Videokanál klubu

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ctené kolegyne, kolegovia, tento návrh som naposledy predkladala v roku 2014. Žiaľ, ako opozičná poslankyňa som nebola úspešná. Ale vykonala som v ňom nejaké úpravy a opäť sa idem teda uchádzať o vašu podporu. Pevne verím, že tentokrát tento návrh zákona schválime.
Vo väčšine európskych krajín, ako aj na Slovensku, hrá jednu z hlavných úloh v problematike fungovania rodín zlučiteľnosť pracovného a rodinného života. Nedostatok miest v materských školách a jasliach majú za následok, že takéto zosúladenie je častokrát veľmi ťažké. Situácia sa výrazne zhoršila od roku 2006, kedy začala po období poklesu pôrodnosti a nárastu nezamestnanosti na prelome storočí sprevádzaným využívaním budov materských škôl na iné účely, resp. ich schátraním populačná krivka opäť stúpať, a štát a samosprávy nedokázali flexibilne na novú situáciu reagovať. Počet nevybavených žiadostí o prijatie do materskej školy tak začal z roka na rok stúpať a medzi rokmi 2006 až 2017 bol zaznamenaný nárast počtu nevybavených žiadostí z 1 074 na 12 328. Na zvýšenie dopytu reagovali skôr súkromné a cirkevné zariadenia, pričom samosprávy nemali dostatok finančných prostriedkov na obnovu budov či zriaďovanie nových materských škôl.
Súkromné zariadenia sú pre mnohých finančne nedostupné, a tak na Slovensku existuje pomerne veľká skupina detí, ktorá nedostane miesto v materskej škole, a to najmä vo väčších mestách, pričom malé šance majú najmä deti so zdravotným postihnutím či sociálnym znevýhodnením.
Aj v súčasnosti počet žiadostí prevyšuje počet voľných miest, a to aj napriek tomu, že v ostatných rokoch sa vynaložilo nemálo finančných prostriedkov na dobudovanie kapacít či vybudovanie nových škôlok. Faktom ale zostáva, že na potreby rodičov častokrát nedokážu odpovedať ani súkromné zariadenia. Navyše mnohé sú veľmi finančne náročné, ako som už spomínala, a tak pre mnohých rodičov sú nedostupné.
Predstavte si napríklad prípad matky samoživiteľky, ktorá vychováva deti, pracuje ako zdravotná sestra a má nočné služby. Alebo rodiča, ktorý pracuje do neskorých večerných hodín alebo na zmeny. Keďže režim škôl je nastavený drvivou väčšinou na dennú prevádzku, v prípade ak tento rodič nemá svojho rodiča, niekoho blízkeho alebo si neplatí opatrovateľku, ktorá sa o dieťa postará po škôlke, je preňho skĺbenie pracovného a rodinného času doslova neriešiteľné.
V okolitých krajinách už pred rokmi pristúpili k zriadeniu flexibilnejších foriem starostlivosti o dieťa. Len v susednom Česku majú k dnešnému dňu evidovaných viac ako 600 detských skupín. Vo Fínsku funguje 24-hodinový flexibilný systém opatrovania detí sedem dní v týždni. A týmto modelom sa pred pár rokmi inšpirovalo aj Nemecko. Keď hovorím o detských skupinách, hovorím o starostlivosti o dieťa. Pretože v žiadnom prípade tento náš návrh nemá byť konkurenciou voči škôlkam, ale doplnkovou službou. Ak chceme reálne pomôcť rodinám s malými deťmi, potrebujeme im zabezpečiť podporné služby.
Čiže dovoľte mi teraz v krátkych bodoch predstaviť tento môj zákon.
Detské skupiny budú môcť byť za presne definovaných podmienok zriadené či zamestnávateľom rodiča dieťaťa, alebo osoby, ktorej bolo dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, obcou alebo samosprávnym krajom, registrovanou cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou so sídlom na území Slovenskej republiky, občianskym združením, neziskovou organizáciou poskytujúcou všeobecne prospešné služby, ale aj napríklad fyzickou osobou, ktorá je rodičom dieťaťa vo veku do začatia plnenia povinného predprimárneho vzdelávania. Zoznamy poskytovateľov služieb bude evidovať úrad práce pre svoj územný obvod. Na rozdiel od návrhu, ktorý som predložila pred 7 rokmi, sme doplnili do tohto návrhu aj požadovanú odbornú spôsobilosť pracovať v týchto detských skupinách. Po vzore susedného Česka sme zaradili profesie ako lekár, sestra, psychológ či osoba s kvalifikačnými predpokladmi na výkon pracovnej činnosti opatrovateľa detí. V zákone stanovujeme, že služba môže byť poskytnutá buď zadarmo, alebo za odplatu. Tá však nesmie prekročiť oprávnené náklady. Som teda presvedčená, že tieto detské skupiny budú naozaj prístupné pre širokú skupinu rodín.
Deti môžu navštevovať detské skupiny podľa potreby rodiča, čiže na pár hodín denne, týždenne, podľa toho, ako to rodič potrebuje. Keďže ide v prvom rade, a to chcem podčiarknuť, o starostlivosť, teda opatrovanie tých detí v čase, keď rodičia sú zamestnaní, neuvažujeme v tomto našom návrhu zákona o tom, že by mali mať tieto detské skupiny vypracované nejaké vzdelávacie štandardy alebo nejaké vzdelávacie programy. Pretože sa môže stať, že v tej skupine budú deti rôzneho veku. A bolo by to potom veľmi ťažko realizovateľné. Samozrejme, ale deti, tak ako sa píše v zákone, budú vedené k tomu, aby sa naučili nielen hodnotám, ale aj rôznym zručnostiam.
Zákon hovorí aj o podmienkach, kde sa táto služba môže poskytovať. Je tam stanovený počet detí, o ktoré sa dotyční môžu starať. Pripomínam, že ide o deti od jedného roka až do dovŕšenia veku, kedy nastúpia do povinného predprimárneho vzdelávania. Samozrejme, že aj o tej spodnej hranici sa môžme baviť, keďže som zaregistrovala požiadavky rodičov umiestniť aj menšie deti do takýchto zariadení. A rovnako som pripravená na diskusiu o všetkých podnetoch, ktoré by tento zákon mohli vylepšiť.
Ja vám veľmi pekne ďakujem za pozornosť. A pevne verím, že tento náš návrh pomôže rodinám lepšie skĺbiť pracovný a rodinný život.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Keď sa bavíme o autizme, tak treba si uvedomiť, že naozaj ide o celoživotné ochorenie, ktoré dostáva nielen tieto osoby s autizmom, ale aj ich rodiny na okraj spoločnosti.
Máloktorí z nich sa dokážu zamestnať, a nie preto, že by nemali aj nejaký talent, ale skôr pre bariéry, s ktorými sa stretávajú. A ja preto strašne som rada, že existujú aj projekty, ktoré myslia na týchto ľudí, či už je to Výpomoc so srdcom alebo projekt Každý potrebuje svojho autistu, Autisti v práci, ktorý facilituje, umiestňuje týchto ľudí na otvorenom trhu práce, lebo to je to, čo by sme mali chcieť. Nielen ich nechávať v rôznych chránených dielňach alebo na chránených pracoviskách, ale im umožniť zapojiť sa do otvoreného trhu práce.
Tak ako aj pani poslankyňa uviedla, naozaj v súčasnosti je veľký problém, keď títo ľudia sa nedokážu uplatniť, aby mali nárok na invalidný dôchodok, preto aj ja veľmi sa teším z tohto návrhu, že konečne aj oni budú môcť získavať invalidné dôchodky a takto si prilepšiť a takisto prilepšiť si aj rodine.
A na záver len možno jedna vec z definície. Autisti nedokážu pochopiť náš svet, ale my by sme mali urobiť všetko preto, aby sme ich dokázali pochopiť a prijať.
Ďakujem pekne.