Videokanál klubu

Ďakujem za slovo.
Chcem pripomenúť, že v programovom vyhlásení vlády sa frekventovane vyskytujú pojmy ako profesionalita a odbornosť, demografická chudoba, inklúzia, znalostná ekonomika a podobne. Preto je mi veľmi ľúto, že na svojom prvom zasadnutí vlády, myslím, že tak to bolo, vláda odvolala splnomocnenca pre rómske komunity Jána Hera. Rozumiem tomu a rešpektujem, že vláda si nastavuje personálne svojich ľudí, o ktorých sa bude opierať pri presadzovaní vládneho programu, ale odvolanie Jána Hera v momente, kedy ešte nebol prichystaný nový splnomocnenec, teda bez náhrady a obratom, mi príde čudné vzhľadom na akcenty slov, ktoré som, hesiel, ktoré som vypichol z PVV-čka, práve preto, že ten muž, ktorého desiatky rokov poznám, dedikoval celý svoj život službe rómskym komunitám. Je to odborník, pedagóg, odborník pár excellence na túto problematiku, ktorý žil s deťmi z rómskych komunít v škole, ktorú sám budoval, kde žili aj jeho vlastné, vzdelávali sa aj jeho vlastné deti, ktorý svojím životom potvrdzuje to, že vie úspešne, úspešne realizovať inklúziu a pozdvihnúť komunitu, pomôcť jej tak, aby sa mohla zaradiť do spoločnosti. Čakal by som, že vláda, ktorá akcentuje odbornosť, profesionalitu, chce riešiť demografickú chudobu a inklúziu, bude chcieť kontinuálne od takéhoto odborníka, ktorý dokáže, dokáže pomôcť zaradiť sa ľuďom aj z osád do pracovného procesu, ktorý bol v kontakte s mnohými zamestnávateľmi, ktorí toto dokážu a robia túto veľkú službu spoločnosti, spolupracovať a nadviazať na jeho prácu, a nie ho vyhodiť ako odpad.

Ja využijem prítomnosť pána premiéra.
Pán premiér, mnohé vlády deklarovali, že školstvo je priorita a ja aj po tom, čo som počul včera, že ste prešli každý jeden odstavec pri tvorbe programového vyhlásenia vlády, vás chcem požiadať, venujte školstvu toľko pozornosti a nielen pozornosti, ale aj dajte tam ten objem peňazí, ktorý si to vyžaduje. Ak nedostaneme do školstva aspoň priemer HDP Európskej únie, tak veľmi veľa neurobíme. My sme krajina, ktorá má pomerne veľký problém s deťmi z MRK a tam potrebujeme veľa, veľa úsilia. Sme krajina, ktorá nemá celkom dobrý vzdelávací systém a potrebujeme to stredoškolské vzdelávanie urobiť tak, aby každé dieťa, ktoré týmto povinným vzdelávaním prejde, aby malo tie potrebné zručnosti na to, aby sa uživilo. To nám všetkým odľahčí. Ak sa každý človek, ktorý nepotrebuje pomoc, nie je zdravotne ťažko postihnutý, znevýhodnený, ak sa každý človek dokáže o seba postarať, potom bude fungovať celá krajina. A tak vás prosím ešte raz, dajte do školstva toľko prostriedkov, aby sme to zvládli. My sa školstvu venujeme veľa rokov a bez peňazí to nepôjde. Bez toho, aby sme podporili učiteľov, vedcov, aby sme tam dali toľko prostriedkov, ktoré potrebujeme. Takže to je taký apel a vďaka za to, že ste prišli.

Ďakujem pekne.
Chcem zdôrazniť tú časť príspevku kolegu Martina Šmilňáka, kedy hovoril na porovnanie povinnú školskú dochádzku verzus povinné vzdelávanie, ktoré by malo byť ukončené uceleným stupňom vzdelávania. Chcem to bližšie vysvetliť. Keď dnes končia 16-ročné deti po prvom ročníku strednej školy svoju povinnú školskú dochádzku, tak sa stáva, že mnohé desiatky, stovky niekedy v marginalizovaných skupinách až tisíce v súčte mladých ľudí ostávajú v sociálnej sieti a niekedy na celý život, pretože nemajú v rukách ani len výučný list. Namiesto toho ponúkame spoluprácu pri tvorbe legislatívy, ktorá toto zmení, pretože je to zásadná vec, tak ako o tom hovoril aj kolega Hajko vo faktickej, aby sme, aby náš vzdelávací systém produkoval ľudí, ktorí dokážu zvládnuť aspoň jednoduché obslužné činnosti tak, aby boli užitoční sebe aj spoločnosti, napríklad v lesohospodárstve, v stavebníctve a v iných odvetviach, ktoré nevyžadujú vyšší stupeň vzdelania pre niektoré činnosti. Tak aby ten, kto skončí vzdelávanie, povinné vzdelávanie sa, mohol uživiť seba a nebol odkázaný na sociálne dávky.
Zároveň chcem zdôrazniť aj to, že na školách máme príklady excelentnej praxe, ktoré dokážu produkovať až svetovo špičkovú kvalitu. Takýchto ľudí, takíto ľudia sa zhromaždili v kurikulárnej rade v rezortných reprezentatívnych organizáciách školstva regionálneho aj vysokého a čakal by som, že v programovom vyhlásení vlády bude akcentovaná spolupráca s týmito ľuďmi, ktorí majú to know-how, ktorí dokážu posunúť naše školstvo dopredu na špičko... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
Ja podporím kolegu Šmilňáka v tom, v tej pasáži, kde sa venoval rómskej problematike. Myslím si, že väčšia pozornosť mala byť venovaná aj v programovom vyhlásení tejto problematike. Ja poviem len jedno číslo, možno nebude úplne presné, ale je, ilustruje situáciu. Je to údaj zo Svetovej banky zhruba spred desiatich rokov, ak by v tom čase, keď sme mali vyššiu mieru nezamestnanosti, ale ak by v tom čase bola zamestnanosť v rómskych komunitách na úrovni majoritnej populácie, tak hrubý domáci produkt by bol vyšší o 2 % ročne. To sú obrovské čísla, keby sme to dnes hovorili v peniazoch, tak to sú miliardy eur. Takže ak hľadáme spôsob, ako konsolidovať verejné financie, tak venujme sa Rómom a venujme sa im skutočne efektívne a to sa začína už pri školskej dochádzke, tak ako to hovoril kolega Šmilňák.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Chcel by som zareagovať na tú časť, o ktorej hovoril kolega Šmilňák, ktorá sa týka mládeže.
V programovom vyhlásení minulej vlády z roku 2020 stálo: "Vláda Slovenskej republiky si uvedomuje, že deti a mládež sú tým najcennejším zdrojom rozvoja, aký máme, a preto bude pristupovať k problematike vzdelávania transparentne, participatívne, s rešpektom a s primeranou podporou. Vláda Slovenskej republiky uznáva, že popri formálnom vzdelávaní detí a mladých ľudí zohráva dôležitú úlohu ich neformálne vzdelávanie a práca s deťmi a mládežou, ktoré sa realizujú v čase mimo vyučovania, a preto podporí rozvoj príslušnej infraštruktúry a zabezpečí systémovú a transparentnú finančnú podporu neformálneho vzdelávania vrátane umeleckého vzdelávania a voľnočasových aktivít." Toto bola citácia z minulého programového vyhlásenia vlády. Až tak sa tá ambícia nepodarila naplniť, ale bola tam a bola snaha. V súčasnom programovom vyhlásení vlády mládež absentuje, čo mi je veľmi ľúto.
Ďakujem.

Pán predsedajúci, vážená pani ministerka, drahí priatelia, kolegyne, kolegovia, v tejto komornej atmosfére som chcel trochu inak, ale začnem tým, čo som zažil pred pár dňami. Ako poslanec Národnej rady som cestoval do Bratislavy vlakom a v jednej stanici nemenovanej mi, keď som sa preukázal ako poslanec, mi pani pracovníčka povedala, že poslanci sú nám na ho... nedokončím to, aby som nebol vulgárny, tak som sa trošku ani nie preľakol, ale trošku som sa tak zastal, že, že, že čo to znamená v tejto našej spoločnosti. Nastúpil som na vlak, vedľa mňa sedela rodina, otec, matka, 10-ročný syn zhruba, som pedagóg, tak odhadujem, že to dieťa malo 10 rokov. Meškali sme asi 20 minút, ten vlak, niekde v Liptovskom Mikuláši. A, a ten otec povedal, že to všetko je na ho... ten strojvodca je deb... a až môžem sa na to vys... a tak ďalej a tak ďalej a pokračoval a všetko to súviselo s neslušnými slovami a s exkrementami a tak. A potom ten syn opakoval po otcovi celý čas, že všetko je na ho... a ten strojvodca je deb... a tak ďalej a tak ďalej. Bola to ťažká cesta. Ja som zvyčajne chodil do Bratislavy autom, ale, ale je to dobrá skúsenosť.
Včera som, včera som sa snažil najesť dole v našom, v našej jedálni, asi o tretej som sa tam nedostal, lebo, lebo bola prestávka. Snažil som sa tam dostať s naším preukazom, nedalo sa to otvoriť, a tak som si všimol, že je taký prúd ľudí, ide cez nejaký salónik, tak som skúsil tam, tamade a zastavila ma pani, že nie, nie, nie, teraz nie, teraz je, je prestávka. A ja som hovoril, že ale je tu proste plno ľudí, tak... a ľudia chodia tam a späť. A ona mi povedala, že čo si vy myslíte, čo ste vy poslanci, že ste nadľudia alebo čo? Teraz je prestávka, odchod. Tak nemám námietky voči tomu, len chcem povedať, že o nás poslancoch ľudia nemajú veľkú mienku. Myslia si, že sme na ho... a že, že sme de... a, a že a tak ďalej. Asi si to zaslúžime.
Prepáčte, že odídem trošku z témy, pán predsedajúci... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR
Pán poslanec, prosím vás, vyjadrujte sa k téme, ešte ste o programovom vyhlásení nepovedali nič, skúste, dobre? Ďakujem veľmi pekne, je to podľa rokovacieho poriadku, ďakujem pekne.

Šmilňák, Martin, poslanec NR SR
Pôjdem, pôjdem k programovému vyhláseniu vlády. Je to dôležitý dokument, veľmi dôležitý dokument a ja som ho teda precedil. Ja prichádzam z prostredia regionálneho školstva ako 20-ročný riaditeľ a mám k tomu zopár vecí.
Prvá vec je, že nie, nesedí tu pán minister školstva, toho predchádza tém... predchádza povesť dobrého manažéra a stretol sa s nami, s celým výborom školstva, a povedal, že, že mu záleží na tom, aby, aby sme so školstvom trošku pohli dopredu, a to sú celkom solídne predpoklady na to, aby, aby sa v školstve dalo pracovať.
Lenže v programovom vyhlásení vlády čítam, že vláda, ministerstvo si uvedomuje, vláda zváži, vláda bude podporovať, ministerstvo skvalitní, budeme spolupracovať, ministerstvo sa zameria na to, aby niečo zmysluplne fungovalo, vláda bude vytvárať podmienky. Ste tu len jedna členka vlády, ale odporúčam, že môžte zajtra streliť šampanské, lebo by ste to všetko splnili už. Vy budete sa zaoberať, budete predpokladať, budete zvažovať, budete spolupracovať, super!
Ja som teda ako školák sa zameral predovšetkým na, na veci, ktoré súvisia so školstvom, a našiel som tam jedno merateľné kritérium, že vláda a ministerstvo zabezpečí, že každý rok zvýši mzdu pedagogických a nepedagogických zamestnancov. Toto môžme merať, či je to, či je to pojem relatívny alebo absolútny, či je to očistené od infláciu, o infláciu, alebo nie, to je jedno, ale aspoň jedna vec, ktorej sa môžme chytiť a ktorú môžme zmerať. Ja som zažil 25 alebo 26 ministrov školstva a väčšina vlád povedala, že školstvo je priorita. A keď je niečo priorita, viete, začala nám pretekať strecha, tak to bola priorita, tak sme dali všetky peniaze na to, aby sme opravili strechu, aby nám teda sa neznehodnocovali ďalšie veci v dome a opravili sme strechu. A potom sme sa odpichli ďalej.
Ak je niečo priorita, dáme tam peniaze, dáme tam úsilie, dáme tam logiku, nastavíme veci. Aká je priorita školstva v tejto vláde? Všetky krajiny sveta, Európskej únie dávajú do školstva istý objem peňazí z toho, čo vyprodukujú, z toho, čo vytvoria. Ten objem HDP, ktorý chodí, ide do školstva v rámci Európskej únie je na úrovni 5,1 alebo 5,2 % HDP. Ja som očakával, že pán minister školstva bude natoľko odvážny, a očakával som aj pána ministra financií a že aspoň zo strednodobého hľadiska povedia, že do školstva dáme aspoň za štyri roky 5,2 alebo 5,1, alebo 5,3 % z HDP. Toto tam neni.
Hovoríte o tom, že chcete zatraktívniť školstvo pre pedagógov, pre vedcov a na druhej strane že chcete dosiahnuť lepšie výsledky vo vzdelávaní žiakov a študentov, no bez peňazí to nepôjde. Ja som očakával, že aspoň tento údaj, že sa dostaneme na úroveň priemeru HDP Európskej únie v školstve, že aspoň toto tam zaznie. Toto tam nebolo, pani ministerka. Prosím vás, toto tlmočte tejto vláde, aj pánovi Kamenickému, aj pánovi Druckerovi, že nemôžte proste pohnúť so školstvom, keď tam tie peniaze nedáte. Nepôjde to. Ani učitelia, ani vedci, ani výsledky žiakov a študentov sa nezlepšia. Proste bez peňazí to nejde.
A teraz k textu. Ten text je rozdelený na subjekty a objekty vzdelávania a na systém. Objekt vzdelávania, žiaci, deti, študenti, fajn. K deťom poviem, že, tu zaznel taký múdry pojem, že predtým deti z marginalizovaných komunít, teraz to je, že, že z, deti z prostredia generačnej chudoby. To sú také múdre slovíčka. Keď si zle zapnete košeľu, tak to proste bude vyzerať zle. Ale tú košeľu si môžte opraviť, vo vzdelávaní sa veci opraviť nedajú. Keď niečo rozbehnete, keď dieťa vojde do školy, začne sa vzdelávať, už sa to nedá opraviť. Vy neviete vrátiť čas späť. Ak s deťmi z MRK alebo z tých, z tej generačnej chudoby, alebo ako to voláte, keď nezačneme od štyroch rokov, nenaučíme ich rozprávať, nezlepšíme ich logo, ich emócie a ostatné veci, to nebude fungovať. Potom môžte rozprávať o inklúzii a o opatreniach a o pomáhajúcich profesiách, to už nebude fungovať. Keď to nezačneme na začiatku, tak tú košeľu už proste nezapnete poriadne.
Škoda, že tu nie je pán Drucker. Začnite s tými dieťami, deťami od štyroch rokov, aby sa to proste podarilo, inak to nebude fungovať. Keď budete načúvať učiteľom základnej školy, tak vám povedia: Pán riaditeľ, máme 28 detí. Máme tu päť detí s rôznymi potrebami, potrebujeme psychológa, potrebujeme asistenta, potrebujeme logopéda. Bez tých detí sa to... bez tých pomáhajúcich profesií sa to nepodarí. Slovenský učiteľ priemerne vzdeláva 18 detí. V Európe je toto číslo oveľa nižšie. Sú krajiny, kde ten priemer na základnej škole je 11, 12, 13. My sme na vrchole, my sme na osemnástke. To sa nedá. Nebudete lepšie robiť školstvo, keď nepoviete, že znížime počet detí v triedach alebo keď zvýšime pomáhajúce profesie. Proste to nepôjde.
V stredných školách. V stredných školách sme najhlúpejší vzdelávací systém na svete. Najhlúpejší. Mária Terézia zaviedla povinnú školskú, teda povinnú školskú dochádzku, my dochádzame povinne do školy. Chodíme do školy. Naše, časť, veľká časť našich detí chodí do školy povinne, ale nevieme, s akým výsledkom, kam smerujú. Väčšina vzdelávacích systémov povinnú, povinné školstvo končí v nejakom bode. Napríklad Češi alebo Švajčiari povedia, že stačí základná škola v pätnástich rokoch. Všetky ostatné krajiny sveta povedia, že stačí alebo budeme povinne vzdelávať do 18 alebo 19 rokov, dovtedy, kým dosiahneme nejaký stupeň vzdelania, kým niekto, teda kým každý žiak, každé vzdelávané dieťa niečo vie, ovládne nejakú, nejaký, nejakú zručnosť alebo dosiahne nejaký certifikát, nejakú maturitu alebo nejaký, nejaký výučný list. My, viete, kde končíme vzdelávanie? Tí, ktorí sa tomu venujete? Rok po základnej škole. Čiže jeden rok po základnej škole a tam to hasne. My nedokončíme nič. My sme jediný školský systém na svete, ktorý naše, ktorý vzdelá... povinné vzdelávanie končí v území nikoho. Tu je krásny materiál, ktorý hovorí o tom, že zlepšíme, pripravíme, urobíme a že naše deti aby dosiahli dobrý život, aby sa vedeli ako uplatniť a tak, ale naše vzdelávanie proste končí v území nikoho. Tu mi chýba ambícia vlády, že nastavme ten vzdelávací systém tak, aby, aby končil tým, že každé dieťa, každý mladý človek sa bude vedieť uplatniť na trhu práce.
Naši starostovia sa nás pýtajú, že čo s materskými školami? Prechádzajú pod kompetenciu štátu alebo ostávajú v origináloch miest a obcí? To tam nie je zodpovedané.
Mládežníci sa nás pýtajú, čo bude s mládežou. Čo bude s mládežníckymi organizáciami? Dve percentá z dane im zoberieme a oni nevedia, lebo boli v kapitole ministerstva školstva v tých riadkoch, ktoré, ktoré ministerstvo financií napočítalo pre mládežnícke organizácie. Tam to je úplne nejasné. My nevieme, ako dopadnú mládežnícke organizácie. Oni sa pýtajú, že kto, kto to bude mať na starosti, ako to bude fungovať.
Šport. Ideme odrezať šport z ministerstva školstva. A teraz kto bude mať na starosti školu, lebo druhým dychom pán minister povedal: Ale šport na školách ostane pod ministerstvom školstva. Čo splnomocnenec vlády pre šport? Čo, čo ďalšie veci, ktoré sa športu týkajú? Kde to bude, jak to bude rozdelené? To nie je jasné. Pýtajú sa nás školáci, riaditelia škôl, že ako, ako upraceme v školstve to, že školské družiny, po novom ŠKD, školské kluby detí, školské jedálne sú platené, sú v gescii miest a obcí a samotné školy sú v gescii ministerstva školstva. My máme, každá škola má zamestnancov, ktorí závisia, jedni závisia od ministerstva školstva, druhí závisia od miest a obcí. Kedy toto upraceme? To programové vyhlásenie vlády neuprace také základné veci. Nepomenúva, nedáva žiadne kvantifikátory, nedáva žiadne, žiadne, žiadne ambície. Ja tam nevidím žiadne zlepšenie. Ak nepoviete, že do školstva dáme toľko peňazí, že toľko upra... toto upravíme, to, toto upraceme, keď poviete, že sa budeme snažiť, že budeme zvažovať, toto nie je, toto nie je programové vyhlásenie vlády, ktoré stojí za to, aby sme mu vyjadrili dôveru.
Ja som chcel ministrovi školstva popriať, aby, aby so školstvom ako dvadsiaty siedmy minister po, po Nežnej revolúcii aby trošku pohol so školstvom, aby vydržal dlhšie ako rok a pol, aby so školstvom pohol, ale keďže tu nie je, tak aspoň vám, pani ministerka, odkazujem, že my vám budeme držať palce, budeme sa snažiť, budeme podporovať, ale za toto vyhlásenie vlády teda nebudeme môcť zahlasovať.
Ďakujem pekne.

Pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ak by som mal charakterizovať programové vyhlásenie vlády jedným výrokom, tak by som povedal: práca chvatná, málo platná. Prečo? Pretože tento program nám neposkytuje nejakú pevnú vyhliadku, akým smerom by sa mala uberať vláda a hlavne čo je jeho problém, neposkytuje ani predstavu o tom, aké budú konkrétne kroky nasledovať budúci rok a v nasledujúcich rokoch. Asi to nie je div, pretože strany, ktoré zostavovali tento volebný program, tak, tento vládny program, takže mali, mali slabšie volebné programy, alebo by som povedal, že veľmi slabé a tak asi sa muselo načierať do niektorých ďalších podkladov.
Programové vyhlásenie je rozsiahle, má 88 strán. Je plné krátkodobých, strednodobých, dlhodobých cieľov. Ale by som povedal, že to je skôr súbor prianí a vykresľovania svetlejších zajtrajškov, ako, ako keby to malo byť, ako by malo byť postavené na viacerých konkrétnych veciach. Cieľ, ktorý si kladie, je v podstate spomenutý len v závere a hovorí sa, že cieľom je, aby sa ľuďom na Slovensku žilo lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie. Samozrejme, to si prajeme všetci. Otázka je, ako sa k tomu dostať.
Problém je, že toto vyhlásenie neoplýva nejakými konkrétnymi opatreniami. Má síce stanovené stovky cieľov, ale nevidíme tam nejaké opatrenia, ktoré by mali viesť k plneniu týchto cieľov. Aj tie ciele sú často spomínané len vágne.
Problémom, vážnym problémom bude, ako sa bude toto programové vyhlásenie vlády uvádzať do života, ako sa bude implementovať, pretože je všeobecné, bude s tým problém.
Tým, že je rozsiahle, sa zároveň nedosahuje to, že by komplexne pokrývalo všetky oblasti. Na tých 88 stranách chýba viacero vecí. Ja som už dnes napríklad spomínal, čo sa týka samosprávy, neriešia sa problémy samospráv a nerieši sa problém ďalšej decentralizácie verejnej správy, hoci všetci buď priamo alebo intuitívne cítime, že je to potrebné, že tento krok bude nevyhnutný. Napokon náznakovo to načrtol aj predseda strany SMER a predseda vlády Robert Fico, ktorý spomínal, že je za ďalšiu vlnu decentralizácie a tak isto hovoril o masívnom presune eurofondov na samosprávy, ale toto v programovom vyhlásení nenájdeme. Otázka je, či vláda alebo strana SMER z týchto cieľov zľavila, alebo jednoducho ich nemieni vôbec napĺňať.
Podľa tvorcov programu sa má sociálny štandard obyvateľov udržať, nemá sa naň siahať, ale zároveň sa nehovorí o tom, ako ho udržať, akými opatreniami. Teraz myslím na financie. To znamená, odkiaľ sa zoberú peniaze na to, aby sa ten štandard udržal? Ja poviem len príklad, je tu čerstvá vec, 13. dôchodky, o ktorých sa toľko hovorí. Teraz prišiel predseda vlády s tým, že dôchodcovia plošne všetci dostanú prilepšenie 150 eur. Sú to veľké peniaze. Ja sa pýtam, odkiaľ na to zobrať? Ja prajem dôchodcom, aby mali vyššie dôchodky, ale krásne to povedala jedna pani v televíznej, v televíznej ankete. Staršia pani dôchodkyňa evidentne, keď sa jej pýtali, čo hovorí na 13. dôchodok, a ona hovorí, ak by som mala za seba povedať, som za, ale ak mám povedať za svojich vnukov, tak som proti, lebo oni to budú splácať.
Teraz by som konkrétne prešiel k niektorým oblastiam, ktorým som sa ja venoval, a to je najmä hospodárstvo a verejné financie. Musím povedať, že našiel som tam viacero pasáží, s ktorými sa vieme stotožniť. Dokonca niekedy mám pocit, ako keby trošku boli okopírované aj z nášho volebného programu. Začnem energetikou. Dôraz na energetiku je rozsiahly, čo sa týka programového vyhlásenia, a nie div, pretože energetika, to je skutočne tá krv, ktorá prúdi v tele nášho štátu. Ak nedokážeme vyrábať a produkovať lacné energie, tak jednoducho urobíme si problémy nielen v priemysle, ale urobíme problémy aj našim obyvateľom a domácnostiam. Preto kvitujem, že ide o to, aby firmy mali cenovú dostupnosť všetkých energií zároveň pri zachovaní konkurencieschopnosti podnikateľského prostredia, to je pasáž z programového vyhlásenia. V poriadku. Vítam aj to, že sa myslí na domácnosti, pretože ak hovoríme o cenách energií pre domácnosti, tak musíme zároveň hovoriť o tom, aby sme domácnosti dostali do stavu, že spotrebovali tých energií menej. A na to, aby ich spotrebovali menej, musia mať lepšie zateplené obydlia, kvalitnejšie domy. Preto vítam vec, ktorú sme my vlastne aj hlásali pred voľbami, a to masívny program rekonštrukcie rodinných a bytových domov. Je to nevyhnutné z toho dôvodu, aby ľudia mali menšie účty za energie a zároveň aby sme boli bezpečnejší, pretože energonosiče stále dovážame zo zahraničia v podstatnej miere.
Lenže tu sa tá moja chvála končí, pretože zase sa vrátim aj k tým nešťastným peniazom. Potrebujeme na to peniaze. Ak chceme, ak sľubujeme občanom, že budú mať lacné energie aj budúci rok, že budú mať primerané ceny energií, tak sa musíme pýtať, odkiaľ na to vziať. Nemáme tu žiadne čísla a tie odhady hovoria, možno jedna, jedna až dve miliardy eur budú potrebné, ak sa majú ceny energií udržať na úrovni tohto roka pre domácnosti. A to stále tlačíme ten balvan pred sebou, lebo ceny, ceny energií nebudeme mať v budúcnosti určite také nízke, ako boli pred, pred ukrajinskou vojnou.
My sme priniesli aj riešenie a v náznaku ho vidíme aj v programovom vyhlásení, len neviem, či je myslené úprimne. To riešenie je v tom, že pomoc pri energiách by mala byť adresná. To sa týka aj firiem, aj domácností. Adresná znamená odstupňovaná. Podľa toho, ako má hlboko člen domácnosti do vrecka, tak podľa toho by mal dostať pomoc. Jednoducho sú u nás ľudia, domácnosti, ktoré túto pomoc nepotrebujú. Ak napriek tomu im plošne dávame peniaze, tak míňame peniaze, vyhadzujeme ich von oknom. A vieme veľmi dobre, že štát je na tom zle. Preto by sme mali obrátiť každé euro v ruke.
Ďalší bod, podnikateľské prostredie. Vítam opäť, a sme prichystaní pritom, pritom aj spolupracovať, že vláda baží po stimulujúcom podnikateľskom prostredí na podnietenie ekonomickej aktivity. V poriadku, sú tu aj konkrétne opatrenia. Spomeniem zase, mali sme ich vo vlastnom programe. Má sa zvýšiť limit pre povinnú registráciu daní z pridanej hodnoty. Má sa, majú sa, má sa uľahčiť dedenie rodinných firiem. Majú sa upravovať limity paušálnych výdavkov pre živnostníkov. Je tam takýchto bodov viac. Ale na druhej strane, vôbec táto oblasť nie je spracovaná komplexne, opäť to končí len pri tých cieľoch, pri tých avizovaných, avizovaných okruhoch opatrení. Ja vám poviem príklad, ktorý vlastne ide proti tomuto. Spomína sa tam jeden zvláštny bod, a to je, že v rámci skvalitnenia podnikateľského prostredia vláda nebude siahať po skrátených legislatívnych konaniach. Spomínam to preto, že pre biznis je mimoriadne dôležité, nie je ani dôležitá výška daní a odvodov, pre biznis je dôležité, aby bolo prostredie vypočítateľné a stabilné. To znamená, že sa nebudú meniť zákony z mesiaca na mesiac, pomaly zo dňa na deň a ešte v skrátenom legislatívnom konaní. Toto si dáva vláda sľub, že nebude pristupovať k takýmto konaniam. No budem to dôsledne sledovať a mám obavy, že veľmi čoskoro, čoskoro pristúpime, vlastne pristúpi, pristúpi vláda práve k tomuto, k tomuto nástroju, k skráteným legislatívnym konaniam.
S čím nesúhlasíme určite, je prístup k daňovej politike. Sme proti tomu, aby sme na Slovensku prišli opäť s progresívnym daňovým systémom na fyzické osoby. Už dnes je do určitej miery progresívny, ale sú tam iba dve sadzby, ale my sme za to, aby na Slovensku začala platiť opäť jednotná daň, aká tu bola pred dvadsiatimi rokmi a ktorá priniesla ekonomické výsledky a bola jednou z príčin, prečo sme sa stali tigrom strednej Európy. Takisto sme proti tomu, aby vláda poľovala na firmy, ktoré majú vysoké zisky, a keď ten vysoký zisk má, tak jednoducho mu odtrhneme, koľko sa len dá.
Na druhej strane musím povedať, že uvedomujeme si ťaživú situáciu vo verejných financiách a je jasné, že bude treba siahnuť po opatreniach aj na stránke príjmovej, aj na stránke výdavkovej, aby sme určitým spôsobom šetrili. Preto sa prikláňame k osobitnému zdaneniu bánk, ale opakujem, iba preto, že zisky bánk v tomto roku sú vysoké bez toho, aby sa o to banky pričinili. Je to, sú to veľmi jednoduché veci. Banky mali nízke úroky na úložkách a vysoké úroky na úveroch. A to sa udialo z mnohých dôvodov a ten hlavný je politika Európskej centrálnej banky, čo je vlastne naša centrálna banka.
Posledná vec, ku ktorej sa vyjadrím, sú verejné financie. Je veľmi smutné, že v stave, v akom sme, vláda nemá v programovom vyhlásení osobitnú kapitolu, ktorá sa, ktorá by sa venovala verejným financiám. Táto oblasť je vyslovene odfláknutá. Pritom si uvedomme, máme tu strážcu verejných financií, volá sa Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť varovala tento rok, že ak sa Slovensko bude uberať touto cestou zadlžovania, tak o desať-pätnásť rokov je vysoké riziko bankrotu Slovenska.
Dámy a páni, bankrot znamená, ja vám poviem, čo znamená bankrot konkrétnych, v konkrétnych veciach: prepúšťanie štátnych zamestnancov, bankrot znamená zníženie dôchodkov. V Grécku išli dôchodky o tretinu dole. To je dosah na všetkých, všetkých obyvateľov. To nie sú vágne slová, že poďme konsolidovať verejné financie. To sú veci, ktoré sa týkajú priamo obyvateľov tohto štátu. Ak tie verejné financie nebudeme strážiť, tak to dosadne na všetkých. Preto považujem jedno, jednovetové vyjadrenie vlády o tom, že bude konsolidovať verejné financie o pol desatiny percenta hrubého domáceho produktu ako za nezodpovedné a dokonca by som povedal aj nedostatočné.
Tiež si kladiem otázku, či vôbec je úprimné toto vyjadrenie, konsolidovať verejné financie týmto tempom, keďže ako som povedal na začiatku, vláda chce zachovať sociálny štandard a zároveň, zároveň dať do poriadku alebo postupne dávať do poriadku verejné financie. Opäť zopakujem, ak to myslí úprimne, musí siahnuť aj na výdavky. Ak sa pýtame, ako siahnuť na výdavky, aby sa ľuďom neuškodilo, je to veľmi jednoduché, treba pomôcť tým, ktorí to potrebujú, a tí, ktorí to zvládnu, tak jednoducho im pomoc nedáme. To je celé. Forma adresnej pomoci.
Predseda Majerský tu hovoril o energetickej chudobe. Roky nedokážeme, roky nedokážeme definovať chudobu, roky nedokážeme stvoriť predpis, ktorý by povedal, ktorí ľudia potrebujú tú pomoc pri vysokých cenách energií a ktorí nie. Prosím týmto spôso... z tohto miesta aj vládu, aby sa zaoberala týmto problémom. Je to dôležité nielen pre obyvateľov domácností, ale je to dôležité pre verejné financie a tým pádom, ako som to už povedal, pre obyvateľov celej tejto republiky.
Mám tu toho ešte popísaného viac, ale nebudem vás už zdržiavať, určite sa už každý pomaličky chystá domov.
Na záver poviem iba toľko, že z toho pohľadu, ako som povedal, nachádzame v programovom vyhlásení vlády kroky, s ktorými vieme sympatizovať a ktoré vieme podporiť, pretože ide o verejný záujem. Na druhej strane je tento dokument chabý, nedostatočný, chýbajú v ňom konkrétne opatrenia a čo poviem na záver, už to tu niektorí spomenuli, chýbajú v ňom jasné parametre, podľa ktorých by sme mohli hodnotiť činnosť vlády. To nemá byť tabuľka, ako povedal pán Richter, nepotrebujeme nejaké tabuľky, stačilo desať čísiel alebo desať míľnikov, podľa ktorých by sme, tu ako sedíme, mohli dajme tomu v závere každého roka hodnotiť, čo tá vláda vykonala.
Podľa tohto dokumentu, ktorý máme pred, o ktorom dnes rokujeme, tak podľa tohto dokumentu to nevieme. Preto programové vyhlásenie vlády nepodporíme. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani kolegyne, kolegovia, áno, podarilo sa to. Podarilo sa vám v rekordnom čase poskladať vládu a v rekordnom čase predložiť programové vyhlásenie do parlamentu. Ale, žiaľ, tak to aj vyzerá. Každý, kto si ho prečítal, musí vidieť, že bolo šité naozaj horúcou ihlou. Žiadne konkrétne nástroje na to, ako dosiahnuť stanovené ciele, žiadne merateľné ukazovatele a ani to, odkiaľ na to zoberieme. Pýtame sa, kam zmizli vaše predvolebné sľuby o lacnejších energiách, lacnejších potravinách? Kde je adresná pomoc pre najviac ohrozených postihnutých? Kde je pomoc pre chorých a odkázaných? Kde je celkové uchopenie terénnej opatrovateľskej služby a stabilizácia a ohodnotenie ľudí pracujúcich v sociálnych službách? Pretože ak týchto ľudí neoceníme, nebude sa mať kto o našich najbližších starať.
My v KDH sme mali pred voľbami jasne pomenované naše priority. Mnohé sa aj dostali do programového vyhlásenia vlády, ale musím povedať, že práve v sociálnej oblasti nám mnohé dôležité body aj chýbali. Aj z opozičných lavíc sa budeme snažiť presadzovať naše priority, tak ako som už aj povedala, pre nás sú naozaj dôležití opatrovatelia, pracovníci sociálnych služieb a navýšenie pre nich mzdy, ako aj navýšenie výdavkov z HDP na 1,7, tak ako je to v moderných európskych krajoch, štátoch.
Nazývate sa sociálnymi demokratmi, ale riešenie najvypuklejších problémov v PVV neriešite. Alebo sa chcete ďalej pozerať na to, ako nám tisícky opatrovateľov odchádzajú do zahraničia a o našich blízkych sa nebude mať kto starať? V PVV nám chýba zrovnoprávnenie verejných a neverejných poskytovateľov sociálnych služieb a zároveň sa tam nachádza trochu tak hrozivý text, ktorý si dovolím citovať: "...pričom samosprávy a štát budú môcť ovplyvňovať efektivitu financovania sociálnych služieb." Tento odsek vyznieva trochu tak, akoby je problém s efektivitou financovania, ale v skutočnosti problémom je dostupnosť týchto služieb, s ich cenovou náročnosťou, na ktorej financovaní sa má teda podľa vás podieľať samospráva, kde má odkázané trvalé bydlisko.
Štát nedáva do sociálnych služieb dostatok financií, tak ako som už to povedala. My dnes dávame 0,8 % HDP. V moderných európskych krajinách je to 1,7. A zároveň programové vyhlásenie vlády sa snaží hodiť tento problém na poskytovateľov. Na Slovensku žije 360-tisíc samoživiteľov, osamelých rodičov s deťmi, ktorí žijú v chudobe. Nemajú dostatok finančných prostriedkov na to, aby si zaplatili nájomné, aby vedeli kúpiť pre svoje deti potraviny. Už nehovorím o tom, aby si mohli dovoliť nejaké krúžky alebo lekárske ošetrenie, ktoré je nepreplácané poisťovňami. Osemdesiat štyri percent z týchto sú ženy so svojimi deťmi, ktoré partner opustil, ochorel, týral, zomrel, a len 16 % muži. Ako chcete pomôcť tejto skupine ľudí? Pretože z programového vyhlásenia vlády vyzerá, že takáto skupina ľudí na Slovensku ani nežije.
V PVV vôbec nehovoríte o ľuďoch bez domova, aj keď počet týchto ľudí za desať rokov od roku 2011 stúpol z 23-tisíc na 72-tisíc.
Veľmi vágne sa venujete oblasti rómskej populácie a zároveň prehliadate aj obete násilných trestných činov. Je potrebné vytvoriť a podporiť systém pomoci ochrany detí pred násilím, konkrétne vytvoriť pomoc a dostupnosť služieb pre obete domáceho násilia. V programovom vyhlásení vlády je spomenuté, že ich treba koordinovať. Žiaľ, v mnohých prípadoch nie je čo koordinovať. Pomoc obetiam domáceho násilia, detským obetiam násilia, sexuálneho zneužívania, je v PVV spomenutá len veľmi vlažne, a to je naozaj skutočný problém. Zarazila ma taktiež veta: "Prehodnotíme efektívnosti všetkých troch pilierov dôchodkového systému vlády. Vláda posilní jeho dlhodobú udržateľnosť a maximalizuje úžitok pre poistencov."
Znamená to, že vláda vykradne II. a III. pilier, tak ako sa to už v minulosti stalo? Toto je pre nás neprijateľné a veríme, že takéto chúťky vláda nebude mať.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda.
Pán minister, ja vás chcem ubezpečiť, keďže KDH má jednu tvár, tak pred voľbami, ako aj po voľbách, a my sme sľubovali, že do vlády so SMER-om nepôjdeme a náš sľub sme aj dodržali, a musím povedať, že od KDH nikto nič nedostane bianko šek, žiadny zákon nebudeme podporovať len preto, že niekto povie, že tu budeme obchodovať s vládou. Nie, KDH nebude obchodovať s vládou, budeme veľmi zodpovedne sa stavať k obsahom daných zákonov a podľa toho budeme hlasovať a úprimne sa priznám, že po tom, ako dneska ste neotvorili doobeda schôdzu, ja si neviem predstaviť sedieť s ľuďmi v koalícii, ktorí jednoducho odmietli diskutovať o nemiestnom správaní podpredsedu parlamentu.
Ďakujem.

Pán predseda, ďakujem za slovo.
Pán minister Taraba, ďakujem, že ste vystúpili, tak máme príležitosť počuť aj ďalšieho člena alebo teda prvého člena vlády okrem pána predsedu vlády a reagovať na vaše vystúpenie. Počuť, ako pozeráte na našu prácu. Prirodzene, že službou opozície je poukazovať na nedostatky, otázniky a podľa mňa by ste mohli oceniť konštruktívnu opozíciu v tom, ak poukazujeme na to, čo v programovom vyhlásení chýba alebo vyžaduje precizovanie. Keď sa pozerám do programového vyhlásenia vlády, našiel som tam veľa pekných hesiel a nepochybujem o tom, že zákonmi ich budete chcieť napĺňať, otázka je ako.
Keď si prečítam, že chcete urobiť nový vysokoškolský zákon alebo novelizovať školský zákon a nenachádzam v programovom vyhlásení, za akým účelom, čo by malo byť príčinou alebo dôsledkom potom takejto zmeny, tak to prirodzene vyvoláva nielen otázky, ale aj obavy a to je to, čo teraz robíme, službu krajine, keď artikulujeme svoje obavy a poukazujeme na nedostatky alebo medzery v programovom vyhlásení vlády. Samozrejmé, že KDH si bude plniť túto službu ako konštruktívna, ale pevná opozícia, ktorá bude strážiť všetko, čo považujeme za nie prospešné pre Slovensko.
Ďakujem.