Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, za vaše vystúpenie aj podporu a naozaj vy ste človek, ktorý sa tejto téme venujete dôsledne a dlhodobo, čiže budem rada, keď budeme spolupracovať aj naďalej pri tejto téme. To čo ste spomínali, áno, nám žiaľ klesá počet rodín, náhradných rodín, ktoré sú ochotné si takto vziať dieťatko, ktoré potrebuje starostlivosť. Je to možno spôsobené aj tým alebo z toho čo som sa mala možnosť rozprávať. Tým, že nám sa rodia aj viacej detí, ktoré majú nejaký typ zdravotného postihnutia. Nie každá rodina alebo náhradný rodič si trúfne sa postarať o takéto dieťatko, keď biologický rodič si netrúfne. Z toho vyplýva nielen teda, že potrebujeme tak čo predkladáme dnes zvýšiť nejaké finančné ohodnotenie alebo aj nejakú aj finančnú motiváciu, ale my potrebujeme týmto náhradným rodičom aj pomôcť v službách alebo aj teda v poradenstve, v príprave tak, aby mali napríklad nárok tiež na odľahčovaciu službu, keď majú zverené takéto dieťa so zdravotným postihnutím a aby naozaj mali prístup ku všetkým možným kompenzáciám tak ako aj biologickí rodičia, aby dokázali naozaj sa postarať o toto dieťatko. Čiže v tejto oblasti myslím si, že by sme mali ešte urobiť kopec práce, pretože je zrejmé, že samozrejme pre dieťa je najlepšie keď vyrastá v biologickej rodine, pokiaľ táto je fungujúca. Ale keď, žiaľ, to tak nie je z nejakých dôvodov, tak potom tá náhradná rodina je to čo vieme tomu dieťatku poskytnúť asi najlepšie. A tá náhradná rodina potrebuje cítiť podporu štátu a potrebuje byť aj finančne za to ohodnotená. Takže ešte raz vám ďakujem za vaše vystúpenie a budem sa tešiť na spoluprácu na tejto téme.

... a dobré teda vyplatené.
Čo je predmetom tejto novely, úplne v krátkosti. Naozaj je to krátka novela zákona o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa. Ide o to, že situácia dnes je taká, že keď dôjde k situácii, že dieťatko musí vyrastať mimo svojej biologickej rodiny dočasne či už náhradnej osobnej starostlivosti, v pestúnskej starostlivosti alebo v ústavnej, tak len do veku šiestich mesiacov dieťatka môže uchádzač o túto náhradnú starostlivosť, žiadateľ, požiadať o príspevok na podporu náhradnej starostlivosti, teda pri zverení. Tým, že tie súdy veľakrát veľmi dlho trvajú, tak nie vždy sa tá lehota splní, čiže ten príspevok nie je vyplatený. Tak že náš návrh vlastne upravuje to, aby sa nebralo do úvahy kedy bola tá žiadosť, teda kedy dôjde k rozhodnutiu súdu, ale kedy bola žiadosť podaná a teda, keď súd rozhodne o zverení do náhradnej starostlivosti, tak tento príspevok bude vyplatený. Naozaj je to myslím si, že spravodlivé, aby keď prichádza dieťatko do náhradnej starostlivosti, do rodiny, táto rodina dostala naňho finančné prostriedky, aby mu mohla zabezpečiť vlastne nejaký ten vstupný balíček tých vecí, ktoré bude potrebovať. A tak isto predmetom návrhu tohto zákona je zrovnoprávniť alebo upraviť aj tú výšku tohto príspevku zo súčasných okolo 550 eur na výšku 829 eur 86 centov, čo je vlastne príspevok alebo výška príspevku pri narodení prvého až tretieho dieťatka. Takže veľmi vás chcem poprosiť o podporu tohto zákona. Áno, bude to mať dopad na rozpočet, pretože navyšujeme tú sumu, aj teda viacej uchádzačov, žiadateľov o tento príspevok ho dostane vyplatený, ale na druhej strane naozaj ide o dobre použité peniaze, zmysluplne a tá vyčíslená suma je, ak sa nemýlim, okolo 200-300 tisíc ročne ako dopad na štátny rozpočet. Myslím si, že to nie je až taká vysoká suma. A len teda pre vašu informáciu ešte, aby ste mali prehľad, že koľko detí celkovo vyrastá mimo vlastnej rodiny v Slovenskej republike, tak za rok 2019 to bolo 13 788, z toho teda v náhradnej osobnej starostlivosti je 6 820 detí a v pestúnskej 1 256 detí. Ja pevne verím, že tieto peniaze naozaj budú dobre použité, že sa dostanú k tým deťom a že tieto náhradné opatrenia alebo teda tieto opatrenia náhradnej starostlivosti zabezpečia pre tie deti naozaj detstvo, ktoré, ktoré proste nebude až tak poznačené rôznymi traumami. A tak ako sme aj včera hovorili so zástupcami Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a so zástupcami organizácie Úsmev ako dar, že sa nám bude dariť aj v Slovenskej republike naozaj čo najdlhšie nechávať deti v biologických rodinách a pristupovať k rôznym iným riešeniam až v tých krajných situáciách. Ďakujem veľmi pekne za podporu tohto zákona.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Takže po tejto turbulentnej diskusii budeme pokračovať. Myslím si, že jednou veľmi peknou témou, kde ale opäť teda pôjde o peniaze a v tomto prípade myslím si, že o peniaze, ktoré sú naozaj potrebné, užitočné a dobré teda vyplatené.
Čo je predmetom tejto novely, úplne v krátkosti. Naozaj je to krátka novela zákona o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa. Ide o to, že situácia dnes je taká, že keď dôjde k situácii, že dieťatko musí
=====

Ďakujem veľmi pekne.
Ja by som ešte skôr, ako odpoviem na vašu otázku, pán doktor, tak chcela povedať, že v zahraničí, aspoň z toho, čo som mala možnosť spoznať, tak naozaj aj nielen banky, ale aj nebankové subjekty sa podieľajú na takomto poradenstve, že zo zákona museli zriaďovať alebo teda minimálne finančne sa podieľať na poradniach, ktoré ľudí potom usmerňovali v tom, ako majú nakladať so svojimi účtami, resp. aj ako sa vymaniť z tej dlhovej pasce. Takže ja budem veľmi rada, keď do budúcnosti popri úradoch práce možno zaangažujeme aj tento sektor do tohto poradenstva.
A pokiaľ ide o vašu otázku, pán poslanec, ja v tejto chvíli viem o tom, že tých poradcov tu nemáme v dostatočnom počte, pretože viem, aký je stav, aj celkovo pokiaľ ide aj možno o tých psychológov alebo aj ďalšie povolania, ktoré by mali byť v týchto poradniach. My musíme si aj nejakú časť ľudí vychovať a ja pevne dúfam, že sa to podarí, pretože naozaj je to veľmi potrebné. Ale, aby som bola úprimná, nemyslím si, že ich je dostatok a radšej teda by som išla na kvalitu ako na kvantitu. A pokiaľ ide o rozpočet, koľko to bude stáť, ja vám to neviem zodpovedať, túto otázku. To je skôr možno potom otázka na pána ministra, takže toľko.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, chcela by som hovoriť o téme, ktorá sužuje Slovensko už dlhý čas a ktorá bude ešte významnejšia v kontexte finančnej krízy po pandémii COVID-u 19. Touto témou je zadlženosť Slovákov.
V roku 2017 Národná banka uviedla, že Slovensko je jedinou krajinou Európskej únie, ktorej sa zadlženosť domácností každým rokom zvyšuje nepretržite od roku 2005. Úroveň finančnej gramotnosti je rovnako podľa prieskumov NBS na Slovensku nízka a až 44 % Slovákov nepokladá za škodlivé vziať si úver či pôžičku na spotrebný tovar, čo je najvyšší podiel zo všetkých európskych krajín, ktoré boli zahrnuté do prieskumu.
K marcu 2019 dosiahli finančné záväzky obyvateľov Slovenskej republiky celkovú výšku 36,6 miliardy eur, pričom až 28,7 % z tejto sumy tvoria spotrebiteľské úvery. Zadlžený je tak každý tretí obyvateľ Slovenska a zadlženosť obyvateľov Slovenskej republiky podľa NBS rastie najviac z krajín Európskej únie. Priemerný dlh Slováka je na úrovni 7 990 eur, čo je po Estónsku najvyšší dlh v celej strednej a východnej Európe. Zároveň je z dlhodobých štatistík, týkajúcich sa osobných bankrotov, zrejmé, že stále viac Slovákov nedokáže zvládať svoje dlhy. Od roku 2006, keď na Slovensku začal platiť inštitút osobného bankrotu, do konca januára 2020 zbankrotovalo už takmer 40 000 obyvateľov Slovenskej republiky. Toto sú čísla do roku 2020, kedy nás zasiahla pandémia, ktorá mnohým zobrala prácu a ich finančná situácia sa tak ešte zhoršila. Podľa prieskumu agentúry FOKUS po prvej vlne pandémie pociťovalo až 22 % respondentov negatívny dopad pandémie na svoju finančnú situáciu a tretina opýtaných uviedla, že musela požiadať o pomoc finančné inštitúcie. A hoci Slováci na pandémiu zareagovali najmä odkladom väčších nákupov, ukázalo sa aj ich slabé finančné plánovanie a hodnotenie finančných možností. Je preto predpoklad, že zadlženosť Slovákov, už aj tak dramatická, bude v dôsledku nedostatočných finančných vedomostí naďalej stúpať.
Otázka, ako sa s touto situáciou vysporiadať, nie je pre mňa nová. Problematikou boja proti nadmernej zadlženosti obyvateľov som sa začala zaoberať počas môjho pôsobenia v Európskom parlamente, kedy som spolupracovala s európskymi organizáciami, ktoré pôsobia na poli prevencie nadmernej zadlženosti. Spoločne s organizáciou Finance Watch, ktorá zastrešuje mnohé európske organizácie zaoberajúce sa zlepšovaním finančnej legislatívy, a predchádzaním nadmernej zadlženosti som koordinovala svoju prácu na pozmeňovacích návrhoch v Európskom parlamente, ale aj na návrhoch potencionálnych riešení pre Slovensko. Rovnako som spolupracovala s francúzskou organizáciou Croesus, ktorá je členom Finance Watch a ktorá vyvinula mnohé stratégie na zlepšovanie finančnej gramotnosti, vrátane rodinnej spoločenskej hry, či mobilnej aplikácie pre deti, ale prevádzkuje aj dlhové poradne, ktoré sú k dispozícii pre všetkých, ktorí sa ocitnú v dlhovej tiesni.
A práve tento aspekt dostupného a kvalitného poradenstva je kľúčový. V roku 2017 som v Bratislave zorganizovala workshop za účasti domácich, ale aj zahraničných odborníkov. Okrem spomínaných organizácií sa na ňom zúčastnili zástupcovia rakúskej a českej dlhovej poradne, riaditeľka slovenského Centra právnej pomoci, ktorá má na starosti nielen poradenstvo, ale aj pomoc s osobnými bankrotmi a v neposlednom rade aj zástupcovia bánk, advokátov, exekútorov a sociálnych pracovníkov.
Jedným z kľúčových odporúčaní, ktoré vzišlo z workshopu, bola potreba posilnenej prevencie, a to cez lepšiu finančnú gramotnosť a finančné vzdelávanie, ale aj cez obmedzenie reklám na finančné produkty. Vytváraním atmosféry normálnosti požičať si peniaze na kabelku či dovolenku, zadlženosti Slovákov rozhodne nijako nepomôžeme. Práve preto by sme mali nielen posilniť finančné vzdelávanie na školách, ale aj myslieť minimálne na zavedenie varovania v týchto reklamách, že zadlžovanie so sebou prináša aj finančné riziko. Rovnako sa všetci odborníci zhodli, že zadlženosť nie je až na situácii, kedy sa človeku stane náhla nehoda alebo nepredvídateľná udalosť, stav, ktorý vznikne zo dňa na deň. Naopak má svoje fázy a preto by sme mali vyvinúť systém ukazovateľov, ktorý nám pomôže identifikovať zraniteľné skupiny a osoby a zasiahnuť čím skôr, čo je, ako všetci odborníci sa zhodli, kľúčové.
Samozrejme na identifikáciu musí nadväzovať dostupné a kvalitné poradenstvo, ktoré by malo byť pre všetkých a nemalo by byť obmedzené iba príjmom daného človeka alebo tým, či je momentálne na úrade práce. Pretože mnohí napríklad na istý čas získajú viac finančných prostriedkov, lepší zárobok, čiže začnú viacej míňať a tak sa tiež môžu dostať do takejto pasce.
Na Slovensku existujú už dlhové poradne, ale sú fragmentované a väčšinou je to buď otázka nejakých dobrovoľníkov alebo niektoré banky majú takéto poradne. Myslím si, že s tým, čo pán minister teraz prichádza, so systémovým riešením, je to, čo potrebujeme.
Z tých odporúčaní na záver by som ešte spomenula, z toho workshopu, ktorý sme mali, že je veľmi potrebné vypracovať nejaký systém identifikátorov na základe kritérií, ako je vek, rodinný stav, príjem či dlhodobá nezamestnanosť, aby sme mali varovné signály, podľa ktorých či už prostredníctvom rôznych poskytovateľov energií, telekomunikačných služieb, daňového úradu, sociálnej, zdravotnej poisťovne, by sme vedeli zachytiť týchto ľudí, ktorí začnú mať finančné problémy, prestávajú platiť a cez tieto nejaké varovné signály ich nasmerovali na poradne, ktoré budú existovať.
Ja som presvedčená, a pevne dúfam, že tieto poradne nebudú len o tom, že budú tam distribuovať nejaké letáčiky, ale že budú naozaj vysoko profesionálne, budú tam odborníci, ktorí budú vedieť týchto ľudí nasmerovať ešte v tej počiatočnej fáze, kedy naozaj je ešte veľká šanca, aby sa z týchto dlhov dostali. Takže veľmi pekne ďakujem za tento návrh, s ktorým pán minister prišiel, a teším sa na spoluprácu. Myslím si, že ešte je tam zopár vecí, ktoré spoločne vieme doladiť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Ako už tu odznelo asi viackrát dnes, tak toto programové vyhlásenie, ktoré máme pred sebou, sa líši oproti tomu, ktoré sme schvaľovali pred rokom, tým, že sme vyčiarkli splnené úlohy. A ja som naozaj hrdá na to, že z kapitoly spravodlivosti sme vyčiarkli najviac, pretože najviac bolo urobené. Samozrejme, je to možno dané aj tým, že iné rezorty boli viacej zaťažené koronakrízou, ale je to podľa mňa aj dôkaz toho, keď niekto príde pripravený na ministerstvo a má nejakú víziu. Ja som rada, že túto víziu sa darí pani ministerke, ale teda, samozrejme, aj strane ZA ĽUDÍ a poslaneckému klubu napĺňať, pretože niektoré z tých návrhov išli aj ako poslanecké návrhy, konkrétne Juraj Šeliga dával, čiže naozaj tá vďaka patrí celému tomuto tímu, ktorý na tom pracoval. A hoci oblasť justície a spravodlivosti nie je mojou doménou, hoci podľa mena by to tak mohlo aj vyzerať, že sa tomu venujem, tak ja sa obzvlášť teším na jednu časť, aj pani ministerka o tom hovorila, a to je ochrana zraniteľných osôb, opatrovnícke právo, pretože aj keď sme preberali správu od pani komisárky Zuzany Stavrovskej, tak tam bolo niekoľko opatrení, ktoré ona dávala do pozornosti, aby práve sa zosúladilo alebo boli lepšie naplnené práva ľudí so zdravotným postihnutím. Takže naozaj sa teším, že rovnako efektívne ako doteraz bude ministerstvo pracovať aj naďalej a že budeme na tejto téme spolupracovať.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. V mene 4 poslaneckých klubov OĽANO, Sme rodina SaS a Za ľudí navrhujem preloženie bodu č. 41 programu 25. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (tlač 374) na utorok 23.marca po prerokovaní parlamentnej tlače č. 373.

Dobre. Ďakujem veľmi pekne. Ja dnes už nebudem vystupovať s týmto príspevkom. Ale tí, ktorí ma poznáte, viete, že aj keď ma... (Ruch v sále.) Neviem, má zmysel, aby som hovorila, či chvíľočku si dáme pauzu? Pán predsedajúci, môžem poprosiť, že utíšite... (Vstup predsedajúceho.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Nech sa páči. Ešte vás poprosím chvíľočku, pani poslankyňa a predsedníčka výboru dokončí svoju faktickú poznámku. Nech sa páči.

Žitňanská Jana, poslankyňa NR SR
Ďakujem veľmi pekne. Čiže iba by som v krátkosti zareagovala. Ja dnes už nebudem opakovať svoje vystúpenie, napriek tomu, že áno, tie podmienky, za akých som vystupovala, považujem tiež za nie príliš dôstojné. A najmä si myslím, že si ľudia so zdravotným postihnutím nezaslúžia takýto prístup zo strany snemovne, že keď sa o nich hovorí, tak väčšina nepočúva, baví sa, ignoruje. (Zaznievanie gongu.) Ale opakujem pre tých, ktorí ma poznáte, viete, že mňa keď vyhodia dverami, ja sa vrátim oknom. Čiže túto tému ja budem prinášať pravidelne na rokovanie Národnej rady, budem komunikovať s pánom ministrom sociálnych vecí, školstva, zdravotníctva. Všade tam, kde bude treba sa zastať ľudí so zdravotným postihnutím.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ctené kolegyne, kolegovia, ja budem hovoriť trošku na inú tému než tie, ktoré tu odzneli od rána. Je to taká téma, ktorá väčšinou býva opomenutá, ale keďže sme ju riešili aj na sociálnom výbore, tak budem o nej hovoriť. A sú to chránené dielne, chránené pracoviská pre ľudí so zdravotným postihnutím.
Možno ste zaregistrovali, v spoločnej správe máme už ustanovenie, podľa ktorého aj ľudia, ktorí pracujú na chránených pracoviskách alebo v chránených dielňach, môžu pracovať z domu počas pandémie, tzv. home office môžu mať, a zamestnávatelia budú môcť aj naďalej poberať príspevky na tieto pracovné miesta.
Ja som veľmi rada a som veľmi vďačná pánovi ministrovi, že aj mne, aj organizáciám zastupujúcim ľudí so zdravotným postihnutím takto vyšiel v ústrety a vlastne umožnil, aby neprišli o tieto finančné príspevky, ak sú na home office.
A tu sa teda otvára jedna pre mňa zásadná téma a ja dúfam, že tak ako tá pandémia nám priniesla veľa smutného, veľa zlého, ale aj možno niektoré poučenia alebo možno nejaké nástroje na to, aby sme išli s dobou či už v oblasti vzdelávania, alebo aj práce, a to je naozaj aj tá práca z domu, aj je to flexibilnejšia forma práce.
A teraz by som sa chcela dotknúť samotných chránených dielní, pretože, tak ako je to dnes nastavené, chránená dielňa je vnímaná ako nejaký uzavretý priestor, kde ľudia so zdravotným postihnutím vyrábajú nejaké výrobky, pohľadnice, keramiku, a vlastne sa to celé vníma, ako keby nemali väčší potenciál robiť niečo, niečo viacej, niečo sofistikovanejšie, poskytovať služby.
V Európskej únii žije približne 16 % ľudí so zdravotným postihnutím z celkovej populácie Európskej únie a ich celkový počet je asi 80 miliónov. Predstavujú tiež jednu šestinu pracujúcej populácie a 75 % z tých, ktorí by mohli potrebovať intenzívnu podporu, nemá prístup k zamestnaniu. Celkovo 38 % osôb so zdravotným postihnutím vo veku od 16 do 34 rokov zarába o 36 % menej ako osoby bez zdravotného postihnutia. Miera chudoby je u ľudí so zdravotným postihnutím až o 70 % vyššia ako priemer aj z dôvodu obmedzeného prístupu k zamestnaniu. Ak chceme úspešne vytvárať inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast, potrebujeme stiahnuť plne, nevyhnutne plné ekonomické a sociálne zapojenie ľudí so zdravotným postihnutím.
Cieľom nášho úsilia by preto malo byť zlepšenie podmienok pre zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím v chránených dielňach a predovšetkým upraviť fungovanie chránených dielní tak, aby boli flexibilnejším nástrojom nielen pre zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím, ale aj na ich prípravu na zaradenie do práce na voľný pracovný trh, pretože toto by malo byť cieľom nášho úsilia – umiestniť ľudí so zdravotným postihnutím na otvorenom trhu práce a nenechávať ich uzavretých len v chránených dielňach, nenechávať ich segregovaných.
Pozitívne výsledky zapojenia osôb so zdravotným postihnutím do pracovného života je možné chápať nielen ekonomicky, teda znížením miery ohrozenia ich chudoby a získanie väčšieho počtu pracovnej sily, ale ide aj o plnohodnotnú integráciu do spoločnosti.
Začlenenie do pracovného života dáva možnosť osobám so zdravotným postihnutím rozvíjať aj medziľudské vzťahy a pocit užitočnosti a prijatia zo strany spoločnosti. Takáto integrácia búra bariéry medzi väčšinovou zdravou populáciou a osobami so zdravotným postihnutím. Preto by sme sa mali zaoberať viacerými vecami.
Najskôr aj úpravou pojmu chránenej dielne, tak aby sa menej chápala ako fyzicky ohraničený a oddelený priestor, kde sú osoby so zdravotným postihnutím zavreté a vyrábajú v nej ručné výrobky. Vzhľadom na neustále sa zvyšujúcu kvalifikáciu osôb so zdravotným postihnutím, na rôznorodosť zdravotného postihnutia a tiež vzhľadom na to, aké druhy pracovných činností sú osoby so zdravotným postihnutím schopné vykonávať, je súčasná definícia chránenej dielne nedostačujúca a obmedzujúca. Skutočnosť, že ešte nie je potrebné pre osoby so zdravotným postihnutím fyzicky upraviť priestor pre prácu, ešte neznamená, že nie je potrebné pripraviť, upraviť teda podmienky na prácu pre nich. A tu sa ukazuje, že napríklad áno, aj práca z domu je jedným z riešení.
Ďalšou potrebnou zmenou je v nadväznosti na úpravu pojmu chránenej dielne možnosť pre zamestnancov so zdravotným postihnutím dočasne a v rámci plnenia ich úloh pracovať aj mimo priestor chránenej dielne, napríklad ísť prezentovať výrobky, ísť poskytnúť službu ku klientovi a tak ďalej. Takisto je potrebné sa zamyslieť nad postavením pracovného asistenta. A ja sa veľmi prihováram aj za zavedenie inštitútu pracovného začlenenia, to znamená, že asistent, ktorý by pomáhal, predpripravoval nielen zamestnanca, ale aj zamestnávateľa a celé to prostredie na to, že príde pracovať človek so zdravotným postihnutím.
Tak ako je zvykom, táto téma nikdy nezískava nejakú veľkú pozornosť ani v spoločnosti, ani v tejto snemovni, čo mi je nesmierne ľúto, pretože tak ako som na úvod povedala, až 10 % ľudí so zdravotným postihnutím alebo teda 10 % z populácie má zdravotné postihnutie, 70 % ľudí so zdravotným postihnutím je nezamestnaných. Nie preto, že by na to nemali. Áno, žiaľ, niektoré postihnutia sú také, že nemôžu pracovať, ale väčšina z nich by mohla pracovať, len by sme o týchto ľudí museli mať záujem a museli im vytvoriť také podmienky, aby mohli pracovať.
Takže pre tých, ktorí ma počúvali, ďakujem veľmi pekne za pozornosť. Pre tých, ktorí mali niečo dôležitejšie na práci, tak dúfam, že to naozaj bol zmysluplne strávený čas. A ja len teda avizujem aj pánovi ministrovi, že toto je téma, s ktorou chcem prísť v najbližšom čase, aby chránené dielne, chránené pracoviská boli teda naozaj len miestami tými prestupnými, aby boli flexibilnejšie, otvorenejšie a aby sme boli ústretovejší voči ľuďom so zdravotným postihnutím.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Tak asi som bola príliš veľká optimistka, keď som hovorila, že tu panuje taká harmónia, predsa sa len našiel ďalší Kolesík, ktorý teda má iný názor na tie argumenty, že individuálny študijný plán áno, no ale však to majú deti aj ktoré sú integrované na školách. Hej? Čiže to sa nejedná len o deti, ktoré majú domáce vzdelávanie.
Pokiaľ ide o socializáciu, ja som spomínala, tieto deti naozaj nie sú odtrhnuté od svojich rovesníkov, však nakoniec vyrastajú v nejakom prostredí. Áno, teraz je pandémia, čiže možno majú menej nejakých osobných kontaktov, ale to majú aj deti, ktoré sú normálne v dennom, alebo teda ktoré chodia do školy. Bozkávanie pod, teda na chodbách školy (povedané so smiechom), myslím, že je úplne také isté ako bozkávanie sa pod bránou, čiže nič im nebráni naozaj zažívať aj príjemné chvíle počas tej spomínanej puberty.
Pokiaľ ide o to, že aký názor majú aj jednotlivé reprezentatívne organizácie, samozrejme, že však je relevantné sa o tom baviť, pokiaľ viem, tak inšpekcia nemá voči tomu výhrady a taktiež, ako som spomenula, doposiaľ keď boli vykonané nejaké kontroly, tak nebolo zistené, že by sa tento inštitút zneužíval.
A áno, samozrejme, tak ako môžu byť negatívne skúsenosti pri takomto type vzdelávania, tak máme ix negatívnych skúseností pri klasickom type vzdelávania. Máme množstvo šikán na škole. Máme deti, ktoré majú zdravotné postihnutia, ktoré sú odmietané v školách, ktorým sa nedostane to vzdelanie, ktoré by si zaslúžili, nemáme dostatok podporného personálu, čiže ja by som bola veľmi nerada, ak by sme aj celkovo túto tému domáceho vzdelávania nejako zužovali, alebo teda hovorili, že je teda určená najmä pre deti so špecifickými potrebami. Práve naopak, tieto deti my potrebujeme dostať čo najviac do škôl, aby sa mohli socializovať, aby sa mohli začleniť a aby tí rodičia neboli zaťažení vlastne tou výučbou... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)