Videokanál poslanca

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Vážený pán minister, dámy a páni, najskôr by som rád uviedol v tomto svojom príspevku kontext, v ktorom prichádza novela z dielne, vládny návrh zákona, ktorý novelizuje viacero zákonov týkajúcich sa školstva, tak ako to predstavil pán minister.
Ten kontext je takýto. Hovorme najskôr o manažmente škôl, už som to v tejto sieni prednášal podrobnejšie, tak teraz to len pomenujem. Manažment škôl, to znamená riadenie, personálno-logistické zabezpečenie na úrovni školy je takmer rovnaký ako pred 50 rokmi. To znamená riaditeľka, dve zástupkyne, tie sú napoly učiteľky, tajomníčka a tak ďalej. Zmena je v tom, že sa v posledných rokoch znížila miera týždenného úväzku riaditeľov škôl. Nad úrovňou škôl, pozrime sa na to, aké je riadenie školstva, teda celej sústavy škôl. Prirodzene je to ministerstvo školstva, ktoré je garantom, správcom siete, ktoré vlastne zadáva úlohy cez štátny vzdelávací program pre všetky školy, ktoré bez výnimky ho musia plniť a sú v sieti bez ohľadu na zriaďovateľa, s deklarovaným rovnakým postavením.
Potom sú to prirodzene zriaďovatelia, ktorí majú zodpovednosti vymedzené zákonom 596 a ktorým sa jednotlivé školy a vedenia zodpovedajú. Zriaďovatelia sú veľmi rôznorodí od vyšších územných celkov až po jednotlivé fyzické osoby.
Potom sú to samosprávy, ktoré sú v takej dvojrole aj ako zriaďovatelia, aj ako kľúčová, silná časť verejnej správy v Slovenskej republike, ktorá v svojej územnej pôsobnosti ovplyvňuje politiku a podmienky vzdelávania, jednoducho existenciu a podmienky škôl a školských zariadení.
A potom sú to ďalšie orgány štátnej správy, ktorým sa školy zodpovedajú.
Za posledných tridsať rokov sa znásobili, znásobili úlohy školy a neposilnil sa výrazne ich manažment na úrovni škôl, ani na úrovni samospráv alebo štátu. Nedávno som vypracoval takú analýzu, ktorá porovnávala legislatívu v roku 1989, funkcionalitu a úlohu škôl a legislatívu v roku 2024, funkcionalitu a úlohu škôl. Jednoducho platí, čo som povedal, bolo by to viac ako 30 minút, vymenovať to jednotlivo, materiál som ochotný dať k dispozícii. Znásobili sa úlohy školy, zredukovali sa jej možnosti.
Čo teda pribudlo, nech som konkrétny. Školy od roku 2028 vytvárajú svoj vlastný, školský, vzdelávací program, o čom pred desiatkami rokov ani nechyrovali, lebo ho mali predpísaný odborníkmi z pedagogického ústavu. Školy dnes musia si zabezpečovať a určovať učebné zdroje a učebnice. Toto všetko, čo hovorím, nie je kritika, to je opis. My sme radi, všetci, ktorí pracujeme v školstve, že tu nie je stav spred roku 1989, kedy sme zažívali etatizmus, štátny dirigizmus a mali sme všetko predpísané a dané. Sme dobrovoľne prijali revolúciou Nežnou v ´89. zodpovednosť za svoje životy a zverené kompetencie.
Opisujem teda ďalej. Samozrejme, okolo roku 1989 neexistoval internet, nechyrovali ľudia o digitalizácii, s čím je spojené množstvo úloh funkcionalít a potrieb, ktoré školy majú. Keď, ktorí ste trošku starší, tak iste viete porovnať aj na vlastnom živote, nepotrebujete byť starší, viete si to navnímať, ste vzdelaní ľudia, že svet dnes a pár desiatok rokov dozadu je absolútne iný. Ten dnešný svet je oveľa dynamickejší, pribudli v ňom nové povolania, nové potreby zručnosti, všetko sa zrýchlilo. Sú to nové zadania a očakávania od spoločnosti. Koľkokrát ste počuli, že Slovensko potrebuje pridať, že Slovensko potrebuje prejsť, prepáčte za ten výraz, z montážnych hál na hospodárstvo s vyššou pridanou hodnotou, ak naozaj chceme zvýšiť kvalitu života a životnú úroveň našich obyvateľov. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím kolegov z KDH, aby počúvali kolegu.

Horecký, Ján, poslanec NR SR
Slovensko má byť a musí byť konkurencieschopné, ak chce splniť tieto svoje strategické ciele. No a napokon sa školy dnes potýkajú s komplikovanými, životnými situáciami, aké, čo sa týka rodín alebo zákonných zástupcov rodičov, sme znovu pár desiatkami rokov ani nepoznali, alebo si nevedeli predstaviť. Okrem toho sú tu aj také najnovšie aktuálne úlohy základných škôl, zvrátiť trend zhoršovania výsledkov v medzinárodných porovnaniach napríklad. Prechod na nové kurikulum, to je obrovská vec, nový štátny vzdelávací program, ktorý som mal tú česť finalizovať, podpísať a vydať veľkou novelou školského zákona v roku 2023, je obrovskou výzvou, a tá prináša so sebou riziká. Aké sú riziká? Že dopadne tá reforma tak ako pokusy alebo tzv. reformy predtým, že ak sa nám nepodarí využiť ten kapitál odhodlania a dôvery zdravého jadra školstva, ľudí, ktorí vedia učiť, vedia dosahovať výsledky, na ktoré môže byť táto republika hrdá a ktorí sú konkurencieschopní dokonca v medzinárodnom meradle, tak môžeme zlomiť palicu nielen nad školstvom, ale nad budúcnosťou tejto krajiny a nad tými cieľmi, ktoré som vyššie menoval. Takže teraz sme v kľúčových rokoch implementácie tejto obrovskej príležitosti, pre ktorú nie je ľahké získať 70, vyše 70-tisíc zamestnancov v školstve.
Ďalšia nadväzujúca úloha je inklúzia. V tej veľkej novele, o ktorej som hovoril, sme prijali aj systém podporných opatrení. Roky dozadu toto všetko, podporné opatrenia boli na individuálnom postoji jednotlivých pedagógov alebo odborných zamestnancov.
===== 10-2
Ako sa kto postavil k životnej situácii, individualite žiaka, vtedy sme to volali individuálnym pedagogickým prístupom, tak si to sám vyhodnotil, tak to sám realizoval od úplnej ľahostajnosti až pre obrovské zapálenie pre osud dieťaťa. Dnes sme to pomenovali, systematizovali, pripravili. No a znovu je to niečo, čo ma napĺňa až dojatím a úctou, keď učitelia alebo ich stavovské organizácie v čase prijímania tejto novely na seba túto úlohu prijali. Im to znáročnilo prácu, zvýšilo povinnosti, nepridalo ani cent k platu.
S týmto súvisejú ďalšie veci a nadväzujúce úlohy. To znamená, transformovaná sieť zariadení prevencie a poradenstva, regionálne centrá podpory učiteľov, ktoré, ako viete, ktorí sa zaujímate o školstvo, sú budované zdola, žijú z ochoty pedagógov škôl a takých, poviem, osvietených zriaďovateľov deliť sa o vlastné know-how, ponúkať to v záujme tejto republiky. Takže v podstate pomáhajú tomu, čo v iných sektoroch je nevídané, čo by ste mohli nazvať konkurenčnými školami alebo konkurenčnými subjektami. Znovu je to obrovský kapitál dobrej vôle. A, samozrejme, práca na príprave učebníc, učebných zdrojov, odhodlanie ísť do toho aj bez toho, že by boli sfinalizované. No a ďalšou výzvou je práca na reforme stredoškolského vzdelávania, ktorá, dúfam, započala a ktorá musí nadväzovať na reformu základného školstva a kde musíme odstrániť tú medzeru medzi základným a stredným školstvom, aby o sebe tieto sústavy vedeli a podobne medzi stredným a vysokým školstvom.
Teraz k niektorým konkrétnym bodom predloženého vládneho návrhu zákona. Oceňujem a rozumiem prechodu materských škôl spod originálnych kompetencií do prenesených kompetencií. Tu sa chcem však pristaviť. Tento krok považujem za jednoducho polovičatý. Polovičatý preto, lebo tie materské školy neprešli aj s tým, čo tie školy potrebujú pre svoju riadnu funkčnosť, t. j. aj s jedálňami do týchto prenesených kompetencií a viem, že z pozície samospráv sú k tomu rôzne postoje. Sú starostovia, sú zástupcovia ZMOS-u, ktorí rozumejú tomu, že je treba zjednodušiť, zefektívniť financovanie škôl a školských zariadení tak, aby bolo konzistentné, aby keď materská škola potrebuje jedáleň, keď základná škola nemôže existovať bez školského klubu detí, aby jednoducho tie finančné zdroje, ich manažment boli zjednotené, aby sme nemali na školách dve kategórie zamestnancov.
Prečo sa nepodarila dohoda so samosprávami na lepšom, komplexnejšom riešení? Nuž dôvodom sú ako vždy financie. Ja rozumiem tomu, v akej náročnej situácii samosprávy sú. KDH je známe tým, že veľmi si vážime a tlačíme na princíp subsidiarity zo strany Európskej únie voči členským štátom v kompetenciách, ktoré nikdy neboli Európskej únii dané za strany štátu voči samosprávam, zo strany samospráv voči ďalším partnerom, zriaďovateľom, občanom. Toto je náš postoj. Preto nie sme na strane jedných alebo druhých, sme na strane Slovenska, žiakov, budúcnosti tejto krajiny a súčasnosti. Čo to znamená v praxi? Že nechceme, aby financovanie samospráv bolo také biedne, že si musia, prepáčte, pomáhať so zdrojmi určenými na školstvo, pretože to je rovnako hrubo podfinancované, keď sa porovnáme len s okolitými krajinami. Pripomínam, že s HDP na školstvo vydávame 4,6 %, kým okolité krajiny vydávajú 5,1 %. Takže chceme dohodu, komplexné riešenie so samosprávami, no nie na ich úkor.
Oceňujem, že v zákone sa objavilo povinné vzdelávanie pre Ukrajincov a cudzincov. Je to niečo, čo sme dlžní ako ľudia so svedomím pomôcť tým, pre ktorých, ktorí by sa stali stratenou generáciou, ak by sme rezignovali na ich aj prirodzené ľudské práva. A my sme niekedy jediní, ktorí pomôcť môžeme a keď ste jediný, tak musíte. Avšak v tejto novele okrem systémových zmien, o ktorých som hovoril, ktoré by zabezpečili zmenu tej situácie, ktorú som opisoval, niekoľkokrát som už o tých zmenách hovoril, ktoré boli potrebné. Niečo také, čo podľa mňa je aj v súlade s múdrou konsolidáciou, aby, poviem len jeden príklad kvôli času, aby tritisíc päťsto škôl nemuselo objavovať koleso, riešiť individuálne svoje právne, projektové, personálne, ekonomické a neviem, aké úlohy, ktoré škola dneska riešiť musí, aby namiesto 3 500 riešiteľov sme mali osem silných riešiteľov, ktorí budú proklientsky nastavení v svojej územnej pôsobnosti. Hovorím o regionálnych úradoch školskej správy, ktoré dneska sú tak slabé, že nedokážu doručiť niekedy ani presnú informáciu z ministerstva zriaďovateľom. Nie je to ich chyba, je to jednoducho ich súčasná kondícia a výbava.
Nuž ešte k niektorým konkrétnym bodom predloženej novely, ktoré považujem teda za chybné a ktoré treba upraviť, alebo ktoré sú nedostatočne vyriešené. Spomínal aj pán minister, že novela rieši vzdelávanie, ktoré je nad rámec školského vzdelávacieho programu a katalógu inovácií. Pôvodný návrh zákona bol vo veľmi slabej podobe. Tam bola len podmienka prerokovať v pedagogickej rade a v rade školy. Tu sa ukázal pozitívny zmysel komunikácie a rokovania o týchto veciach. Dočkali sme sa vo výbore postupných úprav, avšak finálnu úpravu nepovažujem za dostatočnú. Vysvetlím na pôvodnom zámere katalógu inovácií vo vzdelávaní. Bol som trochu pri tom a nie je zaujímavá, ani dôležitá moja predstava, len ukážem alternatívu. Katalóg inovácií vo vzdelávaní, tak ako som ho ja chápal a na začiatku spoluvytváral, mal združovať tie školy, o ktorých som hovoril, tých zriaďovateľov, ktorí dokážu robiť svoju prácu úplne najlepšie. To znamená, že naozaj dosahujú tie výsledky, ktoré chceme dopriať všetkým deťom v tejto krajine. No a bol mienený tak, že títo ľudia sú pripravení, títo majstri svojho remesla sú pripravení sa deliť o svoje know-how s inými učiteľmi, s inými manažérmi, s inými zriaďovateľmi. Dnešný katalóg inovácií vo vzdelávaní však ponúka alebo bude ponúkať priamo vzdelávanie detí, to znamená že nie týmito zamestnancami školy, ale niekým iným, kto nemusí byť pre tú školu dostatočne identifikovaný alebo zrozumiteľný v tej svojej ponuke. No preto prednesiem na konci aj tohto, v tejto rozprave pozmeňujúce návrhy. Budú dva, ktorými chceme prispieť, zlepšiť, odstrániť nedostatky, zlepšiť školstvo, urobiť ho efektívnejším a vylepšiť aj tento návrh zákona.
Iným príkladom je v ustanoveniach § 18 o vydávanie odpisu z dokladov o získanom vzdelaní. Tak tento návrh vládneho zákona obsahoval body, ktoré súviseli s kontroverznou zmenou pohlavia ako dôvodom na odpis dokladu o získanom vzdelaní. Tak je úplne jasné, že toto nie je miesto, kde sa takáto kontroverzná téma rieši, ako je školský zákon. Preto aj tu prichádzame s úpravou, pretože sú odôvodnené a oprávnené prípady, kedy si človek mení meno a priezvisko a tam jednoducho chceme, aby to nebolo retroaktívne, aby keď sa vydá tento odpis, tak podobne ako to majú ženy, keď sa vydajú, alebo muži keď si zmenia priezvisko, tak sa uvádza aj teda pôvodné rodné meno, aby bol súlad s katalógovým listom, s celou pedagogickou dokumentáciou, z ktorej vychádza tento odpis. Oceňujem, že sa v zákone presadil zákaz mobilov. Priatelia, v tejto sále sedia štyria ľudia, ktorí sme sa stretávali v takej povedzme aj priateľskej atmosfére na predvolebných diskusiách a debatách a traja z nich hovorili, že zákaz je prisilné slovo, že je treba proste vysvetľovať deťom, argumentovať a tak ich dobrovoľne presvedčiť. Samotná Aliancia stredoškolákov povedala, že toto predsa od nás nemôžte chcieť, od dvanásťročných detí, trinásť, štrnásť, že oni by dospeli k takémuto čomusi. Pomôžte nám, ich lídri chápali, že to je správna vec a som rád, že sa myšlienka, ktorú som vtedy presadzoval, dostala do zákona a ďakujem za to pánu ministrovi. Tiež aj za to zjednodušenie prijímacieho konania na stredné školy. Samozrejme, nie je úlohou opozičnej strany riešiť systémové zmeny, nemáme na to potrebnú politickú moc, hoci sme pripravení o tých zmenách hovoriť a tak prispievať ako konštruktívna opozícia upozorňovaním na chyby a predkladaním lepších riešení. Robiť si svoju prácu, pre ktorú sme prijali svoje mandáty v Národnej rade. A v tomto prípade sme pripravení zlepšovať podmienky pre vzdelávanie a jeho výsledky, čo naozaj je v strategickom záujme Slovenskej republiky. Preto predkladám dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré riešia nedostatky a navrhujú niektoré špecifické zlepšenia. Zároveň avizujem, že v prípade neakceptovania týchto pozmeňujúcich návrhov KDH nemôže podporiť tento vládny návrh zákona.
Teraz dovoľte, aby som veľmi stručne prešiel cez zdôvodnenia jednotlivých bodov.
Prvý pozmeňujúci návrh zákona, ktorý podávam spolu s kolegom Martinom Šmilňákom, navrhuje tieto zmeny. Ešte ho necitujem zatiaľ, len chcem zdôvodniť. Chceme, aby pri opakovanom zistení, budem hovoriť len meritórne, pri opakovanom zistení Štátnej školskej inšpekcie o tom, že riaditeľ školy nekonal, alebo nedokázal zabezpečiť nápravu, aby nebol obligatórne odvolaný svojím zriaďovateľom, a to pri teda zisteniach, ktoré sa týkali sociálno-patologických javov. Vkladáme úpravu, že musí ísť naozaj o závažné sociálno-patologické javy, ktoré by tento riaditeľ na svojej škole ignoroval. Mali sme o tom debatu aj vo výbore, kde ja som tvrdil, že nemáme v školskom zákone, ani v 596-ke, ani v 245-ke definované tie socio-patologické javy. Niektoré sú vymenované v smernici o šikane, čo je podzákonná norma, ale nemáme ich definované v zákone a z princípu sémantiky a logiky vyplýva, že socio-patologickým javom je naozaj opakované klamstvo, manipulatívne správanie alebo poškodzovanie drobného majetku. Takéto nešváry sa, žiaľ, v dnešnej dobe na škole, nedá sa im úplne na 100 % zabrániť a ten riaditeľ môže byť pri všetkej snahe bezmocný toto, tomuto zabrániť. A preto sa obávame, že by takáto úprava mohla byť účelovo použitá proti človeku, ktorý sa snaží robiť všetko pre svoju školu. Napokon to slovo "závažné" nie je neuchopiteľné a nie je nejakým nóvum v legislatíve. V Zákonníku práce, ktorý je úplne že lex specialis pre tieto pracovné vzťahy, tak sa "závažné" používa pri porušení pracovnej disciplíny buď vo význame závažné porušenie, alebo menej závažné porušenie disciplíny, takže sa s tým aj v náročnejších prípadoch krajina vie vysporiadať.
Potom chceme oslobodiť na žiadosť hlavnej školskej inšpektorky Štátnu školskú inšpekciu od povinnosti delegovať svojho člena do rady školy pri výberovom konaní na riaditeľa. Minulý rok ich bolo 660 a pribudli Štátnej školskej inšpekcii nové úlohy kontrolovať oprávnenosť či neoprávnenosť neposkytnutia podporného opatrenia zo strany riaditeľov škôl, čo je obrovská nová agenda, ktorá pribudla, s tým, že sa v rámci konsolidačného balíčka redukuje Štátna školská inšpekcia na rozpočte alebo teda na zamestnancoch o 10 %. Opakujem, je to na žiadosť Štátnej školskej inšpekcie a ide nám o to, aby si ona vykonávala svoju úlohu kvalitne, tak ako to od nej chceme.
Potom to je logická úprava, ktorú navrhujeme, aby pri zaraďovaní do siete alebo v zmenách sietí, spojím to, sú to dva body, kedy vzniká buď elokované pracovisko, alebo nová základná škola.