Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Vážený pán minister, pani predsedníčka nášho výboru, dámy, páni a študenti tam hore na balkóne, zákon o vysokých školách je veľmi dôležitý zákon, pretože nastavuje potrebnú zmenu v budúcnosti, šancu pre lepšiu budúcnosť v našej krajine.
Vysoké školy a vysokoškolsky vzdelaní odborníci sú nádejou pre túto krajinu, že sa nám podarí prechod k hospodárstvu s vyššou pridanou hodnotou, ktorá dnes...
Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Vážený pán minister, pani predsedníčka nášho výboru, dámy, páni a študenti tam hore na balkóne, zákon o vysokých školách je veľmi dôležitý zákon, pretože nastavuje potrebnú zmenu v budúcnosti, šancu pre lepšiu budúcnosť v našej krajine.
Vysoké školy a vysokoškolsky vzdelaní odborníci sú nádejou pre túto krajinu, že sa nám podarí prechod k hospodárstvu s vyššou pridanou hodnotou, ktorá dnes vyžaduje špičkovo pripravených kvalifikovaných ľudí. V tejto podobe, ako vláda predkladá, pán minister školstva, tento návrh zákona, tak ho vnímam aj na základe toho, že som bol trošku prítomný pri tom procese, ako menšie zmeny, ktoré reflektujú nejaký dialóg konsenzuálny medzi aktérmi vo vysokoškolskom vzdelávaní, to znamená Slovenskou rektorskou konferenciou, Konzorciom U10+, reprezentáciami vysokých škôl, Radou vysokých škôl, Študentskou radou vysokých škôl a tak ďalej.
Vnímam, že naše vysoké školy sú dlhodobo povedzme, trošku to tak poviem, ako štát v štáte. My sme im roky dozadu dali autonómiu, ktorú vysoké školy potrebujú, ale bolo to v čase, kedy ešte neboli nastavené lepšie princípy fungovania vysokých škôl. Oveľa ťažšie sa nastavujú už v rozbehnutom procese. Pokúšame sa to urobiť prostriedkami, ktoré sú vo svete vyskúšané, ako je hodnotenie zahraničnými hodnotiteľmi, ako prebehlo v roku 2022, keď som bol minister školstva, VER 2022. Pokúšame sa to urobiť prostredníctvom výkonnostných zmlúv. Pokúšame sa to urobiť na základe konsenzuálneho dohodu, nejakej objednávky štátu voči vysokým školám a potom garantovania, že štát doručí vysokým školám to, čo potrebujú na splnenie tejto objednávky.
Toto sú všetko veci, ktoré však presahujú rámec tejto vládnej novely. Ja som počul, dúfam, že som to pochopil správne, pán minister, že touto, nazvem to, menšou novelou vysokoškolského zákona nekončíme, že je treba pripraviť vysokoškolský zákon, ktorý zásadne bude upravovať tieto podmienky. Tú dnešnú novelu vnímam ako určité zjednodušenie procesov, ako nejaké prvé reflexie na to, čo som hovoril. Ale to, čo táto krajina naozaj potrebuje, je, aby, poviem len príklad, aby sa umožnilo prepojenie vysokoškolského akademického výskumného sektora s biznisom, s podnikaním, so súkromným sektorom a zároveň aby tu boli nastavené jasné pravidlá aj zo strany štátu, ktorý nie nejakým etatizmom alebo dirigizmom bude riadiť vysoké školy ako regionálne školstvo, ale ktorý tú autonómiu obnoví na dobre fungujúcich princípoch.
A toto bude predmetom aj môjho záujmu ako poslanca za Kresťanskodemokratické hnutie, ktorý sa tomuto už mal príležitosť venovať. Tu sme pripravení pozorne sledovať vývoj v tejto veci legislatívny a keď bude záujem, tak aj, samozrejme, ako konštruktívna opozícia pri tom participovať.
Ukážem jeden príklad. Keď dnes máme na vysokých, na vysokej škole predstavte si nejakého talentovaného človeka, ktorý sa rozhodol žiť radšej na Slovensku, nejsť na nejakú prestížnu univerzitu, kde si môže pripísať k platu jednu nulu, na konci ale, pred desatinou čiarkou, a tento človek, ktorý je schopný produkovať až na úroveň objavu, až na úroveň patentu, často to robí iba vďaka tomu, že má aj nejaký zahraničný grant. Ak však prinesie nejaký objav, patent, vynález, nejaký produkt svojej tvorivej a vedeckej, výskumnej činnosti až do roviny aplikačnej praxe, tak tento produkt je majetkom univerzity. Nie každé vedenie univerzity je natoľko osvietené, seriózne, nie sú pravidlá tak nastavené, aby bola záruka, že tento tvorivý vedec, tento výskumník a vysokoškolský pedagóg povedzme, je, potom benefituje, profituje z tohto svojho, svojho plodu práce. Vysoká škola môže kapitalizovať tento jeho produkt, môže ho predať a on z toho nemusí mať nič. Môže dostať nejakú koncoročnú odmenu. Toto nie je obvinenie vedeniu vysokých škôl, len ukazujem, aké pravidlá sú a ako sa dajú zle použiť.
Zároveň si predstavte, že by súkromný sektor, tak ako to poznáme v iných univerzitách, Massachussettský technický inštitút, Stanford University, Brown University, Aalto University vo Fínsku, celý, tá šnúra sa dá vymenovať, kde sú otvorené vstupu súkromného kapitálu investorom, ktorí za férových podmienok potom majú podiel na kapitalizácii takýchto produktov a oplatí sa im to investovať. V prípade Slovenska by museli investovať do vysokoškolského prostredia a do výskumu jednoducho už raz zdanené peniaze a nemajú z toho nič len dobrý pocit, že sú donori alebo teda altruisti, filantropi, ktorí toto podporujú. My potrebujeme, ak chceme rozhýbať ekonomiku Slovenska, naozaj s tým, čo deklarujeme ako politici naskrz celého politického spektra, s vyššou pridanou hodnotou v rámci hospodárstva, s vyššou efektivitou, čo povedie k razantne vyššej životnej úrovni obyvateľov Slovenska, tak potrebujeme pripraviť priestor, aby sa takéto veci dali s napojením na medzinárodnú sieť vysokých škôl a výskumu, aby sa dali aj v podmienkach slovenského školstva robiť. Nato potrebujeme vysoké školy otvoriť tejto spolupráci aj s inými zdrojmi, s iným kapitálom. Potrebujeme využiť to, že sme sa dostali s našou SAAVŠ do EQAR-u, že sme prešli procesom a plošné akreditácie vysokých škôl, kedy si už ony samy budú akreditovať svoje študijné programy, kedy môžu obsadzovať pozície profesorov tak, ako sme hovorili, funkčné pozície docentov, profesorov.
Viete, tiež aj k tomuto, keďže je to len ústna rozprava, som len tak prišiel pre zmenený program bez aj pozmeňujúceho návrhu v tejto chvíli, tak poviem ešte jeden príklad. Bol som svedkom toho, ako jeden muž, nebudem ho menovať, pracovník na univerzite, ktorý je veľmi uznávaný v svojom odbore, veľká, malá vedecká rada ho navrhla na profesúru, má funkčné miesto profesora, tak automaticky bola posunutá jeho nominácia na SAAVŠ, kde voči dvom vedeckým radám, odporúčaniu rektorky, dekanky, dekana, tak prišlo k tomu, že jeden anonymný pracovník na SAAVŠ posúdil, že tento muž sa ide inaugurovať v oblasti, v ktorej, v inej, než v ktorej publikuje. Toto posúdenie bolo veľmi subjektívne. Preto ja vítam, že musíme sa venovať aj týmto mechanizmom, nemôže to byť také nevyvážené, že jeden pracovník SAAVŠ verzus malá a veľká vedecká rada.
Zároveň chcem pri tejto príležitosti poďakovať za to, že bol vo výbore prijatý pozmeňujúci návrh z Kresťanskodemokratického hnutia, ktorý sa týka toho, aby financie povedzme z európskych, z Európskej únie mohli byť použité aj na podporu činnosti konzorcií. V pláne obnovy a odolnosti bol podľa mňa napísaný príliš ambiciózny a neprediskutovaný cieľ, v pôvodnom pláne, tvrdé spájanie vysokých škôl pod jednu strechu, pod jedno IČO. Toto neprijali vysoké školy. Podarilo sa vyrokovať ešte za mňa, aby sme mohli zmeniť toto na mäkké spájanie, tvorbu konzorcií, jednokonzorcie už máme U10+ a ďalšie štyri idú vzniknúť. Nebuďme krajina večných začiatkov, že niečo podporíme len na začiatku a potom už poručeno Pánu Bohu, nech si to nejak žije. Preto som rád, že bol prijatý pozmeňovák, aby sa z týchto peňazí dala, dali použiť na priamu dotáciu aj na činnosť týchto konzorcií, pretože tá má zmysel. My ich nezakladáme predsa preto, aby sme si odfajkli míľnik POO, ale preto, aby tieto konzorciá robili užitočnú činnosť pre univerzity, pre vysokoškolákov, tak aby títo nemali dôvody odísť z tejto republiky a stratíme to veľmi vzácne a najcennejšie ľudské zdroje, ale aby mohli žiť, pracovať, vzdelávať sa a produkovať tu v prospech občanov a celého Slovenska.
Ďakujem za slovo.
Skryt prepis
