Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo.
Nuž to, čo ste, pani kolegyňa Marcinková, začali a hovorili o tom so znalosťou, sa netýka len detí, ktoré sú skutočne v tom najcitlivejšom rozpoložení v životnej situácii, kedy dostávajú práve šancu na život po osvojení v novej rodine. A hovorili ste správne o vzťahovej väzbe, ale toto je úloha všetkých rodičov a prvá primárna a celoživotná na celý život potreba všetkých detí. Je to jeden z dôvodov, prečo adresujem v našich pozmeňovacích návrhoch úpravu, aby nebolo plošné povinné predprimárne vzdelávanie pre všetky deti od troch rokov a tiež aby sa upravili lehoty podávania žiadostí o individuálne domáce vzdelávanie pre deti v predprimárnom vzdelávaní. To znamená, aby to nebolo limitované termínom od 1. augusta do 31. decembra, pretože tu nie je, ja trošku rozu... teda niečo som počul o tom, že prečo je to takto ohraničené. Nuž pre mňa ten dôvod je veľmi slabučký. Zjednodušiť administráciu v týchto veciach je radovo, radovo, radovo neporovnateľné so záujmom dieťaťa, ktorého životná situácia sa mohla prudko zmeniť, či už nejakou tragickou udalosťou v rodine alebo nejakou proste bežnejšou udalosťou, výsledkom ktorej je náhla a možno len dočasná potreba domáceho vzdelávania.
Ďakujem za vaše vystúpenie.

Pani kolegyňa a kolegovia, ďakujem za vaše reakcie. Ak dovolíte, najskôr sa obrátim k pani kolegyni Nash, pretože tak som cítil, až netrpezlivo som chcel reagovať hneď, ale, samozrejme, čakám, až uplynú všetky faktické.
Pani kolegyňa, tak cítim veľké neporozumenie z toho, ako ste reagovali, pretože naozaj vám, ja som to povedal v rozprave, ale prečítam to aj z prvej, z prvej vety toho navrhovaného znenia zákona: „Mandát poslanca sa na jeho písomnú žiadosť doručenú predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky neuplatňuje počas čerpania materskej dovolenky, otcovskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky podľa osobitného predpisu," a tak ďalej. Čiže tak ako som to zdôraznil aj v rozprave, ide absolútne, jednoznačne o fakultatívnu vec pre toho človeka, ktorý si to sám vyhodnotí. V žiadnom prípade som tým nechcel naznačiť, že by, že by funkcia poslanca Národnej rady a materstva alebo otcovstva nebola zlučiteľná. Ale viete veľmi dobre, že sú rôzne životné situácie, deti sa môžu narodiť v rôznych zdravotných, životných podmienkach a najlepšie si to sám rodič vyhodnotí, či už mama alebo otec, že ako potrebujú a chcú v tejto životnej situácii uplatniť svoj mandát a zároveň si splniť svoju krásnu rodičovskú povinnosť a privilégium. Čiže je to len na nich. Rozhodne sme tým nechceli ani len naznačiť, že by mama poslankyňa si nevedela uplatniť svoj mandát naplno a nech si to ona vyhodnotí a my jej v tom chceme pomôcť, samozrejme. To je celé.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené dámy a páni, naša platná právna úprava Ústavy Slovenskej republiky nepozná možnosť doposiaľ dočasného neuplatňovania mandátu poslanca z dôvodu čerpania materskej, otcovskej alebo rodičovskej dovolenky. A to je práve cieľ nášho ústavného návrhu zákona, aby sme takúto úpravu a takúto možnosť poskytli. Logicky by tento návrh zákona, jeho textová úprava, ktorú navrhujeme, nadväzovali už na existujúcu úpravu pre spočinutie mandátu poslanca, ktorý sa stáva členom vlády. Samozrejme, to nie je jediný dôvod, ktorý môže obmedziť výkon mandátu poslanca Národnej rady, veľmi pekným, dá sa povedať, dôvodom je materská či rodičovská dovolenka. Mandát alebo volebné obdobie trvá štyri mesiace (štyri roky, pozn. red.), kdežto tá starostlivosť o dieťa narodené nevyžaduje neuplatnenie mandátu počas celého obdobia. Preto hovoríme o dobrovoľnej možnosti pre mamičku, ktorej sa narodí dieťa, a zhodou okolností je to pani poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky, aby si z dôvodu, že sa nechce vzdať mandátu na celé volebné obdobie, ale iba nechať spočinúť dobrovoľne svoj mandát do času, kedy nebude môcť svoj mandát vykonávať plnohodnotne. A za ten čas, kedy bude jej mandát spočívať, samozrejme podobne ako pri členoch vlády, by jej mandát bol posunutý na náhradníka, ktorý podobne ako pri vymenovaných členoch vlády zabezpečí plné zastúpenie občanov podľa výsledkov demokratických volieb.
Táto právna úprava je, dá sa povedať, aj smerom k posilneniu rodičovských práv, demokratických práv, rovnosti k prístupu k vykonávaniu mandátu, posilňuje a podporuje rodičovstvo a zároveň sa snaží v maximálnej miere odstrániť celkom prirodzenú fyziologickú alebo biologickú nevýhodu mamičiek, ktoré sa potrebujú venovať čerstvo narodeným deťom. Ale nie je určená vyslovene iba pre ženy, pretože, ako som povedal, môže byť aj predmetom rodičovskej dovolenky, na ktorej môže byť otec. A zatiaľ môže teda poslankyňa alebo poslanec byť zastúpený náhradníkom, tak ako to navrhujeme, ako už poznáme tento, túto úpravu a toto riešenie pre členov vlády, ktorí vzídu z poslaneckých pozícií zvolených poslancov.
Tak vás prosíme o podporu pre túto vec, ktorá je v prospech všetkých ľudí a ešte silnejšie je uplatnením výsledkov demokratických volieb a ich premietnutím do výkonu mandátu, ktorý nebude takto z dôvodu rodičovstva alebo materstva nikomu o nič ukrátený. A, samozrejme, týmto aj chránime potreby dieťaťa, ktoré by v prípade, že tá mamička, keď nemá túto možnosť dnes a nechce sa vzdať tohto mandátu, tak jednoducho musí deliť v zraniteľnom veku toho dieťaťa svoju pozornosť, svoju energiu, svoj čas medzi plným výkonom poslanca Národnej rady a plným obdivuhodným výkonom matky čerstvo narodeného dieťaťa.
Tak prosíme o podporu pre tento návrh.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, predkladám návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Horeckého a Branislava Škripeka na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. V našom návrhu zákona chceme upraviť jednu fakultatívnu možnosť pre poslancov na spočinutie, dočasné spočinutie mandátu.
Bližšie vysvetlím v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Kolegovia, ďakujem za vaše podporné stanoviská, budem ich syntetizovať v tejto krátkej reakcii.
Skutočne náš návrh sa snaží pomôcť odstrániť tri vážne defekty, ktoré máme. Prvé, že si štát šliape po jazyku, že Národná rada Slovenskej republiky, ktorá keď prijíma zákony, má byť prvá a, samozrejme, za ňou štátna správa, verejná správa, ktorá ich dodržiava. Nemôžeme niečo predpisovať, čo sami nezachovávame. To znamená, keď predpíšeme minimálnu mzdu, má to byť naozaj minimálna mzda.
Druhá vec, odstraňujeme deformáciu zlého použitia osobného ohodnotenia. To totiž dopadá na ľudí, od ktorých chceme, aby verili zákonu, aby verili dôveryhodným inštitúciám, aby verili svojim predstaveným, vedeniu sociálnych zariadení, škôl, obcí a podobne. Keď ich títo odmeňujú, keď nastavujú kritériá odmeňovania aj v štátnej správe a potom ich nedodržiavame a musia ich doslova obchádzať a zneužívať, aby dorovnali zákonnú povinnosť do minimálnej mzdy, tak je to až vulgárne voči ľuďom, od ktorých chceme, aby napríklad v mene pracovných interných mzdových poriadkov, v mene ideálov, pre ktoré robia svoje pomáhajúce profesie alebo pomocné profesie, jednoducho fungovali a zachovali.
A ďalšia vec je, o ktorej hovoril Braňo Škripek, my voči ľuďom, ktorí robia prácu, ktorá je mimoriadne dôležitá, opatrovateľskú prácu, tak voči nim sa prejavujeme takto neúctivo, že ich dáme pod minimálnu mzdu. To je netolerovateľné.

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Dámy a páni, ako bolo uvedené, návrh zákona cieli na odstránenie nezákonného stavu. V čom tá nezákonnosť súčasnej právnej úpravy pri odmeňovaní je? Jednoducho v tom, že či v Zákonníku práce či v Ústave Slovenskej republiky je v súlade s európskymi normami záväzok na odmeňovanie, ktoré upravujú rôzne zákony, ako je zákon 553 o odmeňovaní vo verejnom záujme, prácu verejnom záujme. My nedodržiavame vlastné zákony, keď začínajú platové tarify a platové stupne pod úrovňou minimálnej mzdy. Dochádza tak nielen k nepredvídateľnosti pre zamestnancov v nejasnosti, pretože keď si prečítajú inzerované pracovné miesta vo verejnej alebo štátnej správe, tak, samozrejme, tieto ponúkajú odmeňovanie v rámci svojich platových tabuliek a taríf a tieto keď začínajú pod minimálnou mzdou, tak ako je toto možné doriešiť na pracovisku, aby tento nezákonný stav sa napravil, tak sú jednoducho do výšky aspoň minimálnej mzdy doplácaní títo zamestnanci cez osobné ohodnotenie, to je vlastne jediná možnosť.
A teraz ako je toto osobné ohodnotenie možné prideliť zamestnancovi z verejných prostriedkov vo verejnej alebo štátnej správe? Veď verejná a štátna správa má u každého zamestnávateľa mať interný mzdový predpis, ktorým jasne definuje kritériá pre odmeňovanie kvality práce zamestnanca a oceňovanie jeho práce v tomto zmysle navyše, osobným nasadením, riešením mimoriadnych úloh, samozrejme, ad hoc práca navyše, tým nemyslím prácu nadčas, môže byť odmeňovaná aj mimoriadnymi odmenami, ale kvalita práce vykonávaná a hodnotená, povinne hodnotená každým zamestnávateľom, ktorý sa musí držať pravidiel kritérií hodnotenia, tak je deformovaná tým, že časť týchto prostriedkov určených na oceňovanie kvality práce musí byť použitá na doplácanie do výšky minimálnej mzdy. Ešte som nevidel žiaden interný mzdový predpis v štátnej správe alebo verejnej správe, ktorý by obsahoval kritérium, že doplatíme vám do minimálnej mzdy z peňazí určených na odmeňovanie podľa kvality práce. Takéto niečo je absurdum.
Jednoducho pozeráme sa na tento stav dlhé roky, tlačíme to pred sebou ako lavínu a je to hanba pre našu krajinu, pre verejnú a štátnu správu, nehovoriac o tom, že si želáme, aby vo verejnej aj štátnej správe, a to je aj školstvo, to sú sociálne služby, kde nepracujú ľudia s vysokými, ale podpriemernými mzdami, aby boli zamestnaní ľudia, ktorých vôbec nájdeme, pretože nebavíme sa o riaditeľke školy, zástupkyni alebo plnokvalifikovanej kolegyni, rozprávame sa o ľuďoch, ktorí vykonávajú práce v kuchyni, v školskej jedálni, v družine, ktorí vykonávajú práce upratovačky alebo údržbárov, bavíme sa o ľuďoch s nižšími kvalifikačnými zaradeniami v štátnej správe, bez ktorých ale nefungujú ani súdy, ani zastupiteľstvá, ani úrady, pretože týchto ľudí potrebujeme pre sebaobslužnú činnosť našej verejnej a štátnej správy. Nie je možné týmito ľuďmi a ich prácou pohŕdať do tej miery, že majú svoje, že ich tarify a platové triedy začínajú pod úrovňou minimálnej mzdy.
Túto deformáciu treba opraviť, s tým, že si uvedomujeme, že toto predkladáme v čase konsolidácie, my nehovoríme, že týmto návrhom zákona má dôjsť k nejakému domino efektu, že porastú platy všetkých ľudí vo verejnej a štátnej správe. Naopak, uvádzame v prílohe k tomuto návrhu zákona, že tento predložený návrh zákona nemá žiaden negatívny dopad na rozpočet verejnej správy, len sa ukáže pravda taká, aká je. To, čo im je dávané do osobného hodnotenia, tie peniaze musí ten zamestnávateľ mať, jednoducho im doplatíme do ich mzdy, ktorá musí mať aspoň výšku minimálnej mzdy podľa príslušnej tarify.
Čiže neriešime my všetky platové stupne a všetky tarify platové, iba zosúlaďujeme tú najnižšiu tarifu a platovú triedu s minimálnou mzdou. Takže vždy keď v tejto snemovni, keď Národná rada alebo vláda vyjednáva v tripartite výšku minimálnej mzdy, tak jednoducho treba brať do úvahy aj tieto dopady, pretože nemôžeme si sami pred sebou zakrývať oči a takýmto spôsobom dehonestujúcim pristupovať k ľuďom, ktorí sú zamestnaní vo verejnej a štátnej správe. Jednoducho keď chceme kvalitu od týchto ľudí, keď chceme, aby zamestnanec mal predvídateľné podmienky, aby rozumel, čo dostane za svoju poctivú prácu, keď národu predkladáme dáta, informácie o tom, čo je minimálna mzda, tak kto prvý to má dodržať, ak nie štát a verejná správa, ak nie štátna správa a verejná správa? Keď diktujeme podnikateľom, od akej úrovne musia odmeňovať svojich zamestnancov, ako je možné, že samotný štát v štátnej správe alebo vo verejnej správe nedodržuje toto ustanovenie o minimálnej mzde a jednoducho to necháva na zamestnávateľa, na deformáciu, že sa používajú na toto prostriedky z variabilnej zložky mzdy na osobné ohodnotenie.
Takže snažíme sa prispieť k transparentnému odmeňovaniu tak, aby bolo v súlade so všetkými predpismi, ktoré tu prijímame. Viete, nedávno sme mali v rozprave, bolo to vlastne pár mesiacov dozadu, návrh zákona z dielne ministerstva školstva, ktorý hovoril o navýšení odmeňovania o päť percent do taríf a dve percentá podľa kvality. Sme sa tu hodiny rozprávali o dvojpercentnom navýšení miezd zamestnancov v školstve, o dve percentá, a detailne sme tu rozoberali ich klasifikáciu, hodnotenie, ich odmeňovanie. Toľko času sme venovali dvojpercentnému osobnému ohodnoteniu na základe kvality. A tu máme roky, dlhé roky stav, že nám zamestnanci v celej verejnej a štátnej správe na tých nižšie kvalifikovaných pozíciách začínajú svoje mzdy v tabuľkách pod úrovňou minimálnej mzdy. Tak mi príde úplne absurdné, tak neživme ďalej rozprávku o cisárových nových šatoch, a prosím o podporu pre tento návrh zákona.
Ďakujem, skončil som.

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Vážené dámy, vážení páni, v mene poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Andrey Turčanovej, Jána Horeckého, Martina Šmilňáka predkladáme návrh zákona na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zmyslom predloženého návrhu je zosúladiť so zákonom a s minimálnou mzdou odmeňovanie vo verejnej a štátnej správe tak, aby sme odstránili protizákonný stav, kedy platové tabuľky a tarify začínajú pod minimálnou mzdou, a zároveň odstránili deformáciu v osobnom, alebo v odmeňovaní zamestnancov za kvalitu výkonu svojej práce, ktorá je deformovaná doplácaním do výšky minimálnej mzdy ich tarifných platov.
Viacej poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Ďakujem za slovo.
Pán kolega Marián, ďakujem ti veľmi pekne za tvoje vystúpenie aj za tú vytrvalú snahu, ktorú podporujem, pretože hazard ničí rodiny a zároveň je demoralizujúcim prvkom, ktorý doslova poškodzuje našu mládež. Jednoducho mladí ľudia, nezrelší sú citliví a vnímavejší, zraniteľní na rýchle riešenia a rýchle návody. Pre nich pokušenie rýchlo zbohatnúť, dostať sa k tomu, po čom túžia v materiálnej rovine, je veľmi nebezpečné. A to, že potom riešime v ambulanciách, riešime to potom v úradovniach sociálnej kurately a nebodaj riešime to na polícii, aké negatívne dôsledky hazard má na rozpad rodín a na sociálne správanie, tak to je neskoro. To, čo treba robiť, je prevencia. Ak už tu táto negatívna externalita musí byť, tak potom je vynikajúce preventívne opatrenie, ktoré navrhujeme, ktoré si predniesol, aby každý človek, ktorý je účastný hazardných hier, dostával na tejto mesačnej báze výpis, koľko peňazí minul z rodinného rozpočtu na tento účel. Je to oveľa lepšie, ako potom hasiť patopsychologické situácie, ako hasiť rozvrat rodín, osobné bankroty a osobný aj ekonomický krach ľudí, nebodaj ich závislosť na hrách, gamblerstvo. Čiže vo všetkých oblastiach, tak aj v tejto, je prevencia najlacnejším riešením a najlepším zo všetkých. Ďakujem ti za tvoj návrh.

Ďakujem, kolega Braňo Škripek, za tvoje vecné a jasné vystúpenie. Dotýkam sa pár vecí z neho, napríklad keď si pripomenul aj moment, hoci si to explicitne nepomenoval, keď sme prisahali na ústavu ako poslanci, že budeme teda ctiť zákony, budeme postupovať podľa svojho vedomia a svedomia a tak ďalej. Nuž to máme, niečo podobné máme rozpísané v učebniciach od základných škôl až po vysokoškolské skriptá, kde opisujeme demokraciu ako súťaž najlepších dostupných riešení, kde sa rieši to, čo je na stole, a nie, kto to tam priniesol. Ak by to malo byť tak, ako to tu pozorujem okolo seba, tak prepíšme tieto učebnice. Priznajme potom, že politika je o politickom marketingu, o lajkoch na facebookoch, o, neviem, reklamách a nie o tom, čo je na stole, čo je meritom veci.
Čo je meritom tejto zmeny vlastne? Aby sme si zadefinovali materiálne jadro ústavy tak, ako je to v súlade so základnou zmluvou o Európskej únii, s prístupovou zmluvou Lisabonskou našou, tak, kde sú explicitne, exaktne vymedzené veci, ktoré sme odovzdali do kompetencií a ktoré sú nad naším právom a ďalej budú, pretože medzinárodné právo nemôže zmeniť žiadna republika, ako Slovensko. Nech by sme si do ústavy napísali čokoľvek, medzinárodné právo má vždy primát, ale bude braná do úvahy naša ústava v tom zmysle, že aj náš Ústavný súd sa k takým medzinárodným normám môže vyjadriť, a to práve v tých veciach, ktoré sme nikdy neodovzdali do kompetencie Európskej únie. Viac času nemám.
Ďakujem za tvoje vystúpenie.