Videokanál poslanca

Kolegovia, ďakujem za vaše podporné stanoviská, budem ich syntetizovať v tejto krátkej reakcii.
Skutočne náš návrh sa snaží pomôcť odstrániť tri vážne defekty, ktoré máme. Prvé, že si štát šliape po jazyku, že Národná rada Slovenskej republiky, ktorá keď prijíma zákony, má byť prvá a, samozrejme, za ňou štátna správa, verejná správa, ktorá ich dodržiava. Nemôžeme niečo predpisovať, čo sami nezachovávame. To znamená, keď predpíšeme minimálnu mzdu, má to byť naozaj minimálna mzda.
Druhá vec, odstraňujeme deformáciu zlého použitia osobného ohodnotenia. To totiž dopadá na ľudí, od ktorých chceme, aby verili zákonu, aby verili dôveryhodným inštitúciám, aby verili svojim predstaveným, vedeniu sociálnych zariadení, škôl, obcí a podobne. Keď ich títo odmeňujú, keď nastavujú kritériá odmeňovania aj v štátnej správe a potom ich nedodržiavame a musia ich doslova obchádzať a zneužívať, aby dorovnali zákonnú povinnosť do minimálnej mzdy, tak je to až vulgárne voči ľuďom, od ktorých chceme, aby napríklad v mene pracovných interných mzdových poriadkov, v mene ideálov, pre ktoré robia svoje pomáhajúce profesie alebo pomocné profesie, jednoducho fungovali a zachovali.
A ďalšia vec je, o ktorej hovoril Braňo Škripek, my voči ľuďom, ktorí robia prácu, ktorá je mimoriadne dôležitá, opatrovateľskú prácu, tak voči nim sa prejavujeme takto neúctivo, že ich dáme pod minimálnu mzdu. To je netolerovateľné.

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Dámy a páni, ako bolo uvedené, návrh zákona cieli na odstránenie nezákonného stavu. V čom tá nezákonnosť súčasnej právnej úpravy pri odmeňovaní je. Jednoducho v tom, že či v Zákonníku práce či v Ústave Slovenskej republiky je v súlade s európskymi normami je záväzok na odmeňovanie, ktoré upravujú rôzne zákony, ako je zákon 553 o odmeňovaní vo verejnom záujme, prácu verejnom záujme. My nedodržiavame vlastné zákony, keď začínajú platové tarify a platové stupne pod úrovňou minimálnej mzdy. Dochádza tak nielen k nepredvídateľnosti pre zamestnancov v nejasnosti, pretože keď si prečítajú inzerované pracovné miesta vo verejnej alebo štátnej správe, tak, samozrejme, tieto ponúkajú odmeňovanie v rámci svojich platových tabuliek a taríf a tieto keď začínajú pod minimálnou mzdou, tak ako je toto možné doriešiť na pracovisku, aby tento nezákonný stav sa napravil, tak sú jednoducho do výšky aspoň minimálnej mzdy doplácaní títo zamestnanci cez osobné ohodnotenie, to je vlastne jediná možnosť.
A teraz ako je toto osobné ohodnotenie možné prideliť zamestnancovi z verejných prostriedkov vo verejnej alebo štátnej správe? Veď verejná a štátna správa má u každého zamestnávateľa mať interný mzdový predpis, ktorým jasne definuje kritériá pre odmeňovanie kvality práce zamestnanca a oceňovanie jeho práce v tomto zmysle navyše, osobným nasadením, riešením mimoriadnych úloh, samozrejme, ad hoc práca navyše, tým nemyslím prácu nadčas, môže byť odmeňovaná aj mimoriadnymi odmenami, ale kvalita práce vykonávaná a hodnotená, povinne hodnotená každým zamestnávateľom, ktorý sa musí držať pravidiel kritérií hodnotenia, tak je deformovaná tým, že časť týchto prostriedkov určených na oceňovanie kvality práce musí byť použitá na doplácanie do výšky minimálnej mzdy. Ešte som nevidel žiaden interný mzdový predpis v štátnej správe alebo verejnej správe, ktorý by obsahoval kritérium, že doplatíme vám do minimálnej mzdy z peňazí určených na odmeňovanie podľa kvality práce. Takéto niečo je absurdum. Jednoducho pozeráme sa na tento stav dlhé roky, tlačíme to pred sebou ako lavínu a je to hanba pre našu krajinu, pre verejnú a štátnu správu, nehovoriac o tom, že si želáme, aby vo verejnej aj štátnej správe, a to je aj školstvo, to sú sociálne služby, kde nepracujú ľudia s vysokými, ale podpriemernými mzdami, aby boli zamestnaní ľudia, ktorých vôbec nájdeme, pretože nebavíme sa o riaditeľke školy, zástupkyni alebo plnokvalifikovanej kolegyni. Rozprávame sa o ľuďoch, ktorí vykonávajú práce v kuchyni, v školskej jedálni, v družine, ktorí vykonávajú práce, upratovačky alebo údržbárov, bavíme sa o ľuďoch s nižšími kvalifikačnými zaradeniami v štátnej správe, bez ktorých ale nefungujú ani súdy, ani zastupiteľstvá, ani úrady, pretože týchto ľudí potrebujeme pre sebaobslužnú činnosť našej verejnej a štátnej správy. Nie je možné týmito ľuďmi a ich prácou pohŕdať do tej miery, že majú svoje, že ich tarify a platové triedy začínajú pod úrovňou minimálnej mzdy.
Túto deformáciu treba opraviť, s tým, že si uvedomujeme, že toto predkladáme v čase konsolidácie, my nehovoríme, že týmto návrhom zákona má dôjsť k nejakému domino efektu, že porastú platy všetkých ľudí vo verejnej a štátnej správe. Naopak, uvádzame v prílohe k tomuto návrhu zákona, že tento predložený návrh zákona nemá žiaden negatívny dopad na rozpočet verejnej správy, len sa ukáže pravda taká, aká je. To, čo im je dávané do osobného hodnotenia, tie peniaze musí ten zamestnávateľ mať, jednoducho im doplatíme do ich mzdy, ktorá musí mať aspoň výšku minimálnej mzdy podľa príslušnej tarify.
Čiže neriešime my všetky platové stupne a všetky tarify platové, iba zosúlaďujeme tú najnižšiu tarifu a platovú triedu s minimálnou mzdou. Takže vždy keď v tejto snemovni, keď Národná rada alebo vláda vyjednáva v tripartite výšku minimálnej mzdy, tak jednoducho treba brať do úvahy aj tieto dopady, pretože nemôžeme si sami pred sebou zakrývať oči a takýmto spôsobom dehonestujúcim pristupovať k ľuďom, ktorí sú zamestnaní vo verejnej a štátnej správe. Jednoducho keď chceme kvalitu od týchto ľudí, keď chceme, aby zamestnanec mal predvídateľné podmienky, aby rozumel, čo dostane za svoju poctivú prácu, keď národu predkladáme dáta, informácie o tom, čo je minimálna mzda, tak kto prvý to má dodržať, ak nie štát a verejná správa, ak nie štátna správa a verejná správa? Keď diktujeme podnikateľom, od akej úrovne musia odmeňovať svojich zamestnancov, ako je možné, že samotný štát v štátnej správe alebo vo verejnej správe nedodržuje toto ustanovenie o minimálnej mzde a jednoducho to necháva na zamestnávateľa, na deformáciu, že sa používajú na toto prostriedky z variabilnej zložky mzdy na osobné ohodnotenie.
Takže snažíme sa prispieť k transparentnému odmeňovaniu tak, aby bolo v súlade s všetkými predpismi, ktoré tu prijímame. Viete, nedávno sme mali v rozprave, bolo to vlastne pár mesiacov dozadu návrh zákona z dielne ministerstva školstva, ktorý hovoril o navýšení odmeňovania o päť percent do taríf a dve percentá podľa kvality. Sme sa tu hodiny rozprávali o dvojpercentnom navýšení miezd zamestnancov v školstve o dve percentá a detailne sme tu rozoberali ich klasifikáciu, hodnotenie, ich odmeňovanie. Toľko času sme venovali dvojpercentnému osobnému ohodnoteniu na základe kvality. A tu máme roky, dlhé roky stav, že nám zamestnanci v celej verejnej a štátnej správe na tých nižšie kvalifikovaných pozíciách začínajú svoje mzdy v tabuľkách pod úrovňou minimálnej mzdy. Tak mi príde úplne absurdné, tak neživme ďalej rozprávku o cisárových nových šatoch, a prosím o podporu pre tento návrh zákona.
Ďakujem, skončil som.

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Vážené dámy, vážení páni, v mene poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Andrey Turčanovej, Jána Horeckého, Martina Šmilňáka predkladáme návrh zákona na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zmyslom predloženého návrhu je zosúladiť so zákonom a s minimálnou mzdou odmeňovanie vo verejnej a štátnej správe tak, aby sme odstránili protizákonný stav, kedy platové tabuľky a tarify začínajú pod minimálnou mzdou a zároveň odstránili deformáciu v osobnom, alebo v odmeňovaní zamestnancov za kvalitu výkonu svojej práce, ktorá je deformovaná doplácaním do výšky minimálnej mzdy ich tarifných platov.
Viacej poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Ďakujem za slovo.
Pán kolega Marián, ďakujem ti veľmi pekne za tvoje vystúpenie aj za tú vytrvalú snahu, ktorú podporujem, pretože hazard ničí rodiny a zároveň je demoralizujúcim prvkom, ktorý doslova poškodzuje našu mládež. Jednoducho mladí ľudia, nezrelší sú citliví a vnímavejší, zraniteľní na rýchle riešenia a rýchle návody. Pre nich pokušenie rýchlo zbohatnúť, dostať sa k tomu, po čom túžia v materiálnej rovine, je veľmi nebezpečné. A to, že potom riešime v ambulanciách, riešime to potom v úradovniach sociálnej kurately a nebodaj riešime to na polícii, aké negatívne dôsledky hazard má na rozpad rodín a na sociálne správanie, tak to je neskoro. To, čo treba robiť, je prevencia. Ak už tu táto negatívna externalita musí byť, tak potom je vynikajúce preventívne opatrenie, ktoré navrhujeme, ktoré si predniesol, aby každý človek, ktorý je účastný hazardných hier, dostával na tejto mesačnej báze výpis, koľko peňazí minul z rodinného rozpočtu na tento účel. Je to oveľa lepšie, ako potom hasiť patopsychologické situácie, ako hasiť rozvrat rodín, osobné bankroty a osobný aj ekonomický krach ľudí. Nebodaj ich závislosť na hrách, gamblerstvo. Čiže vo všetkých oblastiach, tak aj v tejto, je prevencia najlacnejším riešením a najlepším zo všetkých. Ďakujem ti za tvoj návrh.

Ďakujem, kolega Braňo Škripek, za tvoje vecné a jasné vystúpenie. Dotýkam sa pár vecí z neho, napríklad keď si pripomenul aj moment, hoci si to explicitne nepomenoval, keď sme prisahali na ústavu ako poslanci, že budeme teda ctiť zákony, budeme postupovať podľa svojho vedomia a svedomia a tak ďalej. Nuž to máme, niečo podobné máme rozpísané v učebniciach od základných škôl až po vysokoškolské skriptá, kde opisujeme demokraciu ako súťaž najlepších dostupných riešení, kde sa rieši to, čo je na stole a nie, kto to tam priniesol. Ak by to malo byť tak, ako to tu pozorujem okolo seba, tak prepíšme tieto učebnice. Priznajme potom, že politika je o politickom marketingu, o lajkoch na Facebookoch, o neviem, reklamách, a nie o tom, čo je na stole, čo je meritom veci.
Čo je meritom tejto zmeny vlastne? Aby sme si zadefinovali materiálne jadro ústavy tak, ako je to v súlade so Základnou zmluvou o Európskej únii, s prístupovou zmluvou lisabonskou našou, tak, kde sú explicitne, exaktne vymedzené veci, ktoré sme odovzdali do kompetencií a ktoré sú nad naším právom a ďalej budú, pretože medzinárodné právo nemôže zmeniť žiadna republika, ako Slovensko. Nech by sme si do ústavy napísali čokoľvek, medzinárodné právo má vždy primát, ale bude braná do úvahy naša ústava v tom zmysle, že aj náš Ústavný súd sa k takým medzinárodným normám môže vyjadriť. A to práve v tých veciach, ktoré sme nikdy neodovzdali do kompetencie Európskej únie. Viac času nemám.
Ďakujem za tvoje vystúpenie.

Ďakujem za slovo.
Pani kolegyňa, oceňujem a ďakujem za to osobné, úprimné vystúpenie, nikdy by som si nepomyslel, že budem s vami do takej miery súhlasiť vzhľadom na to, že sa naozaj významne líšime v hodnotových viacerých otázkach, ale toto vystúpenie vnímam ako autentické a z vašej strany úprimné.
No, pôjdem teda k tým veciam. Hovorili ste o obmedzení vzdelávania v rámci pozmeňujúceho návrhu, nie je to tak. Jednoducho aj v tomto pozmeňujúcom návrhu je textácia, ktorá hovorí, že informovaným súhlasom rodiča, potom poviem, že k čomu, nie je nijako dotknuté, všeobecné témy o práve ochrane detí pred zneužitím, pred násilím, pred patosociologickými javmi, ktoré sa týkajú práve tej zraniteľnej časti človeka, ako je jeho sexualita a intimita, všeobecné témy, ktoré sú úplne v súlade so štátnym vzdelávaním programom, sú v poriadku. To, k čomu pozývame rodiča, je formovanie intimity toho dieťaťa, identity a sexuálneho správania. Do toho naozaj nikto nemôže pri deťoch, osobitne maloletých deťoch vchádzať do svojím presvedčením, nech už by bolo akékoľvek. Toto je na rodičovi a jeho dieťati. A dnes nie je možné obísť rodiča, musíte ho pozvať ku stolu, dnes už to nemôžu nechať rodičia tak, ako to bolo za čias, keď ja som bol dieťa, na školu, neexistoval internet, neexistovalo porno, neexistovali predátori, musel, rodič sa mohol spoľahnúť vtedy na školu. Dnes to tak nie je, dnes musí byť tohoto účastný. A o ekonomike, školstve, zdravotníctve, princípoch právneho štátu hovoríme, ako sa vraví, od rána do večera.

Ďakujem za slovo.
Pán kolega, spomínali ste viacerými spôsobmi, že aké sa tu hrajú komunikačné, politické, mediálne hry, ako interpretujú mnohí ľudia, politici, médiá tieto návrhy ústavných zmien. V tom s vami úplne súhlasím. Ale poviem to za seba a za tých, ktorých z KDH sú pripravení hlasovať za naše návrhy, lebo de facto obsahom sú to naše návrhy. Dôležité nie sú tie facebookové statusy, ani tá štylizácia pred médiami a to, čím chcú mnohí politici urobiť dojem na svojich voličov, dôležité sú skutky. Tie skutky niekedy bolia, niekedy stoja, niekedy musí človek niečo obetovať preto, aby rozpoznal, keď je na ňom rad, aby urobil niečo, čo je zásadné, čo ho presahuje, ja tak vnímam návrh týchto ústavných zmien. Netuším, čo bude, či bude, nebude nejaká ďalšia príležitosť a je mi ľahostajné, ako to má pán premiér v hlave poukladané, čomu on verí alebo čomu on neverí. Ja viem, čomu verím ja a na čom zakladám svoj život a ako je pre mňa dôležitá pre KDH dôstojnosť každého človeka. A hodnoty, ktoré v tejto krajine nie sú proti nikomu, ale sú v súlade so záujmom každého, a to dokonca aj v rozmere medzinárodného práva, kultivovania prostredia Európskej únie tak, aby sme sa tu všetci cítili ako dobrí susedia a bratia.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predseda.
Pani Kolíková, ja rešpektujem vašu odbornosť, vaše právo na názor a interpretáciu vecí. Ja som tam bol rovnako ako vy na vypočutí Benátskou komisiou spoju s Viliamom Karasom, ktorý prednáša európske právo na vysokých školách. Čítal som materiál, ktorý nám zaslala pred i po títo zástupcovia Benátskej komisie aj o tom procese skráteného konania a nenachádzam v tom materiály jednoznačné alebo jasné odmietnutie, alebo nejaké iné než všeobecné obavy z opozície s, až štyri odporúčania všeobecnejšieho charakteru. Celkový tón tej správy je, že nie je, nie sú navrhované zmeny v ústave v rozpore s medzinárodným právom. A to sme už viackrát komunikovali, že úmyslom KDH je posilniť Európsku úniu a naše miesto v nej, súdržnosť Európskej únie, aby sa nerozbíjala na kultúrno-etických otázkach, aby boli základné kamene poukladané na svoje miesta dané nadčasovými aj súčasnými zákonmi a ľudskoprávnymi normami. Aby sme tak mohli pokračovať v budovaní alebo teda v obnove posilnení demokracie na Slovensku v záujme všetkých jej obyvateľov. Ale k tomu potrebujeme mať jasne ustanovené základné kamene našej civilizácie. A toto je príspevok Kresťanskodemokratického hnutia k hodnotám Európskej únie, tak, ako bola založená, ako ju chceme žiť v prospech každého človeka aj na Slovensku.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predseda.
Pán kolega Hlina, vy ste vynikajúci rétor, bystrý človek, inteligentný, so zmyslom pre humor, preto mi vôbec nepasuje to teatro, ktoré ste tu predviedli (potlesk), reči o cirkevnom súde, lejete olej do ohňa, toto nie je otázka viery, na to nikto z nás nemá pravítko, ani na svedomie, každý z nás je svojprávny, sme tu poslanci Národnej rady zvolení svojimi voličmi a presadzujeme svoje programy, aspoň ja som na toto prisahal na ústavu.
Čo sa týka tých pozmeňujúcich návrhov, lebo k tomu je tretia rozprava o treťom čítaní. Tie, ktoré som predložil za KDH, tie nie sú konfesné, to nie sú veci, ktoré by vychádzali z nejakého cirkevného súdu, alebo aké nezmysly ste tu hovorili, to sú veci na výsosť humánne. Len včera sme tu mali jednu dámu, feministku, ateistku, ktorá svojím osobným príkladom a životným príbehom hovorila o neľudskosti surogátneho materstva, o novodobom obchode s ľuďmi. Hovorila o tom, ako hovorí zhodne aj KDH, že deti nie sú tovar, žena ani žiadna jej časť nie je na prenájom. Jednoducho to sú veci, ktoré by mali osloviť každého človeka, komu nie je ľahostajná ľudská dôstojnosť a ľudské práva.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
Ďakujem pekne, pán kolega Jozef Hajko, za tvoje odborné vystúpenie, ktoré ukázalo nielen slabiny, škodlivosť tohto návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní, ale aj si naznačil správne riešenia, ku ktorým vláda, žiaľ, nepristupuje. Stovky miliónov eur, presne 435 mil. eur na prakticky plošnú energopomoc, ktorú jednoducho koalícia teraz nazýva adresnou. Je to demagógia, ktorá sa rozchádza vo faktoch s logikou a je pravdou o tom, ako chcú a nevedia riešiť tieto problémy. Minúť eurofondy na spotrebu v rámci roka namiesto rozhýbania ekonomiky investíciami je nezodpovedné. Naznačuje to, ako keby ste, kolegovia z vládnej koalície, nemysleli ani len pragmaticky na svoju budúcnosť. Ako budete pokračovať, chcete sa usilovať vo voľbách znovu zvíťaziť? Chcete ďalej takto bačovať? Veď tu potom ako budete robiť konsolidáciu v priebehu ďalších rokov? Kde budete škrtať? Z čoho? A čo bude produkovať táto ekonomika? Okrem toho nás takéto umelé tlmenie prirodzeného vplyvu na znižovanie cien napr. investíciami do nižšej spotreby, tak ako o tom hovoril Jozef Hajko, vzďaľuje od možnosti prejsť na skutočné ceny a hrozí nám zničujúci skok v tých cenách v budúcnosti, keď ich dneska takto vnútorne dumpujete. Štyristotridsaťpäť miliónov eur je zhruba tá suma, ktorá by vedela napr. razantne posunúť kvalitu vzdelávania dopredu. Ale vy nemyslíte na budúcnosť, len na sympatie a lajky svojich voličov... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)