Videokanál poslanca

Vďaka. K tomu, čo povedal pán predseda Krúpa o spoločnom zasadnutí (zaznievanie gongu) s výborom obrany, dodávam pre členov európskeho výboru, že sa stretáme ešte dvadsať minút predtým v miestnosti 149, máme dva body, ktoré sú len pre európske záležitosti, potom ideme do kinosály na jednu. Vďaka.

Vďaka. Výbor pre európske záležitosti sa stretne o dvadsať minút, 12.00, v miestnosti 149 k návrhu štátneho rozpočtu a k novým legislatívnym aktom Európskej únie. Ďakujem.

Vďaka, pán predsedajúci. Ja len krátko, pretože pán poslanec Blaha už dvakrát jasne pomenoval svoje návrhy a ja už som raz jasne vysvetlil, prečo si myslím, že by to bolo chybou, nielen ja, ale aj pani poslankyňa Kozelová a iní. Dovoľte mi dodať len jednu vec, ak teda ešte kolegovia váhajú nad správnosťou toho postupu, a že či predsa len nepritvrdiť, dodám, len že ten jazyk, ktorý sme zvolili, sme nevymysleli s pánom poslancom Krúpom niekde večer pri počítači v kancelárii. Kopírujeme úplne presne postup a jazyk takzvanej Minskej skupiny, ktorá nie je nejaký západný blok, je v nej Francúzsko a Spojené štáty, áno, je v nej aj Rusko. Takže opäť kopírujem úplne presne postup, pod ktorý sa podpísala aj Moskva, nie je to niečo, čo sme si vymysleli na kolene, je to v danej situácii ten najlepší postup, na ktorom sa vedela zhodnúť medzinárodná komunita, opakujem, vrátane Ruska. Vďaka.

Vďaka pán predsedajúci. Moja mama ma učila nikdy sa nehádať s ľuďmi, ktorí vám skladajú kompliment. Takže začnem poďakovaním pánu poslancovi Blahovi za tie jeho vrelé slová mojej diplomatickej skúsenosti a odpoviem rovnako diplomaticky bez nejakých osobných invektív, upozornením na logické následky toho kurzu a toho smeru, ktorý nám práve predložil. Toto sa totiž stane ak sa pustíme cestou hľadania vinníka a ukazovania prstami. Arménsko povie, že Azerbajdžan za všetko môže pretože začal vojnu, Azerbajdžanci vám odpovedia, že Arménsko nelegálne okupuje nielen Náhorný Karabach ale aj šesť provincií naokolo a tak isto bombarduje civilné mestá v Azerbajdžane. Arménsko vám povie, že bombardovanie Azerbajdžanu a bombardovaním Azerbajdžan vyhnal 25 percent možno až 50 percent obyvateľov z Tepanakertu, nato Azerbajdžan odpovie, dobre ale v Náhornom Karabachu žilo 25 percent Azérov pred vojnou tých ste vyhnali koncom vojny v roku 1994, čo s nimi. Arménsko vám povie "násilie nikdy nie je cesta", Azerbajdžan vám povie "fajn ale mali ste 26 rokov na diplomaciu 26 rokov rokovania v rámci minského procesu kedy Arménsko neustúpilo ani o krok čo ste čakali. Viete kam smerujem, vážení toto je cesta do pekla, toto garantuje, že takto sa budeme hádať a budú sa obe strany hádať ešte o rok, zatiaľ čo budú nevinní ľudia naďalej umierať. Čas na hľadanie vinníkov ešte príde, to že sa pridávam a že sme zvolili aj s pánom poslancom Krúpom takú opatrnú diplomatickú formuláciu, nie je profesionálna deformácia bývalého diplomata, je to o pocite zodpovednosti za naše slová. A myslím s a som presvedčený, že keď sa pridáme k jednej strane tak výsledkom bude to, že sa Azerbajdžan zatne a že krviprelievanie bude pokračovať. Preto pevne verím, že si zvolíme tú síce opatrnú možno trošku frustrujúcu ale zodpovednú cestu citlivého pomalého trpezlivého hľadania východiska z tohto konfliktu. Vďaka. (Potlesk.)

konaním Minskej skupiny. Veľmi rýchle k tomu čo povedal pán poslanec Blaha. Ja, je tu zásadný rozdiel a so všetkou úctou medzi dianím a medzi koncom 2. svetovej vojny a dianím v Náhornom Karabachu. Ten rozdiel je v tom, že 2. svetová vojna sa skončila totálnou porážkou a totálnou kapituláciou porazených mocí, či to bolo cisárskeho Japonska, či nacistického Nemecka. Bavíme sa momentálne v situácii v Náhornom Karabachu o situácii, kedy ani jedna ani druhá strana nie je blízka totálnej porážke. A pevne veríme, že k tomu nikdy nedôjde, preto to znamená ďalšie krviprelievanie a ďalšie tisíce životov stratených a ďalšie desaťtisíce ľudí vyhnaných z regiónu.
Ak chceme, aby situácia skončila teraz nikdy to nebude jednoznačnou kapituláciou jednej ani druhej strany. Bude to musieť byť len mierovou dohodou, ktorá uznáva a rešpektuje práva oboch. Preto sme to formulovali tak citlivo. V oboch situáciách vidím zásadný rozdiel. Vďaka.

Vďaka pán predsedajúci, len veľmi krátko však nás čaká rozprava. Pán poslanec Kéry má úplnú pravdu to, že z toho vypadlo tá zmienka, že sa bojuje v Azerbajdžane a priľahlých okolnostiach nebolo náhodou. Aby bolo úplne jasné, medzinárodné pravá dáva jasne za pravdu Azerbajdžanu, čo sa týka Náhorného Karabachu. Je to stále podľa medzinárodných zákonov súčasť Azerbajdžanu. Čo však tiež platí, a to sme zohľadnili v tomto znení novej rezolúcie je to, že je tu nejaký mierový proces, je tu nejaká Minská skupina, tá má nejaké dohodnuté princípy riešenia. Jednu z tých dôležitých princípov je, že neprejudikujme už teraz konečný status Azerbajdžanu, pardon, konečný status Náhorného Karabachu. Skúsme sa dohodnúť na nejakom prechodom štatúte a potom nechať nejaký čas, až potom sa rozhodne komu presne bude Náhorný Karabach patriť. Preto sme zosúladili našu rezolúciu s tým konaním Minskej skupiny. Veľmi rýchle k tomu čo povedal pán poslanec Blaha. Ja, je tu zásadný rozdiel a so všetkou úctou medzi dianím a medzi koncom 2. svetovej vojny a dianím v Náhornom Karabachu. Ten rozdiel je v tom, že 2. svetová vojna sa skončila totálnou porážkou a totálnou kapituláciou porazených mocí, či to bolo cisárskeho Japonska, či nacistického Nemecka.
=====

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dôvod na tú výmenu bude jasný hneď z prvého odstavca môjho príhovoru. Odkedy sme totiž s kolegom Jurajom Krúpom predstavili v tomto pléne v ten nešťastný minulý covidový týždeň pôvodný text rezolúcie, jednak sa situácia v regióne vyvinula, a jednak sa ozvalo viacero z vás s prosbou o text a v snahe skutočne ako spomenul kolega Krúpa, by toto uznesenie získalo čo najväčšiu podporu, pripravili sme nový text a dovoľte mi teda touto cestou predložiť mierne pozmenený tak uznesenia ako pozmeňovací návrh a požiadať vás po podporu tohoto nové znenia. Prečítam ho. Je veľmi krátke a zároveň upozorňujem na tú oblasť, je to v podstate iba jedna kde nastala zmena.
Čiže návrh návrh nového znenia rezolúcie k tlači 322.
Národná rada Slovenskej republiky rešpektujúc princípy medzinárodného práva, nevyhnutnosť zachovať medzinárodný mier a bezpečnosť a dodržiavanie univerzálneho záväzku uskutočňovať mierovými prostriedkami úpravu alebo riešenie medzinárodných sporov, vyjadruje hlboké znepokojenie nad správami o bombardovaní oblastí obývaných civilným obyvateľstvom a týmto tiež vyjadrujeme úprimnú sústrasť rodinám, ktoré v tomto konflikte stratili blízkych;
odsudzuje ozbrojené akcie a násilie v oblasti Náhorného Karabachu a okolitých častiach regiónu;
žiada všetky strany zainteresované v tomto konflikte, aby ukončili paľbu a iné aktivity podporujúce pokračovanie tohto konfliktu;
podporuje snahu spolupredsedov Minskej skupiny OBSE o dosiahnutie politického riešenia konfliktu prostredníctvom rokovaní a vyzýva Arménsko a Azerbajdžan k zapojeniu sa do substantívnych rokovaní pod záštitou OBSE.
Na záver vyzýva na potrebu dodržiavať základné princípy Minskej skupiny, medzi ktoré patria územná celistvosť, právo národov na sebaurčenie a povinnosť vyhnúť sa použitiu sily.
Na hlavná zmena je práve v tom poslednom odstavci, kde sme naše vlastné slová s predsedom Krúpom, o potrebe dodržiavať medzinárodné právo z pôvodnej rezolúcie nahradili doslovným prepisom textu, ktorý používa takzvaný Minská skupiny Francúzsko, Rusko a USA, ktorá sa už dlhšie usiluje o mier v tomto regióne. A ten dôvod na zmenu popritom, že sme sa snažili skutočne získať čo najširšiu podporu z tejto, z tohto pléna bol ten, že nechceme ani len náznakom podrývať mierové úsilie týchto krajín, ktoré samozrejme má podporu Slovenska a Európy.
Dovoľte mi tiež využiť túto príležitosť na tri krátke postrehy nie k textu ako takému, ale k samotnému významu tohto uznesenia. Prečo ho navrhujeme a prečo ho navrhujeme tak, ako ho navrhujeme. Nie je totiž pravidlom, že sa Národná rada vyjadruje k medzinárodným sporom či konfliktom. Deje sa toho veľa v tomto momente o čom mlčíme. Sfalšované voľby v Tanzánii, puč v Thajsku, mohol by som pokračovať. Preto je na mieste otázka, že prečo Náhorný Karabachu. Odpoveď je, že táto vojna neprebieha niekde na opačnom konci zemegule. Arménsko aj Azerbajdžan sú priamo na hraniciach Európy a sú súčasťou nášho politického sveta. Ako už upozornil kolega Krúpa, obe krajiny sú členmi Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, OBSE, sú zároveň členmi východného partnerstva Európskej únie a partnerstva za mier Severoatlantickej aliancie. Politicky sú nám zhruba rovnako blízke, ako napríklad štátny západného Balkánu. Asi sa zhodneme, že ak by tam vypukla vojna, ako v 90 rokoch, asi by sa k nej Národná rada vyjadrovala a to, že do Arménska či Azerbajdžanu nechodíme na dovolenky neznamená, že v mnoho nie sú Európe blízky.
Ten druhé dôvod, pre našu pozornosť, vyplýva z povahy udalostí v Náhornom Karabachu. To čo sa tam deje nie je nejaké malé nedorozumenie, nejaká malá prestrelka, ale vojna. Poctivá, nechutná, krvavá. Na najväčšie mesto v Národnom Karabachu Stepanakert už niekoľko týždňov dopadá denne, dopadajú denne delostrelecké granáty a utieklo odtiaľ vyše 50 % obyvateľov, to je porovnateľné s dianím v Sarajeve počas vojen na Balkáne v 90 rokov. Straty na životoch vojakov sú rovnako šokujúce. V prepočte na obyvateľa už prišli Arménsko a Azerbajdžan o viac vojakov ako spojené štáty počas celej vojny vo Vietname. To, že vojnu v Zakaukazsku nevidíme každý večer na našich obrazovkách neznamená, že sa nedeje, zabíjanie pokračuje aj v tomto momente a v takom rozsahu, ktorý si myslím zaslúži našu pozornosť aj počas koronakrízy.
A do tretice. Bolo nám v konzultáciách s niektorými z vás vytknuté, že prečo používame taký diplomatický jazyk, taký formálny. Prečo nepovieme priamo, že kto je vinný. Prečo nepovieme priamo, že koho treba trestať. To nie je náhoda, že tak nerobíme. Naopak, jedných z kľúčových pravidiel diplomacie je, že keď už neviem priamo pomôcť aspoň neprilievaj olej do ohňa. Za situácie, kedy vraždenie pokračuje by sme ukazovaním prstov len dali dôvod jednej či druhej strane pokračovať v násilí a rozhodnúť veci nie cestou diplomacie, ale mocou. To nie je zodpovednosť, ktorú si ja chce zobrať na svedomie a dúfam, že sa v tomto vieme zhodnúť.
Vďaka za vašu podporu a teším sa na diskusiu. Týmto zároveň odovzdávam nové znenie rezolúcie nášmu spravodajcovi. Vďaka.

Vďaka, pán predsedajúci. Dovoľte mi podčiarknuť, čo práve odznelo od pána podpredsedu, a touto cestou mu zároveň poďakovať za jeho slová. Je to tak presne, ako popísal. Je pre nás všetkých Slovákov smutnou a veľmi nedôstojnou vizitkou, že reputácia a efektivita súdnictva padla tak nízko, ako padla, a som nekonečne rád, že práve obnova súdnictva je v rukách tak kompetentnej osoby ako ministerka Kolíková, ktorú zároveň týmto vítam medzi nami.
Chcem však podčiarknuť ešte jednu vec z toho, čo odznelo od teba, pán podpredseda. Je viacero vecí, ktoré v súdnictve pokrivkávajú, a sú veci, ktoré pokrivkávajú v súdnictve, ale aj mimo súdnictva. Tie majetkové priznania a doskumávanie majetkových pomerov je niečo, čo treba napraviť, samozrejme, nielen v kontexte reformy a očisty súdnictva, ale myslím si, že nás čaká aj širšia konverzácia o tom, ako okrem iného rozumne, efektívne a zmysluplne nastaviť aj majetkové priznania pre politikov. Áno, vrátane nás všetkých, pretože navrátenie nejakej dôvery v tú vec verejnú sa nemôže zastaviť len reformou súdnictva. Vďaka za to.

Vďaka. Toto nesúvisí s prerokovaným zákonom.
Len pripomienka, že európsky výbor sa stretáva zajtra o dvanástej. Vďaka.

Vďaka. Len veľmi rýchlo, lebo pán poslanec Dostál v podstate odpovedal za mňa. To sme členmi klubov Európskej únie a NATO nie preto, že súhlasíme vo všetkom, so všetkými ich členmi. Sme členmi týchto klubov, preto skupinami slobodných štátov, ktoré sa môžu slobodne nezhodnúť v týchto veciach. Máme svoje právo prejaviť nesúhlas s politikou v Spojených štátoch, ja som to urobil často, urobil som to jasne vo viacerých prípadoch tento mesiac. A na rozdiel od iných podobných zoskupení na východ od nás máme to právo. Je úplne normálne, a ako povedal pán poslanec Dostál, tieto kluby ctí, že sa v nich vedia ich členovia nezhodnúť a napriek tomu majú právo na svoj názor, napriek tomu nie sú zaň potrestaní, napriek tomu sú naďalej právoplatnými členmi týchto klubov. To je ten typ spoločenstva, kam Slovensko patrí a som hrdý, že sme v EÚ a v NATO. Vďaka.