Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne. Ja nadviažem na to, čo hovoril pán poslanec Borguľa, hoci to nie je predmetom tohto návrhu, ale tiež by som chcela oceniť ďalšiu skutočnosť, ktorá súvisí so zneužívaním starších ľudí. Iste si spomeniete na prípad, kedy isté zariadenie, nebolo to zariadenie sociálnych služieb, ale bolo to pod živnosťou robené zariadenie, ktoré ubytovávalo seniorov a poskytoval im nejaký druh služby, nebol v registri sociálnych služieb, ale s hrôzou potom hygienici zistili, v akých otrasných podmienkach žijú starší ľudia a vlastne a chcem sa touto cestou poďakovať aj ministerstvu práce a ministerstvu vnútra, lebo sme spoločne riešili tento problém, aby do budúcnosti takéto prípady neboli. Aby bol register tých, ktorí poskytujú sociálne služby, zároveň možno aj nejaký čierny zoznam takých zariadení alebo ktoré sa vydávajú za zariadenia poskytujúce tieto služby, ale ktoré v skutočnosti zneužívajú krehkosť starých ľudí. A taktiež vlastne ministerstvo vnútra aj pristúpilo na ten náš návrh, aby takéto občianske združenia, ktoré vyslovene zneužívajú starých ľudí, kde dochádza k ich týraniu, boli zrušené.
Takže ešte raz ďakujem aj pánovi ministrovi Krajniakovi, aj Mikulcovi za spoluprácu.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda.
Vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená ako spravodajkyňa k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 703. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 733 zo 4. októbra 2021 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som sa tiež chcela vrátiť k tej odbornej pracovnej komisii.
Pán generálny prokurátor, vy ste povedali, že ste nezakázali špeciálnemu prokurátorovi Lipšicovi účasť na tejto komisii, ale teda je zjavné, že ste mu to ani nepovolili. A chcem sa aj spýtať, že či teda, ak teda vy ste to priamo takto neriešili, či teda to nebolo tak, že ste chceli od niekoho, aby tam nebol. Len teda sa chcem uistiť, že naozaj to nie je nič osobné. Pretože z toho, jak prebiehajú rôzne diskusie, tak sa javí, že už naozaj je to skôr osobné ako nejaké odborné.
A chcem zopakovať aj to, čo povedal pán poslanec Dostál, pretože aj počas verejného vypočutia ste hovorili o otvorenej prokuratúre a naozaj, myslím si, že v tomto prípade by sa možno hodila aj taká vaša veľkorysosť, to nazvem, umožniť viacerým prokurátorom, aby sa zapojili do tejto komisie, pretože tak ako bolo povedané, je to odborné stretnutie, ktoré zriadil pán premiér za účelom, aby sa našli tie najlepšie riešenia. Dúfam, že nespochybňujete alebo nikto nespochybňuje, že Daniel Lipšic je odborníkom v tejto oblasti, čiže by vedel byť prínosom. Na konci dňa aj tak vláda a parlament budú schvaľovať tie opatrenia, čiže naozaj by som bola rada, aby to zdanie, ktoré je, že tu ide o nejakú osobnú animozitu, aby teda sa neprejavovala.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. To je to, o čom som hovorila, že do druhého čítania chceme ešte naďalej diskutovať o tom, akým spôsobom vytvoriť tie podmienky tak, aby naozaj čo najviac odborníkov mohlo poskytovať túto starostlivosť o deti. Môžme sa baviť aj o tom, čo navrhujete vy a ďalej je dôležité mať na pamäti, že aj ten riaditeľ, aj vôbec tá škola musí si byť vedomá, že vlastne aké kompetencie má dotyčný, aby sa nestalo, že proste zamestná, vymyslím si len nejakého opatrovateľa alebo niekoho, a bude od neho žiadať úkony, ktoré nebude môcť on robiť. Čiže preto ja chcem, aby to bolo naozaj všetko jasne zadefinované, aby sme neuviedli niekoho do omylu, aby v konečnom dôsledku to potom nepoškodilo, či už tomu dieťaťu, alebo jemu samotnému, alebo tej škole.
Čiže áno, do druhého čítania sa budeme rozprávať aj s kolegami z OĽANO, ktorí tiež, pani poslankyňa Horváthová už o tom hovorila, že chcú rozšíriť ten počet alebo tie, počet, áno, profesií, ktoré by mohli vykonávať túto starostlivosť na pôde školy. Čiže ja si viem predstaviť aj to, čo vy spomínate, hoci priznám sa, že z toho, ako poznám školy a to prostredie, že neviem, aká bude odozva zo strany pedagógov na to, že by si mali robiť opatrovateľský kurz, pretože naozaj je to ako keby, však na jednej strane teda poskytujú vzdelávanie, potom by sa mali starať. Ale, hovorím, je to hodné debaty, takže ďakujem pekne aj za váš, vašu pripomienku.

Ja vystúpim v rozprave, ak by náhodou ešte niekto chcel reagovať, aby mal tú možnosť. Ja by som zopakovala to, čo povedala teraz pani Horváthová. Ja som to už hovorila aj v úvodnej reči, aj potom som sa snažila to artikulovať. To, čo predkladáme dnes, alebo tá novela je najmä o tom, aby to bolo zákonné, aby bolo zákonné poskytnúť zdravotnú starostlivosť na pôde školy, školského zariadenia. Pretože doteraz, žiaľ, sa to robilo všelijako, ale chceme proste, aby to bolo v súlade so zákonom, aby sme nevystavovali učiteľov alebo ďalších ľudí zo škôl nejakým situáciám, kde by v snahe pomôcť dieťaťu porušili zákon. Čiže to je gro tohto zákona, vytvoriť právny rámec a uzákoniť možnosť poskytovať túto starostlivosť.
Ja s vami úplne súhlasím, že teda ja už som to aj povedala vo faktickej poznámke, že nám chýbajú aj sestry, aj zdravotnícky personál, aj lekári, aj zubári. Proste situácia je naozaj veľmi zlá, ale opakujem, nemyslím si, že týmto návrhom by sa nejako radikálne zhoršila tá situácia. Už dnes sestry, lekári, ktorí nie sú spokojní, idú do zahraničia. Čiže ten odliv týchto kompetentných ľudí, žiaľ, tu už k nemu dochádza. Mali by sme sa zamyslieť a áno, je to aj úloha a teda jedna z dôležitých úloh pre túto vládnu koalíciu, ako čeliť tomuto problému, ja si to uvedomujem a je mi možno aj trošku ľúto, že niektoré opatrenia, ktoré boli avizované na začiatku volebného obdobia, sú také pomalšie, aj keď teda je to spôsobené najmä COVID-om, ale či už je to ohodnotenie sestier alebo ďalšie opatrenia, ktoré by udržali týchto odborníkov v našich nemocniciach, ambulanciách, je proste potrebné čím skôr prijať.
Zároveň ja si myslím a možno, možno sa nad tým pousmejete, ale prítomnosť takýchto zdravotníkov na pôde škôl môže v konečnom dôsledku aj odľahčiť tie ambulancie a nemocnice, pretože keď bude pravidelná nejaká prevencia, keď tomu dieťatku sa bude niekto venovať aj na pôde školy, kde trávi väčšinu svojho dňa počas školského roku. Naozaj naše deti sú v školách od rána pomaly do večera, keď ešte majú aj mimoškolské aktivity, čiže je dobré, keď je niekto naporúdzi, kto im vie pomôcť a nemusia to byť rodičia, ktorí musia dať výpoveď v práci napríklad alebo teda odbiehajú od práce, aby poskytovali túto starostlivosť. Čiže myslím si, že aj tá prevencia, či už v podobe nejakého vzdelávania, ale tak isto aj toho, že podajú včas ten liek tomu dieťaťu, môže pomôcť zlepšiť ich zdravotný stav, resp. odbremeniť potom tie nejaké následky.
Pokiaľ ide o finančné prostriedky, áno, stále proste sa boríme s tým a zápasíme, že však nie je dostatok financií ani na tých psychológov, ktorí by mali byť na tých školách, ani na tých asistentov učiteľa. Ja dúfam, že aj z plánu obnovy, z týchto peňazí pôjde značná časť na inkluzívne tímy, ako aj pani poslankyňa Šofranko to už hovorila. Ten pilotný projekt vlastne pokiaľ ide o tieto, tento zdravotnícky personál, ono je to tam nazvané ako školské sestry, ale ako sme hovorili, túto prácu budú môcť vykonávať aj iné profesie ako sestry, aj lekári, záchranári, tak pokiaľ si dobre pamätám, tak je, sú finančné prostriedky na 50 takýchto pozícií v tom pilote a ja pevne verím, že časom, aj či už zriaďovatelia, ale teda najmä ministerstvo školstva pristúpi k systému, k systémovému kroku, aby tieto inkluzívne tímy, ktoré budú obsahovať aj zdravotnícky personál, fungovali podľa možnosti na každej škole. Ale opäť je to, je to celé o tom, že chceme vytvoriť podmienky a budeme sa snažiť o to aj, aby boli finančné prostriedky na ich naplnenie.
Neviem ešte, či boli, boli nejaké ďalšie pripomienky, na ktoré by som mala reagovať. Ak áno, kľudne vo faktickej ešte sa ma spýtajte. Ja by som chcela možno len na záver povedať, že áno, v ideálnom svete by všetko už dávno fungovalo, len teda tento svet nie je úplne ideálny a snažíme sa ale aspoň ho trošku zlepšiť. A ja teda budem naozaj vďačná za vašu podporu a samozrejme v prípade, že budú ešte nejaké ďalšie návrhy do druhého čítania, ktoré pôjdu v tejto línii, aby sa deťom dostala kvalitná starostlivosť, tak samozrejme, že ako predkladateľky budeme s tým súhlasiť.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Ja sa budem snažiť rýchlo zareagovať a keď nestihnem, tak potom ešte vystúpim v rozprave. Samozrejme, že si uvedomujeme, aká je situácia v našich nemocniciach, že nám chýba odborný personál, zdravotnícky personál, lekári a tak ďalej. Nemyslím si, že vytvorenie možnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť na pôde školy, školských zariadení nám nejako húfne týchto ľudí odoberie z nemocníc, ambulancií a pôjdu do tejto sféry. To, čo ste hovorili a teda ja tak budem aj proti možno v rozpore s rokovacím poriadkom reagovať aj na pána poslanca Kočiša, že či zase vôbec niekoho nájdeme. Už sa ľudia hlásia, pretože my sme to, túto tému prediskutovali ešte v roku 2015 aj s komorou sestier. Čiže sú ľudia, napríklad sestry, ktoré sú po materskej, majú ešte malé deti a rady by robili v prostredí, ktoré im umožní skĺbiť lepšie ten rodinný a pracovný život. To znamená, že majú aj prázdniny a tak ďalej. Čiže pre nejakú kategóriu zdravotných sestier, alebo teda sestier a možno aj lekárov práve takáto pozícia môže byť tá, kde budú mať menší stres.
A teraz keď ste, pán poslanec, pán doktor, hovorili o tom, že čo vlastne budú robiť celý deň, ráno pichnú inzulín a potom už vlastne nič. Ja som to aj spomínala vo svojej úvodnej reči, že vlastne okrem poskytovania takejto starostlivosti, podávania inzulínu, liekov a zasahovania, ja neviem, v prípade epileptického záchvatu, tak budú sa podieľať aj na výchove a vzdelávaní. To znamená, že budú spolupracovať aj s pedagógmi. My potrebujeme, aby naše deti boli lepšie vzdelávané v zdravom životnom štýle, aby tam bol niekto, kto možno bude viacej dbať aj na to, že možno zachytí, že sa tam deje nejaké sebapoškodzovanie, že tam tie deti prichádzajú do kontaktu s omamnými a psychotropnými látkami. Čiže naozaj to nie je len vec nejakého zdravotníckeho úkonu, ale chceme, aby aj títo ľudia participovali na vzdelávaní našich žiakov.
Ale ak bude treba, samozrejme, to bližšie vysvetlím aj neskôr.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Ctené kolegyne, kolegovia, prichádzame k vám s návrhom, ktorý nie je nový ani pre tento parlament, ani teda nie je to téma, ktorá by bola nejaká nová, čo sa týka iných krajín. Iste ste aj vy zaznamenali vo svojom okolí, alebo možno aj z vlastnej skúsenosti viete, že z roka na rok nám pribúdajú deti s rôznym zdravotným postihnutím alebo s chronickým ochorením. Aj tieto deti majú právo a povinnosť sa vzdelávať, o tom niet pochýb. Žiaľ, naše školy nie sú schopné im pomôcť, či už materiálno-technicky, teda nie všetky školy, aby som nepaušalizovala, a takisto nie sú schopné veľakrát im pomôcť, pokiaľ ide o prístup a podporu ďalších odborníkov tých nepedagogických. Už je pomaly notoricky známe, že počet asistentov učiteľa nepokrýva ani polovicu potrieb.
Okrem pomoci pri učení však tieto deti, o ktorých hovorím, častokrát potrebujú inú odbornú pomoc, a to zdravotnú. Podať lieky, pichnúť Inzulín, ošetriť poranenie, poskytnúť nejaké ošetrenie pri náhlom zhoršení zdravotného stavu, toto všetko môžu byť a sú situácie, s ktorými sa učitelia stretávajú na školách. No, žiaľ, nemajú potrebné kompetencie a neumožňuje im ani zákon čokoľvek s týmto robiť.
Rodičom týchto detí je častokrát odporúčané, aby sa deti vzdelávali doma, alebo aby išli do špeciálnych škôl a uznáte, že dieťa, ktoré má napríklad cukrovku, je absurdné, aby začalo navštevovať špeciálnu školu len preto, že má toto chronické ochorenie.
Teda ako to vyzerá v praxi dnes? Spomínané úkony na školách robia väčšinou rodičia. Dajú v práci výpoveď a buď dochádzajú do školy v nejakých intervaloch, napríklad týmto spomínaným deťom s cukrovkou merať hladinu cukru, alebo sedia na chodbe a sú k dispozícii, ak by došlo k náhlemu zhoršeniu zdravotného stavu dieťatka. Ale zhodneme sa, že toto nie je riešenie. Možno iba vám poviem niekoľko údajov o deťoch, ktoré trpia ochorením Diabetes. V roku 2018 bolo liečených 27 108, z toho 1 369 detí do štrnásť rokov. Za rok 2019 ich už v takomto veku evidujeme 1 400, čo znamená, že približne každý tretí deň pribúda jeden diagnostikovaný detský diabetik. Tieto deti si musia pravidelne kontrolovať hladinu cukru v krvi, dodržiavať stravovanie a nie každé, najmä v tom útlom veku, je toho schopné. Aj napriek náročnosti celého tohto procesu v žiadnom prípade nejde o ochorenie, ktoré by malo dieťa vylúčiť z kolektívu. To znamená, že by malo chodiť do bežnej školy, malo by sa môcť zúčastniť aj na výletoch alebo iných mimoškolských aktivitách.
No a teraz, čo s tým? Práve vytvorenie pozície, alebo teda zabezpečenie poskytovania zdravotnej starostlivosti na školách by mohlo túto situáciu riešiť, pomôcť deťom, pomôcť rodičom, pomôcť učiteľom.
Pôvodne sme uvažovali o vytvorení novej pozície, ale tá novela, ktorá je tu predložená, vlastne len umožní zákonom poskytnúť zdravotnú starostlivosť zdravotnej sestre, alebo teda sestre, lekárovi, záchranárovi na pôde školy.
Okrem toho, čo už som spomínala, okrem tých úkonov, a to je napríklad pichať inzulín, podávať lieky, vymeniť kanylu, by títo, nazvime ľudovo školskí zdravotníci, alebo tí zdravotníci, ktorí boli na školách, mali aj ďalšiu pracovnú náplň. Mohli by kontrolovať hygienu detí a žiakov, robiť opatrenia na prevenciu užívania omamných a psychotropných látok, sledovať a hodnotiť dodržiavanie režimových opatrení, napríklad stravovanie u detí a žiakov so zdravotným postihnutím. Vzdelávať deti a žiakov o zdravom životnom štýle, zachytiť sebapoškodzovanie a tak ďalej.
Keďže som už zachytila rôzne pochybnosti, že čo všetko sa začne odohrávať na našich školách po zavedení takejto možnosti, chcem zdôrazniť, zdôrazniť, že k tomuto všetkému bude potrebný informovaný súhlas zo strany rodiča, žiaka alebo zariadenia, čiže nič sa nebude môcť konať bez vedomia zodpovedných ľudí. A keď hovorím zariadení, tak prosím, pozrite si dôvodovú správu, pretože už som dostala otázky, že či to zariadenie znamená školské zariadenie, že vlastne ten učiteľ podpíše informovaný súhlas namiesto rodiča. Nie, nie je to pravda. To zariadenie, ide o zástupcu zariadenia, v ktorom sa vykonáva ústavná starostlivosť, výchovné opatrenie, neodkladné opatrenie alebo ochranná výchova, výkon väzby alebo výkon trestu odňatia slobody. Čiže nič sa neudeje bez súhlasu, informovaného súhlasu tých, ktorí sú zodpovední za dieťa. Tak isto bude potrebné viesť dokumentáciu, čiže nič nebude môcť byť urobené len tak poza bučky.
Tak ako som (zaznievanie gongu) začala, chcem aj skončiť. Nejde o nič nové, nevymysleli sme teplú vodu. Tento systém u nás fungoval aj do roku 1989 ako systém školskej zdravotnej služby. Myslím si, že tí, ktorí si to ešte pamätajú, tak vedia, ako to fungovalo. Nechceme nikoho vystavovať nejakým nepremysleným zdravotníckym úkonom alebo nejakému nátlaku, ako už je tu častokrát podsúvané. Chceme len pomôcť deťom, rodičom, učiteľom, aby naozaj tie deti mali možnosť sa vzdelávať ako ich zdraví rovesníci a aby bolo chránené ich zdravie aj na pôde školy.
A v mene všetkých týchto vás chcem poprosiť o podporu tejto novely.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. V mene štyroch poslaneckých klubov – OĽANO, SME RODINA, SaS a ZA ĽUDÍ – žiadam termínovanie prerokovania bodu 8 programu, tlač 554, zákon č. 177/2018 Z. z. na osemnástu hodinu dnes.

Ďakujem veľmi pekne všetkým, ktorí teda sa zapojili do rozpravy. Ďakujem aj za pripomienky, budem veľmi rada, ako som už v úvode povedala, na nich spolupracovať tak, aby tento návrh sme vylepšili.
Hovorili sme aj o tom, že možno by sme posunuli tú vekovú hranicu pre deti aj mladšie ako 1 rok a takisto aj to, čo hovorila pani poslankyňa Hatráková, myslím si, že je dôležité, aby naozaj ľudia, ktorí pracujú s týmito deťmi, boli bezúhonní, aby sme to mali presne zadefinované aj v tomto zákone. A teda na záver iba chcem podčiarknuť to, že ja som presvedčená, že táto služba bude vhodným doplnkom aj možno pre tých, ktorí dnes majú umiestnené deti v škôlkach, lebo, ako sme hovorili, existujú rôzne rodiny jednorodičovské, ktorí tí ľudia pracujú v povolaniach, kde nemajú ten režim taký, ako je v škôlke od nejakej 7 do 17, to znamená, že potrebujú, aby niekto sa postaral o dieťa vo večerných hodinách alebo možno v nočných hodinách.
Čiže chceme naozaj vyjsť v ústrety všetkým rodinám, ktoré majú takúto potrebu, nemajú príbuzných, nemajú známych, ktorí sa im dokážu postarať o dieťa a, samozrejme, aby toto tiež odznelo, nie je to žiadne vyháňanie rodičov od detí, ale je to skôr umožnenie tým, ktorí z akýchkoľvek dôvodov chcú alebo musia ísť pracovať, aby mohli zosúladiť svoj rodinný a pracovný čas.
Takže ešte raz ďakujem za podporu a budem sa tešiť aj na ďalšie pripomienky.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ctené kolegyne, kolegovia, tento návrh som naposledy predkladala v roku 2014. Žiaľ, ako opozičná poslankyňa som nebola úspešná. Ale vykonala som v ňom nejaké úpravy a opäť sa idem teda uchádzať o vašu podporu. Pevne verím, že tentokrát tento návrh zákona schválime.
Vo väčšine európskych krajín, ako aj na Slovensku, hrá jednu z hlavných úloh v problematike fungovania rodín zlučiteľnosť pracovného a rodinného života. Nedostatok miest v materských školách a jasliach majú za následok, že takéto zosúladenie je častokrát veľmi ťažké. Situácia sa výrazne zhoršila od roku 2006, kedy začala po období poklesu pôrodnosti a nárastu nezamestnanosti na prelome storočí sprevádzaným využívaním budov materských škôl na iné účely, resp. ich schátraním populačná krivka opäť stúpať, a štát a samosprávy nedokázali flexibilne na novú situáciu reagovať. Počet nevybavených žiadostí o prijatie do materskej školy tak začal z roka na rok stúpať a medzi rokmi 2006 až 2017 bol zaznamenaný nárast počtu nevybavených žiadostí z 1 074 na 12 328. Na zvýšenie dopytu reagovali skôr súkromné a cirkevné zariadenia, pričom samosprávy nemali dostatok finančných prostriedkov na obnovu budov či zriaďovanie nových materských škôl.
Súkromné zariadenia sú pre mnohých finančne nedostupné, a tak na Slovensku existuje pomerne veľká skupina detí, ktorá nedostane miesto v materskej škole, a to najmä vo väčších mestách, pričom malé šance majú najmä deti so zdravotným postihnutím či sociálnym znevýhodnením.
Aj v súčasnosti počet žiadostí prevyšuje počet voľných miest, a to aj napriek tomu, že v ostatných rokoch sa vynaložilo nemálo finančných prostriedkov na dobudovanie kapacít či vybudovanie nových škôlok. Faktom ale zostáva, že na potreby rodičov častokrát nedokážu odpovedať ani súkromné zariadenia. Navyše mnohé sú veľmi finančne náročné, ako som už spomínala, a tak pre mnohých rodičov sú nedostupné.
Predstavte si napríklad prípad matky samoživiteľky, ktorá vychováva deti, pracuje ako zdravotná sestra a má nočné služby. Alebo rodiča, ktorý pracuje do neskorých večerných hodín alebo na zmeny. Keďže režim škôl je nastavený drvivou väčšinou na dennú prevádzku, v prípade ak tento rodič nemá svojho rodiča, niekoho blízkeho alebo si neplatí opatrovateľku, ktorá sa o dieťa postará po škôlke, je preňho skĺbenie pracovného a rodinného času doslova neriešiteľné.
V okolitých krajinách už pred rokmi pristúpili k zriadeniu flexibilnejších foriem starostlivosti o dieťa. Len v susednom Česku majú k dnešnému dňu evidovaných viac ako 600 detských skupín. Vo Fínsku funguje 24-hodinový flexibilný systém opatrovania detí sedem dní v týždni. A týmto modelom sa pred pár rokmi inšpirovalo aj Nemecko. Keď hovorím o detských skupinách, hovorím o starostlivosti o dieťa. Pretože v žiadnom prípade tento náš návrh nemá byť konkurenciou voči škôlkam, ale doplnkovou službou. Ak chceme reálne pomôcť rodinám s malými deťmi, potrebujeme im zabezpečiť podporné služby.
Čiže dovoľte mi teraz v krátkych bodoch predstaviť tento môj zákon.
Detské skupiny budú môcť byť za presne definovaných podmienok zriadené či zamestnávateľom rodiča dieťaťa, alebo osoby, ktorej bolo dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, obcou alebo samosprávnym krajom, registrovanou cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou so sídlom na území Slovenskej republiky, občianskym združením, neziskovou organizáciou poskytujúcou všeobecne prospešné služby, ale aj napríklad fyzickou osobou, ktorá je rodičom dieťaťa vo veku do začatia plnenia povinného predprimárneho vzdelávania. Zoznamy poskytovateľov služieb bude evidovať úrad práce pre svoj územný obvod. Na rozdiel od návrhu, ktorý som predložila pred 7 rokmi, sme doplnili do tohto návrhu aj požadovanú odbornú spôsobilosť pracovať v týchto detských skupinách. Po vzore susedného Česka sme zaradili profesie ako lekár, sestra, psychológ či osoba s kvalifikačnými predpokladmi na výkon pracovnej činnosti opatrovateľa detí. V zákone stanovujeme, že služba môže byť poskytnutá buď zadarmo, alebo za odplatu. Tá však nesmie prekročiť oprávnené náklady. Som teda presvedčená, že tieto detské skupiny budú naozaj prístupné pre širokú skupinu rodín.
Deti môžu navštevovať detské skupiny podľa potreby rodiča, čiže na pár hodín denne, týždenne, podľa toho, ako to rodič potrebuje. Keďže ide v prvom rade, a to chcem podčiarknuť, o starostlivosť, teda opatrovanie tých detí v čase, keď rodičia sú zamestnaní, neuvažujeme v tomto našom návrhu zákona o tom, že by mali mať tieto detské skupiny vypracované nejaké vzdelávacie štandardy alebo nejaké vzdelávacie programy. Pretože sa môže stať, že v tej skupine budú deti rôzneho veku. A bolo by to potom veľmi ťažko realizovateľné. Samozrejme, ale deti, tak ako sa píše v zákone, budú vedené k tomu, aby sa naučili nielen hodnotám, ale aj rôznym zručnostiam.
Zákon hovorí aj o podmienkach, kde sa táto služba môže poskytovať. Je tam stanovený počet detí, o ktoré sa dotyční môžu starať. Pripomínam, že ide o deti od jedného roka až do dovŕšenia veku, kedy nastúpia do povinného predprimárneho vzdelávania. Samozrejme, že aj o tej spodnej hranici sa môžme baviť, keďže som zaregistrovala požiadavky rodičov umiestniť aj menšie deti do takýchto zariadení. A rovnako som pripravená na diskusiu o všetkých podnetoch, ktoré by tento zákon mohli vylepšiť.
Ja vám veľmi pekne ďakujem za pozornosť. A pevne verím, že tento náš návrh pomôže rodinám lepšie skĺbiť pracovný a rodinný život.
Ďakujem.