Videokanál klubu

Vďaka, vďaka, budem stručný a vecný. Pán poslanec Kotleba sa pýtal, čo vojská v Nemecku. Hovoril som úplne jasne o vojskách v strednej Európe. Nemecko je západnou Európou. Faktom je, že krajiny bývalého Sovietskeho zväzu a Varšavskej zmluvy, tie, ktoré, samozrejme, ležia v strednej Európe, nemali žiadne spojenecké vojská, žiadnu spojeneckú prítomnosť na vlastnom území od roku ´99 až do anexie Krymu. K tej anexii sa dostanem.
Otázka, či automaticky každý, kto odmietne ponuku na spoluprácu, je nepriateľom. Samozrejme, nie je, ani som to tak nepovedal. Tí, čo počúvali pozorne, počuli, že dôvodom, prečo sú tam tie vojská vyslané, nie je preto, že Rusko odmietlo spoluprácu, ale preto, že dalo svojim krajinám, svojim susedom, Poľsku a Pobaltiu, dobrý dôvod obávať sa o vlastnú bezpečnosť a my sme ich potrebovali posilniť. Čiže nie odmietnutie spolupráce, ale kroky Ruska voči Pobaltiu a voči Poľsku boli dôvodom na ich obavy a na našu reakciu.
A na záver veľmi rýchle k tej anexii, k tej histórii. História, samozrejme, to bola rétorická otázka. Všetci vieme, že niekedy od roku 1960, kedy to bolo šesť, ak sa nemýlim, ešte za Chruščova bolo na niekoľko dekád Ukrajina, pardon, Krym súčasťou Ruska, potom bol dlho súčasťou Ukrajiny. Pripomínam, že predtým bol niekoľko storočí územím, ktoré obývali Tatári. Takže pozor, veľký pozor, hlavne v týždeň, kedy oslavujeme sté výročie Trianonu, s týmto účelovým vyberaním si toho momentu v histórii, do ktorého sa chcete vrátiť. Lebo sa nám veľmi rýchle môže stať, že my si povieme, že chceme tú históriu previnúť späť len do roku 1966 a ono sa nám to prehupne až niekedy o pár storočí naspäť. A obzvlášť my, obzvlášť my s našou pohnutou históriou a s našou relatívne krátkou históriou štátnosti by sme si mali dávať obrovský bacha na to, aby sa dodržiaval ten princíp v Európe, že hranice, tak ako stoja, sú sväté, nedotknuteľné, pretože my budeme prví, ktorí doplatia na to, až sa tento princíp raz začne mirnix-dirnix porušovať. (Potlesk.)

Vďaka, pán predsedajúci. Pán minister, dovoľte pár slov k tým úmyslom a prehreškom, ktoré sa tu pripisujú Aliancii. Ja viem, že tým nikoho nepresvedčím, sme tu už vyše dvoch hodín a necítim žiadny názorový posun na žiadnej strane, ale pozerajú si nás ľudia na internete, čítajú naše prejavy a ja nechcem, aby títo ľudia si odniesli z tejto diskusie len tie invektívy, to nálepkovanie, názor proti názoru. Chcem fakt túto diskusiu vrátiť späť do reality a do ríše faktov.
Odznelo tu, že Aliancia od začiatku nerobí nič iné, len provokuje Rusko, že ho obkľučuje a že by dokonca možno Rusko aj rada napadla, lebo túži po rope, území, neviem o čom. Tak tu sú fakty.
Od momentu, kedy zanikol Sovietsky zväz, sa Aliancia systematicky snažila o partnerstvo s Moskvou. Rusku bola ponúknutá možnosť a prezident Putin ju prijal, že bude môcť sedieť a sa môže zúčastniť ako plnoprávny, rovnoprávny člen na rokovaní Aliancie v rámci tzv. Rady NATO a Rusko. Zhodou okolností tí, čo boli v Aliancii, dokonca títo traja ľudia, čo stoja pred vami, vedia z vlastnej skúsenosti, v NATO sa sedí podľa abecedy, Slovensko ide hneď po Rusku, čiže veľvyslanec Gruško sedával v tých čias presne po mojej pravici, tak ako moji kolegovia sedeli po boku svojich ruských kolegov. Čiže toto nie sú nejaké čítania z literatúry, toto vieme z vlastnej skúsenosti. Spoločné rokovania boli realitou vzťahov NATO – Rusko do roku 2014, len to často nepočujete, lebo sa to nehodí do toho naratívu, do tej storky o agresívnom NATO a utláčanom Rusku.
Tu je fakt číslo dva. Táto spolupráca nebola len fasáda alebo nejaké prázdne PR, priniesla reálne výsledky. Do roku 2014 mala Aliancia celkom rušnú výmenu spravodajských informácií o al-Káide, o Islamskom štáte, vyvíjala spoločne s Ruskom systém detekcie zbraní a výbušnín v lietadlách alebo v batožine v lietadlách. Dokonca v deň anexie Krymu sme plánovali spoločnú vojenskú operáciu Aliancia a Rusko. Mala to byť operácia na odstránenie chemických zbraní zo Sýrie vtedy v čase, keď ten sýrsky režim kolaboval.
Takže ešte raz: Nie provokovanie, ale táto spolupráca bola realita vzťahov s Ruskom do roku 2014. A vieme to opäť, tí, čo tu stojíme pred vami, nie z nejakého čítania akademickej literatúry, z vlastnej skúsenosti. Zastupovali sme v tom čase Slovensko v Aliancii.
Tu je fakt číslo tri. Od prvého momentu rozšírenia Aliancie do strednej Európy v roku 1999 spojenci úplne cielene a vedome nevyslali žiadne jednotky do bývalých komunistických krajín. Moskva šíri teóriu o obkľučovaní Ruska, ale to fakticky nesedí a nikdy nesedelo okrem iného preto, lebo, opakujem, tých prvých 15 rokov po rozšírení do strednej Európy neboli žiadne spojenecké jednotky v strednej Európe. A neboli tam jednoducho preto, lebo Aliancia nikdy nemala v úmysle agresiu voči Rusku a chcela s ním zmysluplné partnerstvo, samozrejme, posilnenie prítomnosti na východe, hoci sa to Poľsku, Pobaltiu, krajinám na Pobaltí ani nepáčilo, ale posilnenie prítomnosti v ich krajinách bolo vtedy vnímané ako niečo, čo by ohrozilo možnosť spolupráce. Čiže žiadne obkľučovanie, ale, opakujem, nulová prítomnosť spojeneckých vojsk medzi rokmi 1999 až do roku 2014, bolo to realitou v momente anexie Krymu.
Takže, prosím, môžme sa tu baviť o tom, ako ten vzťah s Ruskom správne nastaviť, lebo fakt nie je dobrý a tie chyby sú na oboch stranách, ale, prosím, držme sa pri tom faktov a neprekrúcajme históriu.
To, čo stalo v roku 2014, ten moment, kedy sa toto všetko zmenilo a, samozrejme, skončilo, bola anexia Krymu a vyslanie vojsk na Donbas, aby sa pomohlo separatistom odtrhnúť ďalší kus Ukrajiny od Kyjeva. Stalo sa to necelých šesť rokov po podobnej agresii voči Gruzínsku. Tomu roku 2014 tiež – a toto je dôležité z perspektívy Pobaltia a Poľska – predchádzalo niekoľko rokov, kedy ruské vojská nacvičovali podobný útok aj na spojencov. A teraz nechcem špekulovať, prečo sa prezident Putin rozhodol obrátiť chrbtom spolupráci s Alianciou po takmer 15 rokoch. A opäť, určite sú veci, ktoré by sme aj my spojenci v tom spätnom pohľade asi urobili inak, ale, bohužiaľ, faktom je, že Rusko, nie Aliancia, sa rozhodlo tak, ako sa rozhodlo.
A teraz za týchto okolností neposilniť spojeneckú prítomnosť v strednej Európe by bolo nielen nezodpovedné, ale hlavne zlé pre záujmy nás, pre záujmy Slovenska. Poľsko a krajiny Pobaltia mali reálny dôvod obávať sa o vlastnú bezpečnosť, tie príčiny som pomenoval, a požiadali o pomoc. Opakujem, dve iné bývalé krajiny Sovietskeho zväzu už boli napadnuté a ruské vojská na ich hranici nacvičovali niečo podobného. Nevyslyšať ich za daných okolností by išlo proti všetkým princípom Aliancie, že keď je niekto napadnutý alebo keď má niekto vážnu obavu, že môže byť napadnutý, tak mu treba pomôcť. Nie rozmýšľanie, dumať, ale konať.
A Slovensko ako krajina, ktorej bezpečnosť je takisto postavená práve na tomto princípe solidarity všetci za jedného, jeden za všetkých, má extra silný dôvod dotknutým krajinám pomôcť. Pretože ak raz prestane platiť, že si v NATO pomáhame navzájom, tak práve my ako relatívne menšia krajina na okraji toho západného sveta by sme na to v konečnom dôsledku doplatili. Preto ma dnešný návrh pána ministra Naďa na predĺženie nášho pôsobenia moju podporu.
Nebolo to jednoduché rozhodnutie vyslať ich tam, nebolo bez následkov, ako opakujem, pochovalo určite na nejaký čas možnosť tej spolupráce s Ruskom, ale spojenci naozaj vyčerpali všetky alternatívy, konali v reakcii na Moskvu a konali zodpovedne. Naši vojaci a vojačky v Pobaltí si zaslúžia našu vďaku a našu podporu. (Potlesk.)

Nebudem vám, pán Mazurek, odplácať rovnakou mincou, ako ste vy urážali a nadávali pánovi ministrovi Naďovi, tak nebudem na vašu adresu hovoriť žiadne prívlastky, ale keď ste teda o ňom hovorili ako zbabelcovi, tak kto už je väčší zbabelec ako niekto, kto vyprovokuje útok na štyri ženy a tri malé deti a potom sa zmôže len na to, že sa vyhovára, že on kamene nehádzal? No možno že ste ich vy osobne nehádzali, hádzali ich vaši kamaráti.
No a čo sa týka tých nárekov nad tým, ako tu chce niekto vyprovokovať útok na Rusko a ohroziť bezbranné Rusko nejakým obrovským armádnym kontingentom, tak sa pozrime, že koľko vojakov má Ruská federácia. Zbraní má 766-tisíc, mužov v zálohe 2,5 milióna, počet jadrových hlavíc 3-tisíc kusov, počet tankov 15 938, lietadiel 3 429, bojové vozidlá pechoty 31 298, samohybné bojové prostriedky 5 972, raketomety 3 790 a vojenské plavidlá 352 kusov. Proti nim teda stojí obrovská armáda NATO v počte 5-tisíc mužov, z toho slovenský kontingent je 152 vojakov a ich výzbroj tvorí 300 zbraní ručných. To je to ohrozenie, to myslíte naozaj?

Pán poslanec Mazurek, nepočul som ani jedno riešenie alebo návrh alebo nápad, ako to vidíte vy, čo by bolo dobré v tejto situácii urobiť. Celá Európska únia má prepad HDP zhruba podobný, ako máme my, v priemere teda nižší, ale má. Niektoré veci naozaj boli, boli na hrane a klamstvá, napríklad zavedenie 13. dôchodku podľa vás v tomto materiáli je kritikou. Nie je kritikou, je tam len konštatovanie, že má negatívny vplyv. Má negatívny vplyv. To ešte neznamená, že to je kritika. Má negatívny vplyv a takýchto je tam viac. Bol to ďalší váš videoblok, zatiaľ najhorší, ktorý som videl.

Ďakujem, pán predsedajúci, chcel som podporiť pána poslanca Viskupiča s jeho dôrazom na reformy. My sme vedeli už pred tým, než prišla táto pandémia, že ten hospodársky model, tak ako ho máme nastavený s tou veľkou závislosťou na automobilkách, má svoj proste čas vypršania, ak to tak môžem nazvať. Skôr či neskôr by narástla cena práce u nás tak, že by sme prestali byť zaujímaví pre tie automobilky, ktoré tu u nás sú. Samozrejme, tento proces ešte urýchlili ešte pred COVID-om dieselgate a, samozrejme, skleníkový efekt a klimatické zmeny. Dnes v podstate vieme, že máme len niekoľko rokov na to, aby sme začali pomalý presun na nejaký iný hospodársky model.
To, čo máme pred sebou dnes, je jedna obrovská kríza. Tie čísla v tom programe stability, ktoré predstavil pán spravodajca, sú katastrofálne, ale zároveň sú aj veľkou príležitosťou aj vďaka tomu záchrannému balíku z Európskej únie, z tých 8 mld. je 6 mld. priamo viazaných na reformy. Nebudú sa dať vyplatiť len tak mirnix-dirnix na liatie asfaltu či betónu, bude sa od nás požadovať jasná výzva, ako chceme zaviesť aké typy štrukturálnych reforiem. Je to úžasná šanca urobiť niečo, čo sme mali urobiť už pred rokmi, premyslieť si a povedať si, čo bude to, čo bude túto krajinu živiť v horizonte desiatich, dvadsiatich rokov a naliať tých 6 mld. z tej, z toho záchranného balíka Európskej únie do tých reforiem, ktoré sme aj pred COVID-om vedeli, že budeme musieť urobiť skôr či neskôr. Je to šanca, ktorú nesmieme prepásť, a som rád, že to vidíme s pánom poslancom Viskupičom podobne a že to odznelo aj z jeho úst. Chcel som to len podporiť.
Vďaka.

Ja si myslím, že došlo možno k nepochopeniu účelu tohto zákona, pretože tento zákon v súčasnom krízovom období rieši naozaj vzniknuté krízové situácie, čo ja si veľmi vážim, že takto promptne k tomu pristupujeme.
Odzneli tu aj rôzne veci nad rámec tohto návrhu zákona, ktoré sa týkajú naozaj dlhodobej stratégie pre šport, ktorá sa odzrkadlila aj v programovom vyhlásení vlády, pretože táto vláda aj tam deklarovala záujem tieto témy naozaj poctivo riešiť. Je tu dosť reprezentantov aj v tomto pléne parlamentu, ktorí pochádzajú zo športového prostredia, boli aktívnymi športovcami, hája tieto záujmy, čiže ja vnímam aj túto rozpravu ako začiatok tejto diskusie pre tieto štyri roky a teším sa na spoluprácu, som jej otvorená. Toľko.

Ďakujem pekne. Ja si veľmi vážim aj vystúpenie môjho kolegu, ktorý hovoril o tom, že športovcov a šport ako taký nemáme vnímať len ako nejakú zábavku alebo vášeň mnohých, ale ide naozaj o živiteľov rodín, o športovcov, rozhodcov, trénerov, kustódov, masérov a ďalších zamestnancov, ktorí v tom športe pôsobia a; vítam aj túto zmenu zákona, aj to, že je to v skrátenom legislatívnom konaní, pretože aj títo ľudia potrebujú veľmi rýchlo a naozaj nastolenú pomoc, ale chcem vyzvať aj k nejakej širšej diskusii na podporu športu. Viem, že sa deje na niektorých fórach, preto chcem prispieť do toho aj, aj mojím pohľadom.
V minulosti zaznelo v rôznych obavách zo šírenia pandémie COVID, ktorú by som v nijakom prípade nechcela zľahčovať tak ako kolega predo mnou, pretože ide o naozaj veľmi vážnu vec, ale aj napriek tomu sa nám situácia na Slovensku vďaka krokom vlády vyvíja veľmi pozitívne. Tak skúsme na to reagovať aj v rámci týchto športových tém a skúsme prehodnotiť tie vyhlásenia, ktoré zazneli, že budú obmedzené vstupy na športové a iné podujatia do päťsto, možno tisíc návštevníkov. Mohlo by to byť naozaj likvidačné pre niektoré športy, najmä tie najnavštevovanejšie, akým je trebárs hokej, kde tá priemerná návštevnosť v Košiciach, v Bratislave je okolo 5-tisíc divákov.
A takisto chcem apelovať možno aj na predstaviteľov krízového štábu, prípadne vlády, aby, aby sme tie vyhlásenia smerom k športovému publiku a k športovcom naozaj v dohľadnom čase adekvátne sformulovali, pretože sponzori strácajú motiváciu šport podporovať a kluby predčasne robia závery, hoci nevieme, ako sa pandémia bude vyvíjať. Takže v tomto sa naozaj veľmi teším z tohto prvého kroku a budem sa tešiť aj z ďalších.
Ďakujem.

Dobrý deň. Vďaka, pán predsedajúci. Vážený pán guvernér, kolegovia, kolegyne, budem veľmi stručný, pretože správu som pozorne prečítal a v podstate nemám voči nej výhrady. Mám len jednu otázku na pána guvernéra a týka sa, samozrejme, kvantitatívneho uvoľňovania a nedávneho rozhodnutia súdu v Karlsruhe.
V správe spomínate to nakúpenie dlhopisov v rámci programu kvantitatívneho uvoľňovania, ten Public Sector Purchase Programme Európskej centrálnej banky. Pre tých, čo to sledujú, viete, že toto bol dôležitý nástroj pri riešení krízy. Takéto napumpovanie likvidity do bánk bolo dôležitou súčasťou toho, že banky prežili tú minulú krízu, tú v roku 2009 až ´11 relatívne úspešne, bez väčšej ujmy na zdraví, čo bolo dôležité aj pre našu prosperitu, aj pre našu ekonomiku.
Pre tých, čo to sledujete, možno viete, 5. mája, hneď len pred zhruba dvoma týždňami, najvyšší nemecký ústavný súd vyhlásil práve pre potreby nemeckej Bundesbanky tento program kvantitatívneho uvoľňovania za nelegálny. Argumentoval tým, že Európska centrálna banka neodôvodnila dostatočne detailne, prečo zasahuje mimo monetárnej politiky, prečo zasahuje do ekonomických oblastí, kde vraj nemá svoje kompetencie. Otázka na vás, samozrejme, nie, či súhlasíte alebo nesúhlasíte so súdom, to, to ne, prináleží iným. Takisto som si vedomý, že toto rozhodnutie viaže nemeckú centrálnu banku, nie slovenskú Národnú banku Slovenska, ale, samozrejme, dopad to bude mať aj na nás. A ešte je otázne, ako bude musieť zareagovať Európska centrálna banka.
Čiže otázka na vás, pán guvernér, zhruba v dvoch-troch rovinách: Aký si myslíte, že bude dopad na konanie Európskej centrálnej banky? Čo by mala v tejto situácii Európska centrálna banka robiť a aký je možný ten rozsah scenárov týchto možných dopadov aj na našu ekonomiku a na hospodárstvo Slovenska? Pretože, ako opakujem, v prípade, že Európska centrálna banka bude musieť s týmto programom prestať a, samozrejme, plánuje sa ďalšie pokračovanie na riešenie tejto krízy spôsobenej COVID-om, ak s ním prestane, predpokladám, že to bude mať dosah aj na nás.
Ďakujem vopred za vysvetlenie. A ako hovorím ešte raz, správu som čítal a nemám s ňou problémy. Takže ďakujem ešte raz za kvalitnú prácu.

Vďaka, pán predsedajúci. Chcel som poďakovať poslancovi Drdulovi za jeho vystúpenie a len veľmi krátko podporiť v jednom dôležitom bode. Hovoril tu o medzinárodnej legislatíve, ktorá sa bude vzťahovať aj na Slovensko, ktorá by mala zlepšiť podmienky pre ľudí so zdravotným postihnutím. Ide konkrétne aj o európske normy, pardon, smernice, ktoré boli v tomto smere schválené. Máme ešte niekoľko rokov na ich transpozíciu do slovenskej legislatívy, ale chcel som aj z titulu funkcie predsedu európskeho výboru sľúbiť, že budeme aj ako výbor prísne dozerať na to, aby táto lehota nebola zmeškaná.
A chcem v tejto veci poprosiť aj pani komisárku v jej prítomnosti, aby aj do svojich budúcich správ zahrnula správu alebo také hlásenie o tom, čo sa podniká v tejto oblasti, či sú príslušné európske smernice postupne transponované do slovenskej legislatívy, lebo považujem to za dôležité presne z tých príčin, ktoré pomenoval či poslanec Drdul dnes, alebo ešte moja kolegyňa Janka Žitňanská v piatok.
Ďakujem vám.

Ďakujem. No už vidím, kam to bude smerovať, pán poslanec Štefan Kuffa, len vás poprosím, naozaj dajte pozor, aby ste sa prihlásili počas vystúpenia, lebo kolegovia sa na to sťažujú a chcem, aby aj pre vás, aj pre nich platil rovnaký meter. A teraz tie faktické poznámky.
Pán poslanec Herák, nech sa páči.