Videokanál klubu

Ďakujem za slovo. Ja si dovolím pripomenúť členom výboru pre financie a rozpočet jeho stretnutie o dvanástej hodine v miestnosti 31. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o centrálnom informačnom systéme štátnej služby a o zmene a doplnení zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 141a.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 112 z 13. februára 2024 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výboru pre sociálne veci. Určila zároveň výbor pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Predmetný návrh zákona, tlač 141, prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť všetky určené výbory. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto spoločnej správy vyplýva 20 pozmeňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 20 v štvrtej časti tejto spoločnej správy spoločne so stanoviskom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor odporúča návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich návrhov schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 32 z 15. apríla 2024. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informoval o výsledku rokovania výborov a predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, takže termín hlasovania bude dnes o jedenástej hodine. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážení kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predložiť vám pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 137.
Odôvodnenie: V § 60 ods. 10, v § 67 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. b), ods. 9 a 10 sa navrhuje: za 40 odpracovaných rokov ako podmienku nároku na predčasný starobný dôchodok naviazať na zmenu strednej dĺžky života, a to rovnakým spôsobom ako v prípade všeobecného dôchodkového veku. Počet odpracovaných rokov potrebných na splnenie podmienky na nárok na predčasný starobný dôchodok, aktuálne 40 rokov, odpracovaných rokov, sa bude postupne zvyšovať, a to tempom rastu dôchodkového veku, ktoré pre ročníky narodené 1966 a skoršie určuje príloha č. 3 a zákon o sociálnom poistení.
K § 68 ods. 1: Navrhuje sa zjednotiť spôsob určovania sumy predčasného starobného dôchodku pre všetkých poistencov bez ohľadu na to, či im do dovŕšenia dôchodkového veku chýbajú najviac dva roky, alebo či získali potrebný počet odpracovaných rokov, a to takým spôsobom, že suma predčasného starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty zníženej o 0,5 % za každých začatých 30 dní odo dňa vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku. Obidve percentá zníženia, či už o 0,3 % alebo 0,5 %, možno z matematického hľadiska za určitých predpokladov považovať za aktuárne neutrálne. Nakoľko po schválení legislatívnej úpravy, ktorá umožňuje priznanie dôchodku so znížením o 0,3 %, výrazne vzrástol počet novopriznaných dôchodkov, predčasných starobných dôchodkov a vzhľadom na to, že cieľom predčasného starobného dôchodku je umožniť odchod do dôchodku osobám, ktoré sa nedokážu uplatniť na trhu práce, navrhuje sa zjednotenie zníženia na úrovni 0,5 %. Týmto sa obmedzí skorší odchod z trhu práce niektorých poistencov, ktorí opúšťali trh práce pred dovŕšením dôchodkového veku práve z dôvodu výhodnejšieho zníženia sumy predčasného starobného dôchodku, a to aj napriek tomu, že ich pracovný pomer trval a boli stále uplatniteľní na trhu práce.
K § 68 ods. 4 a 7: V nadväznosti na zjednotenie spôsobu určovania sumy predčasného starobného dôchodku sa navrhuje vypustiť úpravu, ktorá predpokladá situácie, kedy poistenec má nárok na výhodnejšie zníženie o 0,3 %, keďže takáto právna úprava sa stáva nadbytočnou. Navrhuje sa teda vypustiť ustanovenie upravujúce situáciu, kedy poberateľovi, ktorému vznikol nárok na predčasný starobný dôchodok z dôvodu splnenia podmienky chýbajúcich dvoch rokov do dovŕšenia dôchodkového veku a ktorý následne získal 40 odpracovaných rokov, sa primerane ex offo upravovalo zníženie, teda tak, aby sa za zostávajúcu časť obdobia poberania predčasného starobného dôchodku po získaní 40 odpracovaných rokov znížila suma predčasného starobného dôchodku o 0,3 % za každých začatých 30 dní poberania predčasného starobného dôchodku do dovŕšenia dôchodkového veku.
V § 69a ods. 2, v § 75 ods. 3 a v § 77 ods. 3 sa navrhuje vypustiť špeciálne ustanovenie, ktorým sa upravuje prepočet sumy predčasného starobného dôchodku po získaní 40 odpracovaných rokov, ak suma dôchodku poistenca bola znížená aj za obdobie, za ktoré mu reálne nebol vyplácaný predčasný starobný dôchodok, pretože bol povinne dôchodkovo poistený, keďže sa navrhuje zjednotiť spôsob určovania sumy predčasného starobného dôchodku s jednotlivým znížením o 0,5 % za každých začatých 30 dní odo dňa vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku.
V § 293gf sa navrhuje ustanoviť, aby v prípade, ak nárok na predčasný starobný dôchodok vznikol poistencovi pred 15. májom 2024, sa tento nárok posudzoval a suma predčasného starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku, ktorý sa po dovŕšení dôchodkového veku stáva starobným dôchodkom, sa určovala podľa tohto zákona v znení účinnom do 14. mája 2024.
Rovnako sa vzhľadom na prijatú novelu zákona (zákon č. 28/2004 Z. z.) navrhuje vykonať aj legislatívno-technické preznačenie ustanovení v 16. bode tak, aby bola zachovaná ich chronologická postupnosť.
Pán predseda, dovoľte mi predložiť pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Zdenky Mačicovej, Dagmar Kramplovej a Michala Stušku k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 137.
1. V čl. I sa za bod 2 vkladajú nové body 3 až 10, ktoré znejú:
„3. V § 60 ods. 10 sa na konci pripája táto veta: „Mesiac dôchodkového poistenia je 30 dní dôchodkového poistenia.”
4. V § 67 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. b) sa slová „najmenej 40 odpracovaných rokov” nahrádzajú slovami „potrebné odpracované obdobie”.
5. V § 67 ods. 9 sa slová „rokom rok” nahrádzajú slovami „obdobím obdobie”.
6. V § 67 sa dopĺňa, § 67 sa dopĺňa odsekom 10, ktorý znie:
„(10) Potrebné odpracované obdobie pre príslušný ročník sa určí ako rozdiel všeobecného dôchodkového veku pre príslušný ročník a čísla 23; ak všeobecný dôchodkový vek pre príslušný ročník nie je známy, za všeobecný dôchodkový vek pre príslušný ročník sa na účely určenia potrebného odpracovaného obdobia považuje posledný určený všeobecný dôchodkový vek zvýšený o dva mesiace za každý kalendárny rok rozdielu roku narodenia poistenca a príslušného ročníka, pre ktorý bol určený posledný všeobecný dôchodkový vek.”
7. V § 68 odsek 1 znie:
„(1) Suma predčasného starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty znížený o 0,5 % za každých začatých 30 dní odo dňa vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku; ak dôchodkový vek poistenca nie je známy, za dôchodkový vek tohto poistenca sa na účely určenia sumy predčasného starobného dôchodku považuje posledný určený všeobecný dôchodkový vek znížený za výchovu detí a zvýšený o dva mesiace za každý kalendárny rok rozdielu roku narodenia tohto poistenca a príslušného ročníka, pre ktorý bol určený posledný všeobecný dôchodkový vek. Na účely prvej vety platí § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta rovnako.”
8. V § 68 sa vypúšťa odsek 4.
Doterajšie odseky 5 až 8 sa označujú ako odseky 4 až 7.
9. V § 68 ods. 4 a 7 sa slová „odsekov 2 až 4” nahrádzajú slovami „odsekov 2 a 3”.
10. V § 69a ods. 2 druhej vete, 75 ods. 3 prvej vete a 77 ods. 3 prvej vete sa slová „ods. 2 až 4” nahrádzajú slovami „ods. 2 a 3” a vypúšťajú sa slová „pred dňom, ku ktorému získal 40 odpracovaných rokov, a o 0,3 % za každých začatých 30 dní odo dňa, ku ktorému získal 40 odpracovaných rokov,"."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú, čo sa premietne do článku o účinnosti.
Tieto body nadobúdajú účinnosť 15. mája 2024, čo sa premietne do článku o účinnosti.
2. V čl. I bode 16 sa pred § 293ge vrátane nadpisu vkladá nový § 293gf, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠293gf
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 15. mája 2024
(1) Ak nárok na predčasný starobný dôchodok vznikol poistencovi pred 15. májom 2024, nárok na predčasný starobný dôchodok sa posudzuje a suma predčasného starobného dôchodku a starobného dôchodku podľa § 69a sa určuje podľa tohto zákona v znení účinnom do 14. mája 2024.
(2) Potrebné odpracované obdobie pre príslušný ročník poistenca narodeného pred rokom 1967 sa určí ako rozdiel dôchodkového veku muža ustanoveného podľa prílohy č. 3a pre príslušný ročník a čísla 23.”.
V tejto súvislosti sa v čl. I bode 16 doterajší § 293ge označí ako § 293gg, doterajší § 293gf sa označí ako § 293gh a upraví sa znenie úvodnej vety.
V § 293gf nadobúda účinnosť 15. mája 2024, čo sa premietne do článku o účinnosti.
V súvislosti s predloženým pozmeňujúcim návrhom navrhujem, aby sa o bode 2 z časti IV spoločnej správy výborov k tlači 137a hlasovalo osobitne.
Ďakujem, skončila som.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som predniesol správu Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o štátnej hranici, tlač 196.
Výbor pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o štátnej hranici, tlač 196, podáva Národnej rade túto správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore.
Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 209 z 23. februára 2024 pridelil návrh na prerokovanie výboru pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému. Výbor prerokoval predmetný materiál, tlač 196, v určenej lehote a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas so zmluvou medzi Slovenskou republikou ako... a Českou republikou o štátnej hranici. Prílohou tejto správy je návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem, skončil som. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. Ďakujem.

Pán poslanec Štefunko, ďakujem za vaše vystúpenie. Ja rešpektujem váš názor, ale máme diametrálne odlišné pohľady. Vy chcete podporovať predlžovanie a de facto stagnáciu, my chceme výrazne podporovať silný štát. S tým sme išli aj do volieb a spoločne v koalícii takého výsledky ideme doručovať. Úlohou vlády nie je stagnovať v štáte, alebo aby štát stagnoval, ale úlohou vlády je, aby tu po tej vláde niečo ostalo hmatateľné a v regiónoch. My nechceme len silnú Bratislavu, ktorá je silná už dnes, my chceme silné regióny.
A keď ste hovorili, že ste rodák od Popradu, tak predpokladám, že ste odišli preto, lebo ste tu našli školu, robotu, lepšie sa tu žije. Prečo toto nechcete doručiť ľuďom v regiónoch, nielen na východe, na Spiši, pri Žiline, hocikde, preto, aby nemuseli odchádzať, a preto, aby tam ostali žiť.
S dopravou ide priemysel, s priemyslom idú ďalšie strategické investície a ja osobne si myslím, že úroveň 100 mil. môže byť aj zbytočne veľa a malo by to byť ešte menej, pretože strategická investícia v regióne môže byť aj za 30, 50, 70 mil. výrazným impulzom pre región a môže naštartovať obrovské veci, ktoré budú len pozitívne a neskôr sa tam bude lepšie žiť, budú sa tam rodiť aj deti, nebudú sa rodiť len na západe krajiny a tí ľudia nebudú musieť odchádzať.
A s tým, že tie vlaky na Slovensku majú výrazne zrýchliť, s tým úplne súhlasím a plne tento zákon podporujem.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Pripomínam tiež členom výboru pre financie a rozpočet dnes o dvanástej v miestnosti 31. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pripomínam členom ústavnoprávneho výboru zasadnutie o dvanástej v zasadačke.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi z pozície predsedu výboru pre európske záležitosti predniesť niekoľko slov k výročnej správe o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii za minulý rok, ktorú predložil pán minister zahraničných vecí, európskych záležitostí Slovenskej republiky, pán Juraj Blanár.
Cieľom tejto správy je predovšetkým poukázať na najvýznamnejšie výzvy, riziká a hrozby, ale aj príležitosť iniciatívy a tiež na zásadné udalosti v zahraničnej a najmä v európskej agende za uplynulé obdobie a priblížiť ich z perspektívy presadzovania záujmov Slovenskej republiky v Európskej únii pri plnom rešpekte ku konceptu suverénnej slovenskej zahraničnej politiky vlády Slovenskej republiky v medzinárodnom prostredí.
Oceňujem a vítam predloženie tejto správy, ktorá z hľadiska jej štruktúry reflektuje hlavné politické priority v oblasti európskej komisie stanovené v jej ambicióznom strategickom programe na roky 2019 až 2024. Práve v týchto dňoch si slávnostne pripomíname 20. výročie členstva Slovenskej republiky v Európskej únii, ktoré je najmä výsledkom strategickej a hodnotovo-civilizačnej voľby vyjadrenej občanmi Slovenska v referende, v ktorom drvivá väčšina zúčastnených voličov, viac než 90 %, hlasovala za vstup našej krajiny do Európskej únie. Deň 1. máj 2024, kedy sa Slovenská republika stala plnoprávnym a suverénnym členom Európskej únie, je historickým míľnikom v politickom vývoji Slovenskej republiky. Tento vývoj prináša pre Slovensko príležitosti, ale aj výzvy. Je a naďalej zostáva potrebné a nevyhnutné odhodlanie presadzovať záujmy štátu, našich občanov, podnikov a spoločností a chrániť náš spôsob života. Cieľom je prispievať k budovaniu silnejšej a odolnejšej Únie. Je nespochybniteľné, že členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii je v strategickom záujme Slovenska, ale aj v záujme našich európskych partnerov a spojencov. Zároveň je nespochybniteľné, že aj vďaka tomuto členstvu sa na Slovensku žije lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie. Uplynulé dve dekády potvrdzujú, že pre členstvo Slovenska v Európskej únii neexistovala a ani neexistuje žiadna alternatíva. Európska únia je výnimočný projekt a pre Slovenskú republiku je jeho životným existenčným priestorom, v ktorom sa môže Slovensko realizovať a presadzovať svoje suverénne národnoštátne záujmy v čoraz neistejšom, zložitejšom, premenlivejšom a rýchlo sa meniacom medzinárodnom prostredí.
Som v tomto kontexte presvedčený, že Slovenská republika vzhľadom na svoju geografickú polohu a otvorené exportne orientované hospodárstvo musí posilňovať svoje postavenie v tomto meniacom sa a vysoko konkurenčnom medzinárodnom prostredí. Uplynulé dve desaťročia sú zároveň potvrdením, že takzvané východné rozšírenie Európskej únie v roku 2004 bolo napriek mnohým súčasným i minulým krízam, ktorým sme museli čeliť, hybnom silou dlhodobej stability mieru a prosperity na celom európskom kontinente a zároveň katalyzátorom transformácie našej spoločnosti, ktorá zvýšila našu kolektívnu bezpečnosť a sociálno-ekonomickú prosperitu. Okrem toho rozšírenie Európskej únie znovu zjednotilo Európu po rokoch umelého rozdelenia počas studenej vojny, vytvorilo z Európskej únie najväčší jednotný trh na svete a zvýšilo medzinárodný obchod medzi členskými štátmi, čím prispelo k hospodárskemu rastu a ďalej posilnilo váhu Európy v globálnych záležitostiach.
V súčasnosti čelíme v Únii spoločne viacerým bezprecedentným krízam, zlomovým výzvam a rizikám a to nielen európskeho, ale aj globálneho významu. Je preto mimoriadne dôležité, že Slovensko má možnosť prispievať k formovaniu záujmov, názorov a postojov, ale aj konkrétnych politík Európskej únie dovnútra i voči zvyšku sveta. Slovensko sa tým aktívne podieľa na formovaní Európskej únie ako relevantného globálneho hráča. Výzvy, hrozby a udalosti, ale aj nové príležitosti, počnúc globálnou klimatickou krízou a krízou poklesu biodiverzity až po digitálnu transformáciu a revolúciu v oblasti umelej inteligencie, od neospravedlniteľnej a nevyprovokovanej vojenskej agresie Ruskej federácie na Ukrajine, ktorá otriasla základnými stavebnými kameňmi európskej bezpečnostnej architektúry i medzinárodným poriadkom založenom na pravidlách a dodržiavaním medzinárodného práva, až po následnú krízu cien energií a krízu životných nákladov vo forme ekonomickej krízy.
Čelíme aj výzvam, ktoré súvisia s ilegálnou migráciou, ale aj výzvam súvisiacim s postpandemickou obnovou našich ekonomík v dôsledku narušenia dodávateľských reťazcov, alebo so zabezpečením a posilňovaním udržateľného hospodárskeho rastu a konkurencieschopnosti, so zreteľom na sociálnu spravodlivosť. Silná, jednotná a odolná ekonomická základňa Európskej únie má totiž kľúčový význam pre prosperitu Európy, pre jej úlohu na globálnej scéne, ako aj pre tvorbu pracovných miest, a tým je zvyšovanie kvality života občanov, ale aj občanov Slovenskej republiky. Kľúčovým nástrojom je v tejto súvislosti jednotný trh Európskej únie a to vo všetkých jej rozmeroch. Jednotný trh vďaka štyrom slobodám, a to voľnému pohybu tovaru, osôb, služieb a kapitálu, a spoločným politikám aj na Slovensku podnecoval počas dvadsiatich rokov svojej existencie hospodársky rast, vytváral príležitosti a zjednodušoval každodenný život občanov a podnikov.
Všetky krízové udalosti a javy, ktoré sa objavili v uplynulom období, ovplyvnili Európsku úniu a budú naďalej formovať a transformovať jej strategické smerovanie, kľúčové politické priority strategickej agendy Európskej únie na roky 2024 až 2029, ale aj konkrétne politiky Únie.
Predložená výročná správa o našom členstve v Únii uvádza, že uplynulý rok bol pre Európsku úniu mimoriadne náročným a intenzívnym rokom, čo sa odzrkadľuje najmä vo vysokom počte prijatých právnych návrhov. Je potrebné zdôrazniť, že drvivú väčšinu z prijatých právnych návrhov až na niekoľko výnimiek, ako napríklad tie nariadenia, ktoré sú súčasťou nového paktu o migrácii a azyle, Slovenská republika na pôde Únie podporila.
Európska únia musí posilňovať svoj medzinárodný vplyv a postavenie a stáť na čele riešenia globálnych kríz. Všetky tieto vnútorné a vonkajšie výzvy je potrebné riešiť spoločne, efektívne a integrálnym spôsobom.
V súčasnom čoraz nestabilnejšom geopolitickom kontexte, keď na európskom kontinente vedie agresívna vojna sa proti Ukrajine a v regióne Blízkeho východu eskaluje konflikt medzi regionálnymi mocnosťami, zostáva Únia naďalej oporou mieru, sociálno-ekonomickej prosperity a bezpečnosti. Členské štáty spolu s európskymi inštitúciami konali vždy spoločne, strategicky a jednotne, reagovali rozhodne a neochvejne podporovali slobodu, prosperitu a mier v Európe, ale aj v jej bezprostrednom susedstve. V tomto úsilí je potrebné pokračovať tak, aby boli položené pevné základy pre posilnenie Únie a zvýšenie jej odolnosti pri plnom rešpektovaní konceptu otvorenej strategickej autonómie.
Nemenej dôležitá je dôsledná príprava na budúcnosť. Spoločne jej čelíme aj otázkami, akou je vnútorná reforma Únie v súvislosti s pripravovaným rozširovaním o potencionálne deväť nových partnerov zo západného Balkánu a východného krídla. V tomto kontexte je dôležité, aby kohézna politika Únie a spoločná poľnohospodárska politika boli nastavené tak, aby z nich mohlo Slovensko aj naďalej efektívne profitovať.
Na programe dňa zostáva aj dlhodobé budovanie klimaticky neutrálnej, ekologickej, hlavne konkurencieschopnej a súčasne spravodlivej a sociálnej Európskej únie. Slovenská republika je a aj naďalej bude kredibilným, zodpovedným, predvídateľným, spoľahlivým a v neposlednom rade aj suverénnym a racionálnym členom Európskej únie.
Pán minister, ďakujem za predloženú správu.
Ďakujem vám, kolegyne a kolegovia, za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi s pozície predsedu Výboru pre európske záležitosti predniesť niekoľko slov k výročnej správe o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii za minulý rok, ktorú predložil pán minister zahraničných vecí, európskych záležitostí Slovenskej republiky, pán Juraj Blanár. Cieľom tejto správy je predovšetkým poukázať na najvýznamnejšie výzvy, riziká a hrozby, ale aj príležitosť iniciatívy a tiež na zásadné udalosti v zahraničnej a najmä v európskej agende za uplynulé obdobie a priblížiť ich z perspektívy presadzovania záujmov Slovenskej republiky v Európskej únii, pri plnom rešpekte ku konceptu suverénnej slovenskej zahraničnej politiky vlády Slovenskej republiky v medzinárodnom prostredí. Oceňujem a vítam predloženie tejto správy, ktorá z hľadiska jej štruktúry reflektuje hlavné politické priority v oblasti európskej komisie, stanovené v jej ambicióznom strategickom programe na roky 2019 až 2024. Práve v týchto dňoch si slávnostne pripomíname 20. výročie členstva Slovenskej republiky v Európskej únii, ktoré je najmä výsledkom strategickej a hodnotovo-civilizačnej voľby vyjadrenej občanmi Slovenska v referende, v ktorom drvivá väčšina zúčastnených voličov, viac než 90 %, hlasovala za vstup našej krajiny do Európskej únie. Deň 1. máj 2024, kedy sa Slovenská republika stala plnoprávnym a suverénnym členom Európskej únie, je historickým míľnikom v politickom vývoji Slovenskej republiky. Tento vývoj prináša pre Slovensko príležitosti, ale aj výzvy. Je a naďalej zostáva potrebné a nevyhnutné odhodlanie presadzovať záujmy štátu, našich občanov, podnikov a spoločností a chrániť náš spôsob života. Cieľom je prispievať k budovaniu silnejšej a odolnejšej únie. Je nespochybniteľné, že členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii je v strategickom záujme Slovenska, ale aj v záujme našich európskych partnerov a spojencov. Zároveň je nespochybniteľné, že aj vďaka tomuto členstvu sa na Slovensku žije lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie.
Uplynulé dve dekády potvrdzujú, že pre členstvo Slovenska v Európskej únii neexistovala a ani neexistuje žiadna alternatíva. Európska únie je výnimočný projekt a pre Slovenskú republiku je jeho životným existenčným priestorom v ktorom sa môže Slovensko realizovať a presadzovať svoje suverénne národnoštátne záujmy, čoraz v neistejšom, zložitejšom, premenlivejšom a rýchlo sa meniacom medzinárodnom prostredí.
Som v tomto kontexte presvedčený, že Slovenská republika vzhľadom na svoju geografickú polohu a otvorené exportne orientované hospodárstvo musí posilňovať svoje postavenie v tomto meniacom sa a vysokom konkurenčnom medzinárodnom prostredí. Uplynulé dve desaťročia sú zároveň potvrdením, že takzvané východné rozšírenie Európskej únie v roku 2004 bolo napriek mnohým súčasným i minulým krízam, ktorým sme museli čeliť, hybnom silou dlhodobej stability mieru a prosperity na celom európskom kontinente a zároveň katalyzátorom tranformácie našej spoločnosti, ktorá zvýšila našu kolektívnu bezpečnosť a sociálno-ekonomickú prosperitu. Okrem toho rozšírenie Európskej únie znovu zjednotilo Európu po rokoch umelého rozdelenia počas studenej vojny. Vytvorilo z Európskej únie najväčší jednotný trh na svete a zvýšila medzinárodný obchod medzi členskými štátmi, čím prispelo k hospodárskemu rastu a ďalej posilnilo váhu Európy v globálnych záležitostiach.
V súčasnosti čelíme v únii spoločne viacerým bezprecedentným krízam, zlomovým výzvam a rizikám a to nielen európskeho, ale i globálneho významu. Je preto mimoriadne dôležité, že Slovensko má možnosť prispievať k formovaniu záujmov, názorov a postojov, ale aj konkrétnych politík Európskej únie dovnútra i voči zvyšku sveta. Slovensko sa tým aktívne podieľa na formovaní Európskej únie, ako relevantného globálneho hráča. Výzvy, hrozby a udalosti, ale aj nové príležitosti, počnúc globálnou klimatickou krízou a krízou poklesu biodiverzity, až po digitálnu tranformáciu a revolúcii v oblasti umelej inteligencie, od neospravedlniteľnej a nevyprovokovanej vojenskej agresie Ruskej federácie na Ukrajine, ktorá otriasla základnými stavebnými kameňmi európskej bezpečnostnej architektúry i medzinárodným poriadkom založenom na pravidlách a dodržiavaním medzinárodného práva, až po následnú krízu cien energií a krízu v životných nákladov vo forme ekonomickej krízy. Čelíme aj výzvam, ktoré súvisia s ilegálnou migráciou, ale výzvam súvisiacim s postpademickou (...nezrozumiteľne vyslovené...) našich ekonomík v dôsledku narušenia dodávateľských reťazcov, alebo so zabezpečením a posilňovaním udržateľného hospodárskeho rastu a konkurencieschopnosti, so zreteľom na sociálnu spravodlivosť. Silná, jednotná a odolná ekonomická základňa Európskej únie má totiž kľúčový význam pre prosperitu Európy, pre jej úlohu na globálnej scéne, ako aj pre tvorbu pracovných miest, a tým je zvyšovanie kvality života občanov, ale aj občanov Slovenskej republiky. Kľúčovým nástrojom je v tejto súvislosti jednotný trh Európskej únie a to vo všetkých jej rozmeroch.
Jednotný trh vďaka štyrom slobodám, a to voľnému pohybu tovaru, osôb, služieb a kapitálu a spoločným politikám aj na Slovensku podnecoval počas 20-tich rokov svojej existencie hospodársky rast. Vytváral príležitosti a zjednodušoval každodenný život občanov a podnikov. Všetky krízové udalosti a javy, ktoré sa objavili v uplynulom období, ovplyvnili Európsku úniu a budú naďalej formo....
=====