Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne. Keď sa bavíme o autizme, tak treba si uvedomiť, že naozaj ide o celoživotné ochorenie, ktoré dostáva nielen tieto osoby s autizmom, ale aj ich rodiny na okraj spoločnosti.
Máloktorí z nich sa dokážu zamestnať, a nie preto, že by nemali aj nejaký talent, ale skôr pre bariéry, s ktorými sa stretávajú. A ja preto strašne som rada, že existujú aj projekty, ktoré myslia na týchto ľudí, či už je to Výpomoc so srdcom alebo projekt Každý potrebuje svojho autistu, Autisti v práci, ktorý facilituje, umiestňuje týchto ľudí na otvorenom trhu práce, lebo to je to, čo by sme mali chcieť. Nielen ich nechávať v rôznych chránených dielňach alebo na chránených pracoviskách, ale im umožniť zapojiť sa do otvoreného trhu práce.
Tak ako aj pani poslankyňa uviedla, naozaj v súčasnosti je veľký problém, keď títo ľudia sa nedokážu uplatniť, aby mali nárok na invalidný dôchodok, preto aj ja veľmi sa teším z tohto návrhu, že konečne aj oni budú môcť získavať invalidné dôchodky a takto si prilepšiť a takisto prilepšiť si aj rodine.
A na záver len možno jedna vec z definície. Autisti nedokážu pochopiť náš svet, ale my by sme mali urobiť všetko preto, aby sme ich dokázali pochopiť a prijať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Ja som presvedčená o tom, že je dôležitý výsledok. A ten výsledok je taký, že nebudú deti, ktoré to potrebujú, ukrátené od dotácie na obedy zadarmo.
Dokonca tá prax dnes ukazovala, že tí najchudobnejší veľakrát nemali finančné prostriedky na zálohu, čiže ani potom následne nemohli tieto obedy mať zadarmo, resp. museli ich potom uhrádzať. Čiže nie je to tak, že tento systém, ktorý ste vy zaviedli, by naozaj garantoval teplú stravu pre každé jedno dieťa.
Navyše ja som tiež presvedčená o tom, že ak máme niekomu pomáhať, tak naozaj tomu, kto to potrebuje, a nie celoplošne aj rodinám, ktoré si tie obedy zadarmo môžu dovoliť z vlastného vrecka. Chcem len pripomenúť, že sme zvýšili dotáciu z 1,20 eura na 1,30 eura. Čiže im dávame viacej na tých, ktorí to potrebujú.
A teda aby som len zhrnula, deti v hmotnej núdzi alebo z rodín v hmotnej núdzi a takisto tí, ktorí si nemôžu uplatniť vyšší daňový bonus, budú dostávať tento príspevok.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. V mene štyroch poslaneckých klubov OĽANO, SaS, SME RODINA a ZA ĽUDÍ žiadam o presunutie tlače 573 na záver schôdze. Máte to aj písomne, pán predsedajúci.

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, za vaše vystúpenie aj podporu. Naozaj vy ste človek, ktorý sa tejto téme venujete dôsledne a dlhodobo, čiže budem rada, keď budeme spolupracovať aj naďalej pri tejto téme. To, čo ste spomínali, áno, nám, žiaľ, klesá počet rodín, náhradných rodín, ktoré sú ochotné si takto vziať dieťatko, ktoré potrebuje starostlivosť. Je to možno spôsobené aj tým alebo z toho, čo som sa mala možnosť rozprávať. Tým, že nám sa rodia aj viacej detí, ktoré majú nejaký typ zdravotného postihnutia, nie každá rodina alebo náhradný rodič si trúfne sa postarať o takéto dieťatko, keď biologický rodič si netrúfne.
Z toho vyplýva nielen teda, že potrebujeme, čo predkladáme dnes zvýšiť nejaké finančné ohodnotenie alebo nejakú aj finančnú motiváciu, ale my potrebujeme týmto náhradným rodičom aj pomôcť v službách alebo aj teda v poradenstve, v príprave, tak aby mali napríklad nárok tiež na odľahčovaciu službu, keď majú zverené takéto dieťa so zdravotným postihnutím a aby naozaj mali prístup ku všetkým možným kompenzáciám, tak ako aj biologickí rodičia, aby dokázali naozaj sa postarať o toto dieťatko. Čiže v tejto oblasti si myslím, že by sme mali ešte urobiť kopec práce, pretože je zrejmé, že, samozrejme, pre dieťa je najlepšie, keď vyrastá v biologickej rodine, pokiaľ táto je fungujúca. Ale keď, žiaľ, to tak nie je z nejakých dôvodov, tak potom tá náhradná rodina je to, čo vieme tomu dieťatku poskytnúť asi najlepšie. A tá náhradná rodina potrebuje cítiť podporu štátu a potrebuje byť aj finančne za to ohodnotená.
Takže ešte raz vám ďakujem za vaše vystúpenie a budem sa tešiť na spoluprácu na tejto téme.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Takže po tejto turbulentnej diskusii budeme pokračovať. Myslím si, že jednou veľmi peknou témou, kde ale opäť teda pôjde o peniaze, a v tomto prípade si myslím, že o peniaze, ktoré sú naozaj potrebné, užitočné a dobré, teda vyplatené.
Čo je predmetom tejto novely? Úplne v krátkosti. Naozaj je to krátka novela zákona o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa. Ide o to, že situácia dnes je taká, že keď dôjde k situácii, že dieťatko musí dočasne vyrastať mimo svojej biologickej rodiny či už v náhradnej osobnej starostlivosti, v pestúnskej starostlivosti alebo v ústavnej, tak len do veku šiestich mesiacov dieťatka môže uchádzač o túto náhradnú starostlivosť, žiadateľ, požiadať o príspevok na podporu náhradnej starostlivosti, teda pri zverení. Tým, že tie súdy veľakrát veľmi dlho trvajú, tak nie vždy sa tá lehota splní, čiže ten príspevok nie je vyplatený.
Takže náš návrh vlastne upravuje to, aby sa nebralo do úvahy, kedy bola tá žiadosť, teda kedy dôjde k rozhodnutiu súdu, ale kedy bola žiadosť podaná, a teda keď súd rozhodne o zverení do náhradnej starostlivosti, tak tento príspevok bude vyplatený. Naozaj je to, myslím si, že spravodlivé, aby keď prichádza dieťatko do náhradnej starostlivosti, do rodiny, táto rodina dostala naňho finančné prostriedky, aby mu mohla zabezpečiť vlastne nejaký ten vstupný balíček tých vecí, ktoré bude potrebovať. A takisto predmetom návrhu tohto zákona je zrovnoprávniť alebo upraviť aj tú výšku tohto príspevku zo súčasných okolo 550 eur na výšku 829 eur 86 centov, čo je vlastne príspevok alebo výška príspevku pri narodení prvého až tretieho dieťatka.
Takže veľmi vás chcem poprosiť o podporu tohto zákona. Áno, bude to mať dopad na rozpočet, pretože navyšujeme tú sumu. Aj teda viacej uchádzačov, žiadateľov o tento príspevok, ho dostane vyplatený, ale na druhej strane naozaj ide o dobre zmysluplne použité peniaze. Tá vyčíslená suma je, ak sa nemýlim, okolo 200-300 tisíc ročne ako dopad na štátny rozpočet. Myslím si, že to nie je až taká vysoká suma.
A len teda pre vašu informáciu ešte, aby ste mali prehľad, že koľko detí celkovo vyrastá mimo vlastnej rodiny v Slovenskej republike, tak za rok 2019 to bolo 13 788, z toho teda v náhradnej osobnej starostlivosti je 6 820 detí a v pestúnskej 1 256 detí.
Ja pevne verím, že tieto peniaze naozaj budú dobre použité, že sa dostanú k tým deťom a že tieto náhradné opatrenia alebo teda tieto opatrenia náhradnej starostlivosti zabezpečia pre tie deti naozaj detstvo, ktoré, ktoré proste nebude až tak poznačené rôznymi traumami. A tak ako sme aj včera hovorili so zástupcami ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a so zástupcami organizácie Úsmev ako dar, že sa nám bude dariť aj v Slovenskej republike naozaj čo najdlhšie nechávať deti v biologických rodinách a pristupovať k rôznym iným riešeniam až v tých krajných situáciách.
Ďakujem veľmi pekne za podporu tohto zákona.

Ďakujem veľmi pekne.
Ja by som ešte skôr, ako odpoviem na vašu otázku, pán doktor, tak chcela povedať, že v zahraničí, aspoň z toho, čo som mala možnosť spoznať, tak naozaj aj nielen banky, ale aj nebankové subjekty sa podieľajú na takomto poradenstve, že zo zákona museli zriaďovať alebo teda minimálne finančne sa podieľať na poradniach, ktoré ľudí potom usmerňovali v tom, ako majú nakladať so svojimi účtami, resp. aj ako sa vymaniť z tej dlhovej pasce. Takže ja budem veľmi rada, keď do budúcnosti popri úradoch práce možno zaangažujeme aj tento sektor do tohto poradenstva.
A pokiaľ ide o vašu otázku, pán poslanec, ja v tejto chvíli viem o tom, že tých poradcov tu nemáme v dostatočnom počte, pretože viem, aký je stav, aj celkovo pokiaľ ide aj možno o tých psychológov alebo aj ďalšie povolania, ktoré by mali byť v týchto poradniach. My musíme si aj nejakú časť ľudí vychovať a ja pevne dúfam, že sa to podarí, pretože naozaj je to veľmi potrebné. Ale, aby som bola úprimná, nemyslím si, že ich je dostatok a radšej teda by som išla na kvalitu ako na kvantitu. A pokiaľ ide o rozpočet, koľko to bude stáť, ja vám to neviem zodpovedať, túto otázku. To je skôr možno potom otázka na pána ministra, takže toľko.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, chcela by som hovoriť o téme, ktorá sužuje Slovensko už dlhý čas a ktorá bude ešte významnejšia v kontexte finančnej krízy po pandémii COVID-u 19. Touto témou je zadlženosť Slovákov.
V roku 2017 Národná banka uviedla, že Slovensko je jedinou krajinou Európskej únie, ktorej sa zadlženosť domácností každým rokom zvyšuje nepretržite od roku 2005. Úroveň finančnej gramotnosti je rovnako podľa prieskumov NBS na Slovensku nízka a až 44 % Slovákov nepokladá za škodlivé vziať si úver či pôžičku na spotrebný tovar, čo je najvyšší podiel zo všetkých európskych krajín, ktoré boli zahrnuté do prieskumu.
K marcu 2019 dosiahli finančné záväzky obyvateľov Slovenskej republiky celkovú výšku 36,6 miliardy eur, pričom až 28,7 % z tejto sumy tvoria spotrebiteľské úvery. Zadlžený je tak každý tretí obyvateľ Slovenska a zadlženosť obyvateľov Slovenskej republiky podľa NBS rastie najviac z krajín Európskej únie. Priemerný dlh Slováka je na úrovni 7 990 eur, čo je po Estónsku najvyšší dlh v celej strednej a východnej Európe. Zároveň je z dlhodobých štatistík týkajúcich sa osobných bankrotov zrejmé, že stále viac Slovákov nedokáže zvládať svoje dlhy. Od roku 2006, keď na Slovensku začal platiť inštitút osobného bankrotu, do konca januára 2020 zbankrotovalo už takmer 40 000 obyvateľov Slovenskej republiky. Toto sú čísla do roku 2020, kedy nás zasiahla pandémia, ktorá mnohým zobrala prácu a ich finančná situácia sa tak ešte zhoršila. Podľa prieskumu agentúry FOKUS po prvej vlne pandémie pociťovalo až 22 % respondentov negatívny dopad pandémie na svoju finančnú situáciu a tretina opýtaných uviedla, že musela požiadať o pomoc finančné inštitúcie. A hoci Slováci na pandémiu zareagovali najmä odkladom väčších nákupov, ukázalo sa aj ich slabé finančné plánovanie a hodnotenie finančných možností. Je preto predpoklad, že zadlženosť Slovákov, už aj tak dramatická, bude v dôsledku nedostatočných finančných vedomostí naďalej stúpať.
Otázka, ako sa s touto situáciou vysporiadať, nie je pre mňa nová. Problematikou boja proti nadmernej zadlženosti obyvateľov som sa začala zaoberať počas môjho pôsobenia v Európskom parlamente, kedy som spolupracovala s európskymi organizáciami, ktoré pôsobia na poli prevencie nadmernej zadlženosti. Spoločne s organizáciou Finance Watch, ktorá zastrešuje mnohé európske organizácie zaoberajúce sa zlepšovaním finančnej legislatívy a predchádzaním nadmernej zadlženosti, som koordinovala svoju prácu na pozmeňovacích návrhoch v Európskom parlamente, ale aj na návrhoch potencionálnych riešení pre Slovensko. Rovnako som spolupracovala s francúzskou organizáciou Croesus, ktorá je členom Finance Watch a ktorá vyvinula mnohé stratégie na zlepšovanie finančnej gramotnosti, vrátane rodinnej spoločenskej hry či mobilnej aplikácie pre deti, ale prevádzkuje aj dlhové poradne, ktoré sú k dispozícii pre všetkých, ktorí sa ocitnú v dlhovej tiesni.
A práve tento aspekt dostupného a kvalitného poradenstva je kľúčový. V roku 2017 som v Bratislave zorganizovala workshop za účasti domácich, ale aj zahraničných odborníkov. Okrem spomínaných organizácií sa na ňom zúčastnili zástupcovia rakúskej a českej dlhovej poradne, riaditeľka slovenského centra právnej pomoci, ktorá má na starosti nielen poradenstvo, ale aj pomoc s osobnými bankrotmi a v neposlednom rade aj zástupcovia bánk, advokátov, exekútorov a sociálnych pracovníkov.
Jedným z kľúčových odporúčaní, ktoré vzišlo z workshopu, bola potreba posilnenej prevencie, a to cez lepšiu finančnú gramotnosť a finančné vzdelávanie, ale aj cez obmedzenie reklám na finančné produkty. Vytváraním atmosféry normálnosti požičať si peniaze na kabelku či dovolenku, zadlženosti Slovákov rozhodne nijako nepomôžeme. Práve preto by sme mali nielen posilniť finančné vzdelávanie na školách, ale aj myslieť minimálne na zavedenie varovania v týchto reklamách, že zadlžovanie so sebou prináša aj finančné riziko. Rovnako sa všetci odborníci zhodli, že zadlženosť nie je, až na situáciu, kedy sa človeku stane náhla nehoda alebo nepredvídateľná udalosť, stav, ktorý vznikne zo dňa na deň. Naopak má svoje fázy a preto by sme mali vyvinúť systém ukazovateľov, ktorý nám pomôže identifikovať zraniteľné skupiny a osoby a zasiahnuť čím skôr, čo je, ako všetci odborníci sa zhodli, kľúčové.
Samozrejme na identifikáciu musí nadväzovať dostupné a kvalitné poradenstvo, ktoré by malo byť pre všetkých a nemalo by byť obmedzené iba príjmom daného človeka alebo tým, či je momentálne na úrade práce. Pretože mnohí napríklad na istý čas získajú viac finančných prostriedkov, lepší zárobok, čiže začnú viacej míňať a tak sa tiež môžu dostať do takejto pasce.
Na Slovensku existujú už dlhové poradne, ale sú fragmentované a väčšinou je to buď otázka nejakých dobrovoľníkov alebo niektoré banky majú takéto poradne. Myslím si, že s tým, čo pán minister teraz prichádza, so systémovým riešením, je to, čo potrebujeme.
Z tých odporúčaní na záver by som ešte spomenula, z toho workshopu, ktorý sme mali, že je veľmi potrebné vypracovať nejaký systém identifikátorov na základe kritérií, ako je vek, rodinný stav, príjem či dlhodobá nezamestnanosť, aby sme mali varovné signály, podľa ktorých či už prostredníctvom rôznych poskytovateľov energií, telekomunikačných služieb, daňového úradu, sociálnej, zdravotnej poisťovne, by sme vedeli zachytiť týchto ľudí, ktorí začnú mať finančné problémy, prestávajú platiť a cez tieto nejaké varovné signály ich nasmerovali na poradne, ktoré budú existovať.
Ja som presvedčená a pevne dúfam, že tieto poradne nebudú len o tom, že budú tam distribuovať nejaké letáčiky, ale že budú naozaj vysoko profesionálne, budú tam odborníci, ktorí budú vedieť týchto ľudí nasmerovať ešte v tej počiatočnej fáze, kedy naozaj je ešte veľká šanca, aby sa z týchto dlhov dostali. Takže veľmi pekne ďakujem za tento návrh, s ktorým pán minister prišiel, a teším sa na spoluprácu. Myslím si, že ešte je tam zopár vecí, ktoré spoločne vieme doladiť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Ako už tu odznelo asi viackrát dnes, tak toto programové vyhlásenie, ktoré máme pred sebou, sa líši oproti tomu, ktoré sme schvaľovali pred rokom, tým, že sme vyčiarkli splnené úlohy.
A ja som naozaj hrdá na to, že z kapitoly spravodlivosti sme vyčiarkli najviac, pretože najviac bolo urobené. Samozrejme, je to možno dané aj tým, že iné rezorty boli viacej zaťažené koronakrízou, ale je to podľa mňa aj dôkaz toho, keď niekto príde pripravený na ministerstvo a má nejakú víziu. Ja som rada, že túto víziu sa darí pani ministerke, ale teda, samozrejme, aj strane ZA ĽUDÍ a poslaneckému klubu napĺňať, pretože niektoré z tých návrhov išli aj ako poslanecké návrhy, konkrétne Juraj Šeliga dával, čiže naozaj tá vďaka patrí celému tomuto tímu, ktorý na tom pracoval.
A hoci oblasť justície a spravodlivosti nie je mojou doménou, hoci podľa mena by to tak mohlo aj vyzerať, že sa tomu venujem, tak ja sa obzvlášť teším na jednu časť, aj pani ministerka o tom hovorila, a to je ochrana zraniteľných osôb, opatrovnícke právo, pretože aj keď sme preberali správu od pani komisárky Zuzany Stavrovskej, tak tam bolo niekoľko opatrení, ktoré ona dávala do pozornosti, aby práve sa zosúladilo alebo boli lepšie naplnené práva ľudí so zdravotným postihnutím. Takže naozaj sa teším, že rovnako efektívne ako doteraz bude ministerstvo pracovať aj naďalej a že budeme na tejto téme spolupracovať.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. V mene štyroch poslaneckých klubov - OĽANO,SME RODINA, SaS a ZA ĽUDÍ - navrhujem preloženie bodu č. 41 programu 25. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač 374, na utorok 23. marca po prerokovaní parlamentnej tlače č. 373.

Dobre. Ďakujem veľmi pekne. Ja dnes už nebudem vystupovať s týmto príspevkom. Ale tí, ktorí ma poznáte, viete, že aj keď ma... (Ruch v sále.) Neviem, má zmysel, aby som hovorila, či chvíľočku si dáme pauzu? Pán predsedajúci, môžem poprosiť, že utíšite... (Vstup predsedajúceho.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Nech sa páči. Ešte vás poprosím chvíľočku, pani poslankyňa a predsedníčka výboru dokončí svoju faktickú poznámku. Nech sa páči.

Žitňanská Jana, poslankyňa NR SR
Ďakujem veľmi pekne. Čiže iba by som v krátkosti zareagovala. Ja dnes už nebudem opakovať svoje vystúpenie, napriek tomu, že áno, tie podmienky, za akých som vystupovala, považujem tiež za nie príliš dôstojné. A najmä si myslím, že si ľudia so zdravotným postihnutím nezaslúžia takýto prístup zo strany snemovne, že keď sa o nich hovorí, tak väčšina nepočúva, baví sa, ignoruje. (Zaznievanie gongu.) Ale opakujem pre tých, ktorí ma poznáte, viete, že mňa keď vyhodia dverami, ja sa vrátim oknom. Čiže túto tému ja budem prinášať pravidelne na rokovanie Národnej rady, budem komunikovať s pánom ministrom sociálnych vecí, školstva, zdravotníctva. Všade tam, kde bude treba sa zastať ľudí so zdravotným postihnutím.
Ďakujem.