Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ctené kolegyne, kolegovia, ja budem hovoriť trošku na inú tému než tie, ktoré tu odzneli od rána. Je to taká téma, ktorá väčšinou býva opomenutá, ale keďže sme ju riešili aj na sociálnom výbore, tak budem o nej hovoriť. A sú to chránené dielne, chránené pracoviská pre ľudí so zdravotným postihnutím.
Možno ste zaregistrovali, v spoločnej správe máme už ustanovenie, podľa ktorého aj ľudia, ktorí pracujú na chránených pracoviskách alebo v chránených dielňach, môžu pracovať z domu počas pandémie, tzv. home office môžu mať, a zamestnávatelia budú môcť aj naďalej poberať príspevky na tieto pracovné miesta.
Ja som veľmi rada a som veľmi vďačná pánovi ministrovi, že aj mne, aj organizáciám zastupujúcim ľudí so zdravotným postihnutím takto vyšiel v ústrety a vlastne umožnil, aby neprišli o tieto finančné príspevky, ak sú na home office.
A tu sa teda otvára jedna pre mňa zásadná téma a ja dúfam, že tak ako tá pandémia nám priniesla veľa smutného, veľa zlého, ale aj možno niektoré poučenia alebo možno nejaké nástroje na to, aby sme išli s dobou či už v oblasti vzdelávania, alebo aj práce, a to je naozaj aj tá práca z domu, aj je to flexibilnejšia forma práce.
A teraz by som sa chcela dotknúť samotných chránených dielní, pretože, tak ako je to dnes nastavené, chránená dielňa je vnímaná ako nejaký uzavretý priestor, kde ľudia so zdravotným postihnutím vyrábajú nejaké výrobky, pohľadnice, keramiku, a vlastne sa to celé vníma, ako keby nemali väčší potenciál robiť niečo, niečo viacej, niečo sofistikovanejšie, poskytovať služby.
V Európskej únii žije približne 16 % ľudí so zdravotným postihnutím z celkovej populácie Európskej únie a ich celkový počet je asi 80 miliónov. Predstavujú tiež jednu šestinu pracujúcej populácie a 75 % z tých, ktorí by mohli potrebovať intenzívnu podporu, nemá prístup k zamestnaniu. Celkovo 38 % osôb so zdravotným postihnutím vo veku od 16 do 34 rokov zarába o 36 % menej ako osoby bez zdravotného postihnutia. Miera chudoby je u ľudí so zdravotným postihnutím až o 70 % vyššia ako priemer aj z dôvodu obmedzeného prístupu k zamestnaniu. Ak chceme úspešne vytvárať inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast, potrebujeme stiahnuť plne, nevyhnutne plné ekonomické a sociálne zapojenie ľudí so zdravotným postihnutím.
Cieľom nášho úsilia by preto malo byť zlepšenie podmienok pre zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím v chránených dielňach a predovšetkým upraviť fungovanie chránených dielní tak, aby boli flexibilnejším nástrojom nielen pre zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím, ale aj na ich prípravu na zaradenie do práce na voľný pracovný trh, pretože toto by malo byť cieľom nášho úsilia – umiestniť ľudí so zdravotným postihnutím na otvorenom trhu práce a nenechávať ich uzavretých len v chránených dielňach, nenechávať ich segregovaných.
Pozitívne výsledky zapojenia osôb so zdravotným postihnutím do pracovného života je možné chápať nielen ekonomicky, teda znížením miery ohrozenia ich chudoby a získanie väčšieho počtu pracovnej sily, ale ide aj o plnohodnotnú integráciu do spoločnosti.
Začlenenie do pracovného života dáva možnosť osobám so zdravotným postihnutím rozvíjať aj medziľudské vzťahy a pocit užitočnosti a prijatia zo strany spoločnosti. Takáto integrácia búra bariéry medzi väčšinovou zdravou populáciou a osobami so zdravotným postihnutím. Preto by sme sa mali zaoberať viacerými vecami.
Najskôr aj úpravou pojmu chránenej dielne, tak aby sa menej chápala ako fyzicky ohraničený a oddelený priestor, kde sú osoby so zdravotným postihnutím zavreté a vyrábajú v nej ručné výrobky. Vzhľadom na neustále sa zvyšujúcu kvalifikáciu osôb so zdravotným postihnutím, na rôznorodosť zdravotného postihnutia a tiež vzhľadom na to, aké druhy pracovných činností sú osoby so zdravotným postihnutím schopné vykonávať, je súčasná definícia chránenej dielne nedostačujúca a obmedzujúca. Skutočnosť, že ešte nie je potrebné pre osoby so zdravotným postihnutím fyzicky upraviť priestor pre prácu, ešte neznamená, že nie je potrebné pripraviť, upraviť teda podmienky na prácu pre nich. A tu sa ukazuje, že napríklad áno, aj práca z domu je jedným z riešení.
Ďalšou potrebnou zmenou je v nadväznosti na úpravu pojmu chránenej dielne možnosť pre zamestnancov so zdravotným postihnutím dočasne a v rámci plnenia ich úloh pracovať aj mimo priestor chránenej dielne, napríklad ísť prezentovať výrobky, ísť poskytnúť službu ku klientovi a tak ďalej. Takisto je potrebné sa zamyslieť nad postavením pracovného asistenta. A ja sa veľmi prihováram aj za zavedenie inštitútu pracovného začlenenia, to znamená, že asistent, ktorý by pomáhal, predpripravoval nielen zamestnanca, ale aj zamestnávateľa a celé to prostredie na to, že príde pracovať človek so zdravotným postihnutím.
Tak ako je zvykom, táto téma nikdy nezískava nejakú veľkú pozornosť ani v spoločnosti, ani v tejto snemovni, čo mi je nesmierne ľúto, pretože tak ako som na úvod povedala, až 10 % ľudí so zdravotným postihnutím alebo teda 10 % z populácie má zdravotné postihnutie, 70 % ľudí so zdravotným postihnutím je nezamestnaných. Nie preto, že by na to nemali. Áno, žiaľ, niektoré postihnutia sú také, že nemôžu pracovať, ale väčšina z nich by mohla pracovať, len by sme o týchto ľudí museli mať záujem a museli im vytvoriť také podmienky, aby mohli pracovať.
Takže pre tých, ktorí ma počúvali, ďakujem veľmi pekne za pozornosť. Pre tých, ktorí mali niečo dôležitejšie na práci, tak dúfam, že to naozaj bol zmysluplne strávený čas. A ja len teda avizujem aj pánovi ministrovi, že toto je téma, s ktorou chcem prísť v najbližšom čase, aby chránené dielne, chránené pracoviská boli teda naozaj len miestami tými prestupnými, aby boli flexibilnejšie, otvorenejšie a aby sme boli ústretovejší voči ľuďom so zdravotným postihnutím.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Tak asi som bola príliš veľká optimistka, keď som hovorila, že tu panuje taká harmónia, predsa sa len našiel ďalší Kolesík, ktorý teda má iný názor na tie argumenty, že individuálny študijný plán áno, no ale však to majú deti aj ktoré sú integrované na školách. Hej? Čiže to sa nejedná len o deti, ktoré majú domáce vzdelávanie.
Pokiaľ ide o socializáciu, ja som spomínala, tieto deti naozaj nie sú odtrhnuté od svojich rovesníkov, však nakoniec vyrastajú v nejakom prostredí. Áno, teraz je pandémia, čiže možno majú menej nejakých osobných kontaktov, ale to majú aj deti, ktoré sú normálne v dennom, alebo teda ktoré chodia do školy. Bozkávanie pod, teda na chodbách školy (povedané so smiechom), myslím, že je úplne také isté ako bozkávanie sa pod bránou, čiže nič im nebráni naozaj zažívať aj príjemné chvíle počas tej spomínanej puberty.
Pokiaľ ide o to, že aký názor majú aj jednotlivé reprezentatívne organizácie, samozrejme, že však je relevantné sa o tom baviť, pokiaľ viem, tak inšpekcia nemá voči tomu výhrady a taktiež, ako som spomenula, doposiaľ keď boli vykonané nejaké kontroly, tak nebolo zistené, že by sa tento inštitút zneužíval.
A áno, samozrejme, tak ako môžu byť negatívne skúsenosti pri takomto type vzdelávania, tak máme ix negatívnych skúseností pri klasickom type vzdelávania. Máme množstvo šikán na škole. Máme deti, ktoré majú zdravotné postihnutia, ktoré sú odmietané v školách, ktorým sa nedostane to vzdelanie, ktoré by si zaslúžili, nemáme dostatok podporného personálu, čiže ja by som bola veľmi nerada, ak by sme aj celkovo túto tému domáceho vzdelávania nejako zužovali, alebo teda hovorili, že je teda určená najmä pre deti so špecifickými potrebami. Práve naopak, tieto deti my potrebujeme dostať čo najviac do škôl, aby sa mohli socializovať, aby sa mohli začleniť a aby tí rodičia neboli zaťažení vlastne tou výučbou... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi v prvom rade sa poďakovať pani poslankyni Šofranko za to, že si osvojila túto tému, že do toho išla a že teda aj s ministerstvom školstva sa dohodla na tom, aby aj na druhom stupni základných škôl bolo umožnené domáce vzdelávanie. Teší ma to nielen preto, že takto pred deviatimi rokmi som tu stála s obdobným návrhom. On bol ešte trošku širší, ale však k tomu sa dostaneme, ale, žiaľ, vtedy nebola politická vôľa na to, aby bol takýto návrh schválený. A teším sa aj z osobných dôvodov, že sa touto témou budeme zaoberať, a zatiaľ som mala možnosť počuť naozaj len pozitívne pripomienky.
A už to tu odznelo, ja sama som dieťa, teda už dnes nie dieťa, ale bola som dieťa vzdelávané doma rodičmi. Šesť rokov mňa a moju sestru vzdelávali moji rodičia, ktorí sú stavební inžinieri. Vzdelávali nás na prvom stupni, druhom stupni a takisto aj prvý ročník gymnázia a obidve so sestrou sme to nejako zvládli a zaplať pánboh aj moji rodičia to bez ujmy na zdraví zvládli.
Ako už povedala pani predkladateľka, aj na Slovensku teda domáce vzdelávanie je možné od roku 2008, žiaľ, niekde sme sa zasekli a tie pravidlá sú u nás veľmi reštriktívne, keď to porovnáme s inými krajinami, ako tiež už bolo spomenuté, či už Spojené štáty, ale dokonca aj Ruská federácia, okolité štáty, menujem Česko, ktoré môže byť pre nás takým nejakým najvýznamnejším vzorom, o to viac, že množstvo našich detí je zapísaných tam práve na školách.
Tie výhrady, ktoré pred tými deviatimi rokmi tu zaznievali, boli jednak to, že sa to bude zneužívať. Tak vás môžem ubezpečiť, že všetky kontroly, ktoré boli vykonané na Slovensku, ale aj v Česku nezaznamenali takéto zneužívanie domáceho vzdelávania.
Taktiež ďalšia z nejakých výhrad, ktoré tu odznievali, najmä vtedy od pána poslanca Kolesíka, bolo, že deti, ktoré sa vzdelávajú doma, sú izolované, nemajú sociálne kontakty, vlastne sú diskriminované. Chcem povedať, že práve naopak. Tieto deti veľakrát majú oveľa viac kontaktov, pretože rodičia, ktorí vzdelávajú takto svoje deti, si navzájom pomáhajú a takisto sú aj nápomocné školy, kmeňové školy, kde sú deti zapísané, a veľakrát tieto deti chodia reprezentovať tieto školy. Čiže naozaj, ako už bolo povedané, dosahujú dobré výsledky, vynikajúce výsledky a nemáme sa čoho báť, ak aj dovolíme umožniť vzdelávanie v domácom prostredí pre deti na druhom stupni.
Teším sa, už to tu odznelo, že teda máme tu nejakú novelu, ale teda že budeme hovoriť aj možno o ďalších podmienkach tohto domáceho vzdelávania, nielen o spôsobe, ale aj o financovaní, o skúšaní a možno sa dostaneme aj k otázke, že aké vzdelanie by mali mať rodičia, ktorí vzdelávajú takto svoje deti doma.
Pri tejto téme ešte dovoľte mi nakrátko sa pristaviť pri jednej špecifickej téme a to je vynútený homeschooling, pretože keď sa bavíme o domácom vzdelávaní, tak veľakrát je to naozaj o tom, že rodičia chcú prevziať tú zodpovednosť a chcú vzdelávať svoje deti doma, ale mnohí rodičia sa, žiaľ, dostávajú do tejto situácie práve kvôli tomu, že ich deti majú špecifické potreby a na žiadnej škole ich nechcú, že si ich presúvajú zo školy na školu a nakoniec deti končia doma a tým pádom aj rodičia sú nútení zostať doma a vzdelávať svoje deti doma. Čiže tak, ako to máme v programovom vyhlásení vlády, ja pevne verím, že a takýto vynútený homeschooling ukončíme tým, že zavedieme viac inkluzívnych tímov na školách, že deti dostanú podporu, taktiež školy budú mať podporu, a že tak, ako umožníme to domáce vzdelávanie pre tých, ktorí si to želajú, tak takisto ho ukončíme pre tých, ktorí proste sú donútení do tohto homeschoolingu.
Takže ešte raz sa veľmi, veľmi teším na tú diskusiu, vôbec, že to tu máme, a ja pevne verím, že pomôžeme tým rodičom, tým deťom, ktorí to naozaj potrebujú.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, ctené kolegyne, kolegovia, sú dni v politike, ktorý (ktoré, pozn. red.) aspoň mne osobne dávajú väčší zmysel než iné. A takým dňom, ktorý mi dáva väčší zmysel v politike, je ten dnešný práve aj vďaka tomuto návrhu od kolegov poslancov z hnutia OĽANO.
Chcem sa naozaj poďakovať, že prišli s týmto návrhom, že aj takýmto spôsobom podporíme rodiny, a možno teda aj spomeniem, že tú pomoc možno o to viac uvítajú aj mamičky, ktoré sú na výchovu svojich detí samé, čiže ženy samoživiteľky.
Ale bola by som rada, aby, tak ako to tu už odznelo, sme nezostali len pri tejto jednej pomoci, čo sa týka rodín, aby sme ako vládna koalícia, tak ako to máme v programovom vyhlásení vlády, pokračovali aj v podpore rodín, keď už deti sú väčšie, keď majú nejaké zdravotné postihnutie, keď ľudia starnú, keď umierajú.
Som rada, že je tu aj pán minister zdravotníctva Krajčí, a pevne verím, že sa spoločne dopracujeme aj k návrhu, ktorý pomôže pri hospicoch, pri paliatívnej starostlivosti, pri dôstojnom umieraní.
Ale vrátim sa ešte k podpore rodín, mladých rodín. Ja budem veľmi rada, a už pán poslanec Cmorej to tu aj spomenul, že na budúci rok by sme sa pozreli na materskú, na rodičovský príspevok. Pretože dnes, tak ako sú nastavené, veľakrát nie sú spravodlivé. Sú rôzne dávky, sú rôzne výšky a bolo by dobré, aby naozaj rodiny dostali podporu.
Takisto v niektorých krajinách existujú rôzne poukážky na pomoc v domácnosti pre mladé rodiny. Nájdime spôsoby, ako mladým rodinám pomôcť tak, aby mohli fungovať, žiť v dôstojných podmienkach.
Pomáhajme aj rodinám, kde je jeden z členov alebo z detí ťažko zdravotne postihnutý. Tieto rodiny to naozaj nemajú ľahké. Napriek tomu, že je korona, tak myslím si, že by sme nemali na nich zabúdať a možno malými krokmi zlepšovať aj ich situáciu. A pevne verím, že o niekoľko týždňov, alebo teda respektíve po Novom roku aj z dielne ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny prídu návrhy, ktoré budú zlepšovať situáciu ľudí so zdravotným postihnutím.
Takže ešte raz chcem sa poďakovať za tento návrh. Ďakujem, že aj tento deň sa zaradí k tým pozitívnejším dňom v politike.
A teda na záver by som chcela požiadať ako spravodajkyňa, aby sme o tomto návrhu zákona hlasovali na poslednom hlasovaní tejto schôdze.
Ďakujem veľmi pekne.