Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

28.4.2026 o 17:14 hod.

Ing. PhD. MBA

Igor Šimko

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.4.2026 17:14 - 17:30 hod.

Šimko Igor Zobrazit prepis
Pán kolega Lackovič, zaujímavý názor, práve keď to už ide naozaj do pléna, tak vtedy sa začínate zaujímať o Košice. A ja som šokovaný, že takýto problém, ktorý nevedeli vyriešiť, tak vy lusknutím prsta prejudikujete od katastrálnych území po mestské časti, že takto, ako vy hovoríte, to musí byť správne. Nikto nemá patent na rozum, ale nehnevajte sa, my po diskusii v území s radou starostov, poslancami mesta, s vedením Košíc, na stretnutiach s ľuďmi, ktorí tomu rozumejú, a ja si dovolím povedať, že sto percent názorov sme vypočuli a naozaj sme zapracovali maximum pripomienok, tak vy teraz v záujme zachovania vašich funkcií, ktoré ste chceli poobsadzovať v meste Košice, a takou tou progresívnou, organizovanou, poviem to rovno, aj sabotážou, možno aj máte tam niekoho na úrovni ombudsmana, ktorý takýmto spôsobom chce znefunkčňovať procesy, tak chcete znemožniť, aby v Košiciach bolo 8,7 milióna eur ďalej vyhadzovaných do vzduchu. Spamätajte sa, pretože naozaj väčšina Košičanov chce menej mestských častí, nechcú vyhadzovať peniaze von oknom len na to, aby boli dvojstupňové samosprávne a bez kompetencií mnohokrát mestské časti. A analýza je zapracovaná aj v znení zákona, celý legislatívny proces bol, ja osobne som presvedčený, že transparentný, pretože sme diskutovali niekoľkokrát na niekoľko kôl. A to, že vy ste dostali nejaké politické inštrukcie, samozrejme to rešpektujem, ale ja chcem poprosiť kolegov, aby hlasovali za. A je zaujímavé, že tu už nikto nemôže nič predložiť, lebo už vy to označujete za protiústavné. Každý má právo dať akýkoľvek zákon na Ústavný súd. Samozrejme, ak bude prejdený a niekto to zverifikuje, v poriadku, ak nie, tak nie.
Skryt prepis
 

28.4.2026 16:29 - 16:45 hod.

Šimko Igor Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1117. Návrh zákona prerokovávame v skrátenom legislatívnom konaní.
Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla o tomto návrhu, že ho prerokujeme v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu, ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.4.2026 15:44 - 16:00 hod.

Puškárová Paula Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne.
Je pravda, že tento návrh, keď sme predkladali, tak je mi skutočne ľúto, že v takom prvom momente sme sa nepochopili. Je pravda, že tým zámerom nebolo odstaviť zahraničných hodnotiteľov, myslím, že to už bolo viackrát spomenuté cez rozličné, cez rozličné komunikačné kanály. Je zároveň pravda, že tak ako to bolo napísané, tak vždy sa stále hovorí o tom, APVV zodpovedná ako samostatný orgán fungujúci tu už istý čas, viac ako dekádu určite, tak vypisuje výzvy. Väčšinou vypisuje všeobecné výzvy, to vieme. Veľmi málo je tematicky orientovaných. Je to trošku iný systém ako v eurofondoch, kde sa vypíše napríklad tematická výzva na digitalizáciu, alebo na nejakú špeciálnu technológiu. APVV vypíše všeobecnú výzvu, v rámci ktorej akýkoľvek nápad máte, či je to riešenie, ako vyliečiť rakovinu, alebo na druhej strane spektra, ako správne dýchať pri speve, tak môžete si tento návrh predložiť ako svoj vlastný projekt APVV. Nie je to ničím limitované, je to na všetky odbory, vedy a techniky, je to na všetky vedecké nápady, ktoré máme. A takt to bolo už veľmi dlho a je tam menej tých tematických výziev. Čiže v prvom rade, keď sa vypisujú takéto všeobecné výzvy, nastáva trošičku problém, lebo vám príde obrovské množstvo veľmi rozličných tém, veľmi rozličných tém, skutočne od lekárskych, riešenie nejakej kyseliny, až po nejaké umelecké alebo, ako som spomenula, ako správne dýchať pri speve. A vy potrebujete zabezpečiť samozrejme čo najkvalitnejšie hodnotenie každého jedného projektu na veľmi rozličné témy. Samozrejme, že je to náročné.
V tej vedeckej komunite, ja som teda nikdy nemala APVV, ani neplánujem si podať, ale v tej vedeckej komunite si všímame, že rastie veľmi rýchlo dopyt po publikovaní a teda po podávaní si projektov, po získavaní projektov, ale klesá nám záujem posudzovať. Čo je normálne, lebo každý jeden vedec z toho posudzovania veľa nemá. V drvivej väčšine vám príde z Web of Science článok, prosím, posúďte mi pre Review of Regional Policy, posúďte mi tento článok. Nedostanete za to ani euro. Vedci robia posudky častokrát zadarmo, lebo to berú ako svoju zodpovednosť, povinnosť voči komunite vzájomnej vedeckej, aby sme si vzájomne pomáhali. No ale samozrejme tých posudzovaní je čím ďalej, tým viacej, lebo všetci chcú publikovať, všetci chcú mať veľa projektov, podávajú si viacej projektov a teraz ale to posudzovanie naráža na tieto limity. Naráža na limity toho, že v tom našom priestore každý si rozhoduje, okej, koľko posudkov dokážem urobiť na články, na diplomové práce, na habilitačné spisy, na QS rankingy, na projekty, ktorých je stále veľa, eurofondových, teraz bol plán obnovy odolnosti. APVV, VEGA, zahraničné projekty, horizonty. A môžem povedať, že ja mám teda viacero kolegov v zahraničí, s ktorými komunikujem, a oni sa cítia preťažení a vyťažení, rovnako ako naši domáci, lebo tiež sa musia, majú nejaký obmedzený čas, aj obmedzený čas na posudzovanie, rovnako ako obmedzený čas na publikovanie a písanie článkov, a v tom obmedzenom čase na posudzovanie im príde z rozličných, z rozličných smerov žiadosť. A rozhodujú sa, komu dajú tú prioritu. Vedec, ktorý je internacionalizovaný a je zahraničný, bude vždy sa snažiť, aby posudzoval pre editorov top žurnálov, indexovaných v Current Contents Connect. Bude sa vždy snažiť. Lebo aj tí editory si všimnú, či mi ten respondent alebo ten recenzent, keď ho poprosím, či mi odpovie, či je ochotný robiť ten posudok na tú prácu. Rovnako horizonty. Ak vám pristane, ste v európskej databáze evalvátorov a pristane vám nejaký horizont na stole, veľmi dobre si zvážite, že keďže chcete mať horizont, lebo to je prominentné pre vedeckú komunitu, že či to odmietnete alebo to prijmete. A verte tomu, že ten reálny seniorvedec, ktorý má za sebou nejakú vedeckú kariéru, sa bude rozhodovať v prospech toho horizontu, pretože tiež chce tam mať meno. Tiež chce, aby si ho zapísali ako človeka, ktorý odpovedá, ktorý posudzuje, ktorý pomáha tým editorom alebo tým spravovateľom grantov. To je teda taký základný mechanizmus. A je pravda, že ja som vyrastala v tom medzinárodnom prostredí a mám to šťastie, že od roku 2016 som stále bola v horizonte. Jeden som viedla, následne som, to bol EDGE, potom MAGIC, potom Driving Urban Transition, potom WATERFALL, teraz na september nám začína zase ďalší horizont Just Place. A máme tam medzinárodné konzorciá a je pravda, že v tom mojom prostredí sa prirodzene pohybujem medzi medzinárodnými. Ja som nikdy nemala APVV, mala som VEGU, ale pre mňa ako človeka, ktorý chce mať medzinárodné meno, je pre mňa základ publikovať v Current Contents Connect a dostávať horizonty. To je mojou úlohou ako senior výskumníka. Prepáčte, ale tieto menšie granty sú pre mňa tiež len takou, viete, takou pomôckou práve preto, aby sa zaplatil nejaký doktorand za APVV, alebo aby sa pomohlo mladým práve pri doktorandskej škole, pri výchove doktorandov, aby mohli ísť na zahraničnú konferenciu. A v tomto medzinárodnom prostredí teraz momentálne máme doktorandku na MIT pod Scottom Sternom, a v tomto medzinárodnom prostredí si všímam aj, kolega, v tomto Just Place máme Andrésa Rodrígueza a spol. z LSE, London School of Economics, a on viackrát ako editor Economic Geography hovoril, že vieš, koľkokrát ja sa musím prosíkať tým ľuďom, aby mi urobili posudky? Ja viem, že každý je vyčerpaný, ja viem, že nám tu chodí denne stovky a stovky článkov a proste každému jednému, musím to poslať dvom-trom recenzentom, oni mi zamietajú, lebo sú unavení, lebo majú svoje priority, koľko ešte môžu zvládnuť. A tiež veľa sme diskutovali o tomto, že kvalita tých recenzných posudkov a ako zabezpečiť, aby to fungovalo, aby sa nečakalo teraz, keď si podáte APVV horizonty, za šesť mesiacov máte výsledok. Za šesť mesiacov. Tam je to dokonca ešte aj smernicov ošetrené, že do šiestich mesiacov musíte mať výsledok. Naše APVV sa posudzujú viacej. Hľadajú sa, naháňajú sa tí recenzenti a podobne, ale napriek tomu, že je problém so zabezpečovaním posudkov, lebo, bohužiaľ, tí medzinárodní, rovnako ako naši domáci kvalitní, seniorní, ktorí majú skúsenosti, jednoducho tiež majú len obmedzený čas a povedia si, okej, najprv posudzujem Current Contents Connect, potom posudzujem WoS a Scopus, a posudzujem horizonty, a potom všetko, čo mi ešte zvýši čas. Lebo ja ako seniorný nie som zodpovedný, aby som za celý život mal jedno APVV-čko, ale ja ako seniorný som zodpovedný za to, aby moji doktorandi boli v zahraničí, aby som mal horizont a aby som mal CCC-ka, každý rok aspoň jeden. Práve preto je tam ten problém v tej vedeckej komunite, že častokrát si hovoria, kde je tá hranica sfunkčniť a pomôcť niektorým procesom pri tých menších projektoch a zároveň zabezpečiť tú transparentnosť a tú medzinárodnosť toho hodnotenia. Ja, určite nebol, takže ešte raz sa vrátim k tomu, že určite nebolo zámerom obmedziť zahraničných hodnotiteľov a ak to má vyvolávať takéto nepochopenie v tej vedeckej komunite, tuto sme skutočne otvorení. Napísať to tak, aby bolo jasné, že aj pri tých, ktorí sú do tých 200-tisíc, tam sú tie dvere otvorené pre tých zahraničných. Keď teda chceme vypísať výzvu, tak aby to bolo reálne čo najviac funkčné. A určite cieľom každého vysokoškolského prostredia, presne ako pán kolega Paľa, ktorého tiež vítam v školskom výbore, spomenul, je práve tá internacionalizácia. Internacionalizácia aj pri menších projektoch určite, ale môžem vám povedať, že každý senior s rekordom, alebo teda každý senior výskumník, ktorý má za sebou už nejakú svoju vedeckú dráhu, tak v prvom rade bude pozerať na veľké projekty, ktorým cieľom bude si chcieť urobiť meno v horizontiackych schémach, bude si chcieť urobiť meno vo Web of Science, u editorov a ešte Q1 si pozrú, kto je, ktorý má teraz najvyššiu citovanosť, lebo každý vedec žije vlastnými publikáciami. Bohužiaľ nežijeme, vedci, len posudzovaním. Bolo by to krásne, ale to je niečo, čo robíme pre komunitu, preto, lebo si vzájomne seba vážime a preto, lebo to isté chceme, aby oni robili nám. To isté chceme, aby keď my máme nejaký článok, ktorý zašleme do CCC-ka a stojí tam proste, ako mne posledný stál sedem rokov, tak aby sa tam našiel nejaký človek, ktorý je ochotný to zrecenzovať. Tak preto ja tiež, keď mi niečo pristane do schránky, tak odpoviem, urobím ten posudok. Ale každý vedec žije publikáciami, projektami, ten dopyt tam čoraz viac rastie. A je pravda, že v tej vedeckej komunite cítime tlak aj na to vyhodnocovať projekty, zabezpečiť zahraničných hodnotiteľov a zároveň tomu dať, nie úplne ich zaťažiť, lebo verte, že napríklad keď mne dôjde na viacero univerzít, teda dôjdu mi žiadosti na viaceré posudky do WoS-áckych časopisov alebo na WoS-ácke články, k tomu mi dôjde nejaké posudzovanie QS ranking pre viaceré univerzity, tak ja na to pozriem a hovorím, do pixle, a komu dám teraz prioritu? Komu dám prioritu? Lebo reálne vytvárajú sa nové rankingy a nové časopisy a je to, vedec týmto, bohužiaľ, nežije, žije len do istej miery, žije hlavne vlastnými publikáciami, projektami a tvorivou činnosťou.
Takže aspoň takto som sa snažila vysvetliť, prečo vôbec sme sa zamýšľali nad tým vstúpiť do tohto zákona a určiť možno nejakú hranicu, čo sú tie menšie projekty, čo je ten väčší projekt. Viete, ja som v tých horizontoch tam v porovnaní s horizontom tak 200-tisíc akože sa nepovažuje, že to je nejaký veľký projekt, tam je proste ten jeden milión, je taká nejaká základná hranica, alebo 880-tisíc, Twinning, v tom našom Twinningu sme mali 1,026 mil. v prvom, ktorý som viedla, a potom to bolo vždycky 3 milióny, 8 miliónov. Viete, že ako ja, dobre, neviem možno povedať presne vám hranicu, ktorá má byť, či to má byť 200-tisíc, 150-tisíc, 250-tisíc, lebo ja som vyrastala v prostredí inom, ale môžem vám povedať, že si myslím, že v súčasnej vede a výskume musíme trošičku rozviazať aj ruky, smerovať tých mladých do zahraničia, to je určite aj v mojom profesionálnom živote úplne číslo jedna, proste doktorandka, som šťastná, je na MIT, robí so Scottom, je tam na Fulbright-Schumanovi, čo ináč je mi ľúto, že už takéto nejaké mobilitné schémy tiež teraz prežívajú veľmi ťažké obdobie pod novou administratívou, ale akokoľvek v tom internalizačnom pôsobení máme fungovať, len si nemáme zablokovať, aby sme viacej posudzovali a viacej sa báli, že kde nám proste utečie nejaké jedno euro alebo dve eurá. Môžem vám povedať, že aj pri horizonťáckych projektoch sa neposudzuje každé euro. Každý z vás, kto implementoval horizontový projekt, vie, že tam sú 25-percentné režijné náklady, 25 %, ktoré Brusel vôbec nezaujímajú. A potom keď máte teda ešte personálne náklady a ďalšie other direct costs, keď máte do výšky 15 % tých personálnych nákladov, tak ani na tie vám nepozerá. Brusel vždy pri vede a výskume bude pozerať na to, aký je impact, nie na euro. Ja som z toho prekvapená, ako častokrát sa pozeráme na každé jedno, že aby nám neušlo jedno euro, pričom v tej mentalite aj celého programu Horizontu Európa teraz sa, predtým Horizont 2027 rámcový program, tak sa ide iným smerom. Pozerá sa, aké nové myšlienky z neho vznikli, aký nový funkčný útvar vznikol, napríklad HAWC observatórium vzniklo v rámci nášho EDG-u, či ten útvar ďalej žije, či dostal ďalšie projekty, či ten tím žije ďalej, ako je poprepájaný synergicky s ostatnými projektami. To by malo byť zmyslom aj našej vedy a výskumu. Nielen sa báť každého jedného eura, kde nám tečie, ale pozrieť sa, čo naša veda a výskum vytvorila, kam smerujeme. Pre mňa toto je skutočne veľmi taká srdcová záležitosť, pre mňa ako človeka, ktorý miluje tvorivú činnosť a proste tvoril činnosť a písal články, aj keď som bola na materskej, pretože ma to vždycky bavilo, tak je mi veľmi také zvláštne sledovať tieto dva svety, svet Horizontu Európa a myslenia, ako sa implementuje projekt, a svet u nás, kde sa pozerá, že Ježkovi, toto, tu dôjde k nejakej ďalšej slayáde alebo podobne. Asi každý systém sa dá zneužiť, to určite beriem, ale je pravda, že v tej tvorivej činnosti ideme inak, ako ide Európa, ideme inak, ako ide Európa pri implementácii vedecko-výskumných projektov. A to hovorím len zo skúsenosti, lebo ja som teda nemala tie naše slovenské, okrem VEGY, ale mala som vlastne len tie horizonty.
Takže snažila som sa aspoň takto vysvetliť. Zároveň sme otvorení v rámci celého školského výboru aj v rámci nášho kruhu navrhovateľov, otvorení akejkoľvek ďalšej diskusii práve k tomu, ako zlepšiť tú textáciu, aby sme nielen upokojili tú našu verejnosť, ale aby sme našli tú správnu textáciu, ktorá bude jednoznačná, povie, že áno, tí zahraniční tam majú zostať.
Ďakujem veľmi pekne, že ste si ma vypočuli a prepáčte, že som zobrala toľko času.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.4.2026 15:44 - 16:00 hod.

Puškárová Paula Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Ja áno, v záverečnom slove vyjadrím sa k viacerým veciam, ale teraz možno aspoň ten autorský zákon. Je pravda, že v tomto, aspoň teda minimálne vo veci nejakých učebných materiálov, prípravy učebných materiálov alebo akéhokoľvek produktu tvorivého výskumu, či už je to článok, kniha, ktoré sa používajú počas učebného procesu, tak už teraz sa tam každý jeden vedecko-výskumný pracovník alebo teda učiteľ podpisuje licenčnú zmluvu. On si v tej licenčnej zmluve dohodne podmienky, za akých prenáša svoje autorské práva či už na univerzitu, alebo na toho vydavateľa. A ja som ich teda podpísala už pár tiež, ale to ako každý, kto robí vo vysokoškolskom prostredí, že napríklad pri učebných materiáloch je tiež stanovené, že ak teda sa predávajú tieto učebné materiály, tak samozrejme za to idú tomu autorovi tantiémy. Ale každý jeden takýto produkt tvorivej činnosti, či už je to učebný materiál alebo nejaký článok, vedecká kniha, tak tie už teraz prechádzajú cez licenčné zmluvy a tam tento autorský zákon vlastne nejakým spôsobom nezasiahne. Ak alebo teda ani nebol taký zámer. Tam to vždy bude musieť byť ošetrené tou licenčnou zmluvou. A k ostatnému sa určite ešte vyjadrím aj v záverečnom slove.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.4.2026 15:29 - 15:45 hod.

Janas Karol Zobrazit prepis
Vážené kolegyne, kolegyne, kolegovia, vážený pán predsedajúci, už som chcel povedať, že ako je dobré, že keď sa stretneme zo školského výboru, že vždycky je tá diskusia veľmi korektná, bez politikárčenia, bez vnášania nejakých osobných atakov, trošku som sa možno pomýlil, ale ja si tie niektoré jednotliviny viem nejako nevšimnúť a viem sa ponad niečo povzniesť. Osobne si myslím, že naozaj tu ide dneska len o vec, ktorá je na prospech. Chcem sa poďakovať taktiež pánovi profesorovi ako jeden z navrhovateľov za naozaj korektný príspevok, ktorý je dobrým základom do ďalšej diskusie, sme v prvom čítaní.
A taktiež sa chcem vyjadriť k tomu, čo asi najviac rezonuje, a to sú tí zahraniční hodnotitelia. Ja osobne to považujem za len technikáliu, ktorá sa bez problémov dokáže zrevidovať. Istotne nikto z nás, ktorí sme predložili tento návrh, nie je proti zníženiu transparentnosti, jednoducho chceme ten proces len nejakým spôsobom zracionalizovať a určite budeme počúvať na dobré návrhy, aj ktoré sú z opozície, pretože tým, čo som začal, tým aj skončím, na školskom výbore sme vždy pracovali veľmi korektne, nikdy sme neboli tam poslanci, ktorí by sa utápali v nejakých osobných útokoch a atakoch, ale vždy sme hľadali tie najlepšie riešenia pre naše školstvo. A v tomto prípade určite tak budeme pokračovať bez ohľadu na to, čo z druhej strany odznie.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

28.4.2026 14:44 - 15:00 hod.

Šimko Igor Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážené kolegyne a kolegovia, ja uvediem na pravú mieru to, čo tu posledný rečník pán poslanec Dostál z môjho pohľadu nejakým spôsobom opomenul, a to už bolo v prvom čítaní, kedy som informoval veľmi transparentným spôsobom, čo je zámer tohto celého a že tá územná dohoda je zámerom tejto celej, tohto celého procesu. My sme s pánom poslancom Sitkárom, ktorý je mestským poslancom, jeho sa to bytostne týka, táto situácia, respektíve tento zákon ako taký z hľadiska výkonu samosprávnej pozície voči občanom, my sme to diskutovali a vždy sme aj informovali verejnosť, či to bola rada starostov, či to bolo zasadnutie mestského zastupiteľstva, pracovné rokovanie s vedením mesta, alebo to bolo to stretnutie, čo ste tu tak zdehonestovali, že v nejakom hoteli, tak to nebolo, že sedíme pri kávičke niekde tu v Bratislave, jak ste vy zvyknutí, my sme sedeli asi so 70-80 ľuďmi, ktorí boli zo samosprávy, boli z mestských častí a tam vznikal pravdepodobne, lebo z tohto sa prenášali informácie aj do pôvodného návrhu, ale aj do ďalšieho procesu ten základ tohto celého. Boli tam starostovia, boli tam mestskí poslanci, boli tam aj miestni poslanci a boli tam dnes aj niektorí, ktorí kandidujú na primátorov a podobne. Takže ja osobne v tomto procese a v procese komunikácie s verejnosťou mám, verím, že aj pán poslanec Sitkár, svedomie čisté. Na druhej strane musíme povedať, čo je účelom tohto celého – zrovnoprávniť kompetencie, dať poriadok v mestských častiach v oblasti financovania, ale dať aj odpoveď na to, aby nikto, ako tak to bolo doteraz, aby nikto nebol diskriminovaný, pretože dnes desať mestských častí a obyvatelia v nich sú diskriminovaní, pretože nemajú svojho voleného zástupcu. A vy keď dnes prejudikujete, že už je niečo protiústavné, tak ja osobne budem rešpektovať rozhodnutie Ústavného súdu, ak to tak bude, ale odmietam to, čo tu je schopné robiť pani Mesterová s Progresívnym Slovenskom, ktorí neuveriteľným spôsobom okamžite torpédovali referendum, okamžite torpédovali akékoľvek zmeny, pretože zistili, že boli mimo tohto procesu, lebo sa o to vôbec nezaujímali do dňa minulého týždňa, keď urobili tlačovú konferenciu so svojím kandidátom na primátora tu v Národnej rade, ktorý už asi druhýkrát využil tú dotovanú leteckú linku z Košíc do Bratislavy, tak do tohto dňa sa nezaoberali absolútne ničím. A mňa to veľmi mrzí, že neboli na stretnutiach, ktoré v Košiciach prebiehali, ale len tak piárovo sa chcú zviesť na nejakej vlne hejtu. A písali mi na môj facebookový účet aj ich trollovia, dva dni založené profily, kadejakí ľudia, ja som z toho naozaj šokovaný a ja som to tam aj postol, že toto je už naozaj cez čiaru, pretože analýza, ktorú mnohí z nich tu spomínajú a prenášajú aj do verejného priestoru, je na žiadosť mesta Košice priamo zakomponovaná aj v znení zákona.
Takže my sme rešpektovali každé jedno pripomienkovanie mesta Košice, ktorého sa to bytostne týka, ktoré vyčleňuje rozpočet do týchto mestských častí aj vyberá dane. A čo je cieľom tohto celého? Aby ľudia v druhom najväčšom meste dostávali z verejných služieb maximum, aby sa nepreplácali možno niektoré duplicity, aby sa vyčistili vzťahy, aby tie verejné služby boli na vyššej úrovni, pretože ihriská, športoviská, sociálne služby, ale aj také jednoduché veci, ako sú kosenie alebo ďalšie veci, či sú to chodníky alebo sú to cesty, toto sú všetko veci, ktoré ľudia chcú mať v lepšej kvalite, a dnes kvôli tomu, že viac ako 8 miliónov eur nerešpektujú niektorí zástupcovia, že na toto sa dnes dávajú peniaze a nie sú ochotní sa za viac ako 20 rokov dohodnúť na žiadnom inom modeli v rámci fungovania samosprávy a vždy blokujú akúkoľvek diskusiu len tým, dajte nám kompetencie, dajte nám peniaze. Košičania chcú menej mestských častí, Košičania chcú šetriť na takýchto úradoch a my do toho dávame aj sociálny prvok, aby časové hľadisko nebolo také rýchle, aby časové hľadisko bolo pozvoľné, aby ľudí nevyhadzovali na dlažbu zo dňa na deň, pretože aj dobrého úradníka treba dobre začleniť a ten, kto podľahne nejakému personálnemu auditu, alebo sám sa rozhodne, že odíde, bude to adekvátne riešené v horizonte rokov. Toto sú odpovede na všetky otázky, ktoré Košičania dávali, a ja osobne budem rešpektovať akékoľvek rozhodnutie, ale my sme to urobili s najväčším zapálením pre vec, aby sme priniesli nejaký výsledok pre Košičanov a pre ľudí, ktorých sa to týka, lebo oni volajú po tom, aby sa to nejakým spôsobom zmenilo, len ich volení zástupcovia nemajú dodnes v sebe motiváciu to urobiť, lebo im vyhovuje 22 úradov, stovky poslancov, aparáty ľudí a milióny eur, ktoré sa dajú inak využiť v tomto meste, ale to by najprv sami museli chcieť. Čiže ryby a kapry si svoj rybník vlastný nikdy nevypustia a v zmysle tohto hesla sme pristupovali k zákonnému riešeniu, pretože neexistovala diskusia dohody, existovala diskusia kompromisov a nastavovanie modelov a určitých mantinelov, ktoré v tomto celom môžu fungovať. Ja sa chcem veľmi pekne poďakovať kolegom za podporu, pretože tento zákon a tento legislatívny proces nebol jednoduchý. Osobne vyzývam kolegov z koalície, ale aj mnohých z opozície, ktorí majú záujem riešiť takúto vec, aby tento návrh zákona podporili. Chcem sa veľmi pekne poďakovať aj Košičanom, aj vedeniu mesta, aj konštruktívnym názorom, ktoré kreovali tento výsledný produkt legislatívy a verím, že sa rozhodneme správne.
Ďakujem veľmi pekne a prajem vám úspešný deň.
Skryt prepis
 

28.4.2026 13:59 - 14:15 hod.

Szabóová Andrea Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci.
Predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania zákona z 15. apríla 2026, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 56/2018 Z. z. o posudzovaní zhody výrobku, sprístupňovaní určeného výrobku na trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, vrátené prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, tlač 1305a.
Prezident Slovenskej republiky v zmysle čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky vrátil predmetný zákon na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky. Vo svojom rozhodnutí z 27. apríla 2026 uviedol dôvody na vrátenie zákona. Prezident Slovenskej republiky uvádza pripomienky s navrhovaným konkrétnym znením a navrhuje, aby Národná rada Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní zákon schválila s uvedenými zmenami.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1376 z 27. apríla 2026 pridelil predmetný vrátený zákon na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti, ktorý určil aj za gestorský výbor. Lehotu na prerokovanie vráteného zákona vo výboroch vrátane v gestorskom výbore určil do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu.
Uvedené výbory prerokovali predmetný vrátený zákon a zaujali tieto stanoviská: Ústavnoprávny výbor prerokoval vrátený zákon dňa 28. apríla 2026. Výbor neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. Výbor pre hospodárske záležitosti prerokoval vrátený zákon dňa 28. apríla 2026 a uznesením č. 256 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní zákon vrátený prezidentom Slovenskej republiky schváliť v znení pripomienok prezidenta Slovenskej republiky. Ako gestorský výbor rokoval výbor pre hospodárske záležitosti 28. apríla 2026. Výbor prijal odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky podľa § 90 ods. 5 zákon o rokovacom poriadku hlasovať o pripomienkach prezidenta Slovenskej republiky spoločne, s odporúčaním gestorského výboru schváliť o vrátenom zákone ako celku v znení pripomienok prezidenta Slovenskej republiky, s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní zákona vráteného prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky bola schválená uznesením gestorského výboru č. 257 z 28. apríla 2026. Uznesením ma výbor zároveň určil za spoločnú spravodajkyňu výborov a poveril ma, aby som informovala o výsledku rokovania výborov a aby som odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru. Zároveň určil poslanca Igora Šimka za náhradného spravodajcu.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
Skryt prepis
 

16.4.2026 11:21 - 11:22 hod.

Raši Richard
Prezentujme sa a hlasujme o postúpení návrhu do tretieho čítania.
(Hlasovanie.) Prítomných bolo 141 poslancov, 77 za, 20 proti, 43 zdržalo sa hlasovania, 1 nehlasoval.
Sme v treťom čítaní, otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Hlási sa niekto do rozpravy? Ak, pán poslanec Muňko, hlásite sa do rozpravy? Asi nie, dobre. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a budeme hlasovať o návrhu zákona ako o celku.
Skryt prepis
 

16.4.2026 11:20 - 11:21 hod.

Raši Richard
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných bolo 141 poslancov, 77 za, 8 proti, 56 sa zdržalo hlasovania.
Návrh bol schválený.
Skryt prepis
 

15.4.2026 17:14 - 17:14 hod.

Šimko Igor