Videokanál klubu

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, poslanci, pozmeňujúcim návrhom, ktorý predkladám, sa, k tomuto zákonu, sa navrhuje upraviť poskytnutie súhlasu na prístup k údajom zo zdravotnej dokumentácie pri osobách vo výkone väzby a osobách vo výkone trestu odňatia slobody, pričom osvedčenie podpisu na písomnom plnomocenstve vykoná ústav na výkon väzby alebo ústav na výkon trestu odňatia slobody.
V súčasnosti je možné poskytnúť súhlas na prístup k údajom zo zdravotnej dokumentácie formou písomného plnomocenstva, ktoré však musí byť osvedčené. Pri osobách vo výkone väzby a osobách vo výkone trestu na týchto plnomocenstvách odňatia slobody sa v aplikačnej praxi vyskytujú problémy s úradným osvedčovaním podpisov na týchto splnomocenstvách, nakoľko napríklad pri kolúznej väzbe je potrebný súhlas orgánu činného v trestnom konaní, pričom nie je vždy tento súhlas udelený, napríklad v nedávno medializovanej kauze Dobytkár.
Pozmeňujúci návrh by bol riešením získania súhlasu na prístup k údajom zo zdravotnej dokumentácie priamo od pacienta, ktorý je vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody, pričom osvedčenie podpisu na písomnom plnomocenstve by vykonával ústav na výkon väzby alebo ústav na výkon trestu odňatia slobody.
Preto predkladám pozmeňujúci návrh poslankýň Národnej rady Alexandry Pivkovej a Evy Horváthovej k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
V čl. I sa za bod 9 vkladá nový bod 10, ktorý znie:
"10. V § 25 ods. 1 písm. c) sa na konci čiarka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: "ak ide o osobu vo výkone väzby a osobu vo výkone trestu odňatia slobody, vykoná osvedčenie podpisu na písomnom plnomocenstve ústav na výkon väzby alebo ústav na výkon trestu odňatia slobody"."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Ja by som sa chcela vyjadriť k tomuto zákonu v podobnom duchu ako pán predseda výboru. Je to zákon, ktorý je momentálne potrebný. Sú tu jasné dôvody, prečo je veľmi potrebný, a to je dôvod, že zákon o povinnom predprimárnom školskom, školskej dochádzke bol prijatý, novela bola prijatá v júni 2019. V podstate odvtedy sme mali priestor, ja si myslím, že aj do prijatia novely bol priestor na rozšírenie kapacít materských škôl. Ten priestor nebol využitý najšťastnejšie, čiže sa tie kapacity nenavýšili, potom prišli voľby, a to sú fakty, hej, potom prišli voľby, jednoducho obdobie, pandemická situácia je taká momentálne, že analýza inštitútu pre vzdelávanie hovorí, že nám chýba 1 500 miest v materských školách. Toto je riešenie, ktoré je riešením dočasným, ale zároveň riešením veľmi potrebným.
Ja by som chcela odpovedať na otázku pána, teda to, čo otvoril pán poslanec Ferenčák. Tam to nie je tak, že všetky školy budú zapísané do registra automaticky. Návrh hovorí o tom, že musí prejsť posúdením RÚVZ a v podstate zriaďovateľ má tam presne stanovené, stanovené podmienky, za ktorých bude nesieťová materská škola zapísaná do registra. Takže nie je to tak že halabala. Nechcem zároveň situáciu zľahčovať. Situácia v samosprávach nebude jednoduchá, budú, bude potrebné nájsť nové priestory, lebo tých nesieťových škôlok, ja sa totiž bojím, že nebude dosť, akože to nebude dosť na zabezpečenie tých potrieb, ktoré vzniknú.
Ja dnes v tom prvom čítaní nechcem, v podstate tak ako povedal pán predseda, hovoriť o ďalších možných riešeniach. Túto, túto možnosť využijem až pri druhom čítaní. Je tu množstvo možných systémových riešení, ako uprázdniť alebo ako vytvoriť nové miesta v materských škôlkach nielen dostavbou, nielen modernizáciou, ale aj možno systémovým, systémovými zmenami, o ktorých budem hovoriť potom až v tom druhom čítaní.
Takže ja ďakujem veľmi pekne predkladateľom aj ministerstvu, že sa k tomu postavilo tak, že... alebo takto, existovala alternatíva, že pán minister preloží alebo teda požiada o posunutie zavedenia tej povinnej predškolskej dochádzky, našťastie sa tak nestalo, lebo je to, je to podľa mňa veľmi pozitívna vec. Ale hovorím podmienky, ktoré momentálne samosprávy majú, lebo bude sa to týkať najmä samospráv a nie sú k dnešnému dňu vyhovujúce, a preto vás všetkých v podstate poprosím o podporu tohto zákona v prvom čítaní.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona (tlač 510). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada vo všeobecnej rozprave, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 11. júna 2021 a gestorský výbor do 14. júna 2021.
Prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážený predsedajúci, vážení kolegovia, ja snáď len toľko, že jedná sa o doplnenie zákona, kde sa dopĺňajú organizácie, ako je sociálny podnik, Červený kríž a náboženské organizácie.
Prečo sociálne podniky? Sociálne podniky vznikli nedávno, a tak je logické, že v tomto zákone nie sú, tvoria trvalú súčasť regionálneho rozvoja. Keď sme vyhodnocovali projekt najmenej rozvinutých okresov, sme zistili, že najefektívnejšie zo všetkých organizácií, ktorý, ktoré dostali peniaze a z najmenej peňazí vytvorili najviac pracovných miest a ďalšie iné efekty, boli práve sociálne podniky, preto je prirodzené, že tam patria.
Druhá organizácia je Červený kríž. O nej vám snáď ani veľa hovoriť nemusím, je to všeobecne známa organizácia. Snáď len taký doplnok, že keď, všetci vieme, ako vybuchla bytovka v Prešove, tak vlastne táto organizácia sa starala aj o týchto ľudí, ktorí nemali kde bývať.
No a posledné organizácie sú organizácie náboženského charakteru, ktoré, samozrejme, prevádzkujú rôzne sociálne domovy, domovy pre ľudí bez domova a tak ďalej. Čiže, prirodzene, keď sa poskytujú zdroje na tento účel, by nemali byť z toho vyradené. Takže toto je dôvod toho zákona, aby sme učinili spravodlivosti zadosť.
Ďakujem.

Vážený predsedajúci, milí kolegovia, návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 539/2008 o podpore regionálneho rozvoja v znení neskorších predpisov.
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
Zákon č. 539/2008 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja v znení zákona č. 309/2014 Z. z., zákona 378/2016 Z. z., zákona 58/2018 Z. z., zákona 313/2018 Z. z., zákona 221/2019 Z. z. a 134/2020 Z. z. sa dopĺňajú takto:
V § 13 sa odsek 1 dopĺňa písmenami h) až k), ktoré znejú:
„h) registrovaný sociálny podnik,
i) Slovenský Červený kríž,
j) registrovaná cirkev alebo náboženská spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky,
k) právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá odvodzuje svoju právnu subjektivitu od registrovanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti.
Dôvodová správa: V zmysle zákona č. 112/2018 o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov predstavuje sociálny podnik subjekt sociálnej ekonomiky, ktorého hlavným cieľom je dosahovanie merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu. Slovenský Červený kríž v zmysle zákona č. 460/2007 o Slovenskom Červenom kríži a ochrane znaku a názvu Červeného kríža a o zmene a doplnení niektorých zákonov predstavuje jedinečnú národnú spoločnosť Červeného kríža pôsobiacu na území Slovenskej republiky podľa Ženevských dohovorov a ich dodatkových protokolov, ktorá ako pomocná organizácia orgánov verejnej správy v humanitnej oblasti plní úlohy ustanovené medzinárodnými zmluvami a týmto zákonom.
Cirkvi a náboženské spoločnosti vykonávajú činnosť podľa zákona č. 308/1991 o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností.
Vyššie uvedené subjekty sú považované za také subjekty, ktorých činnosť a aktivity predstavujú celospoločensky prospešnú činnosť s pozitívnym vplyvom na regionálny rozvoj. Vzhľadom na to je žiaduce zaradiť tieto subjekty medzi subjekty územnej spolupráce, ktoré sú oprávnenými žiadateľmi o poskytovanie podpory v zmysle zákona č. 539/2008 o podpore regionálneho rozvoja v znení neskorších predpisov.
Novela zákona radí medzi subjekty územnej spolupráce registrované sociálne podniky, Slovenský Červený kríž, registrované cirkvi alebo náboženské spoločnosti so sídlom na území Slovenskej republiky a právnické osoby so sídlom na území Slovenskej republiky, ktoré odvodzujú svoju právnu subjektivitu od registrovanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti. Vďaka tejto zmene bude možno poskytnúť i týmto subjektom dotáciu v zmysle zákona č. 539/2008 o podpore regionálneho rozvoja a tak podporiť ich činnosť prospešnú v prospech regionálneho rozvoja na Slovensku.
Navrhované zmeny nadobúdajú účinnosť dňom vyhlásenia zákona, nakoľko potreba finančnej podpory činnosti týchto subjektov je vysoko aktuálna aj v súčasnosti.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som veľmi rád predniesol pozmeňujúci a doplňujúci návrh k tomuto vládnemu návrhu, ktorý si myslím, že je veľmi dôležitý práve kvôli tomu, že teda stransparentňuje proces prideľovania a čerpania eurofondov, a to o to dôležitejšie v dobe, kedy veľmi veľa peňazí z Európskej únie príde na Slovensko a tvoria možnosť, ako po pandémii, ťažkej pandémii opäť rozbehnúť ekonomiku. Takže veľmi si vážim tento návrh zákona, ktorý prichádza od pani ministerky, pretože práve prináša zefektívnenie eurofondov a zároveň stransparentnenie, ako sme počuli, tak napríklad to, že budú verejne známe problémy alebo pochybenia pri čerpaní eurofondov, je veľmi dôležitá vec, ja sám mám skúsenosť zo súkromnej sféry, kde sme čerpali teda eurofondy, a pripraviť projekt tak, aby, aby bol v poriadku so všetkou legislatívou, nie je vôbec jednoduché a zároveň to v mnohom pôsobí aj odstrašujúco pre firmy a iné subjekty, ktoré chcú alebo chceli by čerpať eurofondy a zároveň je tam teda veľký strach, aby proste nedochádzalo ku korekciám, čiže považujem napríklad toto opatrenie za veľmi dôležité.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý chcem teda podať, opäť ide v línii toho, že chce zefektívňovať čerpanie eurofondov, obsahuje také tri hlavné zmeny, tá štvrtá je legislatívno-technická vec, a k tým trom hlavným zmenám, tá prvá je, že teda upravuje pravidlá, keď v praxi nastane situácia, ak je partnerom projektu štátna rozpočtová organizácia a prijímateľom subjekt, ktorý nie je štátnou rozpočtovou organizáciou. V takej situácii vzniká problém pri prevode časti nenávratného finančného príspevku medzi prijímateľom a partnerom, ktorý nie je účastníkom zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku.
Štátna rozpočtová organizácia hospodári v zmysle zákona o rozpočtových pravidlách prostredníctvom príjmových a výdavkových účtov bez potreby znižovania, respektíve navyšovania limitov výdavkov. Predmetné ustanovenie využíva možnosť ustanovenia v § 22 ods. 4 zákona o rozpočtových pravidlách, podľa ktorého, ak tak ustanoví osobitný predpis, štátne rozpočtové organizácie môžu sústreďovať príjmy, resp. realizovať výdavky aj zo samostatného mimorozpočtového účtu. Čiže predmetné doplnenia tak zjednodušujú a zefektívňujú finančnú realizáciu projektov, v ktorých sú partnermi projektu štátne rozpočtové organizácie. Tuto býva problém teda, že sa ten proces zbytočne predlžuje.
Druhým takým dôležitým bodom je, navrhuje, tento pozmeňujúci návrh navrhuje zavedenie možnosti využitia zmeny, resp. rozšírenia už schváleného projektu technickej pomoci podľa podmienok ustanovených v zákone pre národné projekty, čo je opäť nejakým spôsobom zjednodušením a zefektívnením, aby nemuseli byť vypisované nové projekty, respektíve realizované nové projekty.
A tretí ten dôležitý bod je úprava prechodných ustanovení. Cieľom úpravy ustanovenia tohto prechodného je zjednotiť právo odvolania žiadateľa vo vzťahu k rozhodnému momentu, ktorým je nadobudnutie účinnosti novely zákona, ktorý je objektívnym faktom nezávislým od individuálnych okolností konkrétneho rozhodnutia. Naviazaním vzniku, deje sa tak teda naviazaním vzniku práva podať odvolanie na objektívnu právnu skutočnosť, teda nadobudnutie účinnosti novely zákona, a tým sa odstraňuje potenciálny zdroj nerovnakého zaobchádzania so žiadateľmi.
Toto sú také základné zmeny, ktoré podávam v rámci tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. A teraz mi dovoľte teda ten samotný pozmeňujúci a doplňujúci návrh prečítať. (Krátka pauza.) Prosím? Ja ho mám, ja ho mám, chvíľočku. Takže ospravedlňujem sa za zdržanie.
Čiže čítam znenie pozmeňujúceho návrhu. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Lehotského, Milana Laurenčíka, Zity Pleštinskej a Jozefa Lukáča k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 403.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je to tlač 403. Vo vládnom návrhu zákona navrhujem tieto zmeny a doplnenia:
1. V čl. I sa za bod 20 vkladajú nové body 21 a 22, ktoré znejú:
„21. V § 31 ods. 4 sa vypúšťa slovo „mimorozpočtového“.
22. V § 33 sa za odsek 5 vkladá nový odsek 6, ktorý znie:
„(6) Partner, ktorým je štátna rozpočtová organizácia, prijíma prostriedky z nenávratného finančného príspevku alebo jeho časti, ktoré mu v rámci realizácie projektu prevádza prijímateľ, ktorým nie je štátna rozpočtová organizácia, na samostatný účet^76a, z ktorého realizuje partner výdavky projektu.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 76a znie:
„^76a § 22 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z.“.
Doterajší odsek 6 sa označuje ako odsek 7. Doterajšie body v čl. I sa primerane prečíslujú."
2. V čl. I sa za bod 35 vkladá nový 36. bod, ktorý znie:
„36. § 58 sa dopĺňa odsekom 13, ktorý znie:
„(13) Na projekty technickej pomoci podľa § 28 sa odseky 2 až 6 vzťahujú primerane.“.“
Doterajšie body v čl. 1sa primerane prečíslujú.
3. V čl. I, 37. bod znie:
„37. Za § 61 sa dopĺňa § 62, ktorý vrátane nadpisu znie:
„§ 62 Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 15. júna 2021
(1) Povinnosť podľa § 48 ods. 1 písm. e) a ods. 2 písm. e) sa nevzťahuje na žiadosti predložené na základe výziev vyhlásených do 14. júna 2021.
(2) Konanie podľa § 57 právoplatne neskončené do 14. júna 2021 sa dokončí podľa zákona v znení účinnom do 14. júna 2021; tým nie je dotknuté právo žiadateľa podať odvolanie podľa § 22 v znení účinnom od 15. júna 2021 proti rozhodnutiu vydanému po nadobudnutí účinnosti tohto zákona podľa § 20 alebo § 57 ods. 8 účinných do 14. júna 2021.“.“.
4. V čl. II sa slová „1. júna 2021“ nahrádzajú slovami „15. júna 2021“.
To je všetko.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov. Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade správu výborov o prerokovaní, túto spoločnú správu výborov o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona.
Národná rada uznesením č. 620 zo 16. marca 2021 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného vládneho návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory toto stanovisko: odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť: výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Z uznesení výborov Národnej rady uvedených v III. bode tejto spoločnej správy nevyplynuli žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť. Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 178 zo dňa 4. mája 2021. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spoločného spravodajcu, mňa, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení o rokovacom poriadku.
Pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Dámy a páni, dovoľte mi vystúpiť v krátkosti k prezentácii alebo k uvedeniu pozmeňujúceho návrhu. Dovoľte, ale v krátkosti, teda pár slov k predkladanému zákonu. Myslím si, že ide o veľmi dôležitý zákon, ktorý výrazným spôsobom môže pomôcť najmä teda týraným ženám. Osobne nemám takúto skúsenosť ani z môjho blízkeho ani vzdialenejšieho okolia, ale všetci veľmi dobre poznáme tie príbehy týraných žien, kde teda trpí žena, dieťa dlhé mesiace, možno roky, kedy sa nevie účinne brániť voči, voči svojmu partnerovi. Takže zmeny, ktoré prináša tento zákon, sú veľmi dôležité najmä v tej situácii úplnej bezbrannosti, pod vplyvom ktorej vlastne tie rodiny žijú možno aj niekoľko rokov. Takže veľká vďaka, pani ministerka, za tento zákon. Rovnako vďaka aj teda za pozmeňujúci návrh, ktorý ten zákon posúva nejakým smerom ďalej.
A teraz dovoľte, aby som teda predniesol pozmeňujúci návrh. Ten pozmeňujúci návrh je veľmi jednoduchý. Týka sa toho, že je potrebné predĺžiť alebo presunúť účinnosť tohto zákona z 1. mája na 1. júla, pretože došlo k tomu, že teda zákon sa presúval z jednej schôdze na druhú. Dovoľte teda, aby som ten návrh, pozmeňujúci návrh predniesol.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Lehotského, Petra Osuského a Andreja Stančíka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 231/2019 Z. z. a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, tlač 361.
1. V čl. I bod 36 § 35a sa slová „1. mája“ nahrádzajú slovami „1. júla“, slová „1. májom“ sa nahrádzajú slovami „1. júlom“ a slová „30. apríla“ sa nahrádzajú slovami „30. júna“.
2. V čl. III sa slová „1. mája“ nahrádzajú slovami „1. júla“.
Ďakujem za pozornosť a teda žiadam o podporenie tohto návrhu zákona. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi uviesť pozmeňujúci návrh, ktorý dopĺňa zákon o cenných papieroch a investičných službách. Je to veľmi jednoduchý a krátky pozmeňujúci návrh, ktorý aj z dôvodu spresnenia rozširuje subjekty, ktoré môžu poskytovať dlhodobé investičné sporenie a aj u obchodníkov s cennými papiermi. To znamená väčšiu konkurenciu a tým pádom zlepšenie služieb pre klientov. Dovoľte mi teda prečítať plné znenie pozmeňujúceho návrhu.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Lehotského, Mariána Viskupiča, Milana Kuriaka a Jozefa Hlinku k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, teda zákon o cenných papieroch, v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 435.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme nasledujúci pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 435.
1. K čl. I bod 3
V čl. I bod 3 znie:
„3. V § 7 ods. 11 v úvodnej vete sa za slovo "prostredníctvom" vkladajú slová "obchodníkov s cennými papiermi, pobočiek zahraničných obchodníkov s cennými papiermi a iných".".
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne.
Ja by som ešte skôr, ako odpoviem na vašu otázku, pán doktor, tak chcela povedať, že v zahraničí, aspoň z toho, čo som mala možnosť spoznať, tak naozaj aj nielen banky, ale aj nebankové subjekty sa podieľajú na takomto poradenstve, že zo zákona museli zriaďovať alebo teda minimálne finančne sa podieľať na poradniach, ktoré ľudí potom usmerňovali v tom, ako majú nakladať so svojimi účtami, resp. aj ako sa vymaniť z tej dlhovej pasce. Takže ja budem veľmi rada, keď do budúcnosti popri úradoch práce možno zaangažujeme aj tento sektor do tohto poradenstva.
A pokiaľ ide o vašu otázku, pán poslanec, ja v tejto chvíli viem o tom, že tých poradcov tu nemáme v dostatočnom počte, pretože viem, aký je stav, aj celkovo pokiaľ ide aj možno o tých psychológov alebo aj ďalšie povolania, ktoré by mali byť v týchto poradniach. My musíme si aj nejakú časť ľudí vychovať a ja pevne dúfam, že sa to podarí, pretože naozaj je to veľmi potrebné. Ale, aby som bola úprimná, nemyslím si, že ich je dostatok a radšej teda by som išla na kvalitu ako na kvantitu. A pokiaľ ide o rozpočet, koľko to bude stáť, ja vám to neviem zodpovedať, túto otázku. To je skôr možno potom otázka na pána ministra, takže toľko.
Ďakujem.