Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ctené kolegyne, kolegovia, ja budem hovoriť trošku na inú tému než tie, ktoré tu odzneli od rána. Je to taká téma, ktorá väčšinou býva opomenutá, ale keďže sme ju riešili aj na sociálnom výbore, tak budem o nej hovoriť. A sú to chránené dielne, chránené pracoviská pre ľudí so zdravotným postihnutím.
Možno ste zaregistrovali, v spoločnej správe máme už ustanovenie, podľa ktorého aj ľudia, ktorí pracujú na chránených pracoviskách alebo v chránených dielňach, môžu pracovať z domu počas pandémie, tzv. home office môžu mať, a zamestnávatelia budú môcť aj naďalej poberať príspevky na tieto pracovné miesta.
Ja som veľmi rada a som veľmi vďačná pánovi ministrovi, že aj mne, aj organizáciám zastupujúcim ľudí so zdravotným postihnutím takto vyšiel v ústrety a vlastne umožnil, aby neprišli o tieto finančné príspevky, ak sú na home office.
A tu sa teda otvára jedna pre mňa zásadná téma a ja dúfam, že tak ako tá pandémia nám priniesla veľa smutného, veľa zlého, ale aj možno niektoré poučenia alebo možno nejaké nástroje na to, aby sme išli s dobou či už v oblasti vzdelávania, alebo aj práce, a to je naozaj aj tá práca z domu, aj je to flexibilnejšia forma práce.
A teraz by som sa chcela dotknúť samotných chránených dielní, pretože, tak ako je to dnes nastavené, chránená dielňa je vnímaná ako nejaký uzavretý priestor, kde ľudia so zdravotným postihnutím vyrábajú nejaké výrobky, pohľadnice, keramiku, a vlastne sa to celé vníma, ako keby nemali väčší potenciál robiť niečo, niečo viacej, niečo sofistikovanejšie, poskytovať služby.
V Európskej únii žije približne 16 % ľudí so zdravotným postihnutím z celkovej populácie Európskej únie a ich celkový počet je asi 80 miliónov. Predstavujú tiež jednu šestinu pracujúcej populácie a 75 % z tých, ktorí by mohli potrebovať intenzívnu podporu, nemá prístup k zamestnaniu. Celkovo 38 % osôb so zdravotným postihnutím vo veku od 16 do 34 rokov zarába o 36 % menej ako osoby bez zdravotného postihnutia. Miera chudoby je u ľudí so zdravotným postihnutím až o 70 % vyššia ako priemer aj z dôvodu obmedzeného prístupu k zamestnaniu. Ak chceme úspešne vytvárať inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast, potrebujeme stiahnuť plne, nevyhnutne plné ekonomické a sociálne zapojenie ľudí so zdravotným postihnutím.
Cieľom nášho úsilia by preto malo byť zlepšenie podmienok pre zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím v chránených dielňach a predovšetkým upraviť fungovanie chránených dielní tak, aby boli flexibilnejším nástrojom nielen pre zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím, ale aj na ich prípravu na zaradenie do práce na voľný pracovný trh, pretože toto by malo byť cieľom nášho úsilia – umiestniť ľudí so zdravotným postihnutím na otvorenom trhu práce a nenechávať ich uzavretých len v chránených dielňach, nenechávať ich segregovaných.
Pozitívne výsledky zapojenia osôb so zdravotným postihnutím do pracovného života je možné chápať nielen ekonomicky, teda znížením miery ohrozenia ich chudoby a získanie väčšieho počtu pracovnej sily, ale ide aj o plnohodnotnú integráciu do spoločnosti.
Začlenenie do pracovného života dáva možnosť osobám so zdravotným postihnutím rozvíjať aj medziľudské vzťahy a pocit užitočnosti a prijatia zo strany spoločnosti. Takáto integrácia búra bariéry medzi väčšinovou zdravou populáciou a osobami so zdravotným postihnutím. Preto by sme sa mali zaoberať viacerými vecami.
Najskôr aj úpravou pojmu chránenej dielne, tak aby sa menej chápala ako fyzicky ohraničený a oddelený priestor, kde sú osoby so zdravotným postihnutím zavreté a vyrábajú v nej ručné výrobky. Vzhľadom na neustále sa zvyšujúcu kvalifikáciu osôb so zdravotným postihnutím, na rôznorodosť zdravotného postihnutia a tiež vzhľadom na to, aké druhy pracovných činností sú osoby so zdravotným postihnutím schopné vykonávať, je súčasná definícia chránenej dielne nedostačujúca a obmedzujúca. Skutočnosť, že ešte nie je potrebné pre osoby so zdravotným postihnutím fyzicky upraviť priestor pre prácu, ešte neznamená, že nie je potrebné pripraviť, upraviť teda podmienky na prácu pre nich. A tu sa ukazuje, že napríklad áno, aj práca z domu je jedným z riešení.
Ďalšou potrebnou zmenou je v nadväznosti na úpravu pojmu chránenej dielne možnosť pre zamestnancov so zdravotným postihnutím dočasne a v rámci plnenia ich úloh pracovať aj mimo priestor chránenej dielne, napríklad ísť prezentovať výrobky, ísť poskytnúť službu ku klientovi a tak ďalej. Takisto je potrebné sa zamyslieť nad postavením pracovného asistenta. A ja sa veľmi prihováram aj za zavedenie inštitútu pracovného začlenenia, to znamená, že asistent, ktorý by pomáhal, predpripravoval nielen zamestnanca, ale aj zamestnávateľa a celé to prostredie na to, že príde pracovať človek so zdravotným postihnutím.
Tak ako je zvykom, táto téma nikdy nezískava nejakú veľkú pozornosť ani v spoločnosti, ani v tejto snemovni, čo mi je nesmierne ľúto, pretože tak ako som na úvod povedala, až 10 % ľudí so zdravotným postihnutím alebo teda 10 % z populácie má zdravotné postihnutie, 70 % ľudí so zdravotným postihnutím je nezamestnaných. Nie preto, že by na to nemali. Áno, žiaľ, niektoré postihnutia sú také, že nemôžu pracovať, ale väčšina z nich by mohla pracovať, len by sme o týchto ľudí museli mať záujem a museli im vytvoriť také podmienky, aby mohli pracovať.
Takže pre tých, ktorí ma počúvali, ďakujem veľmi pekne za pozornosť. Pre tých, ktorí mali niečo dôležitejšie na práci, tak dúfam, že to naozaj bol zmysluplne strávený čas. A ja len teda avizujem aj pánovi ministrovi, že toto je téma, s ktorou chcem prísť v najbližšom čase, aby chránené dielne, chránené pracoviská boli teda naozaj len miestami tými prestupnými, aby boli flexibilnejšie, otvorenejšie a aby sme boli ústretovejší voči ľuďom so zdravotným postihnutím.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
