoločnosti, logicky ako prvé budú napádať, či ide o oprávnené občianske združenie. A budú hľadať nejaké prepojenie. Budem to vzťahovať na seba. No samozrejme som sa k tomu dostal tak, že 15 rokov som robil finančného spotrebiteľa. Videl som, sa mi proste dostávali do rúk zmluvy, ktoré boli katastrofálne, kde sa strhávali poplatky napríklad, ktoré že vôbec neboli v tej zmluve. Boli tam, bolo to takým spôsobom napísané, že spotrebiteľ to nemal šancu pochopiť. A týmto spôsobom som sa dostal ku tej ochrane spotrebiteľa. A, samozrejme, pri tých súdnych sporoch vždy protistrana namietala, že pán Cmorej to má iba, to má na svoju či už politickú reklamu, alebo že on je ich konkurencia vlastne. Vždy sa ma snažili spochybniť týmto spôsobom. A tu im zákon dáva úplne jasný spôsob, jasný návod, ako to na konci dňa odpáliť tým, že de facto aj na základe len podnetu ministerstvo hospodárstva ich môže vyškrtnúť. Ak ten, kto bude o tom rozhodovať, a to bude nejaká jedna osoba na tom, na tom odbore, bude možno aj nejakým spôsobom ovplyvniteľná alebo kto vie, kto tam bude. Tak v podstate môže, môže, môže zmariť celý tento zákon. Takže tuto sa pýtam, že či to je naozaj potrebné. Lebo ja rozumiem, že sa chceli možno vyhnúť tomu, aby nejakí takí, čo, čo píšu hlúposti, tak teraz podávali žaloby. No ale zase nevieme sa úplne ochrániť pred ľudskou hlúposťou. A keď podajú hlúpu žalobu, no tak to ten súd jednoducho odmietne. Nie? Takže, takže toto mi príde ako trošku, ako trošku nadprácu, že by vôbec nemuselo byť.
A keď už teda náhodou to tam byť malo, tak mi z toho zákona vyplýva, že proti takémuto rozhodnutiu sa je možné brániť iba rozkladom, ktorý však nemá odkladný účinok. Už v podstate by ten spor bol zarezaný. A to si myslím, že nie je správne. A keď už, tak takéto rozhodnutie by malo byť preskúmateľné súdom s odkladným účinkom. A malo by tam byť že exaktne napísané, že proti takémuto rozhodnutiu sa je možné brániť žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy v zmysle správneho súdnictva. No len, len, len teda, len tam by teda, opäť z iných sporov mám tú skúsenosť, že potom sa vedie dlhá debata, a aj mi bola takto prvýkrát odmietnutá správna žaloba, že povedali, že nejde o rozhodnutie vo veci samej, hej? Takže pokiaľ tam neni že exaktne napísané, tak sa môžme, tak sa môžme do takéhoto stavu dostať.
A ešte sa chcem spýtať na prechodné ustanovenie posledné. Paragraf 28 hovorí, že postup podľa tohto zákona nemožno uplatniť na prerušenie, ktoré vzniklo do 24. júna 2020, čo na prvý pohľad vyzerá rozumne, lebo v podstate ide o premlčaciu dobu. A teda možno to iba vyplýva z toho, že ja teda, ja som sa právom že nikdy neživil, mne ešte aj v tomto pomáhali rôzni advokáti, keď som, keď som teda chránil spotrebiteľov, takže možno ma len budete musieť usmerniť, ale chcel by som sa spýtať na konkrétnu aplikáciu v takých prípadoch, ako som teda riešil ja. To bolo štandardne poistné zmluvy. A tie sú špecifické tým, že časový nesúlad medzi uzatvorením spotrebiteľskej zmluvy a tou objektívnou skutočnosťou, kedy spotrebiteľ zistil, že je poškodený. Napríklad teda uzatvoril zmluvu. Navkladal tam 8-tisíc eur a po 8 alebo 10 rokoch zistil, že tam má 1 500, lebo poisťovňa si strhávala aj poplatky, ktoré neboli uvedené v tej poistenej zmluve. A tá moja otázka je, že či bude možné použiť konanie o abstraktnej kontrole aj pri zmluvách, ktoré ponúkal ten obchodník pred 10 rokmi. Ale ony stále platia, spotrebitelia do nich stále posielajú peniaze a až teraz niekedy zistili, že sú poškodení. Lebo obávam sa toho, že tá, že ako prvá námietka alebo že prvá obrana tých obchodníkov bude, že tento zákon sa na to nevzťahuje, nakoľko je to prechodné ustanovenie napísané takýmto spôsobom. Takže si osobne myslím, že mohlo byť trošku špecifickejšie, že ako sa to myslí, či aj tá zmluva mohla vzniknúť aj pred týmto dátumom.
Takže toľko k tomu. A teším sa na to, keď to bude vo finálnom znení po druhom čítaní. Ďakujem.
Skryt prepis
