Videokanál klubu

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predseda Národnej rady rozhodnutím z 9. júla 2025 pridelil predmetnú informáciu na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru. Vláda predkladá informáciu na základe § 4 zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky, a to v polročných intervaloch. Ústavnoprávny výbor prerokoval uvedenú informáciu na svojej 96. schôdzi a odporúčal Národnej rade vziať ju na vedomie. Výbor zároveň určil poslankyňu Plevíkovú, Eliáša, Glücka, Lučanského, Čellára a Gašpara za náhradníkov spravodajcu.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pán predsedajúci, pán minister, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 914.
Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre životné prostredie a pôdohospodárstvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán predsedajúci, pán minister, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu zákona uvedeného pod tlačou 913.
Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Myslím, že pán minister dobre a obšírne zhodnotil celé to pozadie, ktoré viedlo, aj to hodnotové a z toho môjho pohľadu aj to finančné, ktoré viedlo k tejto rozsiahlej novele. Ja by som možno len poznamenala, že počas tej debaty, ktorú som teda sledovala, tak som tam skutočne zaregistrovala také protirečenia. Na jednej strane všetci sa zhodujeme na tom, že naše školstvo, regionálne aj vysoké, potrebuje reformovať a keď prichádzajú reformy, tak potom sa hovorí, že máme konzervovať súčasný systém. To je podľa mňa úplne rozporuplné.
Nebudem sa teda už vyjadrovať k tomu regionálnemu školstvu, spomeniem len v tom vysokoškolskom zákone, ktorý považujem, že prináša mnohé zásadné zmeny, nie je to kozmetická úprava, zúčastňovali sa v pracovných skupinách rovnako zástupcovia aj opozičných strán, rovnako ako koaličných strán. Náš školský výbor tam mal dvoch zástupcov na každej jednej pracovnej skupine. Všetky reprezentácie sa vyjadrili, že napriek tomu, že niektoré, mali sme rozličné spory a iné pohľady, tak reprezentácie privítali tento zákon. Je tam množstvo vecí, po ktorých dlhodobo volali zamestnanci vysokých škôl, ako napríklad zmluvy na dobu neurčitú, sú tam rovnako sabatikal, po ktorom dlhodobo a nikto nemal, prepáčte, že to poviem tak veľmi ľudovo, nikto nemal tú odvahu, tie gule, dať to tam. Rovnako je tam obrovská flexibilita, po ktorej študenti dlhodobo volali, aby sme záverečné práce urobili zmysluplné, a to je práve uvoľnením formy tej záverečnej práce. Dnes už nikoho nezaujíma, aby si čítali siahodlhé štúdie, ktoré si len založia do šuflíka. Chceme, aby tí ľudia vyšli z praxe, aby napísali svoju záverečnú prácu práve v praxi a práve preto je tam uvoľnenie aj týchto diplomoviek.
Taktiež je to krok smerom k profesionálnym študijným programom. Je to krok smerom k tomu, aby zároveň vysoké školy prevzali čoraz väčšiu zodpovednosť za kvalitu. Hovorilo sa tu o kvalite. Nuž, tak napríklad pôsobenie zahraničných vysokých škôl sa nastavuje za rovnakých pravidiel, aké majú súčasné. Už to nie je len o tom, že zahraničná pobočka sa dostane na Slovensko a môže poskytovať vzdelávanie. Sú tam sprísnené podmienky práve na akreditáciu týchto pobočiek. Je tam umožnené lepšie stánie vysokých škôl, sú tam povinné doktorandské školy. Taktiež veľmi malá, drobná úprava, ale dôležitá, nie je potrebné uzatvárať licenčnú zmluvu na záverečné práce. A to je podstatné, pretože to vám hovorí človek z vysokoškolského prostredia, že my chceme, aby tie diplomovky nekončili v šuflíkoch, ale aby mali zmysel. Presne to, po čom volajú všetci, nielen študenti, ale aj odborníci, aj praktizujúci učitelia, aby tieto diplomovky buď teda vznikali vo formáte nejakého portfólia, ktoré bolo počas stáže vyprodukované, alebo aby boli publikované. A keď uzavierate licenčné zmluvy s vysokou školou a prenášate svoje právomoci na túto vysokú školu, tieto svoje autorské práva, tak obmedzujete práve to publikovanie. Čiže je tam množstvo krásnych a významných zmien, ktoré považujem za zásadné v prospech všetkých zúčastnených strán, aj študentov, aj zamestnávateľov - vysoké školy a ten boj o kvalitu našich vysokých škôl pokračuje. Ale nepokračuje v zákonnej podobe.
Vieme, že z Progresívneho Slovenska ste navrhovali vo svojom tresku novú univerzitu. Ja si nemyslím, že to pomôže. Dôležité je otvárať a podporovať internacionalizáciu našich vysokých škôl a skvelé výskumné tímy, čo sa robí práve cez množstvo výskumných projektov, práve cez podporovanie prísunu zahraničných vedcov, podporovať tie tímy, ktoré tu už fungujú 85 rokov, 100 rokov, na týchto univerzitách, podporovať ich tradíciu a budovať vnútorné ľudské kapacity. Nielen nejakou novou na zelenej lúke.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Len kratúčko, teda také tri poznámky. Prvá vec a to som už spomínala aj ráno, veľakrát hovoríte o podpore školstva, ako teda udržať naše školstvo. Momentálne Slovensko je svojou podporou 100 % normatívom tuto, pred nami je Švédsko, Fínsko, Belgicko a za nami sú všetky krajiny, Česko je tuto, tam sme. My podporujeme naše súkromné školy nadštandardne, žiaľ, nie je to bežné v Európe a, bohužiaľ, za posledné roky sa nám podiel normatívov, ktoré vyplácame súkromným školám, ktoré vyberajú aj školné, opäť hovorím, treba si rozdeliť viaceré školy, ten zákon je nastavený na školy, v prvom rade sa bude znižovať normatív tým, ktorí vyberajú školné a môžu teda dorovnávať výpadky cez školné, vypláca im rovnakých 100 %.
Kapitálové výdavky v rozpočte školy nie sú veľké, na školu ročne je to 21-tisíc euro. Oproti vyplácaným normatívom z verejných zdrojov je to teda maličký zlomok, maličký, ani 5 %, čiže o kapitálových výdavkoch, prosím, už nehovorme pri tejto diskusii.
Čiže ak chceme udržať naše školstvo ďalšie roky a vieme, že budeme potrebovať kvalitné školstvo, ten tok zo súkromných škôl, ktoré vyberajú školné a kde chodia deti rodičov, ktorí si to môžu dovoliť, musíme presmerovať do verejného školstva, lebo tam nikdy nebude dosť peňazí. Bojujeme tu za učiteľov, za ich zvýšené platy. Potrebujeme presmerovať tento tok, to je recept na udržateľnosť nášho školstva.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Výbor pre hospodárske záležitosti bude v pondelok o 15.00.

Ďakujem pekne. Ústavnoprávny výbor zajtra o 13.00.

Ďakujem pekne. Pre pripomenutie, zasadnutie výboru pre financie a rozpočet bude zajtra o 8.00 hod. v našej miestnosti. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Ja tak trošku na vyváženie, na vystúpenie pána Hlinu. Áno, pán Ledecký bol úspešný starosta Spišského Hrhova, ak sa nemýlim, a tie výsledky sú úplne jasné, ale to emočné vystúpenie by som si dovolil trošku spochybniť, možno aj celé, pretože on sa vyjadril, že za pár rokov ostatných, pribudlo vo verejnej správe 50 tis. úradníkov. To snáď nemyslíte vážne, pán Ledecký? Viete koľko úradníkov je vo verejnej správe? Úradníkov, zamestnancov vo verejnej správe je strašne veľa, lebo tam patria učitelia, hasiči, policajti, neviem kto všetko, ale ak ste povedali, že za pár rokov pribudlo tu 50 tis. úradníkov, a potom ste to premietli aj na peniaze, na tie miliardy. Zo 7 na 14, tuším, tak toto celé znehodnocuje možno ďalšie informácie, ktoré ste nám dali emotívnym spôsobom, a potom nemusia byť dôveryhodné. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci.
Kolega Dušenka nás prekvapil svojím vystúpením, mňa osobne. A ak si spomínate, tí, ktorí ste tu sedeli, povedal doslova, že konsolidácia nemá opodstatnenie. Ešte raz opakujem, povedal, že konsolidácia nemá opodstatnenie. Tak asi ste jediný v tejto sále, pán kolega, ktorý si toto myslí a verejne to tu prezentuje, pretože všetci doterajší rečníci sa prikláňali k tomu, že konsolidácia má opodstatnenie, konsolidácia je potrebná.
A takisto skrátené legislatívne konanie, keď ho vzťahujeme ku pripravovanému návrhu rozpočtu a jeho prerokovaniu 21. novembra, má tiež opodstatnenie.
Prirovnať konsolidačné opatrenia k stredovekým mučiarenským metódam je naozaj expresívne, blahoželám, a chcem vám pripomenúť, že ste sa vyjadrili, že druhá konsolidácia že nepriniesla nič, že tie hrozby, ktoré vtedy niektorí ekonómovia kázali, že sa naplnia, chcem vás informovať, pretože ste tu nový, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť konštatovala, že na základe aj druhého konsolidačného balíka sa zlepšila dlhodobá udržateľnosť verejných financií, klesla z rizikového pásma do stredného pásma. A ak teda tomu rozumiete, ale zdá sa, že tak ako ste tu vysvetľovali niektoré ekonomické veci, asi trošku áno, takže, prosím vás, naštudujte si to, pretože to, čo ste povedali, nie je pravda.