Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne. To je to, o čom som hovorila, že do druhého čítania chceme ešte naďalej diskutovať o tom akým spôsobom vytvoriť tie podmienky tak, aby naozaj čo najviac odborníkov mohlo poskytovať túto starostlivosť o deti. Môžme sa baviť aj o tom, čo navrhujete vy a ďalej je dôležité mať na pamäti, že aj ten riaditeľ aj vôbec tá škola musí si byť vedomá, že vlastne aké kompetencie má dotyčný, aby sa nestalo, že proste zamestná nemyslím si len nejakého opatrovateľa alebo niekoho a bude od neho žiadať úkony, ktoré nebude môcť on robiť. Čiže preto ja chcem, aby to bolo naozaj všetko jasne zadefinované, aby sme neuviedli niekoho do omylu, aby v konečnom dôsledku to potom nepoškodilo či už tomu dieťaťu alebo jemu samotnému alebo tej škole. Čiže áno do druhého čítania sa budeme rozprávať aj s kolegami OĽANO, ktorí tiež pani poslankyňa Horváthová už o tom hovorila, že chcú rozšíriť ten počet alebo tie, počet daných profesií, ktoré by mohli vykonávať túto starostlivosť na pôde školy. Čiže ja si viem predstaviť aj to, čo vy spomínate hoci priznám sa, že z toho ako poznám školy a to prostredie, že ...
===== už o tom hovorila, že chcú rozšíriť ten počet alebo tie požadované profesie, ktoré by mohli vykonávať túto starostlivosť na pôde školy. Čiže ja si viem predstaviť aj to čo vy spomínate hoci priznám sa, že z toho ako poznám školy a to prostredie, že neviem aká bude odozva zo strany pedagógov na to, že by si mali robiť opatrovateľský kurz pretože naozaj je to ako keby však na jednej strane teda poskytujú vzdelávanie potom by sa mali starať. Ale, hovorím je to hodné debaty, takže ďakujem pekne aj za váš vašu pripomienku.

Ďakujem veľmi pekne. To je to, o čom som hovorila, že do druhého čítania chceme ešte naďalej diskutovať o tom akým spôsobom vytvoriť tie podmienky tak, aby naozaj čo najviac odborníkov mohlo poskytovať túto starostlivosť o deti. Môžme sa baviť aj o tom, čo navrhujete vy a ďalej je dôležité mať na pamäti, že aj ten riaditeľ aj vôbec tá škola musí si byť vedomá, že vlastne aké kompetencie má dotyčný, aby sa nestalo, že proste zamestná nemyslím si len nejakého opatrovateľa alebo niekoho a bude od neho žiadať úkony, ktoré nebude môcť on robiť. Čiže preto ja chcem, aby to bolo naozaj všetko jasne zadefinované, aby sme neuviedli niekoho do omylu, aby v konečnom dôsledku to potom nepoškodilo či už tomu dieťaťu alebo jemu samotnému alebo tej škole. Čiže áno do druhého čítania sa budeme rozprávať aj s kolegami OĽANO, ktorí tiež pani poslankyňa Horváthová už o tom hovorila, že chcú rozšíriť ten počet alebo tie, počet daných profesií, ktoré by mohli vykonávať túto starostlivosť na pôde školy. Čiže ja si viem predstaviť aj to, čo vy spomínate hoci priznám sa, že z toho ako poznám školy a to prostredie, že ...
===== už o tom hovorila, že chcú rozšíriť ten počet alebo tie požadované profesie, ktoré by mohli vykonávať túto starostlivosť na pôde školy. Čiže ja si viem predstaviť aj to čo vy spomínate hoci priznám sa, že z toho ako poznám školy a to prostredie, že neviem aká bude odozva zo strany pedagógov na to, že by si mali robiť opatrovateľský kurz pretože naozaj je to ako keby však na jednej strane teda poskytujú vzdelávanie potom by sa mali starať. Ale, hovorím je to hodné debaty, takže ďakujem pekne aj za váš vašu pripomienku.

Ja vystúpim v rozprave, ak by náhodou ešte niekto chcel reagovať, aby mal tú možnosť. Ja by som zopakovala to, čo povedal teraz pani Horváthová. Ja som to už hovorila aj v úvodnej reči aj potom som sa snažila to artikulovať. To, čo predkladáme dnes alebo tá novela je najmä o tom, aby to bolo zákonné. Aby bolo zákonné poskytnúť zdravotnú starostlivosť na pôde školy, školského zariadenia. Pretože doteraz žiaľ sa to robilo všelijako, ale chceme proste, aby to bolo v súlade so zákonom, aby sme nevystavovali učiteľov alebo ďalších ľudí zo škôl nejakým situáciám, kde by v snahe pomôcť dieťaťu porušili zákon. Čiže to je gro tohto zákona vytvoriť právny rámec a uzákoniť možnosť poskytovať túto starostlivosť. Ja s vami úplne súhlasím, že teda ja už som to aj povedala vo faktickej poznámke, že nám chýbajú aj sestry aj zdravotnícky personál, aj lekári, aj zubári. Proste situácia je naozaj veľmi zlá, ale opakujem nemyslím si, že týmto návrhom by sa nejako radikálne zhoršila tá situácia. Už dnes sestry, lekári, ktorí nie sú spokojní idú do zahraničia. Čiže ten odliv týchto kompetentných ľudí žiaľ tu už k nemu dochádza. Mali by sme sa zamyslieť a áno je to aj úloha a teda jedna z dôležitých úloh pre túto vládnu koalíciu ako čeliť tomuto problému a si to uvedomujem a je mi možno aj trošku ľúto, že niektoré opatrenia, ktoré boli avizované na začiatku volebného obdobia sú také pomalšie aj, keď teda je to spôsobené najmä COVID-om, ale či už je to ohodnotenie sestier alebo ďalšie opatrenia, ktoré by udržali týchto odborníkov v našich nemocniciach, ambulanciách je proste potrebné, čím skôr prijať. Zároveň ja si myslím a možno, možno sa nad tým pousmejete, ale prítomnosť takýchto zdravotníkov na pôde škôl môže v konečnom dôsledku aj odľahčiť tie ambulancie a nemocnice. Pretože, keď bude pravidelná nejaká prevencia, keď tomu dieťatku sa bude niekto venovať aj na pôde školy, kde trávy väčšinu svojho dňa počas školského roku. Naozaj naše deti sú v školách od rána pomaly do večera, keď ešte majú aj mimoškolské aktivity čiže je dobré, keď je niekto naporúdzi, kto im vie pomôcť a nemusia to byť rodičia, ktorí musia dať výpoveď v práci napríklad alebo teda odbiehajú od práce, aby poskytovali túto starostlivosť. Čiže myslím si, že aj tá prevencia, či už v podobe nejakého vzdelávania, ale tak isto aj toho, že podajú v čas ten liek tomu dieťaťu môže pomôcť zlepšiť ich zdravotný stav, resp. a odbremeniť potom tie nejaké následky. Pokiaľ ide o finančné prostriedky áno, stále proste sa boríme s tým a zápasíme, že však nie je dostatok financií ani na tých psychológov, ktorí by mali byť na tých školách, ani na tých asistentov učiteľa. Ja dúfam, že aj z plánu obnovy z týchto peňazí pôjde značná časť na inkluzívne, tým ako aj pani poslankyňa Šofranko to už hovorila. Ten pilotný projekt vlastne pokiaľ ide o tento zdravotnícky personál ono je to tam nazvané ako školské sestry, ale ako sme hovorili túto prácu budú môcť vykonávať aj iné profesie ako sestry a lekári, záchranári, tak pokiaľ si dobre pamätám, tak sú finančné prostriedky na 50 takých pozícií v tom pilote a ja pevne verím, že časom, aj či už zriaďovatelia ale teda najmä ministerstvo školstva pristúpi k systému, k systémovému kroku, aby tieto inkluzívne tými, ktoré budú obsahovať aj zdravotnícky personál fungovali podľa možnosti na každej škole. Ale opäť je to celé o tom, že chceme vytvoriť podmienky a budeme sa snažiť o to aj, aby boli finančné prostriedky na ich naplnenie. Neviem ešte, či boli nejaké ďalšie pripomienky, na ktoré by som mala reagovať. Ak áno, kľudne vo faktickej ešte sa ma spýtajte. Ja by som chcela možno len na záver povedať, že áno v ideálnom svete by všetko už dávno fungovalo, len teda tento svet nie je úplne ideálny a snažíme sa ale aspoň ho trošku zlepšiť a ja teda budem naozaj vďačná za vašu podporu a samozrejme v prípade, že budú ešte nejaké ďalšie návrhy do druhého čítania, ktoré pôjdu v tejto línii, aby sa deťom dostala kvalitná starostlivosť. Tak samozrejme, že ako predkladateľky budeme s tým súhlasiť. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Ja sa budem snažiť rýchlo zareagovať a keď nestihnem, tak potom ešte vystúpim v rozprave. Samozrejme, že si uvedomujeme aká je situácia v našich nemocniciach, že nám chýba odborný personál, zdravotnícky personál, lekári a tak ďalej. Nemyslím si, že vytvorenie možnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť na pôde školy, školských zariadení nám nejako húfne týchto ľudí odoberie z nemocníc, ambulancií a pôjdu do tejto sféry. To čo ste hovorili a teda ja tak budem aj proti možno v rozpore s rokovacím poriadkom reagovať aj na pána poslanca Kočiša, že či zase vôbec niekoho nájdeme. Už sa ľudia hlásia, pretože my ste to, túto tému prediskutovali ešte v roku 2015 aj s Komoru sestier. Čiže sú ľudia napríklad sestry, ktoré sú po materskej, majú ešte malé deti a rady by robili v prostredí, ktoré im umožní skĺbiť lepšie ten rodinný a pracovný život. To znamená, že majú aj prázdniny a tak ďalej. Čiže pre nejakú kategóriu zdravotných sestier, alebo teda sestier a možno aj lekárov, práve takáto pozícia môže byť tá, kde budú mať menší stres. Teraz keď ste, pán poslanec, pán doktor, hovorili o tom, že čo vlastne budú robiť celý deň, ráno pichnú inzulín a potom už vlastne nič. Ja som to aj spomínala vo svojej úvodnej reči, že vlastne okrem poskytovania takejto starostlivosti podávania inzulínu, liekov a zasahovania v prípade epileptického záchvatu, tak budú sa podieľať aj na výchove a vzdelávaní. To znamená, že budú spolupracovať aj s pedagógmi. My potrebujeme, aby naše deti boli lepšie vzdelávané v zdravom životnom štýle, aby tam bol niekto, kto možno bude viacej dbať aj na to, že možno že zachytí, že sa tam deje nejaké sebapoškodzovanie, že tam tie deti prichádzajú do kontaktu s omamnými a psychotropnými látkami. Čiže naozaj to nie je len vec nejakého zdravotníckeho úkonu, ale chceme, aby aj títo ľudia participovali na vzdelávaní našich žiakov. Ale ak bude treba, samozrejme to bližšie vysvetlím aj neskôr.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ctené kolegyne, kolegovia, prichádzame k vám s návrhom, ktorý nie je nový ani pre tento parlament, ani teda nie je to téma, ktorá by bola nejaká nová, čo sa týka iných krajín. Iste ste aj vy zaznamenali vo svojom okolí, alebo možno aj z vlastnej skúsenosti viete, že z roka na rok nám pribúdajú deti s rôznym zdravotným postihnutím, alebo s chronickým ochorením. Aj tieto deti majú právo a povinnosť sa vzdelávať, o tom niet pochýb. Žiaľ, naše školy nie sú schopné im pomôcť, či už materiálnotechnicky, teda nie všetky školy, aby som nepaušalizovala, a takisto nie sú schopné veľakrát im pomôcť pokiaľ ide o prístup a podporu ďalších odborníkov i nepedagogických. Už je pomaly notoricky známe, že počet asistentov učiteľa nepokrýva ani polovicu potrieb. Okrem pomoci pri učení však tieto deti, o ktorých hovorím, častokrát potrebujú inú odbornú pomoc, a to zdravotnú. Podať lieky, pichnúť Inzulín, ošetriť poranenie, poskytnúť nejaké ošetrenie pri náhlom zhoršení zdravotného stavu. Toto všetko môžu byť a sú situácie, s ktorými sa učitelia stretávajú na školách. No žiaľ nemajú potrebné kompetencie a neumožňuje im ani zákon čokoľvek s týmto robiť.
Rodičom týchto detí je častokrát odporúčané, aby sa deti vzdelávali doma, alebo aby išli do špeciálnych škôl a uznáte, že dieťa, ktoré má napr. cukrovku je absurdné, aby začalo navštevovať špeciálnu školu len preto, že má toto chronické ochorenie. Teda ako to vyzerá v praxi dnes. Spomínané úkony na školách robia väčšinou rodičia. Dajú v práci výpoveď a buď dochádzajú do školy v nejakých intervaloch, napr. týmto spomínaným deťom s cukrovkou merať hladinu cukru, alebo sedia na chodbe a sú k dispozícii, ak by došlo k náhlemu zhoršeniu zdravotného stavu dieťatka, ale zhodneme sa, že toto nie je riešenie. Možno iba vám poviem niekoľko údajov o deťoch, ktoré trpia ochorením Diabetes. V roku 2018 bolo liečených 27 108 z toho 1 369 detí do štrnásť rokov. Za rok 2019 ich už v takomto veku evidujeme 1 400, čo znamená, že približne každý tretí deň pribúda jeden diagnostikovaný detský diabetik. Tieto deti si musia pravidelne kontrolovať hladinu cukru v krvi, dodržiavať stravovanie a nie každé, najmä v tom útlom veku je toho schopné. Aj napriek náročnosti celého tohto procesu v žiadnom prípade nejde o ochorenie, ktoré by malo dieťa vylúčiť z kolektívu. To znamená, že by malo chodiť do bežnej školy, malo by sa môcť zúčastniť aj na výletoch, alebo iných mimoškolských aktivitách. No a teraz čo s tým. Práve vytvorenie pozície
=====

Ďakujem pekne. V mene štyroch poslaneckých klubov – OĽANO, SME RODINA, SaS a ZA ĽUDÍ – žiadam termínovanie prerokovania bodu 8 programu, tlač 554, zákon č. 177/2018 Z. z. na osemnástu hodinu dnes.

Ďakujem veľmi pekne všetkým, ktorí teda sa zapojili do rozpravy. Ďakujem aj za pripomienky, budem veľmi rada ako som už v úvode povedala, na nich spolupracovať tak, aby tento návrh sme vylepšili. Hovorili sme aj o tom, že možno by sme posunuli tú vekovú hranicu pre deti aj mladšie ako je 1 rok a tak isto aj to, čo hovorila pani poslankyňa Hatráková, myslím si, že je dôležité, aby naozaj ľudia, ktorí pracujú s týmito deťmi , boli bezúhonní, aby sme to mali presne zadefinované aj v tomto zákone a teda na záver iba chcem podčiarknuť to, že ja som presvedčená, že táto služba bude vhodným doplnkom aj možno pre tých, ktorí dnes majú umiestnené deti v škôlkach, lebo ako sme hovorili, existujú rôzne rodiny jedno rodičovské , ktoré, ktorí tí ľudia pracujú v povolaniach, kde nemajú ten režim taký ako je v škôlke od nejakej 7 do 17, to znamená, že potrebujú, aby niekto sa postaral o dieťa vo večerných hodinách alebo možno v nočných hodinách. Čiže chceme naozaj vyjsť v ústrety všetkým rodinám, ktoré majú takúto potrebu, nemajú príbuzných, nemajú známych, ktorí sa im dokážu postarať o dieťa a samozrejme, aby toto tiež odznelo, nie je to žiadne vyháňanie rodičov od detí, ale je to skôr, umožňuje tým, ktorí z akýchkoľvek dôvodov chcú alebo musia ísť pracovať, aby mohli zosúladiť svoj rodinný a pracovný čas, takže ešte raz ďakujem za podporu a budem sa tešiť aj na ďalšie pripomienky.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ctené kolegyne, kolegovia, tento návrh som naposledy predkladala v roku 2014. Žiaľ, ako opozičná poslankyňa som nebola úspešná. Ale vykonala som v ňom nejaké úpravy a opäť sa idem teda uchádzať o vašu podporu. A pevne verím, že tentokrát tento návrh zákona schválime.
Vo väčšine európskych krajín, ako aj na Slovensku hrá jednu z hlavných úloh v problematike fungovania rodín zlučiteľnosť pracovného a rodinného života. Nedostatok miest v materských školách a jasliach majú za následok, že takéto zosúladenie je častokrát veľmi ťažké. Situácia sa výrazne zhoršila od roku 2006, kedy začala po období poklesu pôrodnosti a nárastu nezamestnanosti na prelome storočí sprevádzaným využívaním budov materských škôl na iné účely, resp. ich schátraním, populačná krivka opäť stúpať a štát a samosprávy nedokázali flexibilne na novú situáciu reagovať. Počet nevybavených žiadostí o prijatie do materskej školy tak začal z roka na rok stúpať a medzi rokmi 2006 až 2017 bol zaznamenaný nárast počtu nevybavených žiadostí z 1 074 na 12 328. Na zvýšenie dopytu reagovali skôr súkromné a cirkevné zariadenia, pričom samosprávy nemali dostatok finančných prostriedkov na obnovu budov či zriaďovanie nových materských škôl. Súkromné zariadenia sú pre mnohých finančne nedostupné a tak na Slovensku existuje pomerne veľká skupina detí, ktorá nedostane miesto v materskej škole, a to najmä vo väčších mestách, pričom malé šance majú najmä deti so zdravotným postihnutím či sociálnym znevýhodnením.
Aj v súčasnosti počet žiadostí prevyšuje počet voľných miest, a to aj napriek tomu, že v ostatných rokoch sa vynaložilo nemálo finančných prostriedkov na dobudovanie kapacít, či vybudovanie nových škôlok. Faktom ale zostáva, že na potreby rodičov častokrát nedokážu odpovedať ani súkromné zariadenia. Navyše mnohé sú veľmi finančne náročné, ako som už spomínala, a tak pre mnohých rodičov sú nedostupné. Predstavte si napríklad prípad matky samoživiteľky, ktorá vychováva deti, pracuje ako zdravotná sestra a má nočné služby. Alebo rodiča, ktorý pracuje do neskorých večerných hodí alebo na zmeny. Keďže režim škôl je nastavený drvivou väčšinou na dennú prevádzku, v prípade ak tento rodič nemá svojho rodiča, niekoho blízkeho alebo si neplatí opatrovateľku, ktorá sa o dieťa postará po škôlke, je preňho skĺbenie pracovného a rodinného času doslova neriešiteľné.
V okolitých krajinách už pred rokmi pristúpili k zriadeniu flexibilnejších foriem starostlivosti o dieťa. Len v susednom Česku majú k dnešnému dňu evidovaných ako 600 detských skupín. Vo Fínsku funguje 24-hodinový flexibilný systém opatrovania detí sedem dní v týždni. A týmto modelom sa pred pár rokmi inšpirovalo aj Nemecko. Keď hovorím o detských skupinách, hovorím o starostlivosti o dieťa. Pretože v žiadnom prípade tento náš návrh nemá byť konkurenciou voči škôlkam, ale doplnkovou službou. Ak chceme reálne pomôcť rodinám s malými deťmi, potrebujeme im zabezpečiť podporné služby.
Čiže dovoľte mi teraz v krátkych bodoch predstaviť tento môj zákon. Detské skupiny budú môcť byť za presne definovaných podmienok zriadené či zamestnávateľom rodiča dieťaťa alebo osoby, ktorej bolo dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov obcou alebo samosprávnym krajom, registrovanou cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou so sídlom na území Slovenskej republiky, občianskym združením, neziskovou organizáciou poskytujúcou všeobecne prospešné služby, ale aj napríklad fyzickou osobou, ktorá je rodičom dieťaťa vo veku do začatia plnenia povinného predprimárneho vzdelávania. Zoznamy poskytovateľov služieb bude evidovať úrad práce pre svoj územný obvod. Na rozdiel od návrhu, ktorý som predložila pred 7 rokmi sme doplnili do tohto návrhu aj požadovanú odbornú spôsobilosť pracovať v týchto detských skupinách. Po vzore susedného Česka sme zaradili profesie ako lekár, sestra, psychológ, či osoba s kvalifikačnými predpokladmi na výkon pracovnej činnosti opatrovateľa detí. V zákone stanovujeme, že služba môže byť poskytnutá buď zadarmo alebo za odplatu. Tá však nesmie prekročiť oprávnené náklady. Som teda presvedčená, že tieto detské skupiny budú naozaj prístupné pre širokú skupinu rodín.
Deti môžu navštevovať detské skupiny podľa potreby rodiča, čiže na pár hodín denne, týždenne, podľa toho ako to rodič potrebuje. Keďže ide v prvom rade, a to chcem podčiarknuť, o starostlivosť, teda opatrovanie tých detí v čase, keď rodičia sú zamestnaní neuvažujeme v tomto našom návrhu zákona o tom, že by mali mať tieto detské skupiny vypracované nejaké vzdelávacie štandardy alebo nejaké vzdelávacie programy. Pretože sa môže stať, že v tej skupine budú deti rôzneho veku. A bolo by to potom veľmi ťažko realizovateľné. Samozrejme, ale deti, tak ako sa píše v zákone, budú vedené k tomu, aby sa naučili nielen hodnotám, ale aj rôznym zručnostiam.
Zákon hovorí aj o podmienkach, kde sa táto služba môže poskytovať. Je tam stanovený počet detí, o ktoré sa dotyční môžu starať. Pripomínam, že ide o deti od jedného roka až do dovŕšenia veku, kedy nastúpia do povinného predprimárneho vzdelávania. Samozrejme, že aj o tej spodnej hranici sa môžme baviť, keďže som zaregistrovala požiadavky rodičov umiestniť aj menšie deti do takýchto zariadení. A rovnako som pripravená na diskusiu o všetkých podnetoch, ktoré by tento zákon mohli vylepšiť. Ja vám veľmi pekne ďakujem za pozornosť. A pevne verím, že tento náš návrh pomôže rodinám lepšie skĺbiť pracovný a rodinný život. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Keď sa bavíme o autizme, tak treba si uvedomiť, že naozaj ide o celoživotné ochorenie, ktoré dostáva nielen tieto osoby s autizmom, ale aj ich rodiny na okraj spoločnosti. A máloktorí z nich sa dokážu zamestnať a nie preto, že by nemali aj nejaký talent, ale skôr aj pre bariéry, s ktorými sa stretávajú a ja preto strašne som rada, že existujú aj projekty, ktoré myslia na týchto ľudí, či už je to výpomoc so srdcom alebo projekt Každý potrebuje svojho autistu, autisti v práci, ktorý facilituje umiestňuje týchto ľudí na otvorenom trhu práce, lebo to je to, čo by sme mali chcieť, nielen ich nechávať v rôznych chránených dielňach alebo na chránených pracoviskách, ale im umožniť zapojiť sa do otvoreného trhu práce. Tak ako aj pani poslankyňa uviedla, naozaj v súčasnosti je veľký problém, keď títo ľudia sa nedokážu uplatniť, aby mali nárok na invalidný dôchodok, preto aj ja veľmi sa teším z tohto návrhu, že konečne aj oni budú môcť získavať invalidné dôchodky a takto si prilepšiť a takisto prilepšiť si aj rodine.
A na záver len možno jedna vec z definície. Autisti nedokážu pochopiť náš svet, ale my by sme mali urobiť všetko preto, aby sme ich dokázali pochopiť a prijať. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Ja som presvedčená o tom, že je dôležitý výsledok. A ten výsledok je taký, že nebudú deti, ktoré to potrebujú ukrátené od dotácie na obedy zadarmo. Dokonca tá prax dnes ukazovala, že tí najchudobnejší veľakrát nemali finančné prostriedky na zálohu, čiže ani potom následne nemohli tieto obedy mať zadarmo, respektíve museli ich potom uhrádzať. Čiže nie je to tak, že tento systém, ktorý ste vy zaviedli by naozaj garantoval teplú stravu pre každé jedno dieťa. Navyše ja som tiež presvedčená o tom, že ak máme niekomu pomáhať, tak naozaj tomu, kto to potrebuje a nie celoplošne aj rodinám, ktoré si tie obedy zadarmo môžu dovoliť z vlastného vrecka.
Chcem len pripomenúť, že sme zvýšili dotáciu z euro 20 na euro 30. Čiže im dávame viacej, na tých ktorí to potrebujú. A teda, aby som len zhrnula, deti v hmotnej núdzi alebo z rodín v hmotnej núdzi a takisto tí, ktorí si nemôžu uplatniť vyšší daňový bonus budú dostávať tento príspevok. Ďakujem. Chcem len pripomenúť, že sme zvýšili dotáciu z 1,20 eur na 1,30 eur, čiže dávame viacej na tých, ktorí to potrebujú a teda aby som len zhrnula, deti v hmotnej núdzi alebo z rodín v hmotnej núdzi a takisto tí, ktorí si nemôžu uplatniť vyšší daňový bonus, budú dostávať tento príspevok. Ďakujem.