Ďakujem pekne, pán predseda.
Vážené kolegyne, kolegovia, prihlásil som sa do rozpravy, aby som sa za stranu HLAS - sociálna demokracia, možno v niektorých miestach skôr sám za seba, vyjadril k predpokladaným ústavným zmenám, ale najmä teda aby som predložil pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka jedného volebného obvodu, ktorý je do ústavy zavedený pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky. A aj keď poznám stanoviská našich koaličných...
Ďakujem pekne, pán predseda.
Vážené kolegyne, kolegovia, prihlásil som sa do rozpravy, aby som sa za stranu HLAS - sociálna demokracia, možno v niektorých miestach skôr sám za seba, vyjadril k predpokladaným ústavným zmenám, ale najmä teda aby som predložil pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka jedného volebného obvodu, ktorý je do ústavy zavedený pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky. A aj keď poznám stanoviská našich koaličných partnerov a aj ostatných poslaneckých klubov v rámci tohto pléna, ako sa hovorí, niekedy aj motyka môže vystreliť a hlasuje sa až zajtra, tak uvidíme, ako to celé dopadne.
Hneď na začiatok by som rád povedal, je to potrebné uviesť, že samotné odstránenie tej jednej vety z ústavy ešte neznamená zmenu volebného systému, čo tu viacejkrát zaznelo, teda najmä v tej doobedňajšej rozprave. Je to len jej nevyhnutný predpoklad. Bez tejto vety sme fungovali v Slovenskej republike 30 rokov a pri rovnakom volebnom systéme. Do ústavy bola táto veta pridaná v roku 2023 cez pozmeňujúci návrh v rámci druhého čítania. Bolo to v rámci novely ústavy, ktorá reagovala na nález Ústavného súdu ohľadom skrátenia volebného obdobia, a teda zavádzala formu uznesenia pléna Národnej rady prijatého ústavnou väčšinou na skrátenie volebného obdobia. Od roku 2023 tak máme túto vetu aj v Ústave Slovenskej republiky.
Strana HLAS - sociálna demokracia už pred voľbami deklarovala snahu o zmenu volebného systému, dať viac sily regiónom. S tým sme šli do volieb, rovnako ako strana OĽANO v roku 2016 a pýtali sme si na to vo voľbách mandát od našich voličov. A ten mandát trvá.
Vo februári 2025 bol zverejnený reprezentatívny prieskum agentúry AKO, podľa ktorého až 67 % respondentov uviedlo, že chcú zmenu, ktorá zvýši podiel poslancov Národnej rady Slovenskej republiky z regiónov Slovenska. Zrušenie jedného volebného obvodu požaduje 53 % voličov Progresívneho Slovenska, 60 % voličov hnutia SLOVENSKO, 62 % voličov Slobody a Solidarity, 79 % voličov Slovenskej národnej strany , 78 % voličov SMER - sociálna demokracia a 85 % voličov HLAS - sociálna demokracia.
Z hľadiska nejakého územného rozdelenia alebo rozčlenenia zrušenie jedného volebného obvodu chce 58 % voličov Bratislavského kraja, 61 % Trnavského kraja, 66 % Trenčianskeho kraja, 68 % v Prešovskom kraji, 69 v Košickom kraji, 70 % voličov v Žilinskom kraji a 73 % voličov v Banskobystrickom a Nitrianskom kraji. Toto je to najlepší spôsob, ako odstrániť možno určitú diskrimináciu ľudí z jednotlivých krajov, okresov, miest a obcí v Národnej rade, keďže neviete ovplyvniť to, ako politické strany zostavujú svoje kandidátne listiny. Či už bude volebných obvodov osem, alebo ako je samosprávnych krajov, alebo to budú štyri, alebo tri, vždy to bude lepšie, ako je to v súčasnosti. A na to, aby sme k tomu mohli pristúpiť však potrebujeme odstrániť tú jednu vetu z ústavy, a preto si dovolím požiadať o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu. Ten pozmeňujúci návrh teda prečítam až na záver, keďže mám ešte zhruba 15 minút, tak ak mi dovolíte, tak sa vyjadrím aj k tej zmene ústavy.
V prvom rade musím povedať, že mi je možno trošku ľúto, možnože ma trošku mrzí, akým spôsobom prebiehala tá debata hlavne v doobedných hodinách. Bez nejakého vzájomného rešpektu, bez rešpektovania cudzieho názoru, zosmiešňovaním, rôznymi vtipmi, glosmi, bonmotmi, že tu máme iné problémy, ktoré, samozrejme, aj riešime a mal som taký pocit, že tí, ktorí sa pasujú za tú demokratickú opozíciu, sa nedokážu rešpektovať ani navzájom. Aj toto je akýsi obraz tej alternatívy, ktorú opozícia ponúka pre Slovensko.
Tí, ktorí sa venujú ústavnému právu, vedia, že naša ústava je hodnotová ústava. To znamená, že jej ustanovenia sa snažia napĺňať nejakého ducha materiálneho právneho štátu, ktorý je postavený na nejakých hodnotách na rozdiel od formálneho právneho štátu, ktorého alfa omegou je iba nejaké bezbrehé sledovanie pozitívneho, čiže štátom daného práva a táto ústava by teda mala byť založená na určitých hodnotách. A hoci preambula ústavy z právneho hľadiska nemá veľkú silu, vytvára určitú náladu, určitého ducha našej ústavy založeného aj na cyrilo-metodskej tradícii.
Hoci sa Slovenská republika neviaže na žiadnu ideológiu ani náboženstvo, kresťanstvo vytvára náš určitý duchovný priestor, vychádza z našich tradícií, zo spôsobu, akým žijeme. V decembri si prajeme pokojné prežitie vianočných sviatkov, zatiaľ máme to šťastie, že od nás nikto nevyžaduje nejaké inkluzívne vyjadrovanie v podobe Happy Holiday, čiže príjemné prázdniny. Na jar slávime Veľkú noc, pripomíname si Pamiatku zosnulých, Sviatok všetkých svätých, slávime pamiatku Cyrila a Metoda, či Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska.
Novela ústavy, o ktorej rokujeme, je hodnotová novela, týka sa, ako to už bolo viackrát spomenuté, kultúrno-etických otázok. Zásadným spôsobom možno nemení spôsob života ľudí, ale skôr upevňuje status quo. A pokiaľ by sa na tom ústavná väčšina v tomto pléne zhodla, mala by nadviazať na novelu ústavy z roku 2014, ktorá hovorí o tom, že manželstvo je jedinečný zväzok muža a ženy a doplnila by Ústavu Slovenskej republiky o ustanovenie, na základe ktorého sa uznáva len pohlavie muža a ženy, že osvojiť maloleté dieťa môžu len manželia, prípadne osamelá osoba, pokiaľ je to v záujme dieťaťa, alebo že zákonný zástupca dáva súhlas na výchovu a vzdelávanie dieťaťa v oblasti intímneho a sexuálneho správania. Pridali sme aj taký praktický moment, v ktorom sme hovorili, že rovnosť v odmeňovaní medzi mužmi a ženami by sa mala zaručovať.
No a potom prišli rokovania, prišli pozmeňujúce návrhy z dielne Kresťanskodemokratického hnutia a mám taký pocit, že ten pôvodný návrh zmeny ústavy do istej miery sprísnili. Potom jeden z pánov poslancov z Kresťanskodemokratického hnutia povedal, že on za to sprísnenie zahlasuje, ale v konečnom dôsledku za zmenu ústavy hlasovať nebude. Čiže nastala taká zvláštna situácia, že samotné KDH tú novelu ústavy trošku sprísnilo a nakoniec poslanec z KDH povedal, že za tie zmeny sprísňujúce, to pôvodné znenie, zahlasuje, ale za novelu ústavy ako celku nie.
To pôvodné znenie novely ústavy v podstate nezavádzalo nejaké zásadné novinky. Miestami som mal skôr pocit, že si z toho viacerí robia srandu. Hovorili o tom, že uznávame len pohlavie muža a ženu. Kto rozlišuje medzi pojmami pohlavie a rod, tak v tom mal celkom jasno. Ja som bol v tom názore, že to vychádzalo zo súčasnej právnej úpravy, kedy vám do občianskeho preukazu takisto zapíšu iba pohlavie mužské alebo ženské. V Slovenskej republike nemôžete mať zapísané nejaké označenie X. A že pokiaľ sú nejaké lekárske dôvody, na základe ktorých sa nedá určiť pohlavie, tak sa čaká až kým vlastne nie je nejaké odborné stanovisko lekárov a potom sa to pohlavie zapíše.
Takisto, že osvojiť dieťa môžu len manželia, vo výnimočných prípadoch osamelá osoba, čo je tiež v súlade so súčasnými ustanoveniami v rámci rodinného práva. Alebo, že muži a ženy majú byť rovnako odmeňovaní, čo tiež by sme mohli, ako sa hovorí, subsumovať alebo zaradiť pod zákaz diskriminácie na základe pohlavia. Ale podľa môjho názoru má význam aj konkrétne ustanovenie takéhoto typu, pretože môže vytvoriť niečo ako pozitívny záväzok pre daný štát, že musí prijať nejaké opatrenia alebo nejakú legislatívu, ktorá by pomáhala toto naplniť.
Viacerí sa pýtali teda, prečo to robíme, keď vlastne sme sa v pôvodnom návrhu na všetkom zhodovali. No a jednoduchá odpoveď, aj keď možno to pozadie je zložitejšie, je, že existovalo presvedčenie o tom, že si to vyžaduje určité ústavné ukotvenie a vytvoriť z toho súčasť toho konceptu národnej (ústavnej) identity. A tam sa dostávam k tomu kritizovanému článku 7 alebo doplnenia článku 7 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý hovorí že Slovenská republika si zachováva zvrchovanosť predovšetkým vo veciach národnej identity tvorenými najmä základnými kultúrno-etickými otázkami a tak ďalej. Nič v tejto ústave a ústavných zákonoch nemožno vykladať ako súhlas Slovenskej republiky s prenosom výkonu časti jej práv vo veciach tvoriacich národnú identitu.
Začul som výhrady, že pojmy ako národná identita alebo kultúrno-etická otázka sú príliš vágne, že sú príliš všeobecné. Nuž, prvý pojem používa samotná Európska únia v Zmluve o Európskej únii v čl. 4 a jeho obsah napĺňa Súdny dvor Európskej únie cez svoju judikatúru. Rovnako ako pojem kultúrno-etická otázka vieme si predstaviť, čo pod tým rozumieme. Nebude to to ustanovenie ústavy, ktoré hovorí, že hlavným mestom Slovenskej republiky je Bratislava, ale asi to bude to ustanovenie ústavy, ktoré hovorí, že manželstvo je jedinečný zväzok medzi mužom a ženou. Ale tak či onak tiež časom aj tento pojem v prípade, že by bol zavedený do Ústavy Slovenskej republiky, náležitým obsahom vyplní Ústavný súd cez svoju judikatúru. Robil tak vždy a od roku 1992 máme v ústave ustanovenie, že Slovenská republika je demokratický a právny štát a až postupne judikatúrou Ústavného súdu sme vlastne vyplnili ten obsah.
Začul som tiež výhrady, že je to ruský zákon, že dokonca pani poslankyňa Kolíková povedala, že kvôli tomu Rusko vystúpilo z Rady Európy. Pokiaľ moje informácie siahajú, tak po invázii na Ukrajinu bolo Rusku pozastavené členstvo a následne bolo z Rady Európy vylúčené. Nie že Rusko vystúpilo kvôli tomu, že nechcelo dodržiavať európsky dohovor.
Ďalej sa spomína, samozrejme, že nás to ťahá von z Európskej únie, že je to nástroj Roberta Fica, ako vystúpiť z Európskej únie a podobne. Veľmi podobné zdôvodnenia, ako to boli vlastne pri novele zákona o neziskových organizáciách. Pre všetkých, ktorí toto tvrdia, ale by som chcel dať do pozornosti čl. 1 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý stále hovorí o tom, že Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná a svoje ďalšie medzinárodné záväzky vrátane Lisabonskej zmluvy. A takisto, že Slovenská republika stále ostáva aj zmluvnou stranou Viedenského dohovoru o zmluvnom práve, ktorý obsahuje články 26 a 27, ktoré v tomto prípade dávajú zmysel. Prečo je ale pojem národná identita kľúčový? Je to vo vzťahu najmä k Európskej únii a súvisí s dvoma pojmami, a to je kompetencia a prednosť práva.
V tejto spojitosti je potrebné najmä zdôrazniť ustanovenie čl. 4 Zmluvy o Európskej únii. Právomoci, ktoré na úniu neboli zmluvami prenesené, zostávajú právomocami členských štátov. Únia rešpektuje rovnosť členských štátov pred zmluvami, ako aj ich národnú identitu obsiahnutú v ich základných politických a ústavných systémoch vrátane regionálnych a miestnych samospráv.
Z uvedeného vyplýva, že pri právach, ktorých výkon Slovenská republika nepreniesla na Európsku úniu a ktoré patria medzi výlučné právomoci členských štátov, ich výkon zostáva plne v dispozícii suverénnej a nezávislej Slovenskej republiky. Z tohto dôvodu sa zásada prednosti európskeho práva nemá uplatňovať v oblastiach, v ktorých členské štáty nepreniesli na Európsku úniu svoju právomoc. Medzi takéto práva, ktorých výkon Slovenská republika nepreniesla na Európsku úniu, respektíve ktoré zostávajú vo výlučnej kompetencii členských štátov, patria napríklad aj otázky kultúrno-etického charakteru. Sú to typické otázky rodinného práva, ktoré sa týkajú napríklad aj registrovaných partnerstiev, umelého prerušenia tehotenstva, adopcií a podobne, čiže to, čo by sme mohli označiť ako kultúrno-etické otázky.
Toto ustanovenie v ústave má preto opäť zdôrazniť, že sa jedná o výlučné kompetencie členských štátov, a tým aj reagovať na prípadnú normotvorbu Európskej únie v oblasti sekundárnych právnych aktov či rozhodovania Súdneho dvoru Európskej únie. Ústava Slovenskej republiky by tam dala rovnaký signál, ako dali vo svojich rozhodnutiach ústavné súdy Talianska, Dánska, Írska, Česka, Poľska, ale hlavne Spolkovej republiky Nemecko, že v takých prípadoch by Európska únia šla ultra vires, čo znamená nad rámec svojich právomocí. A nikde som nezachytil, že by v týchto prípadoch niekto hovoril o tom, že ústavné súdy týchto krajín ťahajú tieto krajiny von z Európskej únie alebo že by voči nim začalo nejaké konanie, nejaký infringement.
V rozhodnutí k Lisabonskej zmluve Spolkový ústavný súd, čiže nemecký, doslova uviedol, že zjednotenie Európy na základe zmluvnej únie suverénnych štátov nesmie byť uskutočnené tak, že v členských štátoch už nezostane dostatočný priestor na politické utváranie ich hospodárskych, kultúrnych a sociálnych životných pomerov. To platí zvlášť pre oblasti formujúce životné podmienky občanov, predovšetkým ich súkromnú sféru vlastnej zodpovednosti a osobnej sociálnej istoty chránenú základnými právami, a tiež pre také politické rozhodnutia, ktoré sú zvláštnym spôsobom odkázané na kultúrne, historické a jazykové predporozumenie a ktoré sa diskurzívne rozvíjajú v stranícko-politicky a parlamentne organizovanom priestore politickej verejnosti. Preto Spolkový ústavný súd bude skúmať, či sú právne akty únie pri zachovaní princípu subsidiarity komunitárneho práva vydávané v medziach výsostných práv, ktoré im boli poskytnuté obmedzeným splnomocnením a bude skúmať zachovanie nedotknuteľného jadra ústavnej identity základného zákona, čiže Ústavy Spolkovej republiky Nemecko.
Vzťah prednosti práva európskeho, ale aj medzinárodného práva sú komplikované otázky a nikto nehovorí, že touto novelou ústavy by sa to všetko jednoduchým spôsobom vyriešilo. Zacitujem ale z dôvodovej správy. Interpretačný význam navrhovaného ustanovenia v ods. 7 je dôležitý aj vo vzťahu k potencionálnemu, či už existujúcemu aktivizmu medzinárodných súdov a inštitúcií zasahujúcemu do výlučných právomocí národných štátov, respektíve práv, ktorých výkon nebol prenesený na medzinárodné inštitúcie. Takéto rozhodnutia by v zmysle navrhovaného ustanovenia nemohli byť interpretované ako záväzné pre Slovenskú republiku, pokiaľ by zasahovali do základných kultúrno-etických otázok napríklad ohľadom definície manželstva, ochrany života či ľudskej dôstojnosti.
Ale ak mi ešte vyjde čas, tak skúsim ísť na to aj konkrétnejšie. Vezmime si príklad rodinného práva a konkrétne otázku registrovaných partnerstiev. Podľa môjho názoru nič, čo je v Ústave Slovenskej republiky alebo čo by bolo prijaté touto zmenou, nebráni štátu, aby prijal nejakú právnu úpravu, ktorá by párom rovnakého pohlavia umožňovala uzavrieť nejakú formu civilného zväzku. Som ale presvedčený, že by to Slovenská republika mala robiť zo svojho vlastného presvedčenia, nie z donútenia nejakého medzinárodného súdu alebo medzinárodných organizácií. Pretože potom by sa mohlo stať, že by to občania tohto štátu nemuseli prijať alebo že by sa to stalo predmetom zneužitia zo strany politikov, ktorí by začali ukazovať, vidíte, to je tá zlá Európska únia alebo to ten zlý Európsky súd pre ľudské práva.
V Európskej únii je to podľa môjho názoru vyriešené, pretože Európska únia rešpektuje členské štáty, že je to v ich výlučnej kompetencii. Rodinné právo ostáva vo výlučnej kompetencii členských štátov. Oznámenie zväzkov párov rovnakého pohlavia požaduje len pri realizácii základných slobôd Európskej únie, ako je sloboda pohybu. Čiže v prípade, že sa potrebujú páry usadiť a zotrvať v nejakej krajine. Potom tu máme ale Európsky súd pre ľudské práva, ktorý sa snaží vytvoriť nejakú ideu kultúrneho univerzalizmu, ktorá ale v tak rozsiahlej organizácii, ako je Rada Európy, ktorá zahŕňa 46 štátov, asi nemôže fungovať.
Aby som to zostručnil. Aj Európsky súd pre ľudské práva pozná niečo také čo je ako národná identita. Je to konkrétne nejaká miera úvahy, ktorú ponecháva pre členské štáty, aby sa v nejakých možno kultúrno-etických otázkach rozhodovali sami. A v oblasti registrovaných partnerstiev doteraz tu vlastne širokú mieru voľného uváženia dodržiaval. V roku 2023 však bol prijatý rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Fedotova verzus Ruská federácia, ktorý už potom plnú mieru uváženie ponecháva len na manželstvo.
Budem čítať pozmeňujúci.
Richard, Raši, predseda NR SR
Prosím, zastavte čas. (Reakcia z pléna.)
Áno, áno, nech sa páči, stihli ste to v pohode, pán poslanec.
Čellár, Miroslav, poslanec NR SR
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov teda, pán predseda, čítam pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Čellára a Štefana Gašparoviča k vládnemu návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v neskorších predpisov, tlač 733.
Čl. I sa dopĺňa bodom 8, ktorý znie:
"8. V čl. 74 sa vypúšťa odsek 3.
Doterajší odsek 4 sa označuje ako odsek 3."
Ďakujem, pán predseda, skončil som.
Skryt prepis
