Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne. Po konzultácii s ministrom školstva chcem požiadať o termínovanie bodov 40 a 41 na zajtra po bodoch, ktoré sú termínované po hodine otázok, to znamená, že po bode 61. Je to školský zákon a zákon o športe.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Pozývam členov výboru pre kultúru a médiá, máme zasadnutie 13.05 h. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Chcem vás veľmi pekne poprosiť o preradenie tlači 1569, ktorá sa nachádza v súčasnosti na 191. mieste, na rokovanie po tlači 1605, čiže po bode 15. Vysvetlenie: Ide o zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele, v ktorom chceme pomôcť deťom s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorí sú v špecializovaných samostatných skupinách v akreditovaných centrách a vyžadujú si ošetrovateľskú starostlivosť. Potrebujeme im navýšiť zdroje. Nie je to veľká suma, veľmi vás chcem poprosiť, aby sme stihli prerokovať tento návrh, preto ho chcem predradiť.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Ja len na upresnenie, zajtra teda ukončujeme schôdzu hlasovaním o jedenástej alebo sa pokračuje aj po hlasovaní až do štrnástej hodiny?

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, v prvom rade dovoľte mi naozaj sa úprimne poďakovať bývalému ministrovi školstva Braňovi Gröhlingovi a súčasnému ministrovi Jankovi Horeckému za to, že dnes môžeme rokovať o tomto zákone. Je mi nesmierne ľúto, že na to, aký je to dôležitý zákon, sa prerokováva v takýchto neskorých večerných hodinách, kedy naozaj je nás tu pár, hoci ten zákon je tak dôležitý a týka sa naozaj každého jedného z nás, pretože buď máme deti, máme vnúčatá, alebo máme niekoho blízkeho, kto má deti. Takže hovorí sa, že deti tvoria len nejakú časť, nejaké percento našej populácie, ale tvoria až sto percent našej budúcnosti. To znamená, že akýkoľvek zákon, ktorý sa zameriava na vzdelávanie detí, na budúcnosť detí, je nesmierne dôležitý. A ja pevne verím, že či už počas výboru, alebo aj mimo výboru bude ešte príležitosť sa o tomto rozprávať aj v širšom zastúpení.
Taktiež na úvod sa chcem veľmi pekne poďakovať všetkým zamestnancom na ministerstve školstva, ktorí v minulosti, ale aj v súčasnosti, deň-noc pracujú na tomto zákone, či už na rôznych kompromisných návrhoch tak, aby bol zákon prijateľný, ale takisto aj na návrhoch, ktoré majú ambíciu tento zákon ešte zlepšiť, možno vychytať niektoré chyby alebo niektoré veci, ktoré v minulosti sa mohli do zákona dostať. A taktiež sa chcem poďakovať všetkým odborníkom, pán minister už spomínal všetky stavovské organizácie, ktoré vyjadrili podporu tomuto zákonu, ale dovoľte, aby som podporila aj odbornej verejnosti, rodičom, ktorí sa zapájali do pripomienkového konania, pani komisárke Stavrovskej, takisto Inklukoalícii, Platforme rodín detí so zdravotným znevýhodnením, ktorí si myslím, že tiež majú čo povedať k tomuto zákonu, keďže aj ich deti sa vzdelávajú v našom školskom systéme. Nechcem hovoriť dlho napriek tomu, že mám veľa na srdci tejto téme, ale ako som spomínala, bude na to priestor aj mimo, mimo pléna a potom, samozrejme, na výbore, na ktorý, ak teda pán predseda dovolí a umožní, tak veľmi rada sa tiež na ňom zúčastním. A takisto teda bude priestor v tom druhom čítaní.
To, čo by som chcela povedať, je, že za mňa tento zákon prichádza, že konečne. My keď sme sa ešte s pánom poslancom Gröhlingom rozprávali na začiatku tohto volebného obdobia a rozprávali sme sa napríklad o školskom zdravotníkovi, o ďalších podporných opatreniach, tak on sám vie, aká som bola veľmi nedočkavá, že aby sme to schválili, aby aj tu nárokovateľnosť podporných opatrení sme čím skôr zaviedli do nášho systému, pretože takto, takto presne pred deviatimi rokmi som tu stála za týmto pultom, resp. sedela v lavici a hlasovali sme o mojom návrhu na to, aby asistenti učiteľa boli nárokovateľní. Žiaľ, v tom čase to neprešlo a ja si tak hovorím, že za tých deväť rokov odkedy tento návrh teda neprešiel, prvýkrát sa o tom rokovalo na pôde parlamentu, aby teda to bolo nárokovateľné, neprešlo to. A ja som si spomenula na všetky tie deti, ktoré vlastne nastúpili do prvého ročníka školy a odvtedy uplynulo deväť rokov a my sme im nijako nepomohli. Myslím teraz špeciálne na deti so zdravotným znevýhodnením. A je mi to nesmierne ľúto, že za tie roky sa nepodarilo presadiť také ustanovenie v zákone, ktoré by týmto deťom dal tú podporu, ktorú potrebujú, nie ktorú chcú alebo si to niekto vymyslí, aby si niečo uľahčil, ale naozaj je to preto, aby tieto deti mali zabezpečené to základné právo. Právo sa vzdelávať tak, ako to potrebujú. Nehovoriac o dohovore práv osôb so zdravotným postihnutím, o dohovore práv detí. My dlhodobo naozaj tieto dohovory, ktoré sme podpísali, ku ktorým sme sa zaviazali, sme aj takouto našou ľahostajnosťou, respektíve nezáujmom alebo proste nepochopením, ignorovali.
Čiže za mňa, ak by sme dnes mohli hlasovať o tom, že od zajtra budú tieto podporné opatrenia nárokovateľné, tak verte tomu, že prvá za to hlasujem, pretože si uvedomujem, aké je dôležité, aby či už asistenti učiteľa, špeciálni pedagógovia, logopédi, psychológovia a ďalšie odborné profesie boli na každej jednej škole, resp. potom v takom počte, ako to deti potrebujú, resp. aj pedagógovia.
Pri tom všetkom netreba zabúdať aj na to, ako sú nastavené pravidlá, respektíve aká je atraktivita týchto povolaní, pretože akokoľvek by sme dali do zákona, že od zajtra je tá nárokovateľnosť, ja sa obávam, že nemáme v tejto chvíli dostatočný počet odborníkov, ľudí, ktorí by chceli vykonávať tieto profesie a preto sa prihováram a budeme ešte o tom hovoriť akým spôsobom možno využiť aj priestor tohto zákona na to, aby sme zatraktívnili niektoré tie povolania, aby do toho systému prichádzali ľudia, aby možno postupne sme prešli aj na to o čom sme už veľakrát hovorili v minulosti, že asistent učiteľa je rozdiel či pracuje s dieťaťom, ktoré má narušenú komunikačnú schopnosť alebo či je to dieťa, ktoré má dysgrafiu alebo nejakú inú dysku. Alebo či je to dieťa, ktoré je na spektre autistickom. Čiže aj o tom by sme sa mali rozprávať, aká kvalifikácia, aký plat, aké vzdelanie je potrebné. A ja dúfam, neviem, či nám to vyjde časovo, ale by som bola veľmi rada kebyže aj o tomto sa rozprávame počas prerokovávania tohto zákona.
O tých cykloch som už hovorila, o úvodných ročníkoch taktiež. Nechcem zdržiavať, preto aspoň to som chcela povedať, že poďme sa baviť o tom, pretože akékoľvek rozhodnutie prijmeme dnes, aj pokiaľ ide o, respektíve, keď budeme hlasovať už v druhom čítaní, bude to aj politické rozhodnutie či je školstvo prioritou pre tento štát, či je školstvo prioritou pre jednotlivé politické strany, ktoré sú tu dnes. A keďže ja to tak vnímam, že každý jeden alebo každá jedna strana má vo svojom volebnom programe školstvo a hovorí o tom, že je to priorita, tak poďme sa baviť o tom, či naozaj sa dajú ešte nájsť finančné prostriedky na to, aby sme možno niektoré veci urýchlili, aby sme viac podporili, aby sme nenechávali napospas deti a pedagógov a vlastne celé toto prostredie bez potrebnej, potrebnej pomoci.
To je asi pre neskorú večernú hodinu všetko čo som chcela povedať. Ešte raz sa chcem naozaj úprimne poďakovať aj za tón, aj za obsah tejto diskusie. Ja viem, že na niektoré veci máme rôzne názory. Niekedy sme možno emotívnejší v našich mediálnych vystúpeniach alebo v niektorých našich diskusiách. Samozrejme to patrí tiež k životu. Ja si myslím, že každý jeden ktorý sme tu zostali do tejto neskorej večernej hodiny sme tu aj preto, že nám reálne záleží na tom, aby tieto deti dostali tú podporu, ktorú potrebujú a že chceme, aby tento zákon, ktorý konečne, konečne po rokoch prichádza, aby bol schválený v čo najlepšej kvalite. Takže ešte raz veľká vďaka za všetkých, ktorí sa podieľali na dnešnej diskusii, ktorí pracujú na tom zákone a ktorí aj budú naďalej pracovať a veľmi si cením aj tú podporu z tých odborných kruhov a pevne dúfam, že nám budú pomáhať do poslednej chvíle zdokonaliť tento zákon. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som len možno ešte doplnila k tým úvodným ročníkom, že naozaj to sa týka detí, ktoré majú istým spôsobom narušenú komunikačnú schopnosť. Nie je to niečo, čo je vnímané z hľadiska zdravotné, nejakého zdravotného postihnutia trvácneho. Je to niečo dočasné, čo keď sa pracuje s týmito deťmi, dá sa odstrániť, a tým pádom tie deti môžu potom napredovať rovnako ako ich rovesníci. Čiže naozaj si myslím, že toto je veľmi potrebná v dnešnej dobe myšlienka, a teda zavedenie týchto úvodných ročníkov ja podporujem.
To, čo chcem ale podotknúť, je, že, žiaľ, máme málo logopédov, čiže aj touto cestou možno by sme mali apelovať na to, aby viac študentov išlo študovať tento smer, aby potom zostali pracovať aj v rámci školských podporných tímov alebo proste v rámci poradenstva.
Druhú poznámku, tiež by som možno ešte chcela doplniť k tým cyklom, pretože už na niektorých školách fungovali, napriek tomu teda, že nebolo to nikde napísané, že cykly, tak fungovali systémom práveže 1-4 bola teda triedna pani učiteľka. Väčšinou pani učiteľka, občas pán učiteľ a potom v tom piatok ročníku táto učiteľka ešte sprevádzala tie deti práve, aby im pomohla preklenúť tú neistotu alebo to nóvum z toho, že odrazu teda sú deti alebo žiaci sú vystavení viacerým učiteľom. To znamená, že keď ten cyklus bude 1 až 5 a bude tam takýto plynulý prechod, myslím si, že opäť posilníme sebavedomie detí, posilníme ich istotu a to je to, čo proste by sme mali v našom školskom systéme zaviesť, aby deti sa tešili, že budú spoznávať, aby sa tešili, že budú chodiť do školy, aby cítili oporu v tom systéme a nie prekážky alebo niečo, čo ich vlastne diskvalifikuje, odsúva, trestá.

Ďakujem veľmi pekne. Ja chcem naopak oceniť pokojný tón pána poslanca Habánika, pretože v tejto snemovni naozaj zažívame príliš veľa krikov, osočovania, takže ja sa teším tejto vecnej diskusii v takomto, v takomto pokojnom tóne.
Chcela by som sa dotknúť troch vecí. Jednak už spomínanej segregácie, ja tomu rozumiem a ja som to sama hovorila, že by som uvítala takúto definíciu v antidiskriminačnom zákone.
Zároveň súhlasím aj s tým, čo povedal pán poslanec Gröhling. Žiaľ, vychádza to tak, že asi v tomto volebnom období nebudeme schopní takúto legislatívu prijať, čiže v takom prípade, samozrejme, ja nemám teda vedomosti o tom, čo pán minister Karas pripravuje alebo nie. A v prípade, že takýto zákon nie je pripravený, samozrejme, podporím zavedenie definície alebo teda ukotvenie definície segregácie aj v tomto školskom zákone. Čiže teším sa, že na tom, na tom budeme spolupracovať.
Ďalšia vec, ktorej som sa chcela dotknúť, sú úvodné ročníky. Ja naozaj túto myšlienku úvodných ročníkov vítam, pretože tieto úvodné ročníky majú slúžiť najmä pre žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou. Čoraz viac detí má rôzne problémy reči. A to, že absolvujú povinné predprimárne vzdelávanie, ešte neznamená, že po tejto stránke budú dostatočne vyspelé na to, aby mohli absolvovať ten prvý ročník. Čiže ja si myslím, že naopak, takáto potreba tu bude a som presvedčená o tom, že každé dieťa, ktorému sa dá šanca, ktorému sa dá ten čas, tak naozaj môže zažiť ten úspech potom v škole, pretože máme príliš veľa detí, ktoré zažívajú neúspech.
A nadviažem teda na poslednú tému, ktorej sa chcem dotknúť, a to sú tie spomínané cykly. Ja som presvedčená, že cykly majú svoj zmysel. My sme o nich hovorili už pred tými desiatimi rokmi, keď som tu bola, bola som členkou školského výboru a, žiaľ, teda sme tam dnes, kde sme, a dúfam, že cykly teda budú.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. A chcem sa naozaj poďakovať za to, že celá táto debata zatiaľ prebieha veľmi kultivovaným spôsobom, nekonfrontačným, napriek tomu, že tá diskusia predtým možno bola trošku pre mňa prekvapujúca. Keďže naozaj si myslím, že keď nám ide o deti a o žiakov, tak by sme mali hľadať to, čo nás spája, nie to, čo nás rozdeľuje. Teším sa každému zlepšeniu tohto zákona. Pokiaľ ide o tú segregáciu, tú definíciu. Ja som pochopila tak, že vlastne túto definíciu budeme dávať do antidiskriminačného zákona, keďže segregácia sa netýka len školstva. Ale opäť môžme sa o tom baviť. Pretože myslím si, že každému z nás záleží na to, aby naozaj na školách nedochádzalo k segregácii.
Takže ešte raz veľká vďaka. Dúfam, že v takomto tóne budeme pokračovať aj v ďalších rokovaniach, aj teda v tom druhom čítaní tento zákon prijmeme. A ja vystúpim ešte v rozprave potom obsiahlejšie.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Ja len zareagujem najskôr na to, na to, na tú opozíciu. Ja som mala na mysli to, že tento návrh tu bol v predchádzajúcom volebnom období, že niektorí kolegovia a kolegyne za to hlasovali a mám teraz avízo, že za to nebudú hlasovať napriek tomu, že sa to týka tej istej veci, čiže to bola skôr, to bol skôr apel k nim, že proste je dobré byť konzistentný vo svojich, vo svojich hlasovaniach.
A pokiaľ ide o faktickú poznámku pani poslankyni Hatrákovej, tak samozrejme, ja som tiež presvedčená o tom, že by sme do systému mali vniesť niekoho, ako je rodinný asistent, nielen osobný asistent, pretože dnes vychádzame z toho, čo je v systéme. To znamená, že my teda chceme umožniť, aby osobný asistent bol so žiakom na pôde školy, aby tam teda mohol mu pomáhať a mohol si teda za to vykázať aj tie 4,80, či koľko teraz to bude, na hodinu, aby to bolo legálne, aby to nebolo proste robené len teda tak, ako občas sa to robí, že no, aby sa dieťatku pomohlo, tak sú ústretoví riaditelia. Ale teda chcem, aby aj oni mali tú istotu, že sa neporušujú žiadne predpisy, zákony a tak ďalej.
A pokiaľ ide o toho rodinného asistenta, áno, ja som presvedčená o tom, že ten asistent by mohol fungovať v systéme služieb alebo teda v tom sociálnom systéme z toho titulu, že sama som sa stretla proste s rodinami, kde je dieťa so zdravotným znevýhodnením, sú tam aj zdravé deti a sú okamihy, kedy proste ten rodič by možno viac potreboval, aby niekto odviedol zdravé dieťa na krúžok, než aby teda trávil čas s tým dieťaťom so zdravotným znevýhodnením. To znamená, že ja sa veľmi prikláňam za to, aby sme rozšírili ten okruh služieb a podpory rodín, aby ten asistent mohol proste pomáhať tej rodine a ona si určí, čo v danej chvíli potrebuje. Vzhľadom teda na prítomnosť toho člena... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne aj za ústretovosť môcť takto posediačky vystupovať.
Dovoľte, aby som možno uviedla zopár ešte skutočností, ktoré nás viedli k navrhnutiu tejto novely zákona, budem veľmi konkrétna, pretože na príkladoch ľudia najlepšie pochopia, o čom to celé je.
Bežne na školách, teda ako sme hovorili, sa nachádzajú asistenti učiteľa, respektíve už ich prítomnosť je vyššia, ako bola v minulosti, nie je to ešte samozrejmosť, nie je to ešte nárokovateľné, to budeme ale riešiť v inom zákone. A títo asistenti učiteľa doposiaľ veľakrát boli žiadaní zo strany rodičov alebo teda aj pedagógov kvôli tomu, že práve žiaci niektorí mali potrebu mať niekoho pri sebe, kto by im pomohol so sebaobslužnými úkonmi hygienickými, čo nebolo úplne naplnenie v zmysle toho, prečo vlastne asistent učiteľa má byť v triede.
V súčasnosti sa hovorí aj o tom, aj respektíve už začali sa vykonávať niektoré pozície pomocného vychovávateľa, ktorý vlastne by mal byť ten, ktorý pomáha s týmito úkonmi, ale opäť, ich počet je nepostačujúci a naozaj sme len v začiatkoch. Už dlhé roky upozorňujú rodičia, pedagógovia na to, že žiaci so zdravotným znevýhodnením potrebujú mať počas vyučovania, resp. počas prestávok, ale takisto aj počas školských výletov, počas družiny niekoho, kto im pomôže pri niektorých sebaobslužných či hygienických úkonoch.
Keď sa ma spýtate, koľkých detí sa dnes týka táto úprava, resp. koľké deti by mohli profitovať z tejto novely, tak k súčasnému dňu je asi 350 detí, ktoré dostali priznaný príspevok na osobnú asistenciu. Veľmi nerady úrady práce dávajú tento príspevok na asistenciu, čo je, myslím si, že veľmi smutné, pretože naozaj aj deti majú právo mať niekoho pri sebe, kto im bude pomáhať. Nemusia to byť vždy len rodičia, ktorí idú na opatrovateľský príspevok, ale môžu to byť aj osobní asistenti, ale teda bavíme sa o čísle asi 350 detí.
Keď sa ma spýtate, aký by bol dopad na štátny rozpočet, tak, samozrejme, je veľmi ťažké odhadnúť v tejto chvíli, koľko z týchto detí by dostalo navýšenie počtu hodín na osobnú asistenciu v súvislosti teda s návštevou školy alebo teda s vyučovaním. Myslím si, že ten dopad by naozaj nebol enormný, možno by to bolo pár stotisíc. Ale opakujem, úrady práce veľmi nerady dávajú vyšší počet hodín na osobnú asistenciu, než musia. To znamená, že nie je vôbec isté, že koľko z tých detí by túto asistenciu dostali aj počas, počas vyučovania alebo počas prítomnosti v škole.
A keď som začala svoj príspevok tým, že budem veľmi konkrétna, tak dostala som ja už za ten čas, čo pôsobím v politike, množstvo podnetov, ktoré hovorili o tom, že pokiaľ teda dieťa so zdravotným znevýhodnením nemá takéhoto asistenta, tak, a chce chodiť do školy, tak väčšinou je to rodič, ktorý musí zostať doma, ktorý teda musí odísť z práce a ktorý musí pravidelne dochádzať do školy, aby pomohol svojmu dieťaťu s týmito sebaobslužnými hygienickými úkonmi. A predstavte si, že máte desať rokov, máte dvanásť, štrnásť a, žiaľ, proste potrebujete pomoc napríklad pri návšteve toalety. Pokiaľ tam nie je nikto nablízku, kto by to mal v pracovnej náplni, kto by vám vedel pomôcť, pokiaľ tam nemáte toho rodiča, ste odkázaný na plienku. Predstavte si seba v tomto veku, ako ste v škole medzi rovesníkmi, nie je tam nikto, kto by vám pomohol ísť na toaletu, a musíte sedieť v plienke. Myslím si, že je to niečo, čo každý z nás si vie veľmi dobre predstaviť a nechcel by byť v tej situácii. A možno aj preto, že o týchto príkladoch a prípadoch sa veľmi málo hovorí a tu na pôde parlamentu táto téma naozaj nie je témou, ktorá by lámala rekordy v počte prihlásených a faktických, ale faktom je, že ak by ste sa stretávali s týmito ľuďmi a viac vnímali ich potreby, tak napríklad aj tento zákon by bol jeden z tých, ktorý by už dávno prešiel na pôde parlamentu, pretože je úplne jedno, z akého rozpočtu pomôžeme tým deťom. Stále ide o to isté dieťa. Argument, že toto sú sociálne služby, respektíve to patrí pod rezort ministerstva sociálnych vecí, proste nie je argument. Stále je to to isté dieťa, ktoré potrebuje pre svoj život, pre svoje základné práva nejakú pomoc. A pokiaľ v školstve nebudeme mať nastavený systém, že bude nárokovateľné mať aj pomocných vychovávateľov, aj asistentov učiteľa, aj ďalších odborníkov, tak proste musíme robiť s tým, čo je.
Na tejto schôdzi by mal byť zákon, kde budeme hovoriť o nárokovateľnosti, ale ako iste viete, zatiaľ tá nárokovateľnosť platí od roku ´26. To znamená, že ak v roku ´26 už bude nárokovateľnosť na pomocných vychovávateľov a ďalšie profesie podporného tímu, tak urobme to, prosím, pre tieto deti aspoň dovtedy, aspoň dovtedy, nech môžu tých osobných asistentov, tých pár detí, ktoré majú svojich osobných asistentov, umožnime im, aby mohli im pomáhať na pôde školy. Naozaj tento rezortizmus, aj Lucka Drábiková o tom hovorila, proste je pre mňa nepochopiteľný. My sa stále bavíme o tom istom dieťati, ten istý rozpočet štátny a to je jedno, z akého okienka pôjde na to dieťa, či pôjde zo sociálneho, alebo školského, alebo zdravotníckeho. Proste ide stále o to isté dieťa.
A opakujem, tieto deti veľakrát naozaj zažívajú to, čo nikto z nás by nechcel zažiť. Nikto z nás by nechcel, aby jeho dieťa toto zažívalo, tak prosím, nerobme to tým iným deťom, ktoré za to nemôžu a potom rodičia musia zostávať doma, musia chodiť oni suplovať túto prácu.
Chcem vás veľmi pekne poprosiť, ja viem, aké sú závery aj, neviem, či bývalých koaličných partnerov, alebo terajších koaličných partnerov o tom, že je to proste vec, ktorá sa týka iného rezortu, že to bude niečo stáť. Myslím si, že sme tu schválili veľa rôznych opatrení a návrhov, ktoré mali oveľa vyšší dopad na štátny rozpočet a ktoré možno neboli až také potrebné, ale myslím si, že toto po tých rokoch, hovoríme o tom dlho, je naozaj načase, aby sme schválili. A opakujem, kolegyne, kolegovia, ktorí ste tu boli v predchádzajúcom období, mnohí ste za to hlasovali, tak prosím vás, nerobte to, že keď ste v opozícii, tak za niečo hlasujete len preto, že možno to vyznieva ľúbivo, a keď ste v koalícii, tak odrazu potom s tým máte problém. Práve to je na tom to pekné, že sme v koalícii alebo máme možnosť niečo zmeniť, tak to, prosím, zmeňme.
Ja sa chcem poďakovať všetkým tým, ktorí budú hlasovať za tento návrh zákona. V prípade, že ešte tam niečo treba opraviť, samozrejme, sme pripravení tak učiniť. A naozaj chcem veľmi pekne poprosiť pri tom hlasovaní, myslite, myslite na tie deti, ktoré naozaj zažívajú veľmi nedôstojné situácie alebo ktoré potom zostávajú doma, chodia do školy len na pár hodín len preto, že nemá im kto pomôcť ísť na toaletu.
Ďakujem veľmi pekne.