Videokanál klubu

Pán poslanec Kuffa, ďakujem vám za vaše slová, ktoré ste tu povedali. Ruský spisovateľ Alexander Solženicyn, autor zásadných diel ako Jeden deň Ivana Denisoviča či Súostrovie Gulag, ktoré nám ovori... otvárali, pomáhali otvárať oči a ukázali nám reálne pomery v Sovietskom zväze, kedysi povedal, že najväčším nebezpečím pre spoločnosť je nepotrestané zlo.
Myslím, že je to veľká pravda a nepotrestaného zla je skutočne veľmi veľa aj na území, na ktorom žijeme, teda na Slovensku. Minulé storočie poznačili dve totality, ktoré teda zásadným spôsobom poznačili osudy mnohých a my sme sa s tým riadne nevysporiadali. Hovorí sa tu o zabúdaní, o tom, že netreba vyťahovať staré nejaké veci, staré hriechy, treba sa venovať tomu, čo si, čo je dnes, máme aj pálčivejšie a aktuálnejšie problémy a toto sú nejaké veci, na ktoré si netreba ani všímať. Myslím si, že je to hlboký omyl.
A ak sa hovorí o tom, že tu ideme nejakým spôsobom strašne trestať nejakých ľudí, tak ako aj povedala pani Záborská, pokiaľ sa niekto dopustí nejakých zlých skutkov, tak by mal napred tieto svoje skutky oľutovať, priznať si vinu, až potom je možné hovoriť o nejakom vyrovnaní sa s tým, o ne... o nejakom odpustení, keď tento človek urobí nejaké patričné a verejné pokánie. A vidíme my nejaké pokánie od týchto ľudí? Ich pohrobok sa nám tu otvorene vyhráža, že nás budú súdiť.
Preto tento s radosťou podporím. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, ja len veľmi krátko k tomu, čo bolo povedané v rozprave. Situácia v predškolských zariadeniach vo veľkých mestách – ale správne bolo povedané, že nielen vo veľkých mestách, ale v mnohých samosprávach – je veľmi kritická čo do počtu, čo do počtu miest pre deti v škôlke.
Treba povedať, že tento zákon prijala už bývalá vláda. Aj vtedy, keď bol prijímaný, bol súhlas vlastne asi naprieč politickým spektrom. Bol to naprieč všetkými odbornými, myslím si, že organizáciami, ktoré, ktoré pracujú v tejto oblasti, bol prijatý veľmi kladne, pretože, pretože to povinné predškolské zaškolenie je veľmi, veľmi z mnohých dôvodov, o ktorých hovorila pani kolegyňa Šofranko, dôležité pre, pre tie deti, ktoré potom prichádzajú na základné školy.
Treba ale povedať, že zákon určil účinnosť od 1. januára 2021 a medzitým prebehli parlamentné voľby, medzitým prebehla pandémia COVID-u, tak mnohé samosprávy naozaj z objektívnych príčin nevedeli zabezpečiť také množstvo miest v škôlkach, ktoré sú momentálne potrebné. Treba ale jasne povedať, že, že miest v škôlkach pre predškolákov je dosť. Ide o to, že keby sme nerozšírili, tak ako to navrhujú páni poslanci, počet, počet práve o tieto nesieťové škôlky, tak by vypadli tie mladšie deti zo škô... z predškolských zariadení, čo by bol veľký problém, pretože ako pani kolegyňa Šofranko hovorila, ide o cez 3 000 detí. Čiže to nie je, to nie je malý počet.
Treba ale trošku možno aj kriticky poznamenať smerom k niektorým, hovorím, veľmi často boli objektívne dôvody, ale mne zo samosprávy prichádzali aj, aj také spätné väzby, že, že veď to každý počíta s tým, že sa tá účinnosť posunie. Tým chcem pochváliť v podstate ministra školstva, že sa rozhodol, existovala totiž veľmi ľahká cesta, posunúť účinnosť toho zákona o rok, o dva a tým podľa mňa by sa tlačil len problém v podstate, by sme ten problém tlačili pred sebou.
Takže vďaka nesieťovým škôlkam alebo vďaka nesieťovým predprimárnym zariadeniam v podstate teraz na tri roky vieme vyrobiť prechodné obdobie, v ktorom tieto deti vieme umiestniť do nesieťových, do nesieťových škôlok, a následne musí v podstate štát v spolupráci so samosprávou urobiť všetko preto, aby bolo dostatok miest v sieťových škôlkach.
Tým ale chcem veľmi jasne povedať, lebo som v úzkej spolupráci s nesieťovými škôlkami, že keď hovoríme nesieťové, nehovorím o nejakých nekvalitných škôlkach. Áno, správne pani poslankyňa Šofranko povedala, že to sú škôlky, ktoré spĺňajú všetko, ináč by do toho registra, ktorý navrhujú poslanci, zapísané byť nemohli. Čiže spĺňajú dnes všetky, všetky podmienky, ktoré majú aj škôlky zaradené v sieti.
Takže ďakujem veľmi pekne kolegom z výboru, že dali tento návrh. Je to návrh, ktorý prichádza o päť minút dvanásť, ale vie ešte riešiť situáciu.
A ešte, pán, pán poslanec, vy ste sa pýtali na to, na čom vám odpovedal pán predsedajú... predseda výboru. Ono to bude takmer identické ako pri základných školách, kde sú školské obvody. Toto budú spádové obvody pri škôlkach, kde dieťa, jednoducho pokiaľ býva v tom školskom obvode alebo v spádovom obvode, musí byť prijaté do tej materskej školy. Ale rodič si môže vybrať akúkoľvek inú, ak mu ho tam príjmu, tak je to v poriadku. Ináč ale musí byť prijaté tam, kde má trvalý pobyt. Ale sú presne deti, ktoré z rôznych príčin ten trvalý pobyt nemajú, a práve len o tieto deti sa postará v podstate tá, tá štátna správa tým, že im určí miesto, kde budú vykonávať tú svoju povinnú, to povinné predprimárne vzdelávanie.
Ďakujem veľmi pekne.

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
To hlasovanie...

Leščáková, Viera, poslankyňa NR SR
Ó, pardon...

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
... vás poprosím, pani spravodajkyňa.

Leščáková, Viera, poslankyňa NR SR
Áno, takže, takže v rozprave vystú... pardon, hlasovať budeme aj dnes o 17.00 hod. o návrhu tohto...

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Vašečku, Márie Šofranko a Radovana Slobodu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 510), znie nasledovne.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor podáva spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 5. mája 2021 č. 723 sa uzniesla prerokovať návrh zákona v druhom čítaní a prideliť ho týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a určila lehoty na jeho prerokovanie. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky, iné výbory o návrhu zákona nerokovali.
Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviska od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
K návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 304 z 10. júna 2021, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 195 z 10. júna 2021, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 99 z 10. júna 2021 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport uznesením č. 84 zo 14. júna 2021 zhodne odporúčajú návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v časti IV spoločnej správy.
Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o návrhoch uvedených pod bodmi 1 až 6 spoločne a odporúčaním ich schváliť, s odporúčaním ich schváliť. Gestorský výbor odporúča návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.
Spoločná správa bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport zo 14. júna 2021 uznesením č. 94. Týmto uznesením ma výbor poveril, aby na schôdzi Národnej rady, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informovala o výsledku rokovania výborov o stanovisku a návrhu gestorského výboru.
Ďakujem, skončila som, pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. Tak teda vážené dámy, vážení páni, dovoľte ešte raz, aby som v stručnosti uviedol novelu zákona č. 627/2005 Z. z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa. V prvom čítaní, keď zákon odôvodňovala moja spolupredkladateľka Janka Žitňanská, dotkla sa toho, že zákon predkladáme okrem iného aj kvôli tomu, aby sme zrovnoprávnili podmienky pre deti, ktoré sa narodia do rodín, v ktorých potom vyrastajú, s podmienkami pre deti, ktoré to šťastie nemajú, a teda nachádzajú sa v náhradnej starostlivosti alebo budú sa nachádzať v náhradnej starostlivosti.
Chcem ešte uviesť jeden dôvod alebo iný pohľad na to, že prečo sme sa rozhodli tento, s touto novelou prísť. Na to mi dovoľte, aby som citoval krátky citát zo správy občianskeho združenia Návrat z roku 2012. Správa sa volá Transformácia náhradnej starostlivosti o deti na Slovensku po roku 1989 a ten citát znie takto:
„Kedy a ako len mohlo napadnúť sociálnu bytosť, ako je človek, umiestňovať deti do sirotincov alebo detských domovov? Muselo sa tak diať v momente rozpadu rodinnej väzby, ktorú niekto nemohol alebo nechcel nahradiť. Či už to násilie spôsobil spoločenský tlak, ľudské zlyhanie, zhoda náhod, výsledkom bola a dodnes je ľudská tragédia, ktorá poznačila osud každého človeka, ktorý nevyrastal v rodine.“
Toľko z citátu teda zo správy občianskeho združenia Návrat, ktoré sa teda veľkou mierou zaslúžilo o to, aby čo najviac detí z detských domovov, alebo teda čo najviac detí do detských domovov nešlo, resp. bolo premiestnených do náhradnej starostlivosti, kde teda aspoň vzniká dojem a častokrát aj tá rodina funguje, ako by mala. Táto spoločnosť sa v nejakom čase rozhodla aj vďaka teda Návratu, že je lepšie vychovávať deti, ktoré prišli o rodičov v rodinách, aj keď sú teda náhradné, profesionálne napríklad. Poďme sa pozrieť na to, ako to v súčasnosti vyzerá.
V roku 2015 bolo v náhradnej starostlivosti mimo teda detských domovov 8 900 detí, v roku 2019 je to 8 700 detí. To znamená, že je tam mierny pokles. Čo sa týka detských domovov, tak v roku 2015 tam bolo 4 622 detí, v roku 2019 je to cca 4 900 detí. To znamená, že je tam nárast a toto je presne ten dôvod, prečo sme sa rozhodli, aj ten dôvod, prečo sme sa rozhodli s touto novelou prísť.
Je teda pre nás dôležité, aby sme zvýhodňovali, ako sa dá, aj takúto náhradnú starostlivosť, pretože rovnako ako Návrat, o. z., sme presvedčení o tom, že teda náhradná starostlivosť, osobná náhradná starostlivosť v rodinách je lepšia, ako vychovávať deti v detskom domove. Takže jedným z tých spôsobov, ako podporovať túto náhradnú starostlivosť je, samozrejme, aj zjednodušiť podmienky, za ktorých je možné získať jednorazový príspevok pri zverení do náhradnej starostlivosti, resp. zmeniť jeho výšku.
Novela teda prináša dve základné zmeny, a teda prichádza so zmenou podmienok, za ktorých je možné získať tento jednorazový príspevok, a mení teda súčasne platné ustanovenie, ktoré hovorí o tom, že podmienkou pre získanie takéhoto príspevku pre dieťa zvereného do náhradnej starostlivosti je umiestnenie takéhoto dieťaťa do náhradnej starostlivosti do veku 6 mesiacov, toto v bežných podmienkach sa niekedy, resp. často nedá stihnúť, pretože ten proces schvaľovania a administratívy je náročný, preto viacero takýchto detí, resp. náhradných rodín takýto príspevok nedostalo, čiže to je jedna zmena.
A tá druhá zmena je zmena výšky príspevku, ktorý dneska predstavuje sumu 542 eur, a my prinášame zmenu, kedy zrovnoprávňujeme tú výšku toho príspevku pri zverení do náhradnej starostlivosti s príspevkom pri narodení dieťaťa. To znamená, že tá výška by sa zmenila z 542 na 830 eur. Zákon by mal nadobudnúť účinnosť, ak teda bude schválený, 1. augusta 2021, a teda uvedomujeme si, že štátny rozpočet je napätý a dlh stúpa, preto mi dovoľte, aby som vás informoval o tom, teda že aký bude vplyv na štátny rozpočet.
V roku 2021 predpokladáme sumu zhruba 86-tisíc eur, že by teda to bolo naviac, a pre ďalšie roky 2022 a ďalšie teda je to suma cca 300-tisíc eur naviac oproti, oproti súčasnému stavu. To znamená, že nijakým zvlášť veľkým spôsobom to štátny rozpočet nezaťaží, na druhej strane tým rodinám, resp. tým deťom to môže veľmi pomôcť.
Toľko odo mňa, v prípade akýchkoľvek otázok, samozrejme, radi odpovieme a chcem vás poprosiť o vyjadrenie podpory tohto zákona.
Ďakujem veľmi pekne.

Pán predsedajúci, ďakujem veľmi pekne. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som v stručnosti uviedol druhé čítanie poslaneckej novely zákona č. 627/2005 Z. z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa.
Novela zákona prináša zmenu podmienok, za ktorých je poskytovaný príspevok pri zverení do náhradnej starostlivosti, ako aj jeho výšku, tak aby teda tá výška bola vyššia, to znamená z 542 eur ideme na 830, resp. aby tie podmienky boli jednoduchšie.
Toľko na úvod, viac poviem potom v rozprave, do ktorej sa aj hneď hlásim.

Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľte mi, aby som uviedla pozmeňujúci a doplňujúci návrh k tej... k tomuto návrhu poslancov Národnej rady, k návrhu teda, ktorým dopĺňame zákon č.539/2008 z. z. o podpore regionálneho rozvoja v znení neskorších predpisov, a dovoľte mi, aby som ho aj krátko odôvodnila, kde navrhujeme do tohto zákona v § 13 ods. 1 ešte doplniť ďalšie subjekty územnej samosprávy a územnej spolupráce, ktoré vlastne v rámci regionálneho rozvoja nám zadávajú dôvod ich v rámci dotácií podporiť, resp. v tomto paragrafe začleniť, nakoľko sú veľmi významné subjekty.
To znamená, navrhujeme subjekty územnej spolupráce rozšíriť o záujmové združenia právnických osôb, školy alebo školské zariadenia, vysoké školy so sídlom na území Slovenskej republiky, rozpočtové alebo príspevkové organizácie, ktorých zriaďovateľom je vyšší územný celok alebo obec, ako aj obchodné spoločnosti alebo družstvá, čím sa podporia aj projekty, ktoré sú výsledkom spolupráce a integrácie nielen priemyslu a podnikateľskej sféry, škôl, univerzít, územnej samosprávy, ale aj organizácií prospešných pre regionálny rozvoj. Toto navrhované doplnenie právnej úpravy považujeme za účelné a dôvodné, keďže tieto subjekty vykonajú veľmi významné aktivity s celospoločensky prospešnou činnosťou s pozitívnym vplyvom na regionálny rozvoj a súčasne sa týmto návrhom zákona podporí ich činnosť v prospech regionálneho rozvoja na území Slovenskej republiky v širšom zmysle.
Preto mi dovoľte, teda aby som prečítala návrh v rámci, teda pozmeňujúci a doplňujúci návrh v paragrafovom znení.
V čl. § 13, teda, pardon, v § 13 ods. 1 sa dopĺňajú písmená l) až p) v nasledujúcom znení:
l) záujmové združenie právnických osôb so sídlom na území Slovenskej republiky;
m) rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia, ktorej zriaďovateľom je vyšší územný celok alebo obec;
n) škola alebo školské zariadenie - s odvolávkou na 8c poznámku pod čiarou, ktorý znie: zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní, školský zákon, a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov;
o) vysoká škola so sídlom na území Slovenskej republiky - s odvolávkou na poznámku pod čiarou k odkazu 8f, ktorý znie: zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov;
p) obchodná spoločnosť alebo družstvo.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Tak ako to bolo spomenuté pri prvom čítaní, naším hlavným cieľom je, aby sme aj organizáciám, ktoré sa podieľajú na rozvoji regionálneho rozvoja a neboli doposiaľ zahrnuté v týchto schémach, a to sú najmä sociálne podniky, Červený kríž, ale takisto aj organizácie, ktoré spadajú pod cirkvi, mali možnosť v rámci tejto schémy sa uchádzať o podporu.
Som zadýchaná, ospravedlňte ma. Takže verím, že toto vysvetlenie postačuje a v prvom čítaní to bolo dostatočné.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 539/2008 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja v znení neskorších predpisov (tlač 508), podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady spoločnú správu výborov Národnej rady.
Národná rada uznesením č. 722 z 5. 5. 2021 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre hospodárske záležitosti a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Výbory Národnej rady, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská:
- ústavnoprávny výbor uznesením č. 302 z 10. júna 2021 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom,
- výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 193 z 10. júna 2021 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom,
- výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 190 zo 14. júna 2021 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom,
- výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 100 z 10. júna 2021 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III spoločnej správy vyplynul jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Gestorský výbor odporúča o návrhu výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: hlasovať o pozmeňujúcom návrhu zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť v znení schváleného pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu uvedeného v tejto spoločnej správe.
Spoločná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením gestorského výboru č. 104 z 15. júna 2021. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril za spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady pri prerokovaní predmetného návrhu zákona predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov.
Ďakujem, skončila som.

Ďakujem veľmi pekne. Ja som presvedčená o tom, že je dôležitý výsledok. A ten výsledok je taký, že nebudú deti, ktoré to potrebujú, ukrátené od dotácie na obedy zadarmo.
Dokonca tá prax dnes ukazovala, že tí najchudobnejší veľakrát nemali finančné prostriedky na zálohu, čiže ani potom následne nemohli tieto obedy mať zadarmo, resp. museli ich potom uhrádzať. Čiže nie je to tak, že tento systém, ktorý ste vy zaviedli, by naozaj garantoval teplú stravu pre každé jedno dieťa.
Navyše ja som tiež presvedčená o tom, že ak máme niekomu pomáhať, tak naozaj tomu, kto to potrebuje, a nie celoplošne aj rodinám, ktoré si tie obedy zadarmo môžu dovoliť z vlastného vrecka. Chcem len pripomenúť, že sme zvýšili dotáciu z 1,20 eura na 1,30 eura. Čiže im dávame viacej na tých, ktorí to potrebujú.
A teda aby som len zhrnula, deti v hmotnej núdzi alebo z rodín v hmotnej núdzi a takisto tí, ktorí si nemôžu uplatniť vyšší daňový bonus, budú dostávať tento príspevok.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Pán Taraba, hovoríte o tom, že teda slovenská vláda alebo Európska únia segreguje ľudí na dve časti, resp. ich likviduje. Ľudia, ktorí sa dajú zaočkovať, ľudia, ktorí sa nedajú zaočkovať, sa rozhodujú na základe vlastnej vôle. Nie, čiže oni sa rozhodujú, v ktorej skupine sa budú nachádzať.
Dávate na jednu rovinu rozhodnutie o tom, či sa človek dá zaočkovať, alebo sa nedá zaočkovať, ale to tak nie je. Očkovanie je rozhodnutie rozumu, ratia a zodpovednosti. Rozhodnutie nezaočkovať sa je, naopak, rozhodnutím nezodpovednosti. A v poriadku, teda zatiaľ, zatiaľ žijeme v krajine, keď sa ľudia môžu rozhodnúť, že sa nedajú zaočkovať, ale ak sa človek rozhodne pre nezodpovednosť, nemôže očakávať, že sa k nemu spoločnosť bude pozerať rovnako ako k zodpovedným ľuďom. To tak jednoducho nie je.
Hovorili ste aj o tom, že teda na prvom mieste je ochrana slobody. V tejto súvislosti by som povedal, že na prvom mieste je ochrana ľudského života. To znamená, že ak veda hovorí o tom, že očkovanie je v tejto chvíli jediným garantom alebo jediným dostatočným garantom toho, že ľudia budú imúnni voči tomuto ochoreniu, tak potom je úplne prirodzené, že sa tento štát a Európska únia rozhodnú postupovať tak, že ľudia, ktorí sa zaočkujú, majú viac voľnosti a viac slobody v rámci Európskej únie alebo aj našej krajiny.
Ďakujem.