Vážený pán predsedajúci, pán minister, dámy a páni, KDH určite nie je za kolaps stavebných firiem ani ochromenie stavebných úradov alebo samospráv, ani ako konštruktívna, ale pevná opozícia nerazíme politiku čím horšie, tým lepšie, a preto k tomuto zákonu pristupujeme vecne, ale zodpovedne.
Nie je nám jedno, čo bude, preto sme najskôr navrhovali odklad účinnosti vlastným pozmeňujúcim alebo teda návrhom zákona aj z dôvodov, že tento zákon predpokladá masívnu digitalizáciu systémov. A to sme videli aj na príklade katastrálneho úradu, taktiež som to riešil pozmeňujúcim návrhom k centrálnemu informačnému a ekonomickému systému, že nie je zrovna silnou stránkou našej republiky a našej štátnej správy, preto nechceme, aby sme takýmto podľa mňa neodpilotovaným systémom digitalizácie ohrozili oprávnené záujmy občanov, staviteľov, firiem, malých, stredných, veľkých, samospráv, úradov, štátnej správy, proste celého Slovenska. V susednom Česku si na tom koalícia vylámala zuby, bol to jeden z dôvodov ich problémov a nie je to naozaj malá a ľahká vec. Okrem teda týchto oprávnených obáv, na ktoré máme dôvody, prečo ich formulujeme, prečo sme na ne upozorňovali, tak sú tu aj konkrétne veci v tomto zákone, ktoré už teraz na konci rozpravy zhrniem a ktoré sú aj dôvodom, prečo na jej začiatku náš poslanec Igor Janckulík predniesol tri pozmeňujúce návrhy, uchádzajúc sa o podporu celého politického spektra.
Predovšetkým chcem upozorniť na vyváženosť alebo skôr nevyváženosť medzi malými, strednými a tými najväčšími stavebnými firmami, ktoré tento zákon prináša. Už v minulosti sme mali neblahú skúsenosť s tým, že malé, väčšinou subdodávateľské alebo stredné firmy boli nevyplatené pri veľkých zákazkách a krachovali. Väčšina zdravých ekonomík stojí na strednom podnikateľskom stave a strednej vrstve, to je niečo, čo nám na Slovensku chýba. Nechceme rozdelenie iba na občanov, ktorí sú odkázaní na sociálne dávky alebo na život od výplaty k výplate, z mesiaca na mesiac, a potom na veľkých bohatých mecenášov, oligarchov a veľmi veľké firmy. Obávam sa, že tento návrh zákona, tak ako je dnes napísaný, posilňuje toto rozdelenie, ohrozuje tých menších, stredných a veľmi favorizuje tie najväčšie firmy.
Viete, v praxi je rádovo oveľa väčšia prevaha tých jednoduchých stavieb než tých, ktoré zákon definuje ako vyhradené stavby. Nebudem sa púšťať do technických detailov, mohli ste o nich čítať, mohli ste o nich počúvať celý deň, ale ukážem aspoň dva príklady, ako sa... alebo tri, ako sa rozlišuje tá jednoduchá a vyhradená stavba. Napríklad kvantitatívnym kritériom veľkosti rozponov, ktoré zákon posúva až teda na 30, medzi 30 metrami a 36 metrami. My hovoríme, že rozpon 30 metrov alebo do 36 metrov je naozaj bežný. Nemusíme mať vyhradenú stavbu už od 30 metrov veľkosti rozponu alebo pri keramických prekladoch, ktoré sú dnes už bežne používané aj pri výstavbe rodinných domov. Je to jeden z pre mňa nepochopiteľných kvantitatívnych ukazovateľov, ktoré rozlišujú medzi vyhradenou a bežnou alebo teda jednoduchou stavbou. Nie je to z neznalosti, pretože nie je to moja ani profesia, ani špecializácia, je to trochu výnimočné riešenie, keď sa pozrieme na susedné krajiny, napríklad na Českú republiku, kde je oveľa väčší priestor pre bežných staviteľov, pre jednoduché stavby než u nás. Prečo práve na Slovensku a práve v dnešnej situácii chceme posilňovať, favorizovať veľkých staviteľov, tie najväčšie firmy na úkor tých menších a stredných, naozaj neviem. Ale aj z tej praxe, ktorú som mal ja ako zástupca zriaďovateľa škôl dvoch typov, súkromných aj cirkevných, alebo ako dlhoročný riaditeľ školy, kedy som mal príležitosť stavať telocvične, kedy som mal príležitosť riešiť projekty, tak viete, sám som organizoval verejné obstarávanie, verejné obchodné súťaže, pričom som bol rád, že sa môžem rozhodnúť pre riešenie šité na mieru, že som mohol zrealizovať výstavbu a rekonštrukciu telocviční, školských budov, budov materských škôl tak, že boli rádovo o 10-, 20-, 30-tisíc euro tie ponuky lacnejšie a lepšie vyhovovali tomu zadávateľovi, tomu riešeniu konkrétnemu pre potreby tej školy, než dokáže často veľká firma s väčšou réžiou.
Tak toto sú naše hlavné dôvody, podrobnejšie o nich hovoril Igor Janckulík, prečo sa uchádzame o vašu podporu týchto pozmeňujúcich návrhov, ktoré by mohli byť ešte dnes v poslednej chvíli takým kompromisom medzi potrebou mať nejakú, samozrejme, kontinuitu, nejakú istotu pre stavebníkov, stavebné úrady, ako budú postupovať od 1. apríla.
Ale chcem sa ešte dotknúť inej veci, a to tiež už viackrát spomínaného prílepku od pána poslanca Viliam Zahorčáka, ktorý je nepriamou novelou zákona o transakčnej dani. Som v intenzívnom kontakte so stavovskými organizáciami školskými a sám som ich niekoľkokrát ubezpečoval a teraz cítim za to zodpovednosť morálnu, ubezpečoval slovami pána ministra Druckera, pána ministra Kamenického, že sa ich transakčná daň nebude týkať škôl a školských zariadení súkromných a cirkevných zriaďovateľov, pretože túto garanciu dávali dvaja ministri, ktorých sa to najviac týka. Rezort minister školstva, minister financií. Ale finančný úrad pripravil aj teda chystá prax, podľa ktorej bude táto transakčná daň uplatnená na školy a školské zariadenia týchto zriaďovateľov. Viete, pripomína mi to situáciu, keď sme, keď najskôr koalícia, kolegovia, chceli ste zdaniť touto daňou aj občianske združenia, neziskovky, vtedy pri tom prvom návrhu zákona o transakčnej dani nepomohlo ani vystúpenie Slovenskej katolíckej charity na výbore, až potom novelou ste neziskovky odtiaľto vyňali. Podobný zápas bol aj o zdaňovanie alebo, teda respektíve nezdaňovanie verejných zdravotných poisťovní, kedy sme tiež s poslancom Petrom Stachurom dávali k tomu pozmeňováky, že ste stále museli kontinuálne opravovať tento zákon o transakčnej dani. A sme znovu pri tomto istom seriáli opráv predložených zákonov, pretože teraz týmto prílepkom chcete napraviť chybu, ktorú ste urobili pri transakčnej dani.
Viete, namiesto toho by som čakal, že na ministerstve školstva po roku a pol sa objaví ako jedna veľká vec, na ktorej sa zhodneme všetci, ktorí tejto veci čo len trochu rozumieme, že školy potrebujú okrem právnej subjektivity v tej rovine práva a legislatívy aj právnu identitu. Aby bolo jasné, čo to znamená, že to je škola, pretože keď sa na ne raz zákon pozerá alebo finančný úrad ako na neziskovú organizáciu, inokedy ako na rozpočtovú, príspevkovú alebo nejakú inú, tak v podstate my nevieme ani v tejto sále, čo to škola je. Nevie to minister financií, nevie to minister školstva, nevedia to úrady, ako majú uplatniť a postupovať zákony takto prekotne prijímané voči školám a školským zariadeniam. To je zlá známka, ktorú by som vystavil nám ako Národnej rade Slovenskej republiky, čo sa týka produkcie kvality zákonov a legislatívy.
No, dotknem sa, teda čakal by som, aby bolo jasné, kam tým mierim, že ministerstvo školstva za rok a pol pripraví aspoň koncepčne návrh zákona o školskej právnickej osobe, ktorá podobne ako pri zdravotníckych zariadeniach, o ktorých sme sa rozprávali tiež v tomto čase, povie, čo to škola je. Tak ako pri zdravotníckych zariadeniach potrebujete mať zadefinované, čo to znamená otvoriť si, ja neviem, zubnú ambulanciu alebo čo to je poliklinika, čo to je nemocnica, čo to je také a onaké oddelenie, v školách takéto niečo nemáme, a preto narážame na takéto paradoxné situácie, na aké sme narazili teraz pri transakčnej dani.
Ale transakčná daň sa dotýka aj ďalších oblastí života, hospodárskeho života našej krajiny, a to ešte ani nezačala sa uplatňovať a už sú indície o tom, že sa znižujú objednávky z Nemecka voči našim firmám v automobilovom, strojárskom priemysle subdodávateľom, dodávateľom. To je náš najväčší obchodný partner. Nuž, nemám o tom, priznávam, podrobné dáta, ale verím teda vyhláseniam, ktoré priniesla príslušná asociácia s tým, že transakčná daň je jeden z dôvodov, prečo je zaznamenaný tento pokles objednávok. Jeden z dôvodov, nehovorím, že jediný. Každopádne na tom sa zhodnú všetci ekonómovia, že, nakoniec o tom hovorili aj predkladatelia tohto zákona, že nie je to ideálne mať takúto transakčnú daň, vy ste to ospravedlňovali potrebou konsolidácie verejných financií, ktorú ste nevedeli urobiť inak, a transakčná daň, na tom sme sa zhodli všetci, jednoducho komplikuje a brzdí hospodársky rozvoj a ja som poukázal na to, že aj život škôl a školských zariadení.
Takže teraz to musíte opraviť dobre, ale ja vám navrhujem, ešte je čas, zrušte ju, zrušte transakčnú daň tak, aby nám nespôsobovala viacej škôd a problémov než úžitku.
Ďakujem, skončil som.
