Videokanál poslanca

151-2
Mal som takých aj na škole. Chlapca, ktorého sme vynášali na poschodie, lebo sme nemali bezbariérovú školu a jednoducho tento chlapec exceloval vo viacerých veciach, bol aj najlepším absolventom MATFYZ-u. Keď to videli iní moji žiaci, že tento sa nikdy nevyhováral na to, že nestihol urobiť úlohu, nevypracoval to domáce zadanie, musel prekonať ešte fyzický hendikep, tak mi pomohol viacej ako plný moralizmov alebo hrachu hádzaného na stenu. Športovci, osobitne tí aj zdraví, ktorí vedia, čo je to sebadisciplína, ktorí vedia, čo je to vytrvalosť, čo je to fair play, sú niečím, čo ozdravuje túto spoločnosť vo všetkých slova zmysloch. Osobitne to platí o paralympionikoch, alebo o športovcoch zdravotne znevýhodnených, ktorí okrem toho, že dokážu pracovať so sebou a s disciplínou, dokážu prekonať aj kríž navyše, ktorý dostali oproti nám, bežným zdravým ľuďom. Ja voči nim prechovávam veľkú úctu a vďačnosť a o tom je aj tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh.
Viete, príprava športovcov so zdravotným znevýhodnením s postihnutím si naozaj vyžaduje osobitnú pozornosť vzhľadom na ich špecifické potreby a prekážky, ktoré často obmedzujú ich plnohodnotnú účasť na športových aktivitách. Teda táto navrhovaná legislatívna úprava zvýrazňuje podporu prípravy zdravotne postihnutých športovcov, ako aj plnenie úloh Slovenského paralympijského výboru tak, aby boli explicitne samostatne zakotvené medzi prioritami zákona, čím sa posilní rovnosť ich prístupu k športu a vytvoria sa predpoklady pre ich plnohodnotnú integráciu do športového prostredia. Medzinárodné športové organizácie ako Medzinárodný paralympijský výbor, ktoré kladú dôraz na podporu zdravotne postihnutých športovcov, samozrejme, z dôvodov, ktoré som uviedol, ktoré neplatia len na Slovensku. Slovenská republika by týmto krokom zvýraznila tieto princípy, čím by sme preukázali svoju angažovanosť v medzinárodných športových iniciatívach spojených najmä s ohľadom na zdravotne znevýhodnených športovcov.
Navrhovaná zmena stanovuje, budete počuť potom v paragrafovanom znení, povinnosť prerozdeliť 3 % príspevku určeného na šport zdravotne znevýhodnených, na šport zdravotne znevýhodnených, na národný športový projekt na základe osobitných kritérií. Tento krok zvyšuje podporu športu pre zdravotne znevýhodnených, čím zabezpečuje rovnaké príležitosti v športe pre všetkých vrátane tejto skupiny. Stanovením minimálnej výšky 3 % sa garantuje primeraná finančná podpora, ktorá prispeje k rozvoju projektov s pozitívnym dopadom na dlhodobý rozvoj športu zdravotne znevýhodneným, a k ich lepšej integrácii dôsledku zabezpečenia osobitných kritérií na spravodlivé, efektívne prerozdelenie príspevkov a finančných prostriedkov. Zmena súvisí s celosvetovým trendom v rámci sociálnej inklúzie zapájať zdravotne znevýhodnených športovcov do národných športových zväzov.
Slovenský paralympijský výbor plní rovnaké činnosti ako Slovenský olympijský a športový výbor. Riadi, rozvíja, chráni paralympijské hnutie, podporuje rozvoj paralympijského športu, riadi a organizačne zabezpečuje športovú reprezentáciu. Slovenský paralympijský výbor plní nielen funkciu národnej športovej organizácie, ale u časti športov zdravotne znevýhodnených plní aj funkciu národných športových zväzov. V podmienkach Slovenskej republiky už dnes viaceré národné športové zväzy medzinárodne zastrešujú aj šport zdravotne znevýhodnených. Napr. v súčasnosti ide o tieto národné športové zväzy: Slovenský zväz cyklistiky, lukostrelecký zväz, stolnotenisový zväz, tenisový zväz, karlingový zväz, zväz karate, veslársky zväz, jazdecká federácia, asociácia taekwondo, horolezecký spolok JAMES, zväz bedmintonu, triatlonová únia. Smerom do budúcnosti je predpoklad, že tento počet sa bude navyšovať vzhľadom na medzinárodný trend. V súlade so športovým a finančným duchom fair play je nanajvýš žiadúce, aby oprávnené subjekty spoločne zastrešujúce zdravých aj hendikepovaných športovcov mali nárok na príspevky na národný športový projekt na základe osobitných kritérií určených pre zdravotne znevýhodnených športovcov.
Ešte pripomeniem, alebo teda vysvetlím pointu tej úpravy. Jednoducho znižujeme finančné prostriedky zákonom určené pre osobitné zväzy, organizačné útvary, ktoré sa venujú výlučne, a tým pádom exkluzívne a separátne, zdravotne znevýhodneným športovcom a zvyšujeme prostriedky finančné na tie 3 % pre zväzy, ktoré podporujú v rámci svojej činnosti zdravotne znevýhodnených športovcov. Teda pre zväzy všeobecné, kde sú, samozrejme, najmä zdraví športovci, lebo už taká je prax, že sa toto deje. Nedeje sa to všade, my im to neprikazujeme, jednoducho ak budú mať takých športovcov, budú mať na to prostriedky na financovanie.
No a teraz, pán predseda, chcem predniesť pozmeňujúci a doplňujúci návrh.

Raši, Richard, predseda NR SR
Poprosím teda, aby sa stopol čas.
Nech sa páči, pán poslanec, môžte predniesť návrh.

Horecký, Ján, poslanec NR SR
Ďakujem. V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme nasledujúce pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme tieto zmeny a doplnenia:
1. V čl. I za bod 85 sa vkladá nový bod 86, ktorý znie:
"V § 75 ods. 3 písm. c) sa vypúšťajú slová „zabezpečenie prípravy zdravotne postihnutých športovcov a"."
V § 75 ods. 3 sa za písmeno c) vkladá nové písmeno d), ktoré znie:
"zabezpečenie prípravy zdravotne postihnutých športovcov”.
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
2. V článku I, za bod 87 sa vkladá nový bod 88, ktorý znie:
"V § 77 ods. 2 písm. e) sa slová "3,5 %” nahrádzajú slovami "2 %”."
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
3. V čl. I za bod 88 sa vkladá nový bod 89, ktorý znie:
"V § 77 ods. 2 sa za písmeno e) vkladá nové písmeno f), ktoré znie:
"vo výške najmenej 3 % na národný športový projekt na základe osobitných kritérií prerozdelenia príspevku určeného na šport zdravotne znevýhodnených”.
Ďakujem, pán predseda, skončil som.

Ďakujem za slovo, pán predseda.
Vážený pán minister, dámy a páni, na konci tohto príspevku v rozprave chcem predniesť pozmeňujúci a doplňujúci návrh k návrhu zákona o športe. Keďže pozmeňujúce návrhy v paragrafovom znení, ktoré čítame v pléne, sú niekedy naozaj menej zrozumiteľné, tak najskôr a iba o tom budem hovoriť v tejto rozprave, ho zdôvodním, aby bolo jasné, čo vlastne chcem, s čím chcem prispieť k vylepšeniu tohto zákona. V poslednom čase sa Slovenská republika môže tešiť a poviem to tak, že s úctou a vďakou za reprezentáciu a špičkové medzinárodné výsledky osobitne paralympionikov. Priniesli nám viacero medailí a za mňa človeka, ktorý celý život sa venuje vzdelávaniu a formácii mladých ľudí, sú osobitne športovci so zdravotným znevýhodnením pokladom z neba.

Ďakujem za slovo, pán predseda.
Nuž, pán kolega Szalay, ja vás nebudem prekvapovať nejakou partizánčinou príspevku z oblasti zdravotníckej starostlivosti, ale pozorne počúvam túto rozpravu a chcem sa k nej vyjadriť tak rádoby štátnicko-manažérsky, pretože doma som v rezorte vzdelávania a školstva, ten sa v niečom podobá na rezort zdravotníctva. A teraz, pri všetkej úcte, lebo ja viem, že keď sa človek cíti v ohrození života, zdravia, tak to sa stane veľmi rýchlo prvou prioritou. Ale predstavte si, môj názor je, že budúcnosť a prosperita Slovenska ani tak nezávisí od kvality poskytovanej zdravotníckej starostlivosti, ako od schopnosti vybaviť našu pracovnú silu, našich ľudí konkurencieschopnosťou a tým, čo potrebujeme uspieť v tomto svete.
No ale je jasné, že keď zdravotníci majú oveľa bližšie ku tej citlivej koži každého jedného z nás, tak pre mňa je fascinujúce počúvať v tejto rozprave, že sa tu v otázkach života a smrti pri toľkých peniazoch, rádovo nad miliardou eur, nevykonáva dôsledná kontrola. Ale ja odmietam, pán kolega, to vaše zjednodušenie, že teda štát to robí dole, tak dajme preč, nazvali ste to etatizmom. V tom prípade, keby som použil tú paralelu so školstvom, tak by som musel chcieť zrušiť štátne školy a preferovať len tie súkromné cirkevné, ktoré vedia robiť dobré veci, ale touto cestou by som nikdy, nikdy, nikdy nešiel a neodporúčal, lebo sú strategické veci, ktoré si štát musí ponechať v kompetencii a regulovať. A medzi ne jednoznačne rátam tieto naše dva rezorty.
Ďakujem vám za rozpravu.

Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni, predložená novela zákona o štátnej službe sa dotýka horizontálne mnohých vecí a prináša aj dobré veci, ktoré podporujeme, a preto aj na začiatok chcem povedať, že za KDH budeme hlasovať za prerokovanie tohto zákona potom aj v druhom čítaní.
Ale teraz sa chcem dotknúť niektorých tých vecí, ktoré vítam a ktoré budeme musieť podrobnejšie preskúmať, prípadne prídeme s pozmeňujúcim návrhom, aby sme mohli takýto zákon schváliť. 8-2
Oceňujeme, že návrh zákona obsahuje ustanovenie, vďaka ktorému sa zvyšuje uplatniteľnosť absolventov vysokoškolského štúdia prvého stupňa, teda bakalárskeho stupňa, v štátnej správe. Je to všeobecne známa skutočnosť, že čo sa týka zamestnaneckých miest alebo teda tabuľkových pozícií, tak na Slovensku máme rezervy práve v tom, že náš menej pružný systém neakceptuje v plnej miere alebo v dostatočnej miere vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa, bakalárov, čo by nám pomohlo vo viacerých veciach aj pre pružnosť pracovného trhu, aj pre zdynamizovanie vysokoškolských akreditovaných študijných programov.
Taktiež vítame, že súčasťou preukázania a nadobudnutia kvalifikácie je aj možnosť preukázať ich mikroosvedčeniami v nedávno prijatom zákone o celoživotnom vzdelávaní alebo teda o vzdelávaní dospelých, na ktorom sa, ktorý sa pripravoval ešte aj počas predchádzajúcich období, pretože je to veľmi potrebný zákon, ktorý nám dáva tieto možnosti. Som rád, že tento zákon o štátnej službe naň reaguje.
Taktiež kvitujeme uznanie pedagogickej praxe pre pracovníkov Štátnej školskej inšpekcie, pretože ten stav, že im nebola započítaná do ich teda praxe pedagogická prax, je, samozrejme, absurdná, pretože práve to je to, čo oni v teréne kontrolujú, kvalitu vykonávania pedagogickej praxe, a taktiež aj teda napĺňania štátneho vzdelávacieho programu, čo sa deje pedagogickou praxou.
Kvitujeme aj čiastočnú úpravu odmeňovania riaditeľov škôl ako vedúcich zamestnancov, kde sa k ich platu teraz týmto zákonom priznáva 10-percentný príplatok. Tým ale aj prechádzam k otázkam, ktoré bude treba vyriešiť, ktoré si chceme vydiskutovať s pánom ministrom a tiež aj v pléne pri druhom čítaní ich riešiť. A to napríklad, že či tento príplatok pre riaditeľov bude zreflektovaný aj nejakým spôsobom v zbere dát, či bude, či bude zreflektovaný pri štátnom rozpočte, či bude o to zvýšený normatív na, mzdový normatív pre školy, aby sa nestalo, že znovu do tabuliek príde nejaké zvýšenie platu, ale reálne peniaze neprídu navýšené a potom by tie peniaze išli z podstaty tej školy, čo by, samozrejme, nebolo pre školy dobré.
Už môj predrečník sa dotkol jednej veľmi citlivej veci, a to je, to je úpravy obmedzení pre štátnych zamestnancov vykonávať inú zárobkovú činnosť a tiež zníženie obmedzenia zákazu podnikania. Tuto sa môžem stotožniť s obavami, že ak zákon neupravuje, v ktorých oblastiach je toto podnikanie alebo iná zárobková činnosť možná, tak možno aj pri dobrom úmysle môžeme urobiť medvediu službu tomuto štátu. Pretože ja rozumiem tomu, že keď chceme dostať do štátnej správy, a tú situáciu poznám aj z osobnej skúsenosti, schopných ľudí, ktorí už dokázali niečo aj vo svojej predchádzajúcej činnosti, napríklad v inej zárobkovej podnikateľskej činnosti, tak je to legitímne dobrý cieľ. Lebo naozaj chceme regrutovať do štátnej správy prvoligových hráčov, kvalitných ľudí, ktorí vedia riešiť problémy a už to preukázali vo svojej praxi. A často práve to, že zanechanie takejto praxe alebo takejto činnosti býva prekážkou vstupu do štátnej správy, nie každý je proste krasokorčuliar medzi paragrafmi a neprepíše formálne svoju živnosť alebo podnikanie na blízku osobu a bude to tieňovo vykonávať ďalej. Poctiví, seriózni, čestní ľudia s týmto majú problém a je dobré, keď im ten problém odstránime, ale musí sa to stať správnym spôsobom, nie tak, že niekto bude využívať svoju pozíciu v štátnej správe na to, aby si ešte asymetricky zabezpečil z toho nejaký profit alebo aby na úkor štátu teda posilnil svoje záujmy, alebo záujmy spriaznených osôb, toto treba naozaj detailne ošetriť.
Ešte jedna vec ma zaujala, a to úprava konania v štátnozamestnaneckých veciach v čase, keď nie je vymenovaný v orgáne štátnej správy GTSÚ. Viete, mám za to, že veľmi podstatnou úlohou a kompetenciou GTSÚ je práve riešenie štátnozamestnaneckých pomerov a vzťahov. Nepáči sa mi prax, ktorú som za desiatky rokov pozoroval, kedy poverený GTSÚ robí tzv. špinavú prácu a povyhadzuje ľudí lavínovite z ústredných orgánov štátnej správy a potom príde ten riadny GTSÚ, ktorý už má prichystané pole. Mali by sme sa naučiť v tejto krajine pokračovať v kontinuite, naozaj to, čo deklarujú všetky vlády, oddeliť odborných zamestnancov od verejných činiteľov dôraznejšie a dôveryhodnejšie. Nuž, táto navrhovaná úprava vo mne vyvoláva pochybnosti, že o čo ide, pretože viete, aj dnes GTSÚ musí mať svojho povereného zástupcu, aj keď je vymenovaný, pretože aj GTSÚ je človek, môže ochorieť, môže mať služobné povinnosti mimo pracoviska a musí tam byť niekto, kto ho v dobre definovanej miere zastupuje vo veciach, v ktorých je poverený. Čiže neviem, ako veľmi tento, toto ustanovenie potrebujeme na to, čo už dnes platí a v prípade, že budem chcieť teda počuť ten úmysel, ktorý je za týmto, ten zákonodarný úmysel, v prípade, že chceme upraviť teda kompetencie zastupujúceho práve vo veciach, ktoré by mali byť nikdy nie účelové, ale vždy v najlepšom záujme ústredného orgánu štátnej správy a Slovenskej republiky a nie v záujme príslušnej politickej strany alebo nejakých osobných vzťahov medzi ľuďmi, ktorí obsadzujú tieto zodpovedné pozície.
Takže za mňa, do prvého čítania tento zákon určite KDH podporí, pretože prináša zlepšenia vo viacerých oblastiach, prináša však aj riziká, o ktorých chceme seriózne, vecne spolu komunikovať a riešiť ich v rámci druhého čítania.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni, predložená novela zákona o štátnej službe sa dotýka horizontálne mnohých vecí a prináša aj dobré veci, ktoré podporujeme, a preto aj na začiatok chcem povedať, že za KDH budeme hlasovať za prerokovanie tohto zákona potom aj v druhom čítaní.
Ale teraz sa chcem dotknúť niektorých tých vecí, ktoré vítam a ktoré budeme musieť podrobnejšie preskúmať, prípadne prídeme s pozmeňujúcim návrhom, aby sme mohli takýto zákon schváliť. 8-2
Oceňujeme, že návrh zákona obsahuje ustanovenie, vďaka ktorému sa zvyšuje uplatniteľnosť absolventov vysokoškolského štúdia prvého stupňa, teda bakalárskeho stupňa, v štátnej správe. Je to všeobecne známa skutočnosť, že čo sa týka zamestnaneckých miest alebo teda tabuľkových pozícií, tak na Slovensku máme rezervy práve v tom, že náš menej pružný systém neakceptuje v plnej miere alebo v dostatočnej miere vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa, bakalárov, čo by nám pomohlo vo viacerých veciach aj pre pružnosť pracovného trhu, aj pre zdynamizovanie vysokoškolských akreditovaných študijných programov.
Taktiež vítame, že súčasťou preukázania a nadobudnutia kvalifikácie je aj možnosť preukázať ich mikroosvedčeniami v nedávno prijatom zákone o celoživotnom vzdelávaní alebo teda o vzdelávaní dospelých, na ktorom sa, ktorý sa pripravoval ešte aj počas predchádzajúcich období, pretože je to veľmi potrebný zákon, ktorý nám dáva tieto možnosti. Som rád, že tento zákon o štátnej službe naň reaguje.
Taktiež kvitujeme uznanie pedagogickej praxe pre pracovníkov Štátnej školskej inšpekcie, pretože ten stav, že im nebola započítaná do ich teda praxe pedagogická prax, je, samozrejme, absurdná, pretože práve to je to, čo oni v teréne kontrolujú, kvalitu vykonávania pedagogickej praxe, a taktiež aj teda napĺňania štátneho vzdelávacieho programu, čo sa deje pedagogickou praxou.
Kvitujeme aj čiastočnú úpravu odmeňovania riaditeľov škôl ako vedúcich zamestnancov, kde sa k ich platu teraz týmto zákonom priznáva 10-percentný príplatok. Tým ale aj prechádzam k otázkam, ktoré bude treba vyriešiť, ktoré si chceme vydiskutovať s pánom ministrom a tiež aj v pléne pri druhom čítaní ich riešiť. A to napríklad, že či tento príplatok pre riaditeľov bude zreflektovaný aj nejakým spôsobom v zbere dát, či bude, či bude zreflektovaný pri štátnom rozpočte, či bude o to zvýšený normatív na, mzdový normatív pre školy, aby sa nestalo, že znovu do tabuliek príde nejaké zvýšenie platu, ale reálne peniaze neprídu navýšené a potom by tie peniaze išli z podstaty tej školy, čo by, samozrejme, nebolo pre školy dobré.
Už môj predrečník sa dotkol jednej veľmi citlivej veci, a to je, to je úpravy obmedzení pre štátnych zamestnancov vykonávať inú zárobkovú činnosť a tiež zníženie obmedzenia zákazu podnikania. Tuto sa môžem stotožniť s obavami, že ak zákon neupravuje, v ktorých oblastiach je toto podnikanie alebo iná zárobková činnosť možná, tak možno aj pri dobrom úmysle môžeme urobiť medvediu službu tomuto štátu. Pretože ja rozumiem tomu, že keď chceme dostať do štátnej správy, a tú situáciu poznám aj z osobnej skúsenosti, schopných ľudí, ktorí už dokázali niečo aj vo svojej predchádzajúcej činnosti, napríklad v inej zárobkovej podnikateľskej činnosti, tak je to legitímne dobrý cieľ. Lebo naozaj chceme regrutovať do štátnej správy prvoligových hráčov, kvalitných ľudí, ktorí vedia riešiť problémy a už to preukázali vo svojej praxi. A často práve to, že zanechanie takejto praxe alebo takejto činnosti býva prekážkou vstupu do štátnej správy, nie každý je proste krasokorčuliar medzi paragrafmi a neprepíše formálne svoju živnosť alebo podnikanie na blízku osobu a bude to tieňovo vykonávať ďalej. Poctiví, seriózni, čestní ľudia s týmto majú problém a je dobré, keď im ten problém odstránime, ale musí sa to stať správnym spôsobom, nie tak, že niekto bude využívať svoju pozíciu v štátnej správe na to, aby si ešte asymetricky zabezpečil z toho nejaký profit alebo aby na úkor štátu teda posilnil svoje záujmy, alebo záujmy spriaznených osôb, toto treba naozaj detailne ošetriť.
Ešte jedna vec ma zaujala, a to úprava konania v štátnozamestnaneckých veciach v čase, keď nie je vymenovaný v orgáne štátnej správy GTSÚ. Viete, mám za to, že veľmi podstatnou úlohou a kompetenciou GTSÚ je práve riešenie štátnozamestnaneckých pomerov a vzťahov. Nepáči sa mi prax, ktorú som za desiatky rokov pozoroval, kedy poverený GTSÚ robí tzv. špinavú prácu a povyhadzuje ľudí lavínovite z ústredných orgánov štátnej správy a potom príde ten riadny GTSÚ, ktorý už má prichystané pole. Mali by sme sa naučiť v tejto krajine pokračovať v kontinuite, naozaj to, čo deklarujú všetky vlády, oddeliť odborných zamestnancov od verejných činiteľov dôraznejšie a dôveryhodnejšie. Nuž, táto navrhovaná úprava vo mne vyvoláva pochybnosti, že o čo ide, pretože viete, aj dnes GTSÚ musí mať svojho povereného zástupcu, aj keď je vymenovaný, pretože aj GTSÚ je človek, môže ochorieť, môže mať služobné povinnosti mimo pracoviska a musí tam byť niekto, kto ho v dobre definovanej miere zastupuje vo veciach, v ktorých je poverený. Čiže neviem, ako veľmi tento, toto ustanovenie potrebujeme na to, čo už dnes platí a v prípade, že budem chcieť teda počuť ten úmysel, ktorý je za týmto, ten zákonodarný úmysel, v prípade, že chceme upraviť teda kompetencie zastupujúceho práve vo veciach, ktoré by mali byť nikdy nie účelové, ale vždy v najlepšom záujme ústredného orgánu štátnej správy a Slovenskej republiky a nie v záujme príslušnej politickej strany alebo nejakých osobných vzťahov medzi ľuďmi, ktorí obsadzujú tieto zodpovedné pozície.
Takže za mňa, do prvého čítania tento zákon určite KDH podporí, pretože prináša zlepšenia vo viacerých oblastiach, prináša však aj riziká, o ktorých chceme seriózne, vecne spolu komunikovať a riešiť ich v rámci druhého čítania.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, pán minister, dámy a páni, KDH určite nie je za kolaps stavebných firiem ani ochromenie stavebných úradov alebo samospráv, ani ako konštruktívna, ale pevná opozícia nerazíme politiku čím horšie, tým lepšie, a preto k tomuto zákonu pristupujeme vecne, ale zodpovedne.
Nie je nám jedno, čo bude, preto sme najskôr navrhovali odklad účinnosti vlastným pozmeňujúcim alebo teda návrhom zákona aj z dôvodov, že tento zákon predpokladá masívnu digitalizáciu systémov. A to sme videli aj na príklade katastrálneho úradu, taktiež som to riešil pozmeňujúcim návrhom k centrálnemu informačnému a ekonomickému systému, že nie je zrovna silnou stránkou našej republiky a našej štátnej správy, preto nechceme, aby sme takýmto podľa mňa neodpilotovaným systémom digitalizácie ohrozili oprávnené záujmy občanov, staviteľov, firiem, malých, stredných, veľkých, samospráv, úradov, štátnej správy, proste celého Slovenska. V susednom Česku si na tom koalícia vylámala zuby, bol to jeden z dôvodov ich problémov a nie je to naozaj malá a ľahká vec. Okrem teda týchto oprávnených obáv, na ktoré máme dôvody, prečo ich formulujeme, prečo sme na ne upozorňovali, tak sú tu aj konkrétne veci v tomto zákone, ktoré už teraz na konci rozpravy zhrniem a ktoré sú aj dôvodom, prečo na jej začiatku náš poslanec Igor Janckulík predniesol tri pozmeňujúce návrhy, uchádzajúc sa o podporu celého politického spektra.
Predovšetkým chcem upozorniť na vyváženosť alebo skôr nevyváženosť medzi malými, strednými a tými najväčšími stavebnými firmami, ktoré tento zákon prináša. Už v minulosti sme mali neblahú skúsenosť s tým, že malé, väčšinou subdodávateľské alebo stredné firmy boli nevyplatené pri veľkých zákazkách a krachovali. Väčšina zdravých ekonomík stojí na strednom podnikateľskom stave a strednej vrstve, to je niečo, čo nám na Slovensku chýba. Nechceme rozdelenie iba na občanov, ktorí sú odkázaní na sociálne dávky alebo na život od výplaty k výplate, z mesiaca na mesiac, a potom na veľkých bohatých mecenášov, oligarchov a veľmi veľké firmy. Obávam sa, že tento návrh zákona, tak ako je dnes napísaný, posilňuje toto rozdelenie, ohrozuje tých menších, stredných a veľmi favorizuje tie najväčšie firmy.
Viete, v praxi je rádovo oveľa väčšia prevaha tých jednoduchých stavieb než tých, ktoré zákon definuje ako vyhradené stavby. Nebudem sa púšťať do technických detailov, mohli ste o nich čítať, mohli ste o nich počúvať celý deň, ale ukážem aspoň dva príklady, ako sa... alebo tri, ako sa rozlišuje tá jednoduchá a vyhradená stavba. Napríklad kvantitatívnym kritériom veľkosti rozponov, ktoré zákon posúva až teda na 30, medzi 30 metrami a 36 metrami. My hovoríme, že rozpon 30 metrov alebo do 36 metrov je naozaj bežný. Nemusíme mať vyhradenú stavbu už od 30 metrov veľkosti rozponu alebo pri keramických prekladoch, ktoré sú dnes už bežne používané aj pri výstavbe rodinných domov. Je to jeden z pre mňa nepochopiteľných kvantitatívnych ukazovateľov, ktoré rozlišujú medzi vyhradenou a bežnou alebo teda jednoduchou stavbou. Nie je to z neznalosti, pretože nie je to moja ani profesia, ani špecializácia, je to trochu výnimočné riešenie, keď sa pozrieme na susedné krajiny, napríklad na Českú republiku, kde je oveľa väčší priestor pre bežných staviteľov, pre jednoduché stavby než u nás. Prečo práve na Slovensku a práve v dnešnej situácii chceme posilňovať, favorizovať veľkých staviteľov, tie najväčšie firmy na úkor tých menších a stredných, naozaj neviem. Ale aj z tej praxe, ktorú som mal ja ako zástupca zriaďovateľa škôl dvoch typov, súkromných aj cirkevných, alebo ako dlhoročný riaditeľ školy, kedy som mal príležitosť stavať telocvične, kedy som mal príležitosť riešiť projekty, tak viete, sám som organizoval verejné obstarávanie, verejné obchodné súťaže, pričom som bol rád, že sa môžem rozhodnúť pre riešenie šité na mieru, že som mohol zrealizovať výstavbu a rekonštrukciu telocviční, školských budov, budov materských škôl tak, že boli rádovo o 10-, 20-, 30-tisíc euro tie ponuky lacnejšie a lepšie vyhovovali tomu zadávateľovi, tomu riešeniu konkrétnemu pre potreby tej školy, než dokáže často veľká firma s väčšou réžiou.
Tak toto sú naše hlavné dôvody, podrobnejšie o nich hovoril Igor Janckulík, prečo sa uchádzame o vašu podporu týchto pozmeňujúcich návrhov, ktoré by mohli byť ešte dnes v poslednej chvíli takým kompromisom medzi potrebou mať nejakú, samozrejme, kontinuitu, nejakú istotu pre stavebníkov, stavebné úrady, ako budú postupovať od 1. apríla.
Ale chcem sa ešte dotknúť inej veci, a to tiež už viackrát spomínaného prílepku od pána poslanca Viliam Zahorčáka, ktorý je nepriamou novelou zákona o transakčnej dani. Som v intenzívnom kontakte so stavovskými organizáciami školskými a sám som ich niekoľkokrát ubezpečoval a teraz cítim za to zodpovednosť morálnu, ubezpečoval slovami pána ministra Druckera, pána ministra Kamenického, že sa ich transakčná daň nebude týkať škôl a školských zariadení súkromných a cirkevných zriaďovateľov, pretože túto garanciu dávali dvaja ministri, ktorých sa to najviac týka. Rezort minister školstva, minister financií. Ale finančný úrad pripravil aj teda chystá prax, podľa ktorej bude táto transakčná daň uplatnená na školy a školské zariadenia týchto zriaďovateľov. Viete, pripomína mi to situáciu, keď sme, keď najskôr koalícia, kolegovia, chceli ste zdaniť touto daňou aj občianske združenia, neziskovky, vtedy pri tom prvom návrhu zákona o transakčnej dani nepomohlo ani vystúpenie Slovenskej katolíckej charity na výbore, až potom novelou ste neziskovky odtiaľto vyňali. Podobný zápas bol aj o zdaňovanie alebo, teda respektíve nezdaňovanie verejných zdravotných poisťovní, kedy sme tiež s poslancom Petrom Stachurom dávali k tomu pozmeňováky, že ste stále museli kontinuálne opravovať tento zákon o transakčnej dani. A sme znovu pri tomto istom seriáli opráv predložených zákonov, pretože teraz týmto prílepkom chcete napraviť chybu, ktorú ste urobili pri transakčnej dani.
Viete, namiesto toho by som čakal, že na ministerstve školstva po roku a pol sa objaví ako jedna veľká vec, na ktorej sa zhodneme všetci, ktorí tejto veci čo len trochu rozumieme, že školy potrebujú okrem právnej subjektivity v tej rovine práva a legislatívy aj právnu identitu. Aby bolo jasné, čo to znamená, že to je škola, pretože keď sa na ne raz zákon pozerá alebo finančný úrad ako na neziskovú organizáciu, inokedy ako na rozpočtovú, príspevkovú alebo nejakú inú, tak v podstate my nevieme ani v tejto sále, čo to škola je. Nevie to minister financií, nevie to minister školstva, nevedia to úrady, ako majú uplatniť a postupovať zákony takto prekotne prijímané voči školám a školským zariadeniam. To je zlá známka, ktorú by som vystavil nám ako Národnej rade Slovenskej republiky, čo sa týka produkcie kvality zákonov a legislatívy.
No, dotknem sa, teda čakal by som, aby bolo jasné, kam tým mierim, že ministerstvo školstva za rok a pol pripraví aspoň koncepčne návrh zákona o školskej právnickej osobe, ktorá podobne ako pri zdravotníckych zariadeniach, o ktorých sme sa rozprávali tiež v tomto čase, povie, čo to škola je. Tak ako pri zdravotníckych zariadeniach potrebujete mať zadefinované, čo to znamená otvoriť si, ja neviem, zubnú ambulanciu alebo čo to je poliklinika, čo to je nemocnica, čo to je také a onaké oddelenie, v školách takéto niečo nemáme, a preto narážame na takéto paradoxné situácie, na aké sme narazili teraz pri transakčnej dani.
Ale transakčná daň sa dotýka aj ďalších oblastí života, hospodárskeho života našej krajiny, a to ešte ani nezačala sa uplatňovať a už sú indície o tom, že sa znižujú objednávky z Nemecka voči našim firmám v automobilovom, strojárskom priemysle subdodávateľom, dodávateľom. To je náš najväčší obchodný partner. Nuž, nemám o tom, priznávam, podrobné dáta, ale verím teda vyhláseniam, ktoré priniesla príslušná asociácia s tým, že transakčná daň je jeden z dôvodov, prečo je zaznamenaný tento pokles objednávok. Jeden z dôvodov, nehovorím, že jediný. Každopádne na tom sa zhodnú všetci ekonómovia, že, nakoniec o tom hovorili aj predkladatelia tohto zákona, že nie je to ideálne mať takúto transakčnú daň, vy ste to ospravedlňovali potrebou konsolidácie verejných financií, ktorú ste nevedeli urobiť inak, a transakčná daň, na tom sme sa zhodli všetci, jednoducho komplikuje a brzdí hospodársky rozvoj a ja som poukázal na to, že aj život škôl a školských zariadení.
Takže teraz to musíte opraviť dobre, ale ja vám navrhujem, ešte je čas, zrušte ju, zrušte transakčnú daň tak, aby nám nespôsobovala viacej škôd a problémov než úžitku.
Ďakujem, skončil som.

Dobrý deň. Dobrý deň. (Smiech.) Ďakujem pekne za slovo. Išiel okolo poslanec, tak som ho pozdravil.
Pán rektor Habánik, ďakujem za toto, rád to počujem. Zároveň však pripomínam, že tá zmena, o ktorej hovorím, vyžaduje aj zmenu iných zákonov, napríklad zákona o duševnom vlastníctve, patentových zákonov a tak ďalej. Preto hovorím o veľkej novele, nemôžeme sa spoľahnúť iba na mechanizmus CVTI a na to, že si niekto vyšliape úzku cestičku, aby mohol realizovať to, o čom som hovoril, o potrebnom vstupe súkromného kapitálu a ďalších zdrojov do vedy, výskumu na prepojenie tohto rezortu. Tak budem to sledovať a ako som povedal v spolupráci s partnermi a s Kresťanskodemokratickým hnutím sa dá počítať ako s konštruktívnou opozíciou, ktorá vie rozpoznať, čo je celoštátny a celonárodný záujem.
Ďakujem.

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Vážený pán minister, pani predsedníčka nášho výboru, dámy, páni a študenti tam hore na balkóne, zákon o vysokých školách je veľmi dôležitý zákon, pretože nastavuje potrebnú zmenu v budúcnosti, šancu pre lepšiu budúcnosť v našej krajine.
Vysoké školy a vysokoškolsky vzdelaní odborníci sú nádejou pre túto krajinu, že sa nám podarí prechod k hospodárstvu s vyššou pridanou hodnotou, ktorá dnes vyžaduje špičkovo pripravených kvalifikovaných ľudí. V tejto podobe, ako vláda predkladá, pán minister školstva, tento návrh zákona, tak ho vnímam aj na základe toho, že som bol trošku prítomný pri tom procese, ako menšie zmeny, ktoré reflektujú nejaký dialóg konsenzuálny medzi aktérmi vo vysokoškolskom vzdelávaní, to znamená Slovenskou rektorskou konferenciou, Konzorciom U10+, reprezentáciami vysokých škôl, Radou vysokých škôl, Študentskou radou vysokých škôl a tak ďalej.
Vnímam, že naše vysoké školy sú dlhodobo povedzme, trošku to tak poviem, ako štát v štáte. My sme im roky dozadu dali autonómiu, ktorú vysoké školy potrebujú, ale bolo to v čase, kedy ešte neboli nastavené lepšie princípy fungovania vysokých škôl. Oveľa ťažšie sa nastavujú už v rozbehnutom procese. Pokúšame sa to urobiť prostriedkami, ktoré sú vo svete vyskúšané, ako je hodnotenie zahraničnými hodnotiteľmi, ako prebehlo v roku 2022, keď som bol minister školstva, VER 2022. Pokúšame sa to urobiť prostredníctvom výkonnostných zmlúv. Pokúšame sa to urobiť na základe konsenzuálneho dohodu, nejakej objednávky štátu voči vysokým školám a potom garantovania, že štát doručí vysokým školám to, čo potrebujú na splnenie tejto objednávky.
Toto sú všetko veci, ktoré však presahujú rámec tejto vládnej novely. Ja som počul, dúfam, že som to pochopil správne, pán minister, že touto, nazvem to, menšou novelou vysokoškolského zákona nekončíme, že je treba pripraviť vysokoškolský zákon, ktorý zásadne bude upravovať tieto podmienky. Tú dnešnú novelu vnímam ako určité zjednodušenie procesov, ako nejaké prvé reflexie na to, čo som hovoril. Ale to, čo táto krajina naozaj potrebuje, je, aby, poviem len príklad, aby sa umožnilo prepojenie vysokoškolského akademického výskumného sektora s biznisom, s podnikaním, so súkromným sektorom a zároveň aby tu boli nastavené jasné pravidlá aj zo strany štátu, ktorý nie nejakým etatizmom alebo dirigizmom bude riadiť vysoké školy ako regionálne školstvo, ale ktorý tú autonómiu obnoví na dobre fungujúcich princípoch. A toto bude predmetom aj môjho záujmu ako poslanca za Kresťanskodemokratické hnutie, ktorý sa tomuto už mal príležitosť venovať. Tu sme pripravení pozorne sledovať vývoj v tejto veci legislatívny a keď bude záujem, tak aj, samozrejme, ako konštruktívna opozícia pri tom participovať.
Ukážem jeden príklad. Keď dnes máme na vysokých, na vysokej škole predstavte si nejakého talentovaného človeka, ktorý sa rozhodol žiť radšej na Slovensku, nejsť na nejakú prestížnu univerzitu, kde si môže pripísať k platu jednu nulu, na konci ale, pred desatinnou čiarkou, a tento človek, ktorý je schopný produkovať až na úroveň objavu, až na úroveň patentu, často to robí iba vďaka tomu, že má aj nejaký zahraničný grant. Ak však prinesie nejaký objav, patent, vynález, nejaký produkt svojej tvorivej a vedeckej, výskumnej činnosti až do roviny aplikačnej praxe, tak tento produkt je majetkom univerzity. Nie každé vedenie univerzity je natoľko osvietené, seriózne, nie sú pravidlá tak nastavené, aby bola záruka, že tento tvorivý vedec, tento výskumník a vysokoškolský pedagóg povedzme, je, potom benefituje, profituje z tohto svojho, svojho plodu práce. Vysoká škola môže kapitalizovať tento jeho produkt, môže ho predať a on z toho nemusí mať nič. Môže dostať nejakú koncoročnú odmenu. Toto nie je obvinenie vedeniu vysokých škôl, len ukazujem, aké pravidlá sú a ako sa dajú zle použiť.
Zároveň si predstavte, že by súkromný sektor, tak ako to poznáme v iných univerzitách, Massachussettský technický inštitút, Stanford University, Brown University, Aalto University vo Fínsku, celý, tá šnúra sa dá vymenovať, kde sú otvorené vstupu súkromného kapitálu investorom, ktorí za férových podmienok potom majú podiel na kapitalizácii takýchto produktov a oplatí sa im to investovať. V prípade Slovenska by museli investovať do vysokoškolského prostredia a do výskumu jednoducho už raz zdanené peniaze a nemajú z toho nič len dobrý pocit, že sú donori alebo teda altruisti, filantropi, ktorí toto podporujú. My potrebujeme, ak chceme rozhýbať ekonomiku Slovenska, naozaj s tým, čo deklarujeme ako politici naskrz celého politického spektra, s vyššou pridanou hodnotou v rámci hospodárstva, s vyššou efektivitou, čo povedie k razantne vyššej životnej úrovni obyvateľov Slovenska, tak potrebujeme pripraviť priestor, aby sa takéto veci dali s napojením na medzinárodnú sieť vysokých škôl a výskumu, aby sa dali aj v podmienkach slovenského školstva robiť. Nato potrebujeme vysoké školy otvoriť tejto spolupráci aj s inými zdrojmi, s iným kapitálom. Potrebujeme využiť to, že sme sa dostali s našou SAAVŠ do EQAR-u, že sme prešli procesom plošnej akreditácie vysokých škôl, kedy si už ony samy budú akreditovať svoje študijné programy, kedy môžu obsadzovať pozície profesorov tak, ako sme hovorili, funkčné pozície docentov, profesorov.
Viete, tiež aj k tomuto, keďže je to len ústna rozprava, som len tak prišiel pre zmenený program bez aj pozmeňujúceho návrhu v tejto chvíli, tak poviem ešte jeden príklad. Bol som svedkom toho, ako jeden muž, nebudem ho menovať, pracovník na univerzite, ktorý je veľmi uznávaný v svojom odbore, veľká, malá vedecká rada ho navrhla na profesúru, má funkčné miesto profesora, tak automaticky bola posunutá jeho nominácia na SAAVŠ, kde voči dvom vedeckým radám, odporúčaniu rektorky, dekanky, dekana, tak prišlo k tomu, že jeden anonymný pracovník na SAAVŠ posúdil, že tento muž sa ide inaugurovať v oblasti, v ktorej, v inej, než v ktorej publikuje. Toto posúdenie bolo veľmi subjektívne. Preto ja vítam, že musíme sa venovať aj týmto mechanizmom, nemôže to byť také nevyvážené, že jeden pracovník SAAVŠ verzus malá a veľká vedecká rada.
Zároveň chcem pri tejto príležitosti poďakovať za to, že bol vo výbore prijatý pozmeňujúci návrh z Kresťanskodemokratického hnutia, ktorý sa týka toho, aby financie povedzme z európskych, z Európskej únie mohli byť použité aj na podporu činnosti konzorcií. V pláne obnovy a odolnosti bol podľa mňa napísaný príliš ambiciózny a neprediskutovaný cieľ, v pôvodnom pláne, tvrdé spájanie vysokých škôl pod jednu strechu, pod jedno IČO. Toto neprijali vysoké školy. Podarilo sa vyrokovať ešte za mňa, aby sme mohli zmeniť toto na mäkké spájanie, tvorbu konzorcií, jednokonzorcie už máme U10+ a ďalšie štyri idú vzniknúť. Nebuďme krajina večných začiatkov, že niečo podporíme len na začiatku a potom už poručeno Pánu Bohu, nech si to nejak žije. Preto som rád, že bol prijatý pozmeňovák, aby sa z týchto peňazí dala, dali použiť na priamu dotáciu aj na činnosť týchto konzorcií, pretože tá má zmysel. My ich nezakladáme predsa preto, aby sme si odfajkli míľnik POO, ale preto, aby tieto konzorciá robili užitočnú činnosť pre univerzity, pre vysokoškolákov, tak aby títo nemali dôvody odísť z tejto republiky a stratíme to veľmi vzácne a najcennejšie ľudské zdroje, ale aby mohli žiť, pracovať, vzdelávať sa a produkovať tu v prospech občanov a celého Slovenska.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem pekne. Ďakujem, kolegovia, za vyjadrenia aj vám, prítomným, za vypočutie. Naozaj sa nádejam, že to, čo je v prospech státisícov ľudí na Slovensku, to, čo veľmi potrebujeme, nájsť niečo, na čom sa zhodneme, to, čo osoží mentálnemu, fyzickému zdraviu, domácemu cestovnému ruchu a uprataniu podmienok a vzťahov tak, že s tým všetky dotknuté osoby pri prerokovaní tohto zákona súhlasili. Skutočne pre nikoho z nich to nebolo maximalizované, že by to bolo nejak vylobované len pre jednu stranu, každý si vedel predstaviť ešte povedzme viac kontroly nad tým procesom, ale zákon v podobe, ako vám bol predložený, tak jednoducho je harmonizáciou záujmu všetkých a konsenzom všetkých zúčastnených. Dúfam, že sa niečoho podobného dožijeme aj v našom pléne.
Ďakujem vám všetkým.