Videokanál poslanca

Vďaka, pán predseda, vďaka, pani ministerka, budem stručný. Tak ako v prípade predošlého zákona, bavíme sa tu o návrhu, ktorý je ešte z novembra a mal pôvodne januárový vstup do účinnosti, ktorý treba posunúť. Preto mi dovoľte predložiť veľmi jednoduchý pozmeňujúci návrh, týka sa len a len účinnosti, takže dovoľte mi teraz v tomto momente predniesť jeho text.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Valáška k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (tlač 1242).
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci návrh k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (tlač 1242):
V čl. II sa slová „1. januára" nahrádzajú slovami „1. marca".
Súčasne sa v čl. I v novelizačnom bode vykoná súvisiaca úprava v prechodnom ustanovení: v nadpise § 30h sa slová „1. januára" nahrádzajú slovami „1. marca".
Koniec návrhu pozmeňujúceho... koniec pozmeňujúceho návrhu.
Odôvodnenie, opäť, navrhuje to, súvisí to len so vstupom do platnosti vzhľadom na to, že zákon bol pôvodne na hlasovaní už v novembri.
Vďaka, pán predseda, skončil som.

Vďaka, pán predseda. Môžete presne upresniť, tak aby bolo úplne jasné. Rokovací poriadok hovorí jasne, na váš návrh vieme späť vrátiť do rokovania a do rokovacieho poriadku, pardon, do programu schôdze zákon aj v prípade, že bol stiahnutý späť pred šiestimi mesiacmi. Vy ste však dali hlasovať o mojom návrhu, čím ste nenaplnili potreby, ktoré vyplývajú z ods. č. 4 § 96 rokovacieho poriadku, lebo stále ste nedali hlasovať o tom, že môže byť zaradený bod pani Záborskej do programu tejto schôdze.

Pán predseda, navrhujem, aby bol bod č. 56, ide o návrh skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona o pomoci tehotným ženám, tlač 1250, vyradený z programu 81. schôdze.
Dôvod je jednoduchý. § 96 ods. 4 rokovacieho poriadku hovorí jasne, ak navrhovateľ vzal späť návrh zákona schváleného v programe schôdze Národnej rady, nový návrh zákona v tej istej veci možno zaradiť do programu schôdze najskôr o šesť mesiacov odo dňa jeho vzatia späť, ak Národná rada na návrh predsedu Národnej rady nerozhodne bez rozpravy inak.
Pripomínam, že návrh na vydanie zákona o pomoci tehotným ženám, iný návrh, tlač 1142, som predložil ja na septembrovú schôdzu a stiahol 3. 10. 2022. Návrh skupiny, nový návrh skupiny poslancov na vydanie zákona o pomoci tehotným ženám, tlač 1250, tak nie je možné zaradiť do programu skôr ako v apríli 2023.

Vďaka, takisto v duchu záverov poslaneckého grémia žiadam o presunutie tlače 1242, to je zákon o Tisovej ulici na budúci riadnu schôdzu. Vďaka.

Vďaka. Opäť výborné otázky. Cítim, že dnes asi neuzavrieme definitívne, minimálne sa nezhodneme. Ja si myslím, že tú otázku sme uzavreli ako spoločnosť dávanejšie. Ale tu v tejto sále sa asi nezhodneme na tom, či tie obce možno alebo nemožno, použili ste slovo, obťažovať. Ja len podotýkam, že ako spoločnosť sme si túto otázku uzavreli pred rokmi. Dokonca si dovolím povedať dekádami. Veď nie sme tu nikto taký mladý, pozerám sa, možno s výnimkou poslankyne Tabák, aby sme si nepamätali, keď sme ešte mali na hlavných námestiach ulíc sovietske tanky, sochy Vladimíra Lenina, Husák to nestihol, aby mal sochy, ale boli tam sochy Gottwalda a iných. Tie sochy, tie symboly už boli raz odstránené. Boli odstránené buldozérmi, bagrami, ktoré niečo stáli, tie náklady vznikli. My sme si ako spoločnosť vyriešili opäť pred rokmi, že či chceme v tejto otázke nechať úplne voľný priebeh alebo chceme zrovnať skutkový stav našich obcí a našich miest s tými ideológiami, ku ktorými sme sa prihlásili a voči ktorým sme sa vymedzili. Toto je jedna z posledných čerešničiek na torte. Ale ten proces vyrovnania sa s minulosťou už roky prebieha. A dávno sme si vyriešili, že áno, nejaké náklady to bude mať a niečo to bude stáť. Ale celkove to stojí za to, pretože opäť sú určité veci z našej histórie, ku ktorým sa cítime potrebu ale úplne, úplne jasne vymedziť.
Nebudem sa, nechcem sa púšťať do diskusie o tom, čo to bude stáť. Podotýkam, alebo koľko tých ulíc bude. Pripomínam, že nebavíme sa o všeobecných názvoch či ulica Hraničiarov či ulica Mladej gardy. Bavíme sa len a len o uliciach pomenovaných po predstaviteľoch režimu. Toto treba spresniť, lebo často som počul, bohužiaľ, aj od Matice zavádzajúce informácie, že koľko ulíc to bude. Sú to len a len predstavitelia režimu.
Posledná otázka. Je s tým Ústav pamäti národná vyrovnaný. Komunikovali sme s ním. Je to na ich žiadosť, že predlžujeme tú lehotu z 5 na 12 mesiacov. Jediná námietka bola ten objem práce, čo to bude obnášať. A vyšli sme im v ústrety s tým predlžením na dvanásť. A to chcem poďakovať aj kolegyni Andrejuvovej, ktorá v tej konverzácii veľmi pomohla.

Vďaka opäť, pán predsedajúci.
Plánoval som pôvodne len predniesť ten pozmeňujúci návrh, ale keďže tu vyvstalo pár dobrých otázok a ja ich rešpektujem a pristúpim k nim s plnou vážnosťou, pretože nechcem ani trochu zľahčovať či obavy ľudí z toho, čo to obnáša papierovo a tak ďalej. Takže myslím si, že sa k týmto obavám treba správať s tou plnou úctou, ktoré si zaslúžia. Než tak poviem, dovoľte mi ale jednu procedurálnu poznámku. Otázka, že kde presne je tá hranica, kto je predstaviteľom a kto bol len možnože ospevovateľom, či sú to teda len tí ministri, či sú to len, či sú to aj spisovatelia a kto určí v prípade nezhody alebo v prípade nejasností, týchto otázok sa novela zákona ani trochu netýka, ani trochu. Tieto otázky boli vyriešené ešte v pôvodnom návrhu, ktoré predložilo OĽANO, kolegyňa Andrejuvová v roku 2020, ten návrh je podľa mňa dobrý, čiže ja vám na tie otázky teraz dám odpoveď, pretože si myslím, že sú to vážne otázky a zaslúžia si poctivú odpoveď aj v tejto verejným diskusným politikám. Nič sa skutkovo na tých riešeniach, ktoré idem popisovať, nemení, to je ešte tie riešenia, ktoré teraz pomenujem, pochádzajú z dielne vládnej koalície a boli schválené v roku 2020. Ja alebo náš návrh na tom absolútne nemení, náš návrh zákona mení len a len to prechodné ustanovenie, že ako presne vchádzajú do platnosti. Dobre? Takže teraz k tým jednotlivým otázkam.
Kto určí tú hranicu a kto všetko teda spadá pod alebo nie. Takže prvá otázka, že kto presne určí tú hranicu a kto teda spadá. Dovoľte mi zacitovať priamo z toho zákona schváleného v roku 2020, táto časť sa nemení, novela sa jej vôbec netýka, tak ten zákon hovorí jasne, že je neprípustné určiť názov ulice alebo iného verejného priestranstva po predstaviteľov režimu Slovenskej republiky z rokov 3´9 až ´45 alebo iného režimu založeného na fašistickej ideológii, alebo nacistickej ideológii. Čiže nielen slovenský, ale nemôže to byť ani Hitlerova ulica alebo režimu založeného na komunistickej ideológii. To, čo som neprečítal, keď som predkladal, čo prečítam teraz, lebo sa to týka priamo Vladimíra Clementisa, je ďalšia vec, ktorá sa týka, ktorá práve vyníma Vladimíra Clementisa, Dubčeka a iných a teraz hľadám to príslušné ustanovenie, dovoľte mi sekundu, pretože v tom istom zákone sa zároveň hovorí, že pokiaľ títo boli, sekundu, sekundu, chcem prečítať doslova zo zákona, nech nečítam z mojej dôvodovej správy. Tuto je. Pardon. Ďakujem za trpezlivosť. V prípade nezrovnalostí, že či daná alebo v prípade pochybností o tom, či sa osoba považuje za predstaviteľa režimu Slovenskej republiky z rokov ´39 až ´45 alebo iného režimu založeného na fašistickej ideológii alebo nacistickej ideológii, alebo režimu založeného na komunistickej ideológii sa príslušný orgán obráti na Ústav pamäti národa. Čiže ak je akákoľvek nezrovnalosť, obce to nemusia riešiť samé, nikto od nich nečaká, že budú zriaďovať historické komisie, je tu zákonom jasne ustanovené, ustanovená procedúra, obrátia sa na Ústav pamäti národa, mimochodom aj preto to dlhé prechodné ustanovenie medzi vstupom do platnosti a tým termínom, kedy sa tie ulice majú premenovať, lebo chceli sme nechať priestor aj Ústavu pamäti národa, aby mal možnosť sa vyjadriť k prípadným otázkam.
Zároveň, a to sa týka priamo Vladimíra Clementisa, sa k týmto predstaviteľom režimu založeného na komunistickej ideológii sa vzťahuje dôvetok v tom priamo v tom zákone, citujem z neho. Opäť nie naša novela, citujem zákon z roku 2020, ktorý sa nemení alebo teda nie na náš návrh: "V prípade režimu založeného na komunistickej ideológii to neplatí, ak ide o predstaviteľov režimu, ktorí sa zapojili do odporu proti takémuto režimu." Čiže áno, pán kolega, pani kolegyňa, správne sa pýtate na Vladimíra Clementisa alebo na pána Dubčeka, Alexandra Dubčeka, odpoveďou je, oni sú de facto vyňatí z tohto zákona, pretože sa postavili proti, proti tomuto režimu, a tým pádom, samozrejme, sa ulice pomenované po pánovi Dubčekovi už meniť nebudú. Takisto nebude musieť moja mama ísť na, s občianskym, po nový občiansky preukaz, pretože pokiaľ sa tieto, tento predstaviteľ režimu zapojil do odporu proti režimu, čo platí aj na pána Dubčeka, aj na pána Clementisa, tak potom sú z tohto zákazu pomenovania vyňatí.
Opäť legitímne otázky, ja vám rozumiem, len chcem hovoriť, že naša novela sa ich ani trochu netýka, tieto otázky riešila, sme riešili už pri debate o tom zákone v roku 2020 a boli vyriešené spôsobom, ktorý možno nie je dokonalý, ale mne sa zdá byť dostačujúci a asi najlepší z tých rôznych možných alternatív.
Dovoľte mi pozrieť si ešte rýchle vaše otázka. Aha výborne. Otázka alebo zaznelo tu otázka, či to nie je retroaktívne. Uisťujem vás, že nie je. O tom bola mimochodom debata aj na ústavnoprávnom výbore a ak má v prípade akýchkoľvek pochybností, vrelo odporúčam pozrieť si záznam zo zasadnutia tohto výboru. Tento zákon nie je v ničom odlišný od iných zákonov v tom zmysle, že je tu nejaký skutkový stav, tie ulice sa nejak volajú, zmenou zákona by sa zmenila právna norma, ktorá reguluje, ako sa tie ulice môžu volať a potom by to bolo nejaké prechodné ustanovenie alebo nejaká prechodná, prechodné obdobie, do ktorého by sa museli tie ulice premenovať. Čiže, samozrejme, bavíme sa nie o retroaktivite, nikto nebude tie obce trestať za to, že nejak v minulosti pomenovali tie názvy ulíc, nikto nebude cestovať časom a meniť tie názvy ulíc spätne, to sa, samozrejme, fyzicky nedá, bavíme sa o tom, že je tu nejaký skutkový stav, zákon sa zmení a do budúcna, nie retroaktívne, do budúcna sa budú tie názvy ulíc potom meniť. Súhlasím, toto bola aj poznámka pána predsedu Vetráka, predsedu ústavnoprávneho výboru počas tých rokovaní, že bolo by oveľa lepšie, kebyže to urobíme poriadne na prvýkrát, kebyže sa už toto nové znenie, za ktoré hlasoval, schváli už v tom roku 2020, bolo by lepšie to urobiť na prvýkrát, ale nie je to tradičná retroaktivita. Odporúčam opäť pozrieť si uznesenie alebo zasadnutie toho výboru. Týmto sa ústavnoprávny výbor už zaoberal.
Myslím si, že som, aha, dovoľte ešte posledná otázka pred tým, než prednesiem pozmeňujúci návrh, strážim si aj čas, že prečo obťažovať a tu sa priznám, že tu nie je dobrá jasná odpoveď v tom zmysle, že áno, pre tie obce to vytvorí nejaké ťažkosti, aj pre tých občanov, snažíme sa to urobiť čo najľahšie, občania budú opäť oslobodení od správnych poplatkov. V prípade obcí vzniknú nejaké náklady, nechali sme si to vyčísliť, údaj, ktorý máme z jednej obce, je, že náklady na výmenu jednej tabule sú 81 eur 60 centov. Čiže nebavíme sa tu o, o, o miliónoch a miliardách, bavíme sa tu reálne asi o desať tisícoch eur. V každom prípade, myslím si, že zosúladenie skutkového stavu názvov ulíc a verejných priestranstiev na Slovensku s princípmi, ktorými sme sa prihlásili slovenskou ústavou už v tom roku ´93, ktorá sa jasne vymedzila proti totalitným ideológiám, stojí za tie peniaze obzvlášť, keď sa bavíme o relatívne málo peniazoch alebo malom objeme peňazí.
No a dovoľte mi teraz predtým, než prejdem, dovoľte mi teraz prejsť na ten samotný pozmeňujúci návrh. Spomenul som, že v diskusii o tomto návrhu vyvstalo niekoľko otázok. Jedna z nich bola, že či tých päť mesiacov je dosť, naše pôvodné hodnotenie bolo, že by bolo, ale musím uznať po ďalších konverzáciách aj s Ústavom pamäti národa, boli sme požiadaní tú lehotu trošku natiahnuť, nech nezahltime Ústav pamäti národa prípadnými žiadosťami, preto súhlasíme s kolegami z OĽANO, ktorí navrhli, aby sa tá prechodná doba natiahla, toho sa týka aj môj, môj pozmeňujúci návrh. Je krátky, čiže ani nemusíte zastavovať čas.
Ten pozmeňujúci návrh poslanca Tomáša Valáška k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov znie:
V čl. 1 sa slová "1. júna 2023" nahrádzajú slovami "1. januára 2024".
Opakujem. V čl. 1 sa slová "1. júna 2023" nahrádzajú slovami "1. januára 2024".
Koniec textu pozmeňujúceho návrhu.
V praxi to znamená, že obce by mali nie päť mesiacov, ako sme pôvodne navrhli, ale mali by až dvanásť mesiacov od vstupu zákona do platnosti na to, aby dorovnali ten stav názov ulíc s novým znením zákona.
Dovoľte mi ešte, pán predsedajúci, predtým než to odovzdám, odovzdám slovo, poprosiť takisto, aby bol bol päť spoločnej správy vyňatý na osobitné hlasovanie.
Úplne posledná poznámka, zaznelo tu od pani spravodajkyne správne, že tu bolo niekoľko pozmeňujúcich návrhov od legislatívneho odboru, boli, boli to skutočne technické poznámky, ktoré sme, samozrejme, ich všetky prijali. Takže podporujem v plnom pozmeňujúce návrhy, ktoré zazneli od legislatívneho odboru, ktoré sú obsahom spoločnej správy.
Toľko za mňa, vďaka pán predsedajúci.

Vďaka, pán predsedajúci, budem stručný.
Tento zákon som už raz odôvodnil v prvom čítaní a nemá význam ísť do veľkých detailov. Pointou navrhovanej novely je dokončiť zámer vlády a koalície, ktorému urobila veľký krok v roku 2020 novelou zákona o obecnom zriadení. V tom roku v novembri 2020 vláda rozhodla a parlament prijal, že je neprípustné určiť názov ulice alebo iného verejného priestranstva na Slovensku po predstaviteľoch režimu Slovenskej republiky z rokov ´39 až ´45 alebo iného režimu založeného na fašistickej ideológii alebo nacistickej ideológii, alebo režimu založeného na komunistickej ideológii. Je to krok správnym smerom. Táto krajina sa vymedzila už pri svojom zakladajúcom akte formou ústavy voči týmto ideológiám a myslím si, že je úplne správne, že s týmto vymedzením ideologickým prispôsobuje, že tomuto vymedzeniu ideologickému prispôsobujeme aj skutkový stav názvy našich ulíc. Nakoniec už nemáme v uliciach ani sovietske tanky, ani sochy Vladimíra Iľjiča Lenina a myslím si, že tieto názvy ulíc sú už len takým posledným zvyškom vysporiadania sa s minulosťou, ktorý nám ostal.
Avšak v tom zákone z roku 2020 ostala jedna medzera. Prechodným ustanovením sa vtedy v roku 2020 určilo, že pokiaľ boli tie ulice či verejné priestranstvá pomenované pred 30. novembrom 2020, tak sa nemusia premenovávať, čo je presne argument, ktorý napríklad obec Varín, či iné využívajú teraz na obhajobu toho, že naďalej majú ulice pomenované po predstaviteľoch fašistických či komunistických režimov.
To, čo meníme týmto, touto novelou, nie je nič viac, nič menej, vôbec sa nedotýkame toho jadra zákona, tak ako ho predložila koalícia v roku 2020. Meníme len prechodné ustanovenie a meníme ho tak, že v lehote alebo poviem, upresním to, v pôvodnom našom návrhu to bolo tak, že v lehote piatich mesiacov po vstupe tohto zákona do platnosti by sa tie ulice nielen že mohli, ale už aj museli premenovať. To je jediné, čo meníme. Opäť, nedotýkame sa ani definície toho, kto sú predstavitelia fašistických či iných totalitných režimov, ani ako sa vysporiadať s prípadnými nejasnosťami, či tam nejaký človek patrí alebo nie. A meníme len a len to prechodné ustanovenie.
Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, z tej diskusie, ktorú sme mali či v prvom čítaní, či vo výboroch vyvstali dve alebo tri otázky, ktoré by som, na ktoré by som rád preventívne, krátko a stručne odpovedal. A potom mi dovoľte predniesť aj jeden pozmeňujúci návrh, ktorý vzišiel z tej diskusie vo výboroch.
V tej diskusii zaznelo viacero otázok, ktoré sú myslím úplne legitímne. Zaznela otázka, že či si teraz ľudia budú musieť z vlastného vrecka platiť za výmenu občianskych preukazov len preto, že sa zmení zákon. Uisťujem ich, že nie. Zákon o správnych poplatkoch na túto situáciu alebo na túto okolnosť už myslel. V prípade, že sa občianske musia meniť z dôvodov, ktoré nesúvisia so zavinením alebo nie sú zavinené danou osobou, tak, samozrejme, sú od poplatku oslobodené... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár Juraj, podpredseda NR SR
Pán poslanec, len vás chcem informovať, že pozmeňujúci návrh môžete predniesť až v rozprave. Zatiaľ len uvádzate zákon, čiže ukončite uvádzanie zákona a otvoríme rozpravu a potom sa prihlásite a môžete, aby to bolo v súlade s rokovacím poriadkom.

Valášek, Tomáš, poslanec NR SR
To presne bolo mojím plánom, pán predsedajúci. Vďaka za pripomenutie, áno.
Ďalšia otázka, ktorá vystala, je, koľko bude celková cena. Dali sme si tú prácu, zistili sme si zhruba, koľko ulíc sa to týka. Tu vznikla jedna nezrovnalosť v tej diskusii o tom, koľko ulíc sa to asi týka bola, zaznel názor, že sa, pokiaľ sa tam zarátajú aj napríklad Námestia hraničiarov či ulice Mladej gardy, môže to byť stovky až tisíce ulíc. Chcem len pripomenúť, že tento zákon sa ani trochu netýka všeobecných názvov ulíc ako Mladá garda či Námestie hraničiarov. Týka sa len a len predstaviteľov režimu. Čiže pokiaľ tu nebol nejaký Jozef Hraničiar, ktorý by bol býval ministrom vnútra za Tisovej vlády, a po ňom je, mesto má pomenované Námestie hraničiarov, tak Námestie Hraničiarov nie je dotknuté touto zmenou zákona. Iná vec je, či by sa Námestie hraničiarov malo volať Námestie hraničiarov, avšak chcem uistiť tých kolegov, čo sa boja, že to budú tisíce a tisíce ulíc, že bavíme sa len a len o uliciach pomenovaných po konkrétnych predstaviteľoch fašistického či iných totalitných režimov.
Tretia zmena a tej sa už bude týkať potom môj pozmeňovací návrh, ktorý predložím v rozprave. Tretia otázka bola, že či je tých päť mesiacov od doby schválenia zákona do doby, do termínu, do ktorého musia byť tie názvy ulíc vymenené, či je toto skutočne veľa. My sme v tom prvotnom, v tej prvotnej kalkulácii vychádzali z tých zákonných termínov, ktoré obce a potom následne aj Ústav pamäti národa majú k dispozícii, ale myslím si, že je legitímne opäť po konverzáciách s kolegami z rôznych strán v tomto parlamente plus po konverzácii s Ústavom pamäti národa sme pripravení predĺžiť tú lehotu, ktorou by sa potom, ktorá by plynula medzi teda vstupom zákona do platnosti a tou povinnosťou názvy ulíc zmeniť. Myslíme si, že je to len rozumné. Naším cieľom nie je vyrábať zbytočné starosti, ale naopak uľahčiť tú tranzíciu obciam čo najviac.
Takže budem mať potom čoskoro dôvodovú, pardon pozmeňovací návrh, pán predsedajúci. Takže dovoľte mi ukončiť teraz predkladanie toho zákona a potom v rozprave, do ktorej sa hlásim, prečítam už len ten pozmeňujúci návrh.
Vďaka.

Vďaka, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, dôvod na predloženie toho zákona je veľmi jednoduchý. To, čo v praxi robíme zavedením flexibilného rodičovského, je, že by sme v prípade úspešného schválenia alebo prechodu tohto návrhu zákona umožnili ženám rozložiť si tú sumu, ktorú momentálne v rodičovskom poberajú, ktorá je podľa aktuálneho znenia zákona rozložená na tri roky, buď v období troch rokov, alebo ak sa tak rozhodnú v období dvoch rokov. Celková suma, ktorú by za to obdobie prebrali, pardon, za to obdobie pobrali, či tie dva roky alebo tri roky, by sa nezmenila. Tá celková suma, ktorú poberú momentálne v rámci troch rokov, je zhruba 11 514 eur pri rodičoch, ktorí nemali nárok na materské, otcovské, je to menej, 10 080. Tá suma by sa nemenila, avšak dávali by sme im možnosť nepoberať to tri roky, ale poberať to len dva. Pre tých, čo neprepadli z matematiky, z toho logicky vyplýva, že by poberali mesačne viac, a preto, že by si to rozložili tých buď 10 080 eur, alebo tých 11 514 eur na menej mesiacov. Čiže v praxi by to znamenalo, že ak by si za súčasných okolností rozložili to rodičovské na tri roky, tak dostávajú niečo v intervale od okolo 383 eur. Ak by si však rozhodli rodičia, že to chcú poberať v intervale len dvoch rokov, dostávali by až 479 eur 750 centov mesačne. Opäť, celková suma toho rodičovského by sa nezmenila, len by si vybrali skôr a tým pádom, alebo rýchlejším tempom, tým pádom by sa tie mesačné dávky zvýšili, ale poberali by ich o rok kratšie.
A teraz, keď sa nad tým zamyslíte, tie dôvody na navrhovanie zákona sú myslím zrejmé. Kopa žien sa plánuje vrátiť, alebo rodičov, lebo sa nevzťahuje len na ženy, sa plánuje vrátiť do práce v tom období dvoch rokov po narodení dieťaťa, čiže bude mať potom zase vyšší príjem po období dvoch rokov a privítali by tú možnosť nemať tak zásadný pokles v tých prvých dvoch rokoch, kedy naozaj ten príjem potrebujú, lebo nie sú v práci, vypadli z toho pracovného, z toho plného platu a hodilo by sa im mať tých 479 namiesto tých aktuálnych 383 eur. Všetko nám, všetok výskum k tomu, ako sa formuje zdravie a psychické zdravie a pohoda dieťaťa nám hovoria, že práve tie prvé roky sú formatívne a preto zariadiť to tak, aby tie ženy, matky či rodičia vedeli mať vyšší príjem, nemali tak zásadný pokles a s tým súvisiace stresy, sa nám zdá byť aj v súlade s našou, myslím si, zdieľanou preferenciou zabezpečiť čo najbezpečnejšie a čo najpohodlnejšie pohodlie, najväčšie pohodlie pre to dieťa v tých prvých rokoch života.
Je tu aj druhý dôvod a myslíme si, že tento návrh zákona, tak ako ho predkladáme, by mohol viesť aj k zvýšeniu pôrodnosti. Ako? No veľmi jednoducho. Momentálne, keď sa nad tým zamyslíte, v praxi vlastne trestáme tie ženy, ktoré sa rozhodnú mať druhé dieťa v období pred troma rokmi po narodení toho prvého. Ono totiž v praxi môže poberať rodič len jedno rodičovské, čiže keď sa narodí to druhé dieťa, tak mu zanikne nárok na rodičovské pre to prvé. Nám to nedáva zmysel. Nie je veľa vecí, na ktorých sa v tejto sále zhodneme, ale myslím si, že jedna, na ktorej sa zhodneme, je to, že ak chceme mať ako krajina budúcnosť, tak potrebujeme, aby sa začalo rodiť viac detí. Tá naša demografická krivka je skutočne zúfalá a smutná. Prečo potom vlastne trestáme ženy tým, tie, ktoré sa rozhodnú mať druhé dieťa pred navŕšením alebo dovŕšením troch rokov života toho prvého dieťaťa, prečo ich trestáme tým, že im neumožňujeme vlastne dobrať to rodičovské, na ktoré by mali za iných okolností nárok naplno, mi nie je celkom jasné.
Týmto návrhom zákona im dávame tú možnosť. Vyberte si dva roky a nie tri, poberať budete poberať nie 383, ale tie zhruba 479. Do dvoch rokov to vyčerpáte a tým pádom, ak máte druhé dieťa dva a pol roka po narodení toho prvého, o nič neprichádzate, lebo ste si už komplet rodičovské vybrali. A preto si myslíme, že tým ženám, ktoré by za normálnych okolností chceli mať to dieťa, alebo tým rodičom, ktorí by chceli mať to druhé dieťa už do dvoch rokov, ale rozhodnú sa, odložím to, počkám si ešte a potom sa stane, neviem, zmena v pracovnom pomere, možno zmena v zdravotnej situácii matky či otca a už sa k tomu druhému dieťaťu nedostanú, tak tento dôvod na odkladanie druhého dieťaťa, aby tým neprišli o časť rodičovského, tento dôvod touto návrhom, touto novelou zákona berieme späť. Opäť, myslím si, že to dáva zmysel, a preto pevne verím aj pre vašu podporu a vďaka vopred za ňu.

Vďaka, pán predsedajúci. Dovoľte mi v tom úvodnom slove byť super stručný. To vysvetlenie, čo predpokladám, pardon, že prečo predkladám to, čo predkladám, si nechám na rozpravu, nech je aj šanca reagovať. Takže úvodom, pán predsedajúci, dovoľte len povedať, že predkladám na rokovanie návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 571/2009 o rodičovskom príspevku. Zavádzame takzvané flexibilné rodičovské, iný spôsob rozloženia toho rodičovského v rámci tých prvých rokov veku toho dieťaťa z príčin, ktoré rád vysvetlím v rozprave, do ktorej sa zároveň hlásim ako prvý.

Vďaka, pán minister. Tá otázka mala viacero častí, len jedna z nich sa týkala formálneho postoja ministerstva školstva k návrhu zákona. Tam beriem ako fakt, že ste mi odpovedali, že ste nemali ešte dôvod tak urobiť, preto ste ešte neurobili. Zvyšok otázok bol na vás osobne. Ste určite oboznámený s návrhom zákona, ako správne hovoríte, je tu od 30. 9., čiže mesiac a pol. Ste už relatívne dlho vo svojej funkcii a toto je jeden z najzávažnejších a politicky najtoxickejších a takých najhorúcejších návrhov vo vašej oblasti. Môžem bezpečne vychádzať z toho, že ste s ním oboznámený? A ak áno, aký je váš postoj k nemu.