Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené dámy, vážení páni, z rozhodnutia koalície sme len niekoľko hodín od hlasovania o novele Trestného zákona a Trestného poriadku v skrátenom legislatívnom konaní a v režime skrátenej rozpravy. Čo riešime? Viem povedať, čo rieši opozícia a ešte presnejšie, prirodzene, čo rieši Kresťanskodemokratické hnutie. Trestný zákon a Trestný poriadok tvoria jeden z pilierov právneho štátu. Tvoria rámce...
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené dámy, vážení páni, z rozhodnutia koalície sme len niekoľko hodín od hlasovania o novele Trestného zákona a Trestného poriadku v skrátenom legislatívnom konaní a v režime skrátenej rozpravy. Čo riešime? Viem povedať, čo rieši opozícia a ešte presnejšie, prirodzene, čo rieši Kresťanskodemokratické hnutie. Trestný zákon a Trestný poriadok tvoria jeden z pilierov právneho štátu. Tvoria rámce pre rozhodovanie súdov a tak spoluvytvárajú princípy a pravidlá pre život na Slovensku. My, to znamená opozícia, protestujeme proti nedemokratickému a z odborného hľadiska nezodpovednému postupu vládnej koalície pri zásadnej zmene trestnej politiky štátu, a to v skrátenom legislatívnom konaní bez snahy o konsenzus, profesionálnu spoluprácu, len silou valca vládnej väčšiny. A akokoľvek budete komentovať dĺžku rozpravy alebo obštrukcie, nič to nezmení na fakte, že sme mimo riadneho legislatívneho procesu. Kresťanskodemokratické hnutie sa snaží o konštruktívnu opozičnú prácu, predložili sme dva pozmeňujúce návrhy v snahe zabrániť najhoršiemu a zlepšiť, čo sa dá. Na úvod toľko stručne k tomu, čo rieši KDH a čo rieši opozícia.
Čo rieši vládna koalícia strán SMER, HLAS a SNS, o čo ide koalícii, to sa môžeme len domnievať, odhadovať, pretože ani dôvodová správa, ani prvé nočné vystúpenia pána ministra Suska a pána poslanca Gašpara, ani dnešné vystúpenie pána ministra Suska, za ktoré inak ďakujem, bol som tu a som rád, že som ho mohol počuť, ani veľmi zriedkavé vystúpenie koaličných poslancov nám nedávajú odpoveď na základnú otázku, akú motiváciu a cieľ má koalícia, čo chce naozaj dosiahnuť pri pretláčaní tohto zákona iba silou svojej väčšinovej moci bez snahy o celospoločenský konsenzus.
V tejto sále aj v médiách zazneli názory opozičných politikov, že vládny návrh zákona je šitý na mieru obvineným osobám blízkym vládnym stranám. Kolegovia, čudujete sa tomu? Veď vám hovoríme o konkrétnych dôsledkoch prijatia vládneho návrhu zákona a tak to naozaj vychádza. V demokratickom právnom štáte platí princíp väčších nárokov na osoby s vysokou mierou zverenej moci a kompetencií, preto sa musia na úrovni vlády, ministerstiev, vyššej súdnej moci, ústredných orgánov štátnej moci veci nielen obsahovo a procesne riešiť správne v zmysle ústavy a zákonov, ale sa tak musia aj javiť, inak riskujeme civilizačný rozklad, nedôveru občanov v štátne inštitúcie, zákonný poriadok a vôbec princípy právneho štátu a demokracie. Aká veľká musí byť motivácia súčasnej vlády Slovenskej republiky, že si toto dovolí riskovať?
Nechcel by som byť v koži koaličného poslanca a byť konfrontovaný s touto vecou a, prepáčte, aj morálnou výzvou. Chápem, že viacerí politici môžu prežívať politický zápas ako hru, nebrať to osobne, úplne sa spoľahnúť na stranícku disciplínu a nebrať slová príliš vážne, predstierať, počítať s povrchnosťou, delegovať svoju vlastnú osobnú zodpovednosť, ktorú sme prijali zložením sľubu s rukou na Ústave Slovenskej republiky, delegovať túto zodpovednosť na straníckych šéfov, poradcov a podobne. Alebo jednoducho ignorovať. Potom sa nečudujme, ako sa posunulo vnímanie politiky a politikov v spoločnosti. Ako je naša spoločnosť rozdelená, koľko je v nej frustrácie, zloby a nepriateľstva. Volebné bilbordy strán vládnej koalície sľubovali pokoj, profesionalitu a novú, lepšiu kultúru správy veci verejných. Viac než opozičný politik, viac než člen poslaneckého klubu Kresťanskodemokratického hnutia som občan Slovenskej republiky a prirodzene manžel, otec a syn, proste človek, a neteším sa z toho, že je zle, že vládna koalícia neprináša pokoj, profesionalitu a lepšiu kultúru. Skôr by som vám fandil, aby ste tým smerom urobili aspoň krok.
Samozrejme, že rešpektujeme výsledok volieb a zvrchovanú vôľu občanov. Vláda Slovenskej republiky vzišla z demokratických volieb a má legitímnu moc a zodpovednosť. Nespochybňujeme vaše právo plniť svoj vládny program. To však neznamená, že môžete konať podľa hesla: Vyhraj voľby a môžeš všetko. Rovnako neospravedlňujem chyby minulosti, tzv. vojnu v polícii či napríklad neprimerané vykopávanie dverí v noci. Ak došlo k pochybeniam, každý, kto sa cíti poškodený, môže sa domáhať nápravy súdnou cestou. A rozumieme potrebe upraviť vzťah medzi Úradom špeciálnej prokuratúry a generálnou prokurátorou, prokuratúry a, samozrejme, novelizovať Trestný zákon a Trestný poriadok, a že to nie sú prázdne slová, o tom svedčia skutky.
Zodpovedne, profesionálne, konsenzuálne a v riadnom legislatívnom procese bola pripravená novela Viliama Karasa, ktorý je expertom KDH. Ním predložená novela Trestného zákona v tomto parlamente získala 127 hlasov v pléne národnej republiky, Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní. Za zákon ministra Karasa hlasovali poslanecké kluby OĽANO, SMER – SD, SaS, SME RODINA, aj poslanci nezaradení do klubov vrátane Petra Pellegriniho, Richarda Rašiho, Tomáša Tarabu, Matúš Šutaj Eštoka a ďalších. Proti boli iba poslanci klubu REPUBLIKA. Návrh zákona ministra Karasa bol, žiaľ, stiahnutý z druhého čítania ministerkou úradníckej vlády. Dnes je tu snaha Kresťanskodemokratického hnutia urobiť maximum pre zabránenie negatívnych dopadov vládneho návrhu zákona a jeho zlepšenie aj pozmeňujúcimi návrhmi. Hlasovanie bude zrejme zajtra, poďme sa teda pozrieť aspoň ilustratívne na niektoré body z pozmeňovacích návrhov KDH, ktoré už odzneli v tomto pléne, a pána poslanca Tibora Gašpara, ktorý predniesol pozmeňujúci návrh ku vládnemu návrhu zákona.
Avšak ma prekvapilo dnes, keď hovoril pán minister Susko o jednom konkrétnom bode v § 90 ods. 4 písm. b) zákona, kde spomínal, teda napomínal pani exministerku Kolíkovú, že neuvádza pravdivo túto námietku, že pozastavenie premlčacej doby sa viaže na, podľa vládneho návrhu zákona právoplatne, právoplatné odsúdenie v trestnej veci, pričom teda náš návrh pozmeňovací bol, aby sa viazal prirodzene na, na podanie žaloby voči obvinenému, tak minister Susko povedal, že tak to nie je, že veď v tom návrhu zákona sa hovorí o pozastavení premlčacej doby už pri podaní obžaloby. Tak ja keďže som si to možno zle pamätal, tak som si pozrel do vládneho návrhu zákona, do parlamentnej tlače, ale ten § 94b naozaj hovorí až o právoplatnom odsúdení, čo, samozrejme, je absurdum vzhľadom na to, že čo to znamená, aký účel je premlčacej doby.
A tak som si pomyslel, no minister Susko sa snáď nemôže mýliť, snáď to teda viaže na pozmeňovák pána poslanca Gašpara. Tak som si dnes niekoľkokrát pozrel na portáli Národnej rady zoznam všetkých pozmeňujúcich návrhov, ale poslanecký návrh na zmenu a doplnenie tohto vládneho návrhu zákona od poslanca Gašpara som tam nenašiel. Tak mám pocit, že ten chaos začína už teraz, a to ešte ten zákon nevošiel do platnosti. Napriek tomu budem pracovať s údajmi, ktoré pán poslanec Tibor Gašpar predniesol v pléne. Ja ale iba ilustratívne.
Bol tu vládny návrh zákona, aby premlčacia doba trestného stíhania mladistvých bola päť rokov pri hornej hranici trestu odňatia slobody prevyšujúcej desať rokov. Teraz je to najmenej desať rokov. My sme ako KDH chceli ponechať pôvodnú úpravu, pretože naozaj pri hornej hranici trestu odňatia slobody desať rokov sú, ide o veľmi závažné opatrenia, závažné previnenia a zdalo sa nám, že premlčacia doba päť rokov je v tomto prípade nebezpečná pre záujmy štátu a bezpečnosť občanov. Vládny návrh bol v tomto bode upravený, vypustený údajne práve pozmeňovákom Tibora Gašpara, ale nikde som to nenašiel v parlamentnej tlači.
Taktiež nám bolo údajne akceptované vypustenie trestanie činov so zanedbateľnou alebo žiadnou škodou, teda tí tzv. horalkoví zlodeji. Vypúšťa sa ´per ústa´, ale nenašiel som to v parlamentnej tlači, tak naozaj neviem, na čom sme.
Zníženie vekovej hranice, ešte jeden príklad z akceptovaného alebo údajne akceptovaného pozmeňovacieho návrhu, zníženie vekovej hranice priestupkovej zodpovednosti z 15 rokov na 14 rokov, a čo je ešte dôležitejšie, zavedenie probačných programov a súvisiacich zmien v ostatných zákonoch. Toto bolo alebo malo byť prevzaté do pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Tibora Gašpara v plnom rozsahu. Mysleli sme si, že to, čo niektorí opoziční poslanci nazývajú kozmetická síce len úprava, že aspoň pre týchto mladistvých to nie je kozmetická úprava, ich života sa to dotkne, že zachránime aspoň, čo sa dá. Ale opäť neviem, kde je ten pozmeňovák pána Gašpara.
Ale poďme teraz k veciam, ktoré sú, lebo, samozrejme, nebudeme sa venovať všetkým bodom pozmeňovacích návrhov, ktoré sú, ktoré neboli akceptované ani pri týchto pozmeňujúcich návrhoch. A dotknem sa škôd, hraníc škôd. Veľmi veľa ste, kolegovia, už o nej hovorili vy a teda nebudem opakovať to, čo tu odznelo. Chcem upozorniť na jeden aspekt, ktorý som si uvedomil, že ak máme značnú škodu viac než 250-tisíc eur, pričom náš pozmeňovák pýtal 70-tisíc eur, tak si uvedomte, čo znamená tá suma 250-tisíc eur na Slovensku. Drvivá väčšina obyvateľov našej krajiny žije a býva v bytoch a domoch, ktoré nepresahujú túto sumu. To znamená, že ak im niekto vypáli, zvalcuje, zbúra dom, tak to ani nie je značná škoda. Je to proste len väčšia škoda. A pripraví vás o všetko. Tak toto je pre nás, samozrejme, úplne neakceptovateľné.
Uvediem aspoň tri príklady z neakceptovaných, už dopredu to avizujem ako neakceptovaných návrhov, pozmeňujúcich, KDH, hoci sme ešte pred hlasovaním, ale porovnával som to s formálne neexistujúcim poslaneckým návrhom pána Tibora Gašpara.
Vládny návrh zakotviť dvojstupňovosť rozhodovania o prijatí obžaloby, viete, možno kto z nás nemá skúsenosť, tak mu to znie nevinne, ale uvedomme si, že ak máme zakotviť dvojstupňovosť rozhodovania o prijatí obžaloby a zároveň prijímame skrátenie legislatívny... skrátenie premlčacích lehôt a zároveň presúvame tisícku spisov z ÚŠP a rekvalifikujeme množstvo trestných činov podľa zmenenej výšky škody a sadzieb, tak vážne podrážame nohy tým, ktorí majú v svojich úlohách presadzovanie práva a zodpovednosť za trestnú politiku štátu. Pretože sa jednoducho komplikuje a výrazne predlžuje proces trestného konania. Tak túto našu námietku neakcep... nebola akceptovaná.
Ďalej vládny návrh zákona navrhuje ustanoviť, že trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti sa nebude považovať za trváci trestný čin. Toto je znovu jedna z vecí, kde nenachádzam logiku, prečo by to tak malo byť, keďže ide o najkomplikovanejšie a najzložitejšie prípady, ktoré trvajú, ktoré vyžadujú aj najdlhší čas, zvyčajne aj najdlhšie objemy spisov pri organizovanom zločine, tak nechápem, prečo by takýto trestný čin nemal byť ako doposiaľ považovaný za trváci.
Takto by som mohol ešte dlhšie pokračovať. Dnes už som to spomínal, bol aj pánom ministrom Suskom komentovaný, komentované znenie návrhu zákona v § 90 ods. 4 písm. b), kedy sa hovorilo o prerušení premlčania. Nuž a pán minister, ak som ho dobre pochopil, dnes povedal, že nie je to tak, ako znie vládny návrh zákona, že sa prerušenie, teda že sa premlča... prerušenie premlčacej doby započne v momente, keď bude obžalovaný ten, ten stíhaný, ale zákon znie, až keď bude právoplatne odsúdený. To je, samozrejme, pre ľudí, ktorí sa rozumejú trestnému právu, absurdum, pretože to popiera úlohu premlčacích lehôt, ktoré sledujú jednak tlak na, proti recidíve a jednak dávajú priestor tam, kde nie je dostatok dôkazového materiálu na to, ako ten človek ďalej funguje. Ak však ten človek sa dopustí ďalšieho úmyselného trestného činu, za ktorý je obžalovaný, že je podaná žaloba na súd, tak je absurdné, že sa mu nezastavuje plynutie premlčacej doby, ale čaká sa až na právoplatné odsúdenie, čo môže trvať ďalšie roky. A tá premlčacia lehota jednoducho môže uplynúť, čo je absurdné, lebo ten človek sa dopustil recidívy.
Tak ako už som spomínal, úprava Trestného zákona voči mladým previnilcom, aby im nebol, ľudovo povedané, zničený život neprimerane tvrdou trestnou politikou, má svoj význam. Nie je to pre nich len kozmetická zmena. Avšak ako celok táto vládna novela Trestného zákona v predkladanej podobe hlavne v ustanoveniach, ktoré sa týkajú globálne trestnej politiky presadzovania práva na Slovensku, pripravenosti krajiny, všetkých orgánov činných v trestnom konaní a justície na jej aplikáciu zo dňa na deň, je pre nás absolútne neprijateľná.
Okrem už spomínaných dôvodov chcem znova zdôrazniť, že sme boli v KDH pripravení rokovať o zákone v riadnom legislatívnom procese s cieľom upraviť trestnú politiku štátu smerom k restoratívnej spravodlivosti, ako sa to zo všetkých strán ozýva. Úpravy trestnej sadzby a ich rozpätia vzhľadom na potrebu aktualizácie a súlad s de... ústavou deklarovanými hodnotami nášho štátu. Všetci sa zrejme zhodneme na hierarchii hodnôt hodných ochrany a aj trestnej politiky štátu na tejto zjednodušenej škále. Ľudský život, ľudské zdravie a dôstojnosť človeka, ľudské práva a majetok. V médiách som počul argumentáciu, v médiách, zo strany koaličných predstaviteľov, že toto ich vládny návrh zákona prináša. Ale nie je to tak. Uvediem príklad.
Ak niekto prijme úplatok vo výške pol milióna eur, alebo teda až po 650-tisíc eur, tak to bude nepochybne za zločinným účelom, ktorý prinesie páchateľovi radovo vyšší profit. Nedáte predsa niekomu úplatok 500-tisíc eur, aby ste sa obohatili o desaťtisíc eur. Možno ide o desiatky až stovky miliónov eur. Takéto peniaze by napríklad v zdravotníctve zachraňovali životy alebo vo vzdelávaní či sociálnej oblasti znamenali výrazné zlepšenie kvality života mnohých ľudí. A za taký skutok môže vyviaznuť príjemca úplatku len s podmienkou. Tu vidíme zjavný nesúlad alebo teda že potrebu precizovania toho, čo to znamená, čisto majetkový či hospodársky zločin alebo trestný čin, a či ten dopad pri veľmi vysokých škodách nezasahuje, nemá presah aj do tých ústavou najdôležitejších hodnôt.
Kardinálnym problémom vládneho návrhu zákona je, a toto je jadro, že bez riadnej prípravy a analýzy dopadov mení všetko podstatné naraz a bez riadnej prípravy a postupnosti, logickej postupnosti krokov. Poviem to v bodoch.
1. Chce zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry a presunúť tisícku spisov najzávažnejšej trestnej činnosti na krajské prokuratúry.
2. Chce výrazne zvýšiť hranice škôd a tak rapídne znížiť závažnosť majetkových a hospodárskych trestných činov.
3. Chce významne skrátiť premlčacie lehoty trestných činov a zároveň
4. komplikuje a predlžuje proces ich vyšetrovania.
Poďme sa teraz pozrieť na problém ÚŠP. Opäť len z médií som počúval vyjadrenia koaličných politikov, že opozícii ide o osobu Daniela Lipšica. Nezmysel. ÚŠP je tu kvôli najväčším zločinom a zločincom, bol zriadený dávno pred zvolením Daniela Lipšica, že, za špeciálneho prokurátora. Daniel Lipšic pri všetkej úcte alebo kritike k jeho práci nemôže byť téma. Tu ide o ÚŠP, jeho miesto v zabezpečení a vymáhaní práva na Slovensku a nie o jednu konkrétnu osobu. Hlavným dôvodom vytvorenia Úradu špeciálnej prokuratúry bol nízky počet, kedysi nízky počet vyšetrených prípadov a absencia účinného mechanizmu na boj proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti. Prepáčte, je klamstvo, že podobný Úrad špeciálnej prokuratúry v iných krajinách Európskej únie neexistuje. Veď aj uznesenie Európskeho parlamentu z 15. januára 2024 konštatuje, že vo viacerých členských štátoch existuje podobný špecializovaný úrad vrátane nedávno zriadenej špecializovanej európskej prokuratúry na úrovni Európskej únie, ktorú Slovensko v Rade podporilo.
Je paradoxom, že pán minister Susko aj pán poslanec Gašpar argumentovali v prospech skráteného legislatívneho konania v prípade vládneho návrhu zákona ohrozením ľudských práv až životom našich občanov. Teraz naozaj prosím o maximálnu toleranciu, lebo nemyslím zle slová, ktoré poviem. Spomínali pri tom aj tragickú sebevraždu pána generála Lučanského. Taká tragédia musí byť každému súdnemu človeku len ľúto, ako je aj mne kedykoľvek, keď si na to nešťastie spomeniem. Takéto udalosti sa musia riadne vyšetriť, ako sa to stalo i v tomto prípade a nie používať ich v politickom zápase.
Ďalej argumentovali dvadsiatimi šiestimi uzneseniami Ústavného súdu o porušovaní ľudských práv, ale tieto uznesenia neboli vo väčšine namierené proti ÚŠP a neboli ani konkretizované a podrobené odbornej analýze či diskusii so sudcovským stavom, advokáciou či prokurátormi. Argumentáciu v prospech skráteného legislatívneho konania porušovaním ľudských práv považujem za paradoxnú, pretože práve takáto zmena trestnej politiky štátu vládnym návrhom je podstatným zásahom do právneho a demokratického systému nášho štátu a nielen podľa mňa priamo ohrozuje slobody a práva občanov i právnických osôb. A teraz si dovolím načrtnúť tieto dopady, aby som bol konkrétny, vládneho, prijatia vládneho návrhu zákona konkrétnejšie.
Nedávne následky, pardon, negatívne následky prijatia tohto návrhu zákona v tejto podobe sa začnú prejavovať okamžite po nadobudnutí účinnosti, keďže tí, ktorí ich budú aplikovať, ich nemajú naštudované, som už dnes demonštroval na fakte, že bavíme sa tu o niečom, o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Tibora Gašpara, ktorý som nenašiel v parlamentnej tlači. Aj preto nastanú aplikačné spory medzi jednotlivými policajnými útvarmi, spory o vecnú príslušnosť v jednotlivých prípadoch. Obrovské množstvo prípadov bude potrebné pri zmene právnej kvalifikácie skutku zo zločinu na prečin jednoducho naštudovať a s odôvodňujúcim prípisom odstúpiť z vyšetrovania do skráteného vyšetrovania. To sú jednoducho iné procesy, ktoré majú svoju administratívnu výbavu. To môže viesť k ďalším sporom a vráteniu prípadov späť s námietkami voči právnej kvalifikácii. Nemusím byť právnik, ale hneď by som vedel poradiť advokátovi obvineného človeka, že toto je úplne po ruke, sa mu ponúka námietka voči nesprávnej kvalifikácii trestného činu a môžu nastať prieťahy a môžeme naťahovať proces. A to všetko sa bude diať pri všeobecne známom nízkom počte policajtov určených pre skrátené vyšetrovanie a práve tí, ktorí sú v útvaroch, ktoré riešia skrátené vyšetrovanie, majú často len stredoškolské vzdelanie a vzhľadom na fluktuáciu v Policajnom zbore často aj nižšiu, kratšiu policajnú prax. Pričom títo dostanú k vyšetrovaniu prípady, ktoré boli doposiaľ kvôli zložitosti a rozsahu dokazovania určené kvalifikovanejším vyšetrovateľom s vysokoškolským vzdelaním.
Vie niekto z vás, koľko prípadov bude takto prekvalifikovaných? Ja som nikde taký číselný údaj ani analýzu dát nenašiel. Predpokladám, že zmena právnej kvalifikácie, teda konkrétne zmena z prečinu na priestupok, bude musieť byť nejako zadministrovaná. Možno bude treba o tom vydať uznesenie o postúpení veci na prerokovanie priestupku. Všetko logicky musí byť riadne zaznamenané do registratúry informačného systému polície a zaslané príslušnému orgánu. Pravdaže ani v štátnych inštitúciách, ktoré majú riešiť a rozhodnúť o priestupkoch, nikto nezvýšil počty týchto úradníkov. Ja som počul pána ministra Šutaj Eštoka, ktorý povedal, ak budú chýbať stovky, pošleme tam stovky, ak budú chýbať tisíce, pošleme tam tisíce. Vážení, a odkiaľ ich zoberiete? Urobíte si ich z hliny a dáte im do hlavy šemhamforaš? Aj keby sme tu mali niekde v zásobárni sto nevyužitých schopných ľudí, ktorí okamžite môžu nastúpiť do práce ako štátni úradníci, tak si budú musieť veci naštudovať, budú musieť byť zaškolení pre takýto druh práce. A to sa bavíme stále v kontexte veci, že nám chýbajú takýto kvalifikovaní úradníci v štátnej správe, aj v Policajnom zbore.
Pravdaže, takže podľa mňa nastane ich nevídané zahltenie týchto štátnych inštitúcií, ktoré môže viesť k faktickej nefunkčnosti a predlžovaniu lehôt do takej miery, že príde k premlčaniu priestupkov. Aj pri závažnejších prípadoch bude potrebné urobiť podobné úkony, ako som opisoval pred chvíľou. Naštudovať všetky živé vyšetrované spisy, prípady a zhodnotiť, do akej miery je treba zmeniť právnu kvalifikáciu skutkov, ktoré prípady ostanú vo vyšetrovaní a bude treba v nich pokračovať, ktoré treba odstúpiť do skráteného vyšetrovania ako prečiny, všetky tieto zmeny administratívne spracovať a úradným postupom registrovať v informačnom systéme a napokon s odôvodnením odoslať príslušnému útvaru.
Ďalej sa bude potrebné venovať aj vyšetrovacím spisom v archívoch, pretože sa menia premlčacie lehoty. Bude treba preskúmať všetky spisy, v ktorých boli prerušené trestné stíhania s neznámym páchateľom s premlčacou dobou od päť do tridsať rokov. Tieto naštudovať a rozhodnúť o zmene právnej kvalifikácie skutkov a doby ich premlčania, a to znovu bude treba zadministrovať zrejme uznesením o prípadnej zmene kvalifikácie skutkov, prípadne uznesením o zastavení trestného stíhania z dôvodu uplynutia premlčacej doby trestného stíhania a opäť vložiť do registratúry a archívu.
Toto je únavné aj počúvať, ja to chápem, ale toto budú musieť ľudia v konkrétnom živote okamžite začať robiť v tom stave, ako som opísal. Predpokladám, že realita prinesie ešte ďalšie nepredvídané ťažkosti a problémy. Obávam sa, že toto všetko môže spôsobiť chaos, neúmerne zaťažiť policajné zložky, osobitne vo veľkých mestách, kde už v súčasnej dobe sú personálne stavy polície poddimenzované, k čomu pravdepodobne môže prispieť aj ďalšia vlna, možná vlna odchodu policajtov do výsluhového dôchodku. Veľmi sa obávam reakcie podsvetia a kriminálnych živlov, keď sa začnú zverejňovať prípady, bodaj by som sa mýlil. Prípady a zistenia občanov, aká je polícia oslabená a preťažená. Podobne, podobne veci doľahnú na prokuratúry a súdy. Tu naozaj očividne hrozí výrazné ochromenie štátu vo veci ochrany života, zdravia a majetku občanov Slovenskej republiky. Ako sa potom máme ako opozícia s kontrolnou funkciou v demokratickom štáte pýtať na úmysly a motiváciu vlády a koalície?
Ešte raz sa vrátim k zásade civilizovaného právneho štátu, že i správne veci sa musia diať správnym spôsobom, to znamená zákonným spôsobom, a v prípade ústavných činiteľov sa tak musia aj javiť. Nech sa potom nikto nečuduje, že v situácii, keď po demokratických voľbách nastúpila k moci vláda SMER-u, HLAS-u a SNS a viacero trestne stíhaných či odsúdených osôb z radov politikov, bývalých vyšších štátnych úradníkov, policajtov, prokurátorov, sudcov, spravodajských dôstojníkov, podnikateľov, oligarchov, osôb, mnohí z nich sú osoby blízke vládnym stranám, že v situácii, keď napriek iným reálnym a naliehavým problémom Slovenska riešime v skrátenom legislatívnom konaní bez zákonných dôvodov zásadnú zmenu trestnej politiky štátu, konkrétnejšie, čelíme rozsiahlej zmene trestnoprávnych noriem Trestného zákona a Trestného poriadku, a to zvýšením výšky škody, znížením trestných sadzieb, skrátením premlčacích lehôt, rozšírením ukladania podmienečných trestov, podstatným zúžením a skomplikovaním podmienok využívania inštitútu spolupracujúceho obvineného, zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry a podstatnou personálnou organizačnou zmenou Národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru, že sa táto zmena javí ako účelová a v praxi môže mať ekvivalentné dôsledky ako všeobecná amnestia na spáchané trestné činy týmito osobami.
My sme gramotní a vieme, že toto nie je inštitút amnestie, hovoríme, že dôsledky môžu byť podobné ako plošná amnestia. Tak sa to javí. A vláde a koaličným poslancom je to úplne jedno? Politici sú zvyčajne citliví na reputačné riziko. Prečo vás, vážení poslanci koalície a vážení členovia vlády Slovenskej republiky, teraz nijako nevyrušuje, nebrzdí obraz, ktorý o sebe a o Slovensku vytvárate. Čo je tak silne motivujúce a dôležité, že to musíme robiť takto? Veď ak by úmysly vlády boli v tejto veci počestné a v súlade s deklarovanými cieľmi o harmonizácii práva s krajinami Európskej únie a potrebnými aktualizačnými úpravami Trestného zákona a Trestného poriadku na principiálny posun smerom k restoratívnej justícii, tak čo bránilo vláde Slovenskej republiky predložiť tento zákon do riadneho legislatívneho procesu. Hľadať konsenzuálne najlepšie riešenia pre potrebné zmeny. Som si istý, že v takom prípade by sme mohli v parlamente sa zaoberať rádovo lepším návrhom zákona, ktorý by mal šancu prejsť hoc aj ústavnou väčšinou so značnou, s podporou značnej časti hlasov aj z opozície. Veď sa to už raz stalo, 127 hlasov tu bolo za Karasovu reformu. A taký konsenzus je v citlivej, v tak citlivej veci ako je trestná politika štátu a rámce pre rozhodovania sudcov, ktorí nám jednoducho svojimi precedensami a prejudaktívne dávajú kultúru, pravidlá a princípy spolužitia v tejto krajine mimoriadne potrebné. Takú skúsenosť a politickú kultúru potrebujeme všetci občania Slovenska.
Vžijem sa teraz možno opovážlivo do voliča vlád, do voliča vládnej koalície. Nie je to pre mňa ťažké, pretože viacerých poznám osobne a môžem ich denne stretávať. Čo si o celej veci naozaj môže myslieť váš volič? Že my všetci v opozícii do posledného muža a ženy sme cynické obludy, ktoré len zle robia nášmu pánu premiérovi, ktorý sa tak snaží a stará o blaho všetkých občanov Slovenska? Podobne ako sa štylizoval Vladimír Mečiar? Že súčasná opozícia, ktorá sa vlastne skladá z veľmi rozdielnych ideových svetov reprezentovaných Kresťanskodemokratickým hnutím, OĽANO – SLOVENSKO, SaS a Progresívnym Slovenskom, reprezentuje len zlomyseľných ľudí bez akejkoľvek dobrej vôle, čo vám len hádžeme polená pod nohy? Prečo sme ako opozícia napriek významným rozdielom medzi nami tak jasne a jednotne proti vládnemu návrhu zákona, tohto zákona? Kvôli kompetenčnému zákonu či konsolidačnému zákonu sa žiadne protestné desaťtisícové zhromaždenia na námestiach neorganizovali. Toto rozdelenie Slovenska vedie k tvorbe doslova znepriatelených táborov, vzájomným krivdám a konfliktom medzi ľuďmi, ktorým máme slúžiť, alebo k rezignácii na politiku ako nečistú a falošnú hru. Vedie to k všeobecnej frustrácii a táto jazva, páni a dámy, sa bude dlho liečiť. Pritom to mohlo byť všetko inak.
Vážení členovia vlády Slovenskej republiky a poslanci za SMER, HLAS a SNS, mohli ste a stále môžete dokázať, že vám mnohí krivdili, že aj vy ste sa poučili z minulosti a idete pracovať pre lepšie Slovensko aj bojom proti korupcii a organizovanému zločinu a že na vás tiene minulosti nesiahajú. Prial by som Slovensku takú bratislavskú jar v neosmičkovom obyčajnom roku 2024. Prial by som Národnej rade Slovenskej republiky a celej krajine politický zápas, ktorý by bol súťažou politických strán v hľadaní najlepších riešení pre Slovensko, kde by bolo dôležitejšie, čo je hovorené, než kto to hovorí. Politiku, ktorá by slúžila správe veci verejných a nie naopak, kedy veci verejné sú akoby hracími kartami v zápase o politickú a totálnu moc. Príde vám to naivné? Nuž tak potom vedzte, že takto to učíme žiakov a študentov od základnej školy po vysokú školu. Alebo budeme znovu prepisovať učebné osnovy a predsa len sa vrátime k tomu, že zem je plochá?
Ďakujem, skončil som. (Potlesk.)
Skryt prepis
