Videokanál poslanca

Veľká vďaka, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, cieľom predkladaného návrhu zákona je nanovo zadefinovať a nastaviť príspevok na starostlivosť. Tie hlavné tri zmeny, ktoré robíme, je, spočívajú v predĺžení nároku až do veku, kedy deti nastupujú na povinnú školskú dochádzku, tá druhá zmena je navýšenie sumy príspevku na starostlivosť až na 350 eur a tá tretia zmena je zmena nároku na poberanie, aby ho mohli využívať aj osoby, ktorým bolo poskytnuté dočasné útočisko.
Mimochodom, už taká štvrtá zmena, ktorú by som mal spomenúť, je aj zmena názvu príspevku, po novom by sa volal príspevok na predprimárne vzdelávanie dieťaťa.
Ak dovolíte, pán predsedajúci, bližšie by som sa k dôvodom na zmenu tohto zákona aj k dôvodom na zvolenie toho riešenia, ktoré sme zvolili, venoval v rozprave, do ktorej sa týmto prihlasujem ako prvý. Vďaka.

Vďaka.
Pán poslanec Kuffa, neviem, či sa mám, či má oko, či má oko plakať, či sa smiať. Mám pred sebou včerajší prieskum a aj v ňom jedno pozoruhodné číslo. Voliči opozičných strán vrátane tej, ktorú zastupujete, 71 % z nich si myslí, že dôsledky klimatickej krízy budú pre ľudstvo zásadné. Títo voliči, vaši voliči, pán Kuffa, vás práve desať minút počúvali znevažovať ten istý problém, ktorý oni sami považujú za zásadný a tiež sa obávajú, bude mať zásadné dôsledky na ich život. Tí istí voliči vás práve počuli klamať, že v tomto uznesení nie sú žiadne konkrétne opatrenia, keď som desať minút vysvetľoval bod po bode, čo všetko by sa zmenilo a aký dopad by to malo. Tí istí voliči vás práve počuli desať minút klamať, že neexistujú riešenia pre tie problémy, ktoré ich trápia, pričom či je to Európska komisia, či je to medzinárodná agentúra pre energiu, pomenovali konkrétne veci, investície do zelených, do obnoviteľných zdrojov, efektívne, lepšie zateplenie budov, efektívnejšie, lepšia energetická efektivita, investícia do nových kotlíkov, kopu, celú kopu opatrení, ktorými sa tieto ciele dajú v pohode dosiahnuť.
Ale v pohode, som rád, som rád, že ste hovorili a pevne verím, že si postriháte toto vystúpenie a dáte si ho na vaše kanály. Pretože práve ste povedali 71 % vašich voličov, že téma, ktorá ich trápi a ktorú považujú za prioritnú, vás nezaujíma a práve ste ju desať minút znevažovali. Super, takto to s tými percentami dopracujete naozaj ďaleko!

Veľká vďaka, pán predsedajúci.
Nepredstavujem novú tému. Mali sme ju pred sebou zhruba pred pol rokom a teší ma, že sa tak veľa z vás už vtedy zhodlo na jej podpore, hoci neprešla. Teší ma takisto podpora... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Pán poslanec, môžem vás na chvíľočku prerušiť? Technicky, nestihli mi doručiť písomnú prihlášku do rozpravy, ktorá zahŕňa troch pánov poslancov, pána Filipa Kuffu, Andreja Stančíka a Radovana Kazdu. Samozrejme, že dostanú slovo, ale ak je všeobecný súhlas, tak nechám už dohovoriť pána navrhovateľa, lebo tak či tak má v zmysle rokovacieho poriadku právo ako prvý vystúpiť.
Čiže, pán poslanec, môžete pokračovať ďalej a potom budú pokračovať písomne prihlásení páni poslanci, ktorí mi boli doručení. Ospravedlňujem sa, niekedy sa to stane. Nech sa páči. Ďakujem za pochopenie.

Valášek, Tomáš, poslanec NR SR
Rozumiem a akceptujem. Dodávam, že tu ani jeden z nich nie je.
Dobre, takže poďme späť k tomu, čo som naznačil. Vďaka za podporu, keď bola obdobná verzia uznesenia predložená pred zhuba pol rokom. Vďaka tiež tým členom výboru, gestorského výboru, ktorí hlasovali za. Podotýkam, že uznesenie, ktoré bolo vo výbore navrhnuté, bolo zamietavé. Čiže to, že uznesenie neprešlo, treba vnímať ako podporu. Ak sa nemýlim, pán poslanec, väčšina ľudí vo výbore mnou navrhované uznesenie de facto podporili.
Prečo to máme pred sebou? Ľudia si povedia, vyhlásenie stavu klimatickej núdze sú také trochu prázdne slová. No, poviem to otvorene, keďže mám za sebou päť a pol roka praxe v štátnej a verejnej správe, každý, kto si v nej niečo zažil, príde veľmi rýchle na to, že v štátnej správe, aby sa niečo stalo prioritou, treba mať jasný pokyn a jasné vedenie zhora, ideálne priamo zadanie. Keďže všetko je priorita alebo situácia, keď je všetko prioritou, stane sa, že prioritou nakoniec nie je v konečnom dôsledku nič. Ja nechcem uprieť a moji kolegovia z Progresívneho Slovenska neupierajú tejto vláde snahu o zlepšenie alebo spomalenie globálneho otepľovania. Vnímame úprimnú snahu zo strany viacerých ministrov či ministerstiev či štátnych tajomníkov. Naším hlbokým presvedčením však je, a nie je to len naším presvedčením, dostanem sa k aktuálnemu prieskumu asi o sekundu, že momentálne nekonáme či individuálne, či ako krajina, či ako Európa dostatočne aktívne pre to, aby sme globálne otepľovanie zastavili včas. Klimatická úzkosť, obava ľudí z toho, že ďalšia generácia, tam tí mladší medzi nami, či prípadne deti ľudí ako ja budú znášať dôsledky našej neaktivity, je niečo, čo sa stáva dominantnou črtou, bohužiaľ, dennodenného života mnohých z nás.
V nedávnom prieskume, ktorý zhodou okolností vyšiel doslova len pred asi 36 hodinami, 71 % voličov naprieč politickým spektrom, nielen opozícia, nielen koalícia a nielen národniari, liberáli, naprieč politickým spektrom, jasne povedala, že vníma klimatickú núdzu ako niečo, čo by, pardon, klimatickú zmenu ako niečo, čo by malo byť prioritou. Nie je a robíme, tá vláda ako vláda, v tejto veci málo. Opäť to nie je nejaký nerešpekt voči tým individuálnym snahám, ktoré evidujeme. Pointa je, že dokopy sa to nevyskladáva na také opatrenia a takým tempom, aké si zmena teploty a zmena klímy vyžaduje.
Čo teda chceme dosiahnuť vyhlásením stavu klimatickej núdze? Chceme, aby bolo ministerstvám a verejnej správe, štátnej správe na všetkých úrovniach absolútne jasné, že toto musí byť prioritou, boj s klimatickou núdzou, tak ako si ju žiada 71 % respondentov v nedávnom prieskume, musí byť prioritou a tomu sa musia prispôsobiť aj aktivity, plány či stratégie tejto vlády. A pretože to nechceme nechávať na náhodu, samotný text uznesenia, ktorý, ak nemáte pred sebou, bol vám distribuovaný ako tlač 900, žiada vládu Slovenskej republiky o sériu konkrétnych špecifických krokov, ktoré mi dovoľte veľmi rýchle predstaviť.
Žiadame, týmto navrhovaným textom uznesenia žiadame vládu Slovenskej republiky, aby sa prihlásila k záväzku dosiahnuť sociálne citlivým spôsobom klimatickú neutralitu Slovenska najneskôr do roku 2050 a preskúmala možnosť dosiahnutia neutrality už do roku 2045.
Žiadame, aby sa Slovenská republika bez zbytočného odkladu, najneskôr však do roku, do 31. decembra 2022 zmobilizovala a predložila Národnej rade Slovenskej republiky návrh klimatického zákona, ktorý bude obsahovať záväzok dosiahnuť klimatickú neutralitu Slovenska sociálne citlivým spôsobom najneskôr do roku 2050 a cieľ zníženia emisií skleníkových plynov najmenej o 60 % do roku 2030, samozrejme, oproti úrovni z roku 1990.
Tento zákon by mal zároveň ustanoviť rámec pre prípravu, implementáciu, hodnotenie a aktualizáciu sektorových plánov znižovania emisií skleníkových plynov, inými slovami chceme vidieť konkrétny realizovateľný plán vypracovaný jednotlivými ministerstvami a inými zložkami štátnej správy. A tento zákon by tiež mal obsahovať záväznosť, časovú ohraničenosť, merateľnosť a vymáhateľnosť kľúčových cieľov a opatrení. Inými slovami, preložené z úradničtiny do slovenčiny, znamená to, že tieto záväzky, tieto plány vlády by nemali byť bez svojich pevných termínov a bez konkrétnych pokút či iných penálov v prípade nedosiahnutia.
Týmto uznesením tiež žiadame vládu Slovenskej republiky, aby zabezpečila zosúladenie právnych predpisov a strategických dokumentov s cieľmi Parížskej dohody o zmene klímy. Inými slovami, aby sme odstránili už teraz existujúce bariéry k zmierňovaniu klímy alebo zmierňovaniu zmeny klímy v súčasnej legislatíve.
Žiadame tiež vládu, aby dôsledne posudzovala vplyv legislatívnych a rozpočtových návrhov na ciele znižovania emisií skleníkových plynov a zabezpečila, aby boli všetky nové legislatívne návrhy v súlade s cieľom dosiahnutia klimatickej neutrality. Inými slovami, preložené z úradničtiny do slovenčiny, chceme, aby sme ani v budúcnosti nevyrábali schválením nových zákonov ďalšie nové prekážky pre dosiahnutie cieľov, ktoré sme vymenovali, či je to klimatická neutralita, či zníženie emisií.
Žiadame tiež aktualizáciu integrovaného národného energetického a klimatického plánu a nízkouhlíkovej stratégie rozvoja Slovenskej republiky, čiže kľúčových strategických dokumentov, ktoré sa cieľom zmeny alebo boja so zmenou klímy venujú.
Žiadame tiež, aby vláda prijala sériu opatrení pre sociálne citlivý prechod na klimatickú neutralitu s osobným zreteľom na domácnosti s nízkymi príjmami, lebo treba brať obzvlášť ich potreby a dopad klimatickej zmeny na nich obzvlášť citlivo do úvahy.
A chceme, aby vláda zabezpečila riešenie nesúladu a protichodnosti niektorých súčasných politík Slovenskej republiky so smerovaním ku klimatickej neutralite. Inými slovami, aby sme v našej zahraničnej či európskej politike nekázali a nerobili veci, ktoré nám komplikujú náš spoločný cieľ, dúfam, zabrániť takej klimatickej zmene, ktorá by urobila život na Slovensku nepríjemným či nepohodlným.
Dovoľte mi preventívne adresovať aj dve veci súvisiace s témou, ktoré sa, predpokladám, objavia v rozprave, minimálne sa objavujú v konverzácii odbornej či verejnej na túto tému.
Taká tá prvá častá námietka je, či nie je dosiahnutie stavu alebo teda nami predložené uznesenie o vyhlásení stavu klimatickej núdze tak trošku luxusom v čase vojny na Ukrajine a v čase narastajúcich cien benzínu a energií vôbec.
K tej prvej – súvis s vojnou. Jeden z úplne jasných prvých následkov alebo jedna z úplne jasných prvých odporúčaní, ktoré zo súčasnej alebo z ruskej agresii voči Ukrajine pre nás všetkých vyplývajú, je potreba znížiť závislosť celej Európskej únie, ale aj Slovenska ako takého na dovoze plynu a ropy z Ruskej federácie z toho jednoduchého dôvodu, že je amorálne a pre našu bezpečnosť hlúpe a nelogické financovať vojenskú mašinériu krajiny, ktorá už teraz likviduje nášho partnera a už teraz kladie požiadavky, ultimáta a nároky aj na našu suverenitu. Keď sa zamyslíme nad tým, čo to vlastne obnáša, zníženie závislosti na ruskom plyne a na ruskej rope, zistíme veľmi rýchle, že tie opatrenia, ktoré v tejto súvislosti či Európska komisia, či Medzinárodná agentúra pre energiu predložila, sú z veľkej miery vlastne presne tými istými opatreniami, ktoré už teraz vieme, že musíme dosiahnuť pre spomalenie tempa globálneho otepľovania a pre zastavenie klimatickej zmeny. Inými slovami, bez ohľadu na agresiu Vladimíra Putina na Ukrajine už predtým sme vedeli, že ak chceme zabrániť katastrofálnemu otepľovaniu, musíme závislosť na plyne ako takom znížiť. A ak pôjdeme touto cestou, vieme zároveň splniť aj ten nový bezpečnostný imperatív, a to je zníženie závislosti na ruskom plyne osobitne a prestať financovať ruskú vojenskú mašinériu.
Len na ilustráciu, len keby sme realizovali opatrenia pre riešenie klimatickej krízy, ktoré sú už teraz v balíku Európskej únie známom ako Fit for 55, znížili by sme európsku spotrebu fosílneho plynu do roku 2030 o zhruba 100 mld. kubických metrov ročne. Pripomínam, že z Ruska dovážame zhruba 155 mld. kubických metrov ročne. Čiže dve tretiny tohto objemu by sme vedeli zlikvidovať len opatreniami, ktoré sme už teraz identifikovali, že ich potrebujeme urobiť tak či tak pre klimatickú núdzu.
A teraz na záver taký ten druhý protiargument, čo zas často počúvame, že prečo je možno nerozumné a prečo otvárame túto tému teraz. Môžeme si dovoliť otvárať témy klimatickej núdze v čase, kedy ceny benzínu a ceny ropy na pumpách narástli, tak ako narastali? Ja som si, samozrejme, plne vedomý, že ten dopad pre ľudí, obzvlášť tých s nízkym príjmom, je skutočne akútny. Odznelo to v rozprave pred zhruba pol hodinou, že aj tí bohatší to pocítia, ale tí chudobnejší obzvlášť silne. Preto voláme úplne jasne v tomto uznesení po tom, aby sa pri hľadaní východísk pri boji a pri riešení klimatickej núdze hľadali sociálne citlivé opatrenia.
To nie sú prázdne slová. Navrhli sme konkrétne riešenia ako Progresívne Slovensko. Navrhli sme napríklad moratórium na odpájanie domácností od plynu v prípade neschopnosti platiť. Pripomínam, že vláda má zdroje, ktoré sú k dispozícii a sú už teraz využiteľné na zmiernenie sociálneho dopadu opatrení, ktoré vieme, že musíme urobiť či pre bezpečnosť Slovenskej republiky, či pre spomalenia globálnej zmeny. Máme tú schému z Európskej únie. Schéma, v ktorej si, sa členské štáty delia o príjmy z tej schémy na predaj emisných povoleniek, vďaka ktorým sú k dispozícii v slovenskom rozpočte stovky miliónov na zmiernenie dopadov klimatickej zmeny a na tie opatrenia, ktoré budeme musieť v tejto situácii prijať, len tie peniaze nevyužívame. Čiže sociálny, sociálne citlivý prístup ku klimatickej zmene je úplne možný, peniaze na to sú. Týmto uznesením vyzývame vládu konať, týmto uznesením jasne linkujeme cestu vpred.
Ďakujem, pán predsedajúci.

Veľká vďaka, pán predsedajúci. Urobím to na dve časti. Dovoľte mi teraz len krátko predniesť, o čo vlastne ide, a neskôr v rozprave vysvetliť odôvodnenie.
V každom prípade, dámy a páni, dovoľte mi touto formou predniesť návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorou by Národná rada Slovenskej republiky vyhlásila na území Slovenskej republiky stav klimatickej núdze ako východiskovej pozície pre riešenie klimatickej krízy a žiada vládu Slovenskej republiky o sériu krokov, ktoré potom budem precizovať v rozprave, ktoré by viedli k aktívnejšej snahe na hľadanie riešení pre klimatickú krízu, aké momentálne, či od tejto vlády, či od tej predchádzajúcej, vidíme.
V každom prípade myslím si, že účel tohto uznesenia je zrejmý aj z jeho textu, ale rád sa dostanem k tomu odôvodneniu v samotnej rozprave, do ktorej sa zároveň touto formou, pán predsedajúci, hlásim.
Vďaka.

Vďaka, pán presedajúci, nebude to žiaden dlhý prejav, chcem len doplniť pár bielych miest na mape, pretože sme, odzneli tu veci aj včera, ktoré kvôli nedostatku času, na ktoré nebola šanca reagovať. Takže chcem len dovysvetliť a vyvrátiť opäť viaceré z tých bludov, ktoré v rámci tejto, musím povedať, že mimoriadne iracionálnej diskusie, som úprimne sklamaný, že tu nebola ani reálna, ani trošku šanca, ani trošku pokus zamyslieť sa nad meritom predkladaného zákonu. 90 % tých argumentov boli jednoducho veci vycucané z prsta, ktoré v tom zákone neexistujú a nie sú. Ale dovoľte mi aspoň, zareagovať aspoň na tie, na ktoré sa zareagovať dá.
Bolo nám tu vytknuté a boli sme upozornení, že Ústavný súd už raz rozhodol, že súčasná legislatíva je v súlade s ústavou; pripomínam, že fakticky to tak nie je. To rozhodnutie Ústavného súdu sa vzťahovalo ešte na verziu zákona z roku 2007, zákon bol následne novelizovaný, ešte viac sprísnený, k tomuto nález Ústavného súdu nie je. Som si mimochodom istý, že keby bolo naše súčasné znenie zákona podané na Európsky súd pre ľudské práva, že by sme prehrali, pretože tu je judikatúra úplne jasná. Opakovane rozhodol Európsky súd pre ľudské práva, že príliš drakonicky nastavené pravidlá registrácie cirkví, ktoré de facto predstavujú upretie práv náboženskej slobody a výkonu práv náboženskej slobody, to je faktická situácia, v ktorej sme dnes. Som trochu prekvapený, poviem otvorene, že žiadna z tej, žiaden z tých náboženských spolkov či cirkví, ktorým bolo týmto drakonickým zákonom uprené ich úplne základné právo vykonávať si svoju činnosť, že ešte nedali podanie na Európsky súd pre ľudské práva. Garantujem vám, že keď tak urobia, tak vyhrajú, judikatúra je v tejto veci úplne jasná. Takže nie, nie je pravda, že nález Ústavného súdu, vašimi slovami, odobruje súčasné právne riešenie, vzťahuje sa na staršiu verziu zákona. A európske zákony hovoria v tejto veci úplne jasne a to, čo sa na Slovensku deje, je upretím základných práv a bude úprimne vyhodené Európskym súdom pre ľudské práva, ak to tam raz niekto podá.
Odznelo tu, že tento zákon zasahuje do akože ústavou garantovaných zaručených práv a slobôd a tým, že sme tu použili takmer doslova tie časti ústavy, ktoré varujú a ktoré robia neústavnými diskrimináciu občanov na základe, či je to ich, či je to ich viera, či je to ich pohlavie, či je to ich rod. A pýtam sa vás, páni poslanci a pani poslankyne, ktorí namietate proti niečomu čo je takmer doslova okopírované z inej časti ústavy, kde sa opäť základné, kde sa ustanovujú základné práva občanov a občaniek Slovenskej republiky, a my nerobíme nič iného len to, že ich uplatňujeme aj na práva cirkví, ktoré sa snažia o registráciu. Chcete mi tým povedať, že vy nesúhlasíte s tými, s tou základnou preambulou Slovenskej republiky, ktorá zakazuje diskrimináciu na základe či je to pohlavia, či je to rodu, či je to náboženskej identity? Akože áno, tak potom si to povedzme na rovinu, no potom sme v úplnej inej ríši, potom sa bavíme a potom reprezentujete akože úplne iný hodnotový systém ešte, ako som si myslel, pretože som, aspoň v toto som dúfal, že na tých základných princípoch, že diskriminácia občanov a občaniek Slovenskej republiky na základe opäť, či je to rodu, či je to pohlavia, či je to náboženského vyznania, je nefér a nelegálne. Ak si vy myslíte, že tento zákon, táto časť našej ústavy je problémom, prosím, dajte mi vedieť.
A úplne na záver, ako som hlboko sklamaný, skončím tam, kde som začal, že táto diskusia sa vyvinula tak, ako sa vyvinula. A áno, poviem úprimne, asi som nepredpokladal, že sa stretne tento zákon s väčšinovou podporou, bohužiaľ, odznelo tu už aj počas tejto schôdze viackrát, že akokoľvek dobré tie návrhy sú, za opozičné zákony sa nehlasuje. Ale čakal som, že bude aspoň meritórna diskusia k tomu, čo, či sa to dá robiť inak, či sa to dá robiť lepšie, či sa to dá robiť horšie. K nej sme sa ani nepriblížili, ani nepriblížili. A rozmýšľam, prečo je v podstate že nemožné urobiť len taký krok, ktorý robili všetky krajiny okolo nás. Ako som povedal ešte vo svojom úvodnom prejave, Česko, Maďarsko, Poľsko majú druhostupňové registrácie. Nikto nemá tak prísne, nikto nemá tak drakonicky, nikto nemá tak defenzívne nastavený zákon, ako máme my. Prečo upierate tým náboženským spolkom, tým cirkvám, ktoré sa snažia o nič viac, nič menej len svoje, proste o možnosť legitímne vykonávať svoje práva, kázať svoju vieru, prečo im túto možnosť upierate? Koho záujmy obhajujete? Ja tomu úprimne nerozumiem. To taká tá zlosť, tá malosť a tá defenzívnosť a to presvedčenie, že správna, správna viera spočíva v tom, že vylúčim iných z možností uplatňovať svoje práva, toto nie je kresťanská viera tak, ako ju poznám, a som z tých vystúpení hlboko sklamaný.

Vďaka, pán predsedajúci.
Ja viem, že je to zbytočné rozhodne teda vo vzťahu k osobám, ktoré práve prehovorili, pretože vážne pochybujem, že ste ten návrh zákona vôbec čítali, takže s vami faktická diskusia je tak trochu stratou času. Ale už len z úcty voči tým, ktorí to pozerajú na internete a ktorí to sledujú inak, chcem napraviť pár vecí na právnu na správnu mieru, pretože vy si jednoducho vycucávate veci z prsta.
Je tu vytknuté, že chceme legalizovať mimovládky, aby sa zaregistrovali ako cirkvi. Presný opak je pravdou, ten drakonický, šialený zákon, ktorý teraz máme, núti legitímne náboženské spolky a cirkvi registrovať sa ako občianske združenia, pretože nemajú inú reálnu právnu cestu sa zorganizovať, prenajať si priestory. Vy ich nútite de facto do pololegality, my sa im snažíme dať, legitímnym náboženským spolkom a cirkvám, reálnu šancu zaregistrovať sa a robiť len to, čo chcú robiť, úplne legálne. Otočili ste to na hlavu, vymýšľate.
Hovoríte, že chceme dať šancu mimovládkam nacucať sa na štátny rozpočet. Opäť, zjavne ste ale ani trochu nečítali ten návrh zákona. Prvostupňová registrácia, tá, ktorá nastáva po, na získaní 150 podpisov, neumožňuje v našom návrhu zákona získať štátny príspevok. Čiže neexistuje, aby sa niekto, kto nie je reálnou cirkvou, vašimi slovami nacucol na štátny príspevok. A opäť je tu otázka úplne namieste, že koho záujmy obhajujete, keď nechcete pripustiť, aby sa tie kresťanské a iné spolky, cirkvi, ktoré nie sú súčasťou jedných z tých siedmich organizovaných a registrovaných, ktoré sa len legitímne snažia získať normálnu šancu – ako tie registrované cirkvi – učiť, prenajať si priestory, kázať vo svojich priestoroch, prečo im to upierate, kde sa to vo vás berie, to zlo?

Vďaka, pán predsedajúci.
Zareagujem na veľa z toho potom v záverečnom slove, ale nedá mi povedať alebo nedá mi nepovedať už teraz, že každý v tejto miestnosti, z nás každý, samozrejme, z nás má právo na svoj názor, nemáme však každý nárok na svoje vlastné fakty, lebo fakty sú len jedny. Pán poslanec Čepček, kde v tomto návrhu zákona hovoríme o znižovaní alebo vymazávaní príspevkov štátu na cirkev? No kde? Kde je tu kauzálny súvis medzi tou výročnou správou, ktorú mimochodom už teraz zverejňujú cirkvi, evanjelická cirkev ju zverejňuje dobrovoľne, a vymazávaním príspevkov? No skúste mi to ukázať! Vymysleli ste si to od A po Z.
Namietate, že vraj ideme zaviesť povinnosť získať štátny súhlas pre registráciu cirkvi. No veď to už robí to status quo, to robí súčasná legislatíva, ktorú vy, pán Čepček, obhajujete. To je stav, ktorý vy hovoríte, že vám vyhovuje, nami navrhované riešenie nie, pritom celou podstatou nami navrhovaného riešenia je, aby sa táto možnosť získať štátny súhlas reálne otvorila na viacero náboženských spolkov a cirkví, čo dnes súčasná platná legislatíva v praxi neumožňuje. Takže my, naopak, my nezužujeme tú definíciu štátneho súhlasu, my to otvárame novým náboženským spolkom a novým cirkvám. Niečo, čo vy namietate a je načase, aby sa vaši voliči pýtali, prečo namietate tomu, aby bolo viac nových náboženských spolkov a cirkví registrovaných. Koho záujmy obhajujete, koho bránite?

Vďaka, pán predsedajúci.
Keďže SMER sa snaží túto debatu zosobniť na pána poslanca Krúpu, tak som chcel prehovoriť ja, niekto, kto nie je, nielenže nie je Juraj Krúpa, nie je ani súčasťou OĽANO, ani súčasťou koalície, z ktorej som odišiel, a v tejto veci fakt nemám dôvod nadŕžať ani jednej, ani druhej strane, ale chcem sa držať faktov. Je, ako povedal pán predseda Kéry, a je škoda, že tu nie je, predniesol svoju reč a odišiel, ale ako povedal pán predseda Kéry, je, samozrejme, zvykom a malo by byť dodržané, že v delegáciách sú zastúpené aj opozícia, aj koalícia. Ale to, samozrejme, predpokladá záujem opozície. Určite sa zhodneme, že nie je v silách a nebolo by ani múdre, aby sa predseda výboru snažil nanútiť opozíciu ísť na cesty, o ktoré nie je záujem. Takže v podstate otázka tu teraz stojí a padá na tom, že či bola táto možnosť opozícii ponúknutá a či ju využila. Pretože ak ju nevyužila alebo sa rozhodla ju nevyužiť, logicky je potom normálne, že tá delegácia bola zložená len z členov koalície. A to hovorím ako člen opozície.
Pán predseda Krúpa si dal tú prácu a našiel a rozposlal záznam zo stretnutia relevantného výboru pre obranu a bezpečnosť. Mám ho pred sebou, pozrel som si ho včera večer aj dnes ráno, kde jasne a explicitne ponúka možnosť všetkým z tých troch menovaných poslancov, u ktorých si to pán Kéry overoval. Jedna sedí priamo v miestnosti, ďalší dvaja tam neboli, čo je ich právo a ich chyba, ak to tak môžem povedať, že sa rozhodli zasadnutia výboru nezúčastniť. V každom prípade tá možnosť cestovať verejne odkomunikovaná bola. Je to na zázname a v tomto, musím povedať, pán predseda Kéry jednoducho nehovorí pravdu. Zdržal som sa pri hlasovaní na výbore, pretože si myslím, v otázke tohto uznesenia, lebo si myslím, že či dáme loptičku na stranu opozície, či koalície, ktokoľvek o tom konečne bude rozhodovať, to podstatné je politická kultúra, že či sa zachovávame jeden k druhému správne. Ale v tomto prípade musím dať za pravdu pánu predsedovi Krúpovi. Ja mu nemôžem vyčítať v tomto, v tejto konkrétnej ces... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Taraba, akože úprimne, keď teraz rozmýšľam, že v akom svete akej logiky presne žijete. Ako dva postrehy za všetky. Tento zákon ste nazvali za útok na náboženskú slobodu. No skúste sa nad tým chvíľku zamyslieť. To, čo sme predložili, je návrh, ktorý umožní náboženským spolkom a cirkvám, ktoré dnes nemajú reálnu šancu sa zaregistrovať a vykonávať svoje učenia, svoju prácu, tak urobiť. My rozširujeme podľa možností pre náboženské spolky a cirkvi, aby konali tú svoju prácu, aby robili dobro. Toto považujete za útok na náboženské slobody? Počúvate sa trochu? Veď to nedáva hlavu a pätu v slovenskom jazyku.
Druhý postreh. Píšete nám, hovoríte nám a nie ste sám, odznelo to dnes tri alebo štyrikrát, ste skoordinovaní, rozumiem tomu, úderka. Hovoríte nám, že štát bude podľa tohto návrhu zákona rozkazovať, čo cirkvi môžu a nemôžu robiť, že ideme zrušiť Starý zákon, ideme zrušiť celé cirkvi. No schválne, skúste mi ukázať, že kde to v tom zákone je. Lebo toto je veľké obvinenie. To nemôžete len tak vyhodiť a povedať, tak toto, toto chcete, takto to bude. No schválne, čítali ste to? Skúste mi povedať, ktorý paragraf, ktorý odstavec, ktorý bod tohto zákona, kde to tam vidíte, pretože ste si to vycucali z prsta.

Vďaka, pán predsedajúci. Odpoviem len na niektoré z tých otázok, využijem potom inštitút záverečného slova, aby som odpovedal na zvyšné, ale takto z voleja.
Viete, pán poslanec Szőllős, ten argument, že takúto zásadnú zmenu zákona môže pripravovať len vláda, na to sú dve odpovede.
Po prvé, práve ste zredukovali opozíciu na úlohu poskokov, ktorí môžu navrhovať zmeny v úprave veľkosti kotla v kotolni, ale všetko zásadné ste si privlastnili, monopol, je to fundamentálne a hlboko nedemokratické a nehnevajte sa, mali by ste sa hanbiť za takúto definíciu postavenia opozície voči vláde. Takto to na Slovensku, našťastie, nefunguje.
Tak všeobecne, zaznelo tu od viacerých ľudí, takže poruším trošku, pardon, pán predsedajúci, je to komentár taký plošný aj na pána Szőllősa, ale odznelo to viackrát s tými údajnými cirkevnými tajomníkmi. No myslím si, že všetci rozumieme, čo sa tu deje. Proste ak je niekto proti, tak si nájde, a ak chce čerta biť, tak palicu si nájde. V našom zákone, v návrhu zákona nie je nič, čo by zásadným spôsobom určovalo cirkvám, čo majú robiť, ako majú robiť. Vyzývam aj pána poslanca Čepčeka, aby zadefinoval jeden nástroj, jeden nástroj v tomto zákone, ktorý by umožňoval vláde šikanovať cirkvi, z čoho ste nás obvinili. Je úplne normálne, je legitímne, zaznelo to v diskusii doobeda, asi ste tu neboli, že štát potrebuje monitorovať, či sú cirkvi, ktoré žiadajú o druhostupňovú registráciu, či konajú v súlade s tým, čo kážu, či konajú v súlade s očakávaním spoločnosti aj so zákonmi tohto štátu. Všetci máme asi záujem na tom, aby sa pod rúškom legitímnej cirkvi nesnažila a takpovediac prepašovať do systému sekta či nebodaj nejaká iná organizácia. Asi by ste nám vy vytkli, keby sme neurobili nejaký systém monitoringu štátu, ktoré by tieto bezpečnostné aspekty neustrážil a tvrdiť, že nami navrhované riešenie predstavuje totalitu, nehnevajte sa, tomu neveríte asi ani vy sám.