Dámy a páni, vážená pani ministerka, pán predseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, sme tu aj s prestávkou deväť hodín a tých deväť hodín miestami naozaj pripomínalo proces a ten proces miestami, žiaľbohu, mal všetky atribúty inkvizičného procesu.
Očakával som, priznám sa, je to prvé odvolávanie, že aj kolegovia z opozície budú vecní, budú kritickí, budú tvrdí, veď koniec koncov to je ich opozičná robota, ale osobné útoky, slová ako beštia, necitlivá žena, arogantná žena, útoky na rodinu mi prídu úplne zbabelé, lebo vy máte svoje rodiny, my máme svoje rodiny, ale mám pocit, že toto do politického zápasu nepatrí. Má to nejaké mantinely. Z vašich úst, nie z mojich úst tu toľkokrát zaznelo slovo slušnosť, že to bolo možno sto-, možno dvestokrát.
A evidentne, že pre vás po tých deviatich hodinách sa nič nové nestalo a Mária Kolíková je vinná. Je vinná z toho, že je dcéra svojho nebohého otca. Je vinná z toho, že je sestra svojho brata, ktorý sa opovážil na Slovensku podnikať. Rovnako je vinná z toho, že počas vašich vlád spoločne s Luciou Žitňanskou predstavovali akúsi oázu spravodlivosti, a napriek tomu tam bola tá Jankovská. Z toho je pre vás dnes Mária Kolíková vinná a mám pocit, že čokoľvek by som tu povedal, čokoľvek by povedala ona, na vašom názore by to nič nezmenilo.
Priznám sa, že som očakával, že prinesiete nejaké nové fakty, že ukážete, že tu a tu pani Koliková profitovala, že tu a tu urobila niečo, čo je v rozpore so zákonom. Nič. Jediná vina Márie Kolíkovej je to, že nezaprela svojho brata. Nijakým spôsobom, opakujem, nijakým spôsobom ste nepreukázali to, že by benefitovala z verejných zákaziek, že by ovplyvňovala verejné obstarávania, že by nejakým spôsobom vstupovala alebo by sa snažila mariť vyšetrovanie tragédie, ktorá sa stala generálovi Lučanskému, nič z toho ste nepreukázali. Len hovoríte o tom, že Kolíková musí odísť. Je to skoro, ako keby Kartágo musí byť zničené.
Mrzí ma, a vrátim sa k tomu, že tá debata mala miestami naozaj rozmer osobného útoku, animozity až nenávisti. Toľko nenávisti v parlamente už dávno nebolo. (Ruch v sále. Zaznenie gongu.)
Druhá vec, ktorú chcem povedať – a tá už nesúvisí, s ospravedlnením a prepáčením, s vami, kolegovia z opozície –, je ku koaličným partnerom. Z tohto miesta vás chcem všetkých požiadať, aby ste podporili Máriu Kolíkovú, aby ste sa za ňu postavili. Za ten rok aj niečo už máme spoločnú skúsenosť, prešli sme spolu niečím, poznáme svoje silné aj slabé stránky, ale viete, že Mária neúnavne bojuje za spravodlivosť. Iste, Mária Kolíková nie je bez chyby, ako žiadny človek nie je bez chyby.
Ale špeciálne sa obraciam na kolegov z OĽANO. Ak máme medzi sebou niečo, čo si potrebujeme vysvetliť, ak máme niečo, čo má byť jasnejšie, lepšie artikulované, samozrejme, že sa o tom bavme. Naša koalícia nie je žiadny zväzok, ktorý je nepriepustný, ktorý, nič sa nemôže povedať, nič sa nemôže kritizovať, vôbec nie. Ale na druhej strane viďme, prosím, to, čo stojí oproti nám, alebo tam, čo sedí na druhej strane, čo je tá alternatíva voči tomu a čo tu vlastne priniesla opozícia v súvislosti s odvolávaním pani ministerky Kolíkovej. Ja vás chcem veľmi pekne poprosiť, ak máte nejaké otázky, ten priestor tu vždy je. Pani ministerka vždy, vždy, vždy prišla, vysvetľovala, nestránila sa ako médií, tak rovnako ani vás a podrobne a dopodrobna vysvetľovala.
A prečo to hovorím? Pretože my všetci, ktorí sme išli do toho predvolebného zápasu a potom sa nám podarilo poskladať koalíciu, máme jeden spoločný cieľ, a to je spravodlivejšie Slovensko. To je nie to, že my sme dokonalí, nie je to to, že neurobíme nejaké chyby, ale potom je to otázka miery a proporcionality. Za to, že niekto povie niečo, čo je možno tvrdé, za to, že niekto niekoho kritizuje, ešte neznamená, žeby sa malo odstupovať. To si myslím, že musíme dnes zvážiť, to myslím, že musia zvážiť všetky štyri koaličné strany, samozrejme, strana ZA ĽUDÍ pevne stojí za ministerkou Kolíkovou.
Ale ešte raz obraciam sa na Slobodu a Solidaritu, SME RODINA a hnutie OĽANO, aby podporili Máriu Kolíkovú, lebo verím, že spoločne máme ešte kus cesty pred sobou a že krok po kroku môžme niektoré veci dosiahnuť. S pokorou sa s týmto na vás obraciam a už vopred ďakujem za vašu podporu.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)
