Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo.
Na vystúpení pána kolegu Dostála ma najviac zaujala tá dilema, to napätie medzi kultúrou, medzi politikou a odbornosťou. Je fakt, že kultúra krajiny je citlivá na politiku, pochopiteľne. Kultúra, to nie je priemysel, ktorý sa vie presadiť v pragmatickej súťaži. A práve pre túto citlivosť, práve pre túto efemérnosť a neuchopiteľnosť kultúry v slobodnom priestore, práve preto k nej musí byť politika rešpektujúca. Čo to znamená? Znamená to podporu založenú na odbornosti, konsenzoch s odbornou verejnosťou a nie na politických preferenciách. Fond na podporu umenia je takou platformou. Ak predkladatelia zákona argumentujú tým, že tá podpora nebola udeľovaná asymetricky, alebo povedzme dôsledne konsenzuálne, tak nech teda otvoria, podporte teda kultúru viacej, pozvite do tohoto odborného konsenzu odborníkov, tak aby sa podpora dostala do všetkých kútov. Lebo správne veci jednoducho treba robiť správnym spôsobom.
Alebo tu budeme mať s každou vládou inú štátnu kultúru? Ako to potom bude deformovať manažérov a tvorcov kultúry? Veď to bude ešte viac robiť kultúru závislou a slúžiacou politike, tak ako to predkladatelia vyčítajú minulým obdobiam.
Tak nech sa páči, musíme sa rozhodnúť, či chceme naozaj totalitne určovať, čo je tá správna kultúra, alebo viac podporiť kultúru tým, že rozšírime možnosť zapojenia sa tvorcov... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán predsedajúci, ja som v rámci rozpravy ohlásil tento procedurálny návrh, podal som ho vecne, povedal som, že budem žiadať vyňatie bodu 14 zo spoločnej správy z hlasovania na osobitné hlasovanie, a teraz som ho podal aj písomne, aby ste to neopomenuli.
Takže mám za to, že som to urobil presne tak, ako hovoríte, v rámci rozpravy som tento procedurálny návrh uviedol.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, podávam procedurálny návrh, aby pri hlasovaní o vládnom návrhu zákona, číslo parlamentnej tlače 123, bol bod číslo 14 zo spoločnej správy gestorského výboru pre zdravotníctvo vyňatý na osobitné hlasovanie.
Ďakujem. (Krátka pauza. Ruch v sále.)

Kolegyňa, pán kolega, ďakujem vám veľmi pekne za vaše faktické poznámky.
Začnem od konca, máte pravdu, pán kolega Dostál. Mal som túto dilemu, pretože uvažoval som o tom, že dám procedurálny návrh podľa rokovacieho poriadku na to, aby sa tento zákon vrátil, mal opakované druhé čítanie a predtým bol prerokovaný vo vecne príslušnom školskom výbore, ale nie je na mne ako opozičnom poslancovi, aby som nútil ministra školstva si plniť svoje povinnosti a robiť veci tak ako treba, resp. poučovať vládu o tom, že čo je riadny legislatívny proces, a vzhľadom na to, že sa ministerstvo školstva takýmto pokútnym spôsobom, čo mi absolútne tiež nesedí k pánu ministrovi Tomášovi, Tomášovi Druckerovi cez prílepok k zákonu o verejnom zdravotníctve, pokúša jednu chybu napraviť ešte väčšou chybou, tak ja v záujme väčšieho dobra, to znamená tých škôl, ktoré by sme vystavili chaosu a rôznej dezinterpretácii a misinterpretácii ešte horšieho znenia § 15a, tak v záujme jednoducho poriadku, profesionality, kvality výchovno-vzdelávacieho procesu som zvolil túto cestu.
Ak by ten prílep, ak by bol môj návrh pozmeňujúceho zákona označený ako za nepatričný prílepok, tým automaticky je autodiagnostikovaný aj vládny návrh zákona v tomto znení ako prílepok, lebo ide o presne tú istú vec. Ďakujem.
A ešte na záver. Ďakujem aj za podporu, teda vecnú podporu tomuto pozmeňujúcemu návrhu a verím a dúfam, že osloví aj poslancov z koalície, ktorí môžu vidieť v tomto návrhu správne riešenie z problému, do ktorého sme sa dostali.

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Vážená pani ministerka, vážený pán minister, dámy, páni, zažívam takú mimoriadne vzácnu chvíľu, kedy ma KDH v tomto parlamente zjavnú väčšinu. (Povedané so smiechom.) Ale Janckulík sa vráti, vtedy to bude pravda. Ale teraz vážne.
Vystupujem v rozprave k vládnemu návrhu zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Už to počudovanie tu bolo vyslovené, nebudem to teda celé opakovať, ale ja som sa tiež čudoval, keď som sa dozvedel, že 16. apríla prijal Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo uznesenie ako gestorský výbor k rokovanému zákonu, v ktorom okrem niekoľkých pozmeňujúcich návrhov k vládnemu návrhu zákona, ktoré sú vo vecnej kompetenciu výboru pre zdravotníctvo, prijal a odporúčal na schválenie Národnej rady viacero bodov, ktoré nijako nesúvisia s vecne prerokovaným zákonom, a ja sa budem venovať bodu číslo 14 uznesenia, v ktorom v deviatich bodoch novelizuje školský zákon, ktorý, samozrejme, vôbec nepatrí do vecnej pôsobnosti výboru pre zdravotníctvo. Je to zjavné porušenie legislatívnych pravidiel, napríklad okrem už spomínaného rokovacieho poriadku i čl. 10 ods. 1 pravidiel rokovania Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, v ktorom sa hovorí, že v rozprave na výbore môžu vystúpiť poslanci k prerokúvanej veci. A tej veci sa môžu týkať ich otázky, faktické poznámky, pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Teda už tu aj predo mnou rečníci preukázali, že v tomto prípade ide o to, čo ľudovo nazývame prílepok, teda taký, takú legislatívnu úpravu, ktorá nijako nesúvisí s predkladaným zákonom. Tento pozmeňujúci návrh nebol, čo už je úplný vrchol, prerokovaný v patričnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky, teda vo výbore pre vzdelávanie. Dozvedeli sme a o tom jednoducho len z parlamentnej tlače.
O obsahu navrhovanej legislatívy zmien v bode 14 spoločnej správy uznesenia gestorského výboru pre zdravotníctvo budem teda hovoriť v tomto príspevku a avizujem, že na konci tohto príspevku aj prednesiem pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, a tiež neskôr podám procedurálny návrh zákona na vyňatie bodu 14 zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie.
A teraz o čo teda ide. Veľa z toho teda už podstatného bolo už povedané a ušetrím vás opakovania toho, čo už zaznelo, tak sa skúsim sústrediť na veci, ktoré je potrebné zdôrazniť alebo ktoré ešte nezazneli. Pozoruhodné teda je pre mňa, teda okrem toho, že teraz už v tejto chvíli má KDH naozaj v parlamente väčšinu, dnes večer, aj to, že keď sa toto dialo, tak som bol ministrom školstva a snažil som sa zo všetkých síl vysvetliť v tejto úctihodnej snemovni, poslancom, ktorí predkladali návrh, malú novelu školského zákona, práve ten spomínaný paragraf 15a do školského zákona, ktorým chceli ustanoviť natvrdo povinnosť troch hodín telesnej športovej výchovy pre školy do týždňa, že toto nie je dobrý nápad, a dôvodil som nielen aritmetikou malých čísiel, čo skúsil aj teraz znovu, ale aj postojom všetkých stavovských organizácií, ktorých sa to týka, a teda celej odbornej verejnosti, ako aj svojou mnohoročnou skúsenosťou riaditeľa školy, Tá aritmetika, ktorú som vám sľúbil, hovorí napríklad toto. Ak máme takú typickú základnú školu, ktorá ma dve triedy v ročníku a je kompletná, tak má 18 tried na celej škole. Ak by sme natvrdo prikázali takejto škole, všetkým školám bez ohľadu na ich podmienky tri hodiny telesnej, športovej výchovy do týždňa, tak to znamená trikrát 18 je 54, znamená to 54 hodín v telocvični. A to ešte ignorujem povinnosť deliť tieto deti, tieto triedy na skupiny. 54 hodín v telocvični znamená 11 hodín denne rozvrhu a zároveň celé triedy v telocvični. Alebo ich tam budete mať 50 naraz, čo je, samozrejme, v rozpore aj s bezpečnostnými predpismi a logikou veci, ako funguje telocvičňa.
Napriek tomu, sú školy, ktoré vďaka tomu, že si vybudovali veľké telocvične, malé gymnastické areály, areály, kde sa dá za dobrého počasia cvičiť aj vonku a robiť pohybové aktivity aj v iných priestoroch, to radi robia, lebo všetci profesionáli, všetci odborníci, pedagógovia a odborní zamestnanci veľmi dobre vedia, že deti ten pohyb potrebujú, a preto tam, kde to bolo možné aj doposiaľ, tak tie tri hodiny vyučovania sú. Potom prišla výmena na poste ministra školstva s definitívnym pádom predchádzajúcej vlády a výmena za úradnícku vládu, môj nástupca Daniel Bútora v snahe ochrániť školy pred negatívnym dopadom prijal – i napriek môjmu varovaniu – nástroj, ktorý sa, samozrejme, ukázal v čase ako nepoužiteľný, lebo ministerstvo školstva ani nie je oprávnené vykladať zákony, ktoré prijala Národná rada, hoci poslaneckým návrhom.
Teraz sa chcem ešte tiež pozrieť na ten § 15a, ktorý máme dnes v školskom zákone v platnosti. Tento paragraf je naozaj nesystémový obsahom aj formou. Je nekonzistentný, dá sa povedať, že až v rozpore s § 6 školského zákona, ktorý podrobne upravuje zo zákona záväzný Štátny vzdelávací program, § 6 zákona definuje štátne vzdelávacie programy. V ods. 1 obsahuje splnomocňujúce ustanovenie, podľa ktorého štátne vzdelávacie programy pre základné školy a stredné školy vydáva ministerstvo školstva. Odsek 4. podrobne upravuje obsah a štruktúru štátnych vzdelávacích programov, medzi iným aj konkrétne ciele výchovy a vzdelávania v súlade s § 4 zákona, ktorý ich definuje všeobecnejšie.
Súčasné znenie § 15a ods. 1 konštatuje inde zákonom upravený zrejmý fakt, že telesná a športová výchova sa vyučuje na základnej škole a väčšine stredných škôl. Povedzte mi, načo je takéto ustanovenie v paragrafe, že za, že telesná a športová výchova sa vyučuje na školách. Veď to upravuje § 6 odkazom na štátnu, na štátne vzdelávacie programy a § 9 odkazom na rámcové učebné plány. Ako to už aj povedala predo mnou bývalá hlavná školská inšpektorka pani Kalmárová, ak by zásadným spôsobom nejaká škola neporušovala... teda porušovala Štátny vzdelávací program, nedodržiavala ho, nemala školský vzdelávací program, ktorý je v súlade so štátnym a neprijala by nápravné opatrenia, tak takáto škola môže byť sankcionovaná aj tou najvyššou možnosťou, t. j. vyčiarknutím zo siete škôl a školských zariadení, teda zrušením alebo odvolaním riaditeľa.
Poďme ďalej. Súčasné znenie § 15 v ods. 2 hovorí veľmi stručne o edukačných cieľoch telesnej a športovej výchovy. To je tiež absurdné. Veď ciele edukačné sú veľmi podrobne stanovené § 9 ods. 4 odkazom na zo zákona záväzné vzdelávacie štandardy, ktoré obsahujú úplne rádovo inú kvalitu, čo do obsahu aj formy pre opis cieľov edukácie tohto predmetu.
A tiež je to v rozpore s § 6 ods. 1 a ods. 4 odkazom na štátne vzdelávacie programy, ktoré vymedzujú tieto ciele vzdelávania, vzdelávacie štandardy a rámcové učebné plány, obsahujú i metodiku, ako tieto ciele dosahovať. Poďme ďalej, § 15a má i ods. 3, ktorý hovorí, že telesná a športová výchova je súčasťou Štátneho vzdelávacieho programu v oblasti Zdravie a pohyb a vyučuje sa ako jeden z povinných vyučovacích predmetov. To je opäť redundantné, duplicitná úprava v zákone, pretože § 9 ods. 1 zákona ustanovuje rámcové učebné plány, ktoré obsahujú zoznam vzdelávacích oblastí a zoznam povinných vyučovacích predmetov.
Paragraf 15a má ods. 4, ktorý určuje rozsah vyučovania telesnej a športovej výchovy na školách, čo je opäť duplicita a rozpor s § 9 ods. 1, ktorý určuje zákonnú záväznosť rámcových učebných plánov Štátneho vzdelávacieho programu, kde sú vymedzené najnižšie počty vyučovacích hodín pre všetky vzdelávacie oblasti a pre všetky vyučovacie predmety.
Viem, že to nebolo veľmi vzrušujúce počúvanie toho, čo som vravel, ale chcel som vám bod po bode ukázať duplicitu každého jedného písmena § 15a a to, že je v zákone kvalitnejšie a obsažnejšie ošetrené každé jedno ustanovenie § 15a, a nie takto redundantne a amatérsky.
Takéto, zosumarizujem, aktuálne znenie § 15a školského zákona je nadbytočné, nesystémové a nebezpečné z hľadiska implementácie. Ak školský zákon osobitne upravuje v § 15a ciele a časovú dotáciu na vyučovanie telesnej a športovej výchovy v rozpore s princípom viacerých ustanovení školského zákona, čo som pred chvíľkou demonštroval, že ciele a minimálny rozsah týždennej časovej dotácie na jednotlivé vyučovacie predmety zo zákona záväzne určuje Štátny vzdelávací program a v ňom obsiahnuté vzdelávacie štandardy a rámcové učebné plány, tak potom by bolo možné, kolegovia, napríklad nevyučovať na základnej škole matematiku alebo iný povinný vyučovací predmet či si ľubovoľne na škole určiť ich rozsah, keďže to podľa argumentácie predkladateľov explicitne neuvádza školský zákon, tak ako to v súčasnosti uvádza § 15a o telesnej a športovej výchove.
Ešte raz, nepotrebujeme § 15a, aby sme sa dozvedeli, že telesná a športová výchova je povinný vyučovací predmet, a v akom rozsahu sa má vzdelávať, pretože to určuje zákon, školský zákon, presne definovaným a iným spôsobom.
Záver. Preto treba § 15a zo zákona č. 245/2008 Z. z. školského zákona vypustiť, keďže všetky odseky § 15a školský zákon upravuje konzistentne a systémovo, vo vzťahu ku kompletným Štátnym vzdelávacím programom na iných miestach.
Viete, chcem vám ešte, aby som trochu oživil toto vystúpenie, uviesť niekoľko paralel. Prosím vás, predstavte si, že by sme nerokovali teraz v rámci zákona o verejnom zdravotníctve o školskom zákone, ale naozaj o záko... o zdravotnej starostlivosti. Nuž, predstavte si, že by sme do zákona o zdravotnej starostlivosti a verejnom zdraví chceli vložiť nejaký paragraf, ktorý by určil nejaký typ terapie, ako sa má postupovať v prípade nejakej diagnostikovanej choroby. Toto by nás nikdy nenapadlo v tejto snemovni, pretože rešpektujeme, že je to predmetom odbornosti a štandardov a postupov medicíny, ktorá sa nevytvára politickou vôľou, ale na základe vedy, výskumu a poznania. Prečo ignorujeme, že takúto istú odbornosť a spôsobilosť pri tvorbe programov, vzdelávacích programov záväzných pre všetky školy môžeme robiť a meniť tuto v parlamente čisto politickou vôľou? Iný príklad, predstavte si, že by sme teraz rokovali o zákone o leteckej doprave. Tak prečo by sme sa teraz tu my poslanci nedohodli na tom, že vložme do zákona o leteckej doprave paragraf, ktorý obmedzí vzletovú rýchlosť lietadla na 200 km v hodine. Pre vašu informáciu, vzletová rýchlosť lietadiel je od 250 po 330 km v hodine. Ale dohodnime sa na tom, že to bude 200. Viete prečo? Bude to ekonomické. Nižšia rýchlosť, nižšia spotreba. Bude to ekologické, nižšia rýchlosť, menej splodín a nižší hluk. Možnože aj petíciu nám ľudia podpíšu. Ale tie lietadlá budú padať, pretože odborníci vedia, že to lietadlo nevzlietne pri takej nízkej rýchlosti.
Tak prečo sa takého amaterizmu dopúšťame v parlamente vo veci, keď ide o na výsosť odbornú záležitosť, na ktorej pracujú ľudia, ktorí sú na to určení na bývalom Štátnom pedagogickom ústave, teraz na Národnom inštitúte pre výchovu a vzdelávanie?
Takže na záver. Preukázali sme detailne, že § 15a je duplicitný, redundantný, upravuje amatérsky to, čo zákon v rozpore s § 15a upravuje detailne a odkazuje na štátne vzdelávacie programy a rámcové učebné plány, ktoré sú oveľa záväznejšie a majú väčší dopad pri nedodržaní, než samotný § 15a.
Ako riaditeľ školy, ako bývalý minister školstva a šéf stavovských organizácií, ktorý rokoval so všetkými stavovskými organizáciami o tejto veci, vám garantujem, že nikto na ani jednu sekundu v škole nepotrebuje § 15a ani sa ním, oň neopiera, ani neriadi, ani nemôže a ani nesmie.
Ľutujem, že odišiel odtiaľto pán podpredseda školského výboru pán rektor Habánik, pretože on povedal, že sa obáva retroaktivity, ak zrušíme § 15a. Žiadna retroaktivita nastať nemôže, § 15a je bezzubý, zbytočný a nezmenil nič v systéme školského vzdelávania. To sa riadi Štátnym vzdelávacím programom a rámcovým učebným plánom a tiež § 6 a § 9, ktoré detailne upravujú, čo majú školy robiť, čo školy robiť musia.
Teraz by som, pán predsedajúci, preniesol svoj pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, parlamentná tlač 123.
l. Za čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie:
„Čl. II
Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 462/2008 Z. z., zákona č. 37/2009 Z. z., zákona č. 184/2009 Z. z., zákona č. 37/201 1 Z. z., zákona č. 390/2011 Z. z., zákona č. 324/2012 Z. z., zákona č. 125/2013 Z. z., zákona č. 464/2013 Z. z., zákona č. 307/2014 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 330/2014 Z. z., zákona č. 377/2014 Z. z., zákona
č. 61/2015 Z. z., zákona č. 188/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 216/2016 Z. z., zákona č. 56/2017 Z. z., zákona č. 151/2017 Z. z., zákona č. 178/2017 Z. z., zákona č. 182/2017 Z. z., zákona č. 62/2018 Z. z., zákona č. 209/2018 Z. z., zákona č. 210/2018 Z. z., zákona č. 365/2018 Z. z., zákona č. 375/2018 Z. z., zákona č. 209/2019 Z. z., zákona č. 221/2019 Z. z., zákona č. 381/2019 Z. z., zákona č. 56/2020 Z. z., zákona č. 93/2020 Z. z., zákona č. 462/2020 Z. z. (správne: „zákona č. 426/2020 Z. z.“, pozn. red.), zákona č. 127/2021 Z. z., zákona č. 271/2021 Z. z., zákona č. 273/2021 Z. z., zákona č. 415/2021 Z. z., zákona č. 2/2022 Z. z., zákona č. 92/2022 Z. z., zákona č. 176/2022 Z. z., zákona č. 351/2022 Z. z., zákona č. 394/2022 Z. z., zákona č. 181/2023 Z. z., zákona č. 182/2023 Z. z., zákona č. 263/2023 Z. z., zákona č. 276/2023 Z. z. a zákona č. 506/2023 Z. z. sa mení takto:
l. § 15a sa vypúšťa.”
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem za slovo.
Pán kolega Peter Stachura, ďakujem ti za tvoje profesionálne a konštruktívne vystúpenie, ktoré prezrádzalo aj odbornosť, aj charakter. Nekritizovať za každú cenu, ale snažiť sa prispieť k riešeniu vážneho problému. Zaujalo ma aj to, čo si hovoril, práve čo sa týka vzdelávania a prípravy až po atestačné konanie. Naozaj Slovensko trpí tým, že 30 rokov povedzme zanedbané zdravotníctvo a školstvo, v tomto sú tieto dva obrovské rezorty podobné, sa pokúšame hasiť prílepkami, salvou parciálnych riešení, záplatu na záplatu šijeme a takto sa jednoducho systém len komplikuje a koncepčne nerieši, preto aj dnes som prekvapený z toho, že hovoríme o 13 pozmeňujúcich návrhoch, ktoré prišli v takomto slede, a tiež ponúkam konštruktívnu opozičnú prácu, odbornú, nie nejaký politický hyenizmus, smerom k tomu, aby sme interrezortne, lebo to nie je len otázka úradníkov a odborníkov na ministerstve zdravotníctva, už to tu aj zaznelo, ale odborných spoločností aj rezortu vzdelávania vysokých škôl, siete regionálnych škôl, stredných odborných škôl zdravotníckych a tak ďalej. Si myslím, že táto vec sa musí riešiť systémovo a koncepčne. Nemôžeme látať donekonečna diery záplatami na záplatu.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem za slovo.
Pani kolegyňa Záborská, oceňujem, že vo svojom vystúpení neoznačujete inak presvedčených ľudí s iným názorom na vami predložený zákon za tých, ktorí chcú ubližovať alebo ktorí prejavujú nenávisť ku inak zmýšľajúcim. Chcem sa vyjadriť aj k tomu, čo ste hovorili o jednoznačnosti pohlavia. Je fakt, keďže tu bolo aj spomínané, že či je to súboj ideológií, alebo súboj faktov, je fakt, že jednoznačnosť pohlavia na bunkovej úrovni je faktom. Je faktom aj to, že sa rodia medzi nami ľudia, ktorí nemajú jednoznačne vyvinuté pohlavné orgány a pre samotných lekárov je to výzva, ako pristúpiť k takýmto ľuďom, ktorí potrebujú osobitnú starostlivosť.
Poviem ešte dva konkrétne príklady, aj keď s vedomím toho, že jednotlivé skúsenosti, ako to často ľudia robia, nezakladajú ešte nejaký... váhu názoru alebo poznania, či dokonca veľkého slova pravdy, ale podelím sa s vami všetkými o ne. Jeden môj dobrý priateľ, jeden z najlepších, adoptoval syna, ktorý túži byť ženou, prezlieka sa, oblieka sa teda ako žena a chcel by byť ženou. Tento muž mu nedovolil, aby v detstve podstúpil nezvratné, nezvratnú zmenu pohlavia ani chirurgickým zákrokom. Podobne manželkina známa má, naopak, biologickú dcéru, ktorá túži byť mužom. Ona povedala takúto vec: Nechcem, aby sa nevedelo, že moja dcéra biologická, ktorú volá mužským menom, má v tele maternicu a nie mužské orgány. Podľa mňa je dôležité, aby sa vedelo, kto je mu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Naozaj ťažká debata a vôbec sa mi do nej nechce, ale počúvam všetky tie vyjadrenia, ale reagovať budem, samozrejme, v zmysle rokovacieho poriadku iba na kolegu Dostála.
Oceňujem tiež, pán kolega, že vo vašom vystúpení nezazneli sugestívne tvrdenia o motívoch predkladateľov, ktoré by ich posúvali do Tretej ríše, alebo kreslenia terčov na chrbty nejakých ľudí. Nemyslím si, že toto prispieva k vecnej a kultivovanej debate, ktorá by smerovala k nejakému konsenzu, spolupráci a vzájomnému porozumeniu.
Chcem reagovať na to, čo ste hovorili, keď ste používali slovo predsudok. Viackrát nielen od vás, ale aj od vás zaznelo v tejto sále to slovo predsudok spojené s náboženským presvedčením alebo náboženskou vierou. Ja, ktorý som neofyta v dospelosti, obrátenec, tak som v svojom živote zažil oveľa viac predsudkov po tom, čo som bol onálepkovaný či už ako fundamentalista, alebo talibanec pre svoje presvedčenie, ktoré nikomu nevnucujem na žiadnej pozícii, kde som kedykoľvek bol.
Hovorili ste o tom, že mýtus je to, že keď sa bude o týchto veciach hovoriť v zmysle osvety, a bolo tu použité slovo propagandy, že to v žiadnom prípade nehrozí, aby sa povedzme otvárala cesta pre ľudí, ktorí by ťažšou cestou nešli. Ale viete, my sledujeme po celom Slovensku a nielen Slovensku pribúdanie takýchto prípadov na školách. A nie všetky prípady tranzície, ktoré sú ukončené, končia happy endom. Je veľmi veľa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Nuž, nebol som tu od začiatku tejto diskusie a nepoznám úmysly predkladateľov. Čítal som ten zákon, len budem reagovať, samozrejme, vo faktickej na kolegu Prostredníka. V niečom sa to bude podobať, nečudujem sa tomu, čo povedal aj kolega Milan Majerský. Nerozprávame predsa o medicínskom probléme, alebo áno? Je to medicínsky alebo politický problém? Medzinárodná klasifikácia chorôb, samozrejme, vie diagnostikovať ľudí, ktorí potrebujú aj zo strany medicíny mimoriadny prístup. A vieme, že sú v mimoriadne ťažkej situácii. Disharmónia medzi tým, čím sa cítim byť, čím by som chcel byť, a čo hovorí moje telo, alebo aké je moje telo, nie je ľahká situácia. A toto nie je podľa mňa politická otázka. Ak by sme sa pozreli na to, čo je politická otázka, čo som vnímal, vážení kolegovia, z vašich vystúpení, aj z vášho, pán Prostredník, je právo, tak ste to formulovali, na sebaurčenie rodovej identity. Ale viete, len prosím, nevysmievajte to, čo tu je označené ako prírodné zákony. Veď keby sme mohli zmeniť gravitačný zákon a trochu odľahčiť pre spotrebu, pre ekológiu, pre obéznych ľudí tú zemskú príťažlivosť, neurobíme to? Sú však veci, ktoré nemôžete zmeniť v parlamente. A táto reč určite zo strany ani Milana Majerského, ani mojej nie je o neláske k ľuďom, ktorí potrebujú osobitnú starostlivosť, či medicínsku, či ľudskú.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 43). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Taktiež ďakujem predkladateľovi za podrobnejšie uvedenie návrhu zákona a zdôvodnenie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.