Videokanál klubu

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, chcela by som hovoriť o téme, ktorá sužuje Slovensko už dlhý čas a ktorá bude ešte významnejšia v kontexte finančnej krízy po pandémii COVID-u 19. Touto témou je zadlženosť Slovákov.
V roku 2017 Národná banka uviedla, že Slovensko je jedinou krajinou Európskej únie, ktorej sa zadlženosť domácností každým rokom zvyšuje nepretržite od roku 2005. Úroveň finančnej gramotnosti je rovnako podľa prieskumov NBS na Slovensku nízka a až 44 % Slovákov nepokladá za škodlivé vziať si úver či pôžičku na spotrebný tovar, čo je najvyšší podiel zo všetkých európskych krajín, ktoré boli zahrnuté do prieskumu.
K marcu 2019 dosiahli finančné záväzky obyvateľov Slovenskej republiky celkovú výšku 36,6 miliardy eur, pričom až 28,7 % z tejto sumy tvoria spotrebiteľské úvery. Zadlžený je tak každý tretí obyvateľ Slovenska a zadlženosť obyvateľov Slovenskej republiky podľa NBS rastie najviac z krajín Európskej únie. Priemerný dlh Slováka je na úrovni 7 990 eur, čo je po Estónsku najvyšší dlh v celej strednej a východnej Európe. Zároveň je z dlhodobých štatistík týkajúcich sa osobných bankrotov zrejmé, že stále viac Slovákov nedokáže zvládať svoje dlhy. Od roku 2006, keď na Slovensku začal platiť inštitút osobného bankrotu, do konca januára 2020 zbankrotovalo už takmer 40 000 obyvateľov Slovenskej republiky. Toto sú čísla do roku 2020, kedy nás zasiahla pandémia, ktorá mnohým zobrala prácu a ich finančná situácia sa tak ešte zhoršila. Podľa prieskumu agentúry FOKUS po prvej vlne pandémie pociťovalo až 22 % respondentov negatívny dopad pandémie na svoju finančnú situáciu a tretina opýtaných uviedla, že musela požiadať o pomoc finančné inštitúcie. A hoci Slováci na pandémiu zareagovali najmä odkladom väčších nákupov, ukázalo sa aj ich slabé finančné plánovanie a hodnotenie finančných možností. Je preto predpoklad, že zadlženosť Slovákov, už aj tak dramatická, bude v dôsledku nedostatočných finančných vedomostí naďalej stúpať.
Otázka, ako sa s touto situáciou vysporiadať, nie je pre mňa nová. Problematikou boja proti nadmernej zadlženosti obyvateľov som sa začala zaoberať počas môjho pôsobenia v Európskom parlamente, kedy som spolupracovala s európskymi organizáciami, ktoré pôsobia na poli prevencie nadmernej zadlženosti. Spoločne s organizáciou Finance Watch, ktorá zastrešuje mnohé európske organizácie zaoberajúce sa zlepšovaním finančnej legislatívy a predchádzaním nadmernej zadlženosti, som koordinovala svoju prácu na pozmeňovacích návrhoch v Európskom parlamente, ale aj na návrhoch potencionálnych riešení pre Slovensko. Rovnako som spolupracovala s francúzskou organizáciou Croesus, ktorá je členom Finance Watch a ktorá vyvinula mnohé stratégie na zlepšovanie finančnej gramotnosti, vrátane rodinnej spoločenskej hry či mobilnej aplikácie pre deti, ale prevádzkuje aj dlhové poradne, ktoré sú k dispozícii pre všetkých, ktorí sa ocitnú v dlhovej tiesni.
A práve tento aspekt dostupného a kvalitného poradenstva je kľúčový. V roku 2017 som v Bratislave zorganizovala workshop za účasti domácich, ale aj zahraničných odborníkov. Okrem spomínaných organizácií sa na ňom zúčastnili zástupcovia rakúskej a českej dlhovej poradne, riaditeľka slovenského centra právnej pomoci, ktorá má na starosti nielen poradenstvo, ale aj pomoc s osobnými bankrotmi a v neposlednom rade aj zástupcovia bánk, advokátov, exekútorov a sociálnych pracovníkov.
Jedným z kľúčových odporúčaní, ktoré vzišlo z workshopu, bola potreba posilnenej prevencie, a to cez lepšiu finančnú gramotnosť a finančné vzdelávanie, ale aj cez obmedzenie reklám na finančné produkty. Vytváraním atmosféry normálnosti požičať si peniaze na kabelku či dovolenku, zadlženosti Slovákov rozhodne nijako nepomôžeme. Práve preto by sme mali nielen posilniť finančné vzdelávanie na školách, ale aj myslieť minimálne na zavedenie varovania v týchto reklamách, že zadlžovanie so sebou prináša aj finančné riziko. Rovnako sa všetci odborníci zhodli, že zadlženosť nie je, až na situáciu, kedy sa človeku stane náhla nehoda alebo nepredvídateľná udalosť, stav, ktorý vznikne zo dňa na deň. Naopak má svoje fázy a preto by sme mali vyvinúť systém ukazovateľov, ktorý nám pomôže identifikovať zraniteľné skupiny a osoby a zasiahnuť čím skôr, čo je, ako všetci odborníci sa zhodli, kľúčové.
Samozrejme na identifikáciu musí nadväzovať dostupné a kvalitné poradenstvo, ktoré by malo byť pre všetkých a nemalo by byť obmedzené iba príjmom daného človeka alebo tým, či je momentálne na úrade práce. Pretože mnohí napríklad na istý čas získajú viac finančných prostriedkov, lepší zárobok, čiže začnú viacej míňať a tak sa tiež môžu dostať do takejto pasce.
Na Slovensku existujú už dlhové poradne, ale sú fragmentované a väčšinou je to buď otázka nejakých dobrovoľníkov alebo niektoré banky majú takéto poradne. Myslím si, že s tým, čo pán minister teraz prichádza, so systémovým riešením, je to, čo potrebujeme.
Z tých odporúčaní na záver by som ešte spomenula, z toho workshopu, ktorý sme mali, že je veľmi potrebné vypracovať nejaký systém identifikátorov na základe kritérií, ako je vek, rodinný stav, príjem či dlhodobá nezamestnanosť, aby sme mali varovné signály, podľa ktorých či už prostredníctvom rôznych poskytovateľov energií, telekomunikačných služieb, daňového úradu, sociálnej, zdravotnej poisťovne, by sme vedeli zachytiť týchto ľudí, ktorí začnú mať finančné problémy, prestávajú platiť a cez tieto nejaké varovné signály ich nasmerovali na poradne, ktoré budú existovať.
Ja som presvedčená a pevne dúfam, že tieto poradne nebudú len o tom, že budú tam distribuovať nejaké letáčiky, ale že budú naozaj vysoko profesionálne, budú tam odborníci, ktorí budú vedieť týchto ľudí nasmerovať ešte v tej počiatočnej fáze, kedy naozaj je ešte veľká šanca, aby sa z týchto dlhov dostali. Takže veľmi pekne ďakujem za tento návrh, s ktorým pán minister prišiel, a teším sa na spoluprácu. Myslím si, že ešte je tam zopár vecí, ktoré spoločne vieme doladiť.
Ďakujem pekne.