Videokanál klubu

No, ďakujem pekne, ja začnem od konca.
Pán kolega Kremský, tak však poďme úplne že z kratšej cesty, 110 miliónov euro, včera obedy zadarmo, to je čo? To je populistické či rozpočtovo zodpovedné? To je jedna otázka.
Druhá otázka. Treba povedať aj B. Veď áno, registračné poplatky chceme znížiť, koncesionárske chceme zrušiť. A na to konto sme súhlasili so zvýšením dane z rúry. To je presne ten rozdiel, že to je jednoducho vyvážené. To nie je, to nie je mínus pre štátny rozpočet, hej? Takže to, toto bolo ako pekná ukážka toho, že čo je rozpočtovo zodpovedné a čo je populizmus.
Richard, mňa, vieš, ja začnem tak, že no, nebol si u toho, škoda. Krúžkovné vo finále, veď ste ho prijali. Prijali ste ho a nakoniec ste ho sami museli posunúť na rok 2025 pre jeho nerealizovateľnosť. No a preto, lebo ste nepočúvali tie pripomienky. Veď to VOČAP-y boli pripravené, presne tak, len sa vôbec nepočúvalo a išiel si to Igor zase raz po svojom. (Reakcie z pléna.) Ešte raz (reakcie z pléna), poukazy, teda poukazy, proste krúžkovné bolo prijaté. (Zaznievanie gongu.) Pre nerealizovateľnosť ste si ho sami museli presunúť na rok 2025, ja k tomu neviem, čo viacej povedať okrem toho, že ma to veľmi mrzí, pretože ja mám k športu blízko, nie tak rovnako ako Richard, ale teda vcelku tiež dosť blízko.
No, RRZ, ja na kolegu Vetráka zareagujem len tak, že tiež to v rozprave bolo povedané, že uhm, tak stanovisko, stanovisko RRZ aby bolo, ale hneď druhými ústami, no ale veď nemusí byť rešpektované, hej? Ja veľmi často, väčšinou súhlasím s RRZ, dneska som si dovolil povedať, že dnes sa mi teda zdá zvláštne, a povedal som to aj pánovi Šusterovi, tiež som s nimi sedel ohľadne tohto návrhu, že teda tu sa mi to nezdá, že akoby pretláčajú že správnu vec, resp. zmysel je možno správny, ale tá realizácia slovensk... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegynky, kolegovia, pán predseda výboru, no, v prvom rade si povedzme, že čo riešime. Riešime vlastne reakciu na ten prorodinný balík.
To, čo teraz voláme prorodinný, to vzniklo ešte úplne na začiatku ako, ako časť daňovo-odvodovej reformy Igora Matoviča, proste roky dozadu. Potom to bol protiinflačný balíček, potom sa stal z toho v podstate energetický, prorodinný balíček pretlačený bagrom, pretlačený v skrátenom legislatívnom konaní s dopadmi vyše miliardy euro ročne na rozpočet, s problémami s krytím. A teda vidíme, kam všetko nás to dostalo. Veď to bol v podstate jeden z hlavných dôvodov, prečo aj SaS už povedala, že nie, takto to proste nedokáže sa ďalej zúčastňovať na vládnutí. Pretože aj keď cieľ môže byť dobrý, proste to spracovanie, ten výsledok, proste jednoducho takto sa to nerobí. Tých chýb tam bolo ďaleko viacej, než je akceptovateľné. No však dostalo sa to aj na Ústavný súd, a teda máme aj nejaký výsledok.
No ale teda teraz vlastne na základe tohto sa vlastne idú robiť opatrenia, hej? A tie opatrenia v zásade a v skratke sú také, že ak v tom skrátenom legislatívnom konaní príde nabudúce takýto nejaký návrh, tak v podstate sa dáva RZZ právo alebo aj povinnosť do päť dní sa vyjadriť. Ak je to príliš zložité alebo teda náročné, alebo komplikované, alebo je RZZ príliš zahltená, dostáva teda ešte ďalších päť dní na takéto predĺženie. No ale už to ďalej, čo napríklad šéf ústavnoprávneho výboru nepovedal, je, že ak to tá rada nestihne alebo sa nevyjadrí, má sa za to, že súhlasí, hej? Ako my teda vlastne ideme robiť pravidlá procesu, ktorý ja ale hovorím, že ten prvý gombík bol zapnutý zle.
Ako ja, samozrejme, nie som právnik a pochopiteľne kolega Milan číta tie odôvodnenia Ústavného súdu, samozrejme, násobne presnejšie ako ja. Ale ten základný problém tam stále je v tom, že tam tie výhrady sú, že proces má prebehnúť čo najviac štandardne, čo s najväčšou proste časovou, časovou dotáciou už na úrovni vlády. Veď to je to, má to vznikať na ministerstve, vnútrorezortné pripomienkové konanie, medzirezortné pripomienkové konanie, rozporové konania, štandardný legislatívny proces v Národnej rade, prvé čítanie, na ďalšej schôdzi druhé čítanie.
Toto je ten základný problém, že tu sa, a veľmi často, veď to aj prezidentka v svojej poslednej správe o stave republiky hovorila, že dochádza k zásadnému zneužívaniu skrátených legislatívnych konaní k zásadne širokému vysvetľovaniu toho, kedy to samotné skrátené konanie proste je vôbec povolené. Čiže toto si, prosím, namiesto aby sme teraz upravovali, že čo tá RZZ má spraviť v tom skrátenom, tak by sme mali fakt dávať pozor na to a minimálne aspoň teda mať tu takú tú džentlmenskú dohodu, že takéto veci proste, jednoducho nemajú ísť do skráteného legislatívneho konania. Že jednoducho ten, ten celý štandardný, povedzme polročný proces, a keď sa bavíme fakt o, aj napríklad o tom prorodinnom balíčku, to nebolo, že to treba zo dňa na deň. Nakoniec to ani zo dňa na deň nebolo, hej? Proste ten štandardný legislatívny proces proste je kľúčový. To sa teraz nedá obísť, že my povieme, že dáme päť dní Rade pre rozpočtovú zodpovednosť na vyjadrenie, a už sme to celé opravili. Už teda stačí, hej? Proste takto, takto to nemôže byť.
Ja si Radu pre rozpočtovú zodpovednosť veľmi vážim. Ja som tu vždy ten, kto číta ich stanoviská, kto hovorí, aby sme ich rešpektovali, kto hovorí, aby sme ich počúvali, a kto hovorí, že presne ten článok 55a je veľmi dôležitý, že tá rozpočtová zodpovednosť, to znamená efektívnosť vynakladania verejných financií, zmysluplnosť, to je veľmi dôležité. Toto je všetko v poriadku. Ale ja sa v tomto momente trošku čudujem rozpočtovej rade, že sa do tohto dala navliecť. Ja viem, že ono z jedného pohľadu majú takú že trošku rastie ich dôležitosť, ale podľa mňa to je malé plus oproti tomu mínusu, že vlastne vytvoríme proces nejaký, ktorý sa už bude javiť, že teda je ústavne komfortný, na to, aby sme tu aj v budúcnosti pretláčali obrovsky drahé a obrovsky, nepoviem nesprávne, ale poviem neefektívne riešenia, hej, kde existuje riešenie lacnejšie precíznejšie, a tým pádom ešte navyše viac pomáhajúce tým, ktorí potrebujú. Čiže z tohto pohľadu som presvedčený, že toto jednoducho nie je dobré riešenie a takto by to byť nemalo.
A ešte je tu jeden dôvod. Veď vidíme to už na tejto schôdzi. Máme koľko(?) osem mesiacov, necelých osem mesiacov do volieb, ale veď to tu vidíme. Tu sa proste strhla smršť návrhov, ktoré si teda hlavne strana alebo hnutie OĽANO chcú presadiť vlastne všetko, všetko zo svojho programu alebo zo svojich návrhov. Áno, to čaro momentu majú, že na veľa hlasov tu je, na veľa návrhov je tu dostatok hlasov, ale toto tu celé hrozí, že prídu ďalšie skrátené konania, kde budú ďalšie viac alebo menej, ale skôr viac populistické riešenia predkladané. Všetky budú mať dosah na verejné financie. Veď o to tu ide. Veď tu vidíme tie orgie, ktoré sa tu už teraz dejú. Každý návrh proste, tu lietajú desiatky až stovky miliónov dodatočných výdavkov štátneho rozpočtu, ktoré neboli nikde kryté.
Ja sa vrátim k tým obedom. Proste áno, deti v ťažkej situácii majú obedy zadarmo dnes. Tie, ktoré ich nemajú, bolo to vykompenzované tým, že dostali vlastne rodičia zvýšený daňový bonus na dieťa. A teraz tu zasa populisticky z večera do rána pozmeňovákom proste pristálo 110 mil. eur. Veď váš samotný premiér ešte dneska hovorí, že s tým nie je stotožnený. To je jeden týždeň. Nás tu takýchto návrhov bude čakať ešte fakt veľmi veľa a keď si schválime tento proces, túto zmenu ústavy, tak jednoducho vlastne zase len vytvoríme tomu cestu. Vytvorí sa cesta na to, aby sa tu v čase, kedy už skutočne tá vláda nemá legitimitu na takéto veci, proste sa tu toto bohapuste, bohapuste, populisticky riešilo.
Ja si len dovolím moju poznámku jednu. Tie preteky populistické aj tak sa nedajú vyhrať. Proste to, to, to nie je cesta. Proste strana SaS tu zostala ako jediná nepopulistická, rozpočtovo zodpovedná strana a ja si myslím, že momentálne je toto neprijať, je to lepšie riešenie proste. Pretože to znamená, že nie takýmto štrukturálnym veciam, ktoré, ktoré jednoducho by mali ísť cez legisla... skrátené legislatívne konanie.
Možno ešte pár slov k Rade pre rozpočtovú zodpovednosť. Treba si to vnímať tak, že aj tú najlepšie fungujúcu organizáciu dokážete zahltiť práve tým, že dostane veľa žiadostí. A takéto niečo tu skutočne hrozí. My sa tu nebavme o jednom jedinom návrhu. Tých návrhov môže prísť päť-šesť, do toho sa môžu spýtať ďalší poslanci a jednoducho tá rozpočtová rada nedokáže v danom čase zodpovedať a ten zákon ale proste určuje, že jednoducho akoby sa vyjadrili, aj keď to nestihnú. Takže myslím si, že z týchto dôvodov by bolo lepšie proste tento zákon neprijať a skôr ísť cestou, že cez skrátené legislatívne konanie majú ísť skutočne len veci, ktoré teda sú pri skutočne hroziacich hospodárskych škodách, skutočnom ohrození fungovania krajiny v takom tom užšom vnímaní.
Všetci to, prosím, vnímajme, že ten dlhodobejší, ten štandardný legislatívny proces má svoje zákonitosti a má svoj význam. Toto ja si myslím, že potvrdí aj predseda ústavnoprávneho výboru, že toto skonštatoval aj ten Ústavný súd, že to prvé, čo má byť, je, aby každý ten návrh zákona bol dôsledne pripravený už na úrovni vlády, čo znamená vlastne ešte predtým aj na samotnom ministerstve. Tak... ešte...
Dobre. V podstate asi viacej nestihnem, takže ďakujem pekne za pozornosť.

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.
Pán predseda výboru, ďakujem pekne za vystúpenie. Oceňujem, že teda bolo v rozprave, presne tak, že je možné reagovať. To áno. Trošku ja vnímam, že však sme politici, samozrejme, ale tuná pán predseda ústavnoprávneho výboru by mal byť taký ten s najväčším nadhľadom z nás. Ja tak hovorím, taký ten akoby už ústavný sudca, ktorý, ktorý vlastne sa snaží čo najnestrannejšie pozerať na veci. Toto mi trošku v tom vystúpení chýbalo. Však úplne prirodzene je teda kolega Vetrák v tom úplne zapojený. Aj on bol ten, kto teda to obhajoval, vlastne to riešenie aj pred Ústavným súdom, aj vlastne zo strany teda, ktorá to riešenie bagrom predstavila. Takže toto mi trošku tak nejak akoby chýbalo, že chýbal tam taký ten nadhľad aj teda tá informácia o výsledku súboja s pani prezidentkou, že kde uspela, kde neuspela. Ale okej, veď okej, ja hovorím, rešpektujem, samozrejme. Však je to pohľad, sme politici pres to všetko.
No mám viacero, viacero výhrad. Však som prihlásený do rozpravy, poviem. Ale poviem jednu už tú úplne základnú, že áno, právne riešime a už teda ako by tú následnosť. Ja si práve ale myslím navzdory všetkému, ale aj vzhľadom k aktuálnej situácii, že ten začiatok je zlý, že štrukturálne dlhodobé výdavky, ktoré sú tak, ako bol rodinný balík v miliardách, teda každoročne pre to štrukturálne, by vôbec nemali byť debatou v skrátenom legislatívnom konaní. To vlastne aj ten Ústavný súd ixkrát povedal, hej, tá hospodárnosť a riadny legislatívny proces. Čiže skôr by sme mali ísť týmto štýlom, že toto by sa vôbec nemalo dostávať do skráteného, než robiť nejaké limity, aby, aby sa teda stihla RZZ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Ja som nestihol prísť a prihlásiť sa do rozpravy, tak aspoň takto faktickou.
Aj keď mám teda trošku pochybnosť o tom, či je toto vykonateľné, a som prekvapený tým, čo, Milan, si hovoril, že teda Rada pre rozpočtovú zodpovednosť je s tým OK, že by mala päť dní na skrátenie konania, to si teda ešte určite overíme. Tak ja som chcel inú vec. Ak to prejde do druhého čítania, a teda bude to vyzerať, že sa to schváli, tak navrhujem alebo teda mám taký podnet, že či by sme nepridali ešte k tej prvej tlači, zmene rokovacieho poriadku, ešte jednu vec. Ja viem, že v rokováku by mnohí chceli meniť rôzne veci, ale mám jednu, čo si myslím, že by naozaj bola prínosná a všeobecne akceptovaná. A to, či by sme k tomu mohli pridať, že na návrh navrhovateľa by sa tlač, teda novela zákona vrátila na opätovné prerokovanie do výboru.
Ide hlavne kvô... ide hlavne o to, že sa nám opakovane stáva, že výbory prebehnú skôr, ako sú hotové pozmeňujúce návrhy. Častokrát potom kvôli tomu prepadávajú body, lebo tie pozmeňujúce návrhy nie sú ani len, ani len pripravené a dorokované. Potom sa tu tie pozmeňujúce návrhy čítajú siahodlho, nikto sa k tomu nevie vyjadriť. Toto by podľa mňa výrazne pomohlo, keď sám ako navrhovateľ viem, že ten pozmeňovák ešte nemám pripravený, aby sa to vrátilo na opätovné prerokovanie do výboru. A keď sa prerokuje, tak aby sa automaticky zaradila tá tlač na tú prebiehajúcu schôdzu, pokiaľ už uplynulo tých, tých 30 dní. Výrazne by to zrýchlilo aj, alebo sprehľadnilo priebeh schôdzí a zlepšilo legislatívny proces, lebo predsa len k tým pozmeňujúcim návrhom je lepšie debatovať na výbore, ako potom tuto to počúvať v pléne a hľadať, že čo to vlastne je niekedy, keď je to, keď je to príliš dlhé. Tak ja by som... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbor pre financie a rozpočet a takisto Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
Ďakujem pekne.

No, veľmi nekorektné považujem od vás, pán poslanec, hovoriť o tom, že pán minister Gröhling na vás hádzal bobek, a to isté tu hovoril aj pán Kučera, že ako sa vám nevenoval. No ja si veľmi dobre pamätám, ako ste s týmto námetom prišli ešte keď boli funkčné koaličné rady, kde nielen pán minister, ale aj štátny tajomník Husár hodiny s vami strávili na tom, aby sa našlo nejaké riešenie. A viete veľmi dobre, že to riešenie bolo, aby hodinu športu mohli využívať školy ako tú tretiu hodinu, dobrovoľnú hodinu, ktorú, ktorú majú školy možnosť využiť podľa svojho zváženia. Takže toto, čo tu rozprávate, naozaj je, nerozumiem tomu, že prečo sa takýmto správcom nevhodným chováte. Okrem toho máte už svojho ministra školstva niekoľko mesiacov a on, keď som počula jeho vyjadrenia, tiež má zdržanlivé názory na to, aby bola zavedená povinná tretia hodina vyučovania. Lebo v konečnom dôsledku je to všetko vždy a to končí pri, pri financiách, ktoré na školstvo neboli uvoľnené a bolo to z dôvodu vášho ministra financií, ktorý blokoval základnú školskú výuku o tie časti, ktoré sú povinné v rámci všeobecného vzdelávania žiakov a študentov. Tak si pozerajte na vlastné pochybenia na, do vlastného hnutia, na vášho bývalého ministra financií a vášho lídra, ktorý v prvom rade blokoval všetky dobré veci, ktoré sa týkali školstva.

Ďakujem pekne.
Kolega, vy ste vlastne splnomocnencom vlády pre šport a teda už viacej ako päť mesiacov máte svojho nominanta na rezorte školstva. Čiže vlastne vyhovárať sa na nášho nominanta, myslím si, že je absolútne nenáležité. A som presvedčená, že ak chcete niečo urobiť pre šport, tak je potrebné najprv riešiť infraštruktúru a nie prikazovať hodinu navyše. Pretože vy musíte veľmi dobre vedieť, že jedna tretina škôl vôbec nemá telocvične, deti vozia do ďalších škôl, že sú v dezolátnom stave, že deti cvičia po chodbách. Ja sama som bolo toho svedkom, pretože chodím do regiónov a vidím, čo sa tam deje. Druhá tretina má telocvične v havarijnom stave, podlahy, strechy zatekajú a majú prasknuté okná. Čiže treba riešiť v prvom rade asi toto a až potom hodinu navyše.
A na margo tej sexuálnej výchovy. Osobne som presvedčená, že žijeme v 21. storočí a deti by sme mali viesť aj k týmto vedomostiam a v tejto oblasti vzdelávať. Som matkou dvoch deti a ja keď som bola dieťa, to bolo v hlbokej totalite, sme takúto výchovu mali.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem veľmi pekne. Aj ja budem stručná a budem možno viac faktická. V dôvodovej správe sa píše, že v súvislosti so zlúčením štátneho podniku Lesopoľnohospodársky majetok Ulič, štátny podnik so štátnym podnikom Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik má dôjsť na základe rozhodnutia ministerstva pôdohospodárstva, a teda že sa jedná o legislatívno-technickú úpravu.
Tak ja si dovolím poukázať na zákon o úprave vlastníckych vzťahov k pôde, kde sa teda hovorí o tom, že nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu uvedené v § 1 ods. 1 spravuje právnická osoba zriadená zákonom s výnimkou: a) pozemkov, na ktorých hospodária Národný žrebčín Topoľčianky, štátny podnik Závodisko, štátny podnik Bratislava, Agrokomplex – Výstavníctvo Nitra, štátny podnik, Plemenárske služby Slovenskej republiky, štátny podnik a Lesopoľnohospodársky majetok Ulič, štátny podnik a Lesy Slovenskej republiky.
V bode, v písmene b) hovorí, nehnuteľnosti uvedených v § 1 ods. 1 písm. b) a c), s ktorými hospodári Národný žrebčín Topoľčianky, štátny podnik a Závodisko, štátny podnik Bratislava, Agrokomplex – Výstavníctvo Nitra, štátny podnik, Plemenárske služby Slovenskej republiky, štátny podnik a Lesopoľnohospodársky majetok Ulič, štátny podnik, Lesy Slovenskej republiky a ktoré spravuje organizácia ochrany prírody a krajiny.
Pozemkový fond nespravuje obytné budovy, hospodárske budovy a iné stavby slúžiace lesnej výrobe alebo vodného hospodárstvu, ktoré s ňou súvisia a ktoré spravujú právnické osoby podľa osobitného predpisu. Zároveň zákon sa vzťahuje na pôdu, ktorú tvorí poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patrí a v rozsahu ustanoveným týmto zákonom aj na pôdu, ktorú tvorí lesný pôdny fond, na obytné budovy, hospodárske budovy a iné stavby, na obytné a hospodárske budovy a stavby slúžiace poľnohospodárskej a lesnej výrobe alebo s ňou súvisiacemu vodnému hospodárstvu včítane zastavených pozemkov a na iný poľnohospodársky majetok uvedený v § 20.
Chcem tým povedať, veľmi stručne, čiže pozemky, na ktorých hospodária Lesy Slovenskej republiky, nerovná sa pozemky, na ktorých hospodária Lesohospodársky majetok Ulič, a asi sa zhodneme v tom, že pozemky, na ktorých hospodária Lesy Slovenskej republiky, je oveľa viac a tie, na ktorých hospodári Lesohospodársky majetok Ulič. Je to preto, je preto potrebné to čítať aj v kontexte toho paragrafu, ktorý som čítala, a treba to rozlíšiť, či je pôdny alebo lesný fond, a skrýva sa za tým určite viac ako len legislatívno-technická úprava. Prečo v tomto ustanovení pôvodne neboli uvedené Lesy Slovenskej republiky ako výnimka z pravidla... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Páni poslanci, ešte vás poprosím chvíľočku.

Halgašová, Jarmila, poslankyňa NR SR
Rovnako nehnuteľnosti v § 1 ods. 1 písm. b) a c) nerovná sa nehnuteľnosti Lesohospodárskeho majetku Ulič, a tu treba opäť poukázať na odsek 2 tohto ustanovenia, ktoré hovorí o obytných budovách, hospodárskych budovách a iných stavbách slúžiacich lesnej výrobe, opäť je to odlišná skupina stavieb, ako navrhujete.
Takže ja som, ja vás upozorňujem, kolegovia, že nejde o jednoduchú legislatívno-technickú úpravu a ja za tento zákon nezahlasujem. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja som teda za vecný tón diskusie a za odbornú diskusiu. Ďakujem, kolega.
Na začiatku volebného obdobia som predložila zákon, ktorým som zrušila prednostný nájom pôdu, nájom na poľnohospodársku pôdu, ktorá bola, ktorá je v súkromnom vlastníctve. Otázka prednostného nájmu vo vlastníctve štátu, čiže Slovenského pozemkového fondu, je trošku komplikovanejšia. Ale viem si predstaviť aj to, že sa zruší prednostný nájom. Nemám s tým najmenší problém. Ale je potrebné stanoviť jasné pravidlá, za ktorých sa vie táto poľnohospodárska pôda získať a na aké obdobie. Pretože ak niekto získa poľnohospodársku pôdu do nájmu, napríklad na pestovanie ovocia, ovocné stromy alebo teda orechy, alebo bude mať na živočíšnu výrobu, tak tých 10 rokov si myslím, že je nie celkom dobré obdobie. Čiže chcem povedať, mne pri tomto návrhu zákona chýba diskusia a chýbajú systémové riešenia. Takýmto spôsobom si nemyslím, že by sa mali systémovo riešiť problémy v poľnohospodárstve, pretože môžme to zaradiť za problémy. A skôr by som sa teda naozaj prikláňala, že, že by sa mal pripraviť komplexný návrh zákona, ktorý by prešiel riadnym medzirezortným pripomienkovým konaním. Lebo takto len že škrtnúť z 15 na 10 rokov, tak toto neviem podporiť.
Ďakujem.

Nesúhlasím s týmto návrhom zákona a to, čo si vlastne tuná pán kolega poslanec rozprával, tak áno, to sú také idealisticko-utopistické názory, a že prečo by sme si nemali dať právo takto idealisticky uvažovať. No preto, lebo žijeme v nejakom reálnom svete a treba povedať, že naozaj takéto skrátenie nájmu obdobia pre poľnohospodárov, ktorí podnikajú v poľnohospodárstve, je fatálne. Pretože, treba si povedať, že to nie je len o tom, že niekto na nejakej roli vyseje pšenicu, ale je to aj tom, že možno aj tí veľkí, ktorých si nazýval že oligarchovia, no nie sú to oligarchovia, sú to normálni podnikatelia v poľnohospodárstve, ktorí zabezpečujú potravinovú bezpečnosť, či sa týka poľnohospodárstva, rastlinnej alebo živočíšnej výroby, tak oni práve potrebujú mať garanciu toho obdobia, že investujú možno do živočíšnej výroby a následne produkciu toho odpadového hospodárstva tej hnojovice alebo, alebo hnoja od kráv, tak ich aplikujú na pôdu. Keď nebudú mať garanciu, kde to môžu aplikovať, tak vlastne nebudú ani investovať do živočíšnej výroby, to je uzavretý systém. A následne sa stane to, čo, o čom hovoríme, že máme tuná nejakú klimatickú zmenu a práve to hospodárenie na pôde, keď nebude mať dostatok organického hnojiva, bude sa hnojiť viacej priemyselnými hnojivami. Je to uzavretý cyklus a znížením garancie pre ľudí, ktorí, alebo podnikateľov kľudne alebo farmárov, ktorí investujú do poľnohospodárstva, je to niečo, čo ich bude vlastne demotivovať k tomu, aby... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)