Videokanál poslanca

Pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni, ďakujem za slovo. Zdá sa, že v tejto rozprave v podstate spolu diskutujú predstavitelia opozície. A je to naozaj dobrá diskusia, pretože neopakujeme po sebe ako papagáje. Nehovoríme, nemlátime prázdnu slamu, ako je nám to často vyčítané, ale ako vidíte, vedieme serióznu polemiku. A teraz aj pred chvíľou zazneli slová, ktoré ma trochu prekvapili od kolegu Michala Šipoša. Odporúčam mu naštudovať si zákon o rodine, aby aj on pochopil, že to nie je iba o tom, že matka je žena a muž je otec a že manželstvo, tak ako máme v ústave, je jediný zväzok muža a ženy. Toto nie je kultúrno-etický problém. Zákon o rodine rieši osvedčeným spôsobom vzťahy, ktoré sa týkajú všetkých vecí, zákonného zastupovania, všetkých vzťahov medzi blízkymi príbuznými, medzi náhradnými rodičmi, osvojovanie detí a tak ďalej. Je to komplexný zákon, ktorý sa v čase osvedčil a ktorý je veľmi dobrým zákonom, reflektujúcim vôľu občanov aj to, ako máme nažité svoje reálie, ako ich v skutočnosti žijeme. Hovorí sa aj taká zásada, že právo reaguje ako posledné. Právo nemá predpisovať ľuďom, ako majú žiť. Právo má pomáhať ľuďom nastaviť podmienky pre ich život tak, ako to ľudia si želajú a potrebujú. A takto je to aj v tomto prípade. V tejto polemike zaznieva aj veľmi často taký, aspoň ja to tak chápem, ak nie správne, tak sa ospravedlňujem. Že taký poukaz na to, ako je to v Českej republike, ako je to v Nemeckej republike, v Rakúsku a inde. Nuž tak, chcem zdôrazniť, že žiadna civilizovaná krajina v moderných časoch nepreberá mechanicky civilný kódex iného štátu. Skutočne sa to masovo v západnej civilizácii dialo, ja neviem, v časoch Rímskej ríše, kedy, a to som už spomínal v tom vystúpení, lebo odtiaľ sú korene nášho súkromného práva, rímskeho práva, kedy po sebe zanechali tento civilizačný odkaz, toto dedičstvo Rimania a my dodnes z neho naozaj žijeme. Ale toto sa už nedeje storočia, pretože civilný kódex je najdôležitejší, najintímnejší súbor Práva rímskeho práva, kedy po sebe zanechali tento civilizačný odkaz, toto dedičstvo Rimanom a my dodnes z neho naozaj žijeme. Ale toto sa už nedeje stáročia, pretože civilný kódex je najdôležitejší, najintímnejší súbor zákonov, ktoré sa dotýkajú každodenného života občanov, ako to už bolo viackrát a viacerými z nás vysvetlené. Ale to neznamená, že nemáme hľadať inšpirácie v úprave alebo teda v spôsobe komunikácie či implementácie tohto pre občanov najdôležitejšieho zákona. S tým naprosto súhlasím. To, že ako bude informovaná verejnosť, ako sa komunikuje s odborníkmi, s ako vôbec, lebo celé tajomstvo každého zákona je v implementácii, ako sa bude ten zákon v čase svojej účinnosti, ale ďaleko pred ňou pripravovať na budú, sa pripravovať občania a všetky inštitúcie, organizácie na jeho aplikáciu. No, preto môžem povedať za nás, lebo KDH nemá, ako to tu opäť veľmi neeticky zaznelo, žiadnu dohodu so Smerom alebo s predkladateľmi alebo s koalíciou, hovoríme autenticky veci, za ktorými si stojíme. My hovoríme, čo si myslíme, robíme to, čo hovoríme. Odborníci za KDH sú a boli v kontakte, intenzívnom kontakte s rekodifikačnou komisiou a desiatky rokov sa zúčastňujú naši ľudia tohto procesu prípravy alebo respektíve odborných diskusií o Občianskom zákonníku. Boli to sme za jedno, keď sme teda rokovali s rekodifikačnou komisiou, tak sme úplne harmonizovali s požiadavkami, ktoré kládli aj Slovenská advokátska komora, Republiková únia zamestnávateľov, Americká obchodná komora, áno, aj KBS, potom sudcovia z poručeneckej agendy a mnohé, mnohé ďalšie organizácie. Nestihol som si v tomto krátkom čase všetky vypísať alebo pospomínať. No a ešte raz, pretože to tu najčastejšie rezonuje, sa chcem teda vrátiť k tej, lebo niektorí z vás z toho robia dilemu alebo problém, k tomu, že rodinné právo nebolo integrované do Občianskeho zákonníka. Tak ešte raz to skúsim. Do Občianskeho zákonníka nebol integrovaný ani Zákonník práce. Zdôrazňujem, Zákonník práce upravuje vzťahy medzi zamestnancami a zamestnávateľmi a znovu nielen nejakú pracovnú zmluvu, akú bol pred chvíľočkou nevhodne karikatúrovaný zákon o rodine, že by to bolo len o tom, kto je mama a otec. To je naozaj absurdné a nedôstojné. Zákonník práce pokrýva všetky aspekty toho, čo sa náročne rodí v debatách so sociálnymi, hospodárskymi partnermi, vládou, parlamentom, príslušnými odborníkmi. Ten, keď sa dosiahne takáto, takej tej citlivej veci, nejaký konsenzus a upravuje prakticky to, čo sa týka takmer každého, či nie každý je zamestnanec alebo podnikateľ. Ale úplne každý je občan a človek. Zákon o rodine sa týka úplne, dá sa povedať, každého a ja ho považujem, a nielen ja, za oveľa citlivejšiu normu právnu, ktorá upravuje oveľa vážnejšie a dôležitejšie vzťahy pre život ľudí, než je Zákonník práce. Chcete polemizovať o tom, že vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom je dôležitejší ako vzťah medzi mamou a dieťaťom? Medzi partnermi, manželmi, medzi príbuznými, najbližšími, medzi zákonnými zástupcami a deťmi? Čo z toho má väčšiu váhu pre ľudský život? Čo z toho je oveľa zásadnejšie pre šťastne a dobre žiť život? Určite zákon o rodine. A ten má byť integrovaný do Zákonníka občianskeho, pričom Zákonník práce nie, lebo to je viac. Veď to by sme naozaj nestavali tú pyramídu od základných kameňov smerom hore, ale opačne. Mohlo by sa mu to zle vypomstiť a zosypať. Preto je úplne správne, a to aj v duchu toho, čo som hovoril predtým, že nie mechanicky preberať. Ja nehovorím, že v Čechách to majú zle. Pri takejto norme sa stáročia a takto bude v práve vždy používa princíp racionálnej kontinuity. To nemôže byť nejaká vec, ktorú mechanicky preberiete. No, nebalte. Tak to je absolútne na mieste, že Zákonník práce, tento civilný občiansky zákonník, tento civilný kódex je lex generalis. A Zákonník práce a zákon o rodine sú jednoducho lege specialis. Takto je úplne v súlade s tým, ako žijeme svoje životy, ako existujeme v tejto krajine. Takto je to v súlade s našimi hodnotovými, ale aj ekonomickými, hospodárskymi a inými princípmi, ktoré treba posúvať dopredu, vylepšovať a tu je, čo robiť. Ja som zdôrazňoval význam teda tohto Občianskeho zákonníka aj jeho odbornú prípravu. Dával som kredit mnohým odborníkom a z minulosti až velikánom civilistiky. Snažil som sa pomôcť ukázať aspoň zo svojho miesta, som opozičný poslanec, tak nemôžem robiť prácu za vládnu koalíciu, za predkladateľa a komunikovať s celou verejnosťou. To, čo som ja mohol urobiť, som urobil. Poukázal som na obrovský význam kódexu, poďakoval za ústretovosť pri odborných rokovaniach, ale aj som poukázal na rôzne tematické okruhy, na ktoré sa treba ešte znova dobre pozrieť. Formuloval som aj požiadavky KDH, dovolil som si to, lebo tu nie je žiadna dohoda, ako to tu bolo veľmi neférovo podsúvané, s predkladateľmi, ak by zákon prešiel do druhého čítania. Ja neviem, či sa tak stane. A ešte som aj férovo oznámil, že KDH v tejto chvíli nemá pozíciu ku hlasovaniu, že toto vám oznámime po dohode pred hlasovaním a po rozprave. A na tom trvám, lebo opakujem. Môj a náš princíp je hovoriť, čo si myslíme a robiť, čo hovoríme. No k tým požiadavkám, ktoré sme formulovali, teda ak by hypoteticky prešiel zákon do druhého čítania, určite patrí, zopakujem, predloženie draftu paragrafového znenia zberného predpisu na SN 26, dôkladnú legislatívno-technickú kontrolu celého textu, poctivú diskusiu na pôde ústavnoprávneho výboru a súhlasím s tým, že aj ďalších výborov, čo bolo veľmi rozumné, a následne v pléne v druhom čítaní. A môžem k tomu pridať aj dôraz a požiadavku na to, ako to zaznelo, to súhlasím s pani Slaným Plavákovou, že potom treba vynaložiť zodpovedajúcu námahu a prácu pri komunikácii s verejnosťou, pri predstavení tohoto zákona, ak prejde, a to dopredu, a tu treba zvažovať potom aj dátum účinnosti tohto zákona. Lebo toto nemá byť nejaká, tu si nikto toto nemá dať na nejaký politický štít, že toto je moja alebo tvoja zásluha. Pretože toto je niečo, čo nás prežije. A preto treba tak k tomu pristúpiť so štipkou úcty a rešpektu k našej ústavnej kompetencii. Ďakujem za pozornosť.

Súhlasím s vami, že rozprava v prvom čítaní o takom rozsiahlom civilizačne dôležitom zákone mala byť zdvojnásobnená podľa procedurálneho návrhu KDH a nie daná na tretinu, ako si to pretlačila vládna koalícia. Tu môj súhlas s vaším vystúpením končí. Som veľmi nepríjemne prekvapený, ako ste sa sústredili vo svojom vystúpení na KBS. Nerozumiem, ako môžete hovoriť o nejakom diktáte zo strany cirkvi. Prosím vás, to nie je pravda, že tu cirkev niečo diktuje. A nie je ani pravda, že by iba KBS namietala zahrnutie rodinného práva do Občianskeho zákonníka. Bolo to aj KDH. Boli to aj sudcovia z poručenskej agendy a ďalšie organizácie. Právnici, odborníci, zástupcovia KDH rokovali s predkladateľom, s rekodifikačnou komisiou o tomto a ja som to vo svojom vystúpení dôkladne vysvetlil, že prečo. To teraz opakovať vo faktickej nemôžem. Na žiadne iné subjekty z MPK ste sa nepýtali. Nepýtali ste sa, prečo v inom medzirezortnom pripomienkovom konaní boli akceptované iné pripomienky. Nechápem, prečo, chcete nás vrátiť kam? Pred 89. rok? Dovolím si vám povedať, že cirkev nezdružuje mimozemšťanov, ale občanov Slovenskej republiky. A podobne ako iné organizácie spoločenské, kultúrne, mimovládne môže pripomienkovať tak ako každý iný. Práve cirkev, práve KBS nesmie? Práve títo vám vadia a jediní vám vadia? Pani

Pani kolegyňa, páni kolegovia, ďakujem vám všetkým za vaše faktické poznámky bez ohľadu na to, či boli oceňujúce alebo polemizujúce, považujem ich za veľmi užitočné. Čo stihnem zareagovať, tak zodpoviem.
K absolutizácii vôle jednotlivca, na ktorú ste sa pýtali, pán kolega, práve som povedal, že ten Zákonník práce nemôže byť tak postavený, poukázal som to na príklade teda zredukovania povinne neopomenuteľných dedičov z pôvodného návrhu jedna desatina, dve desatiny na to, aby ostal zachovaný ten oveľa vyšší pomer, za ktorý sme sa zasadzovali, čo ukazuje, že nemôže byť tá vôľa príkazcu tak nadradená, že prakticky môže dôjsť bez dôvodov na vydedenie k vydedeniu.
Čo sa týka poukázania na právnu úpravu v Českej republike, tak paradoxne už aj v rokoch 1918 až 1950 bolo v Československej republike prvej a veľmi dobre fungujúcej a demokratickej rozdielna právna úprava v tejto veci. Nemôžeme čakať, že tak ako sa historicky ďalej vyvíjali naše krajiny a životy našich občanov, že môžeme najdôležitejší zákon pre občanov, pre ich každodenný život mechanicky porovnávať alebo preberať zo zahraničia, ani z najbližšej Českej republiky. Je dôležité, aby vychádzal z reálií a bol podľa princípu racionálnej kontinuity budovaný na potrebách aktuálnych podmienok našich občanov. Rodinné právo je oveľa dôležitejšie ako pracovné právo. Vzťahy medzi rodičmi, súrodencami, najbližšími sú viac ako vzťahy medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Preto ak je lex specialis pracovné právo, musí byť aj rodinné právo, ba ešte skôr.
Pani kolegyňa Kolíková, povedal som, že to je paradoxne jediné prorastové opatrenie. Spomenul som to ako paradox, nie ako dostatočné... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, najskôr v línii prvého čítania chcem zdôrazniť v tomto príspevku, o čom a koľko rokujeme.
Občiansky zákonník nie je bežný zákon. Občiansky zákonník je najvplyvnejší súbor zákonov a pravidiel, kódex súkromného práva, ktorý sa dotýka nás všetkých každodenne, upravuje postavenie a konanie každého občana od narodenia až po smrť. Dokonca aj poza smrť, ak zoberieme do úvahy dedičské konanie. Častokrát si to ľudia ani neuvedomujú, ale už pri nastúpení do autobusu, nákupe potravín, prenájme mestského bicykla alebo pri podnájme bytu, tak vchádzajú do týchto vzťahov súkromného práva a Občiansky zákonník upravuje takéto vzťahy medzi občanmi, každodennú činnosť, rámec, v ktorom žijeme, v ktorom sa pohybujeme. Preto obsahuje takmer dvetisíc paragrafov. Občiansky zákonník je naozaj po ústave najdôležitejším zákonom pre každého občana Slovenskej republiky. Význam Občianskeho zákonníka demonštruje aj fakt, ktorý tu už bol dnes spomenutý, keď bol citovaný Napoleon, že väčšina historikov, osobitne tých, ktorí sa zaoberajú aj históriou práva, považuje prijatie napoleonského Code civil, Občianskeho zákonníka, za taký civilizačný medzník, že delí dejiny sveta aj podľa toho na čas pred prijatím tohto Občianskeho zákonníka a po jeho prijatí. Podobne sa za jeden z najväčších prínosov Rímskej ríše považuje právny rámec a právne princípy, ktoré starovekí Rimania prinášali a po sebe zanechali. Sme v roku 2026, tridsaťsedem rokov po páde totalitného režimu. Desiatky rokov sa vedie odborná diskusia a pracovalo sa na príprave nového moderného občianskeho kódexu, tak ako o tom hovorili aj moji predrečníci. Pri porovnaní s modernými európskymi kódexmi musíme konštatovať, že Slovensko sa stáva jednou z posledných civilizovaných krajín, ktorá prechádza k modernizácii svojho súkromného práva. Aj v tomto zaostávame 14 rokov za Českou republikou. Preto ma negatívne fascinuje, že Národná rada Slovenskej republiky sa dokáže zaoberať celé dni tým, ako sa majú poslanci obliekať, ako sa majú vyjadrovať, či majú ústavní činitelia mať možnosť sobášiť a za akých podmienok a o tomto každom z týchto nepodstatných bodov pre život občanov vieme hovoriť dva dni. Ale procedurálny návrh, ktorý som podal za Kresťanskodemokratické hnutie, aby sme v zmysle nového rokovacieho poriadku na dvojnásobok predĺžili rozpravu k návrhu zákona o novom Občianskom zákonníku v najdôležitejšom kódexe pre práva pre občanov, neprešiel. Vari budeme o takto významnom kľúčovom zákone rokovať rovnako dlho ako o niektorých novelách bežných zákonov, ktoré majú stokrát menej paragrafov, ako je predkladaný návrh Občianskeho zákonníka? Ale úplným vrcholom bolo schválenie návrhu predsedu poslaneckého klubu SMER koaličnými poslancami na skrátenie rokovania o Občianskom zákonníku na jednu tretinu. Miesto dvojnásobku na jednu tretinu. Toto ste schválili. To sa naozaj nestalo pri žiadnom zákone, o ktorom tu rokujeme, nie pri najdôležitejšom zákone pre občanov. Ja osobne to považujem za disrešpekt, urážku až facku rekodifikačnej komisii, všetkým odborníkom, na ktorých táto práca stojí, a dokonca aj tu sediacemu pánovi ministrovi Suskovi, ktorý je predkladateľom tohto návrhu zákona. Jemu zostáva, pokiaľ som dobre počítal, 16 minút, aby reagoval na túto rozpravu. To je hanebnosť.
Preto sa pokúsim v tomto vystúpení v rozprave k vládnemu návrhu Občianskeho zákonníka zdôrazniť jeho civilizačný význam, veď hĺbka tohto predpisu si naozaj žiada viac než niekoľko minút rečníckeho času. Budem sa prísne držať filozofie predkladaného návrhu zákona, čo zodpovedá zmyslu prvého čítania, nastavenia rámcov a poukázania na potrebné veci, na ktoré sa treba sústrediť pred druhým čítaním. Vôbec nie je pravda, ako ste argumentovali alebo predkladateľ návrhu na skrátenie rozpravy na tretinu, že takú debatu môžeme viesť v druhom čítaní. Prosím vás, toto môžete hovoriť ľuďom, ktorí vôbec nerozumejú legislatívnej príprave takto rozsiahleho kódexu. Ak by sme mali v druhom čítaní ad hoc z lavíc poslaneckých na kúsky trhať tento návrh Občianskeho zákonníka a prinášať nové, teda pozmeňujúce návrhy z radov poslancov k tak zložitému komplexnému návrhu zákona, tak to potom naozaj pripravujeme krásne podmienky pre život ľudí v Slovenskej republike. Tak sa to nerobí v žiadnej civilizovanej krajine. Práve teraz, v prvom čítaní, je dôležité adresovať témy, obsahy, rámce, princípy, aby tie mesiace, ktoré sú do druhého čítania, sa dali využiť na ďalšie odborné debaty a prípravu finálneho znenia do druhého čítania, v ktorom teda samozrejme je možné predkladať pozmeňujúce návrhy, ale po takto vydiskutovaných rokovaniach v Národnej rade.
Na začiatok chcem poďakovať ľuďom, ktorí mali podiel na práci dlhodobo na návrhu Občianskeho zákonníka, ktorý Slovenská republika potrebuje. Dovoľte mi zacitovať Bernarda zo Chartres z 12. storočia, ktorý povedal tento výrok, ktorý veľmi dobre poznáte všetci: „Sme ako trpaslíci stojaci na ramenách obrov, vidíme viacej a ďalej ako oni, ale nie pre ostrosť vlastného zraku, ale preto, lebo nás zdvihla ich obrovská výška." Nový Občiansky zákonník nevznikol vo vákuu za pár mesiacov. Vyrastal na desaťročiach civilistickej vedy. Chcem poďakovať všetkým členom rekodifikačnej komisie na čele s jej predsedom profesorom Marekom Števčekom za ich odbornú prácu a korektné rokovania počas prípravy návrhu zákona. Ďakujem aj ministrovi spravodlivosti Borisovi Suskovi a členom rekodifikačnej komisie aj za osobné predstavenie Občianskeho zákonníka na poslaneckom klube KDH. Oceňujeme odbornosť, otvorenosť a korektnosť komunikácie nielen počas predstavenia finálnej podoby návrhu, ale aj počas jeho prípravy a modifikácie. Profesor Števček a jeho komisia mohli pracovať na takomto diele práve preto, lebo mali na čo nadväzovať. Dovoľte mi menovať aspoň niekoľko mien, ktorým dlhujeme civilizačne uznanie. Zo slovenských civilistov akademik Štefan Luby, profesor Karol Plank, profesor Ján Lazar, profesor Peter Vojčík a ďalší, z československých historických autorov František Rouček a Jaromír Sedláček, Emanuel Tilsch, Ján Krčmář, Robert von Mayr-Harting, z recentnej českej civilistiky Karel Eliáš, Jiří Švestka, Ján Dvořák, Jozef Fiala, Filip Melzer, Petr Tégl, Petr Lavický a ďalší.
A teraz taký veľmi zrýchlený prehľad vývoja, ktorý začnem datovať rokom 1918. Nemyslite si, že to je nejaký muzeálny exkurz zbytočný, pretože dodnes sa zhodnú právnici, odborníci, že korene civilného práva pochádzajú ešte od Justiniána zo 6. storočia, kde bol položený intelektuálny základ toho, ako sa tvorí občianske právo. Tak začnem rokom 1918. Na Slovensku vtedy platilo na našom území uhorské zvykové právo. Kým v rakúskej časti habsburskej monarchie platil od roku 1812 Allgemeines bürgerliches Gesetzbuch, v Uhorsku platilo obyčajové právo. To prinieslo v rokoch 1918 až 1950 veľmi kurióznu situáciu. Právny dualizmus, vznik Československa tento paradox priniesol, lebo na Slovensku platilo uhorské zvykové právo a v Čechách už spomínaný Občiansky zákonník z čias habsburskej monarchie. V roku 1950 bol prijatý tzv. stredný Občiansky zákonník, bol prvým jednotným Občianskym zákonníkom celého Československa, avšak bol veľmi silne ovplyvnený komunistickou ideológiou a tvrdo odstránil právny idealizmus a práve nastolil túto ideológiu aj do Občianskeho zákonníka. No a v roku 1964 bol prijatý socialistický Občiansky zákonník pod číslom 40/1964 Zb. a tento zákonník je platný na Slovensku dodnes, teda jeho kostra, objem väčšinový paragrafov. Profesor Marek Števček v komentári k § 1 priamo konštatuje, že úvodné ustanovenia Občianskeho zákonníka, citujem: „predstavujú dedičstvo zákonodarstva z obdobia posledných desaťročí: nekoncepčnosť, ideová nevyjasnenosť, zmätok v terminológii.“ Preambula pôvodného znenia deklarovala, že ustanovenia zákonníka smerujú k upevňovaniu socialistických vzťahov. To je prirodzene jazyk nie práva, ale to je jazyk ideológie. Preto v roku 1991 tak rýchlo po revolúcii, ako to bolo možné, prišla veľká novela Občianskeho zákonníka, vypustenie stoviek paragrafov reflektujúcich nedemokratický režim pod jednou jedinou vládnucou komunistickou stranou a doplnenie zákonníka o princípy pluralitnej spoločnosti a rovnocennosti vlastníctva. Ale to samozrejme nestačí. Nemôžeme v 21. storočí v roku 2026 žiť z dedičstva socialistickej ideológie so zákonníkom z roku ´64 po novele, ktorá len riešila vznik súkromného práva a odstraňovala komunistickú ideológiu.
Socialistický Občiansky zákonník ale predsa v roku ´64 priniesol jeden radikálny zlom, keďže bol postavený na princípoch socialistickej ekonomiky a obmedzil autonómiu vôle v prospech štátnej regulácie. Česká republika preto prešla rekodifikáciou v roku 2012, keď prijala nový Občiansky zákonník účinný od 1. januára 2014, ktorý sa vrátil k európskym tradíciám súkromného práva. Slovenská republika, my dnes zákonodarci, tak dostávame po viac ako 60 rokoch príležitosť prekonať socialistické dedičstvo a vrátiť sa k európskym koreňom nášho práva. Ako uvádzajú klasici československej civilistiky Rouček a Sedláček v úvode ku komentáru k československému Občianskemu zákonníku, občianske právo musí byť v súlade s prirodzeným právom a morálnymi princípmi spoločenstva. Tieto myšlienky sú aj dnes nanajvýš aktuálne.
Predkladaný návrh nevznikol narýchlo, čo naozaj oceňujem. Keďže sme v parlamente častejšie svedkami nevídaného úpadku kultúry a princípov parlamentnej demokracie, čo sa prejavuje nekvalitou legislatívnych procesov, napríklad 11-krát novelizovaný Trestný zákon za dva roky, zrušenie zrušenia Úradu na ochranu oznamovateľov, legislatívna smršť v podceňovanom segmente vzdelávania s postupným neblahým dopadom na prax a žiakov, zneužívanie skráteného legislatívneho konania a politicky aj legislatívne arogantnej praxe tzv. prílepkov. No, pripomeniem teraz chronológiu prípravy návrhu Občianskeho zákonníka.
V januári roku 2009 bol na vláde uznesením prijatý legislatívny zámer na prípravu nového civilného kódexu. V novembri 2023 tejto vlády programové vyhlásenie uznesením č. 590 dalo túto úlohu. V januári 2025 v pláne legislatívnych úloh sa objavil návrh na nový Občiansky zákonník. Máji – jún 2025 predbežná informácia na portáli Slov-Lex a 8. až 17. septembra ´25 predbežné pripomienkové konanie. No a potom od 30. septembra do 1. decembra 2025 riadne medzirezortné pripomienkové konanie. A 27. marca až 7. apríla ´26 záverečné posúdenie vplyvov a súčasné súhlasné stanovisko vlády. Znovu musím konštatovať, že tvrdú kritiku si zaslúži fakt, že súčasná vláda prišla na začiatku svojho vládnutia, myslím táto štvrtá vláda Roberta Fica, na začiatku svojho vládnutia s inými prioritami namiesto intenzívnej politickej diskusie o takto významnom občianskom kódexe, ktorého význam som sa vám snažil ukázať v tej prvej časti vystúpenia. Namiesto toho ste sa, kolegovia a kolegyne, rozhodli pretlačiť svoju predstavu či skôr svoju potrebu zmien v Trestnom zákone a v Trestnom poriadku. Aj toto si bude história pamätať.
Teraz sa budem venovať princípom prípravy alebo teda podstate civilného kódexu. Predbežné informácie o legislatívnom zámere vo mne osobne vyvolali okrem už objasneného očakávania veľmi potrebnej zmeny a modernizácie aj oprávnené obavy. Zámer totiž počítal so zrušením Zákona o rodine z roku 2005, ktorý osvedčeným a prevereným spôsobom upravuje právny rámec najcitlivejších vzťahov našich obyvateľov a chcel integrovať rodinné právo do nového Občianskeho zákonníka. Odborníci v KDH na čele s kolegom podpredsedom KDH Viliamom Karasom upozorňovali na nebezpečenstvo absolutizácie autonómie vôle jednotlivca na úkor spoločného dobra, či v rodinách alebo celej spoločnosti. Sme absolútne za, aby ako kresťanskí demokrati, aby sme mali moderný kódex civilného práva, ktorý je založený na autonómii vôle občana, ale nie absolútnej. Súkromné právo nesmie absolutizovať vôľu jednotlivca, pretože človek nie je izolovaný ostrov, ale ako spoločenská bytosť nachádza svoj najlepší záujem v harmónii so záujmom najbližších a potom ľudí okolo a všetkých spoluobčanov. Dovoľte mi uviesť úplne banálny príklad. Nechcem sa tým akoby dotknúť tomu, že na akej úrovni treba rozprávať, ale je to verejné rokovanie, takže hocikto, kto nás môže počúvať, nech rozumie. Predstavte si, že by na celom svete boli iba traja ľudia a žili by na nejakom ostrove. Tak aj tu nie je možné, aby títo traja žili tak, že absolútna vôľa, autonómia vôle každého z týchto jedincov by viedla k najšťastnejšej alebo dobrej funkčnej forme ich spolužitia. Aj oni traja by sa museli dohodnúť na tom, čo platí, čo je v záujme celého celku, teda v tomto prípade tejto fiktívnej trojice a čo je autonómia vôle týchto jednotlivcov. A to by boli len traja a nie päť a pol milióna obyvateľov Slovenska v rôznych životných situáciách.
Ďalším dôležitým princípom, na ktorý sme v KDH upozorňovali, je kvalita zákona reflektujúca realitu a osvedčené spôsoby usporiadania vzťahov – zdôrazňujem osvedčené – našich občanov a ich potreby. Najvýznamnejší kódex súkromného práva a vzťahu medzi občanmi nemôže byť nejakým revolučným krokom abstraktným, ktorý by v zlom slova zmysle premenil Slovensko zo dňa na deň na nepoznanie, kde by sme sa učili žiť ako v cudzine. Nemôžeme napríklad mechanicky prevziať revolučný francúzsky model občianskeho práva a očakávať, že bude desaťročia úspešne slúžiť občanom Slovenska. Takto to nefunguje, takto sa najdôležitejší zákonník nerobí. Preto sme za KDH žiadali uplatniť zásadu, a som rád, že takto je predložený tento návrh zákona, zásadu racionálnej kontinuity, teda racionálnu nadväznosť na už existujúcu právnu úpravu pri súčasnom zachovaní vžitej terminológie, pojmov a výrazov, kde k zmenám dochádza iba v prípadoch, kde je to nevyhnutné, a v tých prípadoch je vzhľadom na potreby občanov a spoločnosti, a takých prípadov je vzhľadom na potreby občanov a spoločnosti naozaj dosť. A toto nie je o nejakom karikatúrovanom konzervativizme, toto je o reálnej vedomosti dopadov príliš plošných a veľkých zmien aj v terminológii a zbytočných zmien, ktoré by znamenali obrovskú záťaž, aj administratívnu, naprieč celým životom, bankami, zamestnávateľmi, inštitúciami, všetkými poriadkami až po domový poriadok bytových domov a tak ďalej. Takéto niečo by nebola dobrá služba občanom. V tejto chvíli si dovolím zacitovať velikánov Františka Roučka a Jaromíra Sedláčka z predmluvy k slávnemu dielu Komentár k Československému obecnému zákonníku občianskemu a občianske právo platné na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi. Tento citát vzhľadom na jeho nadčasovosť ponechávam v pôvodnej češtine a dúfam, že to bude každému zrozumiteľné: „S politickou naší samostatností postaveni byli naši právníci před úkol, aby též své myšlení teoretické i praktické právnictva postavili na samostatný základ. Politický převrat nebyl jen vystřídáním vládců, nýbrž i hlubokou revolucí společenskou. Nové uspořádání společnosti nezůstalo bez vlivu na soukromé právo, neboť právě soukromé právo zasahuje nejhluběji do sociální struktury společnosti, upravujíc poměry rodinné a majetkové, tedy nejintimnější a nejzákladnější vztahy lidské společnosti. Občanský zákoník je rámcem, v němž se civilní soudce pohybuje. Rámec je tak pružný, že každá doba může ho užívati podle svého. Nesmí zapomínati, že jsou zásady o poměru jedince k jedinci a o poměru jedince ke společnosti, které se nemění po tři tisíce let, co trvá naše evropská vzdělanost. Tyto zásady dobrý a spravedlivý soudce nesmí překročiti, nechce-li působiti zlo. Rozeznávati sluší, co je trvalé a co je přechodné."
Dnešný stav v súkromnom práve možno zjednodušene popísať ako komplikovaný, nepružný a zastaralý, čo prináša do vzťahu medzi občanmi právnu neistotu. Dvojkoľajnosť právnej úpravy a neexistenciu právnych nástrojov na riešenie ich aktuálnych potrieb. Konkrétne príklady ukážem o chvíľu. Cieľom KDH, hoci aj z postavenia opozičnej strany, je pomôcť pri rekodifikácii súkromného práva tak, aby bolo flexibilné, moderné, jednoduchšie s výrazným posilnením právnej istoty a právnej predvídateľnosti a vyvážené z hľadiska autonómie vôle jednotlivca so záujmom spoločenstva, čo je v najlepšom záujme všetkých občanov Slovenskej republiky. Veď v neprehľadnom a komplikovanom právnom systéme vždy ťahá slabšia stránka za kratší koniec. Povedzme, solventný, bohatý, mocný človek alebo právnická osoba si môže najať advokátsku kanceláriu, ktorá dokáže v prospech svojho klienta kľučkovať v nejednoznačnosti alebo dvojkoľajnej právnej úprave viac než človek, ktorý nemá také možnosti. Tu je niekoľko príkladov, ako môže nový Občiansky zákonník odstrániť neželanú právnu neistotu a dvojkoľajnosť vyplývajúcu z nerovnakej úpravy v súčasnom Obchodnom zákonníku a Občianskom zákonníku. Napríklad oblasť premlčania. Občiansky zákonník hovorí, teda stanovuje dvojročnú lehotu na premlčanie, Obchodný zákonník štvorročnú lehotu. No tak si predstavte, že si vyberie silnejšia stránka, samozrejme tú úpravu, ktorá jej vyhovuje. Nový stav, ponúka sa jednotná trojročná lehota plus dohoda strán prípadne na inej úprave. Kúpna zmluva odlišne upravená v Obchodnom a Občianskom zákonníku. V novom Občianskom zákonníku sa ponúka jednotná so spotrebiteľským podtypom. Ďalej je to zmluva o diele, podobne ako predchádzajúca úprava odstraňuje dvojkoľajnosť, zodpovednosť za školu, za škodu, prepáčte, rovnako neplatnosť úkonov a postúpenie pohľadávok. Opäť odlišné podmienky v Občianskom verzus Obchodnom zákonníku, znovu je prinesená moderná jednotná úprava s čiastočným postúpením pohľadávok, čo je veľmi dôležité aj pre ekonomiku.
No, teraz ešte sa dotknem niektorých oblastí z obsahu zákona a z nich bude zrejmý aj náš postoj k nim. K obsahu samotného zákona sa, samozrejme, budeme vyjadrovať podrobnejšie v druhom čítaní, ak k nemu dôjde. Teraz len stručný prehľad tematických oblastí. No a chcem upozorniť na niekoľko kritických aspektov vzhľadom na potrebný čas sa im venovať. A chcem spomenúť aj príklady konštruktívnej a kritickej práce opozície KDH, ktoré napokon formujú našu pozíciu k tomuto vládnemu návrhu zákona.
Predkladaný návrh zákona sa skladá zo siedmich častí, ktoré odrážajú klasickú systematiku občianskeho práva a ktorými v tomto prípade sú všeobecné právo, právo osôb, rodinné právo, záväzkové právo, vecné právo a dedičské právo. Spolu je to 1915 paragrafov návrhu zákona, pôvodne ich bolo v MPK 2136. Prvá časť návrhu zákona je venovaná úprave všeobecných inštitútov, ako je predmet súkromnoprávnych vzťahov, definície pojmu zviera napríklad, definície právneho úkonu, nakladania s právnymi predmetmi, zavádza sa jednotná trojročná všeobecná premlčacia doba.
V druhej časti sa napríklad precizuje právna úprava fyzických osôb a opatrovníctva, prijíma základnú úpravu právnických osôb, ktorá doposiaľ s výnimkou obchodných spoločností absentovala.
Tretia časť je po vyhodnotení uplatnených zásadných pripomienok redukovaná na úpravu majetkových vzťahov medzi manželmi na spoločnom imaní manželov, takzvanú SIM-ku, ktorá nahradí doterajší inštitút bezpodielového spoluvlastníctva manželov, tzv. BSM. Tu pozitívne hodnotíme navrhované znenie, kde sa pri spoločnom imaní manželov berú do úvahy aj negatívne javy, ako je skryté konanie jedného z manželov alebo asociálne konanie, napríklad prehajdákanie peňazí v kartách, hazarde, zadlženie bez dohody a podobne, čo má v súčasnosti devastačný dopad na celú rodinu, aby to bolo v budúcnosti hradené iba z príslušného podielu manžela alebo manželky, čo sleduje zásadu najlepšieho záujmu detí.
Štvrtá časť je venovaná úprave záväzkového práva. Tu je najviac noviniek. Návrh prináša rad moderných inštitútov, ktoré síce v praxi boli nahrádzané, avšak vzhľadom na absentujúcu právnu úpravu boli vystavené právnej neistote, napríklad prevod zmluvy, peňažná zábezpeka, jednostranné odpustenie dlhu. Posilňuje sa ochrana tretích osôb a právneho styku v kontexte postupovania pohľadávok, čo je dôležité pre modernú ekonomiku. Zavádza sa moderný jednotný systém následkov nesplnenia všetkých typov zmlúv. V rámci procesu uzatvárania zmlúv sa zavádzajú inštitúty, ako napríklad zodpovednosť za nepoctivé rokovanie, písomné potvrdenia ústnych zmlúv, kontrola štandardizovaných zmlúv. Upravuje sa sporná otázka nemajetkových nárokov z porušenia zmluvy. No, už tu bol spomenutý príklad svadobnej hostiny, mi to pripomenulo, môžem to zopakovať, v prípade, že by ste zrušili svadobnú hostinu v deň konania, tak asi vrátenie čisto zálohy nie je dostatočnou odplatou za spôsobenú škodu.
Vyslovene sa upravuje kontroverzná téma náhrady nemajetkovej škody sekundárnych obetí, napríklad blízkej osoby obete dopravnej nehody. Výrazne sa modernizuje úprava bezdôvodného obohatenia, nakoľko súčasná úprava nedáva odpovede na mnohé situácie praktického života, pričom novou úpravou tak dôjde k zvýšeniu právnej istoty, o čo by malo v tomto prípade ísť najviac. Tu chcem upozorniť na jednu zásadnú zmenu v nájomných vzťahoch. Výrazným spôsobom sa posilňuje pozícia prenajímateľa na úkor nájomcu. Súhlasíme s tým, že je to v súlade s ťažiskom na autonómnej vôle jedinca, ktorý je majiteľom, ale upozorňujem na riziko. Napríklad nájomné zmluvy uzavreté na dobu neurčitú budú vypovedané aj bez udania dôvodu so šesťmesačnou výpovednou lehotou podľa tohto návrhu zákona, čo v prípade napríklad bytu rodiny alebo staršieho človeka v reštituovanom bytovom dome môže vytvoriť neželané, ťažko spravodlivo riešiteľné situácie. Správne sa precizujú výpovedné dôvody pre nájmy na dobu určitú, ale aj tu dochádza ku kontroverznej úprave, ak nájomca prehrá súdny spor s prenajímateľom, nielenže bude zrejme platiť súdne trovy, ale ešte aj mu bude zdvojnásobené nájomné na čas výpovede nájomnej zmluvy. Čiže nájomca je akoby sankcionovaný za právnu obranu na súde, pričom prenajímateľ nenesie žiadne riziko v tomto súdnom konaní. Aj tejto téme sa budeme v KDH ďalej venovať a v prípade prijatia nového Občianskeho zákonníka, aby neobsahoval nejaké takéto kontroverzie.
Piata časť vymedzuje vecné práva. V oblasti vecných práv navrhuje, tento návrh posilňuje dobromyseľnosť nadobúdania vlastníckeho práva k hnuteľným veciam a konštruuje dva všeobecné spôsoby dobromyseľného nadobúdania práv budovaných na pozitívnej a negatívnej stránke materiálnej publicity katastra nehnuteľností.
Šiesta časť upravuje dedičské právo. V dedičskom práve sa presadzuje princíp autonómie vôle osoby poručiteľa, o tom už hovoril aj predkladateľ, rozširujú sa právne úkony pre prípad smrti a zavádzajú sa nové právne inštitúty, ako je dedičská zmluva, odkaz, príkaz a správca dedičstva. Rozširuje sa okruh zákonných dedičov, mení sa právna úprava závetu, vydedenia i úprava neopomenuteľných dedičov, pričom povinný podiel sa znižuje u maloletého potomka na tri štvrtiny a u plnoletého potomka na jednu štvrtinu. Tu sa opäť chcem a musím pristaviť. S pôvodným návrhom, ktorý bol v MPK, by KDH nemohlo súhlasiť. Pôvodný návrh predpokladal zníženie povinného podielu plnoletého potomka na jednu desatinu zákonného podielu a maloletého na dve desatiny. To by z nášho pohľadu bolo neakceptovateľné, pretože integrita, sociálna úloha spoločnosti a súdržnosť rodín by týmto bola vážne deštruovaná. Veď zníženie dedičstva maloletého dieťaťa z jeho zákonného podielu na pätinu a plnoletého syna či dcéry na jednu desatinu by bolo praktickým vydedením aj bez zákonných dôvodov na vydedenie. Oceňujem, že predkladateľ po pripomienkach KDH a rokovaniach s nami pristúpil na kompromis, maximálne zníženie dedičského zákonného podielu je stanovené u maloletého dieťaťa na tri štvrtiny a plnoletého potomka na jednu štvrtinu, čo dáva dostatočný priestor na prejav autonómie vôle príkazcu. Tento kompromis je výsledkom rokovania rozporového konania, pri ktorom pán minister Susko a rekodifikačná komisia preukázali ochotu korigovať pôvodný návrh. Zníženie povinného podielu na jednu štvrtinu je v kontexte nových inštitútov dedičského práva obhájiteľné aj preto, že návrh súčasne zavádza dedičskú zmluvu, ktorá umožňuje presnú a vymáhateľnú dohodu o dedení medzi poručiteľom a budúcim dedičom, ďalej tzv. legát, dedičský odkaz, čo je ešte naozaj zdedený inštitút rímskeho práva, ktorý umožňuje odkázať konkrétnu vec konkrétnej osobe mimo dedenia. No a potom ustanoviť správcu dedičstva, teda osobu poverenú spravovaním pozostalosti v záujme všetkých dedičov, delenú zodpovednosť dedičov za pozostalostné dlhy podľa veľkosti podielu. Siedma časť je typicky venovaná úprave spoločných prechodných záverečných a zrušovacích ustanovení, tým sa teraz venovať určite nebudem.
Za veľmi dôležitý úspech a, dovolím si povedať, zásluhu Kresťanskodemokratického hnutia pri rokovaniach o návrhu nového Občianskeho zákonníka považujem zachovanie osvedčeného zákona o rodine z roku 2005 a zmenu pozície navrhovateľa zrušiť zákon o rodine a nahradiť ho novým Občianskym zákonníkom. Toto považujem za kľúčovú vec v prospech života občanov v Slovenskej republike a správneho nastavenia váhy jednotlivých zákonníkov v živote našich občanov. Vysvetlím to na paralele Zákonníka práce a zákona o rodine vo vzťahu k Občianskemu zákonníku. Pán minister Susko a rekodifikačná komisia sa podľa mňa ani, opravte ma, ak sa mýlim, nepokúsili zrušiť Zákonník práce a nahradiť ho Občianskym zákonníkom. Hoci aj Zákonník práce možno považovať za súčasť súkromného práva, aj keď sú v ňom zastúpené prítomné právne prvky zrkadliace hospodárske záujmy štátu. Zákonník práce je totiž výsledkom náročných rokovaní vlády, parlamentných strán, odborárov, zamestnávateľov a ďalších sociálnych a hospodárskych partnerov. Konsenzus na pracovnom práve, vzťahoch zamestnancov, zamestnávateľov, samospráv, štátu a jeho inštitúcií je citlivá a náročná vec, preto si zasluhuje osobitné postavenie v rámci právnej sústavy Slovenskej republiky ako lex specialis. Ale teraz pointa. Vari je rodinné právo, vari sú vzťahy medzi rodičmi a deťmi, súrodencami, manželmi, príbuznými a najbližšími osobami menej citlivou vecou a menej dôležitou súčasťou ľudského života než je práca a pracovné vzťahy? Určite nie. Zákon o rodine má takzvanú kogentnú úpravu, čiže nepripúšťa odchýlky z princípu a chráni slabšiu stranu, čo je aj jedna z point a dôrazov Kresťanskodemokratického hnutia na najlepší záujem dieťaťa a rodiny. Chráni základné inštitúty: manželstvo, rodičovstvo, určovanie otcovstva, osvojenie, bez možnosti dispozitívnej odchýlky, ktorá by oslabila túto ochranu. V kontexte čl. 41 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý manželstvo definuje ako zväzok muža a ženy, je zákon o rodine správnym miestom pre túto úpravu. Zásada najlepšieho záujmu dieťaťa, zakotvená v čl. 3 ods. 3 návrhu, pôsobí ako interpretačný princíp naprieč celým kódexom, aj v záväzkových a dedičských vzťahoch, ak sa týkajú maloletých. Napokon po rokovaniach s KDH ostala tretia časť návrhu Občianskeho zákonníka redukovaná iba na potrebnú úpravu majetkových vzťahov medzi manželmi. Zákon o rodine zostal v platnosti. Preto chcem poďakovať za tento ústupok a správne rozhodnutie ponechať zákon o rodine ako lex specialis a som hrdý, že KDH túto dohodu vyrokovalo. Analogicky je vystavané pracovné právo. Občiansky zákonník obsahuje jeden jediný paragraf o pracovnej zmluve s odkazom na Zákonník práce ako lex specialis. To je správny model. Občiansky zákonník ako lex generalis, osobitné zákony, ako je Zákonník práce a rodinné, zákon o rodine ako leges specialis.
Pozitívne môžem hodnotiť, že predkladateľ uskutočnil široké konzultácie pred MPK aj počas neho. Do prípravného procesu boli zapojené Slovenská advokátska komora, Notárska komora Slovenskej republiky, Slovenská banková asociácia, Slovenská asociácia poisťovní, Národná banka Slovenska, ako aj zástupcovia zamestnávateľských zväzov a obchodných komôr. Oceňujem, že v rozporovom konaní predkladateľ preukázal záujem o konštruktívny dialóg, viaceré pripomienky kľúčové pre KDH boli zapracované alebo zohľadnené. Pripomínam, že predkladateľ a rekodifikačná komisia nadviazali na prácu a dialóg odborníkov za posledných 30 rokov. Preto nevnímame tento návrh zákona iba a rozhodne nie ako stranícky zo strany súčasnej vládnej koalície. Návrh zachováva princíp rozumnej kontinuity a je odborný, neideologický, zameraný na potreby a službu občanovi vrátane princípu najlepšieho záujmu dieťaťa. Návrh Občianskeho zákonníka zjednocuje občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu, odstraňuje dualizmus medzi nimi, rôzne komplikácie a anachronizmy a prináša väčšiu právnu istotu a predvídateľnosť, ako aj zrozumiteľnosť a vykonateľnosť nových právnych inštitútov a úprav, čím sa paradoxne návrh nového Občianskeho zákonníka môže stať za mňa jediným, aj keď nepriamym, prorastovým opatrením pre slovenskú ekonomiku zo strany vládnej koalície, keďže našu ekonomiku okrem zlých rozhodnutí vládnej koalície a jej absolútnej neschopnosti zvládnuť konsolidáciu brzdia aj neprehľadné a komplikované zákony. Právny dualizmus, nízka predvídateľnosť a vymožiteľnosť práva. Ešte jedno jednoduchšie, ak tisíce zbytočných a dlhých právnych procesov končí na súde pre komplikovanosť a nejednoznačnosť zákonov alebo neexistenciu právnej úpravy, tak sa to veľmi vážne dotýka obrovského množstva ľudí, ich času, energie a peňazí, ktoré mohli vynaložiť oveľa lepšie v prospech svojich rodín, povolaní, podnikov a celej spoločnosti. Vyčítam vláde Slovenskej republiky a vládnej koalícii, že sme o takomto dôležitom kódexe súkromného práva, o novom Občianskom zákonníku, neviedli aj politickú diskusiu, napríklad namiesto účelového presadzovania noviel trestných kódexov od samého začiatku tohto volebného obdobia, pretože bolo na čo nadväzovať. Pretože my, poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, sme dostali mandát od svojich voličov, aby sme konali v záujme občanov Slovenskej republiky a nezneužívali politickú moc pre vyvolených a partikulárne záujmy.
Pozíciu KDH k hlasovaniu o návrhu na nový Občiansky zákonník oznámime verejne po rozprave pred hlasovaním. Dnes túto tému neuzavriem. V prípade posunutia tlače teda 1312, návrhu nového Občianskeho zákonníka, do druhého čítania bude KDH požadovať predloženie draftu paragrafového znenia zberného predpisu na jeseň 2026, samozrejme, dôkladnú legislatívno-technickú kontrolu celého textu odborom legislatívy a aproximácie práva, poctivú diskusiu na pôde Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky a následne v pléne Národnej rady, snáď neskrátenú na tretinu ako dnes, zachovanie plnej kogentnej ochrany v zákone o rodine, najmä zásady najlepšieho záujmu dieťaťa. Nový Občiansky zákonník, nech už bude kedykoľvek prijatý, má byť nástrojom slobodného, dôstojného a spravodlivého občianskeho života každého občana Slovenska, užitočným sprievodcom a jasným právnym rámcom pre efektívne a bezpečné prechádzanie každého občana každodennými aj mimoriadnymi životnými situáciami od narodenia až za hrob. KDH bude naďalej aktívnym účastníkom tejto služby občanom Slovenskej republiky. Vystúpenie zakončím citátom zo slávneho Justiniánovho zákonníka Corpus iuris civilis, vyslovil ho ich na začiatku druhého storočia rímsky právnik Publius Juventius Celsus: „Poznať zákony neznamená pamätať si ich slová, ale pochopiť ich zmysel a moc."
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo.
Predkladám procedurálny návrh, aby rozprava k vládnemu návrhu zákona Občianskeho zákonníka nebola skrátená a bola v riadnom čase 37,5 hodiny, tak ako to predpokladá rokovací poriadok o takto významnom návrhu zákona, aby nemusel reagovať pán minister Susko iba 16 minútami, ktoré mu ostávajú na vystúpenia k najdôležitejšiemu zákonu pre občanov.
Ďakujem.

Pán predsedajúci, podal som riadny procedurálny návrh zdôvodnený so všetkými náležitosťami podľa rokovacieho poriadku na to, aby rozprava o občianskom zákonníku, návrhu občianskeho zákonníka, bola predĺžená na dvojnásobok. V zdôvodnení som hovoril o tom, že 20 rokov sa pripravuje tento najdôležitejší zákon pre občanov, ktorých sa týka od narodenia po smrť, má 2000 paragrafov a je to najväčšia norma, na ktorú už čakajú nielen mnohé organizácie, občania, podnikatelia, inštitúcie, a vy nám o tomto zákone zoberiete možnosť riadne rokovať? To je neuveriteľné a neakceptovateľné a je to urobené návrhom procedurálnym bez zdôvodnenia. Protestujeme.

Za slovo. Dotknem sa tej časti vystúpenia pani kolegyne, keď hovorila o vesmírnom výskume. 9 miliónov €, ak vyústia do účelového priznania dotácie, ktorých výsledkom je nejaká brožúrka, dve brožúrky, tak je to dvakrát tragédia. Nejde len o tieto peniaze, ktoré neboli vyhodené, ale možno niekomu priklepnuté, ale ide o to sprofanovanie veľmi vážnych príležitostí a potrieb Slovenskej republiky. Plné ústa majú mnohí politici o hospodárstve hodnotou. Ale my máme na Slovensku vedcov, špičkových vedcov aj Slovenskej akadémie vied, ktorých si dokonca NASA, ESA vypýta, aby boli súčasťou projektu Rosetta, ktorí dokážu skonštruovať motory na prvú sondu, ktorá pristála na kométe. Sú tu reálni vedci, ktorí zázrakom ostávajú na Slovensku a nepresťahovali sa do USA alebo niekam inam. Títo sa k peniazom nedostanú, ale pisatelia brožúrok áno. Podobnou tragédiou je, keď sa 10 miliónov € z ministerstva školstva vyhodí na paralelný a zle fungujúci systém e-prihlášok, namiesto toho, aby sa zdokonalili tie nástroje, ktoré má školské výpočtové stredisko alebo CVTI, ktoré už boli vybudované za veľké peniaze. Znovu, o čo ide? Prečo chce niekto budovať na zelenej lúke paralelný systém, ktorý funguje horšie ako ten, ktorý máme na školách. To, aj keď nie ste konšpirátori, tak vám musí prísť myšlienka, že tieto peniaze sú iba účelovo použité. To je dvakrát zlé pre Slovenskú republiku. Nepoužijeme ich správne a upcháme cestu správnym riešeniam.

Ďakujem za slovo.
Podľa § 30 ods. 1 rokovacieho poriadku v mene dvoch poslaneckých klubov KDH a hnutia SLOVENSKO podávam návrh na predĺženie dĺžky času rozpravy o parlamentnej tlači č. 1312, ktorým je návrh nového Občianskeho zákonníka, na dvojnásobok.
Zdôvodnenie: Občiansky zákonník má takmer dvetisíc paragrafov. Upravuje podstatné situácie, ktorými prechádza každý občan Slovenskej republiky. Občiansky zákonník by mal posilniť právnu istotu, sprehľadniť a zjednodušiť nevyhnutné procesy, ktorými občania prechádzajú. Mal by rešpektovať celospoločenskú dohodu, stáť na pilieroch konsenzu, odbornosti v záujme občanov Slovenskej republiky. Na prerokovanie jedného z najdôležitejších zákonov je potrebný dlhší čas... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Za vaše príspevky, komentáre prosím o podporu a chcem ešte zdôrazniť jeden detail, kvôli času len jeden, a to, že tento zákon neprináša nejaké nadbytočné, dodatočné náklady. Tie náklady priame, ktoré tento zákon prinesie pre štátnu kasu, sú len niečo málo nad 70 000 €, čo je presná suma prepočítaná na kompenzáciu toho, že vlastníci, vrátane samospráv, okrem štátnych štátnych organizácií, tak strpia po dohode tie turistické trasy na svojom území. A táto slušnosť voči nim, že dostanú kompenzáciu za rok vo výške niečo nad 70 000 €, nie je žiadnym nákladom v porovnaní s tým bohatstvom a úžitkom, ktorý nám tieto trasy prinášajú po celoslovenskej sieti. Preto vás prosím o múdrosť, ktorá ide nad politickou tú situáciu a tričká, pretože táto vec tu aspoň verím, že aj s vaším prispením bude ďalšie stovky rokov. Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú

Slovo. Dámy a páni, dovolím si pripomenúť ten pekný okamih, ktorý, ktorý sme zažili, keď sme hlasovali na minulej schôdzi o tomto návrhu zákona alebo teda na predchádzajúcich schôdzach. Bolo to 145 poslancov. Všetci prítomní, ktorí boli, za v prvom čítaní. 145 poslancov za v druhom čítaní a potom v treťom čítaní sa, žiaľ, kolegovia z koalície zdržali. A zákon tým pádom neprešiel. Ale medzi druhým čítaním a tretím čítaním, keďže neboli žiadne, ktoré boli prinesené v pléne do druhého čítania, tak ubehlo asi 60 sekúnd a, žiaľ, zmenili ste názor. V druhom čítaní všetci za, ktorí sme tu sedeli, a v treťom sme boli za iba z opozície. A predsa je tu niečo, čo, páni, tu bude a dúfam, a dámy, aj potom, keď my už tu nebudeme. Tieto turistické značenia začali pred 150 rokmi na vtedy ešte v rámci Rakúsko-Uhorska. Máme dnes v súčasnosti 30 000 km všetkých typov turistických trás, ktoré som vám predstavil v úvodnom slove. Môžeme tu politikárčiť, môžeme tu spolu si lámať hlavu a vyčítať, ako vzniklo Ministerstvo cestovného ruchu a športu, kto tam dnes je, kto tam bude zajtra, či to ministerstvo bude, či nebude. Môžeme sa tu hašteriť o tom a živiť živiť nepriateľstvo a rozdelenie v tejto spoločnosti, ale je tu jedna vec, ktorá nemá chybu a ja nehovorím o tomto zákone. Ten je vo vašich rukách a môžeme ho spoločne precizovať. Hovorím o niečom, čo je zapísané do registra UNESCO, o turistickom značení na Slovensku, o svetovom unikáte, ktorý má len Česká a Slovenská republika, že celoštátnu systematickú sieť turistických trás. Iba Slovenská republika, Česká republika má dokonca STN, v našom prípade potom českú technickú normu, ktorá presne hovorí o tom, ako tá značka má vyzerať, čo znamená, ako sa má aplikovať spolu s ostatnými prvkami značenia, ako sú smerovníky a informačné tabule. Samozrejme, svet sa nezastavil v tomto. My chceme k tomu pridať možnosť aktuálnej informácie v priamom čase, v online čase, pomocou QR kódov a podobne. Viete, tých 30 000 km trás využívajú státisíce ľudí ročne. Bez ohľadu na to, či sú to voliči, aké majú pohlavie, svetonázor, čokoľvek. Proste sú tu ľudia, ktorí žijú na Slovensku a ktorí trávia týmto veľmi prospešným spôsobom čas. Najmasovejším športom, rekreačnou turistikou, ktorú máme. Ktorá osoží telu, duchu, vzťahom, je prorodinná, propodnikateľská, prohospodárska. Pretože domáci cestovný ruch to nie je len o nejakých fondoch, to nie je len o nejakých zákazkách, to nie je len o reklamných materiáloch, to nie je len o nejakých zahraničných kongresoch, ktorých sa môžu zúčastniť a rozprávať abstraktne. To je konkrétny chodník, trasa, cyklotrasa, po ktorej človek kráča alebo ide. To je to, čo vie na Slovensko pritiahnuť Maďarov, Poliakov, Čechov a ďalších ľudí, Rakúšanov, ktorí dokážu oceniť túto našu, naozaj, to naše prvenstvo, tieto turistické trasy. Ale viete o tom, že to po dnešný deň udržujú dobrovoľníci, že sú to už starí rodičia, ktorí sa snažia na víkend zobrať svojich vnukov, svoje deti, aby vyznačili, ošetrili tie značky? Viete o tom, že tento unikátny jav, ktorý je motorom domáceho cestovného ruchu, ktorý je veľmi dobrým opatrením pre mentálne zdravie, ktoré, ktoré naozaj by potrebovalo pomôcť na Slovensku. Takisto vzťahom prorodinným, priateľským, kolegiálnym, akýmkoľvek. Máloktorý turista ide sám ako prst. Potom, nehovoriac o tom, že tu máme aj záujmy, ktoré sa týkajú bezpečného pohybu ľudí v tomto priestore. My tu riešime stále medvede, stále tu riešime premnoženie zveri. A počúvam o tom, ako sa apeluje zo strany štátnych orgánov, že ľudia, dodržujte nejaké pravidlá, choďte povedzme po vyznačených trasách a tak ďalej. Ale akú ochranu majú tieto trasy? A záujmy, oprávnené záujmy vlastníkov, cez ktoré tie trasy prechádzajú. Žiadnu. Aký je tu právny rámec, ktorý by povedal férové pravidlá, aby nič nebolo na úkor nikoho, aby to bola harmonizácia záujmov všetkých aktérov, ktorých som vymenoval. Doposiaľ žiadne. Viete si predstaviť, ako si môže vymachovať taký vlastník, keď mu niekto na divoko vyrúbe strom, urobí tam lávku, vyznačí si cestu, ako chce. Môže ísť cez priestupky? Môže naháňať takého? Má tam dať bezpečnostné kamery do lesa? Nie. Viete, čo urobia? Urobia to, čo v Poľsku, v Spojených štátoch, to, čo sa deje v masovom svete. Ostnatými drôtmi si ohraničia svoje pozemky. Keď im rupnú nervy a nebudú ochotní ďalej znášať ten neporiadok a tú hrubosť. Je tam veľmi veľa nedorozumenia, vzájomných zranení, ktoré potrebujú transparentné, jasné pravidlá. Viete, v minulých schôdzach sme na dvoch výboroch prijali všetky pripomienky konkrétne štátnych orgánov, ktoré boli v pripomienkovom konaní. Zapracovali sme ich a boli jednomyseľne prijaté na finančnom výbore a taktiež na výbore pre regionálny rozvoj a investície. Tak potom sme predložili po vyše pol roku tento návrh znova. S tým, že už sú tam všetky tieto pripomienky zapracované. Ja by som bol najradšej, nie je jedno, kto sa podpíše pod ten zákon. Keby to pomohlo, keby prinieslo ministerstvo tento zákon ako vládny návrh. My sme ho vypracovali v tej štruktúre ako vládny návrh zákona, pretože som na tom robil ešte ako minister školstva, vtedy ešte aj športu. Takže ten návrh zákona dáva tú možnosť, aby ste to ďalej precizovali. Ja poviem ešte len to, že boli sme na ministerstve niekoľkokrát rokovať o tomto zákone. Naposledy sme tam zanechali právnu analýzu a metodický postup, ako vyriešiť aj poslednú obavu, ktorú mali, ako budú viesť ten register. Môžu poveriť právnickú osobu. Môžu poveriť tých, ktorí to už dnes robia. Kartografický ústav má zmapované veci. Ten register existuje. Len ho treba uchopiť. Nemôže to byť tak, že na tom ministerstve si niekto požiada o dotáciu. Niekedy je to trikrát na tú istú trasu a iné sa nevyznačia, neobnovia. Nemôže to byť tak, že si niekto v rámci lokálneho projektu v samospráve vyznačí náučný chodník tými istými značkami, ako sú turistické trasy, a vzniká chaos. Nechcem, aby sa nejaké deti alebo seniori stratili kvôli nesprávnemu značeniu. Tieto veci musia mať pravidlá a je to náš poklad, naše rodinné striebro. Preto vás prosím o podporu. Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem, pán poslanec.