Videokanál poslanca

Vaše faktické poznámky a na niektoré stihnem zareagovať. Začnem od konca. Pani Čavojová, áno, toto je predsa právny princíp právneho štátu, ktorý KDH presadzuje. Ctíme prezumpciu neviny, preto hovorím, nikto nesiahá Tiborovi Gašparovi na mandát, len žiadame vyvodenie politickej zodpovednosti a morálno-etický postoj svoj k tej pozícii, ktorú ako ústavný činiteľ má, teda odstúpenie z pozície podpredsedu Národnej rady. Ale dovolím si poznamenať, že pán Mierna, ktorý je z vašej strany, nemá, nemá najmenší problém vynášať súdy. On je ten, skúste to povedať, prosím, aj jemu. On je ten, ktorý namiesto sudcov hovorí o tom, kto je vinný a kto je nevinný. Takto sa vyjadruje aj v tejto živej kauze Očistec. Pán minister, ďakujem, že ste reagovali. Ja som hovoril o politickom a spoločenskom kontexte, v ktorom toto prerokúvame. Ja, mne sú známe aj prechodné ustanovenia. Nehovoril som o tom, že ako a priamo sa ovplyvnia živé kauzy. Takže, prosím, aby ste mi nevkladali do úst niečo, čo som nikdy nepovedal. A za sporné považujem najmä doznanie toho kajúcnika ku všetkým trestným činom. Niektorí, teda kolegovia poslanci, to už aj v tých faktických povedali, ako pán Dušenka, že ilustračný príklad, čo by sa stalo, keby ten kajúcnik mal na rováši nesúvisiace trestné činy, ku ktorým sa má doznať, ako to ovplyvní jeho situáciu. Ja to poviem úplne, musím za 10 sekúnd, príliš jednoducho. Kajúcnikovi sa to musí platiť a musí byť predvídateľná tá jeho situácia, nemôže byť v strachu, že stratí tie benefity. Pán poslanec Muňko nie je. V miestnosti stráca

Vážený pán minister, vážené panie kolegyne, kolegovia. Rokujeme už o 11:00 alebo 12:00 novele, keď ich spočítam, Trestného zákona alebo Trestného poriadku. A toto rokovanie má samozrejme aj politický kontext. Okrem tej odbornej problematiky, teda úpravy inštitútu spolupracujúcich osôb, tzv. kajúcnikov. Je tu aj politický kontext a naša zodpovednosť ako ústavných činiteľov za princípy právneho štátu, presadzovanie spravodlivosti a dosiahnuteľnosti práva. Nuž a ten politický kontext je taký, že súčasne beží niekoľko káuz, najmediálnejšia, najznámejšia je kauza Očistec, ktorá sa týka pána podpredsedu Národnej rady. V KDH, ale aj každý súdny človek ctí prezumpciu neviny. Nikto z nás neodsudzuje, nehráme sa na poľný súd, nehovoríme o tom, neurčujeme súdom, ako majú rozhodovať. Ale každopádne tento kontext tu je. Máme tu predkladateľa už takejto ďalšej novely zákona, ministra spravodlivosti a zároveň z tej istej strany podpredsedu Národnej rady, ktorý je obžalovaný v korupčnej kauze. Chcel by som vám k tomuto kontextu ukázať ešte absurdnosť tejto situácie na porovnaní s povedzme podobnými situáciami v rezorte, ku ktorému mám bližšie. Ak by bolo podľa školských zákonov vznesené čo len obvinenie voči učiteľovi alebo odbornému zamestnancovi na škole, tak zamestnávateľ by mohol takéhoto človeka dať mimo službu. Keby však mohol, nemusel. Keby však bol obžalovaný učiteľ alebo odborný zamestnanec, a to nielen, povedzme, čo by bolo pochopiteľné, z mravnostných deliktov alebo trestných činov, ale z hocijakého trestného činu, čo ja viem, nejakej environmentálnej škody alebo inej materiálnej škody alebo dopravnej nehody s vážnymi dôsledkami, tak by musel zamestnávateľ dať takéhoto zamestnanca mimo službu, mimo školu a až po právoplatnom vynesení rozsudku súdom, tak by sa naň pozeralo ako na vinného alebo nevinného. V prípade nevinného by bol samozrejme odškodnený aj na plate. Prečo to porovnávam s podpredsedom Národnej rady Slovenskej republiky? Pretože ten má podstatne väčší dosah na politickú kultúru, na právne fungovanie, na princípy tohto štátu. Na prijímanie zákonov, ktoré sú, ktoré práve teraz jeden z nich prerokovávame, ktoré sa týkajú takýchto káuz. Čiže tá jeho zodpovednosť ako jedného z najvyšších ústavných činiteľov je rádovo vyššia ako odborného zamestnanca alebo učiteľa na škole. A nikto mu nesiahne na mandát. V KDH nehovoríme o tom, že by sa mal vzdať mandátu. Nevynášame morálne súdy. Len sme ho vyzvali na to, aby odstúpil z pozície podpredsedu Národnej rady, do ktorého ľudia nevolili, ale do ktorého ho zvolila koaličná väčšina. To by sme považovali za minimálne primerané tejto situácii. No a teraz z tohto kontextu sa poďme pozrieť na mérito veci, o čom rokujeme, čo prejednávame. Už teda koľkú tú 11. či 12. novelu Trestného zákona alebo Trestného poriadku. Máme za to v Kresťanskodemokratickom hnutí, že pravidlá pre kajúcnikov samozrejme musia byť jasné, kontrolované a férové. Máme za to, že výpoveď kajúcnika nemá byť automaticky postačujúca na odsúdenie nejakej inej obžalovanej osoby. Samozrejme, že musí byť preverovaná, konfrontovaná s ďalšími dôkazmi a posúdená súdom, ale pripomínam, sudca vždy musel a musí vyhodnocovať dôkazy a svedectvá aj z pohľadu dôveryhodnosti. Teda nie je pravda, že nech by kajúcnik povedal čokoľvek, že stačí jeho svedectvo o inej osobe a táto osoba bude na základe toho automaticky odsúdená bez toho, že by sudca vyhodnocoval dôveryhodnosť takéhoto dôkazu alebo takéhoto svedectva. Ale presne naopak je pravda, že bez spolupracujúcich obvinených osôb, bez kajúcnikov, bez zločincov, ktorí sú ochotní pre benefit, prečo iné by to robili? Veď tým niekedy riskujú život. Pretože svedčia proti mafii, ktorá tu rozpúšťala ľudí v kyseline, ktorá vraždila biele kone, siahla na život hocijakého človeka, ktorý sa jej postavil do cesty, napríklad aj novinára Joža a jeho snúbenice. Tak, keď čelíme takýmto skutočnostiam, keď Slovensko patrí ku krajinám v Európskej únii, ktoré majú najväčší problém s organizovaným zločinom a s korupciou, keď Európska prokuratúra hovorí, že 20 % všetkých prípadov takýchto závažných trestných činov je spojených so Slovenskom, keď bojujeme o imidž Slovenska dovnútra, aby nám neodchádzali naše deti v štvornásobne väčšej miere, ako je to v priemere krajín EÚ do zahraničia, aby nehovorila polovica študentov, že sa nechcú vrátiť, že nechcú žiť v tejto krajine. A ide nám aj o povesť a imidž, ale v tom dobrom slova zmysle, imidž Slovenska navonok, dôveryhodnosť investorov, partnerov našich, pre bezpečnosť, pre hospodársku spoluprácu, pre rešpekt voči Slovenskej republike, jej dobré meno, pre kvalitu života v konečnom dôsledku každého občana Slovenskej republiky. O povesť a imidž, ale v tom dobrom slova zmysle imidž Slovenska navonok, dôveryhodnosť investorov, partnerov našich, pre bezpečnosť, pre hospodársku spoluprácu. Pre rešpekt voči Slovenskej republike je dobré meno. Pre kvalitu života v konečnom dôsledku každého občana Slovenskej republiky. Tak. Tak v takejto situácii riešiť takúto novelu, ktorá neprináša zefektívnenie inštitútu kajúcnikov, ale prekomplikovaná už aj tak komplikovaný systém. Ja nie som právnik, preto tu nebudem súkať z rukáva príklady z praxe. Kedy procesné pochybenie? Bolo dôvodom na zmarenie presadenia nejakého presadzovania spravodlivosti alebo aspoň výrazné sťaženie presadenia spravodlivosti a dosiahnutia práva. Procesné nastavenie sa ďalej komplikuje. Prílišným mikromanžmentom voči sudcom. Bol tu uvedený príklad, že čítanie zápisníc výpovedí kajúcnikov má slúžiť na preverenie ich dôveryhodnosti, ale nie ako podklad pre rozhodovanie sudcov. Prílišným takýmto mikromanžmentom mám za to, že už sme na hranici zasahovania do nezávislej súdnej moci. Parlament, zákony, legislatíva, právo nemá detailne viesť ruku sudcu a jeho nezávislú kompetentnú činnosť. V tom, ako nastaviť to rozhodovanie tak, ako sa práve teraz páči, vyhovuje aktuálnej vládnej koalícii. Ešte raz, mám za to, že problémom tohto vládneho návrhu je riziko prílišného formalizmu. Ak štát zavedie takúto mieru právnych podmienok, formulárov, lehôt, byrokratických prekážok, tak spolupráca naozaj prestane byť použiteľná a môže to zmariť vyšetrovanie organizovaného zločinu, o ktorého neblahých dôsledkoch na životnú úroveň Slovenska, stav našej republiky som už hovoril. Dovoľte ešte jedno také jednoduché prirovnanie. My máme zhruba toľko obyvateľov, čo Fíni. 5 miliónov. Porovnajme si podmienky, v ktorých žije Slovensko, a v ktorých žije Fínsko. Fínsko má oveľa väčšiu rozlohu, má problémy s infraštruktúrou oveľa väčšie, teda nároky na infraštruktúru, pretože musí násobne toľko postaviť diaľnic. Časť územia je za severnou polárnou kružnicou. To asi viete, čo to znamená pre vykurovanie. Nemajú úrodnú pôdu, majú mizerné lesy, nemajú nerastné suroviny. Nemali šťastie na susedov, čo sa týka Ruska, vtedajšieho Sovietskeho zväzu. Fínsko bolo vždy zaostalou doslova agrárnou krajinou. Najznámejšia reštaurácia či krčma v Helsinkách, hlavnom meste, sa volá Zetor. Je to podľa československých traktorov, ktoré tam dodnes sú. Tak táto krajina s horšími podmienkami ako má Slovensko, má každému známu flotilu lietadiel Finnair, má päť ľadoborcov, ktoré si prenajíma aj to slávne Rusko. Má životnú úroveň, o ktorej sa Slovákom dodnes ešte nesníva. A má bezpečnú krajinu so správnymi princípmi, v ktorej sa dá presadzovať spravodlivosť a právo. Ako je možné, že my, ktorí máme lepšiu polohu, lepšie podmienky s tým istým počtom obyvateľov, nemáme porovnateľnú životnú úroveň? Je to jednoduché. Krvácame. Peniaze sa u nás strácajú. A to má na svedomí najmä korupcia, organizovaný zločin a zlé manažovanie štátu. Preto toto je vážna vec. Toto nie je len politický zápas medzi súčasnou opozíciou a koalíciou. To je na dlhú trať štátnická zodpovednosť nás všetkých o tom, ako tu nastavíme presadzovanie spravodlivosti. Ako tu nastavíme férové podmienky? Som počul, čítal som ten zákon, pán minister. Nikdy nehovorím, nemlátim prázdnu slamu. Pripravím sa na každé vystúpenie. Ale uvediem teda jeden príklad. Pokiaľ by mal, už tu aj zaznel, pokiaľ by mal kajúcnik, sa urobí takú generálnu spoveď, že povie, prizná všetku svoju trestnú činnosť za celý svoj život, aj takú, ktorá nijako nesúvisí s aktuálnou kauzou, v ktorej je spolupracujúcim obvineným. A svet končí na? Tak. A zároveň má oznámiť aj takúto trestnú činnosť u všetkých osôb, ktorá mu je známa. Tak, tak toto je tak ľahko napadnuteľné a je to v protiklade s tým, že človek má vždy to právo nevypovedať vo veciach, ktoré by mohli poškodiť sebe alebo blízkym osobám, že už tu vidím prvý protiklad voči tej podmienke pre uznanie jeho pozície ako spolupracujúcej osoby. A tiež aj nezmyselnosť tej požiadavky, ktorá nemá žiaden konštruktívny užitočný rozmer pre presadzovanie práva a pre potláčanie organizovaného zločinu. Jednoducho nemá, pretože kauza, ktorá sa mohla odohrať alebo nejaký jeho trestný čin pred, ja neviem, 10, 15 rokmi a nijak nesúvisí. Nijak nesúvisí s aktuálnou kauzou, v ktorej on je spolupracujúcou osobou, tak je len prekážkou pre takéhoto kajúcnika, aby vošiel do tohto inštitútu. A má to aj konkrétne dôsledky a to znamená aj to, že napríklad by ten jeho trest za oznámenie, súhrnný trest všetkých týchto oznámených trestných činností, mohol byť väčší ako zmysluplná dohoda s, teda prokuratúrou, vo veci jeho spolupráce. Takže, keď to zhrniem, aby som nechal čas a priestor na vystúpenie aj ostatným mojim kolegom. Tak. Aká je naša pozícia k tomuto alebo, čo k tomu KDH chce povedať? Áno, štát má nastaviť kontrolu kajúcnikov, ale nie ich prakticky znefunkčniť. Treba viac dôverovať súdom a profesionálnemu posúdeniu dôkazov. Nemôžeme prijímať takéto prekomplikované procesné nastavenie a prekážky pre, doslova prekážky pre aplikovanie, úspešné aplikovanie inštitútu spolupracujúcej obvinenej osoby, aby sme v podstate ochromili činnosť orgánov činných v trestnom konaní alebo súdov, aby sme zasahovali do ich výslovných kompetencií. Áno, je to obvyklé, že sa judikatúra prepisuje do zákona a aj tu dochádza v tomto momente k takémuto niečomu, ale musí to mať mieru. To vy musíte vedieť, pán minister spravodlivosti, viacej ako ja. Že nie je možné takýmto mikromanažmentom ešte viac sozložiťovať tento systém a dávať tak šancu ľuďom, ktorí si vedia zaplatiť tie advokátske kancelárie a najvýkonnejších advokátov a využiť procesné pochybenia alebo zložitosti procesnej stránky súdnych procesov na to, aby ich klienti právom obžalovaní vyviazli bez ujmy alebo teda, aby bolo takéto presadenie spravodlivosti znemožnené. Tak. Ak výpoveď kajúcnika takýmto spôsobom vytlačíme z praxe alebo ju zaviažeme tak, že sa nebude dať efektívne použiť, týmto pomôže Národná rada Slovenskej republiky najmä tým, ktorí stoja na vrchole zločineckých skupín. A o toto snáď Národnej rade Slovenskej republiky ani poslancom koalície ani predkladateľovi nejde. Ale aj keby vám o to nešlo, varujeme vás predtým v záujme všetkých občanov Slovenskej republiky, že toto môžete dosiahnuť takouto 11. opravou trestných zákonov a Trestného poriadku. Aby som nechal čas aj ďalším, tak ďakujem za pozornosť a končím toto svoje vystúpenie. Ďakujem pekne, pán poslanec.

Vážený pán minister, vážené panie kolegyne, kolegovia. Rokujeme už o 11:00 alebo 12:00 novele, keď ich spočítam, Trestného zákona alebo Trestného poriadku. A toto rokovanie má samozrejme aj politický kontext. Okrem tej odbornej problematiky, teda úpravy inštitútu spolupracujúcich osôb, tzv. kajúcnikov. Je tu aj politický kontext a naša zodpovednosť ako ústavných činiteľov za princípy právneho štátu, presadzovanie spravodlivosti a dosiahnuteľnosti práva. Nuž a ten politický kontext je taký, že súčasne beží niekoľko káuz, najmediálnejšia, najznámejšia je kauza Očistec, ktorá sa týka pána podpredsedu Národnej rady. V KDH, ale aj každý súdny človek ctí prezumpciu neviny. Nikto z nás neodsudzuje, nehráme sa na poľný súd, nehovoríme o tom, neurčujeme súdom, ako majú rozhodovať. Ale každopádne tento kontext tu je. Máme tu predkladateľa už takejto ďalšej novely zákona, ministra spravodlivosti a zároveň z tej istej strany podpredsedu Národnej rady, ktorý je obžalovaný v korupčnej kauze. Chcel by som vám k tomuto kontextu ukázať ešte absurdnosť tejto situácie na porovnaní s povedzme podobnými situáciami v rezorte, ku ktorému mám bližšie. Ak by bolo podľa školských zákonov vznesené čo len obvinenie voči učiteľovi alebo odbornému zamestnancovi na škole, tak zamestnávateľ by mohol takéhoto človeka dať mimo službu. Keby však mohol, nemusel. Keby však bol obžalovaný učiteľ alebo odborný zamestnanec, a to nielen, povedzme, čo by bolo pochopiteľné, z mravnostných deliktov alebo trestných činov, ale z hocijakého trestného činu, čo ja viem, nejakej environmentálnej škody alebo inej materiálnej škody alebo dopravnej nehody s vážnymi dôsledkami, tak by musel zamestnávateľ dať takéhoto zamestnanca mimo službu, mimo školu a až po právoplatnom vynesení rozsudku súdom, tak by sa naň pozeralo ako na vinného alebo nevinného. V prípade nevinného by bol samozrejme odškodnený aj na plate. Prečo to porovnávam s podpredsedom Národnej rady Slovenskej republiky? Pretože ten má podstatne väčší dosah na politickú kultúru, na právne fungovanie, na princípy tohto štátu. Na prijímanie zákonov, ktoré sú, ktoré práve teraz jeden z nich prerokovávame, ktoré sa týkajú takýchto káuz. Čiže tá jeho zodpovednosť ako jedného z najvyšších ústavných činiteľov je rádovo vyššia ako odborného zamestnanca alebo učiteľa na škole. A nikto mu nesiahne na mandát. V KDH nehovoríme o tom, že by sa mal vzdať mandátu. Nevynášame morálne súdy. Len sme ho vyzvali na to, aby odstúpil z pozície podpredsedu Národnej rady, do ktorého ľudia nevolili, ale do ktorého ho zvolila koaličná väčšina. To by sme považovali za minimálne primerané tejto situácii. No a teraz z tohto kontextu sa poďme pozrieť na mérito veci, o čom rokujeme, čo prejednávame. Už teda koľkú tú 11. či 12. novelu Trestného zákona alebo Trestného poriadku. Máme za to v Kresťanskodemokratickom hnutí, že pravidlá pre kajúcnikov samozrejme musia byť jasné, kontrolované a férové. Máme za to, že výpoveď kajúcnika nemá byť automaticky postačujúca na odsúdenie nejakej inej obžalovanej osoby. Samozrejme, že musí byť preverovaná, konfrontovaná s ďalšími dôkazmi a posúdená súdom, ale pripomínam, sudca vždy musel a musí vyhodnocovať dôkazy a svedectvá aj z pohľadu dôveryhodnosti. Teda nie je pravda, že nech by kajúcnik povedal čokoľvek, že stačí jeho svedectvo o inej osobe a táto osoba bude na základe toho automaticky odsúdená bez toho, že by sudca vyhodnocoval dôveryhodnosť takéhoto dôkazu alebo takéhoto svedectva. Ale presne naopak je pravda, že bez spolupracujúcich obvinených osôb, bez kajúcnikov, bez zločincov, ktorí sú ochotní pre benefit, prečo iné by to robili? Veď tým niekedy riskujú život. Pretože svedčia proti mafii, ktorá tu rozpúšťala ľudí v kyseline, ktorá vraždila biele kone, siahla na život hocijakého človeka, ktorý sa jej postavil do cesty, napríklad aj novinára Joža a jeho snúbenice. Tak, keď čelíme takýmto skutočnostiam, keď Slovensko patrí ku krajinám v Európskej únii, ktoré majú najväčší problém s organizovaným zločinom a s korupciou, keď Európska prokuratúra hovorí, že 20 % všetkých prípadov takýchto závažných trestných činov je spojených so Slovenskom, keď bojujeme o imidž Slovenska dovnútra, aby nám neodchádzali naše deti v štvornásobne väčšej miere, ako je to v priemere krajín EÚ do zahraničia, aby nehovorila polovica študentov, že sa nechcú vrátiť, že nechcú žiť v tejto krajine. A ide nám aj o povesť a imidž, ale v tom dobrom slova zmysle, imidž Slovenska navonok, dôveryhodnosť investorov, partnerov našich, pre bezpečnosť, pre hospodársku spoluprácu, pre rešpekt voči Slovenskej republike, jej dobré meno, pre kvalitu života v konečnom dôsledku každého občana Slovenskej republiky. O povesť a imidž, ale v tom dobrom slova zmysle imidž Slovenska navonok, dôveryhodnosť investorov, partnerov našich, pre bezpečnosť, pre hospodársku spoluprácu. Pre rešpekt voči Slovenskej republike je dobré meno. Pre kvalitu života v konečnom dôsledku každého občana Slovenskej republiky. Tak. Tak v takejto situácii riešiť takúto novelu, ktorá neprináša zefektívnenie inštitútu kajúcnikov, ale prekomplikovaná už aj tak komplikovaný systém. Ja nie som právnik, preto tu nebudem súkať z rukáva príklady z praxe. Kedy procesné pochybenie? Bolo dôvodom na zmarenie presadenia nejakého presadzovania spravodlivosti alebo aspoň výrazné sťaženie presadenia spravodlivosti a dosiahnutia práva. Procesné nastavenie sa ďalej komplikuje. Prílišným mikromanžmentom voči sudcom. Bol tu uvedený príklad, že čítanie zápisníc výpovedí kajúcnikov má slúžiť na preverenie ich dôveryhodnosti, ale nie ako podklad pre rozhodovanie sudcov. Prílišným takýmto mikromanžmentom mám za to, že už sme na hranici zasahovania do nezávislej súdnej moci. Parlament, zákony, legislatíva, právo nemá detailne viesť ruku sudcu a jeho nezávislú kompetentnú činnosť. V tom, ako nastaviť to rozhodovanie tak, ako sa práve teraz páči, vyhovuje aktuálnej vládnej koalícii. Ešte raz, mám za to, že problémom tohto vládneho návrhu je riziko prílišného formalizmu. Ak štát zavedie takúto mieru právnych podmienok, formulárov, lehôt, byrokratických prekážok, tak spolupráca naozaj prestane byť použiteľná a môže to zmariť vyšetrovanie organizovaného zločinu, o ktorého neblahých dôsledkoch na životnú úroveň Slovenska, stav našej republiky som už hovoril. Dovoľte ešte jedno také jednoduché prirovnanie. My máme zhruba toľko obyvateľov, čo Fíni. 5 miliónov. Porovnajme si podmienky, v ktorých žije Slovensko, a v ktorých žije Fínsko. Fínsko má oveľa väčšiu rozlohu, má problémy s infraštruktúrou oveľa väčšie, teda nároky na infraštruktúru, pretože musí násobne toľko postaviť diaľnic. Časť územia je za severnou polárnou kružnicou. To asi viete, čo to znamená pre vykurovanie. Nemajú úrodnú pôdu, majú mizerné lesy, nemajú nerastné suroviny. Nemali šťastie na susedov, čo sa týka Ruska, vtedajšieho Sovietskeho zväzu. Fínsko bolo vždy zaostalou doslova agrárnou krajinou. Najznámejšia reštaurácia či krčma v Helsinkách, hlavnom meste, sa volá Zetor. Je to podľa československých traktorov, ktoré tam dodnes sú. Tak táto krajina s horšími podmienkami ako má Slovensko, má každému známu flotilu lietadiel Finnair, má päť ľadoborcov, ktoré si prenajíma aj to slávne Rusko. Má životnú úroveň, o ktorej sa Slovákom dodnes ešte nesníva. A má bezpečnú krajinu so správnymi princípmi, v ktorej sa dá presadzovať spravodlivosť a právo. Ako je možné, že my, ktorí máme lepšiu polohu, lepšie podmienky s tým istým počtom obyvateľov, nemáme porovnateľnú životnú úroveň? Je to jednoduché. Krvácame. Peniaze sa u nás strácajú. A to má na svedomí najmä korupcia, organizovaný zločin a zlé manažovanie štátu. Preto toto je vážna vec. Toto nie je len politický zápas medzi súčasnou opozíciou a koalíciou. To je na dlhú trať štátnická zodpovednosť nás všetkých o tom, ako tu nastavíme presadzovanie spravodlivosti. Ako tu nastavíme férové podmienky? Som počul, čítal som ten zákon, pán minister. Nikdy nehovorím, nemlátim prázdnu slamu. Pripravím sa na každé vystúpenie. Ale uvediem teda jeden príklad. Pokiaľ by mal, už tu aj zaznel, pokiaľ by mal kajúcnik, sa urobí takú generálnu spoveď, že povie, prizná všetku svoju trestnú činnosť za celý svoj život, aj takú, ktorá nijako nesúvisí s aktuálnou kauzou, v ktorej je spolupracujúcim obvineným. A svet končí na? Tak. A zároveň má oznámiť aj takúto trestnú činnosť u všetkých osôb, ktorá mu je známa. Tak, tak toto je tak ľahko napadnuteľné a je to v protiklade s tým, že človek má vždy to právo nevypovedať vo veciach, ktoré by mohli poškodiť sebe alebo blízkym osobám, že už tu vidím prvý protiklad voči tej podmienke pre uznanie jeho pozície ako spolupracujúcej osoby. A tiež aj nezmyselnosť tej požiadavky, ktorá nemá žiaden konštruktívny užitočný rozmer pre presadzovanie práva a pre potláčanie organizovaného zločinu. Jednoducho nemá, pretože kauza, ktorá sa mohla odohrať alebo nejaký jeho trestný čin pred, ja neviem, 10, 15 rokmi a nijak nesúvisí. Nijak nesúvisí s aktuálnou kauzou, v ktorej on je spolupracujúcou osobou, tak je len prekážkou pre takéhoto kajúcnika, aby vošiel do tohto inštitútu. A má to aj konkrétne dôsledky a to znamená aj to, že napríklad by ten jeho trest za oznámenie, súhrnný trest všetkých týchto oznámených trestných činností, mohol byť väčší ako zmysluplná dohoda s, teda prokuratúrou, vo veci jeho spolupráce. Takže, keď to zhrniem, aby som nechal čas a priestor na vystúpenie aj ostatným mojim kolegom. Tak. Aká je naša pozícia k tomuto alebo, čo k tomu KDH chce povedať? Áno, štát má nastaviť kontrolu kajúcnikov, ale nie ich prakticky znefunkčniť. Treba viac dôverovať súdom a profesionálnemu posúdeniu dôkazov. Nemôžeme prijímať takéto prekomplikované procesné nastavenie a prekážky pre, doslova prekážky pre aplikovanie, úspešné aplikovanie inštitútu spolupracujúcej obvinenej osoby, aby sme v podstate ochromili činnosť orgánov činných v trestnom konaní alebo súdov, aby sme zasahovali do ich výslovných kompetencií. Áno, je to obvyklé, že sa judikatúra prepisuje do zákona a aj tu dochádza v tomto momente k takémuto niečomu, ale musí to mať mieru. To vy musíte vedieť, pán minister spravodlivosti, viacej ako ja. Že nie je možné takýmto mikromanažmentom ešte viac sozložiťovať tento systém a dávať tak šancu ľuďom, ktorí si vedia zaplatiť tie advokátske kancelárie a najvýkonnejších advokátov a využiť procesné pochybenia alebo zložitosti procesnej stránky súdnych procesov na to, aby ich klienti právom obžalovaní vyviazli bez ujmy alebo teda, aby bolo takéto presadenie spravodlivosti znemožnené. Tak. Ak výpoveď kajúcnika takýmto spôsobom vytlačíme z praxe alebo ju zaviažeme tak, že sa nebude dať efektívne použiť, týmto pomôže Národná rada Slovenskej republiky najmä tým, ktorí stoja na vrchole zločineckých skupín. A o toto snáď Národnej rade Slovenskej republiky ani poslancom koalície ani predkladateľovi nejde. Ale aj keby vám o to nešlo, varujeme vás predtým v záujme všetkých občanov Slovenskej republiky, že toto môžete dosiahnuť takouto 11. opravou trestných zákonov a Trestného poriadku. Aby som nechal čas aj ďalším, tak ďakujem za pozornosť a končím toto svoje vystúpenie. Ďakujem pekne, pán poslanec.

Ste hovorili o niektorých individuálnych prípadoch z minulosti. Dobre viete, lepšie ako ja, že nikdy v dejinách presadzovania práva nebolo žiadne obdobie, ktoré by bolo dokonalé a bezchybné, bez pochybení. Na to však máme odvolacie konania, viacstupňové súdy, disciplinárne súdy a mnohé iné opravné prostriedky. Vy ste však priniesli novelu, keď spočítam novely k Trestnému zákonu a Trestnému poriadku, tak neviem, či je jedenásta alebo dvanásta, ktorá nie, že zjednodušuje a robí procesy transparentnými, ale zložito, robí ich zložitejšími, ťažšie presadzovateľnými. Jednoducho predvídateľnosť práva, presadzovanie spravodlivosti komplikujete. Znemožňujete inštitút spolupracujúcej osoby a dobre viete, hovoria vám to aj odborníci, že to je často jediný nástroj. Nehovoríme jediné svedectvo, hovoríme jediný nástroj, ako riešiť organizovaný zločin a najväčšie korupčné kauzy. Takže takýto, prepáčte mi za výraz, marxistický prístup k nejakému plošnému uplatňovaniu úpravy, ktorá nepomáha presadzovaniu spravodlivosti, ale trčí z nej účelovosť, nie je dobrou službou ani teda nejakou vizitkou ministra spravodlivosti. Nikdy sme nehovorili o tom, že sa nemajú súdy, respektíve občania brániť proti pochybeniam, či už procesným alebo vecným. A že môžeme precizovať úpravu kajúcnikov, ale toto je jej znemožnenie. Pani poslankyňa Kolíková.

Ďakujem. Pri takejto obrovskej veci sme sa mali ako poslanecké kluby biť o slovo. Chcieť byť pri tom, keď sa píšu dejiny civilného práva. Niečo, čo zvyčajne funguje desaťročia. No a bojujeme akurát tak o sekundičky a nie o slovo a nepočujem tu dialóg medzi koalíciou a opozíciou.

Ďakujem všetkým za pripomienky a za naozaj dobrú debatu a je mi ľúto, že ju vedieme len medzi opozičnými poslancami. Adresoval som už to nehorázne skrátenie na tretinu, namiesto toho, aby sme pristúpili k dvojnásobnému času na rozpravu, a preto sa čudujem, že ten čas, ktorý my nemáme, rátame na sekundičky, že tie hodiny, ktoré má k dispozícii koalícia, z nich ani tú sekundu nevyužije. Je to smutný obraz. Ďakujem.

Pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni, ďakujem za slovo. Zdá sa, že v tejto rozprave v podstate spolu diskutujú predstavitelia opozície. A je to naozaj dobrá diskusia, pretože neopakujeme po sebe ako papagáje. Nehovoríme, nemlátime prázdnu slamu, ako je nám to často vyčítané, ale ako vidíte, vedieme serióznu polemiku. A teraz aj pred chvíľou zazneli slová, ktoré ma trochu prekvapili od kolegu Michala Šipoša. Odporúčam mu naštudovať si zákon o rodine, aby aj on pochopil, že to nie je iba o tom, že matka je žena a muž je otec a že manželstvo, tak ako máme v ústave, je jediný zväzok muža a ženy. Toto nie je kultúrno-etický problém. Zákon o rodine rieši osvedčeným spôsobom vzťahy, ktoré sa týkajú všetkých vecí, zákonného zastupovania, všetkých vzťahov medzi blízkymi príbuznými, medzi náhradnými rodičmi, osvojovanie detí a tak ďalej. Je to komplexný zákon, ktorý sa v čase osvedčil a ktorý je veľmi dobrým zákonom, reflektujúcim vôľu občanov aj to, ako máme nažité svoje reálie, ako ich v skutočnosti žijeme. Hovorí sa aj taká zásada, že právo reaguje ako posledné. Právo nemá predpisovať ľuďom, ako majú žiť. Právo má pomáhať ľuďom nastaviť podmienky pre ich život tak, ako to ľudia si želajú a potrebujú. A takto je to aj v tomto prípade. V tejto polemike zaznieva aj veľmi často taký, aspoň ja to tak chápem, ak nie správne, tak sa ospravedlňujem. Že taký poukaz na to, ako je to v Českej republike, ako je to v Nemeckej republike, v Rakúsku a inde. Nuž tak, chcem zdôrazniť, že žiadna civilizovaná krajina v moderných časoch nepreberá mechanicky civilný kódex iného štátu. Skutočne sa to masovo v západnej civilizácii dialo, ja neviem, v časoch Rímskej ríše, kedy, a to som už spomínal v tom vystúpení, lebo odtiaľ sú korene nášho súkromného práva, rímskeho práva, kedy po sebe zanechali tento civilizačný odkaz, toto dedičstvo Rimania a my dodnes z neho naozaj žijeme. Ale toto sa už nedeje storočia, pretože civilný kódex je najdôležitejší, najintímnejší súbor Práva rímskeho práva, kedy po sebe zanechali tento civilizačný odkaz, toto dedičstvo Rimanom a my dodnes z neho naozaj žijeme. Ale toto sa už nedeje stáročia, pretože civilný kódex je najdôležitejší, najintímnejší súbor zákonov, ktoré sa dotýkajú každodenného života občanov, ako to už bolo viackrát a viacerými z nás vysvetlené. Ale to neznamená, že nemáme hľadať inšpirácie v úprave alebo teda v spôsobe komunikácie či implementácie tohto pre občanov najdôležitejšieho zákona. S tým naprosto súhlasím. To, že ako bude informovaná verejnosť, ako sa komunikuje s odborníkmi, s ako vôbec, lebo celé tajomstvo každého zákona je v implementácii, ako sa bude ten zákon v čase svojej účinnosti, ale ďaleko pred ňou pripravovať na budú, sa pripravovať občania a všetky inštitúcie, organizácie na jeho aplikáciu. No, preto môžem povedať za nás, lebo KDH nemá, ako to tu opäť veľmi neeticky zaznelo, žiadnu dohodu so Smerom alebo s predkladateľmi alebo s koalíciou, hovoríme autenticky veci, za ktorými si stojíme. My hovoríme, čo si myslíme, robíme to, čo hovoríme. Odborníci za KDH sú a boli v kontakte, intenzívnom kontakte s rekodifikačnou komisiou a desiatky rokov sa zúčastňujú naši ľudia tohto procesu prípravy alebo respektíve odborných diskusií o Občianskom zákonníku. Boli to sme za jedno, keď sme teda rokovali s rekodifikačnou komisiou, tak sme úplne harmonizovali s požiadavkami, ktoré kládli aj Slovenská advokátska komora, Republiková únia zamestnávateľov, Americká obchodná komora, áno, aj KBS, potom sudcovia z poručeneckej agendy a mnohé, mnohé ďalšie organizácie. Nestihol som si v tomto krátkom čase všetky vypísať alebo pospomínať. No a ešte raz, pretože to tu najčastejšie rezonuje, sa chcem teda vrátiť k tej, lebo niektorí z vás z toho robia dilemu alebo problém, k tomu, že rodinné právo nebolo integrované do Občianskeho zákonníka. Tak ešte raz to skúsim. Do Občianskeho zákonníka nebol integrovaný ani Zákonník práce. Zdôrazňujem, Zákonník práce upravuje vzťahy medzi zamestnancami a zamestnávateľmi a znovu nielen nejakú pracovnú zmluvu, akú bol pred chvíľočkou nevhodne karikatúrovaný zákon o rodine, že by to bolo len o tom, kto je mama a otec. To je naozaj absurdné a nedôstojné. Zákonník práce pokrýva všetky aspekty toho, čo sa náročne rodí v debatách so sociálnymi, hospodárskymi partnermi, vládou, parlamentom, príslušnými odborníkmi. Ten, keď sa dosiahne takáto, takej tej citlivej veci, nejaký konsenzus a upravuje prakticky to, čo sa týka takmer každého, či nie každý je zamestnanec alebo podnikateľ. Ale úplne každý je občan a človek. Zákon o rodine sa týka úplne, dá sa povedať, každého a ja ho považujem, a nielen ja, za oveľa citlivejšiu normu právnu, ktorá upravuje oveľa vážnejšie a dôležitejšie vzťahy pre život ľudí, než je Zákonník práce. Chcete polemizovať o tom, že vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom je dôležitejší ako vzťah medzi mamou a dieťaťom? Medzi partnermi, manželmi, medzi príbuznými, najbližšími, medzi zákonnými zástupcami a deťmi? Čo z toho má väčšiu váhu pre ľudský život? Čo z toho je oveľa zásadnejšie pre šťastne a dobre žiť život? Určite zákon o rodine. A ten má byť integrovaný do Zákonníka občianskeho, pričom Zákonník práce nie, lebo to je viac. Veď to by sme naozaj nestavali tú pyramídu od základných kameňov smerom hore, ale opačne. Mohlo by sa mu to zle vypomstiť a zosypať. Preto je úplne správne, a to aj v duchu toho, čo som hovoril predtým, že nie mechanicky preberať. Ja nehovorím, že v Čechách to majú zle. Pri takejto norme sa stáročia a takto bude v práve vždy používa princíp racionálnej kontinuity. To nemôže byť nejaká vec, ktorú mechanicky preberiete. No, nebalte. Tak to je absolútne na mieste, že Zákonník práce, tento civilný občiansky zákonník, tento civilný kódex je lex generalis. A Zákonník práce a zákon o rodine sú jednoducho lege specialis. Takto je úplne v súlade s tým, ako žijeme svoje životy, ako existujeme v tejto krajine. Takto je to v súlade s našimi hodnotovými, ale aj ekonomickými, hospodárskymi a inými princípmi, ktoré treba posúvať dopredu, vylepšovať a tu je, čo robiť. Ja som zdôrazňoval význam teda tohto Občianskeho zákonníka aj jeho odbornú prípravu. Dával som kredit mnohým odborníkom a z minulosti až velikánom civilistiky. Snažil som sa pomôcť ukázať aspoň zo svojho miesta, som opozičný poslanec, tak nemôžem robiť prácu za vládnu koalíciu, za predkladateľa a komunikovať s celou verejnosťou. To, čo som ja mohol urobiť, som urobil. Poukázal som na obrovský význam kódexu, poďakoval za ústretovosť pri odborných rokovaniach, ale aj som poukázal na rôzne tematické okruhy, na ktoré sa treba ešte znova dobre pozrieť. Formuloval som aj požiadavky KDH, dovolil som si to, lebo tu nie je žiadna dohoda, ako to tu bolo veľmi neférovo podsúvané, s predkladateľmi, ak by zákon prešiel do druhého čítania. Ja neviem, či sa tak stane. A ešte som aj férovo oznámil, že KDH v tejto chvíli nemá pozíciu ku hlasovaniu, že toto vám oznámime po dohode pred hlasovaním a po rozprave. A na tom trvám, lebo opakujem. Môj a náš princíp je hovoriť, čo si myslíme a robiť, čo hovoríme. No k tým požiadavkám, ktoré sme formulovali, teda ak by hypoteticky prešiel zákon do druhého čítania, určite patrí, zopakujem, predloženie draftu paragrafového znenia zberného predpisu na SN 26, dôkladnú legislatívno-technickú kontrolu celého textu, poctivú diskusiu na pôde ústavnoprávneho výboru a súhlasím s tým, že aj ďalších výborov, čo bolo veľmi rozumné, a následne v pléne v druhom čítaní. A môžem k tomu pridať aj dôraz a požiadavku na to, ako to zaznelo, to súhlasím s pani Slaným Plavákovou, že potom treba vynaložiť zodpovedajúcu námahu a prácu pri komunikácii s verejnosťou, pri predstavení tohoto zákona, ak prejde, a to dopredu, a tu treba zvažovať potom aj dátum účinnosti tohto zákona. Lebo toto nemá byť nejaká, tu si nikto toto nemá dať na nejaký politický štít, že toto je moja alebo tvoja zásluha. Pretože toto je niečo, čo nás prežije. A preto treba tak k tomu pristúpiť so štipkou úcty a rešpektu k našej ústavnej kompetencii. Ďakujem za pozornosť.

Pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni, ďakujem za slovo. Zdá sa, že v tejto rozprave v podstate spolu diskutujú predstavitelia opozície. A je to naozaj dobrá diskusia, pretože neopakujeme po sebe ako papagáje. Nehovoríme, nemlátime prázdnu slamu, ako je nám to často vyčítané, ale ako vidíte, vedieme serióznu polemiku. A teraz aj pred chvíľou zazneli slová, ktoré ma trochu prekvapili od kolegu Michala Šipoša. Odporúčam mu naštudovať si zákon o rodine, aby aj on pochopil, že to nie je iba o tom, že matka je žena a muž je otec a že manželstvo, tak ako máme v ústave, je jediný zväzok muža a ženy. Toto nie je kultúrno-etický problém. Zákon o rodine rieši osvedčeným spôsobom vzťahy, ktoré sa týkajú všetkých vecí, zákonného zastupovania, všetkých vzťahov medzi blízkymi príbuznými, medzi náhradnými rodičmi, osvojovanie detí a tak ďalej. Je to komplexný zákon, ktorý sa v čase osvedčil a ktorý je veľmi dobrým zákonom, reflektujúcim vôľu občanov aj to, ako máme nažité svoje reálie, ako ich v skutočnosti žijeme. Hovorí sa aj taká zásada, že právo reaguje ako posledné. Právo nemá predpisovať ľuďom, ako majú žiť. Právo má pomáhať ľuďom nastaviť podmienky pre ich život tak, ako to ľudia si želajú a potrebujú. A takto je to aj v tomto prípade. V tejto polemike zaznieva aj veľmi často taký, aspoň ja to tak chápem, ak nie správne, tak sa ospravedlňujem. Že taký poukaz na to, ako je to v Českej republike, ako je to v Nemeckej republike, v Rakúsku a inde. Nuž tak, chcem zdôrazniť, že žiadna civilizovaná krajina v moderných časoch nepreberá mechanicky civilný kódex iného štátu. Skutočne sa to masovo v západnej civilizácii dialo, ja neviem, v časoch Rímskej ríše, kedy, a to som už spomínal v tom vystúpení, lebo odtiaľ sú korene nášho súkromného práva, rímskeho práva, kedy po sebe zanechali tento civilizačný odkaz, toto dedičstvo Rimania a my dodnes z neho naozaj žijeme. Ale toto sa už nedeje storočia, pretože civilný kódex je najdôležitejší, najintímnejší súbor Práva rímskeho práva, kedy po sebe zanechali tento civilizačný odkaz, toto dedičstvo Rimanom a my dodnes z neho naozaj žijeme. Ale toto sa už nedeje stáročia, pretože civilný kódex je najdôležitejší, najintímnejší súbor zákonov, ktoré sa dotýkajú každodenného života občanov, ako to už bolo viackrát a viacerými z nás vysvetlené. Ale to neznamená, že nemáme hľadať inšpirácie v úprave alebo teda v spôsobe komunikácie či implementácie tohto pre občanov najdôležitejšieho zákona. S tým naprosto súhlasím. To, že ako bude informovaná verejnosť, ako sa komunikuje s odborníkmi, s ako vôbec, lebo celé tajomstvo každého zákona je v implementácii, ako sa bude ten zákon v čase svojej účinnosti, ale ďaleko pred ňou pripravovať na budú, sa pripravovať občania a všetky inštitúcie, organizácie na jeho aplikáciu. No, preto môžem povedať za nás, lebo KDH nemá, ako to tu opäť veľmi neeticky zaznelo, žiadnu dohodu so Smerom alebo s predkladateľmi alebo s koalíciou, hovoríme autenticky veci, za ktorými si stojíme. My hovoríme, čo si myslíme, robíme to, čo hovoríme. Odborníci za KDH sú a boli v kontakte, intenzívnom kontakte s rekodifikačnou komisiou a desiatky rokov sa zúčastňujú naši ľudia tohto procesu prípravy alebo respektíve odborných diskusií o Občianskom zákonníku. Boli to sme za jedno, keď sme teda rokovali s rekodifikačnou komisiou, tak sme úplne harmonizovali s požiadavkami, ktoré kládli aj Slovenská advokátska komora, Republiková únia zamestnávateľov, Americká obchodná komora, áno, aj KBS, potom sudcovia z poručeneckej agendy a mnohé, mnohé ďalšie organizácie. Nestihol som si v tomto krátkom čase všetky vypísať alebo pospomínať. No a ešte raz, pretože to tu najčastejšie rezonuje, sa chcem teda vrátiť k tej, lebo niektorí z vás z toho robia dilemu alebo problém, k tomu, že rodinné právo nebolo integrované do Občianskeho zákonníka. Tak ešte raz to skúsim. Do Občianskeho zákonníka nebol integrovaný ani Zákonník práce. Zdôrazňujem, Zákonník práce upravuje vzťahy medzi zamestnancami a zamestnávateľmi a znovu nielen nejakú pracovnú zmluvu, akú bol pred chvíľočkou nevhodne karikatúrovaný zákon o rodine, že by to bolo len o tom, kto je mama a otec. To je naozaj absurdné a nedôstojné. Zákonník práce pokrýva všetky aspekty toho, čo sa náročne rodí v debatách so sociálnymi, hospodárskymi partnermi, vládou, parlamentom, príslušnými odborníkmi. Ten, keď sa dosiahne takáto, takej tej citlivej veci, nejaký konsenzus a upravuje prakticky to, čo sa týka takmer každého, či nie každý je zamestnanec alebo podnikateľ. Ale úplne každý je občan a človek. Zákon o rodine sa týka úplne, dá sa povedať, každého a ja ho považujem, a nielen ja, za oveľa citlivejšiu normu právnu, ktorá upravuje oveľa vážnejšie a dôležitejšie vzťahy pre život ľudí, než je Zákonník práce. Chcete polemizovať o tom, že vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom je dôležitejší ako vzťah medzi mamou a dieťaťom? Medzi partnermi, manželmi, medzi príbuznými, najbližšími, medzi zákonnými zástupcami a deťmi? Čo z toho má väčšiu váhu pre ľudský život? Čo z toho je oveľa zásadnejšie pre šťastne a dobre žiť život? Určite zákon o rodine. A ten má byť integrovaný do Zákonníka občianskeho, pričom Zákonník práce nie, lebo to je viac. Veď to by sme naozaj nestavali tú pyramídu od základných kameňov smerom hore, ale opačne. Mohlo by sa mu to zle vypomstiť a zosypať. Preto je úplne správne, a to aj v duchu toho, čo som hovoril predtým, že nie mechanicky preberať. Ja nehovorím, že v Čechách to majú zle. Pri takejto norme sa stáročia a takto bude v práve vždy používa princíp racionálnej kontinuity. To nemôže byť nejaká vec, ktorú mechanicky preberiete. No, nebalte. Tak to je absolútne na mieste, že Zákonník práce, tento civilný občiansky zákonník, tento civilný kódex je lex generalis. A Zákonník práce a zákon o rodine sú jednoducho lege specialis. Takto je úplne v súlade s tým, ako žijeme svoje životy, ako existujeme v tejto krajine. Takto je to v súlade s našimi hodnotovými, ale aj ekonomickými, hospodárskymi a inými princípmi, ktoré treba posúvať dopredu, vylepšovať a tu je, čo robiť. Ja som zdôrazňoval význam teda tohto Občianskeho zákonníka aj jeho odbornú prípravu. Dával som kredit mnohým odborníkom a z minulosti až velikánom civilistiky. Snažil som sa pomôcť ukázať aspoň zo svojho miesta, som opozičný poslanec, tak nemôžem robiť prácu za vládnu koalíciu, za predkladateľa a komunikovať s celou verejnosťou. To, čo som ja mohol urobiť, som urobil. Poukázal som na obrovský význam kódexu, poďakoval za ústretovosť pri odborných rokovaniach, ale aj som poukázal na rôzne tematické okruhy, na ktoré sa treba ešte znova dobre pozrieť. Formuloval som aj požiadavky KDH, dovolil som si to, lebo tu nie je žiadna dohoda, ako to tu bolo veľmi neférovo podsúvané, s predkladateľmi, ak by zákon prešiel do druhého čítania. Ja neviem, či sa tak stane. A ešte som aj férovo oznámil, že KDH v tejto chvíli nemá pozíciu ku hlasovaniu, že toto vám oznámime po dohode pred hlasovaním a po rozprave. A na tom trvám, lebo opakujem. Môj a náš princíp je hovoriť, čo si myslíme a robiť, čo hovoríme. No k tým požiadavkám, ktoré sme formulovali, teda ak by hypoteticky prešiel zákon do druhého čítania, určite patrí, zopakujem, predloženie draftu paragrafového znenia zberného predpisu na SN 26, dôkladnú legislatívno-technickú kontrolu celého textu, poctivú diskusiu na pôde ústavnoprávneho výboru a súhlasím s tým, že aj ďalších výborov, čo bolo veľmi rozumné, a následne v pléne v druhom čítaní. A môžem k tomu pridať aj dôraz a požiadavku na to, ako to zaznelo, to súhlasím s pani Slaným Plavákovou, že potom treba vynaložiť zodpovedajúcu námahu a prácu pri komunikácii s verejnosťou, pri predstavení tohoto zákona, ak prejde, a to dopredu, a tu treba zvažovať potom aj dátum účinnosti tohto zákona. Lebo toto nemá byť nejaká, tu si nikto toto nemá dať na nejaký politický štít, že toto je moja alebo tvoja zásluha. Pretože toto je niečo, čo nás prežije. A preto treba tak k tomu pristúpiť so štipkou úcty a rešpektu k našej ústavnej kompetencii. Ďakujem za pozornosť.

Súhlasím s vami, že rozprava v prvom čítaní o takom rozsiahlom civilizačne dôležitom zákone mala byť zdvojnásobnená podľa procedurálneho návrhu KDH a nie daná na tretinu, ako si to pretlačila vládna koalícia. Tu môj súhlas s vaším vystúpením končí. Som veľmi nepríjemne prekvapený, ako ste sa sústredili vo svojom vystúpení na KBS. Nerozumiem, ako môžete hovoriť o nejakom diktáte zo strany cirkvi. Prosím vás, to nie je pravda, že tu cirkev niečo diktuje. A nie je ani pravda, že by iba KBS namietala zahrnutie rodinného práva do Občianskeho zákonníka. Bolo to aj KDH. Boli to aj sudcovia z poručenskej agendy a ďalšie organizácie. Právnici, odborníci, zástupcovia KDH rokovali s predkladateľom, s rekodifikačnou komisiou o tomto a ja som to vo svojom vystúpení dôkladne vysvetlil, že prečo. To teraz opakovať vo faktickej nemôžem. Na žiadne iné subjekty z MPK ste sa nepýtali. Nepýtali ste sa, prečo v inom medzirezortnom pripomienkovom konaní boli akceptované iné pripomienky. Nechápem, prečo, chcete nás vrátiť kam? Pred 89. rok? Dovolím si vám povedať, že cirkev nezdružuje mimozemšťanov, ale občanov Slovenskej republiky. A podobne ako iné organizácie spoločenské, kultúrne, mimovládne môže pripomienkovať tak ako každý iný. Práve cirkev, práve KBS nesmie? Práve títo vám vadia a jediní vám vadia? Pani

Vaše faktické poznámky bez ohľadu na to, či boli oceňujúce alebo polemizujúce, používam ich za veľmi užitočné. Čo stihnem zareagovať, tak zodpoviem. K absolutizácii vôle jednotlivca, na ktorú ste sa pýtali, pán kolega, práve som povedal, že ten zákonník práce nemôže byť tak postavený. Poukázal som to na príklade teda zredukovania povinne neopomenuteľných dedičov z pôvodného návrhu 1/10, 2/10 na to, aby ostal zachovaný ten oveľa vyšší pomer, za ktorý sme sa zasadzovali, čo ukazuje, že nemôže byť tá vôľa príkazcu tak nadradená, že prakticky môže dôjsť bez dôvodov na videnie k videniu. Čo sa týka poukázania na právnu úpravu v Českej republike, tak paradoxne už aj v rokoch 1918 až 1950 bolo v Československej republike prvej a veľmi dobre fungujúcej a demokratickej rozdielna právna úprava v tejto veci. Nemôžeme čakať, že tak, ako sa historicky ďalej vyvíjali naše krajiny a životy našich občanov, že môžeme najdôležitejší zákon pre občanov, pre ich každodenný život mechanicky porovnávať alebo preberať zo zahraničia ani z najbližšej Českej republiky. Je dôležité, aby vychádzal z reálií a bol podľa princípu racionálnej kontinuity budovaný na potrebách aktuálnych podmienok našich občanov. Rodinné právo je oveľa dôležitejšie ako pracovné právo. Vzťahy medzi rodičmi, súrodencami, najbližšími sú viac ako vzťahy medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Preto, ak je lex specialis pracovné právo, musí byť aj rodinné právo, ba ešte skôr. Pani Špánik, kolegyňa Kolíková, povedal som, že to je paradoxne jediné prorastové opatrenie. Spomenul som to ako paradox, nie ako dostatočné. Kolíková, povedal som, že to je paradoxne jediné prorastové opatrenie. Spomenul som to ako paradox, nie ako dostatočné.