Ďakujem za slovo.
Vážený pán predseda, pani ministerka, páni ministri, dámy a páni, takmer všetky výbory Národnej rady prijali uznesenie, ktorým odsúhlasili programové vyhlásenie vlády, odporúčajú Národnej rade prijať, schváliť programové vyhlásenie vlády a udeliť vláde Slovenskej republiky dôveru. Vo výbore pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport nebolo hlasovaním takéto uznesenie prijaté. Je to tak trochu paradox, pretože ja osobne...
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predseda, pani ministerka, páni ministri, dámy a páni, takmer všetky výbory Národnej rady prijali uznesenie, ktorým odsúhlasili programové vyhlásenie vlády, odporúčajú Národnej rade prijať, schváliť programové vyhlásenie vlády a udeliť vláde Slovenskej republiky dôveru. Vo výbore pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport nebolo hlasovaním takéto uznesenie prijaté. Je to tak trochu paradox, pretože ja osobne považujem programové vyhlásenie vlády v časti vzdelávacia politika za najrozumnejšie napísané oproti ostatným častiam programového vyhlásenia vlády. Dokonca si dovolím povedať, že v tejto časti, táto časť neobsahuje nič, proti čomu by bolo poctivé protestovať. Dokonca obsahuje niekoľko bodov, ktoré hodnotím pozitívne alebo aspoň znejú nádejne. Budem citovať napr.: prijatie zákona o celoživotnom vzdelávaní a individuálnych vzdelávacích účtoch; zmena kvalifikačných požiadaviek a pravidiel odmeňovania za účelom lepšej uplatniteľnosti bakalárov, teda absolventov vysokoškolského štúdia prvého stupňa v štátnej a verejnej správe; zákonom stanovená definícia školy a školského zariadenia ako školské právnické osoby či normatívne financovanie materských škôl.
Napriek tomu hodnotím programové vyhlásenie vlády v oblasti vzdelávacia politika ako nedostatočné, pretože ciele formulované aj v tejto časti programového vyhlásenia vlády sú skôr orientačné body než programové ciele. PVV tu ohlasuje, čomu sa chce vláda venovať, nehovorí však, čo tým chce dosiahnuť, aké zmeny chce nastoliť. Uvediem konkrétny príklad opäť. Vláda navrhne zmenu školského zákona a pripraví nový vzdelávací program pre stredné školy. Akú zmenu? Vari jeden školský vzdelávací program pre všetky typy gymnázií a stredných odborných škôl? Takto to určite autori PVV-čka nemysleli. Ale ako to mysleli sa z tohto dokumentu nedozviete.
Podobne sa v PVV uvádza: „Vláda pripraví nový zákon o vysokých školách." Aké zmeny má priniesť, opäť nevieme. Ak je cieľ sformulovaný účelne, na rozdiel od predchádzajúceho príkladu, zase absentuje spôsob, akým ho chce vláda dosiahnuť. Napríklad: „Všetky deti na Slovensku musia mať príležitosť nájsť si v dospelosti zamestnanie, viesť dôstojný a spokojný život." Kto by s týmto nesúhlasil. Ale ako sa to stane? Vari nenariadime zákonom, aby naši občania boli zamestnaní a spokojní. Takto to jednoducho nejde. Ako konštruktívna opozícia vieme ponúknuť spôsob, ako sa k tomuto cieľu priblížiť. Napríklad nahradiť povinnú školskú dochádzku končiacu po prvom ročníku strednej školy povinným vzdelávaním, ktoré by bolo ukončené aspoň výučným listom alebo, povedzme, 18. rokom života žiaka. Ale riešenia čakáme v prvom rade od vlády, od programového vyhlásenia vlády a nie aby sme ich prinášali my z opozície.
Ďalším nedostatkom je absencia akéhokoľvek merateľného kritéria aspoň kvalitatívne, ktoré by bolo použiteľné pre vyhodnotenie úspešnosti programového vyhlásenia vlády. Opäť konkrétny príklad, píše sa tu: „Vláda prijme opatrenia, ktoré zlepšia financovanie vzdelávania, výskumu a vývoja v súlade so zámerom približovať Slovensko v kľúčových parametroch k priemeru Európske únie." Avšak akým tempom? Približovať sa môžete aj po milimetroch alebo po centoch. Rozumiem, že programové vyhlásenie vlády nemôže obsahovať konkrétne cifry zo štátneho rozpočtu na štyri roky dopredu, ale očakávali by sme aspoň nejakú cieľovú métu, napríklad, že do konca volebného obdobia vláda navýši percento z HDP zo 4,6 % dnes, ktoré sú alokované pre vzdelávanie a vedu a výskum, na aspoň 5,1 %, čo je priemer okolitých krajín Európskej únie. Ak chceme naozaj tieto krajiny dobiehať, musíme bežať aspoň tak rýchlo ako ony, nie pomalšie, inak ich dobehneme iba ak nám pôjdu oproti.
To isté platí o prísľube: „Vláda zabezpečí každoročný rast miezd pedagógov a odborných zamestnancov a zlepší odmeňovanie nepedagogických pracovníkov škôl." Ani tu nie je žiadna cieľová méta, napríklad 130 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve či priemer vysokoškolských vzdelaných zamestnancov.
Reforma vzdelávania základných škôl a, základných a stredných školách je beh na dlhú trať. Absolventi, ktorí prví vyjdú zo stredných škôl, ktorí absolvovali štátny vzdelávací program podľa nového curricula, vyjdú zo škôl 20 rokov po tom, čo začala príprava tohto curricula. Ale v programovom vyhlásení vlády v oblasti vzdelávanie nájdete iba krátkodobé a veľmi skromné strednodobé ciele.
V minulom roku som bol svedkom malého zázraku. V čase veľkej frustrácie rozpadu vlády, predchádzajúcej a menšinovej vlády, sa pod multikrízach, ako sme zvykli hovoriť, dali dokopy reprezentatívne stavovské organizácie, najväčšie, ktoré reprezentujú regionálne školstvo. A ony sa zjednotili na jednej palube, že sú pripravení pohnúť s naším školstvom, akceptovať veľkú novelu školského zákona, dokonca napísali list každému poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky, aby prijali zákon, ktorý som do parlamentu vtedy predkladal. Títo ľudia, ktorí sa dávajú k dispozícií pro bono svojim kolegom v rámci regionálnych centier podpory učiteľov v rámci škôl, ktoré dobrovoľne už dnes aplikujú nové curriculum, sú naozaj rodinným striebrom nášho školstva, našej krajiny. Na nich môže stáť úspešná reforma. My nemôžeme zákonom nariadiť nové myslenie, nikdy nedosiahneme zmenu paradigmy tým, že ju prikážeme, našou úlohou je ju umožniť a dať podmienky na to, aby ľudia zdola dokázali, nositelia tohto majstrovstva know-how, ju zrealizovať, priniesť do praxe. Preto mi v PVV chýba systematická podpora týchto regionálnych centier škôl, ktoré aplikujú nové curriculum, explicitná spolupráca so stavovskými organizáciami, kurikulárnou radou a dlhodobá implementácia reformy.
Vláda konštatuje v PVV, že rast zdrojov je nevyhnutný na znižovanie investičného dlhu v regionálnom školstve. Opäť bez konkrétneho cieľa, ale regionálne školstvo má ešte iný dlh, a to škandalózne oveľa horší než ten investičný, štrukturálny dlh. Naše základné a stredné školy sú manažérsky a logisticky zabezpečené presne rovnako ako pred päťdesiatimi rokmi, zvyčajne pani riaditeľka, dve zástupkyne, vedúca ŠKD, vedúca školskej jedálne, to znamená tri a pól manažéra na sto zamestnancov, stovky detí a k nim zákonných zástupcov. Takúto inú, v takejto štruktúre nenájdete žiadnu inú organizáciu. Kým toto nevyriešime, nebudeme môcť čakať, že škola, ktorej funkcionalita a úlohy sa zmnohonásobili, ako to bolo pred desiatkami rokov, že dokáže produkovať kvalitný manažment a kvalitné služby.
Oblasť vzdelávania nie je ohraničená iba kapitolou vzdelávacia politika. V celom PVV sa prierezovo vyskytujú heslá ako znalostná ekonomika, hospodárstvo s väčšou pridanou hodnotou, informatizácia, digitalizácia, transfer, inovácie vedy a výskumu do biznisu, do hospodárstva. Sú to dobré heslá, no PVV neobsahuje náčrt cesty k týmto cieľom a už vôbec nie nejakú garanciu či aspoň nejaké kritériá plnenia cieľov. Zdá sa akoby vláda nerozumela, že želaný posun k týmto cieľom stojí iba na ľudom, presnejšie na tom, ako sme vybavení bez ohľadu na to, aké povolanie máme, ho vykonávať lepšie, kvalitnejšie, efektívnejšie pre kvali... pre vyššiu životnú úroveň a väčšiu efektivitu nášho hospodárstva. A to sa dá jedným slovom, vo vzdelávaní. Vzdelávanie to nie je iba povinná školská dochádzka školstva niekde na piatej koľaji detí v škole, ktoré beží zotrvačnosťou a pobeží tak tridsať rokov ďalších. Takto to už ďalej fungovať jednoducho nebude. Vzdelávanie, kontinuálne posilňovanie, skvalitňovanie ľudských zdrojov, jediného zdroja pokroku Slovenskej republiky, ktorý reálne máme. Nemáme ani urán, ani ropu, ani drahé kovy. Ak raz budeme myslieť vážne posun Slovenska k hospodárstvu s vyššou pridanou hodnotou, efektívnejšie fungujúcimi službami a štátom, čo stojí a padá na schopnostiach ľudí doručiť tieto služby v krajine a realizovať, realizovať tento sen, tak možno sa dožijeme, že jedného dňa bude minister pre vzdelávanie, vedu a výskum a mládež podpredsedom vlády. Ď... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis