Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo.
=====

-----------------------------------------

Ďakujem za slovo. Prosím si aj vrátiť čas.

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím technikov. Pán poslanec Horecký, Dostál, mali faktické, vráťte im čas a potom pôjde vystúpiť pán poslanec Hargaš.

Horecký, Ján, poslanec NR SR
Ďakujem. Tak trošku po tej prestávke mám pocit, že moja faktická je trošku aj sizyfovská poznámka, ale tak či onak to nevzdávam s konštruktívnym tónom a reagujem a ďakujem, pán kolega Dostál, že ste zdôraznili aj z môjho vystúpenia ten moment, kedy apelujem na odstránenie dvojkoľajnosti a adresujem tento problém dvojkoľajnosti. Nie je to otázka, že čo si o tom myslíme, je to skúsenosť z praxe. Tlmočil som vám ťažkosti a zbytočné námahy práce a náklady ľudí vo verejnej správe a v štátnej správe. Manažéri kybernetickej bezpečnosti, s ktorými som hovoril, tak oni to vidia takto. Zákon o kybernetickej bezpečnosti sa týka jednoducho všetkých, zákon o informačných technológiách verejnej správy sa týka verejnej správy. Ale obidva zákony hovoria prakticky o tom istom, respektíve majú obrovský prienik. Ale obidva spracovávajú a kategorizujú svojich adresátov odlišným spôsobom a odlišným spôsobom upravujú ich povinnosti, čo vedie k tej dvojkoľajnosti. Čiže ak ste, pán kolega, to položili ako rečnícku otázku, tak ja na to teraz takto odpovedám, že môžem sa mýliť, snažím sa pomôcť pri kvalitnom legislatívnom procese spolu s KDH, ale to, kým som otvoril ústa a adresoval tento zákon v rozprave, tak som si, samozrejme, preveroval a skúmal fakty v teréne, tam, kde sa užívajú. A keď chceme, aby naše úrady, naši úradníci pracovali efektívne, aby štát bol efektívny a dokázal nerobiť zbytočné náklady, zbytočné procesy, ktoré len škodia, nepomáhajú, no tak to riešme na každom konkrétnom mieste.
Ďakujem.

Zareagujem. Ďakujem, pán kolega, za tvoju faktickú. Nuž, včera sme aj spomínali, že bolo dosiahnuté posunutie účinnosti alebo respektíve realizovania tej životnej situácie tej nejakej jednotnej platformy, o ktorej síce v dôvodovej správe nie je ani slovo s Európskou komisiou. Tak ak sa dala vyrokovať táto vec s Európskou komisiou, odporúčal by som, aby sa s Európskou komisiou vyrokovala zmena účelu tých 100 miliónov eur. My nepotrebujeme ďalej prehlbovať túto drahú, zbytočnú a kontraproduktívnu duplicitu, ale potrebujeme skôr tieto dve odlišné úpravy od NBÚ a MIRRI zjednotiť do jedného vykonávacieho predpisu a tam si viem predstaviť, že by mohli byť účelne využité prostriedky, napríklad na školenie, a teraz to poviem úplne presne znovu, manažérov kybernetickej bezpečnosti a informačnej bezpečnosti. Čo znamená, že by to bol jeden človek a nie dvaja, jeden náklad a nie dva, jedna agenda a nie dve, ktorá, aby harmonizovala všetko to, čo treba zabezpečiť vo verejnej a štátnej správe, s čím možno len súhlasiť. Preto, keďže aj iné účinnosti sú v návrhu tejto novely zákona datované na 1. január ´27, tak aj ten návrh pozmeňovací, ktorý som predniesol, hovorí o účinnosti celého zákona posunúť na január ´27 a dokončiť tú prácu poriadne, kvalitne, zharmonizovať tieto dva predpisy do jedného vykonávacieho.
Ďakujem za pozornosť.

Pán predsedajúci, pán minister, dámy a páni, ďakujem za slovo, idem vystúpiť už druhýkrát k tomuto návrhu zákona. Včera v rozprave v prvom čítaní sme rozprávali vôbec o kontexte, zmysle, dôsledkoch želaných alebo neželaných, o tom, že tento zákon prehlbuje dvojkoľajnosť medzi bezpečnosťou informačných technológií v gescii ministra MIRRI a potom zákonom o kybernetickej bezpečnosti z dielne Národného bezpečnostného úradu. Dnes chcem viac hovoriť o tom, čo je teda predmetom tohto zákona, ako riešiť túto dvojkoľajnosť, aj preto na konci prednesiem pozmeňujúci návrh a chápte teda toto vystúpenie zároveň aj ako konkrétne zdôvodnenie tohto pozmeňujúceho návrhu. Rozprávame teda o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 95/2019 o informačných technológiách vo verejnej správe.
Podľa dôvodovej správy je cieľom návrhu zákona zabezpečiť úpravy a doplnenia, ktoré reflektujú na aplikačné problémy v praxi súvisiace s výkladom niektorých ustanovení zákona, napríklad pri určovaní správcu informačnej technológie verejnej správy alebo pri predkladaní projektových výstupov. Zároveň sa návrhom zákona reflektuje na zmeny v pojmovom nastavení, ktoré priniesol zákon č. 366/2024, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 69/2018 práve o kybernetickej bezpečnosti z dielne Národného bezpečnostného úradu. Napríklad sa vypúšťa definícia pojmu základná služba a zadefinováva sa pojem poskytovateľ základnej služby. Teda potom sa tieto zákony budú týkať aj, a týkajú sa už, aj poskytovateľov služieb, čiže môžu to byť aj eseróčky, malé podniky, ktoré dodávajú nejakú službu v oblasti IT. Navrhuje sa aj sprísnenie sankcií za tieto delikty.
Prečo hovorím a citujem z tejto dôvodovej správy? Nuž, preto, lebo v rozprave sme sa aj včera venovali plánu obnovy a odolnosti, míľniku, aj pán minister dnes v úvodnom slove hovoril o životných situáciách, o jednej z nich, o vytvorení platformy. Hovorili sme o tom, že sú štyri mesiace do ukončenia aktivít POO a že na tento účel sa teraz otvára kasa na... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Prosím, kľud, páni poslanci.

Horecký, Ján, poslanec NR SR
...minutie 100 miliónov eur. Vzhľadom na to, že informačné technológie z objektívneho dôvodu – nechcem tu vnášať žiadne konšpiračné podozrenia – ale sú objektívne hádam najväčším traťovodom peňazí a tie objektívne dôvody sú takéto: naozaj treba inovovať a technológie idú dopredu, takže je tu tlak na to, aby sa stále obstarávalo niečo ďalšie. Zároveň málokto naozaj rozumie analyticky tomu, čo sa zadáva, čo sa obstaráva a vie komunikovať na takej úrovni, že nekúpime zo štátnych alebo verejných prostriedkov, alebo európskych peňazí niečo, čo nepotrebujeme, a nebudeme mať niečo, čo potrebujeme. Toto je bežná prax ľudí, ktorí užívajú vo verejnej a štátnej správe takto obstarané systémy. Zažívame to aj v takých bežných, každodenných oblastiach života, ako je školstvo. Včera som o tom tiež hovoril, o paralele s e-prihláškami, ktorá vybudovala zatiaľ za 10 miliónov eur niečo, čo nám život komplikuje, čo sme nepotrebovali, oproti tomu, čo máme plne funkčné a excelentné a rozšírené v 200 krajinách sveta.
Takže upozorňovali sme včera aj na toto riziko a dnes, keď som citoval z dôvodovej správy, tak ste znovu počuli, že sa v dôvodovej správe nehovorí o pláne obnovy a odolnosti, o míľnikoch, nehovorí sa tu o 100-miliónovej alokácii na tento účel, ani o zostávajúcom čase, ani o tom, čo sa dá v takom krátkom čase vybudovať, obstarať, čo sa dá – tak to poviem – minúť, veľa peňazí neúčelne, skratkovite pod časovým tlakom a to nie je dobrý nápad a už vôbec nie nejaké očakávané kroky od štátu, ktorého vládna koalícia deklaruje konsolidáciu už tretieho balíčka.
Návrh zákona však skutočne niekoľkými legislatívno-technickými úpravami reaguje na zmeny v zákone 69 o kybernetickej bezpečnosti a precizuje, ako bolo povedané v úvodnom slove, kompetencie napríklad vládnej jednotky CSIRT, celkovo však prehlbuje dvojkoľajnosť, ktorá veľmi draho dopadá na celú verejnú správu. Lebo naozaj po jednej koľaji ide Národný bezpečnostný úrad a po druhej MIRRI. Poviem vám to na jednom konkrétnom príklade. Návrh vyhlášky MIRRI ku tejto novele, o ktorej dnes rokujeme, obsahuje 183 bezpečnostných opatrení pre organizácie a riadenie kybernetickej bezpečnosti a informačnej bezpečnosti. Vyhláška NBÚ, ktorá bola prijatá – vyhláška o kybernetickom audite, teda o audite kybernetickej bezpečnosti, ktorá bola prijatá v septembri 2025, je účinná teda pol roka – obsahuje 151 bezpečnostných opatrení pre oblasť kybernetickej bezpečnosti podľa zákona z NBÚ. MIRRI teraz za peniaze z PO školí manažérov kybernetickej bezpečnosti, avšak celá verejná správa musí mať podľa zákona o NBÚ manažéra informačnej bezpečnosti a kybernetickej bezpečnosti. V praxi to vyzerá tak, že keď musíte mať manažéra bezpečnosti informačných technológií a musíte si objednávať audit, idete podľa zákona, teda nie, pardon, teraz som zmiešal dve veci, opravím sa. Keď musíte v praxi podľa zákona o kybernetickej bezpečnosti vykonávať raz za dva roky audit a mať manažéra kybernetickej bezpečnosti, tak idete podľa zákona NBÚ, ktorý vám ukladá trojciferný počet opatrení, krokov, procesov, štrukturálnych povinností, ktoré musí každá organizácia verejnej správy splniť. Ak idete podľa zákona o informačných technológiách, o ktorom dnes rokujeme, musíte mať manažéra bezpečnosti informačných technológií a iný súbor 183 opatrení, ktoré nie sú zladené. Mali by ste mať teda manažéra informačnej bezpečnosti a manažéra kybernetickej bezpečnosti. Takáto pozícia neexistuje, žiaden zákon, ktorý by harmonizoval alebo vykonávacia vyhláška tieto dva zákony a predpisy, nie je. Preto v každej organizácii verejnej správy a štátnej správy ľudia pociťujú túto dvojkoľajnosť, znamená to nároky zvýšené na zamestnávanie ľudí, na procesy a pritom riešime tú istú vec, takmer tú istú vec. Vie tu v tejto sále niekto zodpovedať otázku, aký je rozdiel medzi bezpečnosťou kybernetickou alebo kybernetickou bezpečnosťou a bezpečnosťou informačných technológií? Vie to niekto presne rozlíšiť, že to je niečo úplne radikálne iné, čo vyžaduje dve odlišné zákonné úpravy a sadu vyhlášok? Takže navyše každému je snáď jasné, že neexistuje kybernetické či bezpečnostné ohrozenie inde než v priestore informačných technológií a opačne. Že informačné technológie, ktoré nám majú pomáhať, sú samozrejme aj zraniteľné, ako sme to videli pri katastri, alebo potenciálne zneužiteľné, a preto sa tu vyžadujú určité regulácie a opatrenia. Ale, ako som už povedal na začiatku, a tým, nech sa ten obraz trošku spája, je to príležitosť na nesprávne, a nebudem podsúvať zlé úmysly nikomu, na nesprávne užitie, neefektívne užitie peňazí, ktoré nieže ako keď sa naleje niekde betón z projektu, ktorý nikto nepotrebuje, môže len zavadzať, ale tu môže aj škodiť. Škodiť tým, že zväzuje ruky úradom, úradníkom, zamestnáva ich vecami, ktoré sú duplicitné, triplicitné a ktoré nie sú tým pádom efektívne urobené. Podľa
=====

-----------------------------------------

Ale tu môže aj škodiť. Škodiť tým, že zväzuje ruky úradom, úradníkom, zamestnáva ich vecami, ktoré sú duplicitné, triplicitné a ktoré nie sú tým pádom efektívne urobené.
Podľa návrhu tejto novely zákona bude MIRRI vykonávať kontrolnú činnosť v rámci informačných technológií verejnej správy na úseku kybernetickej bezpečnosti vo väčšom rozsahu. Štátna a verejná správa je však povinná platiť si pravidelné audity kybernetickej bezpečnosti podľa iného zákona, rádovo 7- až 10-tisíc eur každé dva roky a predkladať ich NBÚ a podrobovať sa kontrole NBÚ podľa všeobecne záväzných a vykonávacích predpisov NBÚ. MIRRI ako ústredný orgán štátnej správy však chce vykonávať štátnu správu vrátane kontrolnej činnosti v podsektoroch vo svojej pôsobnosti, najmä vo vzťahu k opatreniam na zabezpečenie úrovní kybernetickej bezpečnosti a za účelom zabezpečenia agendy a rozšírenia tejto agendy o kontrolnú činnosť podľa plánovanej novely zákona č. 69/2018 o kybernetickej bezpečnosti. Prečo potom teda nepočkáme na tú novelu zákona o kybernetickej bezpečnosti? A prečo sa nepokúsime urobiť jeden vykonávací predpis, vyhlášku, ktorá harmonizuje obidva zákony a ktorá dá jeden návod pre orgány verejnej a štátnej správy, ako správne postupovať a zabezpečiť kybernetickú a informačnú bezpečnosť? Prečo to riešime duplicitne a riešime to skôr a neharmonizovane, než tu prídu obidva tieto legislatívne návrhy do Národnej rady?
Nuž, ako opozičný politik, ktorý chce robiť konštruktívne užitočnú prácu, je toto presne moje odporúčanie a odporúčanie Kresťanskodemokratického hnutia. Nerobte tak, že ľavá ruka nevie, čo robí pravá. Teraz minieme 100 miliónov eur na niečo, na čo sa budú musieť všetky orgány verejnej moci, verejná správa, štátna správa adaptovať, zapracovať to do svojich poriadkov, zapracovať to do svojich procesov, teda pridáme tým úradníkom prácu, tým úradníkom, ktorých počet chcete regulovať. A potom príde zákon 69 o kybernetickej bezpečnosti a bude znovu ukladať ďalšiu vrstvu zložitosti na tieto procesy. To je múdre a efektívne spravovanie štátu. Pritom samotné MIRRI predpokladá zabezpečenie tejto agendy dvomi ďalšími odborníkmi na svojom ministerstve a zabezpečenie príslušného technického vybavenia, pričom rozpočtovo je uvedené, kryté v kapitole MIRRI. Nuž, ale podľa stanoviska komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov v rámci predbežného pripomienkového konania táto komisia nesúhlasí so zvýšením limitu počtu zamestnancov kapitoly MIRRI o dvoch interných zamestnancov oddelenia kontroly a správneho konania kybernetickej bezpečnosti a s tým spojeným zvýšením osobných výdavkov v sume 70 217 eur v roku 2025 a v sume 105 326 eur od roku 2026. Možno si poviete, prečo tu hovorím o rádovo 100-tisícoch eurách nárastu ročne, keď to je naozaj pakatel z pohľadu štátneho rozpočtu. Ale pozor, MIRRI má veľa kompetentných zamestnancov, ktorí riešia práve tieto záležitosti. A orgány verejnej moci, verejná správa, štátna správa nemá také personálne vybavenie, ako má MIRRI, preto sa dá správne predpokladať, a to je aj rozpor, ktorý je v tejto dôvodovej správe a jej prílohách, že bude aj verejná správa musieť angažovať ďalších ľudí, ďalšie úväzky, a teda sa bude multiplikovať ten náklad, ktorý len na MIRRI robí tých 100-tisíc ročne.
KDH teda upozorňuje na to, že ak MIRRI pre túto agendu vyžaduje navýšenie počtu zamestnancov na ministerstve, tak štát naozaj musí počítať s tým, že sa počet zamestnancov potrebných pre rozšírenie tejto agendy v štáte zmnohonásobí. Preto v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu sa nesprávne uvádza, že vplyv na počet zamestnancov obcí a ostatných subjektov verejnej správy je nulový. Nie je. Niekto bude musieť tú prácu urobiť. A opakovane znovu a znovu v meniacich sa podmienkach. Preto je aj v záujme konsolidácie je rozumné s týmto návrhom novely zákona počkať na konečné znenie plánovanej novely zákona 69/2018 o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v neskorších predpisoch.
Takže na záver odporúčam konštruktívne zladiť, pracovať na zladení dvoch noriem a odstránení dvojkoľajnosti až triplicity, ktorú generuje nezávislý postup Národného bezpečnostného úradu, zákona o kybernetickej bezpečnosti a zákona o informačných technológiách verejnej správy, o ktorom dnes rokujeme, pretože obidva tie zákony prinášajú vyhlášky so stovkami inak štruktúrovaných a iných procesných povinností a opatrení pre orgány verejnej moci, verejnú správu. Táto dvojkoľajnosť je drahá, nemôžeme si ju dovoliť, zvyšuje umelo zamestnanosť, náklady štátu a verejnej správy a nakoniec aj komplikuje efektívne riadenie kybernetickej a informačnej bezpečnosti. Preto teraz prečítam pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Horeckého k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1080.
Znenie čl. IV sa mení a znie: „Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2027.“
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem za slovo.
Chcem reagovať na kolegu Ondreja Dostála. V tej časti, keď ste spomínali, pán kolega, to, že sa podarilo vyrokovať s Európskou komisiou posun realizácie tej životnej situácie. Ale ja tiež pridávam jednu otázku k tým vašim. Prečo, ak je toto, ak by toto bolo motívom tejto novely zákona, prečo o tom nie je ani zmienka v dôvodovej správe? A písmeno po písmene som si prečítal ten návrh zákona. Prečo tam sa hovorí o tom, čo som hovoril vo svojom príspevku, teda o precizovaní CSIRT-tu, vládneho orgánu na bezpečnosť IT systémov? Prečo sa reaguje parciálne na zákonom 366 zmenený zákon 69 o kybernetickej bezpečnosti z dielne Národného bezpečnostného úradu a nečaká sa na to, čo už tu dávno malo byť, novelu alebo zákon, ktorý by harmonizoval tieto paralelné systémy? A znovu kladiem tú otázku. Môžeme si dovoliť paralelne riešiť podľa dvoch, troch predpisov tú istú vec, vynakladať paralelne obrovské finančné prostriedky na to isté?
Kolega jeden tu predrečník povedal, že keď sa niečo stavia z betónu, je tam aspoň ten betón a že z tohto nie je že nič. Ale je to škodlivé, keď prezamestnávate ľudí a musia paralelne alebo až triplicitne riešiť to isté, keď audítori v tej zložitej situácii, kde platia normy, ktoré nie sú harmonizované, tak vám dávajú tučné účty za to, čo urobia a vy to bezmocne musíte plniť namiesto core biznisu štátnych úhrad.
Ďakujem.

Páni ministri, pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Idem do rozpravy trošku z iného uhlu ako kolegyňa pani Remišová, ale nadviažem trošku aj na to, čo tu už v tejto sále zaznelo.
Pani kolegyňa sa venovala najmä problému míľniku Plánu obnovy a odolnosti a riziku nevyčerpania za štyri mesiace, efektívneho nevyčerpania sto miliónov eur, o ktoré môžeme prísť. Tohto sa dotknem len stručne a to takýmto spôsobom. Sto miliónov eur vyčerpať správnym spôsobom na informačné technológie za štyri mesiace je ukážkový príklad rizika traťovodu, peňazovodu, ktorým informačné technológie sú. A to nie je vždy len zo zlých úmyslov. Je to niekedy aj z titulu nekompetentnosti alebo zložitosti problému. Osobitne preto, že IT technológie treba obnovovať a pokrok ide stále dopredu, tak sú tu všetky okolnosti na to, aby sa veľké peniaze, ktoré štát potrebuje a potrebuje ich užiť účelne, minuli zle, narýchlo a niekedy kontraproduktívne. Naozaj.
Sme toho svedkami aj v prípade inej životnej situácie, na ktorú sa odvoláva pán minister Drucker so svojimi e-prihláškami, kedy znovu za desať miliónov eur plus k tomuto dátumu sa buduje systém, ktorý zle funguje, ktorý oberá rodičov o možnosť vybrať pre dieťa školu, na ktorú bude prijaté, ak je prijaté na dve školy, ale necháva to na automate. Necháva rodičov čakať tri, štyri mesiace, kam ich dieťa bude poslané. A to robí, prosím pekne, cez systém e-prihlášky, ktorý je životnou situáciou, ktorú, keď som bol ministrom, tak som odmietol, že toto naši rodičia nepotrebujú, lebo štát má všetky dáta, všetky nástroje, má školské výpočtové stredisko, má portál, kde to rodičia vidia na jednom mieste, majú školské systémy, ktoré sú funkčné, ktoré sú dokonca špičkovým produktom porovnateľným s ESET-om, používaným v 200 krajinách sveta, v Nemecku ako hlavný školský informačný systém. My potrebujeme na Slovensku vyplieskať desiatky miliónov a teraz možno aj stovky na to, aby sme vybudovali niečo paralelne k tomu, čo už máme.
Ak sme v ohrození toho, že nesplníme míľnik a prídeme o sto miliónov, prečo sa to nenachádza v dôvodovej správe k predloženému návrhu zákona, novele zákona č. 95/2019 o informačných technológiách vo verejnej správe? Prečo v dôvodovej správe nie je ani ťuk? O životnej situácii občanov, o tom, čo sa týmto sleduje a že to musíme vyčerpať za štyri mesiace a že je na to alokovaných sto miliónov, a preto to ide údajne v SLK. V dôvodovej správe o tom nie je ani slovo.
Ja vám prečítam len dve vety z dôvodovej správy a k nim sa potom vyjadrím. Cieľom návrhu zákona je reflektovať na aplikačné problémy v praxi súvisiace s výkladom niektorých ustanovení zákona č. 95/2019 o informačných technológiách vo verejnej správe. Zdôrazňujem, aplikačné problémy v praxi. Budem sa tomu venovať aj podrobnejšie ešte v druhom čítaní. Ďalším cieľom návrhu zákona je precizovať kompetencie vládnej jednotky CSIRT a s tým súvisiacu úpravu právnych vzťahov medzi zákonom č. 95/2019 a zákonom č. 69/2018 o kybernetickej bezpečnosti.
A teraz na objasnenie, ako to vyzerá v praxi. V praxi je to tak, že dnes platí zákon z dielne Národného bezpečnostného úradu o kybernetickej bezpečnosti. K tomu vychádzajú vyhlášky, podľa ktorých musia postupovať orgány štátnej správy a orgány verejnej správy. Takže máme zákon, máme vyhlášky. Naposledy vyšla takáto vyhláška 1. septembra minulého roku, ktorá priniesla, počúvajte dobre, 150 taxatívne vymenovaných povinností pre orgány verejnej a štátnej správy, ktoré majú aplikovať na to, aby správne sa vysporiadali s kybernetickou bezpečnosťou. To je zákon Národného bezpečnostného úradu č. 69 o kybernetickej bezpečnosti a jeho vyhlášky. A máme tu teraz zákon č. 95/2019 o informačných technológiách vo verejnej správe, ktorého gestorom a predkladateľom tejto novely je MIRRI. Takže máme tu typickú dvojkoľajnosť. Máme tu zákon, podľa ktorého musia postupovať všetky orgány štátnej a verejnej správy v oblasti bezpečnosti IT technológií a kybernetickej bezpečnosti, čo zrejme aj my tu v sále považujeme takmer za synonymum, ktorý sa musí realizovať na všetkých orgánoch štátnej, verejnej správy podľa minimálne troch odlišných alebo teda neharmonizovaných noriem. A teraz podľa vyhlášky o kybernetickej bezpečnosti, tá, ktorá priniesla od septembra 150 ďalších ustanovení, povinností, tak musí si každý takýto orgán urobiť audit kybernetickej bezpečnosti minimálne raz za dva roky. Kolegovia, tento audit stojí šesť až desaťtisíc, niekde aj viac, podľa veľkosti tohoto, toho orgánu, tej organizácie, ktorá ho robí.
Samotné MIRRI, ministerstvo, priznáva v doložke k dôvodovej správe, že tu budú aj negatívne dopady na verejnú správu, teda na finančný rozpočet. Ale čo považujem za nefér a nepoctivé, že uvádza v rozsahu takmer 80-tisíc na mzdové náklady na každý rok na dvoch pracovníkov, ktorých kvôli tomu musia angažovať. Prosím vás, na MIRRI, kde máte mať takýchto odborníkov, musia angažovať ďalších dvoch pracovníkov, ale takisto to budú musieť multiplikovať na všetkých ďalších orgánoch. Keď pridávate robotu, keď robíte tú istú vec dvomi-tromi paralelnými cestami, tak musíte regrutovať ľudí.
V tejto sále sme veľa hovorili počas tohto volebného obdobia o konsolidácii. Je to akoby plus a mínus našich debát. Áno? Nebudem teraz zabŕdať o tom, čo si myslím o tej konsolidácii, ktorá naozaj skôr prehlbuje náš dlh a zaťažuje občanov a firmy, že nie je dobre urobená, ale skúsim sa na to pozrieť konštruktívne. V rámci tých debát o konsolidácii tu zaznievajú aj z našich opozičných rád návrhy typu, že zoštíhliť štát. Právom žiadame vládu Slovenskej republiky a verejné, a teda vládnucu koalíciu, aby nešetrila na občanoch, nezaťažovala len podnikateľov, zamestnávateľov, ale aby šetrila na sebe. A čo to znamená, keď sa to urobí zle, keď sa tu hovorí o tom, že treba prepustiť úradníkov a plošne? Tak povedzme si pravdu. Keď prepustíte úradníkov, úradníci nie sú škodná, nejde o to vyhodiť ľudí z práce, úradníci sú tí, ktorí doručujú tie služby občanom. Politici veľmi častokrát si o nich utierajú ústa. Hovoria o nich ako o škodnej, o žabe na prameni. Ale to nie úradníci robia tieto zákony, tieto normy, nie úradníci manažujú tieto úrady a nastavujú procesy, viacnásobné pečiatky, potvrdenia, byrokraciu, ktorá nás len zavaľuje a dusí podnikanie, vyháňa podniky odtiaľto. To robia manažéri, ministri predovšetkým. A tuto máte excelentný príklad. Keď ideme paralelne so zákonom 69 o informačných technológiách verejnej správy ukladať povinnosti orgánom štátnej a verejnej moci a máme zákon 69, ktorý je pred veľkou novelou, a my nepočkáme naň, my ideme teraz znovu nastaviť pravidlá, povinnosti pre osobné úrady, pre úrady, ktoré, úradníkov a odbory, ktoré sú ekonomické, ktoré riešia IT sektory, databázy, registre, a oni budú musieť znovu-znovu investovať prácu na to, čo ďalšia novela bude znovu meniť. To je Kocúrkovo. Prečo sa to vlastne robí? Pre tých sto miliónov? Pre tú príležitosť ako ich minúť za štyri mesiace? Nerobte to. Neprihadzujte ďalšie úlohy ľuďom, ktorí majú slúžiť, aby tento štát bol efektívny a rýchly.
A jedna rada. Ak chceme všetci šetriť na štáte a chceme všetci urobiť dobrú konsolidáciu, tak nezačnime od konca. Nevyhadzujte úradníkov, zrušte, lebo škodná nie sú úradníci, škodná sú tieto paralelné prebyrokratizované procesy, zrušte procesy, mnohé zbytočné, paralelné, odprocesujte štát. 40-2
Lebo keď im necháte tú robotu a tú húštinu pečiatok, cez ktoré sa treba, hovorím to ľudovo, prejsť, tak to potom znamená, a pošlete, ja neviem, čo len 10 % úradníkov preč. A čo si myslíte, koho pošlú preč? Svojich ľudí, ktorých si tam dosadili na riadiace miesta? Pošlú tých, ktorí vykonávajú tú prácu. Tak keď dneska niekto čaká šesť mesiacov na nejaké rozhodnutie úradu napríklad v stavebnom konaní, tak bude čakať deväť mesiacov. Lebo keď neubudne robota, ubudnú len robotníci, tak to bude trvať dlhšie. To, čo treba urobiť, je odprocesovať štát, zjednodušiť procesy tak, aby sa tu dalo podnikať, žiť a pracovať lepšie, slúžiť ľuďom lepšie. A tento návrh zákona je typickým učebnicovým príkladom, ako sa to robí opačne. Ako sa zauzľuje tá paralelnosť tých procesov, ako sa nepočká na návrh zákona, respektíve na serióznu novelu zákona o kybernetickej bezpečnosti z NBÚ, ako sa to nerobí spolu, ale ako sa ide paralelne dvomi cestami z dvoch centier. Takto nevyzerá dobre spravovaná krajina a takto to jednoducho fungovať nebude. No. Viacej a podrobnejšie budem hovoriť teda k tomu návrhu zákona v druhom čítaní, kedy prednesiem aj pozmeňujúci návrh. Teraz na konci len dávam do pozornosti návrh. Podávam návrh, aby sa v rokovaní o tomto návrhu zákona ďalej nepokračovalo. Povedal som dôvody. Je to preto, lebo treba vytvoriť jednu normu, funkčnú, štíhlu, ktorá bude riešiť alebo harmonizovať aspoň tie dve normy, 69 a 95, a neísť paralelne dvomi cestami. Preto podávam návrh zákona, aby sa v rokovaní o tomto návrhu ďalej nepokračovalo. Ďakujem za pozornosť.

Páni ministri, pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Idem do rozpravy trošku z iného uhlu ako kolegyňa pani Remišová, ale nadviažem trošku aj na to, čo tu už v tejto sále zaznelo.
Pani kolegyňa sa venovala najmä problému míľniku Plánu obnovy a odolnosti a riziku nevyčerpania za štyri mesiace, efektívneho nevyčerpania sto miliónov eur, o ktoré môžeme prísť. Tohto sa dotknem len stručne a to takýmto spôsobom. Sto miliónov eur vyčerpať správnym spôsobom na informačné technológie za štyri mesiace je ukážkový príklad rizika traťovodu, peňazovodu, ktorým informačné technológie sú. A to nie je vždy len zo zlých úmyslov. Je to niekedy aj z titulu nekompetentnosti alebo zložitosti problému. Osobitne preto, že IT technológie treba obnovovať a pokrok ide stále dopredu, tak sú tu všetky okolnosti na to, aby sa veľké peniaze, ktoré štát potrebuje a potrebuje ich užiť účelne, minuli zle, narýchlo a niekedy kontraproduktívne. Naozaj.
Sme toho svedkami aj v prípade inej životnej situácie, na ktorú sa odvoláva pán minister Drucker so svojimi e-prihláškami, kedy znovu za desať miliónov eur plus k tomuto dátumu sa buduje systém, ktorý zle funguje, ktorý oberá rodičov o možnosť vybrať pre dieťa školu, na ktorú bude prijaté, ak je prijaté na dve školy, ale necháva to na automate. Necháva rodičov čakať tri, štyri mesiace, kam ich dieťa bude poslané. A to robí, prosím pekne, cez systém e-prihlášky, ktorý je životnou situáciou, ktorú, keď som bol ministrom, tak som odmietol, že toto naši rodičia nepotrebujú, lebo štát má všetky dáta, všetky nástroje, má školské výpočtové stredisko, má portál, kde to rodičia vidia na jednom mieste, majú školské systémy, ktoré sú funkčné, ktoré sú dokonca špičkovým produktom porovnateľným s ESET-om, používaným v 200 krajinách sveta, v Nemecku ako hlavný školský informačný systém. My potrebujeme na Slovensku vyplieskať desiatky miliónov a teraz možno aj stovky na to, aby sme vybudovali niečo paralelne k tomu, čo už máme.
Ak sme v ohrození toho, že nesplníme míľnik a prídeme o sto miliónov, prečo sa to nenachádza v dôvodovej správe k predloženému návrhu zákona, novele zákona č. 95/2019 o informačných technológiách vo verejnej správe? Prečo v dôvodovej správe nie je ani ťuk? O životnej situácii občanov, o tom, čo sa týmto sleduje a že to musíme vyčerpať za štyri mesiace a že je na to alokovaných sto miliónov, a preto to ide údajne v SLK. V dôvodovej správe o tom nie je ani slovo.
Ja vám prečítam len dve vety z dôvodovej správy a k nim sa potom vyjadrím. Cieľom návrhu zákona je reflektovať na aplikačné problémy v praxi súvisiace s výkladom niektorých ustanovení zákona č. 95/2019 o informačných technológiách vo verejnej správe. Zdôrazňujem, aplikačné problémy v praxi. Budem sa tomu venovať aj podrobnejšie ešte v druhom čítaní. Ďalším cieľom návrhu zákona je precizovať kompetencie vládnej jednotky CSIRT a s tým súvisiacu úpravu právnych vzťahov medzi zákonom č. 95/2019 a zákonom č. 69/2018 o kybernetickej bezpečnosti.
A teraz na objasnenie, ako to vyzerá v praxi. V praxi je to tak, že dnes platí zákon z dielne Národného bezpečnostného úradu o kybernetickej bezpečnosti. K tomu vychádzajú vyhlášky, podľa ktorých musia postupovať orgány štátnej správy a orgány verejnej správy. Takže máme zákon, máme vyhlášky. Naposledy vyšla takáto vyhláška 1. septembra minulého roku, ktorá priniesla, počúvajte dobre, 150 taxatívne vymenovaných povinností pre orgány verejnej a štátnej správy, ktoré majú aplikovať na to, aby správne sa vysporiadali s kybernetickou bezpečnosťou. To je zákon Národného bezpečnostného úradu č. 69 o kybernetickej bezpečnosti a jeho vyhlášky. A máme tu teraz zákon č. 95/2019 o informačných technológiách vo verejnej správe, ktorého gestorom a predkladateľom tejto novely je MIRRI. Takže máme tu typickú dvojkoľajnosť. Máme tu zákon, podľa ktorého musia postupovať všetky orgány štátnej a verejnej správy v oblasti bezpečnosti IT technológií a kybernetickej bezpečnosti, čo zrejme aj my tu v sále považujeme takmer za synonymum, ktorý sa musí realizovať na všetkých orgánoch štátnej, verejnej správy podľa minimálne troch odlišných alebo teda neharmonizovaných noriem. A teraz podľa vyhlášky o kybernetickej bezpečnosti, tá, ktorá priniesla od septembra 150 ďalších ustanovení, povinností, tak musí si každý takýto orgán urobiť audit kybernetickej bezpečnosti minimálne raz za dva roky. Kolegovia, tento audit stojí šesť až desaťtisíc, niekde aj viac, podľa veľkosti tohoto, toho orgánu, tej organizácie, ktorá ho robí.
Samotné MIRRI, ministerstvo, priznáva v doložke k dôvodovej správe, že tu budú aj negatívne dopady na verejnú správu, teda na finančný rozpočet. Ale čo považujem za nefér a nepoctivé, že uvádza v rozsahu takmer 80-tisíc na mzdové náklady na každý rok na dvoch pracovníkov, ktorých kvôli tomu musia angažovať. Prosím vás, na MIRRI, kde máte mať takýchto odborníkov, musia angažovať ďalších dvoch pracovníkov, ale takisto to budú musieť multiplikovať na všetkých ďalších orgánoch. Keď pridávate robotu, keď robíte tú istú vec dvomi-tromi paralelnými cestami, tak musíte regrutovať ľudí.
V tejto sále sme veľa hovorili počas tohto volebného obdobia o konsolidácii. Je to akoby plus a mínus našich debát. Áno? Nebudem teraz zabŕdať o tom, čo si myslím o tej konsolidácii, ktorá naozaj skôr prehlbuje náš dlh a zaťažuje občanov a firmy, že nie je dobre urobená, ale skúsim sa na to pozrieť konštruktívne. V rámci tých debát o konsolidácii tu zaznievajú aj z našich opozičných rád návrhy typu, že zoštíhliť štát. Právom žiadame vládu Slovenskej republiky a verejné, a teda vládnucu koalíciu, aby nešetrila na občanoch, nezaťažovala len podnikateľov, zamestnávateľov, ale aby šetrila na sebe. A čo to znamená, keď sa to urobí zle, keď sa tu hovorí o tom, že treba prepustiť úradníkov a plošne? Tak povedzme si pravdu. Keď prepustíte úradníkov, úradníci nie sú škodná, nejde o to vyhodiť ľudí z práce, úradníci sú tí, ktorí doručujú tie služby občanom. Politici veľmi častokrát si o nich utierajú ústa. Hovoria o nich ako o škodnej, o žabe na prameni. Ale to nie úradníci robia tieto zákony, tieto normy, nie úradníci manažujú tieto úrady a nastavujú procesy, viacnásobné pečiatky, potvrdenia, byrokraciu, ktorá nás len zavaľuje a dusí podnikanie, vyháňa podniky odtiaľto. To robia manažéri, ministri predovšetkým. A tuto máte excelentný príklad. Keď ideme paralelne so zákonom 69 o informačných technológiách verejnej správy ukladať povinnosti orgánom štátnej a verejnej moci a máme zákon 69, ktorý je pred veľkou novelou, a my nepočkáme naň, my ideme teraz znovu nastaviť pravidlá, povinnosti pre osobné úrady, pre úrady, ktoré, úradníkov a odbory, ktoré sú ekonomické, ktoré riešia IT sektory, databázy, registre, a oni budú musieť znovu-znovu investovať prácu na to, čo ďalšia novela bude znovu meniť. To je Kocúrkovo. Prečo sa to vlastne robí? Pre tých sto miliónov? Pre tú príležitosť ako ich minúť za štyri mesiace? Nerobte to. Neprihadzujte ďalšie úlohy ľuďom, ktorí majú slúžiť, aby tento štát bol efektívny a rýchly.
A jedna rada. Ak chceme všetci šetriť na štáte a chceme všetci urobiť dobrú konsolidáciu, tak nezačnime od konca. Nevyhadzujte úradníkov, zrušte, lebo škodná nie sú úradníci, škodná sú tieto paralelné prebyrokratizované procesy, zrušte procesy, mnohé zbytočné, paralelné, odprocesujte štát. 40-2
Lebo keď im necháte tú robotu a tú húštinu pečiatok, cez ktoré sa treba, hovorím to ľudovo, prejsť, tak to potom znamená, a pošlete, ja neviem, čo len 10 % úradníkov preč. A čo si myslíte, koho pošlú preč? Svojich ľudí, ktorých si tam dosadili na riadiace miesta? Pošlú tých, ktorí vykonávajú tú prácu. Tak keď dneska niekto čaká šesť mesiacov na nejaké rozhodnutie úradu napríklad v stavebnom konaní, tak bude čakať deväť mesiacov. Lebo keď neubudne robota, ubudnú len robotníci, tak to bude trvať dlhšie. To, čo treba urobiť, je odprocesovať štát, zjednodušiť procesy tak, aby sa tu dalo podnikať, žiť a pracovať lepšie, slúžiť ľuďom lepšie. A tento návrh zákona je typickým učebnicovým príkladom, ako sa to robí opačne. Ako sa zauzľuje tá paralelnosť tých procesov, ako sa nepočká na návrh zákona, respektíve na serióznu novelu zákona o kybernetickej bezpečnosti z NBÚ, ako sa to nerobí spolu, ale ako sa ide paralelne dvomi cestami z dvoch centier. Takto nevyzerá dobre spravovaná krajina a takto to jednoducho fungovať nebude. No. Viacej a podrobnejšie budem hovoriť teda k tomu návrhu zákona v druhom čítaní, kedy prednesiem aj pozmeňujúci návrh. Teraz na konci len dávam do pozornosti návrh. Podávam návrh, aby sa v rokovaní o tomto návrhu zákona ďalej nepokračovalo. Povedal som dôvody. Je to preto, lebo treba vytvoriť jednu normu, funkčnú, štíhlu, ktorá bude riešiť alebo harmonizovať aspoň tie dve normy, 69 a 95, a neísť paralelne dvomi cestami. Preto podávam návrh zákona, aby sa v rokovaní o tomto návrhu ďalej nepokračovalo. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. ... (Nezrozumiteľne vyslovené.) to bude len jedna veta. Jozef, ten návrh, aby spoločne nakupovali rezorty ministerstva, teda obstarávali energie napríklad, je užitočný nielen preto, čo si povedal, že v akej situácii sme, že to je reálne jedno z skutočných konsolidačných opatrení, čo navrhujem, ale je to aj veľmi prínosné preto, aby sme začali čeliť tomu rezortizmu, ktorý predražuje a komplikuje život v štáte. To znamená, mohol by to byť výborný metodický modus operandi na to, ako aj iné veci riešiť spoločne a efektívnejšie, aby na každom ministerstve neboli paralelné štruktúry aj v rámci jedného ministerstva potom v rámci všetkých rezortov, ako je to napríklad v IT, kyberbezpečnosti a iných veciach. Čiže naučiť sa robiť veci efektívne a štíhlo a funkčne to je cieľ a je to aj skutočná konsolidácia. Vďaka.

Ďakujem za slovo. Kolega, (Potlesk.) upozornili ste na časový stres, ktorý vznikne, ak budú ministerstvá sa snažiť čerpať, respektíve tlačiť na čerpanie peňazí z eurofondov na poslednú chvíľu. Tu nejde len o to, že čo sa podarí v tej hystérií potom obstarať, pripraviť a čerpať, ale tu ide aj o to, že každé takéto čerpanie, samozrejme, alebo respektíve rozhodnutia pod časovým stresom bývajú chybné a treba ich potom opravovať. Nie sú možno najefektívnejšie. Zamestnajú ľudí tam, kde tá potreba nie je najväčšia. Keby bola rozpoznaná, keby sa na nej pracovalo so znalosťou a systematicky. Proste to je dvakrát zle. Nielenže sa všetko nestihne vyčerpať, ale môže sa sa aj čerpať zle, čo nemusí byť v prospech ani ekonomiky ani ľudí na Slovensku. A naozaj, Národná rada Slovenskej republiky, aj podľa ústavy rokuje nepretržite. Národná rada ani ústava ani rokovací poriadok nepoznajú jarné prázdniny. Prosím vás, čo to je? Jarné prázdniny majú deti, aj to len týždeň. Jarné prázdniny nemajú poslanci Národnej rady a to mesiac. A osobitne nie v situácii, ktorú úplne presne a vecne opísal Jozef Hajko, kedy nám rastú výdavky, kedy nám klesajú príjmy, kedy sa rekordným tempom o miliardy eur zvyšuje deficit a keď si to ľudia nevedia predstaviť, tak to znamená stovky eur mínus aj v príjmoch našich obyvateľov. To sú situácie, ktoré sa dajú nazvať kritické, hrozivé a krízové. A v tak, v takých, v takejto situácii musí Národná rada a všetci pracovať, a poslanci koalície si dajú mesačné prázdniny, a teraz o tom rokujeme bez hlasovania. To je zúfalstvo.

Ďakujem za slovo.
Kolega Jozef Hajko, ďakujem ti za tvoje vystúpenie. Nepočul som pána ministra Kamenického takto rozprávať ako teba. A je mi to ľúto, pretože je to minister nie SMER-u, ale minister financií Slovenskej republiky a jeho kroky alebo nečinnosť dopadá na nás všetkých.
Predložil si návrh uznesenia Národnej rady, ktoré by zaviazalo vládu čerpanie, jednotlivé ministerstvá, nárast čerpania európskych peňazí mesačne o dve percentá. Ja poviem k tomu, že s takýmto uznesením alebo na takomto uznesení sa mala dohodnúť vláda. Vláda. S premiérom, ministrom financií by mali tvrdo a ministrom MIRRI by mali tvrdo tlačiť na kolegov a sami na seba, aby zvyšovali čerpanie z európskych peňazí. Vláda však zodpovedá Národnej rade Slovenskej republiky, hoci to v rozpore s ústavným zákonom o dlhovej brzde absolútne ignoruje a nepožiadala o vyslovenie dôvery vzhľadom na prekročenie dlhu o 60 % z HDP, tak tvoje uznesenie pripomína nám elementárnu povinnosť každého poslanca a Národnej rady ako celku, že my sme tí, ktorí vládu delegujú a ktorí jednoducho, ktorej sa, komu sa vláda zodpovedá. Preto toto uznesenie je podanou rukou. To nie je politický marketing. Všetko, čo si povedal, boli dáta zo zdrojov tejto vlády. Z ministerstiev. Boli to čisté dáta bez akéhokoľvek ohýbania.
A naozaj európske peniaze sú jediným zdrojom momentálne nejakého, nejakej nádeje na rast na Slovensku.

Ďakujem ti pán kolega Peter Stachura, za to že si nám pripomenul dve veci. A to aj ten kolotoč nezmyslov rôznych vyjadrení počas covidu. A tiež vtedy sme vyzývali, bol som nejaký čas po tom covide ministrom školstva, sme vyzývali autority, ako sú vysoké školy, akademici, lekári, odborníci zo všetkých oblastí, ktorých sa to týka, k tomu aby oni boli tí ktorí nás informujú o tom ako sa veci majú. Čo je pravda a čo nie je pravda. A toto je problém, na ktorý si teraz upozornil. Problém odbornej a morálnej autority. Ak prenecháme ten maximálny vplyv pre ľudí, ktorých si vedia regrutovať, či falošní producenti ilúzií, predavači ilúzií rôznych náhražkov serióznej liečby, napríklad v oblasti medicíny alebo iných produktov. To už je jedno akých. Takisto politických záujmov, rôznym ľuďom, ktorí cez sociálne siete, cez umelú inteligenciu, cez deepfake dokážu doslova kočírovať v svojich krajinách vývoj, aj u jednotlivcov, aj u celých krajín, tak hazardujeme s našou civilizáciou. Aby ste si nemysleli, že to je nejaká konšpiračná obava, sú to tvrdé dáta. Dnes na prvom mieste ak dieťa sa s niečím trápi, tak sa neobráti na mamu, na otca, na súrodencov, na priateľov ale na Chat GPT, nie na učiteľku, na psychologičku, ale na chat GPT. Spojte si túto umelú inteligenciu so sociálnymi sieťami a dostanete gumidžús, ktorý vás dostane kam len chcete....