Videokanál poslanca

Veľká vďaka.
Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predviesť, predložiť návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov.
Cieľom navrhovanej právnej úpravy je posilniť koordináciu medzi kľúčovými zložkami štátnej správy vo výkone zahraničnej politiky Slovenskej republiky a predísť tak situáciám, kedy absencia tejto koordinácie zo strany prokuratúry vyústi v kroky protirečiace zahranično-politickým pozíciám Slovenskej republiky. Pripomínam, že za tú má ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí primárnu zodpovednosť v zmysle zákona č. 575/2001, takzvaného kompetenčného zákona.
Toľko k samotnému obsahu zákona alebo k navrhovanej zmene. K odôvodneniu a k dôvodom sa rád vyjadrím v rozprave, do ktorej sa zároveň prihlasujem ako prvý.
Vďaka.

Len veľmi krátko, lebo je neskoro, a odznelo tu a úprimne sa pýtam, či som správne rozumel, že vysoké školy sú vystavené akreditácii, čo má, samozrejme, dopad na ich kvalitu.
Ja len pripomínam, že akreditácia je, samozrejme, neodmysliteľnou súčasťou udržania kvality vysokých škôl. Ako inak chceme zabrániť tomu, aby nám tu fejkoví profesori rozdávali fejkové diplomy na fejkových školách? A pevne verím, že ste to nemysleli ako zneváženie procesu akreditácie. Ten je, samozrejme, super dôležitý a, a... tie takisto bude riešiť.
Vďaka.

Vďaka, pán predsedajúci. Začnem takou čisto ľudskou poznámkou či postrehom, je mi až ľúto, že to na vás padlo, prečítať tých 24 minút, a určite neplánujem (povedané so smiechom) vrátiť vám to na prečítanie znovu. Dokonca, naopak, poviem, že ma veľmi mrzí, že nás počúva, túto debatu, tak málo, neviem, či to ľudia, ktorí nás pozerajú na internete, vidia, ale je nás tu presne 12, ak zarátam štedro aj predsedajúceho, ktorý nemá celkom na výber. (Povedané so smiechom.)
V každom prípade, keďže sa bavíme o jeden... o jednom z najdôležitejších zákonov z hľadiska dlhodobej budúcnosti a prosperity tejto krajiny, ma tá neúčasť kolegov úprimne mrzí a je dôležité, aby to odznelo.
K tomu komplikovanému pozmeňovaciemu návrhu, ktorý práve zaznel, pán kolega, pán poslanec, budem sa venovať len tej časti, ktorá sa týka funkčného pôsobenia rektorov a dekanov, ktorí sú zvolení ešte podľa tých, poviem to povedzme ľudovo, že starých pravidiel. A poviem otvorene, neprekvapí vás to, nemôžem súhlasiť s tým duchom aj s tým, to, čo by bolo výsledkom vášho pozmeňovacieho návrhu, že by tam boli de facto, poviem to ľudovo, že zabetónovaní až do konca normálneho funkčného obdobia. To, o čom sa tu bavíme, je reforma - s dôrazom na slovo reforma. Keby ľudia, ktorí boli pri moci alebo vo vedení vysokých škôl, chceli, aby sa to robilo inak, a chceli, aby sa to robilo lepšie, už mali tú možnosť, už mali tú čas, ten čas, už mali tie prostriedky urobiť to inak.
Súčasťou tejto reformy preto musí byť aj určitá personálna obmena. Personálna obmena predpokladá, že tie miesta sú voľné, a je hanbou mnohých rektorov vysokých škôl, oni vedia, ktorí to sú, ktorí sa na poslednú chvíľu nechali zabetónovať vo funkcii, že chcú uprieť svojim následníkom túto šancu vymeniť ich a fungovať už podľa nových pravidiel aj v novom zložení.
Tento pozmeňovací návrh určite nepodporím, podporím tie návrhy, ktoré skrátia funkčné obdobie tých, ktorí boli na poslednú chvíľu zvolení podľa starých pravidiel.
Vďaka.

Vďaka, pán predsedajúci. Pán poslanec, neprekvapí vás vo svetle toho, čo som povedal pred asi štvrť hodinkou, že nebudem hlasovať za ten pozmeňujúci návrh. Je to opäť jedno z tých opatrení, ktoré oslabuje práve tú, čos... čo ja považujem za legitímnu alebo legitímne rozšírenie kompetencií správnych rád. Zachytil som, že sa snažíte presunúť rozhodovanie o majetku zo správnych rád na spoločné rozhodovanie s akademickým senátom.
A ja úplne súhlasím a, a nespomenuli ste to, ste, boli ste možno až príliš slušní, nespomenuli ste, že v otázke fungovania správnych rád nevykročilo ministerstvo správnym smerom. Nominácia samotného pána ministra do jednej zo správnych rád, ktorú pán minister asi oľutoval, a nebudem mu to vyčítať, lebo následne sa stiahol, bola zlým príkladom, ale dobre fungujúce a nastavené správne rady sú podľa mňa úplne legitímnym nástrojom.
Opäť, keď štát, ktorý financuje z obrovskej miery verejné vysoké školy, nedostáva tie výsledky, ktoré od nich oprávnene očakáva, keď nám tak katastrofálny počet študentov uteká do zahraničia, niečo zjavne nefunguje, je, si myslím, legitímne, že štát chce mať trošku väčší dosah na to, ako tie peniaze sú míňané.
Posledný postreh, nešiel som sa tomu venovať, ale, ale, ale zaznie to v tejto rozprave asi viackrát, chcem to preventívne adresovať, to, že sa vraj tými komentármi na kvalitu vysokých škôl, snáď že ich znevažujeme. Pozrite, nikto tu nemá záujem na tom, aby sme znevažovali školy. Všetci chceme byť na ne hrdí, sme, myslím, Slováci a Slovenky, je to normálne.
A to podstatné je to, že nám odchádza neštandardne šokujúce vysoké percento študentov študovať do zahraničia. To je hlasovanie nedôvery tých ľudí, zákazníkov, ktorí sa nad tými školami zamysleli najviac. Je to, pán minister ma možno opraví, ak sa nemýlim, druhé najvyššie percento v Európskej únii po, ak sa nemýlim, Luxembursku, ktoré je trošku anomália na... vzhľadom na svoju veľkosť, čiže asi sme vlastne de facto takou jednotkou v EÚ. To nie je dobrá vizitka našich vysokých škôl. A to nie je hanobenie - konštatovať také niečo, treba s tým sa... sa to... treba tomu čeliť.

Vďaka, pán predseda. Pán poslanec Sloboda, súhlasím do bodky s tou diagnózou aj s tým varovaním ohľadne vážnosti témy. Krajina, z ktorej 21 % odchádza do zahraničia a z ktorých sa dve tretiny nikdy nevrátia, nemá budúcnosť, pretože jednoducho stratíme konkurencieschopnosť.
Súhlasím s vami tiež v tom, na koho ste ukázali prstom. Myslím si, že tá veľmi vysoká miera autonómie, ktorú školy mali, im neposlúžila dobre. Ten prepad v rebríčkoch, ktorý ste citovali, nastal za éry mimoriadne vysokej autonómie, čo je, myslím, aj výsledkom súčasného manažmentu. Tu zásadne nesúhlasím s pani poslankyňou Šofranko, ktorá práve odišla, a v jej trvaní na zachovaní autonómie, ktorá opäť tejto, týmto vysokým školám a tejto republike neposlúžila dobre.
Moja obava však je, pán poslanec Sloboda, tu sa rozchádzam s tým, s tými pozitívami, je, že táto reforma urobila príliš veľa kompromisov. Spomenuli ste zmeny v riadení vysokých škôl a súhlasím, sú potrebné z príčin, ktoré som popísal. Nespomenuli ste kompromisy, ktoré ste urobili, ktoré fatálne oslabili schopnosť správnych rád zmysluplne rozhodovať alebo vstupovať do rozhodovania o rozpočte. Nespomenuli ste kompromisy, ktoré ste urobili kvôli koaličným partnerom, ktoré fatálne oslabujú schopnosť tu mať normálne transparentnú súťaž alebo kompetitívnu, alebo kompetitívny proces výberu dekana.
Moja obava je, že tie dobré veci, čo tam sú, ako napríklad tie funkčné miesta profesorov, jednoducho nebudú využité, pretože keď ostanú tí istí ľudia pri moci, ktorí, pod ktorých šafárením sa tie školy prepadli, tak ako sa prepadli, ktorí neukázali, žiaľ, žiadnu vôľu otvoriť školy zahraničným profesorom, no tak tak neurobia ani do budúcna, hoci im tú možnosť zákonom dáte.
Ale začína byť úplne legitímna otázka, či táto reforma tak rozvedená, ako bola, stojí za naše hlasovanie, lebo týchto reformných pokusov nebude veľa. A keď sa ukáže, že sme vystrelili jeden patrón takpovediac do prázdna, a nebude vôľa na ďalšie reformy do budúcna, či to niekedy neoľutujeme.
Vďaka.

Vďaka, pán predseda, a vďaka aj pani kolegyni za ten popis žalostnej situácie na vysokých školách.
Ja len dodám, ono to tu už odznelo, ale stojí to za opakovanie, že nielenže alarmujúcich tých 17 %, čo odchádza von, ale aj to šialene vysoké percento z nich, ktoré sa nikdy nevráti, a pripomínam, že krajina z ktorej proste skoro 20 % najtalentovanejších utečie pred tou katastrofálnou situáciou v školách do zahraničia a nevráti sa, táto krajina nemá budúcnosť, lebo nemôže byť do budúcna konkurencieschopnou.
To, kde sa s vami rozchádzam, pani poslankyňa, je to hodnotenie diagnózy. Nemyslím si, že najväčším problémom tohto návrhu zákona je, že okliešti autonómiu vysokých škôl. Faktom je, že vysoké školy nevyužili tú autonómiu - a v mnohom, podľa mnohých kritérií bezprecedentnú autonómiu v porovnaní s krajinami okolo nás - nevyužili ju veľmi dobre, a sú v mojom vnímaní spoluzodpovedné za ten žalostný stav, v ktorom sa naše vysoké školstvo ocitlo. Nie je to totiž len tak, že za všetko môže nedostatok peňazí. Keď sa pozriete na niektoré dôležité merateľné ukazovatele, či je to proste peniaze, ktoré vynakladáme na žiaka, na patent, tak proste tie vysoké školy si nerobili svoju prácu efektívne. Málo sa o tom hovorí, treba, aby to odznelo.
To, čo ja hlavne vytýkam tejto reforme, je - úprimne - jej slabá ambícia. Súhlasím napríklad so zavedením systému výkonnostných zmlúv, pretože je úplne logické, že peniaze musia ísť za kvalitou, a nie za kvantitou. Nerozumiem, prečo celkom, ale prečo je tých typov výkonnostných zmlúv toľko, prečo sa zavádzajú až od roku 2024. Myslím si, že ten ťah na bránku mohol byť úplne jasnejší tých výkonnostných zmlúv. Tie výkonnostné zmluvy mali jasne odmeňovať kvalitu a malo by ich byť menej.
A nerozumiem tiež tej absencie ambície pustiť sa do Akreditačnej komisie, ktorá je zodpovedná z držania toľko fejkových univerzít, ktoré rozdávajú fejkové diplomy.
Myslím, že sa podarilo aj rozhádať akademickú obec, aj neurobiť zásadné reformy, čo je škoda tejto, tohto návrhu zákona.

Vďaka za slovo. Začnem takou drobnou opravou. Pán poslanec, kolega, je možné, že opoziční sa nezúčastňujú bežných rokovaní výboru, ja som sa, samozrejme, zúčastnil väčšiny zasadnutí, ktoré sa týkali vypočutí, pretože Progresívne Slovensko ponúklo vynikajúceho kandidáta - pána Prostredníka, ktorý by tú funkciu zastával odborne a dôstojne. Vďaka aj pánovi poslancovi Dostálovi za pozitívne slová na jeho adresu.
Chcel som ti reagovať, pán poslanec, a odpovedať na otázku, že čo s tým procesom a ako ho zlepšiť, lebo evidujem, keďže som tam sedel, že tu bola úprimná snaha viesť to odbornejšie, lepšie, ako sa to robilo v minulosti, ktorú si cením. Pýtaš sa, že prečo tie veci vyšli najavo až teraz. Nuž mená kandidátov boli známe, ale tie odporúčania, samozrejme, ak sa nemýlim, boli zverejnené vlastne až po začatí vypočutia. Takže vlastne nebolo veľmi kedy a ako sa pustiť do analýzy nie tých samotných kandidátov, nie tých mien, ale tých odporúčaní, na ktoré sa potom viaže väčšina tých sťažností, ktoré sa teraz vynorili. Ja som si vedomý, že ste sa zamýšľali aj nad spôsobom, ako to zverejniť skôr a že je tu zákonná prekážka, ale ak je to prekážka zákonná, tak tá sa možno tiež dá vyriešiť len jednoduchou zmenou legislatívy.
V každom prípade si cením, že ten proces, že tu tá snaha na zlepšenie procesu bola. Privítam aj reakciu na to, či vieme zverejniť tie odporúčania skôr do budúcna, ako boli zverejnené teraz. A opäť, mrzelo by ma, ak by to hlasovanie teraz skončilo pod tieňom tých nedokončených, nedotiahnutých vyšetrení tých obvinení, pretože opäť, sú tu dobrí kandidáti ako pán Prostredník a mrzelo by ma, kebyže to teraz dopadne celé tak nejak pokútne, ako to vyzerá.
Vďaka.

Len veľmi stručne. Vďaka za tie informácie a som rád, že to bude tak relatívne rýchle. Európska lieková agentúra, ako viete, to schválila nedávno, takže fakt nie je čo váhať. Zároveň však rovnako ako ja čítate prieskumy verejnej mienky, viete, že vo verejnosti je ešte trošku obava z toho očkovania. Väčšina ľudí, nad 50 %, hovorí, že by nedali deti zaočkovať napriek tomu, že to schválenie tu je, napriek tomu, že ako vy viete dobre, práve medzi mladými je momentálne tá najvyššia miera nákazy. Čiže otázka: Zvažujete aj informačnú kampaň, niečo na zmenenie, otesanie hrán tých obáv a tej trošku paranoje z očkovania detí?

Vďaka, pán predseda a dovoľte mi začať tam, kde som skončil pri predstavovaní návrhu zákona poznámkou, že už v súčasnosti Ústava Slovenskej republiky garantuje, že nemožnosť vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu dlhodobej starostlivosti o dieťa počas zákonom stanovenej doby po jeho narodení by nemalo mať negatívny vplyv na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, napriek tomu tak teraz je.
Takže ako to navrhujeme riešiť, čo je ten mechanizmus, ktorý vám ponúkame ako alternatívu, aby neboli zväčša ženy, opatrovateľky, ktoré doma ostávajú de facto potrestané za to, že vychovávajú ďalšie generácie?
To, čo navrhujeme, je možno technicky a komplikované, ale s potenciálne veľmi pozitívnym dopadom práve nielen na tieto ženy, ale aj na verejný rozpočet. Vysvetlím prečo.
Navrhujeme mechanizmus zdieľania dôchodkových práv pre osoby, ktoré sa spoločne starajú o výchovu a realizujú starostlivosť o dieťa. V praxi by to fungovalo tak, že počas toho obdobia starostlivosti o nezaopatrené dieťa by mali mať osoby spoločne žijúce v domácnosti možnosť uzatvoriť dohodu o zdieľaných dôchodkových právach. Bola by to, pripomínam, ich slobodná voľba. Tento zákon neuvádza alebo nezavádza v tejto veci nič nárokovateľného. Bavíme sa o slobodnej a individuálnej voľbe dvoch fyzických osôb, ktoré sa počas zákonom stanovenej doby dohodnú zdieľať obdobie dôchodkového poistenia a zároveň teda aj osobný mzdový bod týchto dvoch osôb, aby boli počas tohto obdobia tie získané dôchodkové nároky posudzované spoločne a prerozdeľované rovnakou mierou medzi obe osoby. Zdá sa nám to opäť spravodlivé a férové, pokiaľ sa jeden z toho páru obetuje, že je ochotný ostať doma a podieľať sa na výchove dieťaťa, tak je len férové, že ho za to nepotrestáme nejakým znížením, nárokom na dôchodok.
V budúcnosti pripomíname, a preto to aj v návrhu zákona riešime, že takáto zmena si vyžiada aj zavedenie osobitného registra dohôd o zdieľaných dôchodkových právach, ktoré bude musieť viesť Sociálna poisťovňa. Aj to je bodom alebo predmetom návrhu tohto zákona.
Podotýkam, že zavedenie mechanizmu dobrovoľného zdieľania dôchodkových práv bude mať pozitívny vplyv nielen, samozrejme, na tie páry a na tých, na tie či matky či otcov, ktorí budú tým, ktorí v čase výchovy dieťaťa ostanú s ním doma, a tým pádom prídu o možnosť zarábať v tom čase ich predošlý zárobok, ale bude mať pozitívny dopad aj na rozpočet verejnej správy. Tie dôvody sú trošku komplikované, ale dúfam, že ma vypočujete pozorne.
V podstate dnes funguje zákon tak, že nízkopríjmoví poistenci, najmä zväčša matky, ktoré zostanú na materskej či rodičovskej, získavajú počas pracovnej kariéry nižšie príjmy, a teda tvoria nižšie dôchodkové nároky. Následne pri výpočte starobného dôchodku sa im zvyšuje starobný dôchodok cez prvok solidarity v podobe úpravy priemerného osobného mzdového bodu a táto solidarita v podobe úpravy toho priemerného osobného mzdového bodu vlastne znamená, že sa navyšujú výdavky Sociálnej poisťovne vo Fonde starobného dôchodkového poistenia a ostatní poistenci sa musia skladať na tieto vyššie dôchodkové nároky danej osoby. Ak prejde úprava, ktorú máte pred sebou, ktorú vám dnes predkladáme, tak na to vyššie poistenie alebo na ten vyšší dôchodok by sa neskladali všetci poistenci, ale bolo by to robené formou opäť zdieľania dôchodkových práv medzi dvoma osobami na základe dobrovoľnej vzájomnej individuálnej zmluvy medzi nimi dvoma.
Zavádzame aj druhý mechanizmus, ktorý potrebujem pre úplnosť uviesť, a to je to, že explicitne zavádzame do zákona úpravu, ktorá by garantovala opäť ten výkon ústavne garantovaného práva na neznižovanie dôchodkových nárokov počas obdobia starostlivosti o dieťa a aby sme to dosiahli, navrhujeme, aby sa vymeriavací základ pre platenie príspevkov na dôchodkové poistenie a následne na príspevok na starobné dôchodkové poistenie, ak je teda osoba zúčastnená na systéme starobného dôchodkového poistenia, počas poberania dávky materskej a počas obdobia poberania rodičovského príspevku a ak sa tá osoba riadne stará o dieťa, tak aby tento, aby táto mala vymeriavací základ zhodný s vymeriavacím základom, z ktorého by bola vypočítaná dávka materskej, minimálne však na súčasne platnej úrovni vo výške 60 % všeobecného vymeriavacieho základu spred dvoch rokov. Týmto návrhom tak podporujeme tzv. reťazové pôrody, kde má žena a matka motiváciu mať za sebou dve deti či viac a po zmene alebo teda po prijatí tohto návrhu by už neprichádzala o dôchodkové nároky v dôsledku návratu na trh práce s nižšie platenou prácou alebo na kratší úväzok.
Opäť je to komplikovaná problematika, avšak s reálnym, v prípade prijatia zákona pozitívnym dopadom, či na tie páry, ktoré sa spoločne starajú o dieťa, či na štátny rozpočet, a som pripravený ísť do väčších detailov v rámci rozpravy, pokiaľ je záujem.
Vďaka, pán predseda.

Veľká vďaka, pán predseda. Dovoľte mi predložiť návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Hlavným účelom návrhu zákona je upraviť zákon o sociálnom poistení tak, aby bol v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Ústava Slovenskej republiky garantuje, že nemožnosť vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu dlhodobej starostlivosti o dieťa počas zákonom stanovenej doby nesmie mať negatívny vplyv na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Napriek tomu toto je súčasný stav, ktorý nerieši ani aktuálne predložená legislatíva. Preto predkladáme opäť náš vlastný návrh, ktorý vysvetlím bližšie v rozprave.
Pán predsedajúci, dovoľte mi týmto ukončiť časť predkladanie zákona a hlásim sa ako prvý do rozpravy.