Ďakujem veľmi pekne aj za ústretovosť môcť takto posediačky vystupovať.
Dovoľte, aby som možno uviedla zopár ešte skutočností, ktoré nás viedli k navrhnutiu tejto novely zákona, budem veľmi konkrétna, pretože na príkladoch ľudia najlepšie pochopia, o čom to celé je.
Bežne na školách, teda ako sme hovorili, sa nachádzajú asistenti učiteľa, respektíve už ich prítomnosť je vyššia, ako bola v minulosti, nie je to ešte samozrejmosť, nie je to ešte nárokovateľné, to budeme ale riešiť v inom zákone. A títo asistenti učiteľa doposiaľ veľakrát boli žiadaní zo strany rodičov alebo teda aj pedagógov kvôli tomu, že práve žiaci niektorí mali potrebu mať niekoho pri sebe, kto by im pomohol so sebaobslužnými úkonmi hygienickými, čo nebolo úplne naplnenie v zmysle toho, prečo vlastne asistent učiteľa má byť v triede.
V súčasnosti sa hovorí aj o tom, aj respektíve už začali sa vykonávať niektoré pozície pomocného vychovávateľa, ktorý vlastne by mal byť ten, ktorý pomáha s týmito úkonmi, ale opäť, ich počet je nepostačujúci a naozaj sme len v začiatkoch. Už dlhé roky upozorňujú rodičia, pedagógovia na to, že žiaci so zdravotným znevýhodnením potrebujú mať počas vyučovania, resp. počas prestávok, ale takisto aj počas školských výletov, počas družiny niekoho, kto im pomôže pri niektorých sebaobslužných či hygienických úkonoch.
Keď sa ma spýtate, koľkých detí sa dnes týka táto úprava, resp. koľké deti by mohli profitovať z tejto novely, tak k súčasnému dňu je asi 350 detí, ktoré dostali priznaný príspevok na osobnú asistenciu. Veľmi nerady úrady práce dávajú tento príspevok na asistenciu, čo je, myslím si, že veľmi smutné, pretože naozaj aj deti majú právo mať niekoho pri sebe, kto im bude pomáhať. Nemusia to byť vždy len rodičia, ktorí idú na opatrovateľský príspevok, ale môžu to byť aj osobní asistenti, ale teda bavíme sa o čísle asi 350 detí.
Keď sa ma spýtate, aký by bol dopad na štátny rozpočet, tak, samozrejme, je veľmi ťažké odhadnúť v tejto chvíli, koľko z týchto detí by dostalo navýšenie počtu hodín na osobnú asistenciu v súvislosti teda s návštevou školy alebo teda s vyučovaním. Myslím si, že ten dopad by naozaj nebol enormný, možno by to bolo pár stotisíc. Ale opakujem, úrady práce veľmi nerady dávajú vyšší počet hodín na osobnú asistenciu, než musia. To znamená, že nie je vôbec isté, že koľko z tých detí by túto asistenciu dostali aj počas, počas vyučovania alebo počas prítomnosti v škole.
A keď som začala svoj príspevok tým, že budem veľmi konkrétna, tak dostala som ja už za ten čas, čo pôsobím v politike, množstvo podnetov, ktoré hovorili o tom, že pokiaľ teda dieťa so zdravotným znevýhodnením nemá takéhoto asistenta, tak, a chce chodiť do školy, tak väčšinou je to rodič, ktorý musí zostať doma, ktorý teda musí odísť z práce a ktorý musí pravidelne dochádzať do školy, aby pomohol svojmu dieťaťu s týmito sebaobslužnými hygienickými úkonmi. A predstavte si, že máte desať rokov, máte dvanásť, štrnásť a, žiaľ, proste potrebujete pomoc napríklad pri návšteve toalety. Pokiaľ tam nie je nikto nablízku, kto by to mal v pracovnej náplni, kto by vám vedel pomôcť, pokiaľ tam nemáte toho rodiča, ste odkázaný na plienku. Predstavte si seba v tomto veku, ako ste v škole medzi rovesníkmi, nie je tam nikto, kto by vám pomohol ísť na toaletu, a musíte sedieť v plienke. Myslím si, že je to niečo, čo každý z nás si vie veľmi dobre predstaviť a nechcel by byť v tej situácii. A možno aj preto, že o týchto príkladoch a prípadoch sa veľmi málo hovorí a tu na pôde parlamentu táto téma naozaj nie je témou, ktorá by lámala rekordy v počte prihlásených a faktických, ale faktom je, že ak by ste sa stretávali s týmito ľuďmi a viac vnímali ich potreby, tak napríklad aj tento zákon by bol jeden z tých, ktorý by už dávno prešiel na pôde parlamentu, pretože je úplne jedno, z akého rozpočtu pomôžeme tým deťom. Stále ide o to isté dieťa. Argument, že toto sú sociálne služby, respektíve to patrí pod rezort ministerstva sociálnych vecí, proste nie je argument. Stále je to to isté dieťa, ktoré potrebuje pre svoj život, pre svoje základné práva nejakú pomoc. A pokiaľ v školstve nebudeme mať nastavený systém, že bude nárokovateľné mať aj pomocných vychovávateľov, aj asistentov učiteľa, aj ďalších odborníkov, tak proste musíme robiť s tým, čo je.
Na tejto schôdzi by mal byť zákon, kde budeme hovoriť o nárokovateľnosti, ale ako iste viete, zatiaľ tá nárokovateľnosť platí od roku ´26. To znamená, že ak v roku ´26 už bude nárokovateľnosť na pomocných vychovávateľov a ďalšie profesie podporného tímu, tak urobme to, prosím, pre tieto deti aspoň dovtedy, aspoň dovtedy, nech môžu tých osobných asistentov, tých pár detí, ktoré majú svojich osobných asistentov, umožnime im, aby mohli im pomáhať na pôde školy. Naozaj tento rezortizmus, aj Lucka Drábiková o tom hovorila, proste je pre mňa nepochopiteľný. My sa stále bavíme o tom istom dieťati, ten istý rozpočet štátny a to je jedno, z akého okienka pôjde na to dieťa, či pôjde zo sociálneho, alebo školského, alebo zdravotníckeho. Proste ide stále o to isté dieťa.
A opakujem, tieto deti veľakrát naozaj zažívajú to, čo nikto z nás by nechcel zažiť. Nikto z nás by nechcel, aby jeho dieťa toto zažívalo, tak prosím, nerobme to tým iným deťom, ktoré za to nemôžu a potom rodičia musia zostávať doma, musia chodiť oni suplovať túto prácu.
Chcem vás veľmi pekne poprosiť, ja viem, aké sú závery aj, neviem, či bývalých koaličných partnerov, alebo terajších koaličných partnerov o tom, že je to proste vec, ktorá sa týka iného rezortu, že to bude niečo stáť. Myslím si, že sme tu schválili veľa rôznych opatrení a návrhov, ktoré mali oveľa vyšší dopad na štátny rozpočet a ktoré možno neboli až také potrebné, ale myslím si, že toto po tých rokoch, hovoríme o tom dlho, je naozaj načase, aby sme schválili. A opakujem, kolegyne, kolegovia, ktorí ste tu boli v predchádzajúcom období, mnohí ste za to hlasovali, tak prosím vás, nerobte to, že keď ste v opozícii, tak za niečo hlasujete len preto, že možno to vyznieva ľúbivo, a keď ste v koalícii, tak odrazu potom s tým máte problém. Práve to je na tom to pekné, že sme v koalícii alebo máme možnosť niečo zmeniť, tak to, prosím, zmeňme.
Ja sa chcem poďakovať všetkým tým, ktorí budú hlasovať za tento návrh zákona. V prípade, že ešte tam niečo treba opraviť, samozrejme, sme pripravení tak učiniť. A naozaj chcem veľmi pekne poprosiť pri tom hlasovaní, myslite, myslite na tie deti, ktoré naozaj zažívajú veľmi nedôstojné situácie alebo ktoré potom zostávajú doma, chodia do školy len na pár hodín len preto, že nemá im kto pomôcť ísť na toaletu.
Ďakujem veľmi pekne.
