Veľká vďaka, pán predsedajúci.
Nepredstavujem novú tému. Mali sme ju pred sebou zhruba pred pol rokom a teší ma, že sa tak veľa z vás už vtedy zhodlo na jej podpore, hoci neprešla. Teší ma takisto podpora... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Pán poslanec, môžem vás na chvíľočku prerušiť? Technicky, nestihli mi doručiť písomnú prihlášku do rozpravy, ktorá zahŕňa troch pánov poslancov, pána Filipa Kuffu, Andreja Stančíka a Radovana Kazdu. Samozrejme, že dostanú slovo, ale ak je všeobecný súhlas, tak nechám už dohovoriť pána navrhovateľa, lebo tak či tak má v zmysle rokovacieho poriadku právo ako prvý vystúpiť.
Čiže, pán poslanec, môžete pokračovať ďalej a potom budú pokračovať písomne prihlásení páni poslanci, ktorí mi boli doručení. Ospravedlňujem sa, niekedy sa to stane. Nech sa páči. Ďakujem za pochopenie.
Valášek, Tomáš, poslanec NR SR
Rozumiem a akceptujem. Dodávam, že tu ani jeden z nich nie je.
Dobre, takže poďme späť k tomu, čo som naznačil. Vďaka za podporu, keď bola obdobná verzia uznesenia predložená pred zhuba pol rokom. Vďaka tiež tým členom výboru, gestorského výboru, ktorí hlasovali za. Podotýkam, že uznesenie, ktoré bolo vo výbore navrhnuté, bolo zamietavé. Čiže to, že uznesenie neprešlo, treba vnímať ako podporu. Ak sa nemýlim, pán poslanec, väčšina ľudí vo výbore mnou navrhované uznesenie de facto podporili.
Prečo to máme pred sebou? Ľudia si povedia, vyhlásenie stavu klimatickej núdze sú také trochu prázdne slová. No, poviem to otvorene, keďže mám za sebou päť a pol roka praxe v štátnej a verejnej správe, každý, kto si v nej niečo zažil, príde veľmi rýchle na to, že v štátnej správe, aby sa niečo stalo prioritou, treba mať jasný pokyn a jasné vedenie zhora, ideálne priamo zadanie. Keďže všetko je priorita alebo situácia, keď je všetko prioritou, stane sa, že prioritou nakoniec nie je v konečnom dôsledku nič. Ja nechcem uprieť a moji kolegovia z Progresívneho Slovenska neupierajú tejto vláde snahu o zlepšenie alebo spomalenie globálneho otepľovania. Vnímame úprimnú snahu zo strany viacerých ministrov či ministerstiev či štátnych tajomníkov. Naším hlbokým presvedčením však je, a nie je to len naším presvedčením, dostanem sa k aktuálnemu prieskumu asi o sekundu, že momentálne nekonáme či individuálne, či ako krajina, či ako Európa dostatočne aktívne pre to, aby sme globálne otepľovanie zastavili včas. Klimatická úzkosť, obava ľudí z toho, že ďalšia generácia, tam tí mladší medzi nami, či prípadne deti ľudí ako ja budú znášať dôsledky našej neaktivity, je niečo, čo sa stáva dominantnou črtou, bohužiaľ, dennodenného života mnohých z nás.
V nedávnom prieskume, ktorý zhodou okolností vyšiel doslova len pred asi 36 hodinami, 71 % voličov naprieč politickým spektrom, nielen opozícia, nielen koalícia a nielen národniari, liberáli, naprieč politickým spektrom, jasne povedala, že vníma klimatickú núdzu ako niečo, čo by, pardon, klimatickú zmenu ako niečo, čo by malo byť prioritou. Nie je a robíme, tá vláda ako vláda, v tejto veci málo. Opäť to nie je nejaký nerešpekt voči tým individuálnym snahám, ktoré evidujeme. Pointa je, že dokopy sa to nevyskladáva na také opatrenia a takým tempom, aké si zmena teploty a zmena klímy vyžaduje.
Čo teda chceme dosiahnuť vyhlásením stavu klimatickej núdze? Chceme, aby bolo ministerstvám a verejnej správe, štátnej správe na všetkých úrovniach absolútne jasné, že toto musí byť prioritou, boj s klimatickou núdzou, tak ako si ju žiada 71 % respondentov v nedávnom prieskume, musí byť prioritou a tomu sa musia prispôsobiť aj aktivity, plány či stratégie tejto vlády. A pretože to nechceme nechávať na náhodu, samotný text uznesenia, ktorý, ak nemáte pred sebou, bol vám distribuovaný ako tlač 900, žiada vládu Slovenskej republiky o sériu konkrétnych špecifických krokov, ktoré mi dovoľte veľmi rýchle predstaviť.
Žiadame, týmto navrhovaným textom uznesenia žiadame vládu Slovenskej republiky, aby sa prihlásila k záväzku dosiahnuť sociálne citlivým spôsobom klimatickú neutralitu Slovenska najneskôr do roku 2050 a preskúmala možnosť dosiahnutia neutrality už do roku 2045.
Žiadame, aby sa Slovenská republika bez zbytočného odkladu, najneskôr však do roku, do 31. decembra 2022 zmobilizovala a predložila Národnej rade Slovenskej republiky návrh klimatického zákona, ktorý bude obsahovať záväzok dosiahnuť klimatickú neutralitu Slovenska sociálne citlivým spôsobom najneskôr do roku 2050 a cieľ zníženia emisií skleníkových plynov najmenej o 60 % do roku 2030, samozrejme, oproti úrovni z roku 1990.
Tento zákon by mal zároveň ustanoviť rámec pre prípravu, implementáciu, hodnotenie a aktualizáciu sektorových plánov znižovania emisií skleníkových plynov, inými slovami chceme vidieť konkrétny realizovateľný plán vypracovaný jednotlivými ministerstvami a inými zložkami štátnej správy. A tento zákon by tiež mal obsahovať záväznosť, časovú ohraničenosť, merateľnosť a vymáhateľnosť kľúčových cieľov a opatrení. Inými slovami, preložené z úradničtiny do slovenčiny, znamená to, že tieto záväzky, tieto plány vlády by nemali byť bez svojich pevných termínov a bez konkrétnych pokút či iných penálov v prípade nedosiahnutia.
Týmto uznesením tiež žiadame vládu Slovenskej republiky, aby zabezpečila zosúladenie právnych predpisov a strategických dokumentov s cieľmi Parížskej dohody o zmene klímy. Inými slovami, aby sme odstránili už teraz existujúce bariéry k zmierňovaniu klímy alebo zmierňovaniu zmeny klímy v súčasnej legislatíve.
Žiadame tiež vládu, aby dôsledne posudzovala vplyv legislatívnych a rozpočtových návrhov na ciele znižovania emisií skleníkových plynov a zabezpečila, aby boli všetky nové legislatívne návrhy v súlade s cieľom dosiahnutia klimatickej neutrality. Inými slovami, preložené z úradničtiny do slovenčiny, chceme, aby sme ani v budúcnosti nevyrábali schválením nových zákonov ďalšie nové prekážky pre dosiahnutie cieľov, ktoré sme vymenovali, či je to klimatická neutralita, či zníženie emisií.
Žiadame tiež aktualizáciu integrovaného národného energetického a klimatického plánu a nízkouhlíkovej stratégie rozvoja Slovenskej republiky, čiže kľúčových strategických dokumentov, ktoré sa cieľom zmeny alebo boja so zmenou klímy venujú.
Žiadame tiež, aby vláda prijala sériu opatrení pre sociálne citlivý prechod na klimatickú neutralitu s osobným zreteľom na domácnosti s nízkymi príjmami, lebo treba brať obzvlášť ich potreby a dopad klimatickej zmeny na nich obzvlášť citlivo do úvahy.
A chceme, aby vláda zabezpečila riešenie nesúladu a protichodnosti niektorých súčasných politík Slovenskej republiky so smerovaním ku klimatickej neutralite. Inými slovami, aby sme v našej zahraničnej či európskej politike nekázali a nerobili veci, ktoré nám komplikujú náš spoločný cieľ, dúfam, zabrániť takej klimatickej zmene, ktorá by urobila život na Slovensku nepríjemným či nepohodlným.
Dovoľte mi preventívne adresovať aj dve veci súvisiace s témou, ktoré sa, predpokladám, objavia v rozprave, minimálne sa objavujú v konverzácii odbornej či verejnej na túto tému.
Taká tá prvá častá námietka je, či nie je dosiahnutie stavu alebo teda nami predložené uznesenie o vyhlásení stavu klimatickej núdze tak trošku luxusom v čase vojny na Ukrajine a v čase narastajúcich cien benzínu a energií vôbec.
K tej prvej – súvis s vojnou. Jeden z úplne jasných prvých následkov alebo jedna z úplne jasných prvých odporúčaní, ktoré zo súčasnej alebo z ruskej agresii voči Ukrajine pre nás všetkých vyplývajú, je potreba znížiť závislosť celej Európskej únie, ale aj Slovenska ako takého na dovoze plynu a ropy z Ruskej federácie z toho jednoduchého dôvodu, že je amorálne a pre našu bezpečnosť hlúpe a nelogické financovať vojenskú mašinériu krajiny, ktorá už teraz likviduje nášho partnera a už teraz kladie požiadavky, ultimáta a nároky aj na našu suverenitu. Keď sa zamyslíme nad tým, čo to vlastne obnáša, zníženie závislosti na ruskom plyne a na ruskej rope, zistíme veľmi rýchle, že tie opatrenia, ktoré v tejto súvislosti či Európska komisia, či Medzinárodná agentúra pre energiu predložila, sú z veľkej miery vlastne presne tými istými opatreniami, ktoré už teraz vieme, že musíme dosiahnuť pre spomalenie tempa globálneho otepľovania a pre zastavenie klimatickej zmeny. Inými slovami, bez ohľadu na agresiu Vladimíra Putina na Ukrajine už predtým sme vedeli, že ak chceme zabrániť katastrofálnemu otepľovaniu, musíme závislosť na plyne ako takom znížiť. A ak pôjdeme touto cestou, vieme zároveň splniť aj ten nový bezpečnostný imperatív, a to je zníženie závislosti na ruskom plyne osobitne a prestať financovať ruskú vojenskú mašinériu.
Len na ilustráciu, len keby sme realizovali opatrenia pre riešenie klimatickej krízy, ktoré sú už teraz v balíku Európskej únie známom ako Fit for 55, znížili by sme európsku spotrebu fosílneho plynu do roku 2030 o zhruba 100 mld. kubických metrov ročne. Pripomínam, že z Ruska dovážame zhruba 155 mld. kubických metrov ročne. Čiže dve tretiny tohto objemu by sme vedeli zlikvidovať len opatreniami, ktoré sme už teraz identifikovali, že ich potrebujeme urobiť tak či tak pre klimatickú núdzu.
A teraz na záver taký ten druhý protiargument, čo zas často počúvame, že prečo je možno nerozumné a prečo otvárame túto tému teraz. Môžeme si dovoliť otvárať témy klimatickej núdze v čase, kedy ceny benzínu a ceny ropy na pumpách narástli, tak ako narastali? Ja som si, samozrejme, plne vedomý, že ten dopad pre ľudí, obzvlášť tých s nízkym príjmom, je skutočne akútny. Odznelo to v rozprave pred zhruba pol hodinou, že aj tí bohatší to pocítia, ale tí chudobnejší obzvlášť silne. Preto voláme úplne jasne v tomto uznesení po tom, aby sa pri hľadaní východísk pri boji a pri riešení klimatickej núdze hľadali sociálne citlivé opatrenia.
To nie sú prázdne slová. Navrhli sme konkrétne riešenia ako Progresívne Slovensko. Navrhli sme napríklad moratórium na odpájanie domácností od plynu v prípade neschopnosti platiť. Pripomínam, že vláda má zdroje, ktoré sú k dispozícii a sú už teraz využiteľné na zmiernenie sociálneho dopadu opatrení, ktoré vieme, že musíme urobiť či pre bezpečnosť Slovenskej republiky, či pre spomalenia globálnej zmeny. Máme tú schému z Európskej únie. Schéma, v ktorej si, sa členské štáty delia o príjmy z tej schémy na predaj emisných povoleniek, vďaka ktorým sú k dispozícii v slovenskom rozpočte stovky miliónov na zmiernenie dopadov klimatickej zmeny a na tie opatrenia, ktoré budeme musieť v tejto situácii prijať, len tie peniaze nevyužívame. Čiže sociálny, sociálne citlivý prístup ku klimatickej zmene je úplne možný, peniaze na to sú. Týmto uznesením vyzývame vládu konať, týmto uznesením jasne linkujeme cestu vpred.
Ďakujem, pán predsedajúci.
