Videokanál klubu

Takže aby to zaznelo, hlasovanie bude zajtra o 11.00 hod.

Kolegovia, ja už krátko, lebo je to maratón, a len na záver si dovoľujem vám poďakovať za tú diskusiu, ktorá tu bola, s takým, s takým vyjadrením k tomu, že sa mi zdá, že za ten rok, čo sa trápime tu s COVID-om, tak všetky témy, čo sa týka životného prostredia, išli ako na okraj, aspoň ja to tak vnímam a prežívam a hovoria mi to aj ľudia okolo, okolo mňa, ktorí sa tejto téme venujú alebo ktorí, ktorí sa zasadzujú o túto problematiku.
A práve preto to vnímam ako celkom pozitívne, že, že v tejto úmornej pandémii COVID-u a ešte aj vládnej krízy sa normálne vytvoril takýto dlhý priestor na to, aby sme mohli na pôde Národnej rady hovoriť úplne o niečom inom a hovoriť o životnom prostredí, že je to pre mňa takou celkom vzácnosťou, hoci táto debata bola dlhá, ale poskytol nám tento čas.
A videli ste sami, ako sa aj tá debata vyvíjala, že my, že my sme sa naozaj dostali od klímy cez prierezové mnohé témy, ktoré ste tu vy sami v diskusiách načrtli, cez vodu, pôdu a tak ďalej, lesy a všetko, čo s tým, videli sme, že máme veľa problémov, ktoré tu v tých príspevkoch ste načrtli, a, kolegovia, a máme čo robiť. Rovnako som rada a ďakujem aj za to, že pán minister tu s nami vydržal, aspoň koľko mohol, toľko si našiel pre nás čas. A takisto aj na ministerstve nás čaká asi veľa, veľa práce, ktorá je pred nami.
Posledná veta, tak ako sa vyvíjala táto diskusia, ste si všimli aj technicky, že my sme začínali s nejakým uznesením, s nejakým, s nejakou petíciou a dostali sme sa k ďalekosiahlejším problémom a zároveň mám pocit, že sme sa dostali k tomu, čo som povedala na začiatku, keď sme otvárali túto diskusiu, že, že aby sme si dali väčšie ciele. A zdá sa mi, že sa nám snaži..., že sa nám ako keby dokázalo trošku..., a keby sa nám podarilo aj to, že sme, sme trochu začali byť, počúvať na ten stav tej klimatickej núdze, hoci tu boli rôzne názory na to.
A preto ja vás chcem poprosiť, nielen o podporu uznesenia nášho výboru, ale všetkých kolegov o podporu toho pozmeňovacieho návrhu o tom, aby sme sa ako krajina prihlásili k tejto klimatickej núdze, ktorá, ja tvrdím, nám bude otvárať ďalšie dvere a brány k tomu, aby sme mohli presadzovať u nás zelené riešenia a takisto hľadať na to finančné zdroje. Verím, že aj pánu ministrovi to môže na ministerstve pomôcť vydobyť nejaké peniaze z ministerstva financií. Dobre. (Povedané so smiechom.)
Ďakujem ešte raz veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem. No veď, pán Suja, veď práve o to ide, aby sme sa stále nevyhovárali, že tamtí, takí veľkí a onakí kapitalisti, a čo ja viem kto, ale aby sme mysleli, hovorili za seba, mysleli na seba, aby sme my konali, a nie sa vyhovárali, pretože nielen do tých krajín alebo z tých krajín, kde sú tie drevá, ale toto drevo putuje aj od nás, a nie, nie v podobe sofistikovaných výrobkov, ale v podobe guľatiny, ktorá odchádza pánbohvie kde, a ešte pánbohvie kto na tom zarába. (Povedané so smiechom.) Veď aj o tom sa vie.
A čo sa týka, Rado, teba, tak nie sme tak, ty si vlastne nesúhlasil, ale vlastne nie so mnou, ale myslel si s tým, čo som prečítal. Tak že len tak.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán minister, dámy, páni, témou tejto rozpravy je jedna z najväčších petícií v dejinách Slovenskej republiky. Jej téma sa týka každého obyvateľa nielen Slovenska, ale prakticky celej Zeme, a preto je detinské sa tu hádať a handrkovať o tom, či ju podpísalo 80, 100 alebo 128-tisíc ľudí, to predovšetkým.
Keďže sa táto problematika týka naozaj každého, je rovnako detinské, aby sme tuná jedných označovali za nejakých ekoteroristov, ekobláznov, aby sme o Grete Thunberg hovorili ako o nejakej bláznivej osobe, ale rovnako dôležité je aj to, čo tu síce teraz nezaznelo, ale niekde to zaznieva, aby sme ľudí, ktorí na to pozerajú z ekonomického hľadiska ako priateľ Rado Kazda, aby sme týchto označovali za nejakých necitlivých vydriduchov, ktorým nezáleží na ničom inom, len na doláre či eure a život ľudí a planéty im je ľahostajný.
Vážení priatelia, asi nikto nepochybuje, že klimatická kríza je realitou. A nikto nespochybňuje ani to, že na jej existencii má veľký problém ľudstvo a jeho činnosť, či ide o priemysel a jeho emisie, naďalej spaľovanie fosílnych pliav... fosílnych palív, extenzívne poľnohospodárstvo či vyrubovanie lesov a pralesov. Pred očami nám miznú veľké plochy amazonského pralesa, pralesy v Afrike či v juhovýchodnej Ázii, v dôsledku otepľovania sa roztápajú ľadovce v Arktíde, Grónsku, čo vo vysokých pohoriach, v dôsledku čoho stúpa hladiny morí a v dohľadnej dobe sa môže stať, že ostrovné štáty ležiace na koralových atoloch zmiznú pod vodou, rovnako pobrežné časti konting... kontin... viacerých kontinentov, v Ázii napríklad Bangladéš, Holandsko, pretože v súčasnosti 40 % svetovej populácie žije vo vzdialenosti do 100 km od pobrežia a podľa odhadov vyše 200 mil. ľudí žije na pobreží do výšky len 5 m nad morom.
Realitou je vysychanie rozsiahlych oblastí a rozširovanie púští, čo naozaj môže viesť k tomu, že sa dajú do pohybu nie desiatky tisíc ani státisíce, ale stámilióny až miliarda ľudí, klimatických migrantov, čo teda naozaj môže spôsobiť veľmi vážne problémy na celom svete, samozrejme. Pohľad na miznúci prales v Amazónii pre nás môže byť nejaký taký trochu vzdialený, akurát nás sa akože netýka, aj keď sú to pľúca, alebo aj mne sa zdá to povedať, ale aj my na Slovensku predsa vídame, aj nám nie je cudzí pohľad na holoruby na svahoch a vieme, čo to spôsobuje.
Klimatická kríza je tu a ohrozuje naozaj celé ekosystémy, nielen ľudstvo, ale aj všetky organizmy a živočíchy a rastliny na celej zemi. Aj naša malá krajina čelí čoraz väčším suchám, horúčavám, nedostatku zrážok, záplavám, silnejším búrkam a podobne. Je najvyšší čas konať, aby naši potomkovia o 50 až 100 rokov mohli na nás pozerať ako na ľudí, ktorí si uvedomili všetky hrozby a začali konať. Postavme sa preto k tejto petícii čelom, vyhlásme stav klimatickej núdze a naštartujme proces, na ktorého konci bude zelenšie, zdravšie a bezpečnejšie Slovensko. Hoci nie sme počtom veľkým národom, môžeme sa jasne prihlásiť k veľkej a dôležitej zmene. Podľa mňa tá Zem nás potrebuje tu a teraz. Aj v mene mojich synov v vnukov prosím, počúvajme jej hlas.
A teraz, ak dovolíte, ešte by som chcel v krátkosti prečítať výzvu, poslal mi ju človek, ktorého si veľmi vážim, pán RNDr. Mikuláš Huba a je pod ňou podpísaná jedna aj Liliana Rástocká za Slovenskú klimatickú iniciatívu, ktorá kandidovala za stranu ZA ĽUDÍ.
Vážená pani poslankyňa, vážený pán poslanec, tento týždeň máte prerokovať a následne hlasovať o uznesení, ktoré je rekciou na petíciu Klíma ťa potrebuje. Radi by sme vám pripomenuli, že vyše 127-tisíc ľudí ju v rekordnom čase podpísalo, pretože chápu naliehavosť problému klimatickej zmeny. Obávajú sa aj dôsledkov a očakávajú, že aj slovenskí politici budú čo najadresnejšie a bezpodmienečne túto krízu riešiť.
Namiesto toho však už mesiace sleduje boj o to, či vôbec Národná rada petíciu prerokuje. Na marcovej schôdzi Národnej rady sme počuli hlasy, ktoré skôr vyznievajú, že prerokovanie tejto petície je akýmsi benevolentným ústupkom, a nie snahou politikov riešiť jeden z najzávažnejších problémov, ktorému dnes čelíme. Slovenky a Slováci si uvedomujú závažnosť klimatickej zmeny a požadujú jej riešenie. Požiadavky petície zneli jasne. A je veľmi znepokojivé, že v súčasnom uznesení nie sú dostatočne odrazené. Navyše o jeho znenie zjavne neustále prebiehajú vyjednávania, ktorých výsledkom je formálna deklarácia. Desiatky rokov popierania klimatickej vedy, málo ambicióznych politík, ústupkov znečisťovateľom a nedostatočných krokov nás dovedie do dnešnej situácie, ktorá je viac ako kritická. Práve pre tieto náročné časy dokazujú, že niektoré problémy nemožno riešiť straníckymi bojmi, ideológiou voľného trhu a pekne znejúcimi vyhláseniami, ale ráznym konaním podľa odporúčaní odborníkov. A tí už dosť dlho bijú na poplach. Ako zodpovední zvolení zástupcovia občanov a občianok Slovenskej republiky by ste mali takéto pálčivé problémy riešiť bez vyzvania. Boli ste však k tomu vyzvaní vyše 127-tisíc ľuďmi a teraz vás aj my zástupcovia a zástupkyne organizácií, ktoré sa venujú ochrane klímy, vyzývame, aby ste prijali uznesenie, v ktorom bude vyhlásený stav klimatickej núdze.
Je tu ešte pár slov, ale myslím, že to, čo tu je, azda ju vlastne vyrieši ten pozmeňujúci návrh poslankyne Marcinkovej.
Ďakujem za pozornosť.

Pán kolega, ja som si povedala v tejto Národnej rade, že nebudem nikdy na vaše vystúpenia reagovať. To som aj 18. 3., keď ste tu vystúpili, nereagovala. Ale mne to nedá, lebo ja si nemyslím, že ste zlý človek. A mne, mne ale absolútne prekáža, ja sa musím voči tomu ohradiť, že vaše vystúpenia sú o urážaní a o dehonestácii ľudí. Ja tu aj z vašej tuná strany nepočujem nič iné, len to, ako je každý blázon, terorista, nič nevie, vy nás poúčate, my sme tu teraz prišli, vytĺkame si politické body, vy ste doteraz makali, my sme nemakali.
Ako vôbec toto môžete povedať? Veď vy tých ľudí nepoznáte, čo tu sedia. Vy neviete, čo oni robia vo svojich regiónoch, vo svojich prostrediach pre to, aby bolo životné prostredie lepšie, čo robí a akú snahu vynakladá napríklad pán minister. Ako môžete toto v tejto sále vysloviť? Ja, vy nám vždy hovoríte aj na výbore, hocikde, že koľko vy ste robili pre životné prostredie. Ja sa, ja sa neopovážim to spochybniť. Ja vám dokážem veriť, že ste to robili. Ale potom prečo vy spochybňujete nás? Prečo spochybňujete ostatných ľudí, ktorí tu sedia, a o niečo im ide?
A nehnevajte sa, ak teda ideme sa baviť o tom, že klíma je nejaká, teraz sa ňou zaoberáme a teraz nám spadla z neba, no tak nech je prvá lastovička, nech je. Ak urobíte petíciu za vodu, ja sa kľudne budem tu biť za vašu petíciu za vodu. Ak urobíte petíciu za lesy, nech sa páči, ja sa tu budem biť za vašu petíciu za lesy. Toto prišlo, bola to iniciatíva, ktorú nikto z nás neorganizoval, urobili si to mladí ľudia, my sme sa k nej nejako postavili. A to, to považujem za korektné, že poslanci Národnej rady sa proste postavia k tomu, čo prichádza zo spoločnosti.
Takže, pán kolega, urobte akúkoľvek petíciu, ja vám ju podporím. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Ja som sa do rozpravy prihlásila, aby som odstránila legislatívnotechnickú chybu, ktorú som spravila v prvom návrhu uznesenia, s ktorým som prišla v rámci písomného prihlásenia do rozpravy, a to konkrétne chyba v písmene c), ktoré mením na d), a teraz prečítam nový návrh, ten pôvodný sťahujem.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k občianskej iniciatíve Klíma ťa potrebuje (tlač 483), návrh uznesenia sa dopĺňa takto:
d) deklaruje stav klimatickej núdze ako východiskovej pozície pre riešenie návrhov opatrení v boji proti klimatickej zmene na úrovni Slovenskej republiky.
Zdôvodnenie oznáva... ostáva to, ako bolo.
Deklarovaním stavu klimatickej núdze vysielame verejnosti jasný signál, že Národná rada si vážnosť klimatickej situácie plne uvedomuje. Cieľom deklarácie takéhoto stavu je zdôrazniť naliehavosť opatrení, ktoré odvrátia najhoršie možné scenáre dopadov klimatickej krízy na ďalšie generácie obyvateľov. Samotné vyhlásenie ako deklarácia nemá žiadne priame ani nepriame dôsledky na rozpočet, prípadne iné záväzky, pokiaľ nie je zadefinované v legislatíve. Ide o gesto.
Medzi krajiny, ktoré vyhlásili stav klimatickej núdze, patrí napríklad Veľká Británia, Írsko, Francúzsko, Kanada, ale aj susedné Rakúsko. 28. novembra 2019 vyhlásila stav klimatickej núdze tiež Európska únia uznesením Európskeho parlamentu.
Ďakujem pekne.

Ja v podstate len chcem zaskočiť, lebo každý, kto sa odváži v tejto sále spomenúť slovo petícia, tak dostane otázku, že vy ste ju videli, tých 128-tisíc podpisov, o akej petícii tu vlastne hovoríme. Tak iba som si zaskočila za pána kolegu, keďže vybehol teraz, ale nemusíte mi na to odpovedať.
Chcem vám poďakovať za tento príspevok a za to, ako ste k nemu pristúpili, a iba toľko.

Som si nevšimla, že mám príspevok a že sa reaguje na mňa, a preto budem teda na pána Kazdu.
A ďakujem veľmi pekne ináč za tento váš príspevok, lebo ja som rada, keď sa rozprávame akoby fakticky. A toto je presne ten váš príspevok. Ja ho nepokladám za nejaký útok. Ja, ja ho vnímam korektne ako ekonomický pohľad. Nakoniec ste aj z takejto strany. A ten ekonomický pohľad vždycky bude v rozpore s tým pohľadom z opačnej strany, akoby toho životného prostredia, aj keď ste sa to snažili spájať.
Ale tak, ako je korektné, keď niekto akoby preferuje a dáva dôraz na tú ekonomiku, tak je korektné aj, aj ten opačný protipól, kedy vlastne hovoríme o tom, že, že potrebujeme urobiť nejaké radikálne riešenia aj v oblasti toho životného prostredia. Viete, to máte, ako keď sme sa bavili o tom, že či sa, či máme vlka strieľať, alebo ho nemáme strieľať, hej, že skupina, ktorá hovorí, že je zákonom chránený, chceme ho mať, chceme mať nulovú kvótu, potom druhá skupina, ktorá hovorí, ale on nám likviduje stáda a tak ďalej a tak ďalej, a teda ho treba a treba. A to máte presne tie dva pohľady. A ja neviem povedať o jednom a o druhom, že ty si blázon, ako tu zaznelo, alebo že ty si blázon. Jednoducho každý to vidí z tej pozície, v ktorej je.
A vieme dobre, že, že akonáhle ideme robiť ako keby zelené riešenia, tak oni sú vždycky ekonomicky nákladné. Čiže jednoducho tie dva protipóly vždycky musia byť. Tak sa nedivne, hej. Vy zastávate viac ten napravo, alebo teda naľavo, to už neviem a zas ten druhý... Ale napriek tomu si dovolím tvrdiť, že aj tá druhá strana má korektný pohľad v tom. A prečo sa schádzajú samity? Prečo máme od klimatických až po neviem aké samity o životnom prostredí? Pretože si uvedomujeme, že sa niečo urobiť dá. Vy ste povedali skôr, vy ste to ťahali skôr smerom, že sa nedá, aj to tu ťaháte, hej, lebo kým ne... kým bude Čína na svete, tak sa nebude nič dať. Ale tým pádom nám chcete povedať čo? Že každá naša snaha je zbytočná? Podľa mňa nie je... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Tak v prvom rade moja reakcia, resp. pozmeňovák predkladá pani Marcinková, tak potom by som odporučila pánovi Sujovi, že aj na túto stranu sa obrátiť.
Mne skôr nejde do hlavy, že, do hlavy, ako máme použiť peniaze na to, aby sme pritlačili Čínu, Spojené štáty a ešte všetkých ostatných, o ktorých rozprávate, k tomu, aby sa niečo zmenilo. My robme kroky tam, kde teraz ich môžme urobiť. My sme tu a práve teraz o tomto rokujeme. Ak môžme my ako Slovensko pre to niečo spraviť teraz, tak pre to teraz niečo spravme, aby sa u nás zlepšili pomery, ktoré zlepšiť chceme. Na to, aby sme, pán poslanec, na to, aby sme prijali nejaké deklaratórne vyjadrenie, nepotrebujeme tráviť veľa hodín - podľa môjho názoru - času, pretože deklarácií a memoránd a vyhlásení tohto typu je kvantá, a nikdy na nich nesedia veľa. (Neutíchajúci ruch v sále.)
Táto odborná debata by, samozrejme, neprebehla ani, teda neprebehla ani tam v tých štátoch, kde to už vyhlásili, hej, čiže, čiže ja len ako smerujem k tomu, že, že podľa mňa je to, tak ako som povedala vo svojej reči, deklaratórne vyjadrenie, ktoré nám otvára cestu na ďalšie konkrétne kroky. Za mňa. (Neutíchajúci ruch v sále.)