Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, páni, ďakujem za slovo. Na konci tohto príspevku do rozpravy prednesiem aj pozmeňujúci návrh, ktorý bude k návrhu zákona, ktorý prerokovávame, teda o centrálnom informačnom systéme štátnej služby, ktorým sa zníži, týmto pozmeňujúcim návrhom, to je jeho cieľ, negatívny vplyv tohto zákona na rozpočet verejnej správy, resp. jeho riziko, a zvýši sa pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti, aj na služby verejnej správy pre občana a zabezpečí sa, resp. odstráni sa riziko nesúladu s platnou legislatívou.
Zároveň chceme týmto pozmeňujúcim návrhom zabrániť zdvojnásobeniu záťaže služobných úradov štátnej správy pri duplicitnom plnení centrálneho informačného systému štátnej správy a centrálneho ekonomického systému údajmi a namiesto riskantného a potenciálne chybového prenosu údajov jednotlivými úradníkmi všetkých služobných úradov chceme poskytnúť predkladateľovi zákona možnosť zabezpečiť riadnu, profesionálnu a bezchybnú migráciu dát. Samozrejme, robíme to so zreteľom na význam tohto zákona, pretože všetci si uvedomujeme, že informatizácia štátnej správy je krok k efektívnemu a lepšie fungujúcemu štátu, takže je to spoločný záujem nás všetkých.
Najskôr dovoľte krátko k voľnému prístupu ku súladu s platnou legislatívou, riziko, na ktoré upozorňujem, ktorým možno ilustrovať na ustanovení, ktoré upravuje kontrolnú činnosť dodržiavania navrhovaného zákona. Podľa ustanovenia § 21 ods. 1 navrhovaného zákona kontrolu dodržiavania tohto zákona všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného na jeho vykonanie a vnútorných predpisov v služobnom úrade vykonáva úrad vlády. Čiže úrad vlády kontroluje všetky ostatné služobné úrady v štátnej správe. Kontrolu podľa prvej vety môže vykonať aj nadriadený služobný úrad. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia na kontrolu vykonávanú úradom vlády sa, citujem, primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu. Osobitným predpisom je tu, samozrejme, zákon č. 10/1996 o kontrole. Na kontrolu vykonávanú nadriadeným služobným úradom sa použijú základné pravidlá kontrolnej činnosti podľa osobitného predpisu. To znamená, že úrad vlády pri kontrole služobných úradov iba primerane, tak ako bolo toto slovo vložené do zákona, použije zákon č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov a všetky služobné úrady ho musia dodržiavať doslova. Úrad vlády pri kontrole dodržiavania zákona o centrálnom informačnom systéme štátnej správy nebude musieť pri kontrole dodržiavať napríklad to, že, teraz uvediem niekoľko príkladov, ktorými sa nesnažím vám vsugerovať, že toto je úmysel predkladateľa, ale jednoducho ako vždy, kto ak máte skúsenosť s kontrolou nielen v štátnej správe, tu hrá veľkú rolu ľudský faktor.
Čiže k čomu môže dôjsť? Kontrolu vykonávajú, dnes teda sú pravidlá podľa toho zákonu 10/1996 takéto a pokiaľ použijeme slovo primerane, tak sa nemusia dodržať. Napríklad to, že kontrolu vykonávajú aspoň dvaja kontrolóri a iba na základe poverenia vedúceho úradu vlády. Alebo pri kontrole, pri výkone kontroly sú kontrolóri povinní postupovať striktne tak, aby neboli dotknuté práva a právom chránené záujmy kontrolovaných subjektov. Alebo kontrolóri, ktorí vedia o skutočnostiach zakladajúcich pochybnosti o ich nepredpojatosti, nebudú povinní tieto skutočnosti bez zbytočného odkladu oznámiť vedúcemu úradu vlády.
Môže dôjsť teda ku konfliktu záujmov, ktorý si nikto neželá, verím, že ani predkladateľ zákona. Podľa striktného dodržania zákona o kontrole by to museli urobiť bezodkladne a písomne a boli by oprávnení vykonať pri kontrole len také úkony, ktoré nedovoľujú odklad. Vedúci úradu vládu by bol, by bol povinný rozhodnúť o oznámených skutočnostiach alebo námietkach najneskôr do piatich pracovných dní od ich uplatnenia a písomne oboznámiť s rozhodnutím toho, kto námietku uplatnil. Všetky povinnosti pri kontrole služobných úradov by sa na zamestnancov úradu vlády vzťahovali iba primerane.
Čo to znamená? Že už by kontrolóri v súvislosti s výkonom kontroly neboli povinní napríklad vopred oznámiť kontrolovanému subjektu predmet, účel, dátum začatia kontroly a predpokladanú dobu trvania kontroly a preukázať sa písomným poverením na vykonanie kontroly spolu s dokladom totožnosti alebo služobným preukazom zamestnanca? Alebo aspoň pri začatí kontroly? Alebo napríklad znamenalo by to, že by neboli povinní oznámiť orgánom činným v trestnom konaní skutočnosti nasvedčujúce tomu, že mohol byť spáchaný trestný čin a ďalším orgánom oznámiť skutočnosti podľa osobitných predpisov? Alebo oboznámiť vedúceho kontrolovaného subjektu s protokolom o výsledku kontroly pred jeho prerokovaním? Toto sú všetko podnety z praxe. Alebo by neboli povinní preveriť opodstatnenosť námietok ku kontrolným zisteniam, opodstatnené námietky zohľadniť v dodatku k protokolu a oboznámiť s ním vedúceho kontrolovaného subjektu? Alebo neopodstatnenosť námietok písomne zdôvodniť vedúcemu kontrolovaného subjektu najneskôr do termínu prerokovania protokolu? Alebo prerokovať protokol o výsledku kontroly s vedúcim kontrolovaného subjektu? Alebo ešte jeden príklad, zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri výkone kontroly, ak ich od tejto povinnosti písomne neoslobodí ten, v záujme koho túto povinnosť majú? Alebo vo verejnom záujme vedúci orgánu kontroly? Tým nie je dotknutá povinnosť zachovávať mlčanlivosť o utajovaných skutočnostiach a osobných údajoch.
Toto sú totiž princípy a pravidlá, ako sa má vykonávať kontrola v štátnej správe, ktorá je presne v zákone 10/1996 o kontrole v štátnej správe. Úrad vlády je predsa, keď odhliadnem od najvyššieho kontrolného úradu, tým, ktorý kontroluje iné orgány štátnej správy, služobné úrady a tie musia postupovať presne podľa zákona a tak, ako to ukladá zákon pri výkone svojej kontroly. A úrad vlády kontroluje ich, by to nemusel robiť?
Ale to má byť naopak, pretože podľa základného ustanovenia § 1 ods. 1 zákona o kontrole v štátnej správe kontrolu plnenia úloh štátnej správy a úloh súvisiacich s výkonom štátnej správy vykonáva Úrad vlády Slovenskej republiky a nasledujúce ustanovenia zákona o kontrole taxatívne upravujú postup tejto kontroly. Nie je správne, aby navrhovaný zákon vytvoril pre úrad vlády priestor na úpravu jeho postupu pri kontrole. Slovo primerane totiž v praxi znamená, že úrad vlády by v tomto prípade, a to je podľa mňa vážna vec, obišiel čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Tento článok, ako zaiste viete, hovorí o tom, že štátne orgány môžu postupovať, musia postupovať iba podľa zákona a tak, ako to, spôsobom, akým to zákon ukladá.
Ja verím tomu, že to nie je úmysel predkladateľa, riziká, na ktoré som upozornil, ktoré by mohli byť naplnené aj v živote skutkovými podstatami, by boli len dôsledkom ľudského faktoru. Ale toto si nemôžeme dovoliť pri kontrolnej činnosti úradu vlády jednoducho. Takéto opovážlivé spoliehanie sa, že nebude slovko primerane aj nechtiac zneužité. Rozumiem aj tomu, že každý štátny orgán z opatrnosti rád vkladá slovko „primerane" pri plnení svojich povinností, ale určite to nesvedčí ústrednému orgánu štátnej moci úradu vlády pri kontrolnej činnosti, aby sme pripustili akúkoľvek voľnosť vo výklade, vzhľadom na zákon o kontrole v štátnej správe.
A ods. 3 navrhovaného ustanovenia, by bolo možné obísť aj povinnosť v zápisnici o prerokovaní protokolu určiť opatrenia potrebné na odstránenie zistených nedostatkov. V ods. 3 totiž toto ustanovenie uvádza, citujem: „Na základe výsledku kontroly môže úrad vlády v zápisnici o prerokovaní protokolu určiť opatrenia potrebné na odstránenie zistených nedostatkov a ich príčin a uložiť kontrolovanému služobnému úradu povinnosť informovať úrad vlády v určenej lehote o ich splnení." Pričom zákon o kontrole v štátnej správe uvádza obligatórnu povinnosť úradu vlády, nieže môže. V zápisnici uložiť povinnosť vedúcemu kontrolovanému subjektu v určenej lehote prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a ich príčin a predložiť ich úradu vlády. Určiť zamestnancov zodpovedných za zistené nedostatky, predložiť úradu vlády písomnú správu o splnení opatrení prijatých na odstránenie zistených nedostatkov a prípadne o vyvodení dôsledkov voči zamestnancom zodpovedným za tieto nedostatky a uplatniť zodpovednosť za zistené nedostatky voči zamestnancom zodpovedným za ne.
Voľný prístup k súladu s platnou legislatívou sa prejavuje aj v iných častiach navrhovaného zákona, všetky by však určite bolo možné vyriešiť drobnými zmenami a som rád, že gestorský výbor ich aj navrhuje. Návrh zákona však zavádza aj veľké zmeny, ktoré sa rýchlo vyriešiť nedajú. Napríklad úrad vlády centrálny informačný systém štátnej správy ruší na ústrednom portály verejnej správy. Pôvodne som mal v úmysle do pozmeňujúceho návrhy aj vyjadriť sa k tomuto, navrhnúť iné riešenie, avšak vedomý si zodpovednosti a zložitosti problému toto len avizujem ako, ako problém, ktorým sa musia zaoberať odborníci a, samozrejme, príslušné úrady. Prečo by centrálny informačný systém už nemal byť súčasťou ÚPVS, ústredného portálu verejnej správy.
Avšak podľa ustanovenia § 6 ods. 1 písm. c) zákona 95/2019 o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v aktuálnom znení je aj úrad vlády v správe informačných technológií verejnej správy povinný prednostne využívať už existujúce informačné technológie alebo informačné technológie určené na spoločné využitie viacerých orgánov riadenia. Tí, ktorí máte skúsenosť dlhodobú so štátnou správou, viete, že našou potrebou a tendenciu by malo byť skôr zjednocovať, zvyšovať kompatibilitu týchto systémov a nie ich špecifikovať a oddeľovať od seba.
Technické možnosti a bezpečnostné požiadavky to umožňujú, takže to nie je zrejmé, prečo má úrad vlády centrálny informačný systém štátnej správy zrušiť na ústrednom portály verejnej správy. Aspoň mne to zrejmé nie je, rád sa dozviem dôvod.
Súčasne sa v dôvodovej správe uvádza, že je potrebné zohľadniť praktické poznatky získané v súvislosti s prevádzkou existujúcich registrov, ako aj osobitnú právnu úpravu, predovšetkým vo vzťahu k informačným technológiám verejnej správy a vo vzťahu k ochrane osobných údajov a systém počíta s tým, že sa vybrané poskytnuté údaje overia voči referenčným registrom prostredníctvom integrácie na informačný systém centrálnej správy referenčných údajov verejnej správy. Avšak predpokladá sa, že v konaniach cez tento centrálny informačný systém štátnej služby sa budú napríklad žiadateľmi o štátnu službu predkladať čiastočne aj údaje, ktoré vedie ministerstvo vnútra v registri adries a v registri fyzických osôb. Takže tieto údaje do centrálneho informačného systému štátnej služby nebudú poskytované režimom podľa zákona č. 177/2018 alebo iným obdobným spôsobom, ktorý by zabezpečil, aby si údaje služobný úrad získaval z úradnej moci a nemuseli mu byť predkladané žiadateľom. Ako som už uviedol, prípadné rozpory v jednotlivých zákonoch vieme v tomto parlamente odstrániť, otázkou je, ako sa to odrazí v praxi.
S odrazom návrhu zákona v súčasnej praxi je potrebné upozorniť na väzbu centrálneho informačného systému štátnej služby s centrálnym ekonomickým systémom. Z dôvodovej správy v osobitnej časti k čl. 1 k ustanoveniu § 7 návrhu zákona vyplýva predpokladaná integrácia centrálneho ekonomického systému na centrálny informačný systém štátnej služby. Takto boli oba systémy aj koncipované, navrhované a pripravované.
Centrálny ekonomický systém je informačným systémom verejnej správy, ktorý slúži na spracovanie údajov na riadne a efektívne vykonávanie procesov a činnosti na výkon vnútorných riadiacich procesov, organizačných procesov a s nimi súvisiacich činností vrátane riadenia ľudských zdrojov. Centrálny ekonomický systém poskytuje služby na e-Government cloud platforme, komplexne pokrývajúcej elektronický výkon ekonomických a podporných činností vybraných subjektov štátnej správy a verejnej správy. Centrálny ekonomický systém má aj aplikačný modul personalistika, ktorého popis uvádza, že v module personalistika sa začína a končí evidencia údajov o pracovnom pomere zamestnanca, pridelí sa mu osobné číslo, priradí sa k organizačným štruktúram, udržujú sa tu všetky dôležité personálne údaje zamestnanca. To je len jeden z príkladov prepojenia CIZ a CEZ. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím o kľud v sále. Pán poslanec, nech sa páči.
Horecký, Ján, poslanec NR SR
Ďakujem. V dôvodovej správe k návrhu zákona sa uvádza aj skutočnosť, že integrácia centrálneho ekonomického systému na centrálny informačný systém štátnej služby bola a je súčasťou povinných aktivít v rámci projektu centrálneho ekonomického systému ministerstva financií a proces integrácie už prebieha. Tak po prvé, je potrebné počkať, kým sa tento proces integrácie dokončí a, po druhé, počkať, kým budú v centrálnom ekonomickom systéme zapojené všetky služobné úrady. Ak sa spustí ďalší informačný systém, ktorý má ambíciu byť centrálnym a komplexným, tak má automatizovane využiť všetky údaje zhromaždené v súčasných informačných systémoch verejnej správy. A veľmi dôležité je, že nesmieme na služobné úrady zvaliť celú ťarchu povinností a zodpovedností za údaje, vrátane zodpovednosti za osobné údaje, ktoré budú spracúvané v novom centrálnom informačnom systéme. (Ruch v sále. Rečník sa obrátil na predsedajúceho.)
Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím, panie poslankyne, páni poslanci, aby mohol pán poslanec nerušene vystúpiť. Poprosím vás o kľud, páni poslanci, kľud! Nech sa páči.
Horecký, Ján, poslanec NR SR
Ďakujem. Ďakujem, pán predsedajúci.
Údaje, ktoré má zhromaždené služobný úrad, je potrebné k stanovenému dátumu zo služobného úradu prevziať a od toho momentu tieto údaje poskytovať výlučne do modulu služobných úradov a do modulu štátnych zamestnancov v centrálnom informačnom systéme štátnej služby. Možno to nie je tak dramaticky zaujímavá téma, ale, prosím, uvedomte si, že dôsledok toho je, že dnes očakávame od úradníčiek, najmä žien, osobnom, osobných úradoch a služobných úradoch, že budú kŕmiť dátami mechanicky, ručne dva systémy. Postup uvedený v návrhu zákona, podľa ktorého služobný úrad môže, ale nemusí poskytovať údaje do modulu, nemusí, ale môže, do modulu služobných úradov a do modulu štátnych zamestnancov od 1. júna 2024, teda za dva mesiace, je v rozpore so zásadou hospodárnosti a minimálne s jednou zásadou ustanovenou v § 9 zákona č. 18/2018 o ochrane osobných údajov, a to so zásadou správnosti, ktorá ustanovuje, že, citujem: „Spracúvané osobné údaje musia byť správne a podľa potreby aktualizované, musia sa prijať primerané a účinné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa osobné údaje, ktoré sú nesprávne z hľadiska účelov, na ktoré sa spracúvajú, bez zbytočného odkladu vymazali alebo opravili." Poskytovanie osobných údajov v takom rozsahu, ako ich uvádza návrh zákona, je nevyhnutné precizovať zákonom jednoznačne. Nieže môže, alebo nemusí.
A v súvislosti s tým, že dva moduly tohto systému v budúcnosti majú byť referenčnými, to znamená s overenými, platnými, aktuálnymi údajmi, je kritickou nasledovná časť dôvodovej správy, citujem: „Referenčným registrom sa má stať modul štátnych zamestnancov v rámci projektovej dokumentácie označovaný ako register štátnych zamestnancov a modul služobných úradov v rámci projektovej dokumentácie označovaný ako register štátnozamestnaneckých miezd. Nakoľko je potrebné najskôr zabezpečiť naplnenie týchto modulov dátami od služobných úradov a dosiahnuť požadovanú dátovú kvalitu, tak predkladaný návrh ešte neustanovuje, že pôjde o referenčné registre, a ktoré budú navrhnuté na zaradenie do zoznamu referenčných údajov. Počíta sa však s tým, že sa v tejto súvislosti pri naplnení modulov dátami zaháji proces vyhlásenia vybraných údajov za referenčné a súbežne sa iniciuje aj zmena dotknutej legislatívy." Pokračujem v citácii z dôvodovej správy: „Aktuálne nie je objektívne možné určiť presný termín, kedy dôjde k zaradeniu vybraných údajov z modulu štátnych zamestnancov a modulu služobných úradov do zoznamu referenčných údajov, odhadujeme, že to bude najskôr v roku 2026-2027," hovorí dôvodová správa.
Pritom podľa ustanovenia § 7 ods. 9 navrhovaného zákona za správnosť, úplnosť a aktuálnosť údajov vrátane osobných údajov v centrálnom informačnom systéme zodpovedá ten, kto ich poskytol. Údaje evidované v centrálnom informačnom systéme sa považujú za správne, úplné a aktuálne, ak sa nepreukáže opak. Ťarcha, to už je posledná veta takmer, ťarcha je teda na hlavne zamestnankyniach osobných úradov v celej štátnej správe... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
