Videokanál poslanca

Ďakujem. Pri takejto obrovskej veci sme sa mali ako poslanecké kluby biť o slovo. Chcieť byť pri tom, keď sa píšu dejiny civilného práva. Niečo, čo zvyčajne funguje desaťročia. No a bojujeme akurát tak o sekundičky a nie o slovo a nepočujem tu dialóg medzi koalíciou a opozíciou.

Ďakujem všetkým za pripomienky a za naozaj dobrú debatu a je mi ľúto, že ju vedieme len medzi opozičnými poslancami. Adresoval som už to nehorázne skrátenie na tretinu, namiesto toho, aby sme pristúpili k dvojnásobnému času na rozpravu, a preto sa čudujem, že ten čas, ktorý my nemáme, rátame na sekundičky, že tie hodiny, ktoré má k dispozícii koalícia, z nich ani tú sekundu nevyužije. Je to smutný obraz. Ďakujem.

Pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni, ďakujem za slovo. Zdá sa, že v tejto rozprave v podstate spolu diskutujú predstavitelia opozície. A je to naozaj dobrá diskusia, pretože neopakujeme po sebe ako papagáje. Nehovoríme, nemlátime prázdnu slamu, ako je nám to často vyčítané, ale ako vidíte, vedieme serióznu polemiku. A teraz aj pred chvíľou zazneli slová, ktoré ma trochu prekvapili od kolegu Michala Šipoša. Odporúčam mu naštudovať si zákon o rodine, aby aj on pochopil, že to nie je iba o tom, že matka je žena a muž je otec a že manželstvo, tak ako máme v ústave, je jediný zväzok muža a ženy. Toto nie je kultúrno-etický problém. Zákon o rodine rieši osvedčeným spôsobom vzťahy, ktoré sa týkajú všetkých vecí, zákonného zastupovania, všetkých vzťahov medzi blízkymi príbuznými, medzi náhradnými rodičmi, osvojovanie detí a tak ďalej. Je to komplexný zákon, ktorý sa v čase osvedčil a ktorý je veľmi dobrým zákonom, reflektujúcim vôľu občanov aj to, ako máme nažité svoje reálie, ako ich v skutočnosti žijeme. Hovorí sa aj taká zásada, že právo reaguje ako posledné. Právo nemá predpisovať ľuďom, ako majú žiť. Právo má pomáhať ľuďom nastaviť podmienky pre ich život tak, ako to ľudia si želajú a potrebujú. A takto je to aj v tomto prípade. V tejto polemike zaznieva aj veľmi často taký, aspoň ja to tak chápem, ak nie správne, tak sa ospravedlňujem. Že taký poukaz na to, ako je to v Českej republike, ako je to v Nemeckej republike, v Rakúsku a inde. Nuž tak, chcem zdôrazniť, že žiadna civilizovaná krajina v moderných časoch nepreberá mechanicky civilný kódex iného štátu. Skutočne sa to masovo v západnej civilizácii dialo, ja neviem, v časoch Rímskej ríše, kedy, a to som už spomínal v tom vystúpení, lebo odtiaľ sú korene nášho súkromného práva, rímskeho práva, kedy po sebe zanechali tento civilizačný odkaz, toto dedičstvo Rimania a my dodnes z neho naozaj žijeme. Ale toto sa už nedeje storočia, pretože civilný kódex je najdôležitejší, najintímnejší súbor Práva rímskeho práva, kedy po sebe zanechali tento civilizačný odkaz, toto dedičstvo Rimanom a my dodnes z neho naozaj žijeme. Ale toto sa už nedeje stáročia, pretože civilný kódex je najdôležitejší, najintímnejší súbor zákonov, ktoré sa dotýkajú každodenného života občanov, ako to už bolo viackrát a viacerými z nás vysvetlené. Ale to neznamená, že nemáme hľadať inšpirácie v úprave alebo teda v spôsobe komunikácie či implementácie tohto pre občanov najdôležitejšieho zákona. S tým naprosto súhlasím. To, že ako bude informovaná verejnosť, ako sa komunikuje s odborníkmi, s ako vôbec, lebo celé tajomstvo každého zákona je v implementácii, ako sa bude ten zákon v čase svojej účinnosti, ale ďaleko pred ňou pripravovať na budú, sa pripravovať občania a všetky inštitúcie, organizácie na jeho aplikáciu. No, preto môžem povedať za nás, lebo KDH nemá, ako to tu opäť veľmi neeticky zaznelo, žiadnu dohodu so Smerom alebo s predkladateľmi alebo s koalíciou, hovoríme autenticky veci, za ktorými si stojíme. My hovoríme, čo si myslíme, robíme to, čo hovoríme. Odborníci za KDH sú a boli v kontakte, intenzívnom kontakte s rekodifikačnou komisiou a desiatky rokov sa zúčastňujú naši ľudia tohto procesu prípravy alebo respektíve odborných diskusií o Občianskom zákonníku. Boli to sme za jedno, keď sme teda rokovali s rekodifikačnou komisiou, tak sme úplne harmonizovali s požiadavkami, ktoré kládli aj Slovenská advokátska komora, Republiková únia zamestnávateľov, Americká obchodná komora, áno, aj KBS, potom sudcovia z poručeneckej agendy a mnohé, mnohé ďalšie organizácie. Nestihol som si v tomto krátkom čase všetky vypísať alebo pospomínať. No a ešte raz, pretože to tu najčastejšie rezonuje, sa chcem teda vrátiť k tej, lebo niektorí z vás z toho robia dilemu alebo problém, k tomu, že rodinné právo nebolo integrované do Občianskeho zákonníka. Tak ešte raz to skúsim. Do Občianskeho zákonníka nebol integrovaný ani Zákonník práce. Zdôrazňujem, Zákonník práce upravuje vzťahy medzi zamestnancami a zamestnávateľmi a znovu nielen nejakú pracovnú zmluvu, akú bol pred chvíľočkou nevhodne karikatúrovaný zákon o rodine, že by to bolo len o tom, kto je mama a otec. To je naozaj absurdné a nedôstojné. Zákonník práce pokrýva všetky aspekty toho, čo sa náročne rodí v debatách so sociálnymi, hospodárskymi partnermi, vládou, parlamentom, príslušnými odborníkmi. Ten, keď sa dosiahne takáto, takej tej citlivej veci, nejaký konsenzus a upravuje prakticky to, čo sa týka takmer každého, či nie každý je zamestnanec alebo podnikateľ. Ale úplne každý je občan a človek. Zákon o rodine sa týka úplne, dá sa povedať, každého a ja ho považujem, a nielen ja, za oveľa citlivejšiu normu právnu, ktorá upravuje oveľa vážnejšie a dôležitejšie vzťahy pre život ľudí, než je Zákonník práce. Chcete polemizovať o tom, že vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom je dôležitejší ako vzťah medzi mamou a dieťaťom? Medzi partnermi, manželmi, medzi príbuznými, najbližšími, medzi zákonnými zástupcami a deťmi? Čo z toho má väčšiu váhu pre ľudský život? Čo z toho je oveľa zásadnejšie pre šťastne a dobre žiť život? Určite zákon o rodine. A ten má byť integrovaný do Zákonníka občianskeho, pričom Zákonník práce nie, lebo to je viac. Veď to by sme naozaj nestavali tú pyramídu od základných kameňov smerom hore, ale opačne. Mohlo by sa mu to zle vypomstiť a zosypať. Preto je úplne správne, a to aj v duchu toho, čo som hovoril predtým, že nie mechanicky preberať. Ja nehovorím, že v Čechách to majú zle. Pri takejto norme sa stáročia a takto bude v práve vždy používa princíp racionálnej kontinuity. To nemôže byť nejaká vec, ktorú mechanicky preberiete. No, nebalte. Tak to je absolútne na mieste, že Zákonník práce, tento civilný občiansky zákonník, tento civilný kódex je lex generalis. A Zákonník práce a zákon o rodine sú jednoducho lege specialis. Takto je úplne v súlade s tým, ako žijeme svoje životy, ako existujeme v tejto krajine. Takto je to v súlade s našimi hodnotovými, ale aj ekonomickými, hospodárskymi a inými princípmi, ktoré treba posúvať dopredu, vylepšovať a tu je, čo robiť. Ja som zdôrazňoval význam teda tohto Občianskeho zákonníka aj jeho odbornú prípravu. Dával som kredit mnohým odborníkom a z minulosti až velikánom civilistiky. Snažil som sa pomôcť ukázať aspoň zo svojho miesta, som opozičný poslanec, tak nemôžem robiť prácu za vládnu koalíciu, za predkladateľa a komunikovať s celou verejnosťou. To, čo som ja mohol urobiť, som urobil. Poukázal som na obrovský význam kódexu, poďakoval za ústretovosť pri odborných rokovaniach, ale aj som poukázal na rôzne tematické okruhy, na ktoré sa treba ešte znova dobre pozrieť. Formuloval som aj požiadavky KDH, dovolil som si to, lebo tu nie je žiadna dohoda, ako to tu bolo veľmi neférovo podsúvané, s predkladateľmi, ak by zákon prešiel do druhého čítania. Ja neviem, či sa tak stane. A ešte som aj férovo oznámil, že KDH v tejto chvíli nemá pozíciu ku hlasovaniu, že toto vám oznámime po dohode pred hlasovaním a po rozprave. A na tom trvám, lebo opakujem. Môj a náš princíp je hovoriť, čo si myslíme a robiť, čo hovoríme. No k tým požiadavkám, ktoré sme formulovali, teda ak by hypoteticky prešiel zákon do druhého čítania, určite patrí, zopakujem, predloženie draftu paragrafového znenia zberného predpisu na SN 26, dôkladnú legislatívno-technickú kontrolu celého textu, poctivú diskusiu na pôde ústavnoprávneho výboru a súhlasím s tým, že aj ďalších výborov, čo bolo veľmi rozumné, a následne v pléne v druhom čítaní. A môžem k tomu pridať aj dôraz a požiadavku na to, ako to zaznelo, to súhlasím s pani Slaným Plavákovou, že potom treba vynaložiť zodpovedajúcu námahu a prácu pri komunikácii s verejnosťou, pri predstavení tohoto zákona, ak prejde, a to dopredu, a tu treba zvažovať potom aj dátum účinnosti tohto zákona. Lebo toto nemá byť nejaká, tu si nikto toto nemá dať na nejaký politický štít, že toto je moja alebo tvoja zásluha. Pretože toto je niečo, čo nás prežije. A preto treba tak k tomu pristúpiť so štipkou úcty a rešpektu k našej ústavnej kompetencii. Ďakujem za pozornosť.

Pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni, ďakujem za slovo. Zdá sa, že v tejto rozprave v podstate spolu diskutujú predstavitelia opozície. A je to naozaj dobrá diskusia, pretože neopakujeme po sebe ako papagáje. Nehovoríme, nemlátime prázdnu slamu, ako je nám to často vyčítané, ale ako vidíte, vedieme serióznu polemiku. A teraz aj pred chvíľou zazneli slová, ktoré ma trochu prekvapili od kolegu Michala Šipoša. Odporúčam mu naštudovať si zákon o rodine, aby aj on pochopil, že to nie je iba o tom, že matka je žena a muž je otec a že manželstvo, tak ako máme v ústave, je jediný zväzok muža a ženy. Toto nie je kultúrno-etický problém. Zákon o rodine rieši osvedčeným spôsobom vzťahy, ktoré sa týkajú všetkých vecí, zákonného zastupovania, všetkých vzťahov medzi blízkymi príbuznými, medzi náhradnými rodičmi, osvojovanie detí a tak ďalej. Je to komplexný zákon, ktorý sa v čase osvedčil a ktorý je veľmi dobrým zákonom, reflektujúcim vôľu občanov aj to, ako máme nažité svoje reálie, ako ich v skutočnosti žijeme. Hovorí sa aj taká zásada, že právo reaguje ako posledné. Právo nemá predpisovať ľuďom, ako majú žiť. Právo má pomáhať ľuďom nastaviť podmienky pre ich život tak, ako to ľudia si želajú a potrebujú. A takto je to aj v tomto prípade. V tejto polemike zaznieva aj veľmi často taký, aspoň ja to tak chápem, ak nie správne, tak sa ospravedlňujem. Že taký poukaz na to, ako je to v Českej republike, ako je to v Nemeckej republike, v Rakúsku a inde. Nuž tak, chcem zdôrazniť, že žiadna civilizovaná krajina v moderných časoch nepreberá mechanicky civilný kódex iného štátu. Skutočne sa to masovo v západnej civilizácii dialo, ja neviem, v časoch Rímskej ríše, kedy, a to som už spomínal v tom vystúpení, lebo odtiaľ sú korene nášho súkromného práva, rímskeho práva, kedy po sebe zanechali tento civilizačný odkaz, toto dedičstvo Rimania a my dodnes z neho naozaj žijeme. Ale toto sa už nedeje storočia, pretože civilný kódex je najdôležitejší, najintímnejší súbor Práva rímskeho práva, kedy po sebe zanechali tento civilizačný odkaz, toto dedičstvo Rimanom a my dodnes z neho naozaj žijeme. Ale toto sa už nedeje stáročia, pretože civilný kódex je najdôležitejší, najintímnejší súbor zákonov, ktoré sa dotýkajú každodenného života občanov, ako to už bolo viackrát a viacerými z nás vysvetlené. Ale to neznamená, že nemáme hľadať inšpirácie v úprave alebo teda v spôsobe komunikácie či implementácie tohto pre občanov najdôležitejšieho zákona. S tým naprosto súhlasím. To, že ako bude informovaná verejnosť, ako sa komunikuje s odborníkmi, s ako vôbec, lebo celé tajomstvo každého zákona je v implementácii, ako sa bude ten zákon v čase svojej účinnosti, ale ďaleko pred ňou pripravovať na budú, sa pripravovať občania a všetky inštitúcie, organizácie na jeho aplikáciu. No, preto môžem povedať za nás, lebo KDH nemá, ako to tu opäť veľmi neeticky zaznelo, žiadnu dohodu so Smerom alebo s predkladateľmi alebo s koalíciou, hovoríme autenticky veci, za ktorými si stojíme. My hovoríme, čo si myslíme, robíme to, čo hovoríme. Odborníci za KDH sú a boli v kontakte, intenzívnom kontakte s rekodifikačnou komisiou a desiatky rokov sa zúčastňujú naši ľudia tohto procesu prípravy alebo respektíve odborných diskusií o Občianskom zákonníku. Boli to sme za jedno, keď sme teda rokovali s rekodifikačnou komisiou, tak sme úplne harmonizovali s požiadavkami, ktoré kládli aj Slovenská advokátska komora, Republiková únia zamestnávateľov, Americká obchodná komora, áno, aj KBS, potom sudcovia z poručeneckej agendy a mnohé, mnohé ďalšie organizácie. Nestihol som si v tomto krátkom čase všetky vypísať alebo pospomínať. No a ešte raz, pretože to tu najčastejšie rezonuje, sa chcem teda vrátiť k tej, lebo niektorí z vás z toho robia dilemu alebo problém, k tomu, že rodinné právo nebolo integrované do Občianskeho zákonníka. Tak ešte raz to skúsim. Do Občianskeho zákonníka nebol integrovaný ani Zákonník práce. Zdôrazňujem, Zákonník práce upravuje vzťahy medzi zamestnancami a zamestnávateľmi a znovu nielen nejakú pracovnú zmluvu, akú bol pred chvíľočkou nevhodne karikatúrovaný zákon o rodine, že by to bolo len o tom, kto je mama a otec. To je naozaj absurdné a nedôstojné. Zákonník práce pokrýva všetky aspekty toho, čo sa náročne rodí v debatách so sociálnymi, hospodárskymi partnermi, vládou, parlamentom, príslušnými odborníkmi. Ten, keď sa dosiahne takáto, takej tej citlivej veci, nejaký konsenzus a upravuje prakticky to, čo sa týka takmer každého, či nie každý je zamestnanec alebo podnikateľ. Ale úplne každý je občan a človek. Zákon o rodine sa týka úplne, dá sa povedať, každého a ja ho považujem, a nielen ja, za oveľa citlivejšiu normu právnu, ktorá upravuje oveľa vážnejšie a dôležitejšie vzťahy pre život ľudí, než je Zákonník práce. Chcete polemizovať o tom, že vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom je dôležitejší ako vzťah medzi mamou a dieťaťom? Medzi partnermi, manželmi, medzi príbuznými, najbližšími, medzi zákonnými zástupcami a deťmi? Čo z toho má väčšiu váhu pre ľudský život? Čo z toho je oveľa zásadnejšie pre šťastne a dobre žiť život? Určite zákon o rodine. A ten má byť integrovaný do Zákonníka občianskeho, pričom Zákonník práce nie, lebo to je viac. Veď to by sme naozaj nestavali tú pyramídu od základných kameňov smerom hore, ale opačne. Mohlo by sa mu to zle vypomstiť a zosypať. Preto je úplne správne, a to aj v duchu toho, čo som hovoril predtým, že nie mechanicky preberať. Ja nehovorím, že v Čechách to majú zle. Pri takejto norme sa stáročia a takto bude v práve vždy používa princíp racionálnej kontinuity. To nemôže byť nejaká vec, ktorú mechanicky preberiete. No, nebalte. Tak to je absolútne na mieste, že Zákonník práce, tento civilný občiansky zákonník, tento civilný kódex je lex generalis. A Zákonník práce a zákon o rodine sú jednoducho lege specialis. Takto je úplne v súlade s tým, ako žijeme svoje životy, ako existujeme v tejto krajine. Takto je to v súlade s našimi hodnotovými, ale aj ekonomickými, hospodárskymi a inými princípmi, ktoré treba posúvať dopredu, vylepšovať a tu je, čo robiť. Ja som zdôrazňoval význam teda tohto Občianskeho zákonníka aj jeho odbornú prípravu. Dával som kredit mnohým odborníkom a z minulosti až velikánom civilistiky. Snažil som sa pomôcť ukázať aspoň zo svojho miesta, som opozičný poslanec, tak nemôžem robiť prácu za vládnu koalíciu, za predkladateľa a komunikovať s celou verejnosťou. To, čo som ja mohol urobiť, som urobil. Poukázal som na obrovský význam kódexu, poďakoval za ústretovosť pri odborných rokovaniach, ale aj som poukázal na rôzne tematické okruhy, na ktoré sa treba ešte znova dobre pozrieť. Formuloval som aj požiadavky KDH, dovolil som si to, lebo tu nie je žiadna dohoda, ako to tu bolo veľmi neférovo podsúvané, s predkladateľmi, ak by zákon prešiel do druhého čítania. Ja neviem, či sa tak stane. A ešte som aj férovo oznámil, že KDH v tejto chvíli nemá pozíciu ku hlasovaniu, že toto vám oznámime po dohode pred hlasovaním a po rozprave. A na tom trvám, lebo opakujem. Môj a náš princíp je hovoriť, čo si myslíme a robiť, čo hovoríme. No k tým požiadavkám, ktoré sme formulovali, teda ak by hypoteticky prešiel zákon do druhého čítania, určite patrí, zopakujem, predloženie draftu paragrafového znenia zberného predpisu na SN 26, dôkladnú legislatívno-technickú kontrolu celého textu, poctivú diskusiu na pôde ústavnoprávneho výboru a súhlasím s tým, že aj ďalších výborov, čo bolo veľmi rozumné, a následne v pléne v druhom čítaní. A môžem k tomu pridať aj dôraz a požiadavku na to, ako to zaznelo, to súhlasím s pani Slaným Plavákovou, že potom treba vynaložiť zodpovedajúcu námahu a prácu pri komunikácii s verejnosťou, pri predstavení tohoto zákona, ak prejde, a to dopredu, a tu treba zvažovať potom aj dátum účinnosti tohto zákona. Lebo toto nemá byť nejaká, tu si nikto toto nemá dať na nejaký politický štít, že toto je moja alebo tvoja zásluha. Pretože toto je niečo, čo nás prežije. A preto treba tak k tomu pristúpiť so štipkou úcty a rešpektu k našej ústavnej kompetencii. Ďakujem za pozornosť.

Súhlasím s vami, že rozprava v prvom čítaní o takom rozsiahlom civilizačne dôležitom zákone mala byť zdvojnásobnená podľa procedurálneho návrhu KDH a nie daná na tretinu, ako si to pretlačila vládna koalícia. Tu môj súhlas s vaším vystúpením končí. Som veľmi nepríjemne prekvapený, ako ste sa sústredili vo svojom vystúpení na KBS. Nerozumiem, ako môžete hovoriť o nejakom diktáte zo strany cirkvi. Prosím vás, to nie je pravda, že tu cirkev niečo diktuje. A nie je ani pravda, že by iba KBS namietala zahrnutie rodinného práva do Občianskeho zákonníka. Bolo to aj KDH. Boli to aj sudcovia z poručenskej agendy a ďalšie organizácie. Právnici, odborníci, zástupcovia KDH rokovali s predkladateľom, s rekodifikačnou komisiou o tomto a ja som to vo svojom vystúpení dôkladne vysvetlil, že prečo. To teraz opakovať vo faktickej nemôžem. Na žiadne iné subjekty z MPK ste sa nepýtali. Nepýtali ste sa, prečo v inom medzirezortnom pripomienkovom konaní boli akceptované iné pripomienky. Nechápem, prečo, chcete nás vrátiť kam? Pred 89. rok? Dovolím si vám povedať, že cirkev nezdružuje mimozemšťanov, ale občanov Slovenskej republiky. A podobne ako iné organizácie spoločenské, kultúrne, mimovládne môže pripomienkovať tak ako každý iný. Práve cirkev, práve KBS nesmie? Práve títo vám vadia a jediní vám vadia? Pani

Vaše faktické poznámky bez ohľadu na to, či boli oceňujúce alebo polemizujúce, používam ich za veľmi užitočné. Čo stihnem zareagovať, tak zodpoviem. K absolutizácii vôle jednotlivca, na ktorú ste sa pýtali, pán kolega, práve som povedal, že ten zákonník práce nemôže byť tak postavený. Poukázal som to na príklade teda zredukovania povinne neopomenuteľných dedičov z pôvodného návrhu 1/10, 2/10 na to, aby ostal zachovaný ten oveľa vyšší pomer, za ktorý sme sa zasadzovali, čo ukazuje, že nemôže byť tá vôľa príkazcu tak nadradená, že prakticky môže dôjsť bez dôvodov na videnie k videniu. Čo sa týka poukázania na právnu úpravu v Českej republike, tak paradoxne už aj v rokoch 1918 až 1950 bolo v Československej republike prvej a veľmi dobre fungujúcej a demokratickej rozdielna právna úprava v tejto veci. Nemôžeme čakať, že tak, ako sa historicky ďalej vyvíjali naše krajiny a životy našich občanov, že môžeme najdôležitejší zákon pre občanov, pre ich každodenný život mechanicky porovnávať alebo preberať zo zahraničia ani z najbližšej Českej republiky. Je dôležité, aby vychádzal z reálií a bol podľa princípu racionálnej kontinuity budovaný na potrebách aktuálnych podmienok našich občanov. Rodinné právo je oveľa dôležitejšie ako pracovné právo. Vzťahy medzi rodičmi, súrodencami, najbližšími sú viac ako vzťahy medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Preto, ak je lex specialis pracovné právo, musí byť aj rodinné právo, ba ešte skôr. Pani Špánik, kolegyňa Kolíková, povedal som, že to je paradoxne jediné prorastové opatrenie. Spomenul som to ako paradox, nie ako dostatočné. Kolíková, povedal som, že to je paradoxne jediné prorastové opatrenie. Spomenul som to ako paradox, nie ako dostatočné.

Vaše faktické poznámky bez ohľadu na to, či boli oceňujúce alebo polemizujúce, používam ich za veľmi užitočné. Čo stihnem zareagovať, tak zodpoviem. K absolutizácii vôle jednotlivca, na ktorú ste sa pýtali, pán kolega, práve som povedal, že ten zákonník práce nemôže byť tak postavený. Poukázal som to na príklade teda zredukovania povinne neopomenuteľných dedičov z pôvodného návrhu 1/10, 2/10 na to, aby ostal zachovaný ten oveľa vyšší pomer, za ktorý sme sa zasadzovali, čo ukazuje, že nemôže byť tá vôľa príkazcu tak nadradená, že prakticky môže dôjsť bez dôvodov na videnie k videniu. Čo sa týka poukázania na právnu úpravu v Českej republike, tak paradoxne už aj v rokoch 1918 až 1950 bolo v Československej republike prvej a veľmi dobre fungujúcej a demokratickej rozdielna právna úprava v tejto veci. Nemôžeme čakať, že tak, ako sa historicky ďalej vyvíjali naše krajiny a životy našich občanov, že môžeme najdôležitejší zákon pre občanov, pre ich každodenný život mechanicky porovnávať alebo preberať zo zahraničia ani z najbližšej Českej republiky. Je dôležité, aby vychádzal z reálií a bol podľa princípu racionálnej kontinuity budovaný na potrebách aktuálnych podmienok našich občanov. Rodinné právo je oveľa dôležitejšie ako pracovné právo. Vzťahy medzi rodičmi, súrodencami, najbližšími sú viac ako vzťahy medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Preto, ak je lex specialis pracovné právo, musí byť aj rodinné právo, ba ešte skôr. Pani Špánik, kolegyňa Kolíková, povedal som, že to je paradoxne jediné prorastové opatrenie. Spomenul som to ako paradox, nie ako dostatočné. Kolíková, povedal som, že to je paradoxne jediné prorastové opatrenie. Spomenul som to ako paradox, nie ako dostatočné.

Minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Najskôr v línii prvého čítania chcem zdôrazniť v tomto príspevku, o čom a koľko rokujeme. Občiansky zákonník nie je bežný zákon. Občiansky zákonník je najvplyvnejší súbor zákonov a pravidiel, kódex súkromného práva, ktorý sa dotýka nás všetkých každodenne, upravuje postavenie a konanie každého občana od narodenia až po smrť. Dokonca aj poza smrť, ak zoberieme do úvahy dedičské konanie. Častokrát si to ľudia ani neuvedomujú, ale už pri nastúpení do autobusu, nákupe potravín, prenájme mestského bicykla alebo pri podnájme bytu, tak vchádzajú do týchto vzťahov súkromného práva a Občiansky zákonník upravuje takéto vzťahy medzi občanmi, každodennú činnosť, rámec, v ktorom žijeme, v ktorom sa pohybujeme. Preto obsahuje takmer 2000 paragrafov. Občiansky zákonník je naozaj po ústave najdôležitejším zákonom pre každého občana Slovenskej republiky. Význam Občianskeho zákonníka demonštruje aj fakt, ktorý tu už bol dnes spomenutý, keď bol citovaný Napoleon, že väčšina historikov, osobitne tých, ktorí sa zaoberajú aj históriou práva, považuje prijatie napoleonského Code civil, Občianskeho zákonníka, za taký civilizačný medzník, že delí dejiny sveta aj podľa toho na čas pred prijatím tohto Občianskeho zákonníka a po jeho prijatí. Podobne sa za jeden z najväčších prínosov Rímskej ríše považuje právny rámec a právne princípy, ktoré starovekí Rimania prinášali a po sebe zanechali. Sme v roku 2026. Tridsaťsedem rokov po páde totalitného režimu. Desiatky rokov sa vedie odborná diskusia a pracovalo sa na príprave nového moderného občianskeho kódexu, tak ako o tom hovorili aj moji predrečníci. Pri porovnaní s modernými európskymi kódexmi musíme konštatovať, že Slovensko sa stáva jednou z posledných civilizovaných krajín, ktorá prechádza k modernizácii svojho súkromného práva. Aj v tomto zaostávame 14 rokov za Českou republikou. Preto ma negatívne fascinuje, že Národná rada Slovenskej republiky sa dokáže zaoberať celé dni tým, ako sa majú poslanci obliekať, ako sa majú vyjadrovať, či majú ústavní činitelia mať možnosť sobášiť a za akých podmienok a o tomto každom z týchto nepodstatných bodov pre život občanov vieme hovoriť dva dni. Ale procedurálny návrh, ktorý som podal za Kresťanskodemokratické hnutie, aby sme v zmysle nového rokovacieho poriadku na dvojnásobok predĺžili rozpravu k návrhu zákona o Každom z týchto nepodstatných bodov pre život občanov vieme hovoriť 2 dni. Ale procedurálny návrh, ktorý som podal za Kresťanskodemokratické hnutie, aby sme v zmysle nového rokovacieho poriadku na dvojnásobok predĺžili rozpravu k návrhu zákona o novom Občianskom zákonníku v najdôležitejšom kódexe pre práva pre občanov, neprešiel. Vari budeme o takto významnom kľúčovom zákone rokovať rovnako dlho ako o niektorých novelách bežných zákonov, ktoré majú 100-krát menej paragrafov, ako je predkladaný návrh Občianskeho zákonníka? Ale úplným vrcholom bolo schválenie návrhu predsedu Anteckého klubu Smer. Plénum koaličnými poslancami na skrátenie rokovania o Občianskom zákonníku na 1/3. Miesto dvojnásobku na 1/3. Toto ste schválili. To sa naozaj nestalo pri žiadnom zákone, o ktorom tu rokujeme, nie pri najdôležitejšom zákone pre občanov. Ja osobne to považujem za disrešpekt, urážku až facku rekodifikačnej komisie, všetkým odborníkom, na ktorých táto práca stojí a dokonca aj tu sediacemu pánovi ministrovi Suskovi, ktorý je predkladateľom tohto návrhu zákona. Jemu zostáva, pokiaľ som dobre počítal, 16 minút, aby reagoval na túto rozpravu. To je hanebnosť. Preto sa pokúsim v tomto vystúpení v rozprave k vládnemu návrhu Občianskeho zákonníka zdôrazniť jeho civilizačný význam, veď hĺbka tohto predpisu si naozaj žiada viac než niekoľko minút rečníckeho času. Budem sa prísne držať filozofie predkladaného návrhu zákona, čo zodpovedá zmyslu prvého čítania, nastavenia rámcov a poukázania na potrebné veci, na ktoré sa treba sústrediť pred druhým čítaním. Vôbec nie je pravda, ako ste argumentovali alebo predkladateľ návrhu na skrátenie rozpravy na tretinu, že takú debatu môžeme viesť v druhom čítaní. Prosím vás, toto môžete hovoriť ľuďom, ktorí vôbec nerozumejú legislatívnej príprave takto rozsiahleho kódexu. Ak by sme mali v druhom čítaní ad hoc z ľavíc poslaneckých na kúsky trhať tento návrh Občianskeho zákonníka a prinášať nové, teda pozmeňujúce návrhy z radov poslancov k tak zložitému komplexnému návrhu zákona, tak to potom naozaj pripravujeme „krásne“ podmienky pre život ľudí v Slovenskej republike. Tak sa to nerobí v žiadnej civilizovanej krajine. Práve teraz, v prvom čítaní, je dôležité adresovať témy, obsahy, rámce, princípy, aby tie mesiace, ktoré sú do druhého čítania, sa dali využiť na ďalšie odborné debaty a prípravu finálneho znenia do druhého čítania, v ktorom teda samozrejme je možné predkladať pozmeňujúce návrhy, ale po takto vydiskutovaných rokovaniach v Národnej rade. Na začiatok chcem poďakovať ľuďom, ktorí mali podiel na práci dlhodobo na návrhu Občianskeho zákonníka, ktorý Slovenská republika potrebuje. Dovoľte mi zacitovať Bernarda zo Chartres z 12. storočia, ktorý povedal tento výrok, ktorý veľmi dobre poznáte všetci: Sme ako trpaslíci stojaci na ramenách obrov, vidíme viacej a ďalej ako oni, ale nie pre ostrosť vlastného zraku, ale preto, lebo nás zdvihla ich obrovská výška. Nový Občiansky zákonník nevznikol vo vákuu za pár mesiacov. Vyrastá na desaťročiach civilistickej vedy. Chcem poďakovať všetkým členom rekodifikačnej komisie na čele s jej predsedom profesorom Marekom Števčekom za ich odbornú prácu a korektné rokovania počas prípravy návrhu zákona. Ďakujem aj ministrovi spravodlivosti Borisovi Suskovi a členom rekodifikačnej komisie aj za osobné predstavenie Občianskeho zákonníka na poslaneckom klube KDH. Oceňujeme odbornosť, otvorenosť a korektnosť komunikácie nielen počas predstavenia finálnej podoby návrhu, ale aj počas jeho prípravy a modifikácie. Profesor Števček a jeho komisia mohli pracovať na takomto diele práve preto, lebo mali na čo nadväzovať. Dovoľte mi menovať aspoň niekoľko mien, ktorým dlhujeme civilizačné uznanie. Zo slovenských civilistov akademik Štefan Luby, profesor Karol Plank, profesor Ján Lazar, profesor Peter Vojčík a ďalší, z československých historických autorov František Rouček a Jaromír Sedláček, Emanuel Tilsch, Ján Krčmář, z českej civilistiky Karel Eliáš, Jiří Švestka, Ján Dvořák, Jozef Fiala, Filip Melzer, Petr Tégl, Petr Lavický a ďalší. A teraz taký veľmi zrýchlený prehľad vývoja, ktorý začnem datovať rokom 1918. Nemyslite si, že to je nejaký muzeálny, zbytočný exkurz, pretože dodnes sa zhodnú právnici, odborníci, že korene civilného práva pochádzajú ešte od Justiniána zo 6. storočia, kde bol položený intelektuálny základ toho, ako sa tvorí občianske právo. Tak začnem rokom 1918. Na Slovensku vtedy platilo na našom území uhorské zvykové právo. Kým v rakúskej časti habsburskej monarchie platil od roku 1812 Allgemeines Bürgerliches Gesetzbuch, v Uhorsku platilo obyčajové právo. To prinieslo v rokoch 1918 až 1950 veľmi kurióznu situáciu. Právny dualizmus, vznik Československa tento paradox priniesol, lebo na Slovensku platilo uhorské zvykové právo a v Čechách už spomínaný Občiansky zákonník z čias habsburskej monarchie. V roku 1950 bol prijatý tzv. stredný Občiansky zákonník. Bol prvým jednotným Občianskym zákonníkom celého Československa, avšak bol veľmi silne ovplyvnený komunistickou ideológiou a tvrdo odstránil právny idealizmus a práve nastolil túto ideológiu aj do Občianskeho zákonníka. No a v roku 1964 bol prijatý socialistický Občiansky zákonník pod číslom 40 z roku 1964 Zb. a tento zákonník je platný na Slovensku dodnes. Teda jeho kostra, objem väčšinový paragrafov. Profesor Marek Števček v komentári k § 1 priamo konštatuje, že úvodné ustanovenia Občianskeho zákonníka, citujem: „predstavujú dedičstvo zákonodarstva z obdobia posledných desaťročí: nekoncepčnosť, ideová nevyjasnenosť, zmätok v terminológii.“ Preambula pôvodného znenia deklarovala, že ustanovenia zákonníka smerujú k upevňovaniu socialistických vzťahov. To je prirodzene jazyk nie práva, ale to je jazyk ideológie. Preto v roku 1991 tak rýchlo po revolúcii, ako to bolo možné, prišla veľká novela Občianskeho zákonníka, vypustenie stoviek paragrafov reflektujúcich nedemokratický režim pod jednou jedinou vládnucou komunistickou stranou a doplnenie zákonníka o princípy pluralitnej spoločnosti a rovnocennosti vlastníctva. Ale to samozrejme nestačí. Nemôžeme v 21. storočí v roku 2026 žiť z dedičstva socialistickej ideológie so zákonníkom z roku 64 po novele, ktorá len riešila vznik súkromného práva a odstraňovala komunistickú ideológiu. Socialistický Občiansky zákonník ale predsa v roku 64 priniesol jeden radikálny zlom, keďže bol postavený na princípoch socialistickej ekonomiky a obmedzil autonómiu vôle v prospech štátnej regulácie. Česká republika preto prešla rekodifikáciou v roku 2012, keď prijala nový Občiansky zákonník účinný od 1. januára 2014, ktorý sa vrátil k európskym tradíciám súkromného práva. Slovenská republika, my dnes zákonodarci, tak dostávame po viac ako 60 rokoch príležitosť prekonať socialistické dedičstvo a vrátiť sa k európskym koreňom nášho práva. Ako uvádzajú klasici československej civilistiky Rouček a Sedláček v úvode ku komentáru k československému Občianskemu zákonníku, občianske právo musí byť v súlade s prirodzeným právom a morálnymi princípmi spoločenstva. Tieto myšlienky sú aj dnes nanajvýš aktuálne. Predkladaný návrh nevznikol narýchlo, čo naozaj oceňujem. Keďže sme v parlamente častejšie svedkami nevídaného úpadku kultúry a princípov parlamentnej demokracie, čo sa prejavuje nekvalitou legislatívnych procesov. Napríklad 11-krát novelizovaný Trestný zákon za dva roky, zrušenie zrušenia Úradu na ochranu oznamovateľov, legislatívna smršť v podceňovanom segmente vzdelávania s postupným neblahým dopadom na prax a žiakov, zneužívanie skráteného legislatívneho konania a politicky aj legislatívne arogantnej praxe tzv. prílepkov. No, pripomeniem teraz chronológiu prípravy návrhu Občianskeho zákonníka. V januári roku 2009 bol na vláde uznesením prijatý legislatívny zámer na prípravu nového civilného kódexu. V novembri 2023 tejto vlády programové vyhlásenie uznesením č. 590 dalo túto úlohu. V januári 2025 v pláne legislatívnych úloh sa objavil návrh na nový Občiansky zákonník. V máji – júni 2025 predbežná informácia na portáli SLOV-LEX. Až 17. septembra 25 predbežné pripomienkové konanie. No a potom od 30. septembra do 1. decembra 2025 riadne medzirezortné pripomienkové konanie. A 27. marca až 7. apríla 26 záverečné posúdenie vplyvov a súčasné súhlasné stanovisko vlády. Znova musím konštatovať, že tvrdú kritiku si zaslúži fakt, že súčasná vláda prišla na začiatku svojho vládnutia, myslím táto štvrtá vláda Roberta Fica, na začiatku svojho vládnutia s inými prioritami namiesto intenzívnej politickej diskusie o takto významnom občianskom kódexe, ktorého význam som sa vám snažil ukázať v tej prvej časti vystúpenia. Namiesto toho ste sa, kolegovia a kolegyne, rozhodli pretlačiť svoju predstavu či skôr svoju potrebu zmien v Trestnom zákone a v Trestnom poriadku. Aj toto si bude história pamätať. Teraz sa budem venovať princípom prípravy alebo teda podstate civilného kódexu. Predbežné informácie o legislatívnom zámere vo mne osobne vyvolali okrem už objasneného očakávania veľmi potrebnej zmeny a modernizácie aj oprávnené obavy. Zámer totiž počítal so zrušením Zákona o rodine z roku 2005, ktorý osvedčeným a prevereným spôsobom upravuje právny rámec najcitlivejších vzťahov našich obyvateľov a chcel integrovať rodinné právo do nového Občianskeho zákonníka. Odborníci v KDH na čele s kolegom podpredsedom KDH Viliamom Karasom upozorňovali na nebezpečenstvo absolutizácie autonómie vôle jednotlivca na úkor spoločného dobra, či v rodinách alebo celej spoločnosti. Sme absolútne za, aby ako kresťanskí demokrati, aby sme mali moderný kódex civilného práva, ktorý je založený na autonómii vôle občana, ale nie absolútnej. Súkromné právo nesmie absolutizovať vôľu jednotlivca, pretože človek nie je izolovaný ostrov. Ale ako spoločenská bytosť nachádza svoj najlepší záujem v harmónii so záujmom najbližších a potom ľudí okolo a všetkých spoluobčanov. Dovoľte mi uviesť úplne banálny príklad. Nechcem sa tým akoby dotknúť tomu, že na akej úrovni treba rozprávať, ale je to verejné rokovanie, takže hocikto, kto nás môže počúvať, nech rozumie. Predstavte si, že by na celom svete boli iba traja ľudia a žili by na nejakom ostrove. Tak aj tu nie je možné, aby títo traja žili tak, že absolútna vôľa, autonómia vôle každého z týchto jedincov by viedla k najšťastnejšej alebo dobrej funkčnej forme ich spolužitia. Aj oni traja by sa museli dohodnúť na tom, čo platí, čo je v záujme celého celku, teda v tomto prípade tejto fiktívnej trojice a čo je autonómia vôle týchto jednotlivcov. A to by boli len traja a nie 5,5 milióna obyvateľov Slovenska v rôznych životných situáciách. Ďalším dôležitým princípom, na ktorý sme v KDH upozorňovali, je kvalita zákona reflektujúca realitu a osvedčené spôsoby usporiadania vzťahov – zdôrazňujem osvedčené – našich občanov a ich potreby. Najvýznamnejší kódex súkromného práva a vzťahu medzi občanmi nemôže byť nejakým revolučným krokom abstraktným, ktorý by v zlom slova zmysle premenil Slovensko zo dňa na deň na nepoznanie, kde by sme sa učili žiť ako v cudzine. Nemôžeme napríklad mechanicky prevziať revolučný francúzsky model občianskeho práva a očakávať, že bude desaťročia úspešne slúžiť občanom Slovenska. Takto to nefunguje, takto sa najdôležitejší zákonník nerobí. Preto sme za KDH žiadali uplatniť zásadu, a som rád, že takto je predložený tento návrh zákona, zásadu racionálnej kontinuity, teda racionálnu nadväznosť na už existujúcu právnu úpravu pri súčasnom zachovaní vžitej terminológie, pojmov a výrazov, kde k zmenám dochádza iba v prípadoch, kde je to nevyhnutné. A v tých prípadoch vzhľadom na potreby občanov a spoločnosti. A takých prípadov je vzhľadom na potreby občanov a spoločnosti naozaj dosť. A toto nie je o nejakom karikatúrovanom konzervativizme. Toto je o reálnej vedomosti dopadov príliš plošných a veľkých zmien aj v terminológii a zbytočných zmien, ktoré by znamenali obrovskú záťaž aj administratívnu naprieč celým životom, bankami, zamestnávateľmi. Konzervativizme. Toto je o reálnej vedomosti dopadov príliš plošných a veľkých zmien aj v terminológii a zbytočných zmien, ktoré by znamenali obrovskú záťaž, aj administratívnu, naprieč celým životom, bankami, zamestnávateľmi, inštitúciami všetkými poriadkami až po domový poriadok bytových domov a tak ďalej. Takéto niečo by nebola dobrá služba občanom. V tejto chvíli si dovolím zacitovať velikánov Františka Roučka a Jaromíra Sedláka z predmluvy k slávnemu dielu komentár československému obecnému zákonníku občianskemu a občianske právo platné na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi. Tento citát vzhľadom na jeho nadčasovosť ponechávam v pôvodnej češtine a dúfam, že to bude každému zrozumiteľné. S politickou naším samostatností postaveni byli naši právnici před úkol, aby též své myšlení teoretické praktické právnická postavili na samostatný základ. Politický převrat nebyl jen vystřídáním vlád, nejbrzy hlubokou revolucí spoločenskou. Nové uspořádání společnosti nezůstalo bez vlivu na soukromé právo, neboť právě soukromé právo zasahuje nejhluběji do sociálních struktur společnosti, upravující poměry rodinné a majetkové, teda najintímnejšie a najzákladnejšie vzťahy ľudskej spoločnosti. Občiansky zákonník je rámcom, v ňom sa civilné súdy pohybujú. Rámec je tak pružný, že každá doba môže ho užívať podľa svojho. Nesmieme zapomínať, že sú zásady o pomere jedinca k jedincovi a o pomere jedinca k spoločnosti, ktoré sa nemenia po 3000 let, čo trvá naša európska vzdelanosť. Týto zásady dobrý a spravedlivý sudca nesmí překročiti, nechce-li působiti zlo. Rozeznávati sluší, co je trvalé a co je přechodné. Dnešný stav v súkromnom práve možno zjednodušene popísať ako komplikovaný, nepružný a zastaralý, čo prináša do vzťahu medzi občanmi právnu neistotu. Dvojkoľajnosť právnej úpravy a neexistenciu právnych nástrojov na riešenie ich aktuálnych potrieb. Konkrétne príklady ukážem o chvíľu. Cieľom KDH, hoci aj z postavenia opozičnej strany, je pomôcť pri rekodifikácii súkromného práva tak, aby bolo flexibilné, moderné, jednoduchšie s výrazným posilnením právnej istoty a právnej predvídateľnosti a vyvážené z hľadiska autonómie vôle jednotlivca so záujmom spoločenstva, čo je v najlepšom záujme všetkých občanov Slovenskej republiky. Veď v neprehľadnom a komplikovanom právnom systéme vždy ťahá slabšia stránka za kratší koniec. Povedzme, solventný, bohatý, mocný človek alebo právnická osoba si môže najať advokátsku kanceláriu, ktorá dokáže v prospech svojho klienta kľučkovať v nejednoznačnosti alebo dvojkoľajnej právnej úprave viac než človek, ktorý nemá také možnosti. Tu je niekoľko príkladov, ako môže nový Občiansky zákonník odstrániť neželanú právnu neistotu a dvojkoľajnosť vyplývajúcu z nerovnakej úpravy v súčasnom Obchodnom zákonníku a Občianskom zákonníku. Napríklad oblasť premlčania. Občiansky zákonník hovorí, teda stanovuje dvojročnú lehotu na premlčanie, Obchodný zákonník štvorročnú lehotu. Tak si predstavte, že si vyberie silnejšia stránka, samozrejme tú úpravu, ktorá jej vyhovuje. Nový stav, ponúka sa jednotná trojročná lehota plus dohoda strán prípadne na inej úprave. Kúpna zmluva odlišne upravená v Obchodnom a Občianskom zákonníku. V novom Občianskom zákonníku sa ponúka jednotná so spotrebiteľským podtypom. Ďalej je to zmluva o diele, podobne ako predchádzajúca úprava, odstraňuje dvojkoľajnosť, zodpovednosť za škodu, rovnako neplatnosť úkonov a postúpenie pohľadávok. Opäť odlišné podmienky v Občianskom verzus Obchodnom zákonníku, znovu je prinesená moderná jednotná úprava s čiastočným postúpením pohľadávok, čo je veľmi dôležité aj pre ekonomiku. No, teraz ešte sa dotknem niektorých oblastí z obsahu zákona a s niekým zhrniem náš postoj k nim. K obsahu samotného zákona sa samozrejme budeme vyjadrovať podrobnejšie v druhom čítaní, ak k nemu dôjde. Teraz len stručný prehľad tematických oblastí. No a chcem upozorniť na niekoľko kritických aspektov vzhľadom na potrebný čas sa im venovať. A chcem spomenúť aj príklady konštruktívnej a kritickej práce opozície KDH, ktoré napokon formujú našu pozíciu k tomuto vládnemu návrhu zákona. Predkladaný návrh zákona sa skladá zo siedmich častí, ktoré odrážajú klasickú systematiku občianskeho práva a ktorými v tomto sú všeobecné právo, právo osôb, rodinné právo, záväzkové právo, vecné právo a dedičské právo. Spolu je to 1915 paragrafov návrhu zákona. Pôvodne ich bolo v MPK 2136. Prvá časť návrhu zákona je venovaná úprave všeobecných inštitútov, ako je predmet súkromnoprávnych vzťahov, definície pojmu zviera, napríklad definície právneho úkonu, nakladania s právnymi predmetmi. Zavádza sa jednotná trojročná všeobecná premlčacia doba. V druhej časti sa napríklad precizuje právna úprava fyzických osôb a opatrovníctva, prijíma základnú úpravu právnických osôb, ktorá doposiaľ s výnimkou obchodných spoločností absentovala. Tretia časť je po vyhodnotení uplatnených zásadných pripomienok redukovaná na úpravu majetkových vzťahov medzi manželmi na spoločnom imaní manželov, takzvanú SIM-ku, ktorá nahradí doterajší inštitút bezpodielového spoluvlastníctva manželov, tzv. BSM. Tu pozitívne hodnotíme navrhované znenie, kde sa pri spoločnom imaní manželov berú do úvahy aj negatívne javy, ako je skryté konanie jedného z manželov alebo asociálne konanie, napríklad prehajdákanie peňazí v kartách, hazarde, zadĺženie bez dohody a podobne, čo má v súčasnosti devastačný dopad na celú rodinu, aby to bolo v budúcnosti hradené iba z príslušného podielu manžela alebo manželky, čo sleduje zásadu najlepšieho záujmu detí. Štvrtá časť je venovaná úprave záväzkového práva. Tu je najviac noviniek. Návrh prináša rad moderných inštitútov, ktoré síce v praxi boli nahrádzané, avšak vzhľadom na absentujúcu právnu úpravu boli vystavené právnej neistote. Napríklad prevod zmluvy, peňažná zábezpeka, jednostranné odpustenie dlhu. Posilňuje sa ochrana tretích osôb a právneho styku v kontexte postupovania pohľadávok, čo je dôležité pre modernú ekonomiku. Zavádza sa moderný jednotný systém následkov nesplnenia všetkých typov zmlúv. V rámci procesu uzatvárania zmlúv sa zavádzajú inštitúty, ako napríklad zodpovednosť za nepoctivé rokovanie, písomné potvrdenia ústnych zmlúv, kontrola štandardizovaných zmlúv. Upravuje sa sporná otázka nemajetkových nárokov z porušenia zmluvy. No, už tu bol spomenutý príklad svadobnej hostiny. To mi to pripomenulo, môžem to zopakovať. V prípade, že by ste zrušili svadobnú hostinu v deň konania, tak asi vrátenie čisto zálohy nie je dostatočnou odplatou za spôsobenú škodu. Vyslovene sa upravuje kontroverzná téma náhrady nemajetkovej škody sekundárnych obetí, napríklad blízkej osoby obete dopravnej nehody. Výrazne sa modernizuje úprava bezdôvodného obohatenia, nakoľko súčasná úprava nedáva odpovede na mnohé situácie praktického života, pričom novou úpravou tak dôjde k zvýšeniu právnej istoty, o čo by malo v tomto prípade ísť najviac. Tu chcem upozorniť na jednu zásadnú zmenu v nájomných vzťahoch. Výrazným spôsobom sa posilňuje pozícia prenajímateľa na úkor nájomcu. Súhlasíme s tým, že je to v súlade s ťažiskom na autonómii vôle jedinca, ktorý je majiteľom, ale upozorňujem na riziko. Napríklad nájomné zmluvy uzavreté na dobu neurčitú budú vypovedané aj bez udania dôvodu so šesťmesačnou výpovednou lehotou podľa tohto návrhu zákona, čo v prípade napríklad bytu rodiny alebo staršieho človeka v reštituovanom bytovom dome môže vytvoriť neželané, ťažko spravodlivo riešiteľné situácie. Správne sa precizujú výpovedné dôvody pre nájmy na dobu určitú, ale aj tu dochádza ku kontroverznej úprave, ak nájomca prehrá súdny spor s prenajímateľom, nielenže bude zrejme platiť súdne trovy, ale ešte aj mu bude zdvojnásobené nájomné na čas výpovede nájomnej zmluvy. Čiže nájomca je akoby sankcionovaný za právnu obranu na súde, pričom prenajímateľ nenesie žiadne riziko v tomto súdnom konaní. Aj tejto téme sa budeme v KDH ďalej venovať a v prípade prijatia nového Občianskeho zákonníka, aby neobsahoval nejaké takéto kontroverzie. Piata časť vymedzuje vecné práva. V oblasti vecných práv tento návrh posilňuje dobromyseľnosť nadobúdania vlastníckeho práva k hnuteľným veciam a konštruuje dva všeobecné spôsoby dobromyseľného nadobúdania práv budovaných na pozitívnej a negatívnej stránke materiálnej publicity katastra nehnuteľností. Šiesta časť upravuje dedičské právo. V dedičskom práve sa presadzuje princíp autonómie vôle osoby poručiteľa, o tom už hovoril aj predkladateľ. Rozširujú sa právne úkony pre prípad smrti a zavádzajú sa nové právne inštitúty, ako je dedičská zmluva, odkaz, príkaz a správca dedičstva. Rozširuje sa okruh zákonných dedičov, mení sa právna úprava závetu, vydedenia i úprava neopomenuteľných dedičov, pričom povinný podiel sa znižuje u maloletého potomka na 3/4 a u plnoletého potomka na 1/4. Tu sa opäť chcem a musím pristaviť. S pôvodným návrhom, ktorý bol v MPK, by KDH nemohlo súhlasiť. Pôvodný návrh predpokladal zníženie povinného podielu plnoletého potomka na 1/10 zákonného podielu a maloletého na 2/10. To by z nášho pohľadu bolo neakceptovateľné, pretože integrita, sociálna úloha spoločnosti a súdržnosť rodín by týmto bola vážne deštruovaná. Veď zníženie dedičstva maloletého dieťaťa z jeho zákonného podielu na päťinu a plnoletého syna či dcéry na 1/10 by bolo praktickým vydedením aj bez zákonných dôvodov na vydedenie. Oceňujem, že predkladateľ po pripomienkach KDH a rokovaniach s nami pristúpil na kompromis. Maximálne zníženie dedičského zákonného podielu je stanovené u maloletého dieťaťa na 3/4 a plnoletého potomka na 1/4, čo dáva dostatočný priestor na prejav autonómie vôle poručiteľa. Tento kompromis je výsledkom rokovania, pri ktorom pán minister Susko a rekodifikačná komisia preukázali ochotu korigovať pôvodný návrh. Zníženie povinného podielu na 1/4 je v kontexte nových inštitútov dedičského práva obhájiteľné aj preto, že návrh súčasne zavádza dedičskú zmluvu, ktorá umožňuje presnú a vymáhateľnú dohodu o dedení medzi poručiteľom a budúcim dedičom. Ďalej tzv. legát, dedičský odkaz, čo je ešte naozaj zdedený inštitút rímskeho práva, ktorý umožňuje odkázať konkrétnu vec konkrétnej osobe mimo dedenia. No a potom ustanoviť správcu dedičstva, teda osobu poverenú spravovaním pozostalosti v záujme všetkých dedičov. Dielnu zodpovednosť dedičov za pozostalostné dlhy podľa veľkosti podielu. Siedma časť je typicky venovaná úprave spoločných prechodných záverečných zrušovacích ustanovení, tým sa teraz venovať určite nebudem. Za veľmi dôležitý úspech a dovolím si povedať zásluhu Kresťanskodemokratického hnutia pri rokovaniach o návrhu nového Občianskeho zákonníka považujem zachovanie osvedčeného zákona o rodine z roku 2005 a zmenu pozície navrhovateľa zrušiť zákon o rodine a nahradiť ho novým Občianskym zákonníkom. Toto považujem za kľúčovú vec v prospech života občanov v Slovenskej republike a správneho nastavenia váhy jednotlivých zákonníkov v živote našich občanov. Vysvetlím to na paralele Zákonníka práce a zákona o rodine vo vzťahu k Občianskemu zákonníku. Pán minister Susko a rekodifikačná komisia sa podľa mňa ani, opravte ma, ak sa mýlim, nepokúsili zrušiť Zákonník práce a nahradiť ho Občianskym zákonníkom. Hoci aj Zákonník práce možno považovať za súčasť súkromného práva, aj keď sú v ňom prítomné právne prvky zrkadliace hospodárske záujmy štátu. Zákonník práce je totiž výsledkom náročných rokovaní vlády, parlamentných strán, odborárov, zamestnávateľov a ďalších sociálnych a hospodárskych partnerov. Konsenzus na pracovnom práve, vzťahoch zamestnancov, zamestnávateľov, samospráv, štátu a jeho inštitúcií je citlivá a náročná vec. Preto si zasluhuje osobitné postavenie v rámci právnej sústavy Slovenskej republiky ako lex specialis. Ale teraz pointa. Vari je rodinné právo, vari sú vzťahy medzi rodičmi a deťmi, súrodencami, manželmi, príbuznými a najbližšími osobami menej citlivou vecou a menej dôležitou súčasťou ľudského života, než je práca a pracovné vzťahy? Určite nie. Zákon o rodine má takzvanú kogentnú úpravu, čiže nepripúšťa odchýlky z princípu a chráni slabšiu stranu. Čo je aj jedna z dôrazov Kresťanskodemokratického hnutia na najlepší záujem dieťaťa a rodiny. Chráni základné inštitúty: manželstvo, rodičovstvo, určovanie otcovstva, osvojenie, bez možnosti dispozitívnej odchýlky, ktorá by oslabila túto ochranu. V kontexte čl. 41 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý manželstvo definuje ako zväzok muža a ženy, je zákon o rodine správnym miestom pre túto úpravu. Zásada najlepšieho záujmu dieťaťa, zakotvená v čl. 3 ods. 3 na Dispozitívnej odchýlky, ktorá by oslabila túto ochranu. V kontexte čl. 41 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý manželstvo definuje ako zväzok muža a ženy, je zákon o rodine správnym miestom pre túto úpravu. Zásada najlepšieho záujmu dieťaťa, zakotvená v čl. 3 ods. 3 návrhu, pôsobí ako interpretačný princíp naprieč celým kódexom. Aj v záväzkových a dedičských vzťahoch, ak sa týkajú maloletých. Napokon po rokovaniach s KDH ostala tretia časť návrhu Občianskeho zákonníka redukovaná iba na potrebnú úpravu majetkových vzťahov medzi manželmi. Zákon o rodine zostal v platnosti. Preto chcem poďakovať za tento ústupok a správne rozhodnutie ponechať zákon o rodine ako lex specialis a som hrdý, že KDH túto dohodu vyrokovalo. Analogicky je vystavané pracovné právo. Občiansky zákonník obsahuje jeden jediný paragraf o pracovnej zmluve s odkazom na Zákonník práce ako lex specialis. To je správny model. Občiansky zákonník ako lex generalis, osobitné zákony, ako je Zákonník práce a rodinné zákon o rodine ako lex specialis. Pozitívne môžem hodnotiť, že predkladateľ uskutočnil široké konzultácie pred DMPK aj počas neho. Do prípravného procesu boli zapojené Slovenská advokátska komora, Notárska komora Slovenskej republiky, Slovenská banková asociácia, Slovenská asociácia poisťovní, Národná banka Slovenska, ako aj zástupcovia zamestnávateľských zväzov a obchodných komôr. Oceňujem, že v rozporovom konaní predkladateľ preukázal záujem o konštruktívny dialóg, viaceré pripomienky kľúčové pre KDH boli zapracované alebo zohľadnené. Pripomínam, že predkladateľ a rekodifikačná komisia nadviazali na prácu a dialóg odborníkov za posledných 30 rokov. Preto nevnímame tento návrh zákona iba rozhodnutie ako stranícky zo strany súčasnej vládnej koalície. Návrh zachováva princíp rozumnej kontinuity a je odborný, neideologický, zameraný na potreby a službu vrátane princípu najlepšieho záujmu dieťaťa. Návrh Občianskeho zákonníka zjednocuje občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu, odstraňuje dualizmus medzi nimi, rôzne komplikácie a anachronizmy a prináša väčšiu právnu istotu a predvídateľnosť, ako aj zrozumiteľnosť a vykonateľnosť nových právnych inštitútov a úprav. Čím sa paradoxne návrh nového Občianskeho zákonníka môže stať za mňa jediným, aj keď nepriamym, prorastovým opatrením pre slovenskú ekonomiku zo strany vládnej koalície, keďže našu ekonomiku okrem zlých rozhodnutí vládnej koalície a jej absolútnej neschopnosti zvládnuť konsolidáciu brzdia aj neprehľadné a komplikované zákony. Právny dualizmus, nízka predvídateľnosť a vymožiteľnosť práva. Ešte jedno jednoduchšie. Ak tisíce zbytočných a dlhých právnych procesov končí na súde pre komplikovanosť a nejednoznačnosť zákonov alebo neexistenciu právnej úpravy, tak sa to veľmi vážne dotýka obrovského množstva ľudí, ich času, energie a peňazí, ktoré mohli vynaložiť oveľa lepšie v prospech svojich rodín, povolaní, podnikov a celej spoločnosti. Vyčítam vláde Slovenskej republiky a vládnej koalícii, že sme o takomto dôležitom kódexe súkromného práva, o novom Občianskom zákonníku, neviedli aj politickú diskusiu, napríklad namiesto účelového presadzovania noviel trestných kódexov od samého začiatku tohto volebného obdobia, pretože bolo na čo nadväzovať. Pretože my, poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, sme dostali mandát od svojich voličov, aby sme konali v záujme občanov Slovenskej republiky a nezneužívali politickú moc pre vyvolených a partikulárne záujmy. Pozíciu KDH k hlasovaniu o návrhu na nový Občiansky zákonník oznámime verejne po rozprave pred hlasovaním. Keď nie, sú to tie… mu neuzavriem. V prípade posunutia tlače, teda 1312, návrhu nového Občianskeho zákonníka do druhého čítania, bude KDH požadovať predloženie draftu paragrafového znenia zberného predpisu na jeseň 2026. Samozrejme, dôkladnú legislatívno-technickú kontrolu celého textu Odborom legislatívy a aproximácie práva, poctivú diskusiu na pôde Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky a následne v pléne Národnej rady, snáď neskrátenú na tretinu ako dnes. Zachovanie plnej kogentnej ochrany v zákone o rodine, najmä zásady najlepšieho záujmu dieťaťa. Nový Občiansky zákonník, nech už bude kedykoľvek prijatý, má byť nástrojom slobodného, dôstojného a spravodlivého občianskeho života každého občana Slovenska, užitočným sprievodcom a jasným právnym rámcom pre efektívne a bezpečné prechádzanie každého občana každodennými aj mimoriadnymi životnými situáciami od narodenia až za hrob. KDH bude naďalej aktívnym účastníkom tejto služby občanom Slovenskej republiky. Vystúpenie zakončím citátom zo slávneho justiniánovho zákonníka Corpus juris civilis. Vyslovil ho ich na začiatku druhého storočia Anno Domini rímsky právnik Publius Juventius Celsus. Poznať zákony neznamená pamätať si ich slová, ale pochopiť ich zmysel a moc. Ďakujem za pozornosť. Ďakujem pekne, pán poslanec, na vaše vystúpenie. Tri faktické poznámky pán poslanec Dostál, štyri pán poslanec Dostál. Poslanec Horecký. A asi sa zhodneme teda na tom princípe posilnenia autonómie vôle jednotlivca, ktorý je obsiahnutý v návrhu a v tom sa asi zhodneme aj s predkladateľmi. Ale povedali ste, že KDH je proti absolutizácii vôle jednotlivca. Tak mňa by zaujímalo, kde tam vidíte, či alebo či tam vidíte nejaké prvky, ktoré by znamenali absolutizáciu vôle jednotlivca v tom návrhu, čo konkrétne je tam také, že by absolutizovalo vôľu jednotlivca pre vás neprijateľným spôsobom. A potom druhá vec, na ktorej sa teda asi nezhodneme, to zahrnutie zákona o rodine alebo rodinného práva do Občianskeho zákonníka. Vyzdvihli ste to, že je to výsledok práce rekodifikačnej komisie za 30 rokov. No ale tá rekodifikačná komisia navrhovala začleniť zákon o rodine a rodinné právo celé do Občianskeho zákonníka. A teda napríklad udialo sa to v Českej republike a teda máte pocit, že v Českej republike bol nejako oslabený princíp ochrany najlepšieho záujmu dieťaťa alebo tie princípy, na ktorých má stáť rodinné právo? Pán poslanec Paľa. Ďakujem pekne za slovo. Ja chcem poďakovať svojmu kolegovi Jankovi Horeckému naozaj za jeho vystúpenie. Považujem za veľmi dôležité, že v rozprave pripomenul vec, ktorá pri takomto zákone nesmie zaniknúť, a to je, že nový Občiansky zákonník nie je obyčajná novela, ale základný predpis súkromného práva, ktorý sa bude dotýkať každodenného života občanov, teda od tých rodinných majetkových vzťahov až po dedenie, teda od narodenia až za smrť. Oceňujem najmä vecný tón jeho príspevku a to, že vlastne sa snažil argumentovať všetky všetky, alebo aspoň časť tých argumentov, ktoré tá celá rekodifikačná komisia a všetci zainteresovaní vykonali. Nešlo teda o odmietnutie rekodifikácie, ale o uznanie práce celej tej komisie, odborníkov, ministerstva, pričom pomenoval aj oblasti, ktoré si v druhom čítaní zaslúžia dôkladnú pozornosť a tu je na mieste aj tá skrátená rozprava k tomu. Za veľmi pozitívne považujem aj to, že pripomenul širšie konzultácie so stavovskými odbornými organizáciami. Ocenil zapracovanie viacerých pripomienok, najmä zachovanie zákona o rodine a pri úprave dedičského práva. Fakticky dôležité je aj jeho upozornenie na odstránenie doterajšieho dualizmu medzi občianskoprávnou a obchodnoprávnou úpravou. Ak nový kódex prispeje k väčšej právnej istote, zrozumiteľnosti a jednotnosti pravidiel, bude to prínos nielen pre právnikov, ale najmä pre občanov, rodiny, podnikateľov a súdy. Preto sa pripájam k postoju, že návrh má pokračovať do druhého čítania, nie preto, že je všetko uzavreté, ale práve preto, že takýto generačný zákon si zaslúži poctivú, odbornú a zodpovednú diskusiu. Úlohou parlamentu teraz nie je len hlasovať, ale pomôcť otvoriť… Pani poslankyňa Kolíková. Ďakujem vám pekne. A asi je to na filozofickú debatu, možno trošku, že ako sa pozeráme na to rodinné právo, ale myslím, že pracovné právo je naozaj niečo iné ako rodinné právo. Jednoducho do Občianskeho zákonníka rodinné právo patrí a tak to vedeli vlastne samotní autori rekodifikačných prác od začiatku, kedy bol legislatívny zámer schválený tak približne 20 rokov dozadu, a tak to vedel aj minister spravodlivosti, preto ho tam mal, ale môžeme sa o tom baviť. Ale osobitne musím povedať, že ma vyrušuje, pán poslanec Horecký, že hovoríte, že táto právna úprava je výborná pre ekonomický rast, lebo dualizmus a jeho odstránenie tým, že sme poriešili zmluvné vzťahy do jedného zákona, už nebude v dvoch, nie je všetko, čo potrebuje obchodné právo. A to je moja výčitka a preto som odkázala aj na doložku vplyvov, že ja si myslím, že každý, kto si ju prečíta, vidí, že je tam vážny problém, a to je ten, že to, čo ste rozprávali o právnej istote, tam nie je. A preto s tým aj príslušná vlastne komisia pri Ministerstve hospodárstva, ktorá posudzuje ten dopad na podnikateľský sektor, má problém k tomu zaujať pozitívny postoj. Nezaoberá ho ani pri vlastne prvej informácii o predbežnom prerokovaní toho návrhu, že tá lehota je veľmi krátka, že jednoducho ten rýchly beh ide na úkor práve tej predvídateľnosti práva a že vlastne teraz nie je zrejmé, aká bude právna úprava pre obchodné subjekty. To nie je len o zmluvných vzťahoch. To nie je len o tom, že s niekým uzatváram zmluvu. To je o tom, na základe čoho fungujem ako obchodná spoločnosť. A ja som to už povedala, že do Občianskeho zákonníka sa dostala iba základná košieľka, ktorú sme ešte robili aj my, teda vtedy, keď som bola ja ako ministerka, a ten zákon o obchodných spoločnostiach sa nedokončil. To znamená, že to celé sa bude meniť. Nie sú tam doriešené viaceré právne vzťahy s tým súvisiace. A poslanec Škripek. Pán kolega, vyjadrujeme ti my, kolegovia z KDH, úctu a rešpekt za to, že si to naozaj dobre, odborne zhrnul, že si to dobre načítal. Takto si predstavujeme seriózny prístup seriózneho zodpovedného politika a dokázal si zhodnotiť pozitíva aj negatíva. Je to, čo si povedal, aj konštruktívne, aj kritické. Jasne hovoríš, kde sú pre KDH hranice a veci, s ktorými nemôžeme súhlasiť a potrebujeme nesúhlasiť, také, ktoré by tu poškodzovali niektoré skupiny ľudí a prinášali by škody. Samozrejme, na to treba upozorniť. A oceňujeme, že si to všímaš, že dávaš pozor. A tiež jasne poukazuješ na vzťahy a vzájomný dopad jednotlivých tých právnych úprav, ale keďže sa tu objavil aj názor, že do rodinného práva tu nemá čo hovoriť cirkev, tak povedal by som, že to je veľmi nezdravý názor, pretože cirkev je významný spoločenský činiteľ a sú to… je to skupina ľudí a to sme my, nie nejaká divná organizácia kdesi, to sme my sami, ktorým nám na tom záleží, lebo rozumieme, aké sú zjavené posolstvá a tradície, biblická tradícia, od toho, ktorý dáva duchovný podnet pre spoločnosť, ktorý dáva zákon, ktorý ukazuje na to, v čom je dôležitá rodina. Áno, rodina, ktorú chápeme ako najdôležitejšia skupina, ako je otec, matka a deti. A toto je dôležitosť rodiny, ktorú my chápeme, že toto je dôležité a preto sa tým riadime a na tom nám záleží. Takže ďakujeme ti za tvoj vstup a dúfame, že dobré veci budú zapracované. Pán poslanec Horecký. Pani kolegyňa, pani kolegovia, ďakujem vám všetkým za vaše faktické poznámky bez ohľadu na to, či boli oceňujúce alebo polemizujúce. Považujem ich za veľmi užitočné. Čo stihnem zareagovať, tak zodpoviem. K absolutizácii vôle jednotlivca, na ktorú ste sa pýtali, pán kolega, práve som povedal, že ten Zákonník práce nemôže byť tak postavený. Poukázal som to na príklade teda zredukovania povinných neopomenuteľných dedičov z pôvodného návrhu 1/10, 2/10 na to, aby ostal zachovaný ten oveľa vyšší pomer, za ktorý sme sa zasadzovali, čo ukazuje, že nemôže byť tá vôľa poručiteľa tak nadradená, že prakticky môže dôjsť bez dôvodov k vydedeniu. Čo sa týka poukázania na právnu úpravu v Českej republike, tak paradoxne už aj v rokoch 1918 až 1950 bolo v Československej republike prvej a veľmi dobre fungujúcej a demokratickej rozdielna právna úprava v tejto veci. Nemôžeme čakať, že tak, ako sa historicky ďalej vyvíjali naše krajiny a životy našich občanov, že môžeme najdôležitejší zákon pre občanov, pre ich každodenný život, mechanicky porovnávať alebo preberať zo zahraničia, ani z najbližšej Českej republiky. Je dôležité, aby vychádzal z reálií a bol podľa princípu racionálnej kontinuity budovaný na potrebách aktuálnych podmienok našich občanov. Rodinné právo je oveľa dôležitejšie ako pracovné právo. Vzťahy medzi rodičmi, súrodencami, najbližšími sú viac ako vzťahy medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Preto, ak je lex specialis pracovné právo, musí byť aj rodinné právo, ba ešte skôr. Pani kolegyňa Kolíková, povedal som, že to je paradoxne jediné prorastové opatrenie. Spomenul som to ako paradox, nie ako dostatočné. Pán minister Susko požiadal vystúpenie v rozprave.

Minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Najskôr v línii prvého čítania chcem zdôrazniť v tomto príspevku, o čom a koľko rokujeme. Občiansky zákonník nie je bežný zákon. Občiansky zákonník je najvplyvnejší súbor zákonov a pravidiel, kódex súkromného práva, ktorý sa dotýka nás všetkých každodenne, upravuje postavenie a konanie každého občana od narodenia až po smrť. Dokonca aj poza smrť, ak zoberieme do úvahy dedičské konanie. Častokrát si to ľudia ani neuvedomujú, ale už pri nastúpení do autobusu, nákupe potravín, prenájme mestského bicykla alebo pri podnájme bytu, tak vchádzajú do týchto vzťahov súkromného práva a Občiansky zákonník upravuje takéto vzťahy medzi občanmi, každodennú činnosť, rámec, v ktorom žijeme, v ktorom sa pohybujeme. Preto obsahuje takmer 2000 paragrafov. Občiansky zákonník je naozaj po ústave najdôležitejším zákonom pre každého občana Slovenskej republiky. Význam Občianskeho zákonníka demonštruje aj fakt, ktorý tu už bol dnes spomenutý, keď bol citovaný Napoleon, že väčšina historikov, osobitne tých, ktorí sa zaoberajú aj históriou práva, považuje prijatie napoleonského Code civil, Občianskeho zákonníka, za taký civilizačný medzník, že delí dejiny sveta aj podľa toho na čas pred prijatím tohto Občianskeho zákonníka a po jeho prijatí. Podobne sa za jeden z najväčších prínosov Rímskej ríše považuje právny rámec a právne princípy, ktoré starovekí Rimania prinášali a po sebe zanechali. Sme v roku 2026. Tridsaťsedem rokov po páde totalitného režimu. Desiatky rokov sa vedie odborná diskusia a pracovalo sa na príprave nového moderného občianskeho kódexu, tak ako o tom hovorili aj moji predrečníci. Pri porovnaní s modernými európskymi kódexmi musíme konštatovať, že Slovensko sa stáva jednou z posledných civilizovaných krajín, ktorá prechádza k modernizácii svojho súkromného práva. Aj v tomto zaostávame 14 rokov za Českou republikou. Preto ma negatívne fascinuje, že Národná rada Slovenskej republiky sa dokáže zaoberať celé dni tým, ako sa majú poslanci obliekať, ako sa majú vyjadrovať, či majú ústavní činitelia mať možnosť sobášiť a za akých podmienok a o tomto každom z týchto nepodstatných bodov pre život občanov vieme hovoriť dva dni. Ale procedurálny návrh, ktorý som podal za Kresťanskodemokratické hnutie, aby sme v zmysle nového rokovacieho poriadku na dvojnásobok predĺžili rozpravu k návrhu zákona o Každom z týchto nepodstatných bodov pre život občanov vieme hovoriť 2 dni. Ale procedurálny návrh, ktorý som podal za Kresťanskodemokratické hnutie, aby sme v zmysle nového rokovacieho poriadku na dvojnásobok predĺžili rozpravu k návrhu zákona o novom Občianskom zákonníku v najdôležitejšom kódexe pre práva pre občanov, neprešiel. Vari budeme o takto významnom kľúčovom zákone rokovať rovnako dlho ako o niektorých novelách bežných zákonov, ktoré majú 100-krát menej paragrafov, ako je predkladaný návrh Občianskeho zákonníka? Ale úplným vrcholom bolo schválenie návrhu predsedu Anteckého klubu Smer. Plénum koaličnými poslancami na skrátenie rokovania o Občianskom zákonníku na 1/3. Miesto dvojnásobku na 1/3. Toto ste schválili. To sa naozaj nestalo pri žiadnom zákone, o ktorom tu rokujeme, nie pri najdôležitejšom zákone pre občanov. Ja osobne to považujem za disrešpekt, urážku až facku rekodifikačnej komisie, všetkým odborníkom, na ktorých táto práca stojí a dokonca aj tu sediacemu pánovi ministrovi Suskovi, ktorý je predkladateľom tohto návrhu zákona. Jemu zostáva, pokiaľ som dobre počítal, 16 minút, aby reagoval na túto rozpravu. To je hanebnosť. Preto sa pokúsim v tomto vystúpení v rozprave k vládnemu návrhu Občianskeho zákonníka zdôrazniť jeho civilizačný význam, veď hĺbka tohto predpisu si naozaj žiada viac než niekoľko minút rečníckeho času. Budem sa prísne držať filozofie predkladaného návrhu zákona, čo zodpovedá zmyslu prvého čítania, nastavenia rámcov a poukázania na potrebné veci, na ktoré sa treba sústrediť pred druhým čítaním. Vôbec nie je pravda, ako ste argumentovali alebo predkladateľ návrhu na skrátenie rozpravy na tretinu, že takú debatu môžeme viesť v druhom čítaní. Prosím vás, toto môžete hovoriť ľuďom, ktorí vôbec nerozumejú legislatívnej príprave takto rozsiahleho kódexu. Ak by sme mali v druhom čítaní ad hoc z ľavíc poslaneckých na kúsky trhať tento návrh Občianskeho zákonníka a prinášať nové, teda pozmeňujúce návrhy z radov poslancov k tak zložitému komplexnému návrhu zákona, tak to potom naozaj pripravujeme „krásne“ podmienky pre život ľudí v Slovenskej republike. Tak sa to nerobí v žiadnej civilizovanej krajine. Práve teraz, v prvom čítaní, je dôležité adresovať témy, obsahy, rámce, princípy, aby tie mesiace, ktoré sú do druhého čítania, sa dali využiť na ďalšie odborné debaty a prípravu finálneho znenia do druhého čítania, v ktorom teda samozrejme je možné predkladať pozmeňujúce návrhy, ale po takto vydiskutovaných rokovaniach v Národnej rade. Na začiatok chcem poďakovať ľuďom, ktorí mali podiel na práci dlhodobo na návrhu Občianskeho zákonníka, ktorý Slovenská republika potrebuje. Dovoľte mi zacitovať Bernarda zo Chartres z 12. storočia, ktorý povedal tento výrok, ktorý veľmi dobre poznáte všetci: Sme ako trpaslíci stojaci na ramenách obrov, vidíme viacej a ďalej ako oni, ale nie pre ostrosť vlastného zraku, ale preto, lebo nás zdvihla ich obrovská výška. Nový Občiansky zákonník nevznikol vo vákuu za pár mesiacov. Vyrastá na desaťročiach civilistickej vedy. Chcem poďakovať všetkým členom rekodifikačnej komisie na čele s jej predsedom profesorom Marekom Števčekom za ich odbornú prácu a korektné rokovania počas prípravy návrhu zákona. Ďakujem aj ministrovi spravodlivosti Borisovi Suskovi a členom rekodifikačnej komisie aj za osobné predstavenie Občianskeho zákonníka na poslaneckom klube KDH. Oceňujeme odbornosť, otvorenosť a korektnosť komunikácie nielen počas predstavenia finálnej podoby návrhu, ale aj počas jeho prípravy a modifikácie. Profesor Števček a jeho komisia mohli pracovať na takomto diele práve preto, lebo mali na čo nadväzovať. Dovoľte mi menovať aspoň niekoľko mien, ktorým dlhujeme civilizačné uznanie. Zo slovenských civilistov akademik Štefan Luby, profesor Karol Plank, profesor Ján Lazar, profesor Peter Vojčík a ďalší, z československých historických autorov František Rouček a Jaromír Sedláček, Emanuel Tilsch, Ján Krčmář, z českej civilistiky Karel Eliáš, Jiří Švestka, Ján Dvořák, Jozef Fiala, Filip Melzer, Petr Tégl, Petr Lavický a ďalší. A teraz taký veľmi zrýchlený prehľad vývoja, ktorý začnem datovať rokom 1918. Nemyslite si, že to je nejaký muzeálny, zbytočný exkurz, pretože dodnes sa zhodnú právnici, odborníci, že korene civilného práva pochádzajú ešte od Justiniána zo 6. storočia, kde bol položený intelektuálny základ toho, ako sa tvorí občianske právo. Tak začnem rokom 1918. Na Slovensku vtedy platilo na našom území uhorské zvykové právo. Kým v rakúskej časti habsburskej monarchie platil od roku 1812 Allgemeines Bürgerliches Gesetzbuch, v Uhorsku platilo obyčajové právo. To prinieslo v rokoch 1918 až 1950 veľmi kurióznu situáciu. Právny dualizmus, vznik Československa tento paradox priniesol, lebo na Slovensku platilo uhorské zvykové právo a v Čechách už spomínaný Občiansky zákonník z čias habsburskej monarchie. V roku 1950 bol prijatý tzv. stredný Občiansky zákonník. Bol prvým jednotným Občianskym zákonníkom celého Československa, avšak bol veľmi silne ovplyvnený komunistickou ideológiou a tvrdo odstránil právny idealizmus a práve nastolil túto ideológiu aj do Občianskeho zákonníka. No a v roku 1964 bol prijatý socialistický Občiansky zákonník pod číslom 40 z roku 1964 Zb. a tento zákonník je platný na Slovensku dodnes. Teda jeho kostra, objem väčšinový paragrafov. Profesor Marek Števček v komentári k § 1 priamo konštatuje, že úvodné ustanovenia Občianskeho zákonníka, citujem: „predstavujú dedičstvo zákonodarstva z obdobia posledných desaťročí: nekoncepčnosť, ideová nevyjasnenosť, zmätok v terminológii.“ Preambula pôvodného znenia deklarovala, že ustanovenia zákonníka smerujú k upevňovaniu socialistických vzťahov. To je prirodzene jazyk nie práva, ale to je jazyk ideológie. Preto v roku 1991 tak rýchlo po revolúcii, ako to bolo možné, prišla veľká novela Občianskeho zákonníka, vypustenie stoviek paragrafov reflektujúcich nedemokratický režim pod jednou jedinou vládnucou komunistickou stranou a doplnenie zákonníka o princípy pluralitnej spoločnosti a rovnocennosti vlastníctva. Ale to samozrejme nestačí. Nemôžeme v 21. storočí v roku 2026 žiť z dedičstva socialistickej ideológie so zákonníkom z roku 64 po novele, ktorá len riešila vznik súkromného práva a odstraňovala komunistickú ideológiu. Socialistický Občiansky zákonník ale predsa v roku 64 priniesol jeden radikálny zlom, keďže bol postavený na princípoch socialistickej ekonomiky a obmedzil autonómiu vôle v prospech štátnej regulácie. Česká republika preto prešla rekodifikáciou v roku 2012, keď prijala nový Občiansky zákonník účinný od 1. januára 2014, ktorý sa vrátil k európskym tradíciám súkromného práva. Slovenská republika, my dnes zákonodarci, tak dostávame po viac ako 60 rokoch príležitosť prekonať socialistické dedičstvo a vrátiť sa k európskym koreňom nášho práva. Ako uvádzajú klasici československej civilistiky Rouček a Sedláček v úvode ku komentáru k československému Občianskemu zákonníku, občianske právo musí byť v súlade s prirodzeným právom a morálnymi princípmi spoločenstva. Tieto myšlienky sú aj dnes nanajvýš aktuálne. Predkladaný návrh nevznikol narýchlo, čo naozaj oceňujem. Keďže sme v parlamente častejšie svedkami nevídaného úpadku kultúry a princípov parlamentnej demokracie, čo sa prejavuje nekvalitou legislatívnych procesov. Napríklad 11-krát novelizovaný Trestný zákon za dva roky, zrušenie zrušenia Úradu na ochranu oznamovateľov, legislatívna smršť v podceňovanom segmente vzdelávania s postupným neblahým dopadom na prax a žiakov, zneužívanie skráteného legislatívneho konania a politicky aj legislatívne arogantnej praxe tzv. prílepkov. No, pripomeniem teraz chronológiu prípravy návrhu Občianskeho zákonníka. V januári roku 2009 bol na vláde uznesením prijatý legislatívny zámer na prípravu nového civilného kódexu. V novembri 2023 tejto vlády programové vyhlásenie uznesením č. 590 dalo túto úlohu. V januári 2025 v pláne legislatívnych úloh sa objavil návrh na nový Občiansky zákonník. V máji – júni 2025 predbežná informácia na portáli SLOV-LEX. Až 17. septembra 25 predbežné pripomienkové konanie. No a potom od 30. septembra do 1. decembra 2025 riadne medzirezortné pripomienkové konanie. A 27. marca až 7. apríla 26 záverečné posúdenie vplyvov a súčasné súhlasné stanovisko vlády. Znova musím konštatovať, že tvrdú kritiku si zaslúži fakt, že súčasná vláda prišla na začiatku svojho vládnutia, myslím táto štvrtá vláda Roberta Fica, na začiatku svojho vládnutia s inými prioritami namiesto intenzívnej politickej diskusie o takto významnom občianskom kódexe, ktorého význam som sa vám snažil ukázať v tej prvej časti vystúpenia. Namiesto toho ste sa, kolegovia a kolegyne, rozhodli pretlačiť svoju predstavu či skôr svoju potrebu zmien v Trestnom zákone a v Trestnom poriadku. Aj toto si bude história pamätať. Teraz sa budem venovať princípom prípravy alebo teda podstate civilného kódexu. Predbežné informácie o legislatívnom zámere vo mne osobne vyvolali okrem už objasneného očakávania veľmi potrebnej zmeny a modernizácie aj oprávnené obavy. Zámer totiž počítal so zrušením Zákona o rodine z roku 2005, ktorý osvedčeným a prevereným spôsobom upravuje právny rámec najcitlivejších vzťahov našich obyvateľov a chcel integrovať rodinné právo do nového Občianskeho zákonníka. Odborníci v KDH na čele s kolegom podpredsedom KDH Viliamom Karasom upozorňovali na nebezpečenstvo absolutizácie autonómie vôle jednotlivca na úkor spoločného dobra, či v rodinách alebo celej spoločnosti. Sme absolútne za, aby ako kresťanskí demokrati, aby sme mali moderný kódex civilného práva, ktorý je založený na autonómii vôle občana, ale nie absolútnej. Súkromné právo nesmie absolutizovať vôľu jednotlivca, pretože človek nie je izolovaný ostrov. Ale ako spoločenská bytosť nachádza svoj najlepší záujem v harmónii so záujmom najbližších a potom ľudí okolo a všetkých spoluobčanov. Dovoľte mi uviesť úplne banálny príklad. Nechcem sa tým akoby dotknúť tomu, že na akej úrovni treba rozprávať, ale je to verejné rokovanie, takže hocikto, kto nás môže počúvať, nech rozumie. Predstavte si, že by na celom svete boli iba traja ľudia a žili by na nejakom ostrove. Tak aj tu nie je možné, aby títo traja žili tak, že absolútna vôľa, autonómia vôle každého z týchto jedincov by viedla k najšťastnejšej alebo dobrej funkčnej forme ich spolužitia. Aj oni traja by sa museli dohodnúť na tom, čo platí, čo je v záujme celého celku, teda v tomto prípade tejto fiktívnej trojice a čo je autonómia vôle týchto jednotlivcov. A to by boli len traja a nie 5,5 milióna obyvateľov Slovenska v rôznych životných situáciách. Ďalším dôležitým princípom, na ktorý sme v KDH upozorňovali, je kvalita zákona reflektujúca realitu a osvedčené spôsoby usporiadania vzťahov – zdôrazňujem osvedčené – našich občanov a ich potreby. Najvýznamnejší kódex súkromného práva a vzťahu medzi občanmi nemôže byť nejakým revolučným krokom abstraktným, ktorý by v zlom slova zmysle premenil Slovensko zo dňa na deň na nepoznanie, kde by sme sa učili žiť ako v cudzine. Nemôžeme napríklad mechanicky prevziať revolučný francúzsky model občianskeho práva a očakávať, že bude desaťročia úspešne slúžiť občanom Slovenska. Takto to nefunguje, takto sa najdôležitejší zákonník nerobí. Preto sme za KDH žiadali uplatniť zásadu, a som rád, že takto je predložený tento návrh zákona, zásadu racionálnej kontinuity, teda racionálnu nadväznosť na už existujúcu právnu úpravu pri súčasnom zachovaní vžitej terminológie, pojmov a výrazov, kde k zmenám dochádza iba v prípadoch, kde je to nevyhnutné. A v tých prípadoch vzhľadom na potreby občanov a spoločnosti. A takých prípadov je vzhľadom na potreby občanov a spoločnosti naozaj dosť. A toto nie je o nejakom karikatúrovanom konzervativizme. Toto je o reálnej vedomosti dopadov príliš plošných a veľkých zmien aj v terminológii a zbytočných zmien, ktoré by znamenali obrovskú záťaž aj administratívnu naprieč celým životom, bankami, zamestnávateľmi. Konzervativizme. Toto je o reálnej vedomosti dopadov príliš plošných a veľkých zmien aj v terminológii a zbytočných zmien, ktoré by znamenali obrovskú záťaž, aj administratívnu, naprieč celým životom, bankami, zamestnávateľmi, inštitúciami všetkými poriadkami až po domový poriadok bytových domov a tak ďalej. Takéto niečo by nebola dobrá služba občanom. V tejto chvíli si dovolím zacitovať velikánov Františka Roučka a Jaromíra Sedláka z predmluvy k slávnemu dielu komentár československému obecnému zákonníku občianskemu a občianske právo platné na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi. Tento citát vzhľadom na jeho nadčasovosť ponechávam v pôvodnej češtine a dúfam, že to bude každému zrozumiteľné. S politickou naším samostatností postaveni byli naši právnici před úkol, aby též své myšlení teoretické praktické právnická postavili na samostatný základ. Politický převrat nebyl jen vystřídáním vlád, nejbrzy hlubokou revolucí spoločenskou. Nové uspořádání společnosti nezůstalo bez vlivu na soukromé právo, neboť právě soukromé právo zasahuje nejhluběji do sociálních struktur společnosti, upravující poměry rodinné a majetkové, teda najintímnejšie a najzákladnejšie vzťahy ľudskej spoločnosti. Občiansky zákonník je rámcom, v ňom sa civilné súdy pohybujú. Rámec je tak pružný, že každá doba môže ho užívať podľa svojho. Nesmieme zapomínať, že sú zásady o pomere jedinca k jedincovi a o pomere jedinca k spoločnosti, ktoré sa nemenia po 3000 let, čo trvá naša európska vzdelanosť. Týto zásady dobrý a spravedlivý sudca nesmí překročiti, nechce-li působiti zlo. Rozeznávati sluší, co je trvalé a co je přechodné. Dnešný stav v súkromnom práve možno zjednodušene popísať ako komplikovaný, nepružný a zastaralý, čo prináša do vzťahu medzi občanmi právnu neistotu. Dvojkoľajnosť právnej úpravy a neexistenciu právnych nástrojov na riešenie ich aktuálnych potrieb. Konkrétne príklady ukážem o chvíľu. Cieľom KDH, hoci aj z postavenia opozičnej strany, je pomôcť pri rekodifikácii súkromného práva tak, aby bolo flexibilné, moderné, jednoduchšie s výrazným posilnením právnej istoty a právnej predvídateľnosti a vyvážené z hľadiska autonómie vôle jednotlivca so záujmom spoločenstva, čo je v najlepšom záujme všetkých občanov Slovenskej republiky. Veď v neprehľadnom a komplikovanom právnom systéme vždy ťahá slabšia stránka za kratší koniec. Povedzme, solventný, bohatý, mocný človek alebo právnická osoba si môže najať advokátsku kanceláriu, ktorá dokáže v prospech svojho klienta kľučkovať v nejednoznačnosti alebo dvojkoľajnej právnej úprave viac než človek, ktorý nemá také možnosti. Tu je niekoľko príkladov, ako môže nový Občiansky zákonník odstrániť neželanú právnu neistotu a dvojkoľajnosť vyplývajúcu z nerovnakej úpravy v súčasnom Obchodnom zákonníku a Občianskom zákonníku. Napríklad oblasť premlčania. Občiansky zákonník hovorí, teda stanovuje dvojročnú lehotu na premlčanie, Obchodný zákonník štvorročnú lehotu. Tak si predstavte, že si vyberie silnejšia stránka, samozrejme tú úpravu, ktorá jej vyhovuje. Nový stav, ponúka sa jednotná trojročná lehota plus dohoda strán prípadne na inej úprave. Kúpna zmluva odlišne upravená v Obchodnom a Občianskom zákonníku. V novom Občianskom zákonníku sa ponúka jednotná so spotrebiteľským podtypom. Ďalej je to zmluva o diele, podobne ako predchádzajúca úprava, odstraňuje dvojkoľajnosť, zodpovednosť za škodu, rovnako neplatnosť úkonov a postúpenie pohľadávok. Opäť odlišné podmienky v Občianskom verzus Obchodnom zákonníku, znovu je prinesená moderná jednotná úprava s čiastočným postúpením pohľadávok, čo je veľmi dôležité aj pre ekonomiku. No, teraz ešte sa dotknem niektorých oblastí z obsahu zákona a s niekým zhrniem náš postoj k nim. K obsahu samotného zákona sa samozrejme budeme vyjadrovať podrobnejšie v druhom čítaní, ak k nemu dôjde. Teraz len stručný prehľad tematických oblastí. No a chcem upozorniť na niekoľko kritických aspektov vzhľadom na potrebný čas sa im venovať. A chcem spomenúť aj príklady konštruktívnej a kritickej práce opozície KDH, ktoré napokon formujú našu pozíciu k tomuto vládnemu návrhu zákona. Predkladaný návrh zákona sa skladá zo siedmich častí, ktoré odrážajú klasickú systematiku občianskeho práva a ktorými v tomto sú všeobecné právo, právo osôb, rodinné právo, záväzkové právo, vecné právo a dedičské právo. Spolu je to 1915 paragrafov návrhu zákona. Pôvodne ich bolo v MPK 2136. Prvá časť návrhu zákona je venovaná úprave všeobecných inštitútov, ako je predmet súkromnoprávnych vzťahov, definície pojmu zviera, napríklad definície právneho úkonu, nakladania s právnymi predmetmi. Zavádza sa jednotná trojročná všeobecná premlčacia doba. V druhej časti sa napríklad precizuje právna úprava fyzických osôb a opatrovníctva, prijíma základnú úpravu právnických osôb, ktorá doposiaľ s výnimkou obchodných spoločností absentovala. Tretia časť je po vyhodnotení uplatnených zásadných pripomienok redukovaná na úpravu majetkových vzťahov medzi manželmi na spoločnom imaní manželov, takzvanú SIM-ku, ktorá nahradí doterajší inštitút bezpodielového spoluvlastníctva manželov, tzv. BSM. Tu pozitívne hodnotíme navrhované znenie, kde sa pri spoločnom imaní manželov berú do úvahy aj negatívne javy, ako je skryté konanie jedného z manželov alebo asociálne konanie, napríklad prehajdákanie peňazí v kartách, hazarde, zadĺženie bez dohody a podobne, čo má v súčasnosti devastačný dopad na celú rodinu, aby to bolo v budúcnosti hradené iba z príslušného podielu manžela alebo manželky, čo sleduje zásadu najlepšieho záujmu detí. Štvrtá časť je venovaná úprave záväzkového práva. Tu je najviac noviniek. Návrh prináša rad moderných inštitútov, ktoré síce v praxi boli nahrádzané, avšak vzhľadom na absentujúcu právnu úpravu boli vystavené právnej neistote. Napríklad prevod zmluvy, peňažná zábezpeka, jednostranné odpustenie dlhu. Posilňuje sa ochrana tretích osôb a právneho styku v kontexte postupovania pohľadávok, čo je dôležité pre modernú ekonomiku. Zavádza sa moderný jednotný systém následkov nesplnenia všetkých typov zmlúv. V rámci procesu uzatvárania zmlúv sa zavádzajú inštitúty, ako napríklad zodpovednosť za nepoctivé rokovanie, písomné potvrdenia ústnych zmlúv, kontrola štandardizovaných zmlúv. Upravuje sa sporná otázka nemajetkových nárokov z porušenia zmluvy. No, už tu bol spomenutý príklad svadobnej hostiny. To mi to pripomenulo, môžem to zopakovať. V prípade, že by ste zrušili svadobnú hostinu v deň konania, tak asi vrátenie čisto zálohy nie je dostatočnou odplatou za spôsobenú škodu. Vyslovene sa upravuje kontroverzná téma náhrady nemajetkovej škody sekundárnych obetí, napríklad blízkej osoby obete dopravnej nehody. Výrazne sa modernizuje úprava bezdôvodného obohatenia, nakoľko súčasná úprava nedáva odpovede na mnohé situácie praktického života, pričom novou úpravou tak dôjde k zvýšeniu právnej istoty, o čo by malo v tomto prípade ísť najviac. Tu chcem upozorniť na jednu zásadnú zmenu v nájomných vzťahoch. Výrazným spôsobom sa posilňuje pozícia prenajímateľa na úkor nájomcu. Súhlasíme s tým, že je to v súlade s ťažiskom na autonómii vôle jedinca, ktorý je majiteľom, ale upozorňujem na riziko. Napríklad nájomné zmluvy uzavreté na dobu neurčitú budú vypovedané aj bez udania dôvodu so šesťmesačnou výpovednou lehotou podľa tohto návrhu zákona, čo v prípade napríklad bytu rodiny alebo staršieho človeka v reštituovanom bytovom dome môže vytvoriť neželané, ťažko spravodlivo riešiteľné situácie. Správne sa precizujú výpovedné dôvody pre nájmy na dobu určitú, ale aj tu dochádza ku kontroverznej úprave, ak nájomca prehrá súdny spor s prenajímateľom, nielenže bude zrejme platiť súdne trovy, ale ešte aj mu bude zdvojnásobené nájomné na čas výpovede nájomnej zmluvy. Čiže nájomca je akoby sankcionovaný za právnu obranu na súde, pričom prenajímateľ nenesie žiadne riziko v tomto súdnom konaní. Aj tejto téme sa budeme v KDH ďalej venovať a v prípade prijatia nového Občianskeho zákonníka, aby neobsahoval nejaké takéto kontroverzie. Piata časť vymedzuje vecné práva. V oblasti vecných práv tento návrh posilňuje dobromyseľnosť nadobúdania vlastníckeho práva k hnuteľným veciam a konštruuje dva všeobecné spôsoby dobromyseľného nadobúdania práv budovaných na pozitívnej a negatívnej stránke materiálnej publicity katastra nehnuteľností. Šiesta časť upravuje dedičské právo. V dedičskom práve sa presadzuje princíp autonómie vôle osoby poručiteľa, o tom už hovoril aj predkladateľ. Rozširujú sa právne úkony pre prípad smrti a zavádzajú sa nové právne inštitúty, ako je dedičská zmluva, odkaz, príkaz a správca dedičstva. Rozširuje sa okruh zákonných dedičov, mení sa právna úprava závetu, vydedenia i úprava neopomenuteľných dedičov, pričom povinný podiel sa znižuje u maloletého potomka na 3/4 a u plnoletého potomka na 1/4. Tu sa opäť chcem a musím pristaviť. S pôvodným návrhom, ktorý bol v MPK, by KDH nemohlo súhlasiť. Pôvodný návrh predpokladal zníženie povinného podielu plnoletého potomka na 1/10 zákonného podielu a maloletého na 2/10. To by z nášho pohľadu bolo neakceptovateľné, pretože integrita, sociálna úloha spoločnosti a súdržnosť rodín by týmto bola vážne deštruovaná. Veď zníženie dedičstva maloletého dieťaťa z jeho zákonného podielu na päťinu a plnoletého syna či dcéry na 1/10 by bolo praktickým vydedením aj bez zákonných dôvodov na vydedenie. Oceňujem, že predkladateľ po pripomienkach KDH a rokovaniach s nami pristúpil na kompromis. Maximálne zníženie dedičského zákonného podielu je stanovené u maloletého dieťaťa na 3/4 a plnoletého potomka na 1/4, čo dáva dostatočný priestor na prejav autonómie vôle poručiteľa. Tento kompromis je výsledkom rokovania, pri ktorom pán minister Susko a rekodifikačná komisia preukázali ochotu korigovať pôvodný návrh. Zníženie povinného podielu na 1/4 je v kontexte nových inštitútov dedičského práva obhájiteľné aj preto, že návrh súčasne zavádza dedičskú zmluvu, ktorá umožňuje presnú a vymáhateľnú dohodu o dedení medzi poručiteľom a budúcim dedičom. Ďalej tzv. legát, dedičský odkaz, čo je ešte naozaj zdedený inštitút rímskeho práva, ktorý umožňuje odkázať konkrétnu vec konkrétnej osobe mimo dedenia. No a potom ustanoviť správcu dedičstva, teda osobu poverenú spravovaním pozostalosti v záujme všetkých dedičov. Dielnu zodpovednosť dedičov za pozostalostné dlhy podľa veľkosti podielu. Siedma časť je typicky venovaná úprave spoločných prechodných záverečných zrušovacích ustanovení, tým sa teraz venovať určite nebudem. Za veľmi dôležitý úspech a dovolím si povedať zásluhu Kresťanskodemokratického hnutia pri rokovaniach o návrhu nového Občianskeho zákonníka považujem zachovanie osvedčeného zákona o rodine z roku 2005 a zmenu pozície navrhovateľa zrušiť zákon o rodine a nahradiť ho novým Občianskym zákonníkom. Toto považujem za kľúčovú vec v prospech života občanov v Slovenskej republike a správneho nastavenia váhy jednotlivých zákonníkov v živote našich občanov. Vysvetlím to na paralele Zákonníka práce a zákona o rodine vo vzťahu k Občianskemu zákonníku. Pán minister Susko a rekodifikačná komisia sa podľa mňa ani, opravte ma, ak sa mýlim, nepokúsili zrušiť Zákonník práce a nahradiť ho Občianskym zákonníkom. Hoci aj Zákonník práce možno považovať za súčasť súkromného práva, aj keď sú v ňom prítomné právne prvky zrkadliace hospodárske záujmy štátu. Zákonník práce je totiž výsledkom náročných rokovaní vlády, parlamentných strán, odborárov, zamestnávateľov a ďalších sociálnych a hospodárskych partnerov. Konsenzus na pracovnom práve, vzťahoch zamestnancov, zamestnávateľov, samospráv, štátu a jeho inštitúcií je citlivá a náročná vec. Preto si zasluhuje osobitné postavenie v rámci právnej sústavy Slovenskej republiky ako lex specialis. Ale teraz pointa. Vari je rodinné právo, vari sú vzťahy medzi rodičmi a deťmi, súrodencami, manželmi, príbuznými a najbližšími osobami menej citlivou vecou a menej dôležitou súčasťou ľudského života, než je práca a pracovné vzťahy? Určite nie. Zákon o rodine má takzvanú kogentnú úpravu, čiže nepripúšťa odchýlky z princípu a chráni slabšiu stranu. Čo je aj jedna z dôrazov Kresťanskodemokratického hnutia na najlepší záujem dieťaťa a rodiny. Chráni základné inštitúty: manželstvo, rodičovstvo, určovanie otcovstva, osvojenie, bez možnosti dispozitívnej odchýlky, ktorá by oslabila túto ochranu. V kontexte čl. 41 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý manželstvo definuje ako zväzok muža a ženy, je zákon o rodine správnym miestom pre túto úpravu. Zásada najlepšieho záujmu dieťaťa, zakotvená v čl. 3 ods. 3 na Dispozitívnej odchýlky, ktorá by oslabila túto ochranu. V kontexte čl. 41 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý manželstvo definuje ako zväzok muža a ženy, je zákon o rodine správnym miestom pre túto úpravu. Zásada najlepšieho záujmu dieťaťa, zakotvená v čl. 3 ods. 3 návrhu, pôsobí ako interpretačný princíp naprieč celým kódexom. Aj v záväzkových a dedičských vzťahoch, ak sa týkajú maloletých. Napokon po rokovaniach s KDH ostala tretia časť návrhu Občianskeho zákonníka redukovaná iba na potrebnú úpravu majetkových vzťahov medzi manželmi. Zákon o rodine zostal v platnosti. Preto chcem poďakovať za tento ústupok a správne rozhodnutie ponechať zákon o rodine ako lex specialis a som hrdý, že KDH túto dohodu vyrokovalo. Analogicky je vystavané pracovné právo. Občiansky zákonník obsahuje jeden jediný paragraf o pracovnej zmluve s odkazom na Zákonník práce ako lex specialis. To je správny model. Občiansky zákonník ako lex generalis, osobitné zákony, ako je Zákonník práce a rodinné zákon o rodine ako lex specialis. Pozitívne môžem hodnotiť, že predkladateľ uskutočnil široké konzultácie pred DMPK aj počas neho. Do prípravného procesu boli zapojené Slovenská advokátska komora, Notárska komora Slovenskej republiky, Slovenská banková asociácia, Slovenská asociácia poisťovní, Národná banka Slovenska, ako aj zástupcovia zamestnávateľských zväzov a obchodných komôr. Oceňujem, že v rozporovom konaní predkladateľ preukázal záujem o konštruktívny dialóg, viaceré pripomienky kľúčové pre KDH boli zapracované alebo zohľadnené. Pripomínam, že predkladateľ a rekodifikačná komisia nadviazali na prácu a dialóg odborníkov za posledných 30 rokov. Preto nevnímame tento návrh zákona iba rozhodnutie ako stranícky zo strany súčasnej vládnej koalície. Návrh zachováva princíp rozumnej kontinuity a je odborný, neideologický, zameraný na potreby a službu vrátane princípu najlepšieho záujmu dieťaťa. Návrh Občianskeho zákonníka zjednocuje občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu, odstraňuje dualizmus medzi nimi, rôzne komplikácie a anachronizmy a prináša väčšiu právnu istotu a predvídateľnosť, ako aj zrozumiteľnosť a vykonateľnosť nových právnych inštitútov a úprav. Čím sa paradoxne návrh nového Občianskeho zákonníka môže stať za mňa jediným, aj keď nepriamym, prorastovým opatrením pre slovenskú ekonomiku zo strany vládnej koalície, keďže našu ekonomiku okrem zlých rozhodnutí vládnej koalície a jej absolútnej neschopnosti zvládnuť konsolidáciu brzdia aj neprehľadné a komplikované zákony. Právny dualizmus, nízka predvídateľnosť a vymožiteľnosť práva. Ešte jedno jednoduchšie. Ak tisíce zbytočných a dlhých právnych procesov končí na súde pre komplikovanosť a nejednoznačnosť zákonov alebo neexistenciu právnej úpravy, tak sa to veľmi vážne dotýka obrovského množstva ľudí, ich času, energie a peňazí, ktoré mohli vynaložiť oveľa lepšie v prospech svojich rodín, povolaní, podnikov a celej spoločnosti. Vyčítam vláde Slovenskej republiky a vládnej koalícii, že sme o takomto dôležitom kódexe súkromného práva, o novom Občianskom zákonníku, neviedli aj politickú diskusiu, napríklad namiesto účelového presadzovania noviel trestných kódexov od samého začiatku tohto volebného obdobia, pretože bolo na čo nadväzovať. Pretože my, poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, sme dostali mandát od svojich voličov, aby sme konali v záujme občanov Slovenskej republiky a nezneužívali politickú moc pre vyvolených a partikulárne záujmy. Pozíciu KDH k hlasovaniu o návrhu na nový Občiansky zákonník oznámime verejne po rozprave pred hlasovaním. Keď nie, sú to tie… mu neuzavriem. V prípade posunutia tlače, teda 1312, návrhu nového Občianskeho zákonníka do druhého čítania, bude KDH požadovať predloženie draftu paragrafového znenia zberného predpisu na jeseň 2026. Samozrejme, dôkladnú legislatívno-technickú kontrolu celého textu Odborom legislatívy a aproximácie práva, poctivú diskusiu na pôde Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky a následne v pléne Národnej rady, snáď neskrátenú na tretinu ako dnes. Zachovanie plnej kogentnej ochrany v zákone o rodine, najmä zásady najlepšieho záujmu dieťaťa. Nový Občiansky zákonník, nech už bude kedykoľvek prijatý, má byť nástrojom slobodného, dôstojného a spravodlivého občianskeho života každého občana Slovenska, užitočným sprievodcom a jasným právnym rámcom pre efektívne a bezpečné prechádzanie každého občana každodennými aj mimoriadnymi životnými situáciami od narodenia až za hrob. KDH bude naďalej aktívnym účastníkom tejto služby občanom Slovenskej republiky. Vystúpenie zakončím citátom zo slávneho justiniánovho zákonníka Corpus juris civilis. Vyslovil ho ich na začiatku druhého storočia Anno Domini rímsky právnik Publius Juventius Celsus. Poznať zákony neznamená pamätať si ich slová, ale pochopiť ich zmysel a moc. Ďakujem za pozornosť. Ďakujem pekne, pán poslanec, na vaše vystúpenie. Tri faktické poznámky pán poslanec Dostál, štyri pán poslanec Dostál. Poslanec Horecký. A asi sa zhodneme teda na tom princípe posilnenia autonómie vôle jednotlivca, ktorý je obsiahnutý v návrhu a v tom sa asi zhodneme aj s predkladateľmi. Ale povedali ste, že KDH je proti absolutizácii vôle jednotlivca. Tak mňa by zaujímalo, kde tam vidíte, či alebo či tam vidíte nejaké prvky, ktoré by znamenali absolutizáciu vôle jednotlivca v tom návrhu, čo konkrétne je tam také, že by absolutizovalo vôľu jednotlivca pre vás neprijateľným spôsobom. A potom druhá vec, na ktorej sa teda asi nezhodneme, to zahrnutie zákona o rodine alebo rodinného práva do Občianskeho zákonníka. Vyzdvihli ste to, že je to výsledok práce rekodifikačnej komisie za 30 rokov. No ale tá rekodifikačná komisia navrhovala začleniť zákon o rodine a rodinné právo celé do Občianskeho zákonníka. A teda napríklad udialo sa to v Českej republike a teda máte pocit, že v Českej republike bol nejako oslabený princíp ochrany najlepšieho záujmu dieťaťa alebo tie princípy, na ktorých má stáť rodinné právo? Pán poslanec Paľa. Ďakujem pekne za slovo. Ja chcem poďakovať svojmu kolegovi Jankovi Horeckému naozaj za jeho vystúpenie. Považujem za veľmi dôležité, že v rozprave pripomenul vec, ktorá pri takomto zákone nesmie zaniknúť, a to je, že nový Občiansky zákonník nie je obyčajná novela, ale základný predpis súkromného práva, ktorý sa bude dotýkať každodenného života občanov, teda od tých rodinných majetkových vzťahov až po dedenie, teda od narodenia až za smrť. Oceňujem najmä vecný tón jeho príspevku a to, že vlastne sa snažil argumentovať všetky všetky, alebo aspoň časť tých argumentov, ktoré tá celá rekodifikačná komisia a všetci zainteresovaní vykonali. Nešlo teda o odmietnutie rekodifikácie, ale o uznanie práce celej tej komisie, odborníkov, ministerstva, pričom pomenoval aj oblasti, ktoré si v druhom čítaní zaslúžia dôkladnú pozornosť a tu je na mieste aj tá skrátená rozprava k tomu. Za veľmi pozitívne považujem aj to, že pripomenul širšie konzultácie so stavovskými odbornými organizáciami. Ocenil zapracovanie viacerých pripomienok, najmä zachovanie zákona o rodine a pri úprave dedičského práva. Fakticky dôležité je aj jeho upozornenie na odstránenie doterajšieho dualizmu medzi občianskoprávnou a obchodnoprávnou úpravou. Ak nový kódex prispeje k väčšej právnej istote, zrozumiteľnosti a jednotnosti pravidiel, bude to prínos nielen pre právnikov, ale najmä pre občanov, rodiny, podnikateľov a súdy. Preto sa pripájam k postoju, že návrh má pokračovať do druhého čítania, nie preto, že je všetko uzavreté, ale práve preto, že takýto generačný zákon si zaslúži poctivú, odbornú a zodpovednú diskusiu. Úlohou parlamentu teraz nie je len hlasovať, ale pomôcť otvoriť… Pani poslankyňa Kolíková. Ďakujem vám pekne. A asi je to na filozofickú debatu, možno trošku, že ako sa pozeráme na to rodinné právo, ale myslím, že pracovné právo je naozaj niečo iné ako rodinné právo. Jednoducho do Občianskeho zákonníka rodinné právo patrí a tak to vedeli vlastne samotní autori rekodifikačných prác od začiatku, kedy bol legislatívny zámer schválený tak približne 20 rokov dozadu, a tak to vedel aj minister spravodlivosti, preto ho tam mal, ale môžeme sa o tom baviť. Ale osobitne musím povedať, že ma vyrušuje, pán poslanec Horecký, že hovoríte, že táto právna úprava je výborná pre ekonomický rast, lebo dualizmus a jeho odstránenie tým, že sme poriešili zmluvné vzťahy do jedného zákona, už nebude v dvoch, nie je všetko, čo potrebuje obchodné právo. A to je moja výčitka a preto som odkázala aj na doložku vplyvov, že ja si myslím, že každý, kto si ju prečíta, vidí, že je tam vážny problém, a to je ten, že to, čo ste rozprávali o právnej istote, tam nie je. A preto s tým aj príslušná vlastne komisia pri Ministerstve hospodárstva, ktorá posudzuje ten dopad na podnikateľský sektor, má problém k tomu zaujať pozitívny postoj. Nezaoberá ho ani pri vlastne prvej informácii o predbežnom prerokovaní toho návrhu, že tá lehota je veľmi krátka, že jednoducho ten rýchly beh ide na úkor práve tej predvídateľnosti práva a že vlastne teraz nie je zrejmé, aká bude právna úprava pre obchodné subjekty. To nie je len o zmluvných vzťahoch. To nie je len o tom, že s niekým uzatváram zmluvu. To je o tom, na základe čoho fungujem ako obchodná spoločnosť. A ja som to už povedala, že do Občianskeho zákonníka sa dostala iba základná košieľka, ktorú sme ešte robili aj my, teda vtedy, keď som bola ja ako ministerka, a ten zákon o obchodných spoločnostiach sa nedokončil. To znamená, že to celé sa bude meniť. Nie sú tam doriešené viaceré právne vzťahy s tým súvisiace. A poslanec Škripek. Pán kolega, vyjadrujeme ti my, kolegovia z KDH, úctu a rešpekt za to, že si to naozaj dobre, odborne zhrnul, že si to dobre načítal. Takto si predstavujeme seriózny prístup seriózneho zodpovedného politika a dokázal si zhodnotiť pozitíva aj negatíva. Je to, čo si povedal, aj konštruktívne, aj kritické. Jasne hovoríš, kde sú pre KDH hranice a veci, s ktorými nemôžeme súhlasiť a potrebujeme nesúhlasiť, také, ktoré by tu poškodzovali niektoré skupiny ľudí a prinášali by škody. Samozrejme, na to treba upozorniť. A oceňujeme, že si to všímaš, že dávaš pozor. A tiež jasne poukazuješ na vzťahy a vzájomný dopad jednotlivých tých právnych úprav, ale keďže sa tu objavil aj názor, že do rodinného práva tu nemá čo hovoriť cirkev, tak povedal by som, že to je veľmi nezdravý názor, pretože cirkev je významný spoločenský činiteľ a sú to… je to skupina ľudí a to sme my, nie nejaká divná organizácia kdesi, to sme my sami, ktorým nám na tom záleží, lebo rozumieme, aké sú zjavené posolstvá a tradície, biblická tradícia, od toho, ktorý dáva duchovný podnet pre spoločnosť, ktorý dáva zákon, ktorý ukazuje na to, v čom je dôležitá rodina. Áno, rodina, ktorú chápeme ako najdôležitejšia skupina, ako je otec, matka a deti. A toto je dôležitosť rodiny, ktorú my chápeme, že toto je dôležité a preto sa tým riadime a na tom nám záleží. Takže ďakujeme ti za tvoj vstup a dúfame, že dobré veci budú zapracované. Pán poslanec Horecký. Pani kolegyňa, pani kolegovia, ďakujem vám všetkým za vaše faktické poznámky bez ohľadu na to, či boli oceňujúce alebo polemizujúce. Považujem ich za veľmi užitočné. Čo stihnem zareagovať, tak zodpoviem. K absolutizácii vôle jednotlivca, na ktorú ste sa pýtali, pán kolega, práve som povedal, že ten Zákonník práce nemôže byť tak postavený. Poukázal som to na príklade teda zredukovania povinných neopomenuteľných dedičov z pôvodného návrhu 1/10, 2/10 na to, aby ostal zachovaný ten oveľa vyšší pomer, za ktorý sme sa zasadzovali, čo ukazuje, že nemôže byť tá vôľa poručiteľa tak nadradená, že prakticky môže dôjsť bez dôvodov k vydedeniu. Čo sa týka poukázania na právnu úpravu v Českej republike, tak paradoxne už aj v rokoch 1918 až 1950 bolo v Československej republike prvej a veľmi dobre fungujúcej a demokratickej rozdielna právna úprava v tejto veci. Nemôžeme čakať, že tak, ako sa historicky ďalej vyvíjali naše krajiny a životy našich občanov, že môžeme najdôležitejší zákon pre občanov, pre ich každodenný život, mechanicky porovnávať alebo preberať zo zahraničia, ani z najbližšej Českej republiky. Je dôležité, aby vychádzal z reálií a bol podľa princípu racionálnej kontinuity budovaný na potrebách aktuálnych podmienok našich občanov. Rodinné právo je oveľa dôležitejšie ako pracovné právo. Vzťahy medzi rodičmi, súrodencami, najbližšími sú viac ako vzťahy medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Preto, ak je lex specialis pracovné právo, musí byť aj rodinné právo, ba ešte skôr. Pani kolegyňa Kolíková, povedal som, že to je paradoxne jediné prorastové opatrenie. Spomenul som to ako paradox, nie ako dostatočné. Pán minister Susko požiadal vystúpenie v rozprave.

Minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Najskôr v línii prvého čítania chcem zdôrazniť v tomto príspevku, o čom a koľko rokujeme. Občiansky zákonník nie je bežný zákon. Občiansky zákonník je najvplyvnejší súbor zákonov a pravidiel, kódex súkromného práva, ktorý sa dotýka nás všetkých každodenne, upravuje postavenie a konanie každého občana od narodenia až po smrť. Dokonca aj poza smrť, ak zoberieme do úvahy dedičské konanie. Častokrát si to ľudia ani neuvedomujú, ale už pri nastúpení do autobusu, nákupe potravín, prenájme mestského bicykla alebo pri podnájme bytu, tak vchádzajú do týchto vzťahov súkromného práva a Občiansky zákonník upravuje takéto vzťahy medzi občanmi, každodennú činnosť, rámec, v ktorom žijeme, v ktorom sa pohybujeme. Preto obsahuje takmer 2000 paragrafov. Občiansky zákonník je naozaj po ústave najdôležitejším zákonom pre každého občana Slovenskej republiky. Význam Občianskeho zákonníka demonštruje aj fakt, ktorý tu už bol dnes spomenutý, keď bol citovaný Napoleon, že väčšina historikov, osobitne tých, ktorí sa zaoberajú aj históriou práva, považuje prijatie napoleonského Code civil, Občianskeho zákonníka, za taký civilizačný medzník, že delí dejiny sveta aj podľa toho na čas pred prijatím tohto Občianskeho zákonníka a po jeho prijatí. Podobne sa za jeden z najväčších prínosov Rímskej ríše považuje právny rámec a právne princípy, ktoré starovekí Rimania prinášali a po sebe zanechali. Sme v roku 2026. Tridsaťsedem rokov po páde totalitného režimu. Desiatky rokov sa vedie odborná diskusia a pracovalo sa na príprave nového moderného občianskeho kódexu, tak ako o tom hovorili aj moji predrečníci. Pri porovnaní s modernými európskymi kódexmi musíme konštatovať, že Slovensko sa stáva jednou z posledných civilizovaných krajín, ktorá prechádza k modernizácii svojho súkromného práva. Aj v tomto zaostávame 14 rokov za Českou republikou. Preto ma negatívne fascinuje, že Národná rada Slovenskej republiky sa dokáže zaoberať celé dni tým, ako sa majú poslanci obliekať, ako sa majú vyjadrovať, či majú ústavní činitelia mať možnosť sobášiť a za akých podmienok a o tomto každom z týchto nepodstatných bodov pre život občanov vieme hovoriť dva dni. Ale procedurálny návrh, ktorý som podal za Kresťanskodemokratické hnutie, aby sme v zmysle nového rokovacieho poriadku na dvojnásobok predĺžili rozpravu k návrhu zákona o Každom z týchto nepodstatných bodov pre život občanov vieme hovoriť 2 dni. Ale procedurálny návrh, ktorý som podal za Kresťanskodemokratické hnutie, aby sme v zmysle nového rokovacieho poriadku na dvojnásobok predĺžili rozpravu k návrhu zákona o novom Občianskom zákonníku v najdôležitejšom kódexe pre práva pre občanov, neprešiel. Vari budeme o takto významnom kľúčovom zákone rokovať rovnako dlho ako o niektorých novelách bežných zákonov, ktoré majú 100-krát menej paragrafov, ako je predkladaný návrh Občianskeho zákonníka? Ale úplným vrcholom bolo schválenie návrhu predsedu Anteckého klubu Smer. Plénum koaličnými poslancami na skrátenie rokovania o Občianskom zákonníku na 1/3. Miesto dvojnásobku na 1/3. Toto ste schválili. To sa naozaj nestalo pri žiadnom zákone, o ktorom tu rokujeme, nie pri najdôležitejšom zákone pre občanov. Ja osobne to považujem za disrešpekt, urážku až facku rekodifikačnej komisie, všetkým odborníkom, na ktorých táto práca stojí a dokonca aj tu sediacemu pánovi ministrovi Suskovi, ktorý je predkladateľom tohto návrhu zákona. Jemu zostáva, pokiaľ som dobre počítal, 16 minút, aby reagoval na túto rozpravu. To je hanebnosť. Preto sa pokúsim v tomto vystúpení v rozprave k vládnemu návrhu Občianskeho zákonníka zdôrazniť jeho civilizačný význam, veď hĺbka tohto predpisu si naozaj žiada viac než niekoľko minút rečníckeho času. Budem sa prísne držať filozofie predkladaného návrhu zákona, čo zodpovedá zmyslu prvého čítania, nastavenia rámcov a poukázania na potrebné veci, na ktoré sa treba sústrediť pred druhým čítaním. Vôbec nie je pravda, ako ste argumentovali alebo predkladateľ návrhu na skrátenie rozpravy na tretinu, že takú debatu môžeme viesť v druhom čítaní. Prosím vás, toto môžete hovoriť ľuďom, ktorí vôbec nerozumejú legislatívnej príprave takto rozsiahleho kódexu. Ak by sme mali v druhom čítaní ad hoc z ľavíc poslaneckých na kúsky trhať tento návrh Občianskeho zákonníka a prinášať nové, teda pozmeňujúce návrhy z radov poslancov k tak zložitému komplexnému návrhu zákona, tak to potom naozaj pripravujeme „krásne“ podmienky pre život ľudí v Slovenskej republike. Tak sa to nerobí v žiadnej civilizovanej krajine. Práve teraz, v prvom čítaní, je dôležité adresovať témy, obsahy, rámce, princípy, aby tie mesiace, ktoré sú do druhého čítania, sa dali využiť na ďalšie odborné debaty a prípravu finálneho znenia do druhého čítania, v ktorom teda samozrejme je možné predkladať pozmeňujúce návrhy, ale po takto vydiskutovaných rokovaniach v Národnej rade. Na začiatok chcem poďakovať ľuďom, ktorí mali podiel na práci dlhodobo na návrhu Občianskeho zákonníka, ktorý Slovenská republika potrebuje. Dovoľte mi zacitovať Bernarda zo Chartres z 12. storočia, ktorý povedal tento výrok, ktorý veľmi dobre poznáte všetci: Sme ako trpaslíci stojaci na ramenách obrov, vidíme viacej a ďalej ako oni, ale nie pre ostrosť vlastného zraku, ale preto, lebo nás zdvihla ich obrovská výška. Nový Občiansky zákonník nevznikol vo vákuu za pár mesiacov. Vyrastá na desaťročiach civilistickej vedy. Chcem poďakovať všetkým členom rekodifikačnej komisie na čele s jej predsedom profesorom Marekom Števčekom za ich odbornú prácu a korektné rokovania počas prípravy návrhu zákona. Ďakujem aj ministrovi spravodlivosti Borisovi Suskovi a členom rekodifikačnej komisie aj za osobné predstavenie Občianskeho zákonníka na poslaneckom klube KDH. Oceňujeme odbornosť, otvorenosť a korektnosť komunikácie nielen počas predstavenia finálnej podoby návrhu, ale aj počas jeho prípravy a modifikácie. Profesor Števček a jeho komisia mohli pracovať na takomto diele práve preto, lebo mali na čo nadväzovať. Dovoľte mi menovať aspoň niekoľko mien, ktorým dlhujeme civilizačné uznanie. Zo slovenských civilistov akademik Štefan Luby, profesor Karol Plank, profesor Ján Lazar, profesor Peter Vojčík a ďalší, z československých historických autorov František Rouček a Jaromír Sedláček, Emanuel Tilsch, Ján Krčmář, z českej civilistiky Karel Eliáš, Jiří Švestka, Ján Dvořák, Jozef Fiala, Filip Melzer, Petr Tégl, Petr Lavický a ďalší. A teraz taký veľmi zrýchlený prehľad vývoja, ktorý začnem datovať rokom 1918. Nemyslite si, že to je nejaký muzeálny, zbytočný exkurz, pretože dodnes sa zhodnú právnici, odborníci, že korene civilného práva pochádzajú ešte od Justiniána zo 6. storočia, kde bol položený intelektuálny základ toho, ako sa tvorí občianske právo. Tak začnem rokom 1918. Na Slovensku vtedy platilo na našom území uhorské zvykové právo. Kým v rakúskej časti habsburskej monarchie platil od roku 1812 Allgemeines Bürgerliches Gesetzbuch, v Uhorsku platilo obyčajové právo. To prinieslo v rokoch 1918 až 1950 veľmi kurióznu situáciu. Právny dualizmus, vznik Československa tento paradox priniesol, lebo na Slovensku platilo uhorské zvykové právo a v Čechách už spomínaný Občiansky zákonník z čias habsburskej monarchie. V roku 1950 bol prijatý tzv. stredný Občiansky zákonník. Bol prvým jednotným Občianskym zákonníkom celého Československa, avšak bol veľmi silne ovplyvnený komunistickou ideológiou a tvrdo odstránil právny idealizmus a práve nastolil túto ideológiu aj do Občianskeho zákonníka. No a v roku 1964 bol prijatý socialistický Občiansky zákonník pod číslom 40 z roku 1964 Zb. a tento zákonník je platný na Slovensku dodnes. Teda jeho kostra, objem väčšinový paragrafov. Profesor Marek Števček v komentári k § 1 priamo konštatuje, že úvodné ustanovenia Občianskeho zákonníka, citujem: „predstavujú dedičstvo zákonodarstva z obdobia posledných desaťročí: nekoncepčnosť, ideová nevyjasnenosť, zmätok v terminológii.“ Preambula pôvodného znenia deklarovala, že ustanovenia zákonníka smerujú k upevňovaniu socialistických vzťahov. To je prirodzene jazyk nie práva, ale to je jazyk ideológie. Preto v roku 1991 tak rýchlo po revolúcii, ako to bolo možné, prišla veľká novela Občianskeho zákonníka, vypustenie stoviek paragrafov reflektujúcich nedemokratický režim pod jednou jedinou vládnucou komunistickou stranou a doplnenie zákonníka o princípy pluralitnej spoločnosti a rovnocennosti vlastníctva. Ale to samozrejme nestačí. Nemôžeme v 21. storočí v roku 2026 žiť z dedičstva socialistickej ideológie so zákonníkom z roku 64 po novele, ktorá len riešila vznik súkromného práva a odstraňovala komunistickú ideológiu. Socialistický Občiansky zákonník ale predsa v roku 64 priniesol jeden radikálny zlom, keďže bol postavený na princípoch socialistickej ekonomiky a obmedzil autonómiu vôle v prospech štátnej regulácie. Česká republika preto prešla rekodifikáciou v roku 2012, keď prijala nový Občiansky zákonník účinný od 1. januára 2014, ktorý sa vrátil k európskym tradíciám súkromného práva. Slovenská republika, my dnes zákonodarci, tak dostávame po viac ako 60 rokoch príležitosť prekonať socialistické dedičstvo a vrátiť sa k európskym koreňom nášho práva. Ako uvádzajú klasici československej civilistiky Rouček a Sedláček v úvode ku komentáru k československému Občianskemu zákonníku, občianske právo musí byť v súlade s prirodzeným právom a morálnymi princípmi spoločenstva. Tieto myšlienky sú aj dnes nanajvýš aktuálne. Predkladaný návrh nevznikol narýchlo, čo naozaj oceňujem. Keďže sme v parlamente častejšie svedkami nevídaného úpadku kultúry a princípov parlamentnej demokracie, čo sa prejavuje nekvalitou legislatívnych procesov. Napríklad 11-krát novelizovaný Trestný zákon za dva roky, zrušenie zrušenia Úradu na ochranu oznamovateľov, legislatívna smršť v podceňovanom segmente vzdelávania s postupným neblahým dopadom na prax a žiakov, zneužívanie skráteného legislatívneho konania a politicky aj legislatívne arogantnej praxe tzv. prílepkov. No, pripomeniem teraz chronológiu prípravy návrhu Občianskeho zákonníka. V januári roku 2009 bol na vláde uznesením prijatý legislatívny zámer na prípravu nového civilného kódexu. V novembri 2023 tejto vlády programové vyhlásenie uznesením č. 590 dalo túto úlohu. V januári 2025 v pláne legislatívnych úloh sa objavil návrh na nový Občiansky zákonník. V máji – júni 2025 predbežná informácia na portáli SLOV-LEX. Až 17. septembra 25 predbežné pripomienkové konanie. No a potom od 30. septembra do 1. decembra 2025 riadne medzirezortné pripomienkové konanie. A 27. marca až 7. apríla 26 záverečné posúdenie vplyvov a súčasné súhlasné stanovisko vlády. Znova musím konštatovať, že tvrdú kritiku si zaslúži fakt, že súčasná vláda prišla na začiatku svojho vládnutia, myslím táto štvrtá vláda Roberta Fica, na začiatku svojho vládnutia s inými prioritami namiesto intenzívnej politickej diskusie o takto významnom občianskom kódexe, ktorého význam som sa vám snažil ukázať v tej prvej časti vystúpenia. Namiesto toho ste sa, kolegovia a kolegyne, rozhodli pretlačiť svoju predstavu či skôr svoju potrebu zmien v Trestnom zákone a v Trestnom poriadku. Aj toto si bude história pamätať. Teraz sa budem venovať princípom prípravy alebo teda podstate civilného kódexu. Predbežné informácie o legislatívnom zámere vo mne osobne vyvolali okrem už objasneného očakávania veľmi potrebnej zmeny a modernizácie aj oprávnené obavy. Zámer totiž počítal so zrušením Zákona o rodine z roku 2005, ktorý osvedčeným a prevereným spôsobom upravuje právny rámec najcitlivejších vzťahov našich obyvateľov a chcel integrovať rodinné právo do nového Občianskeho zákonníka. Odborníci v KDH na čele s kolegom podpredsedom KDH Viliamom Karasom upozorňovali na nebezpečenstvo absolutizácie autonómie vôle jednotlivca na úkor spoločného dobra, či v rodinách alebo celej spoločnosti. Sme absolútne za, aby ako kresťanskí demokrati, aby sme mali moderný kódex civilného práva, ktorý je založený na autonómii vôle občana, ale nie absolútnej. Súkromné právo nesmie absolutizovať vôľu jednotlivca, pretože človek nie je izolovaný ostrov. Ale ako spoločenská bytosť nachádza svoj najlepší záujem v harmónii so záujmom najbližších a potom ľudí okolo a všetkých spoluobčanov. Dovoľte mi uviesť úplne banálny príklad. Nechcem sa tým akoby dotknúť tomu, že na akej úrovni treba rozprávať, ale je to verejné rokovanie, takže hocikto, kto nás môže počúvať, nech rozumie. Predstavte si, že by na celom svete boli iba traja ľudia a žili by na nejakom ostrove. Tak aj tu nie je možné, aby títo traja žili tak, že absolútna vôľa, autonómia vôle každého z týchto jedincov by viedla k najšťastnejšej alebo dobrej funkčnej forme ich spolužitia. Aj oni traja by sa museli dohodnúť na tom, čo platí, čo je v záujme celého celku, teda v tomto prípade tejto fiktívnej trojice a čo je autonómia vôle týchto jednotlivcov. A to by boli len traja a nie 5,5 milióna obyvateľov Slovenska v rôznych životných situáciách. Ďalším dôležitým princípom, na ktorý sme v KDH upozorňovali, je kvalita zákona reflektujúca realitu a osvedčené spôsoby usporiadania vzťahov – zdôrazňujem osvedčené – našich občanov a ich potreby. Najvýznamnejší kódex súkromného práva a vzťahu medzi občanmi nemôže byť nejakým revolučným krokom abstraktným, ktorý by v zlom slova zmysle premenil Slovensko zo dňa na deň na nepoznanie, kde by sme sa učili žiť ako v cudzine. Nemôžeme napríklad mechanicky prevziať revolučný francúzsky model občianskeho práva a očakávať, že bude desaťročia úspešne slúžiť občanom Slovenska. Takto to nefunguje, takto sa najdôležitejší zákonník nerobí. Preto sme za KDH žiadali uplatniť zásadu, a som rád, že takto je predložený tento návrh zákona, zásadu racionálnej kontinuity, teda racionálnu nadväznosť na už existujúcu právnu úpravu pri súčasnom zachovaní vžitej terminológie, pojmov a výrazov, kde k zmenám dochádza iba v prípadoch, kde je to nevyhnutné. A v tých prípadoch vzhľadom na potreby občanov a spoločnosti. A takých prípadov je vzhľadom na potreby občanov a spoločnosti naozaj dosť. A toto nie je o nejakom karikatúrovanom konzervativizme. Toto je o reálnej vedomosti dopadov príliš plošných a veľkých zmien aj v terminológii a zbytočných zmien, ktoré by znamenali obrovskú záťaž aj administratívnu naprieč celým životom, bankami, zamestnávateľmi. Konzervativizme. Toto je o reálnej vedomosti dopadov príliš plošných a veľkých zmien aj v terminológii a zbytočných zmien, ktoré by znamenali obrovskú záťaž, aj administratívnu, naprieč celým životom, bankami, zamestnávateľmi, inštitúciami všetkými poriadkami až po domový poriadok bytových domov a tak ďalej. Takéto niečo by nebola dobrá služba občanom. V tejto chvíli si dovolím zacitovať velikánov Františka Roučka a Jaromíra Sedláka z predmluvy k slávnemu dielu komentár československému obecnému zákonníku občianskemu a občianske právo platné na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi. Tento citát vzhľadom na jeho nadčasovosť ponechávam v pôvodnej češtine a dúfam, že to bude každému zrozumiteľné. S politickou naším samostatností postaveni byli naši právnici před úkol, aby též své myšlení teoretické praktické právnická postavili na samostatný základ. Politický převrat nebyl jen vystřídáním vlád, nejbrzy hlubokou revolucí spoločenskou. Nové uspořádání společnosti nezůstalo bez vlivu na soukromé právo, neboť právě soukromé právo zasahuje nejhluběji do sociálních struktur společnosti, upravující poměry rodinné a majetkové, teda najintímnejšie a najzákladnejšie vzťahy ľudskej spoločnosti. Občiansky zákonník je rámcom, v ňom sa civilné súdy pohybujú. Rámec je tak pružný, že každá doba môže ho užívať podľa svojho. Nesmieme zapomínať, že sú zásady o pomere jedinca k jedincovi a o pomere jedinca k spoločnosti, ktoré sa nemenia po 3000 let, čo trvá naša európska vzdelanosť. Týto zásady dobrý a spravedlivý sudca nesmí překročiti, nechce-li působiti zlo. Rozeznávati sluší, co je trvalé a co je přechodné. Dnešný stav v súkromnom práve možno zjednodušene popísať ako komplikovaný, nepružný a zastaralý, čo prináša do vzťahu medzi občanmi právnu neistotu. Dvojkoľajnosť právnej úpravy a neexistenciu právnych nástrojov na riešenie ich aktuálnych potrieb. Konkrétne príklady ukážem o chvíľu. Cieľom KDH, hoci aj z postavenia opozičnej strany, je pomôcť pri rekodifikácii súkromného práva tak, aby bolo flexibilné, moderné, jednoduchšie s výrazným posilnením právnej istoty a právnej predvídateľnosti a vyvážené z hľadiska autonómie vôle jednotlivca so záujmom spoločenstva, čo je v najlepšom záujme všetkých občanov Slovenskej republiky. Veď v neprehľadnom a komplikovanom právnom systéme vždy ťahá slabšia stránka za kratší koniec. Povedzme, solventný, bohatý, mocný človek alebo právnická osoba si môže najať advokátsku kanceláriu, ktorá dokáže v prospech svojho klienta kľučkovať v nejednoznačnosti alebo dvojkoľajnej právnej úprave viac než človek, ktorý nemá také možnosti. Tu je niekoľko príkladov, ako môže nový Občiansky zákonník odstrániť neželanú právnu neistotu a dvojkoľajnosť vyplývajúcu z nerovnakej úpravy v súčasnom Obchodnom zákonníku a Občianskom zákonníku. Napríklad oblasť premlčania. Občiansky zákonník hovorí, teda stanovuje dvojročnú lehotu na premlčanie, Obchodný zákonník štvorročnú lehotu. Tak si predstavte, že si vyberie silnejšia stránka, samozrejme tú úpravu, ktorá jej vyhovuje. Nový stav, ponúka sa jednotná trojročná lehota plus dohoda strán prípadne na inej úprave. Kúpna zmluva odlišne upravená v Obchodnom a Občianskom zákonníku. V novom Občianskom zákonníku sa ponúka jednotná so spotrebiteľským podtypom. Ďalej je to zmluva o diele, podobne ako predchádzajúca úprava, odstraňuje dvojkoľajnosť, zodpovednosť za škodu, rovnako neplatnosť úkonov a postúpenie pohľadávok. Opäť odlišné podmienky v Občianskom verzus Obchodnom zákonníku, znovu je prinesená moderná jednotná úprava s čiastočným postúpením pohľadávok, čo je veľmi dôležité aj pre ekonomiku. No, teraz ešte sa dotknem niektorých oblastí z obsahu zákona a s niekým zhrniem náš postoj k nim. K obsahu samotného zákona sa samozrejme budeme vyjadrovať podrobnejšie v druhom čítaní, ak k nemu dôjde. Teraz len stručný prehľad tematických oblastí. No a chcem upozorniť na niekoľko kritických aspektov vzhľadom na potrebný čas sa im venovať. A chcem spomenúť aj príklady konštruktívnej a kritickej práce opozície KDH, ktoré napokon formujú našu pozíciu k tomuto vládnemu návrhu zákona. Predkladaný návrh zákona sa skladá zo siedmich častí, ktoré odrážajú klasickú systematiku občianskeho práva a ktorými v tomto sú všeobecné právo, právo osôb, rodinné právo, záväzkové právo, vecné právo a dedičské právo. Spolu je to 1915 paragrafov návrhu zákona. Pôvodne ich bolo v MPK 2136. Prvá časť návrhu zákona je venovaná úprave všeobecných inštitútov, ako je predmet súkromnoprávnych vzťahov, definície pojmu zviera, napríklad definície právneho úkonu, nakladania s právnymi predmetmi. Zavádza sa jednotná trojročná všeobecná premlčacia doba. V druhej časti sa napríklad precizuje právna úprava fyzických osôb a opatrovníctva, prijíma základnú úpravu právnických osôb, ktorá doposiaľ s výnimkou obchodných spoločností absentovala. Tretia časť je po vyhodnotení uplatnených zásadných pripomienok redukovaná na úpravu majetkových vzťahov medzi manželmi na spoločnom imaní manželov, takzvanú SIM-ku, ktorá nahradí doterajší inštitút bezpodielového spoluvlastníctva manželov, tzv. BSM. Tu pozitívne hodnotíme navrhované znenie, kde sa pri spoločnom imaní manželov berú do úvahy aj negatívne javy, ako je skryté konanie jedného z manželov alebo asociálne konanie, napríklad prehajdákanie peňazí v kartách, hazarde, zadĺženie bez dohody a podobne, čo má v súčasnosti devastačný dopad na celú rodinu, aby to bolo v budúcnosti hradené iba z príslušného podielu manžela alebo manželky, čo sleduje zásadu najlepšieho záujmu detí. Štvrtá časť je venovaná úprave záväzkového práva. Tu je najviac noviniek. Návrh prináša rad moderných inštitútov, ktoré síce v praxi boli nahrádzané, avšak vzhľadom na absentujúcu právnu úpravu boli vystavené právnej neistote. Napríklad prevod zmluvy, peňažná zábezpeka, jednostranné odpustenie dlhu. Posilňuje sa ochrana tretích osôb a právneho styku v kontexte postupovania pohľadávok, čo je dôležité pre modernú ekonomiku. Zavádza sa moderný jednotný systém následkov nesplnenia všetkých typov zmlúv. V rámci procesu uzatvárania zmlúv sa zavádzajú inštitúty, ako napríklad zodpovednosť za nepoctivé rokovanie, písomné potvrdenia ústnych zmlúv, kontrola štandardizovaných zmlúv. Upravuje sa sporná otázka nemajetkových nárokov z porušenia zmluvy. No, už tu bol spomenutý príklad svadobnej hostiny. To mi to pripomenulo, môžem to zopakovať. V prípade, že by ste zrušili svadobnú hostinu v deň konania, tak asi vrátenie čisto zálohy nie je dostatočnou odplatou za spôsobenú škodu. Vyslovene sa upravuje kontroverzná téma náhrady nemajetkovej škody sekundárnych obetí, napríklad blízkej osoby obete dopravnej nehody. Výrazne sa modernizuje úprava bezdôvodného obohatenia, nakoľko súčasná úprava nedáva odpovede na mnohé situácie praktického života, pričom novou úpravou tak dôjde k zvýšeniu právnej istoty, o čo by malo v tomto prípade ísť najviac. Tu chcem upozorniť na jednu zásadnú zmenu v nájomných vzťahoch. Výrazným spôsobom sa posilňuje pozícia prenajímateľa na úkor nájomcu. Súhlasíme s tým, že je to v súlade s ťažiskom na autonómii vôle jedinca, ktorý je majiteľom, ale upozorňujem na riziko. Napríklad nájomné zmluvy uzavreté na dobu neurčitú budú vypovedané aj bez udania dôvodu so šesťmesačnou výpovednou lehotou podľa tohto návrhu zákona, čo v prípade napríklad bytu rodiny alebo staršieho človeka v reštituovanom bytovom dome môže vytvoriť neželané, ťažko spravodlivo riešiteľné situácie. Správne sa precizujú výpovedné dôvody pre nájmy na dobu určitú, ale aj tu dochádza ku kontroverznej úprave, ak nájomca prehrá súdny spor s prenajímateľom, nielenže bude zrejme platiť súdne trovy, ale ešte aj mu bude zdvojnásobené nájomné na čas výpovede nájomnej zmluvy. Čiže nájomca je akoby sankcionovaný za právnu obranu na súde, pričom prenajímateľ nenesie žiadne riziko v tomto súdnom konaní. Aj tejto téme sa budeme v KDH ďalej venovať a v prípade prijatia nového Občianskeho zákonníka, aby neobsahoval nejaké takéto kontroverzie. Piata časť vymedzuje vecné práva. V oblasti vecných práv tento návrh posilňuje dobromyseľnosť nadobúdania vlastníckeho práva k hnuteľným veciam a konštruuje dva všeobecné spôsoby dobromyseľného nadobúdania práv budovaných na pozitívnej a negatívnej stránke materiálnej publicity katastra nehnuteľností. Šiesta časť upravuje dedičské právo. V dedičskom práve sa presadzuje princíp autonómie vôle osoby poručiteľa, o tom už hovoril aj predkladateľ. Rozširujú sa právne úkony pre prípad smrti a zavádzajú sa nové právne inštitúty, ako je dedičská zmluva, odkaz, príkaz a správca dedičstva. Rozširuje sa okruh zákonných dedičov, mení sa právna úprava závetu, vydedenia i úprava neopomenuteľných dedičov, pričom povinný podiel sa znižuje u maloletého potomka na 3/4 a u plnoletého potomka na 1/4. Tu sa opäť chcem a musím pristaviť. S pôvodným návrhom, ktorý bol v MPK, by KDH nemohlo súhlasiť. Pôvodný návrh predpokladal zníženie povinného podielu plnoletého potomka na 1/10 zákonného podielu a maloletého na 2/10. To by z nášho pohľadu bolo neakceptovateľné, pretože integrita, sociálna úloha spoločnosti a súdržnosť rodín by týmto bola vážne deštruovaná. Veď zníženie dedičstva maloletého dieťaťa z jeho zákonného podielu na päťinu a plnoletého syna či dcéry na 1/10 by bolo praktickým vydedením aj bez zákonných dôvodov na vydedenie. Oceňujem, že predkladateľ po pripomienkach KDH a rokovaniach s nami pristúpil na kompromis. Maximálne zníženie dedičského zákonného podielu je stanovené u maloletého dieťaťa na 3/4 a plnoletého potomka na 1/4, čo dáva dostatočný priestor na prejav autonómie vôle poručiteľa. Tento kompromis je výsledkom rokovania, pri ktorom pán minister Susko a rekodifikačná komisia preukázali ochotu korigovať pôvodný návrh. Zníženie povinného podielu na 1/4 je v kontexte nových inštitútov dedičského práva obhájiteľné aj preto, že návrh súčasne zavádza dedičskú zmluvu, ktorá umožňuje presnú a vymáhateľnú dohodu o dedení medzi poručiteľom a budúcim dedičom. Ďalej tzv. legát, dedičský odkaz, čo je ešte naozaj zdedený inštitút rímskeho práva, ktorý umožňuje odkázať konkrétnu vec konkrétnej osobe mimo dedenia. No a potom ustanoviť správcu dedičstva, teda osobu poverenú spravovaním pozostalosti v záujme všetkých dedičov. Dielnu zodpovednosť dedičov za pozostalostné dlhy podľa veľkosti podielu. Siedma časť je typicky venovaná úprave spoločných prechodných záverečných zrušovacích ustanovení, tým sa teraz venovať určite nebudem. Za veľmi dôležitý úspech a dovolím si povedať zásluhu Kresťanskodemokratického hnutia pri rokovaniach o návrhu nového Občianskeho zákonníka považujem zachovanie osvedčeného zákona o rodine z roku 2005 a zmenu pozície navrhovateľa zrušiť zákon o rodine a nahradiť ho novým Občianskym zákonníkom. Toto považujem za kľúčovú vec v prospech života občanov v Slovenskej republike a správneho nastavenia váhy jednotlivých zákonníkov v živote našich občanov. Vysvetlím to na paralele Zákonníka práce a zákona o rodine vo vzťahu k Občianskemu zákonníku. Pán minister Susko a rekodifikačná komisia sa podľa mňa ani, opravte ma, ak sa mýlim, nepokúsili zrušiť Zákonník práce a nahradiť ho Občianskym zákonníkom. Hoci aj Zákonník práce možno považovať za súčasť súkromného práva, aj keď sú v ňom prítomné právne prvky zrkadliace hospodárske záujmy štátu. Zákonník práce je totiž výsledkom náročných rokovaní vlády, parlamentných strán, odborárov, zamestnávateľov a ďalších sociálnych a hospodárskych partnerov. Konsenzus na pracovnom práve, vzťahoch zamestnancov, zamestnávateľov, samospráv, štátu a jeho inštitúcií je citlivá a náročná vec. Preto si zasluhuje osobitné postavenie v rámci právnej sústavy Slovenskej republiky ako lex specialis. Ale teraz pointa. Vari je rodinné právo, vari sú vzťahy medzi rodičmi a deťmi, súrodencami, manželmi, príbuznými a najbližšími osobami menej citlivou vecou a menej dôležitou súčasťou ľudského života, než je práca a pracovné vzťahy? Určite nie. Zákon o rodine má takzvanú kogentnú úpravu, čiže nepripúšťa odchýlky z princípu a chráni slabšiu stranu. Čo je aj jedna z dôrazov Kresťanskodemokratického hnutia na najlepší záujem dieťaťa a rodiny. Chráni základné inštitúty: manželstvo, rodičovstvo, určovanie otcovstva, osvojenie, bez možnosti dispozitívnej odchýlky, ktorá by oslabila túto ochranu. V kontexte čl. 41 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý manželstvo definuje ako zväzok muža a ženy, je zákon o rodine správnym miestom pre túto úpravu. Zásada najlepšieho záujmu dieťaťa, zakotvená v čl. 3 ods. 3 na Dispozitívnej odchýlky, ktorá by oslabila túto ochranu. V kontexte čl. 41 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý manželstvo definuje ako zväzok muža a ženy, je zákon o rodine správnym miestom pre túto úpravu. Zásada najlepšieho záujmu dieťaťa, zakotvená v čl. 3 ods. 3 návrhu, pôsobí ako interpretačný princíp naprieč celým kódexom. Aj v záväzkových a dedičských vzťahoch, ak sa týkajú maloletých. Napokon po rokovaniach s KDH ostala tretia časť návrhu Občianskeho zákonníka redukovaná iba na potrebnú úpravu majetkových vzťahov medzi manželmi. Zákon o rodine zostal v platnosti. Preto chcem poďakovať za tento ústupok a správne rozhodnutie ponechať zákon o rodine ako lex specialis a som hrdý, že KDH túto dohodu vyrokovalo. Analogicky je vystavané pracovné právo. Občiansky zákonník obsahuje jeden jediný paragraf o pracovnej zmluve s odkazom na Zákonník práce ako lex specialis. To je správny model. Občiansky zákonník ako lex generalis, osobitné zákony, ako je Zákonník práce a rodinné zákon o rodine ako lex specialis. Pozitívne môžem hodnotiť, že predkladateľ uskutočnil široké konzultácie pred DMPK aj počas neho. Do prípravného procesu boli zapojené Slovenská advokátska komora, Notárska komora Slovenskej republiky, Slovenská banková asociácia, Slovenská asociácia poisťovní, Národná banka Slovenska, ako aj zástupcovia zamestnávateľských zväzov a obchodných komôr. Oceňujem, že v rozporovom konaní predkladateľ preukázal záujem o konštruktívny dialóg, viaceré pripomienky kľúčové pre KDH boli zapracované alebo zohľadnené. Pripomínam, že predkladateľ a rekodifikačná komisia nadviazali na prácu a dialóg odborníkov za posledných 30 rokov. Preto nevnímame tento návrh zákona iba rozhodnutie ako stranícky zo strany súčasnej vládnej koalície. Návrh zachováva princíp rozumnej kontinuity a je odborný, neideologický, zameraný na potreby a službu vrátane princípu najlepšieho záujmu dieťaťa. Návrh Občianskeho zákonníka zjednocuje občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu, odstraňuje dualizmus medzi nimi, rôzne komplikácie a anachronizmy a prináša väčšiu právnu istotu a predvídateľnosť, ako aj zrozumiteľnosť a vykonateľnosť nových právnych inštitútov a úprav. Čím sa paradoxne návrh nového Občianskeho zákonníka môže stať za mňa jediným, aj keď nepriamym, prorastovým opatrením pre slovenskú ekonomiku zo strany vládnej koalície, keďže našu ekonomiku okrem zlých rozhodnutí vládnej koalície a jej absolútnej neschopnosti zvládnuť konsolidáciu brzdia aj neprehľadné a komplikované zákony. Právny dualizmus, nízka predvídateľnosť a vymožiteľnosť práva. Ešte jedno jednoduchšie. Ak tisíce zbytočných a dlhých právnych procesov končí na súde pre komplikovanosť a nejednoznačnosť zákonov alebo neexistenciu právnej úpravy, tak sa to veľmi vážne dotýka obrovského množstva ľudí, ich času, energie a peňazí, ktoré mohli vynaložiť oveľa lepšie v prospech svojich rodín, povolaní, podnikov a celej spoločnosti. Vyčítam vláde Slovenskej republiky a vládnej koalícii, že sme o takomto dôležitom kódexe súkromného práva, o novom Občianskom zákonníku, neviedli aj politickú diskusiu, napríklad namiesto účelového presadzovania noviel trestných kódexov od samého začiatku tohto volebného obdobia, pretože bolo na čo nadväzovať. Pretože my, poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, sme dostali mandát od svojich voličov, aby sme konali v záujme občanov Slovenskej republiky a nezneužívali politickú moc pre vyvolených a partikulárne záujmy. Pozíciu KDH k hlasovaniu o návrhu na nový Občiansky zákonník oznámime verejne po rozprave pred hlasovaním. Keď nie, sú to tie… mu neuzavriem. V prípade posunutia tlače, teda 1312, návrhu nového Občianskeho zákonníka do druhého čítania, bude KDH požadovať predloženie draftu paragrafového znenia zberného predpisu na jeseň 2026. Samozrejme, dôkladnú legislatívno-technickú kontrolu celého textu Odborom legislatívy a aproximácie práva, poctivú diskusiu na pôde Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky a následne v pléne Národnej rady, snáď neskrátenú na tretinu ako dnes. Zachovanie plnej kogentnej ochrany v zákone o rodine, najmä zásady najlepšieho záujmu dieťaťa. Nový Občiansky zákonník, nech už bude kedykoľvek prijatý, má byť nástrojom slobodného, dôstojného a spravodlivého občianskeho života každého občana Slovenska, užitočným sprievodcom a jasným právnym rámcom pre efektívne a bezpečné prechádzanie každého občana každodennými aj mimoriadnymi životnými situáciami od narodenia až za hrob. KDH bude naďalej aktívnym účastníkom tejto služby občanom Slovenskej republiky. Vystúpenie zakončím citátom zo slávneho justiniánovho zákonníka Corpus juris civilis. Vyslovil ho ich na začiatku druhého storočia Anno Domini rímsky právnik Publius Juventius Celsus. Poznať zákony neznamená pamätať si ich slová, ale pochopiť ich zmysel a moc. Ďakujem za pozornosť. Ďakujem pekne, pán poslanec, na vaše vystúpenie. Tri faktické poznámky pán poslanec Dostál, štyri pán poslanec Dostál. Poslanec Horecký. A asi sa zhodneme teda na tom princípe posilnenia autonómie vôle jednotlivca, ktorý je obsiahnutý v návrhu a v tom sa asi zhodneme aj s predkladateľmi. Ale povedali ste, že KDH je proti absolutizácii vôle jednotlivca. Tak mňa by zaujímalo, kde tam vidíte, či alebo či tam vidíte nejaké prvky, ktoré by znamenali absolutizáciu vôle jednotlivca v tom návrhu, čo konkrétne je tam také, že by absolutizovalo vôľu jednotlivca pre vás neprijateľným spôsobom. A potom druhá vec, na ktorej sa teda asi nezhodneme, to zahrnutie zákona o rodine alebo rodinného práva do Občianskeho zákonníka. Vyzdvihli ste to, že je to výsledok práce rekodifikačnej komisie za 30 rokov. No ale tá rekodifikačná komisia navrhovala začleniť zákon o rodine a rodinné právo celé do Občianskeho zákonníka. A teda napríklad udialo sa to v Českej republike a teda máte pocit, že v Českej republike bol nejako oslabený princíp ochrany najlepšieho záujmu dieťaťa alebo tie princípy, na ktorých má stáť rodinné právo? Pán poslanec Paľa. Ďakujem pekne za slovo. Ja chcem poďakovať svojmu kolegovi Jankovi Horeckému naozaj za jeho vystúpenie. Považujem za veľmi dôležité, že v rozprave pripomenul vec, ktorá pri takomto zákone nesmie zaniknúť, a to je, že nový Občiansky zákonník nie je obyčajná novela, ale základný predpis súkromného práva, ktorý sa bude dotýkať každodenného života občanov, teda od tých rodinných majetkových vzťahov až po dedenie, teda od narodenia až za smrť. Oceňujem najmä vecný tón jeho príspevku a to, že vlastne sa snažil argumentovať všetky všetky, alebo aspoň časť tých argumentov, ktoré tá celá rekodifikačná komisia a všetci zainteresovaní vykonali. Nešlo teda o odmietnutie rekodifikácie, ale o uznanie práce celej tej komisie, odborníkov, ministerstva, pričom pomenoval aj oblasti, ktoré si v druhom čítaní zaslúžia dôkladnú pozornosť a tu je na mieste aj tá skrátená rozprava k tomu. Za veľmi pozitívne považujem aj to, že pripomenul širšie konzultácie so stavovskými odbornými organizáciami. Ocenil zapracovanie viacerých pripomienok, najmä zachovanie zákona o rodine a pri úprave dedičského práva. Fakticky dôležité je aj jeho upozornenie na odstránenie doterajšieho dualizmu medzi občianskoprávnou a obchodnoprávnou úpravou. Ak nový kódex prispeje k väčšej právnej istote, zrozumiteľnosti a jednotnosti pravidiel, bude to prínos nielen pre právnikov, ale najmä pre občanov, rodiny, podnikateľov a súdy. Preto sa pripájam k postoju, že návrh má pokračovať do druhého čítania, nie preto, že je všetko uzavreté, ale práve preto, že takýto generačný zákon si zaslúži poctivú, odbornú a zodpovednú diskusiu. Úlohou parlamentu teraz nie je len hlasovať, ale pomôcť otvoriť… Pani poslankyňa Kolíková. Ďakujem vám pekne. A asi je to na filozofickú debatu, možno trošku, že ako sa pozeráme na to rodinné právo, ale myslím, že pracovné právo je naozaj niečo iné ako rodinné právo. Jednoducho do Občianskeho zákonníka rodinné právo patrí a tak to vedeli vlastne samotní autori rekodifikačných prác od začiatku, kedy bol legislatívny zámer schválený tak približne 20 rokov dozadu, a tak to vedel aj minister spravodlivosti, preto ho tam mal, ale môžeme sa o tom baviť. Ale osobitne musím povedať, že ma vyrušuje, pán poslanec Horecký, že hovoríte, že táto právna úprava je výborná pre ekonomický rast, lebo dualizmus a jeho odstránenie tým, že sme poriešili zmluvné vzťahy do jedného zákona, už nebude v dvoch, nie je všetko, čo potrebuje obchodné právo. A to je moja výčitka a preto som odkázala aj na doložku vplyvov, že ja si myslím, že každý, kto si ju prečíta, vidí, že je tam vážny problém, a to je ten, že to, čo ste rozprávali o právnej istote, tam nie je. A preto s tým aj príslušná vlastne komisia pri Ministerstve hospodárstva, ktorá posudzuje ten dopad na podnikateľský sektor, má problém k tomu zaujať pozitívny postoj. Nezaoberá ho ani pri vlastne prvej informácii o predbežnom prerokovaní toho návrhu, že tá lehota je veľmi krátka, že jednoducho ten rýchly beh ide na úkor práve tej predvídateľnosti práva a že vlastne teraz nie je zrejmé, aká bude právna úprava pre obchodné subjekty. To nie je len o zmluvných vzťahoch. To nie je len o tom, že s niekým uzatváram zmluvu. To je o tom, na základe čoho fungujem ako obchodná spoločnosť. A ja som to už povedala, že do Občianskeho zákonníka sa dostala iba základná košieľka, ktorú sme ešte robili aj my, teda vtedy, keď som bola ja ako ministerka, a ten zákon o obchodných spoločnostiach sa nedokončil. To znamená, že to celé sa bude meniť. Nie sú tam doriešené viaceré právne vzťahy s tým súvisiace. A poslanec Škripek. Pán kolega, vyjadrujeme ti my, kolegovia z KDH, úctu a rešpekt za to, že si to naozaj dobre, odborne zhrnul, že si to dobre načítal. Takto si predstavujeme seriózny prístup seriózneho zodpovedného politika a dokázal si zhodnotiť pozitíva aj negatíva. Je to, čo si povedal, aj konštruktívne, aj kritické. Jasne hovoríš, kde sú pre KDH hranice a veci, s ktorými nemôžeme súhlasiť a potrebujeme nesúhlasiť, také, ktoré by tu poškodzovali niektoré skupiny ľudí a prinášali by škody. Samozrejme, na to treba upozorniť. A oceňujeme, že si to všímaš, že dávaš pozor. A tiež jasne poukazuješ na vzťahy a vzájomný dopad jednotlivých tých právnych úprav, ale keďže sa tu objavil aj názor, že do rodinného práva tu nemá čo hovoriť cirkev, tak povedal by som, že to je veľmi nezdravý názor, pretože cirkev je významný spoločenský činiteľ a sú to… je to skupina ľudí a to sme my, nie nejaká divná organizácia kdesi, to sme my sami, ktorým nám na tom záleží, lebo rozumieme, aké sú zjavené posolstvá a tradície, biblická tradícia, od toho, ktorý dáva duchovný podnet pre spoločnosť, ktorý dáva zákon, ktorý ukazuje na to, v čom je dôležitá rodina. Áno, rodina, ktorú chápeme ako najdôležitejšia skupina, ako je otec, matka a deti. A toto je dôležitosť rodiny, ktorú my chápeme, že toto je dôležité a preto sa tým riadime a na tom nám záleží. Takže ďakujeme ti za tvoj vstup a dúfame, že dobré veci budú zapracované. Pán poslanec Horecký. Pani kolegyňa, pani kolegovia, ďakujem vám všetkým za vaše faktické poznámky bez ohľadu na to, či boli oceňujúce alebo polemizujúce. Považujem ich za veľmi užitočné. Čo stihnem zareagovať, tak zodpoviem. K absolutizácii vôle jednotlivca, na ktorú ste sa pýtali, pán kolega, práve som povedal, že ten Zákonník práce nemôže byť tak postavený. Poukázal som to na príklade teda zredukovania povinných neopomenuteľných dedičov z pôvodného návrhu 1/10, 2/10 na to, aby ostal zachovaný ten oveľa vyšší pomer, za ktorý sme sa zasadzovali, čo ukazuje, že nemôže byť tá vôľa poručiteľa tak nadradená, že prakticky môže dôjsť bez dôvodov k vydedeniu. Čo sa týka poukázania na právnu úpravu v Českej republike, tak paradoxne už aj v rokoch 1918 až 1950 bolo v Československej republike prvej a veľmi dobre fungujúcej a demokratickej rozdielna právna úprava v tejto veci. Nemôžeme čakať, že tak, ako sa historicky ďalej vyvíjali naše krajiny a životy našich občanov, že môžeme najdôležitejší zákon pre občanov, pre ich každodenný život, mechanicky porovnávať alebo preberať zo zahraničia, ani z najbližšej Českej republiky. Je dôležité, aby vychádzal z reálií a bol podľa princípu racionálnej kontinuity budovaný na potrebách aktuálnych podmienok našich občanov. Rodinné právo je oveľa dôležitejšie ako pracovné právo. Vzťahy medzi rodičmi, súrodencami, najbližšími sú viac ako vzťahy medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Preto, ak je lex specialis pracovné právo, musí byť aj rodinné právo, ba ešte skôr. Pani kolegyňa Kolíková, povedal som, že to je paradoxne jediné prorastové opatrenie. Spomenul som to ako paradox, nie ako dostatočné. Pán minister Susko požiadal vystúpenie v rozprave.