Videokanál klubu

Vážený pán predsedajúci, vážené pani ministerky, páni ministri, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vám predložil návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/1991 Zb. v znení neskorších predpisov o majetku obcí.
Je to zákon, ktorý sa týka nás všetkých, aj keď si to neuvedomujeme, alebo aj neuvedomujete, pretože týka sa to obcí a miest a zlepšenia aplikačnej praxe bez toho, aby malo táto zmena dopad na finančné prostriedky. Jedná sa o to, aby sa zjednodušilo narábanie s majetkom, prípadne zlepšili podmienky pri verejných obchodných súťažiach pre uchádzačov, aby sme mohli získavať viacej ponúk. Cieľom je úprava niektorých postupov pri nakladaní s majetkom obce, ktoré sa pri aplikácii v praxi javia ako problematické a nedostatočné, a môžem vám povedať, že tieto návrhy vznikli po diskusiách odborných skupín v rámci Únie miest Slovenska, čo je zastúpenie všetkých väčších miest na Slovensku, je to druhá organizácia, kde sú len mestá, a je to požiadavka zmeny aplikačnej praxe zdola. To znamená, to je to, čo je aj naša práca v parlamente – zlepšovať fungovanie v rámci Slovenska úpravou zákona tak, alebo zákonov, aby bolo jednoduchšie a aplikovateľnejšie.
Mnou predkladaný návrh zákona novely o majetku obcí obsahuje tri hlavné riešené oblasti. V prvom rade je to zmena týkajúca sa možnosti podávania návrhov do obchodných verejných súťaží a pri priamom predaji aj v listinnej podobe. Je tam viacero bodov, je to bod 1 a 2.
Konkrétne podľa § 9a odseku 11 zákona o majetku obcí v platnom znení platí, že cenové ponuky na odkúpenie majetku obce sa doručujú cez elektronickú schránku alebo v listinnej podobe, ak záujemca nemá aktivovanú elektronickú schránku. Pod čiarou je odkaz, ktorý znie, napríklad... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Páni poslanci, chcem vás poprosiť o kľud v sále. Vyrušujete vystupujúceho. Ďakujem.

Ferenčák, Ján, poslanec NR SR
Ďakujem.
... napríklad zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, to je zákon o e-Governmente v znení neskorších predpisov, a obdobne aj ustanovenie § 9 a ods. 4 zákona o majetku obcí v platnom znení znie:
„Návrhy do obchodnej verejnej súťaže sa podávajú cez elektronickú schránku alebo v listinnej podobe, ak záujemca nemá aktivovanú elektronickú schránku.“
Uvedené pravidlo spôsobuje veľké problémy odkazom pod čiarou, ktorý odkazuje na zákon o e-Governmente, vznikajú pochybnosti, či v prípade doručovania ponuky prostredníctvom elektronickej schránky sa má na takéto doručenie, to znamená samotnú ponuku, vzťahovať celý zákon o e-Governmente, alebo stačí, ak cez túto schránku dokáže byť návrh doručený. A v uvedenej novele zákona o majetku obcí platí, že cenové ponuky do obchodných verejných súťaží a pri priamom predaji musia uchádzači predkladať cez elektronickú schránku alebo v listinnej podobe, ak záujemca nemá aktivovanú elektronickú schránku. To znamená, že všetci podnikatelia a právnické osoby sú povinné doručovať do elektronickej schránky. (Ruch v sále.)
V praxi to spôsobuje veľké problémy a komplikácie, keďže podnikatelia, ale aj časť právnických osôb nepostupuje správne pri aplikácii ustanovenia zákona o e-Governmente. Ponuky síce pošlú cez elektronickú schránku, avšak prílohou sú len dokumenty bez príslušných elektronických podpisov, pečatí, certifikátov, overení a pri dôslednom aplikovaní tohto zákona o e-Governmente by mali mestá, obce takéto ponuky vylúčiť, čím by znížili počet ponúk a de facto zmenšovali súťaž.
Nehovoriac o tom, že napríklad správcovia majetku miest a obcí, ktorými sú často rozpočtové a príspevkové organizácie, nemajú ani aktivovanú elektronickú schránku na doručovanie, nakoľko nevykonávajú výkon verejnej moci, ani predaj majetku obce nie je výkon verejnej moci, a teda ani za týmto účelom im schránky na doručovanie nebudú zriadené.
Samo MIRRI uviedlo, že podľa nášho právneho názoru uvedené ustanovenie je nevykonateľné, preto nie je ani možné doručovať ponuky do elektronickej schránky takýchto organizácií.
Vynárajú sa tu mnohé otázky vrátane povinnosti podpísať takýto dokument elektronickým podpisom alebo stačí, ak dokument je napríklad podpísaný a naskenovaný vo formáte PDF, sú otázne i formáty a iné technické otázky a tak ďalej.
Preto navrhujem, aby sa v § 9a ods. 4 a 11 zákona o majetku obcí upravili tak, že návrhy do obchodných verejných súťaží a priamych predajov sa môžu podávať aj v písomnej podobe. Voľba spôsobu doručenia cenovej ponuky by bola na záujemcovi. To podľa môjho názoru prispeje k zvýšeniu počtu doručených návrhov, nakoľko napríklad v prípade prenájmu záhradok a podobne potencionálnych záujemcov často odradí skutočnosť, že by mali návrh zaslať cez elektronickú schránku, pretože s ňou často nevedia ani pracovať.
Súčasne v predloženom návrhu navrhujem, aby obec zabezpečila mlčanlivosť o údajoch z podaných návrhov, resp. doručených cenových ponúk až do uplynutia lehoty na ich predkladanie. Vzhľadom na skutočnosť, že formou podania návrhov, resp. doručenia cenovej ponuky volí záujemca zaslaním návrhu cenovej ponuky mailom bez jeho ďalšieho zabezpečenia alebo uzamknutia, obec bude povinná zaviesť primerané opatrenia či už pri zverejnení zámeru, napr. informácie o zriadení špeciálnej emailovej schránky, na ktorú sa majú návrhy cenovej ponuky zasielať, požiadavka na záujemcov, aby návrhy cenovej ponuky podávané doručované v listinnej podobe boli v obálke s uvedeným textom: „Neotvárať“, alebo pri doručení týchto návrhov cenových ponúk, napríklad zriadenie emailovej schránky s prístupom konkrétneho zamestnanca.
Druhým veľmi dôležitým bodom, ktorý by mal zlepšiť aplikačnú prax v pôsobení samosprávy je doplnenie výnimky pri nájme majetku, ktorý bol nadobudnutý z externých zdrojov podľa osobitného predpisu, napríklad z fondov Európskej únie, dotačných schém a jeho zvýhodnené využívanie pre niektoré skupiny obyvateľov alebo subjekty, aby to bolo aj podmienené podmienkou zmluvy o tomto finančnom príspevku. To sú body 3 až 4.
Pri niektorých projektoch napríklad pri podpore výstavby alebo obnovy športovej infraštruktúry stanovuje zmluva o poskytnutí finančných prostriedkov podmienku, že športovisko budú môcť užívať určité subjekty bezplatne. Sú to napríklad športové kluby, školy a podobne. Napríklad konkrétny príklad mesta Kežmarok, môjho mesta. Mesto Kežmarok rekonštruoval športovú halu, načo získalo príspevok Fondu na podporu šprotu, dnes bola veľká diskusia v predchádzajúcom (povedané so smiechom), a práve, áno, využívame tieto fondy a sú prínosom.
V zmluve o poskytnutí príspevku je stanovená podmienka, že mesto zriadi bezodplatné vecné bremeno na užívanie športovej haly pre športový klub, materské školy, základné školy a stredné školy so sídlom v okrese Kežmarok na účely organizácie športových podujatí.
Prenájom pre iné verejnoprospešné organizácie, ako kluby dôchodcov, znevýhodnených skupín obyvateľstva, folklórne súbory, rôzne kultúrne organizácie a tak ďalej, sa riadi zákonom o majetku obcí a tým pádom sa zníženie nájomného rieši cez zložité právne konštrukcie, napr. zriadenie vecného bremena, prípadne nájom z dôvodu hodného osobitného zreteľa, čo je neúmerne zdĺhavé a spôsobuje tzv. hľadanie rôznych možností v nedokonalosti zákona.
Ďalšie projekty stanovujú v zmluvách podmienku, že prenajímateľ alebo prijímateľ nesmie pri užívaní majetku získaného z fondov Európskej únie tvoriť zisk. Ak by mesto malo prenajímať takýto majetok za trhové ceny, došlo by k porušeniu zmluvných podmienok projektu.
Z ďalších príkladov je napríklad obstaranie výpočtovej alebo zdravotníckej techniky, ktorá má byť následne užívaná treťou osobou. Bez ustanovenia takejto výnimky v zákone by obec bola povinná prenajímať takýto majetok štandardným procesom, súťažou a len za také nájomné, za aké sa veci v tom čase a na tom mieste obvykle prenechávajú do nájmu na dohodnutý účel, to znamená trhové nájomné alebo prostredníctvom časovo náročnejších postupov a to je opäť prípad hodný osobitného zreteľa, pričom tieto postupy nie sú v danom prípade opodstatnené.
Preto navrhujem, aby sa v § 9aa ods. 2 zákona o majetku obcí upravil tak, aby obec mohla prenechať majetok obce do nájmu za nižšie nájomné, ako je obvyklé, aj v prípadoch, ak poskytnutie verejných prostriedkov na obstaranie tohto majetku bolo podmienené prenechaním do užívania za nižšie nájomné. Tretia veľká oblasť, o ktorej pojednáva tento návrh zmeny zákona, je doplnenie možnosti znížiť nájomné pri nájme hnuteľných vecí v hodnote do 3,5-tisíc euro alebo nehnuteľných do desať dní v mesiaci na verejnoprospešné služby. To je napísané konkrétne v bode 5.
Od novembra minulého roku, 2023, je účinná novela zákona č. 138/91 Z. z., ako som sa zmieňoval na začiatku uvedenia tohto návrhu zákona, ktorá výrazným spôsobom sťažila organizáciu väčšiny nekomerčných podujatí. Až po prvých praktických skúsenostiach sa ukazuje nedokonalosť tejto právnej úpravy, ktorá bola prijatá, a ukazujú sa prvé dôsledky aj na oblasť kultúry, športu, cestovného ruchu, ale aj podpory detí a mládeže.
Po vyššie uvedenej zmene legislatívy je možné v prípade, ak mestá a obce chcú prenechať do užívania svoj majetok iným subjektom, aby tak urobili v zásade len za trhové nájomné. Zo zákona sa stratila možnosť prenechať napr. športovým klubom, detským súborom a podobným organizáciám majetok obce alebo mesta za symbolický nájom. Najčastejšie ide napr. o športové podujatie nekomerčného charakteru, plavecké preteky detí, preteky detí so zdravotným postihnutím, polomaratóny, rôzne charitatívne behy, športové zápasy detí, ktoré organizátori organizujú na vlastné náklady, potreba, si potrebujú stoličky požičať, lavičky, zábrany, drevené stánky, stany a podobne. Alebo sú to kultúrne podujatia, vystúpenia základných umeleckých škôl, tanečných súborov, folklórnych súborov, hudobných združení a klubov. Je tam potreba použitia pódia a ozvučenia, opäť lavičky, stoličky a základný materiál, ktorý potrebujete, aby vôbec takéto podujatia mohli byť organizované.
Ale ak budú musieť organizátori platiť trhový nájom, tak takéto športové podujatia, vystúpenia nezorganizujú a občania budú mať menej športových príležitostí, menej sa budú rozvíjať komunitné stretnutia, nebude sa zvyšovať cestovný ruch, hoci aj na miestnej, lokálnej úrovni. Obce tak v konečnom dôsledku prídu o veľa zaujímavých podujatí, ktoré okrem športu pre širokú verejnosť a mládež oživujú aj centrá miest a podporujú cestovný ruch. Najčastejšie k takýmto situáciám dochádza pri jednorazovom alebo krátkodobom nájme športovísk. Sú to telocvične, zimné štadióny, futbalové ihriská a podobne, prípadne iných priestorov, triedy v školách, zasadačky budov. Nájom žiadajú na... spravidla na jeden deň či víkend na účely organizovania športových či kultúrnych podujatí.
Zníženie nájmu je možno len postupom prostredníctvom inštitútu prípadu hodného osobitného zreteľa, to znamená schválené obecným zastupiteľstvom. Tento postup je veľmi zdĺhavý, administratívne náročný. Obecné zastupiteľstvo zo zákona musí zasadať najmenej raz za tri mesiace. Môže teda nastať situácia, že medzi začiatkom prípravy podujatia a jeho realizáciou mestské zastupiteľstvo alebo obecné zastupiteľstvo vôbec nezasadne.
Zároveň je potrebné dodať, že súčasná právna úprava určuje povinnosť v zásadách hospodárenia s majetkom obce a mesta, stanoví dôvody aplikácie inštitútu hodného osobitného zreteľa pri nájmoch majetku mesta, čo v niektorých prípadoch je veľmi ťažké adekvátne popísať, preto navrhujem, aby sa v § 9aa ods.3 zákona o majetku obcí upravil tak, aby obec mohla prenechať majetok obce do nájmu za nižšie nájomné, ako je obvyklé aj v prípadoch:
1. ak ide o nájom hnuteľnej veci vo vlastníctve obce, ktorej zostatková cena je nižšia ako 3,5-tisíc euro a
2. majetku obce, pri ktorom prenechanie do užívania nehnuteľných aj hnuteľných vecí, ktorého s istým, s tým istým nájomcom neprekročí 10 dní v kalendárom mesiaci za podmienky, že ide o nájom na podporu všeobecne prospešných služieb.
Touto zmenou by sme pokryli takmer všetky z vyššie uvedených situácií, nakoľko ide hlavne o krátkodobé nájmy alebo nájmy hnuteľných vecí v hodnote do 3,5-tisíc eur. Je treba si uvedomiť, že subjekty, ktoré realizujú podujatia tohto typu, nie sú primárne podnikateľské subjekty a nie sú schopné platiť trhový nájom. Na druhej strane nie je možné žiadať od miest, aby zvládali takúto náročnú administratívu len preto, aby dokázali znížiť nájomné, pritom nejde o žiadne obrovské príjmy do mestského alebo obecného rozpočtu, častokrát ide len o desiatky, maximálne stovky eur. Bolo by preto žiadúce nájsť riešenie prijateľné pre všetkých, ktorí sú zúčastnení. Zaujímavosťou je práve pri tomto, to by som možno upozornil, že zákon o majetku vyšších územných celkov takúto prísnu právnu úpravu nemá, pretože nebol novelizovaný, pričom rovnako nakladajú s majetkom samosprávy ako mestá a obce.
Chcem vás všetkých požiadať o podporu tohto návrhu, pretože je to na prospech všetkých miest a obcí bez určenia nejakej politickej príslušnosti alebo sympatií, antipatií a pomôže to všetkých mestám a obciam a hlavne občanom, ktorí či už takéto podujatia organizujú, alebo chcú byť aktívnejší v spoločenskom a obecnom, mestskom živote.
Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, ukončil som.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Pani poslankyňa, kritizovali ste nastavenie toho fondu, a teda množstvo kompetencií, ktoré sa sústreďuje práve v orgáne, v správnej rade. A taktiež počúvam veľmi veľa porovnaní s Fondom na podporu športu, ktorý bol zriadený ešte v roku 2019. A ja som si teda pozrela aj ten zákon na podporu športu a pozrela som, že bol novelizovaný práve 5. júna... 5. mája 2022 zákonom č. 177/2022 Z. z., kde boli ešte tieto práva správnej rady rozšírené.
Práve to je to smutné, že teda aj OĽANO, ktoré sa zasadzovalo a vyjadrovalo sa k tomu, ako veľmi netransparentne a aké obrovské právomoci tejto správnej rady boli, sú v tomto Fonde na podporu športu, ktorý veľmi podobne teda kopíruje tento Fond na podporu cestovného ruchu, tak teraz OĽANO, mi to príde skutočne ako veľmi smutné, že, že má dvojaký meter a hovorí no, tak okej, my sme vám, vlastne tej správnej rade dali ešte viacej kompetencií a my teraz kritizujeme to, že teraz nejaký nový fond je postavený na úplne rovnakých princípoch ako ten istý fond, ktorému sme dali viacej kompetencií. Je to trošku taký dvojaký meter.
A ja si myslím, že môžeme sa rozprávať o možnostiach nastavenia riadenia, ale určite poďme sa pozrieť, ko... Vyhovuje nám to práve v tom momente, keď my sme pri moci? Alebo teda ideme, len kritizovať z princípu, že sa potrebujeme skritizovať.
Ďakujem.